_______________________________________________________________________________________________________________________
26. jún 2017

SLIVKY
PRÍRODA ŽIADA DOPLNENIE

 

My sme už dávnejšie uviedli: „Do deravej, rovnako aj plnej nádoby, je škoda prilievať víno, ale aj vodu!“
Toto obrazné podanie priliehavo vysvetľuje, že rovnako hlupákovi - deravej nádobe, ako aj namyslenému - plnej nádobe, je škoda dávať rozumy, aj keď sú seba dokonalejšie, lebo nenájdu v obidvoch prípadoch užitočné využitie. 

Tentoraz ale predsa len využijeme možnosť, ktorú nám ponúka znovu samotná príroda, pričom dodržíme aj naše dávnejšie rozhodnutie, že už iba budeme dopĺňať tie naše staršie príspevky, ktoré sa časom obohatia o nové prežitia, alebo fakty. Stále dúfame, že sa nájde aj nádoba, ktorá je ešte schopná do seba niečo prijať tak, aby to cez ňu bez úžitku nepretieklo. Na stránke v priečinku: „Prírodné zákony“ a v príspevku „Lykožrút a hlúposťžrút“ sme sa už problému venovali a teraz na problém nadväzujeme. Máme znovu obohatenie toho starého a už toľkokrát mnohými „vzdelanými“ riešeného. Ide o moderných ochrancov prírody, ktorí dávajú prednosť ochrane lykožrúta, pred ochranou stromov. Táto epidémia tak pokročila, vďaka tejto modernej téze a aktivite, že tento známy škodca už dáva o sebe vedieť aj tam, kde by to mali pochopiť aj tí najhlúpejší! Tiež sme už napísali niečo v tomto zmysle: „Prajeme všetkým tým, ktorí razia tieto tézy, aby začali trpieť rovnako, na vnútorných parazitov, ako už dávno trpia stromy v našich lesoch, ba aby im bola potom poskytovaná rovnaká pomoc, akú sa snažia oni teraz radiť, ba aj ponúkať našim trpiacim stromom. Iba takto ešte môžu prísť k rozumu! Takto sa dokážu chovať iba tí, ktorým chýba cit, ale už aj zdravý rozum!
Príroda všetkým rozumnejším stále prichádza na pomoc, aby sa poučili a opravili svoje chybné rozhodnutia. Teraz ponúkame túto pomoc vo faktoch, ktoré nám tá príroda ponúka. Lykožrútovi už začínajú chutiť aj ovocné stromy, teda konkrétne slivky, ktoré začal napádať. Či už teraz ochranári začnú radiť aj ovocinárom, ako doposiaľ radili lesníkom, aby prestali robiť ochranu svojich sadov a dali prednosť ochrane lykožrúta pred ochranou stromov?! 
Keď sa im podarí spracovať ovocinárov, tak nech ochranárov pošlú do ri.. aspoň tí, ktorí majú radi slivovicu!  
Tieto slová sú možno tvrdé, ale iba pre rozmaznaných teoretikov, ktorí všetko riadia z mesta spoza zeleného stola. Nech tieto nasledujúce fotografie zobudia ešte tých, ktorí poskytujú finančné prostriedky týmto teoretikom, lebo iba takto dokážu opraviť svoje bludné teórie. Prestaňte ich konečne finančne podporovať, lebo škodíte prírode, ale nie pomáhate, ako vám klamú tí, ktorí z vašich príspevkov žijú! Nech sa konečne chytia poctivej práce a založia si slivkové sady, alebo zriadia pálenice! 
Aby sme však boli objektívni, dnes už aj lesnícka veda, ba aj názory lesníckej odbornej verejnosti, rovnako majú medzery v poznaní prírodných - Božích zákonov, ba aj všetky ostatné odvetvia prírodných vied, nakoľko odmietajú uznať a prijať už aj vedecké, ba dokonca aj praktické objavy poslednej doby, a potom tých, ktorí sa ich snažia propagovať, radia medzi podivínov, alebo moderne – extrémistov. Na tie praktické a ešte zdravé postupy pestovania lesa z minulosti sa už aj u lesníkov zabudlo, ba prekryli ich tie teórie „moderné“ - chybné, nakoľko sú aj pre nich pohodlnejšie, a pritom tie najnovšie a správne sú stále odmietané! O tom, že sú tie moderné teórie chybné, nás presvedčil už samotný život, teda prax, nakoľko z krásnych lesov minulosti, vypestovaných podľa tých prežitých postupov, ešte žijeme teraz, ba niekde sa dá o takýchto lesoch už iba snívať. Neuplynie veľa času a v našich lesoch bude problém objaviť zdravý a výhodne predajný strom.   
Konkrétne nám chýba prijať už teraz tie najnovšie poznatky, ktoré uznávajú jemnejšie štruktúry hmoty, ba snažia sa ich raziť nedomýšľaví jedinci, ktorí už vedia, že tie jemnejšie štruktúry hmoty sú prvotnou príčinou diania v tých hrubších, a iba následkom je potom  dianie v našej, zatiaľ iba uznávanej hrubej hmotnosti. A hybnou silou tohto diania je neutrálna sila, prúdiaca stvorením, ktorú práve ľudská inteligencia nevedome usmerňuje buď správnym, alebo naopak nesprávnym smerom. Nech skúsia teda tí dnešní teoretici porovnať lesy zdedené po tých primitívnych predkoch – podľa nich, s tými lesmi, ktoré zanechajú ďalšej generácii oni, vzdelaní vedátori – podľa ich bludného názoru.  
Tu je potrebné odkázať na stránku www.absolutnapravda.sk; kde v priečinku: „Objav prírodného zákona“, je tento zákon podrobnejšie vysvetlený.
Tento objav však súvisí nie iba s lesmi a ich ochranou, ale rozhoduje vo všetkom našom jednaní a dianí vo všetkých prírodných vedách, vlastne aj pri zdraví a prežití človeka. Lekárska veda „pokročila“, ale čakárne u lekárov sú plné ľudí, čo v minulosti tiež nebolo a lekárov bolo o hodne menej, teda rovnako, ako chorých ľudí. Lekári síce dokážu liečiť, ale žiaľ, nie aj vyliečiť, lebo k tomu vyliečeniu je potrebné uznať to odmietané – dušu – ducha, ktoré sú príčinou! Nie teda odstraňovať iba stále narastajúce následky. Pri dnešných možnostiach ľudskej spoločnosti, by už ale mohol byť úplne iný stav, nakoľko správneho poučenia sa nám dostalo už temer pred storočím. Lenže žiaľ, zostalo nepovšimnuté, aj keď sa stáva každodenne v živote potvrdzované. Pokiaľ ale tieto zákony prírody – Božie, budeme ignorovať,  k Pravde sa nepriblížime, problémov sa nezbavíme a za príčiny budeme stále považovať iba následky, nakoľko tie príčiny sme nie schopní vidieť a poučiť sa nechceme nechať. 
Ďalším veľkým nedostatkom v poznaní ľudstva je neznalosť stavby stvorenia a miesta človeka v ňom. Každý jeden tvor vo stvorení, má nad sebou vyššiu hierarchiu bytostí, ktorá ho vychováva, teda vedie k dokonalosti. Môžeme povedať, že každý tvor sa musí vlastne „báť“, nejakého tvora nad sebou, ktorý ho vychováva! Rovnako aj človek, i keď je v tejto hierarchii pomerne nízko, má podobnú úlohu pre bytosti pod jeho druhom pôvodu! A to sú zvieratá. 
A znovu sme tu svedkami jedného paradoxu: „Človek sa na jednej strane povýšil na pána tvorstva, čím vôbec nie je, ale na druhej strane sa ponížil pod úroveň zvieraťa, kde tiež nepatrí a na tento poklesok teraz dopláca!
Naše myšlienkové formy strachu voči nami chráneným – pozdvihnutým veľkým dravcom, zapríčinili to, že sme svoje nadradené postavenie medzi hrubohmotnými tvormi na zemi prenechali im a táto skutočnosť sa teraz prejavuje na ich správaní, ba výsledkom sú problémy, ktorých sme každodenne svedkami v médiách a prejavuje sa to v sebavedomí týchto nám podriadených tvorov, ako sú medveď, vlk a aj iné, ktoré je škoda menovať. Každý tvor má v tejto hierarchii svoje miesto, ale tie už vedomé hierarchie aj patričnú zodpovednosť, ba každý má byť nejakou formou užitočný. Teda aj ten medveď, ba aj naši miláčikovia – psi. Naši predkovia boli v tom rozumnejší, lebo ešte žili v kontakte a v súlade s prírodnými zákonmi, ba dokázali komunikovať s nami blízkou hierarchiou a z toho ešte teraz čerpáme výhodne vo forme zdedených „pranostík“, ktoré ešte aj dnešná meteorológia uznáva a plnia sa. 
Užitočná rada: Všetci tí, ktorí chodia radi do prírody a dnes sa obávajú medveďa, nech nosia so sebou laserové ukazovadlo - žiarič s červeným bodom, a v prípade stretnutia, nech zasvietia pred medveďa. Moja dlhoročná skúsenosť ma v tomto smere poučila, lebo medveď vždy v strachu ušiel pred týmto svetlom – bodom. Vyskúšajte! I keď to znovu súvisí aj s iným, teda tým prírodným zákonom, nami už viackrát radeným! Takto otestujete vlastne aj seba samých. (V prírode táto rada určite platí, ale sám som zvedavý, ako sa zachovajú v tomto prípade už naše „civilizované“- mestské medvede.)

Na nasledujúcich fotografiách sú stromy, ktoré neboli nijako ošetrované, ba sú súčasťou iba poľných, zmiešaných remízok, teda ponechané na samotnú prírodu, ako sa to snažia radiť tie moderné teórie. Neobstojí teda ani ich tvrdenie, že vinou sú naše monokultúrne lesy, ktoré ale prežili v zdraví doposiaľ, lebo chýbali tieto ich moderné a bludné teórie! A jedná sa o pôvodné a staré odrody sliviek, ktoré doposiaľ nemali žiadny problém. Ale fotografie nesporne dokazujú, že sú napadnuté premnoženým podkôrnym škodcom – lykožrútom! Je to nové a veľmi alarmujúce zistenie, lebo doteraz boli napadnuté z listnatých stromov jedine jasene. Teraz to už ide aj na úžitkové dreviny.

Toto radí niekto, kto celý život prežil v prírode, ba zažil ešte zdravé lesy, ktoré nepoznali titul: ochranár! Zažil aj čas sušiarní sliviek na dedinách, varenie v kotloch výborného lekváru, ba aj pálenie dobrej slivovice. Zostanú nám po tomto všetkom už iba umelé príchute? A o tom pravom a prirodzenom už budeme iba snívať v čakárňach u lekárov!

_______________________________________________________________________________________________________________________
2. november 2016

MEDVEĎ A JARIABOK

 

Tento príspevok nadviaže na minulý, v ktorom bolo povedané, že v prírode všetko navzájom súvisí a nesmie sa teda v úsudkoch zostávať jednostranným. Keďže ale nosnou témou minulého príspevku bol lykožrút, musel som sa vyhnúť obšírnejšiemu vysvetleniu istých súvislostí.
Na úvod bude vhodné použiť môj jeden zážitok, ale z minulosti a to vzdialenej už asi tridsať rokov, ktorý zažiť dnes je už niekde úplne nemožné, ale niekde možno veľmi vzácne. Lenže pre našich potomkov, bude takýto zážitok už úplne nemožný! Bude to malá časť z toho sci-fi! 

Počas jednej mojej bežnej pochôdzky lesom som pred sebou zbadal na zemi pohyb, ktorý ma veľmi zaujal, lebo ani v tej dobe nebol príliš bežný. Po zemi predo mnou utekala malá sliepočka, za ktorou bežali malinké kuriatka, asi vo veľkosti väčšej slivky, ale žltkastej farby s tmavým, ale jemným mramorovaním. Sliepočka sa následne vzniesla hlasne na krídla, čo je u jariabkov povestné, a to až tak, že sa človek pri ich vzlietnutí obyčajne vždy preľakol. 
Kuriatka po vbehnutí do lístia opadaného na zemi sa razom, akoby stratili pod zem a vôbec ich nebolo. A to je tiež u tohto druhu pre znalých známe, lebo tieto kuriatka dokážu pre svoju záchranu urobiť jeden figliarsky kúsok, a to veľmi rýchlo a obratne, že to pozorovateľ skoro neregistruje, ale iba sa začne diviť, kde sa tie drobné tvory podeli. Každé kuriatko chytí do svojich nožičiek list a rýchlo sa obráti na chrbát, pričom sa týmto listom zakryje a tak vlastne zmizne v lístí. Preto som sa radšej vzdialil, aby som náhodou nejaké nezapučil. 
Bola to teda rodinka jariabka hôrneho, ktorého stavy v tej dobe boli pomerne hojné a často vyľakali pri vzlietnutí poľovníka počas jeho sliedenia lesom. Tento náš najmenší kurovitý vták, žijúci v lese dokázal prežívať dlhé veky a celkom sa mu darilo, ba bol aj zábavkou pre poľovníkov a často sme ho vábili na jar, počas jeho toku a teda párenia, na píšťalky, ktoré vydávali tenký zvuk. Bola to skôr zábava, ako skutočné poľovanie, lebo iba málokto na tohto nádherného operenca aj vystrelil.  Ako som uviedol, takýto zážitok sa stal v našich lesoch už prežitkom! A vinu na tomto stave má človek tým, že neúmerne nechal zvýšiť stavy medveďov. Teraz sa možno zas tí, minule menovaní „postavia na zadné“, lebo tiež im chýbajú isté súvislosti. Tento vták, ako všetky kurovité, hniezdi na zemi, teda rovnako, ako hlucháň, tetrov, jarabica, prepelica a aj bažant. 
Medveď, ako tvor s dokonalým čuchom, je na vrchole potravného reťazca a tak vlastne konzumuje všetko a nemá problém, ako napríklad panda veľká, ktorá je viazaná na jeden druh potravy a keď jej chýba, tak má problém a preto si našu ochranu zaslúži. Medveď mal istý problém v minulosti, lebo bol považovaný za nebezpečnú škodnú a tak skoro vykynožený, ba niekde aj. To ale nikdy nebol problém Slovenska, lebo naše hlboké lesy dokázali ukryť mnoho druhov a zachovať ich až do doby, kedy sa do toho začal miešať človek - ochranár! Lenže pri dnešnom stave, je už jeho prehnaná ochrana prežitkom a mal by byť vrátený znovu medzi poľovnú zver a povolený loviť, mimo obdobia ochrany, teda vyvádzania mláďat. 
Práve dnešné vysoké stavy medveďa zapríčinili vyhynutie jariabka, ba sa aj podpísali na biednych stavoch hlucháňa a tetrova, nakoľko likvidujú znášku vajec, keďže hniezdia na zemi, medveď zlikviduje znášku vajec a nemôže dôjsť k obnove populácie. Staré jedince časom zlikvidujú  jastraby a kuny a tak máme dnešný stav. Dobrému čuchu medveďa neunikne nič, čo sa dá skonzumovať a pri veľkej konkurencii pri ich premnožení je prehliadnutie hniezda nemožné. Až sa nespamätáme, tak z našich lesov úplne vymizne aj hlucháň a aj tetrov. Potom síce budeme môcť potomkom ukázať, ako vyzerá medveď, ba sa budeme s nimi báť ísť aj do lesa, aby sme sa na neho pozreli, ale jariabka, hlucháňa a tetrova už im neukážeme. A to dnešných ochrancov prírody netrápi! 
Už Ježiš nás poučil, že čo je to za pomoc, keď sa pomáha silnému. To nie je pomoc, ale vypočítavosť, lebo pomáhajúci vie, že pri pomoci silnému hrozí malé nebezpečenstvo, ale naopak, on sa mu potom ešte odmení. Lenže keď sa pomáha slabému, je to spojené vždy s istým rizikom! A preto sa o jariabka - slabého nikto nestará a vôbec si ani nikto nepovšimne, že sme už o neho vlastne prišli. 
Tento malý kurovitý vták bol aj veľkým pestovateľom lesa, lebo ako všetky kury, aj on stále pri hľadaní potravy rozhrabával vrchnú vrstvu zeme a hľadal hmyz, ba aj rôzne semená a takto vlastne pripravoval pôdu pre vyklíčenie semien stromov. Teraz sa to už niekedy musí robiť motykami. Tieto „hrabaniská“ boli aj znakom jeho výskytu a aktivity. A takéto aktivity sa musel naučiť využívať ten, ktorý sa snažil výhodne pestovať lesy, ba pomáhať vhodne pri tom. Nie nadarmo môj jeden starý učiteľ pestovania lesa zo školy používal jedno poučné príslovie: „Les sa nepestuje motykou, ale sekerou!“ Pre dnešnú dobu by bolo toto príslovie potrebné upraviť nasledovne: „Les sa nepestuje motykou, ale motorovou pílou!“ A ja iba môžem dodať, že v živote a praxi sa mi táto stará skúsenosť potvrdila dokonale. V tom bolo povedané, že vhodné podmienky sa dajú pripraviť pílou, teda ťažbou dreva, nakoľko sa postupne začne do tmavého porastu púšťať svetlo, stromy začnú bohatšie plodiť, malé stromčeky takto získajú potrebné svetlo a tak sa s ostatnými vhodnými podmienkami dosiahne obnova samotnou prírodou.

Tak aj dnešní ochranári sa nechajú pyšne obdivovať pri svojej „záslužnej“ a obetavej práci pri ochrane silného, z ktorej profitujú, ako nás už poučil Ježiš, dostávajú zdroje od iných na to, aby ochudobnili našu prírodu o tých slabých, ktorí im žiadny obdiv neprinesú, ale boli by to iba starosti. Pritom z medveďa nemáme príliš veľa úžitku, skôr je tomu už dnes naopak! Či ste v médiách počuli riešiť absenciu jariabka v našich lesoch, ba koľkokrát ho filmári v lesoch nafilmovali a ukázali vám to, čo som ja zažil? Alebo vám niekto poukázal na jeho lesu prospešné aktivity a to, ako nám teraz chýba?! Ktorý z vás ho videl a vedel to, čo som napísal ja v mojom zážitku? A medveďa už máme možnosť vidieť aj v mestách! Tak je naše konanie zdravé? Na tieto otázky nech si zodpovie každý sám, alebo sa nechajte poučiť od tých slávnych ochrancov prírody! Na Slovensku sa stali medvede a Rómovia najfrekventovanejšími objektmi, ktoré ich každodenne zamestnávajú. A v poslednej dobe ešte migranti. O tom sme už tiež písali, ba aj podali vysvetlenie v zmysle Božích zákonov. Preto nie je potrebné sa opakovať a venovať sa tejto téme. 
Naša snaha je iba upriamiť pozornosť tým smerom, ktorý zodpovedá práve tým Božím zákonom, lebo absencia tohto poznania nás privedie do záhuby!

Nasleduje ďalší argument, vo forme fotografií zdevastovaného poľa s kukuricou, ktorý tiež vypovedá o „užitočnosti“ medveďa. Kto by chcel argumentov a dôkazov získať viac, stačí, keď sa porozpráva s nejakým včelárom, chovateľom oviec, prípadne ovocinárom, ktorí podnikajú v oblastiach hojného výskytu medveďa.
Naopak, obhajovať ho budú iba tí, ktorí samotní sú rovnako „užitoční“, ako ich chránenec.
Našou smolou ale je, že v ich rukách je moc a že nám vládnu práve takí! Lenže verte nám, že už nie dlho!

(Prvý obrázok je vyfotografovaný od posledného domu dediny.)

Citát z Posolstva Grálu:
„Bdej a modli sa!“ neznamená teda nič iné, len požiadavku, aby pozemský človek zjemnil a zosilnil svoju schopnosť CÍTENIA. To je toľko, ako oživenie ducha, onej jedinej večnej hodnoty človeka, ktorý jedine sa môže vrátiť do raja, do pôvodného stvorenia, odkiaľ vyšiel. Musí sa tam vrátiť, a to buď ako zrelý sebavedomý, alebo ktorý sa stal znova nevedomým; to jest, buď ako živé ja, ktoré usilovalo ku Svetlu a stalo sa vo stvorení UŽITOČNÝM, alebo ako rozorvané, mŕtve ja, ak bolo vo stvorení nepotrebné.
Preto je napomenutie Syna Božieho „Bdej a modli sa“ jedno z najvážnejších, ktoré zanechal ľudstvu. Zároveň je to vystríhajúce napomenutie, aby sa ľudia stali vo stvorení UŽITOČNÝMI a vyhli sa tak zatrateniu, ktoré by ich inak muselo stihnúť podľa samočinného pôsobenia Božích zákonov vo stvorení.

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
26. október 2016

LYKOŽRÚT A „HLÚPOSŤŽRÚT“

 

Na túto tému sa už toho nahovorilo a napísalo veľa, ale vždy iba v úzkej súvislosti s konkrétnym problémom, lenže v prírode je to zariadené tak, že všetko so všetkým súvisí! Preto teraz sa pokúsime podať globálny pohľad na stav dnešných lesov, ale hlavne na spôsob hospodárenia a ochrany v lesoch, ale v súvislosti so stavom spoločnosti, lebo tieto aktivity úzko súvisia a nedajú sa oddeliť. Podané to bude na úplne novom - neznámom základe!
Najskôr sa musíme vrátiť do minulosti a síce do doby, ktorú si ešte pamätajú tí, ktorí v lesoch zostarli, ba využiť ich poznanie, lebo si pamätajú na stav lesov v minulosti, a sú ešte medzi nami a teda môžu o tom podať svedectvo. Ja osobne som jeden z tých, ktorí medzi nich patria: 

V lesoch som začínal ako lesník a aj som zostal doposiaľ stále vonkajším pracovníkom, ba aj dnes, už ako dôchodca, stále som v tomto odbore aktívne činný, a začínal som v roku 1965, ako žiak lesníckej školy. Na rozdiel od mnohých, ktorí toto povolanie opustili z dôvodov zárobku. Porovnať stav lesov z tej doby a dneška, je skoro príbeh sci-fi, lebo uveriť tomu rozdielu, by dnešný človek už mal veľký problém. V našich lesoch žili ešte všetky tie zvieratá, ktoré sú dnes už chránené, ba je problém ich vidieť. Napríklad jariabka hôrneho som už v lese nevidel najmenej desať rokov a v začiatkoch mojej kariéry, sme na neho ešte poľovali. Potom nasleduje hlucháň, tetrov, mačka divá, výr skalný, ba aj iné sovy, ako kuvíčok vrabčí, myšiarka hôrna a iné, ktoré je dnes už umenie vidieť. V poli je to jarabica, prepelica, zajac poľný, dokonca bažant v našich podmienkach Veľkej Fatry, ktoré boli bežné, ba na ne sa ešte vtedy poľovalo a stavy sa udržali až do doby, kedy sa objavila funkcia ochranár, lebo v tej dobe, ktorú spomínam, ešte nejestvovala. Lenže treba dodať, že aj pri poľovaní vtedy vládol cit, ktorý bol zárukou aj potrebnej ochrany! Toho jariabka som nikdy nestrelil, aj keď som ho viackrát mohol, hlucháňa iba jedného, rovnako rysa, iba vlkov dvoch, ale tiež iba v tom presvedčení, že strieľam aj druhýkrát na toho prvého. 
Hygiene lesa sa venovala značná pozornosť, lebo aj tam je tomu rovnako, ako v prípadoch iných nemocí a epidémií. Dnes tie študované kapacity razia tézu: „Aj lykožrút patrí do prírody!“ V tomto s nimi možno súhlasiť a dodať nasledovné: Aj bacil moru a cholery patria do prírody! Lenže zároveň treba dodať aj to, že iba v stave, pokiaľ neprepukne epidémia! A ten, kto dnes bude tvrdiť, že v našich lesoch neprepukla epidémia lykožrúta, ten patrí medzi ľudí bez citu, ba aj logického úsudku, lebo on necíti bolesť, ktorú prežíva les, ba ani sa jeho nedotýkajú všetky sprievodné bolesti, ktoré s tým súvisia: 
Vlastníci lesa majú povinnosti obnovovať lesy a tak zodpovedajú vlastne za včasnú a aj ekonomicky zvládnuteľnú obnovu lesa. Lenže drevná hmota napadnutá podkôrnym hmyzom, ponechaná dlhšie bez spracovania, následne je liahňou aj drevokazného hmyzu, ktorý už má značný vplyv na kvalitu drevnej hmoty a potom na cenu, za ktorú sa predáva a teda na celkové výnosy, ktoré sú následne dôležité pre celú ekonomiku odboru, ale aj celého hospodárstva. Tento proces je teraz už tak rýchly, že pokiaľ sa stihne urobiť spracovanie dreva, veľká časť je už takto znehodnotená. Dnes je drevnú hmotu, prevŕtanú drevokazným hmyzom predať veľké umenie. Nehovoriac už o tom, že dokonca sme už zašli tak ďaleko, že drevná hmota sa vôbec nedovolí spracovať a ponecháva sa v lese, ako zdroj ďalšej nákazy, teda rovnako, ako keby sme nechali mŕtvoly po more, ležať na ulici a razili tézu, že príroda sa s tým vysporiada. Pritom tí, ktorí tieto tézy razia, sú najviac závislí od zdrojov, ktoré následne chýbajú všade v ekonomike spoločnosti. Ministra vodia po Tatrách, kde pyšne ukazujú, ako sa les „obnovil“ tam, kde sa ponechal bez zásahu! „Obnovil“ po viac ako desiatke rokov a do stavu, v akom nebude mať ekonomicky žiadnu hodnotu, ale iba podľa nich ekologickú. Dreviny, ktoré tam nachádzame, sú prevažne tie, ktoré sa nazývajú „pionierske“, to sú také, ktoré iba majú pripraviť stanovište pre tie cieľové - ekonomicky vhodné. Aj medzi tými ekonomickými drevinami je veľa biosféricky cenných a vhodných pre prírodu, ba aj odolných voči živlom. Je to rovnaké plytvanie s Božími darmi, ako keby poľnohospodár nechal úrodu znehodnotiť na poli, ba pestoval plodiny, ktoré nemajú pre výživu ľudí žiadny význam. Dokonca ešte horšie, lebo ten to môže zachrániť už o rok, ale lesník až v ďalšej generácii! Lesníkov už vychoval život a skúsenosť z predošlých generácií, ale kto vychoval tých mudrlantov, ktorí dnes tieto tézy, v rozpore s Božími zákonmi razia?! 
Ja osobne by som ich pozval, a tiež aj s pánom ministrom, na exkurziu do lesa, ktorý už dlhý čas obhospodarujem ako lesný hospodár, aby videli, ako ja dokážem obnoviť les a tiež iba za pomoci prírody, lenže s tým rozdielom, že keď ja likvidujem materský porast, je ešte v ekonomickom stave, ba pod ním už mám nový, mladý porast, ktorý obnovila samotná príroda, lenže tento porast je už tiež v ekonomickom druhovom zložení, teda nie iba v stave prípravných drevín, ako je tomu v Tatrách. A teda som oproti Tatrám, vo viac, ako desaťročnom predstihu, lebo ten porast desaťročný u mňa už je potrebné vychovávať prečistkou a ponechať iba to, čo pre budúcnosť uvažujeme. Teda príroda sa postarala o to isté, čo v Tatrách, ale o hodne v kratšej dobe, ba získali sme aj peniaze pre samotný les, ale aj pre všetkých ostatných, ktorí ich potrebujú, ba aj pre tých, ktorí tento les po nás zdedia. A nakoniec aj pre tých, ktorí bludné teórie produkujú a nechávajú sa poškodenými živiť! Myslím, že rozdiel pochopí každý, kto dokáže myslieť. Tento výsledok je možné ale dosiahnuť iba v zdravom lese! Počas moru sa tiež rodí menej ľudí, ako umiera, ba umierajú aj deti a naše lesy sa už stávajú cintorínmi.

Pre tých dotknutých, teda tých, ktorí by ma chceli za predošlé riadky, ba aj nasledujúce kritizovať, musím uviesť nasledovné:
Ja som pre potrebu lesa, teda zabezpečenie toho druhu drevín, ktoré boli nedostatkové, si zriadil a to v zmysle smerníc a teda podľa zákona, v záhrade pri dome lesnú škôlku, v ktorej som pestoval tieto dreviny, ba dnes už tam, kde som ich dodal, chodia chystať už aj drevo pre potreby a rôzne účely. Mám patentovaný ochranný prostriedok, ktorý je úplne ekologický a dokázal zachrániť mnoho lesov pred poškodením lesnou zverou.
 Uviedol som do života a zverejnil prírodný zákon, ktorý sa nás snažil naučiť využívať už Ježiš, ba následne nám ho dokonale vysvetlil Syn Človeka v diele Posolstvo Grálu, ale tiež  zbytočne, ako to skončilo aj v mojom prípade a ktorý dokáže ušetriť veľké finančné hodnoty, ba zachrániť tiež veľa lesov a udržať ich v zdravom stave, lenže to už zasahuje do oblastí, ktoré naša veda, ba ani tí, ktorí dnes razia tie nové tézy a teórie, nepoznajú, ba ako fikciu odmietajú. Aký argument voči môjmu konaniu a názorom majú tí, ktorí sa pýšia, že sú ochrancovia prírody? Čo možno vidieť za ich konaním? To možno pozorovať vo väčšine našich dnešných lesov! 

V prírode, ba všade okolo nás jestvujú bytosti prírody, ktoré tieto prírodné - Božie zákony uvádzajú a udržujú v platnosti, ale za účasti našej. Lenže ako sa môže podieľať na správnom stave lesa ten, ktorý tieto zákony nepozná, ba jestvovanie týchto bytostí odmieta?! Tieto bytosti potrebujú pre svoj život zdravý les a nie to, čo ich nútia vytvárať títo samozvaní novodobí „pestovatelia“ lesa! Aj lykožrút je iba náš výtvor, ba aj všetky lesné pohromy, lebo aj lesníci ešte nemajú v tomto potrebné poznanie a preto nemôže ani dôjsť k náprave, nakoľko stále odmietame prijať presvedčivé argumenty, ale uprednostňujeme pochybné teórie. Všetci títo sú nie iba trúdmi spoločnosti, ale „škodná zver“, teda tá, ktorú oni samotní, podľa zákona rovnorodosti chránia, ale ktorá žiadnu ochranu nepotrebuje. Je to medveď, vlk, kuna, a dokonca aj iné, ale to by som ich už veľmi rozzúril. Títo „ochrancovia prírody“ ešte na peniaze v živote nerobili a preto nevedia, čo všetko treba iným prekonať, aby mohli oni samotní, sa nechať pyšne obdivovať a míňať tie peniaze, ktoré pre nich museli vyrobiť tí, ktorí na ich usmernenia iba doplácajú. 
Ja by som im navrhoval, aby potvrdili svoje tézy a teórie v praxi, ako som to konal ja, keby teda si skúsili na svoje aktivity ochrany medveďa, vlka, ba aj iné druhy, zarobiť peniaze vlastnou prácou, teda tak, že by začali chovať, dnes tak  potrebné včely, zriadili si salaše, alebo iné farmy, na ktorých by dorábali kapitál, na ochranu tých druhov, ktoré preferujú! Takto nech by v praxi potvrdili správnosť nimi razených teórií! Potom by veľmi rýchlo zmenili názor na to, ako môže medveď vychádzať so včelami, vlk s ovcami, kozami a podobne. A smernice a zákony ochrany, by dostali celkom iný šat! Medveď a vlk je na vrchole potravného reťazca a nepotrebujú zvláštny druh ochrany, ba ich stavy a chovanie to dokazuje. 
A takto by sa dalo pokračovať dlho, lenže ako som uviedol, tí, ktorí o tom rozhodujú, nemajú potrebné znalosti, ale iba nepodložené tézy, lebo na tom, aby zachránili lesy a ich obyvateľov v stave, ako si ja pamätám, ba ako nie dávno ešte boli, nemajú žiadnu šancu to uskutočniť, nakoľko smerujeme k medzníku, ktorý mnohé zmení, ba budú to oni samotní, ktorí utrpia najväčšiu škodu, lebo nevenovali pozornosť podstatným problémom, záchrane seba samých a toho, čo podľa prírodných a teda Božích zákonov, zachraňovať treba.

Za príčiny stavu označujú iba následky, ktoré oni samotní vyprodukovali, ale nevedia vôbec o tom! Žijú údajne pre nasledujúcu generáciu, lenže to je ten najväčší blud! Blízka budúcnosť nám všetkým odokryje tie pravé hodnoty, ktoré práve najviac ignorujeme a to globálne celá spoločnosť. Je v tom veda, cirkev, politici, ba všetky médiá, ktoré visia iba na svojich chlebodarcoch, ako všetci menovaní. Následne všetci tí, ktorí sa snažia vystatovať, že akí sú dôležití, lebo vychovávajú novú generáciu. Lenže poradiť týmto namysleným a pyšným, je to najťažšie, ba v tejto dobe zatiaľ nemožné! Na to iba rozum nestačí! Ku tomu je potrebný cit! Komu cit chýba, ten vo svojej pýche vytrvá, lenže budúce dianie ho vylúči, ako nepotrebného!

Ľudia!
Nedajte sa kŕmiť ešte životom nepodloženými teóriami, 
ktoré už očividne prinášajú plody zániku!

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
25. jún 2016

PRÍRODNÉ BYTOSTI A ČLOVEK DNEŠKA

 

Opäť sa nám dostalo potvrdenia Pravdy. Tento krát sa jedná o prírodné bytosti - bytostných, ktorých aktivity a pôsobenie sú v Posolstve Grálu, aj vo Večných zákonoch vysvetlené. Pán Rutledge, z anglickej hudobnej skupiny, vyfotografoval v lese tieto prírodné bytosti a fotky zverejnil. *

Je tiež zaujímavé, že práve v jednej z týchto severných krajín, myslím, že to bol Island, bolo zakázané vystavať diaľnicu vedúcu skrz lesný porast kvôli tomu, že domáci vedia, že by šla cez územie v ktorom majú elfovia svoje obydlie. Rozoberalo sa to dokonca v parlamente, kde nakoniec politici rozhodli, že diaľnica povedie inak, aby toto územie ostalo neporušené.

Dnes je už mnoho ľudí, ktorí tieto bytosti videli, či s nimi komunikovali, ba neraz o nich aj vydávajú rôzne články, či knihy. Často ich volajú „duchovia stromov“, či dokonca „anjelské bytosti“. Ani jeden z týchto označení však nie je správny a k vysvetleniu sa ešte vrátime.

Kontakt s týmito bytosťami mali vlastne ľudia už od dávnych dôb, pretože v minulosti boli ľudia viac spätí s prírodou a ich zmysly fungovali aj na jemnejších úrovniach. Veď v minulosti väčšina ľudí verila v „duchov stromov“ a prírodné bytosti, ktoré radili ľuďom pri liečení rôznych chorôb, pri zbere bylín, či húb, taktiež  v orientácii v prírode. Lenže ako sa ľudia stále viac pripútavali len na hmotné a na materiálny spôsob videnia, a vzďaľovali sa prírode, uzatváralo sa im aj toto jemnejšie vnímanie.

Ja sám som sa neraz pýtal, kde je skrytá tá inteligencia stromu, ktorá dokáže určiť, napríklad ktorý konár na strome má vyschnúť, alebo nerozumel som, z akého dôvodu, strom, ktorý vyrástol do dvoch metrov, zrazu vyschne, keď ostatné stromy v jeho okolí sú živé. Tušil som, že to musí mať aj hmotnú príčinu, ale stále som nerozumel, kde je skrytá tá určujúca, vedúca inteligencia. Pravda, len dokiaľ som nezačal čítať Večné zákony a Posolstvo Grálu, kde to máme dokonale vysvetlené:

„Nad hmotným a jemnohmotným vesmírom je ďalší svet, jemnejšieho druhu, ktorý je poháňacou silou celého vesmíru, spôsobuje jeho kolobeh. Je to bytostná ríša. Má tiež sedem úrovní, v ktorých sa prejavujú rôzne formy života. Je domovom mnohorakých bytostí a tvorov, ktoré sa delia do dvoch základných kategórií.“

„Vedomé tvory v bytostnej ríši majú ľudskú podobu. Mnohé z nich žijú aj na Zemi. Sú však pre bežných ľudí neviditeľné, lebo nemajú hmotné telo, iba dušu. Podľa hierarchie sa vedomé tvory delia do dvoch základných skupín – na malé a veľké a označujeme ich spoločným menom bytostní.

Malí bytostní pochádzajú z bytostných zárodkov, ktoré unáša samočinné prúdenie do rôznych živlov. V nich sa vyvíjajú bytostní rôzneho druhu – žijúci v ohni, vo vode, vo vzduchu, v zemi, v kvetoch, stromoch, skalách, oblakoch atď. Majú ženskú aj mužskú podobu. Ich úlohou je udržiavať živly – prírodu v takom stave, ako si to vyžadujú večné zákony. Podľa príkazov vládcov živlov spôsobujú však aj pohromy, napr. záplavy a zemetrasenia, víchrice, búrky, dažde, alebo naopak pozitívne prejavy v prírode – blahodarný dážď, dúhu a pod.

I keď sa tieto prírodné procesy dajú vysvetliť vedecky, že vznikajú zákonite za určitých podmienok, neznamená to, že sa dejú samy od seba. Usudzujeme tak preto, že nevidíme činiteľov týchto procesov, iba ich dôsledky, ktoré sú organizované, zákonité a presné.

Aj život včiel je zákonitý, prebieha podľa presne zorganizovaných pravidiel, ale keďže včely sú voľným okom viditeľné, netvrdíme, že zbieranie peľu a výroba medu sa dejú samočinne.“

„Kto sa raz vyrovnal so skutočnosťou, že všetko žije, a preto je vo formách, či je to už pozemsky viditeľné alebo nie, tomu nebude nijaký krok ťažký predstaviť si, že aj prírodné sily sú formované. K týmto prírodným silám patria okrem už mnohými, predtým viac než teraz vídanými trpaslíkmi, vílami, sylfami, rusalkami atď., tiež bytosti vzduchu, ohňa a vody.“

„Jedine všetko duchovné(teda človek) má v sebe od prapočiatku slobodnú moc rozhodovania a dôsledkom toho i zodpovednosť. Pri nižšie stojacom bytostnom to už tak nie je.“

Vo stvorení niet v podstate nijakého rozdielu medzi tvormi duch a bytosť, čo do hodnoty. Rozdiel je len v odlišnosti druhu a tým danej odlišnej nutnosti ich pôsobenia! Duch, patriaci tiež k veľkému bytostnému, môže ísť po cestách vlastnej voľby a podľa toho aj pôsobiť vo stvorení. Naproti tomu bytosť stojí bezprostredne pod tlakom Božej vôle, nemá teda nijakú možnosť vlastného rozhodovania, alebo ako ľudia hovoria, nemá svoju slobodnú vôľu.

Bytostní sú staviteľmi a správcami Božieho domu, t.j. stvorenia. Duchovia sú tam hosťami.”

„Démoni, lesné a vzdušné bytosti a tiež tzv. starí bohovia sú ešte dnes bez zmeny na rovnakých miestach a v rovnakej činnosti, ako prv. Aj najvyššie sídlo týchto veľkých vodcov všetkých živlov, Olymp alebo Valhala, neboli nikdy rozprávkou, ale skutočne videné. Čo však ľudia zaostávajúci vo vývoji, nemohli už viac vidieť, sú čisto duchovné, praduchovné, verné obrazy Božie, ktoré majú takisto najvyššie sídlo a menujú ho hrad Grálu. Je to najvyšší hrad v čisto duchovnom, a tým aj v celom stvorení!

O jestvovaní tohto hradu mohla prísť zvesť ľuďom, stojacim na prahu všetkého duchovného, už len vnuknutím, keďže tak ďaleko duchovne nedozreli, aby aj to mohli v tušení uzrieť.

Všetko je život! Len ľudia, považujúci sa za pokročilých, namiesto toho, aby išli dopredu, odbočili stranou a vracajú sa naspäť do hlbín.”

Ja sám mám s týmito bytosťami viaceré prežitia a jedno z nich zverejním. Po tom, ako som sa zo stránky www.absolutnapravda.sk dozvedel o „prírodnom zákone“, a po tom, čo som sa viacerými testami presvedčil o tom, že tento zákon funguje, som začal takouto energetickou ochranou chrániť aj bylinky v záhrade, ktoré boli napadnuté slimákmi. Tento záhon som mal v okolí jablone, na ktorú som sa ale vôbec nesústredil, len na tie bylinky, keď ma v tejto práci akoby „vyrušil“ jemný tichý hlas, ktorý odo mňa chcel, aby som takto zapôsobil aj naň a ja som vedel, že to ku mne hovorí bytosť z jablone. Prv som to nechápal, pretože som nevedel o žiadnej chorobe, či škodcovi, ktorú by jabloň mala a zdalo sa mi to nelogické, ale keď som vstal, a preskúmal som ju, zistil som, že skutočne má listy posiate malými škodcami, kvôli ktorým sa listy sušili a krútili.

Takýchto prežití mám aj viac, ale bolo by nie účelné rozpisovať všetky, ba nechcem nikoho oberať o príjemné „prekvapenie“, pretože ak pôjde do prírody a otvorí sa, môže sám zažiť takéto situácie, na ktoré rozum nebude mať vysvetlenia a dotyčný bude musieť začať hľadať PRAVDU! Alebo nad tým kývne rukou, len aby sa nemusel vnútorne namáhať a aby ho nič nevyrušilo z jeho zabehnutého života.

Je nie až tak prekvapujúce, že sa tomuto pánovi podarilo vyfotografovať tieto bytosti. Veď aj „duchov“, teda duše zosnulých, sa už mnohým podarilo vyfotografovať, ba veda dokáže snímať aj tie astrálne parazity, či auru, ako sme už na našej stránke vysvetlili a aj podali príslušné dôkazy. Všetko je to len o tých frekvenciách, na ktoré nastavíme prístroje, a oni tieto frekvencie vnímajú. Lenže tak môžeme nastaviť aj seba a vnímať tieto jemnejšie deje, ba dokázali by sme oveľa viac, lenže dnes väčšina ľudí voči týmto veciam už úplne otupela, a preto nemá význam rozpisovať to. Koho to zaujíma, tomu odporúčame, aby si tieto informácie vyhľadal v dielach, ktoré sme už spomenuli, tam určite nájde odpoveď na každú svoju otázku.

Navyše to môže dokazovať aj to, že skutočne už naša Zem prechádza do jemnejšej úrovne, do úrovne, v ktorej tieto bytosti žijú. Lenže to nebude zo dňa na deň, a tiež tomu pomôže len hlboké vnútorné prežívanie ľudí, čo bude tiež vyvolané len utrpením, pretože radostným prežívaním živého Slova od Boha sme to nedosiahli a vybrali si tak iný, nie priaznivý scenár.

Ale prečo ľudia potrebujú vedieť o existencii týchto bytostí?
Jednak už len preto, že s nami žijú na jednej zemi, ktorú sformovali pre náš vývoj a tiež trvalo formujú, a teda mali by sme v sebe prirodzene pociťovať potrebu poznať ich, aby sme vedeli čo robiť, aby sme im svojimi aktivitami neškodili. Ďalším, ešte dôležitejším dôvodom je to, že práve poznaním bytostí a ich pôsobenia získavame dôležitý medzník k tomu, aby sme pochopili fungovanie večných, prírodných, Božích zákonov. Ak ich pochopíme, a uvedieme do života, potom sa už nemusíme báť chybných rozhodnutí, ani „osudu“, či karmy, ba ani smrti, pretože budeme poznať Vôľu, ktorá riadi všetko a budeme vedieť čo robiť, aby nás všetky sily vesmíru podporovali, a nie ako doteraz, bolestivo nám pripomínali naše pochybenia z minulosti k nášmu poučeniu. Potom budeme mať brány k večnému životu v radosti otvorené.

Ľudia by mohli mať život omnoho ľahší, ak by sa vradili do pôsobenia prírodných zákonov a neskúšali sa stále stavať proti nim, čo im musí stále prinášať škodu. Ak by sme boli schopní tieto bytosti vnímať, dozvedeli by sme sa tiež o tom, aké živelné dianie nás v blízkej dobe čaká a dostalo by sa nám ďalšieho potvrdenia Pravdy! Niektorí z nich by nám tiež dokázali potvrdiť pôvod autora Posolstva Grálu, pretože oni MU pomáhali v utrpení, ktoré ľudia opäť spôsobili Vyslancovi Božiemu.

Ja sám som pred nedávnom uvažoval nad tým, že určite neexistuje na zemi náuka, ktorá by z toľkých strán dostala nezvratných dôkazov a potvrdení Pravdy, ako je práve Slovo Posolstva Grálu a Večných zákonov. Práve naopak, tie najrozšírenejšie náuky, dostavajú až príliš často dôkazy o svojej nepravde. Lenže potom som si uvedomil, že je to vlastne prirodzené, pretože toto Slovo nám bolo dané od Boha a je to Slovo Živé, teda je to život sám a preto ho musí podporovať úplne všetko, čo život prináša bez ohľadu na to, z ktorej oblasti dané prežitie pochádza. Lenže vieme, že je úplne zbytočné o tom hocikoho presviedčať, a preto tieto informácie ponúkame len tým, ktorí majú ozajstný záujem dozvedieť sa viac o živote a o tom, ako funguje.
Pre tých, ktorí by aj mali záujem dozvedieť sa viac, ale pociťujú akýsi strach pre všetkým novým pridávame ešte jednu citáciu zo Slova Pravdy:

„Nie inak je to aj s tými, ktorí sa snažia odmietať všetko nové s poukazovaním na proroctvo o vynáraní sa falošných prorokov! Aj v tom nespočíva nič iné, než opäť iba lenivosť ducha; lebo v tomto proroctve, na ktoré sa oni odvolávajú, je predsa súčasne tiež dosť zreteľne povedané, že ten pravý, ten zasľúbený príde práve v tej dobe vynárania sa falošných prorokov!

Ako ho vlastne potom hodlajú spoznať, keď pre svoju pohodlnosť všetko jednoducho ľahkomyseľne odvrhujú s takou poznámkou! Ešte ani jeden človek si nepoložil túto základnú otázku! Všetci vedia o jeho príchode a aj tvrdia, že tomu veria, ale nemysleli ešte na to, pretože sa vôbec nechcú namáhať alebo presne vedieť, že práve toto je ten bod, ktorému sa všetci snažia náramne vyhnúť... kvôli duchovnej lenivosti. Čakajú, čakajú až pominie čas, potom sa nakoniec predsa uvidí, ako to bolo aj u Ježiša!

Lenže tento raz je to inak; lebo čas neprejde povedľa váhajúcich a lenivých, ale bude ich súdiť! To čakanie bude ich rozsudkom, odsúdením!“


* Fotografie sú zverejnené na tomto odkaze: http://www.topky.sk/cl/13/1555183/Fotograf-tvrdi--ze-ma-dokonaly-dokaz--Zachytil-nieco-neskutocne--vily-vraj-naozaj-existuju-

_______________________________________________________________________________________________________________________
1. marec 2016

DIAGNÓZA ĽUDSTVA

 

Každý, ešte čiastočne duševne zdravý človek, vidí a zisťuje každodenne, že sa ľudstvo uberá nesprávnymi cestami, ktoré musia aj skončiť v nesprávnom cieli. Keby sme tento stav však chceli správne zadefinovať, tak by to vyzeralo asi nasledovne: 
Všetky ľudské aktivity vykazujú známky vážnej choroby!

Lenže každý lekár, ktorý zistí nejaký problém, mal by dokázať aj určiť tú správnu diagnózu, ba následne aj ten správny liek. Potom ale vždy vyvstane nasledovný problém:
Či je schopný a ochotný, tento pacient, riadiť sa poskytnutou radou!

Keby sme teda chceli pre pacienta – dnešné ľudstvo stanoviť tú správnu diagnózu, nebude to ešte zárukou vyliečenia. Dokonca to ešte ani nebude zárukou, že pacient vezme na vedomie skutočnosť, že má nejaký problém, lebo on je so svojim stavom spokojný, ba namýšľa si naopak, že chorá je tá prichádzajúca pomoc.

Teraz teda bude nasledovať rada, ktorá bude určená iba tým, ktorí skutočne vnútorne cítia, že ľudstvo je vážne choré, ba potrebuje to nevyhnutné liečenie. Bude teda určená diagnóza choroby, aj keď to nebude jednoduché, nakoľko sa táto choroba prejavuje vo všetkých činnostiach a aktivitách ľudstva, je teda zasiahnutý každý úd ľudstva.
Podať teda jednoduchú a cielenú diagnózu, pre takto chorého, nebude jednoduché, aj keď tá choroba má veľmi jednoduchý pôvod. Tak tu je tá diagnóza: 

Človek nepozná seba samého, ba následne potom vôbec prostredie, v ktorom sa vyvíja od nevedomosti k vedomosti, teda od večnej smrti, k večnému životu alebo naopak!

A je to táto jednoduchá príčina, ktorá následne prerastá do všetkých údov ľudstva a plodí všetky problémy u jednotlivca a aj celku.

Vo stvorení Božom, teda nie iba v nám viditeľnom vesmíre, sa všetko okolo nás vyvíja od nevedomosti k vedomosti a zákonite speje k dokonalosti, alebo naopak zániku to, čo sa správne nevyvíja. 
Človek na ceste svojho doterajšieho vývoja už preputoval, zatiaľ v nevedomosti, viaceré úrovne stvorenia a na jeho púti mu pomáhali, ba stále pomáhajú rôzne dokonalejšie bytosti, alebo naopak naň pôsobia za účelom škodenia iné bytosti, ktoré sa správne nevyvíjajú, teda rovnako, ako doposiaľ aj on sám. Poznanie a pomoc sú však pripravené pre každého tvora a záleží iba na ňom samotnom, či siahne po nich a chce získať vedomosť a život večný, alebo mu vyhovuje v lenivosti ducha tá nevedomosť, ktorá ho dovedie ku smrti. Všetky svoje skúsenosti z doterajšieho putovania nesie v sebe, aj keď mnohí tiež nie celkom vedome, ale ich vnútorná podstata áno, a to sú tie svojráznosti jednotlivých ľudí, ktorí sa navzájom líšia rôznymi vlastnosťami, doteraz získanými skúsenosťami pri doterajšom putovaní. A to sú aj tie rozdielne životy, ba už aj nechápané a mnohými aj preklínané „začiatky“ niektorých, ktorí tiež iba v nevedomosti, ich považujú za začiatky, ktoré sú ale v skutočnosti iba pokračovaniami už predošlých, ale nesprávne zvolených vlastných ciest.

Ako sa teda konkrétne prejavuje táto diagnóza pri pohľade na ľudstvo ako celok, skladajúci sa z nesprávnych článkov ľudskej spoločnosti?
Doteraz získané poznatky ľudstva a to tak vo vedných, ako aj duchovných smeroch, vykazujú závažnú absenciu poznania v tom, z akých podstatných zložiek pozostáva samotný človek, ba následne v akých rôznych úrovniach sa tieto jednotlivé jeho zložky vyvíjajú a pôsobia. Konkrétne sa to prejavuje absenciou poznania o tom, že smrťou nič nekončí, ale je to iba zmena stavu tej základnej podstaty človeka ducha, ktorý zbiera poznanie na svojej púti rôznymi svetmi, ba že tomuto, teraz prežívanému cyklu na Zemi, už predchádzali mnohé iné, prerušené načas cyklami v jemnejšej úrovni stvorenia. 

Ku tejto neznalosti sa pridružuje ešte ďalšia, rovnako dôležitá: Je to nevedomosť o tom, že všade okolo človeka, teda aj tu a teraz na Zemi, žije mnoho iných bytostí, ktoré sa rovnako vyvíjajú od nevedomosti ku vedomosti a vzájomne si pomáhajú, alebo naopak, ako už bolo povedané, si aj škodia, podľa stupňa svojho vývoja. Nie všade je to tak ale zariadené a rôzne zrelosti pomiešané, ako práve tu, na Zemi. Už aj v tej jemnejšej hmotnosti, kde zbierame skúsenosti tiež po odchode zo Zeme, sme zadelení podľa zrelosti, do rôznych úrovní, kvôli rýchlejšiemu dozrievaniu, ktoré nás následne nasmeruje pre nové vtelenie na tú novo vybratú cestu, zas  v tejto hmotnosti. 
A tieto bytosti, žijúce aj teraz okolo nás sú ale z inej podstaty, látky, teda rovnakej, ako sme aj my už využívali, teda prežívali tiež v tej istej úrovni  a druhu hmotnosti. Možno sme sa aj my samotní, chovali rovnako, ako dnes tí, ktorí nám iba škodia, namiesto pomáhania. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako by sme sa dokázali chovať teraz ku svojim blížnym my, keby sme sa stali načas neviditeľní?! A takými sme už mnohokrát boli, ba mnohí ešte aj mnohokrát budeme!

A nie sú to iba rozprávky! Je to skutočný život, o ktorom nič vedieť nechceme, aj keď sme už boli ku tomu mnohokrát vedení, ba sme to aj viackrát prežívali. A to je tá naša diagnóza, tá neliečená choroba, ktorá sa v krátkej dobe prejaví tak razantne, že sa buď musíme začať liečiť, alebo na ňu zahynieme.

Nikomu nebude liek ale vnucovaný! 
Každý musí po ňom siahnuť sám! 
Pomôž si človeče, potom ti aj Pán Boh pomôže!

 

***

SMRŤ

V jeden deň som sa náhle dozvedala, že moja babička, ktorá už istý čas žije v domove sociálnych služieb, je nielenže dlhšie v nemocnici, ale je na tom veľmi zle a teda zjavne umiera. Zatelefonoval mi to môj brat a spýtal sa, či by som chcela ísť babičku pozrieť, lebo to bolo v inom meste. Na to som povedala, že áno, aj hneď, aby sme to neodkladali. Brat práve prichádzal z práce domov a tak sme sa dohodli, že pre mňa príde autom. Bola to mama našej mamy, ale mama s nami nešla, pretože sama mala silnú virózu a horúčku a bolo jej aj zle od žalúdka. Všetko som nechala doma ako bolo a upriamila som sa na jediný cieľ, nie rozlúčiť sa, ale podporiť blízku osobu, ktorú čaká tak dôležitá chvíľa.

Keď sme dorazili do nemocnice v tom meste, veľmi ľahko sme našli hľadané oddelenie. Načiahla som sa za kľučkou dverí, ale brat zrazu zostal stáť, potreboval sa sústrediť a nabrať odvahu. Ja som ani nechápala v prvej chvíli, čo sa s ním deje. Povedal čosi v tomto zmysle: „Počkaj, ja ani neviem, či sa na to cítim... .“ Nechápala som jeho váhanie a potrebu nabrať odvahu, potom som si však uvedomila, že cieľ s akým tam ideme je rozdielny a najmä je rozdiel medzi nami ten, že ja už mám v sebe zažité poznanie základných večných – Božích zákonov, ktoré sú mi absolútnou oporou, a on nie. Chcela som ho podporiť a povedala som: „Ideme babičku povzbudiť.“ Brat samozrejme šiel, je to dobrý a silný človek, len ho sužoval strach, strach – z neznámeho, strach zo SMRTI.

Babička ležala na izbe sama, lebo okrem iných zdravotných problémov, chytila v nemocnici aj nejaké veľmi nákazlivé streptokoky, s ktorými si jej organizmus už nedokázal poradiť. Museli sme si podľa nariadenia preto dať na tvár rúšku a na ruky ochranné rukavice, keď sme šli do jej izby. Ležala na posteli, chudučká a vo veľkých bolestiach. Mala tak veľké bolesti, že sa nedokázala na nikoho ani priamo pozrieť a vysloviť čo i len jedno slovo bolo pre ňu takmer nemožné, ledva stonala a snažila sa kašľať, ale ani to nevládala. Pozdravili sme našu tetu, ktorá tam pri nej bola. V tej chvíli som sa vychytila a šla k babičke, chytila ju za ruku, pozdravila ju, odovzdala pozdravy od našej mamy a potom som jej zrazu všetko povedala, čo som mala na srdci. Bolo mi jedno, že tam stojí brat a teta, čo si o tom, čo vravím, pomyslia. Nepamätám si presne čo som vravela, len viem, že to šlo z najhlbšieho vnútra. Vravela som čosi o tom, že ju máme všetci radi, že jej za všetko ďakujeme. A že ju teraz čaká ďalšia cesta a že sa nemusí báť, lebo to bude v poriadku. Že je dobrý človek a to aká je, si odnesie so sebou a to jej bude pomáhať. Neviem, či som povedala ešte viac, len viem, že som povedala len toľko, koľko som cítila, že je v tej chvíli možné jej dať. Potom som ju držala za ruku a snažila sa dať jej cez seba pokoj a silu, podporu. Cítila som pulzujúce teplo, ktoré prúdilo. Snažila som sa povzbudiť aspoň trochu za tú chvíľu aj tetu. Ona sa na mňa podchvíľou tak prekvapene pozrela, akoby nechápala, ako môžem byť taká pokojná a neplakať, zdalo sa mi, že si myslí, že som až necitlivá. To však nebola pravda, akoby ma mohlo nechať chladnou, keď niekto trpí? Len som vedela, že to utrpenie má svoj význam, nie je nespravodlivé a môže babičke poslúžiť. A silu byť pokojnou, mi dalo toto poznanie a chcenie pomôcť. Vycítila som, že babička potrebuje hlavne kľud a podporu v tejto chvíli. A popri tom zavŕšiť v bolesti prežívanie v tomto pozemskom živote, ktorým si má niečo odpykať a vďaka tomu sa posunúť duchovne ďalej. Povedala som, aby zhasli veľké svetlo v strede izby a zapli len to malé pri dverách. Tete sa to nepozdávalo, ale urobili tak a zdalo sa, že to babičke tak bolo lepšie.

V duchu som jej povedala potom o smrti viac a zdalo sa mi, že jej duch čosi z toho aj vyciťuje, lebo sa nachádza čiastočne na rozhraní medzi hrubohmotným svetom a svetom jemnejším.

Keď sme šli z nemocnice domov, brat povedal vetu, ktorá ma prekvapila. Povedal, že on ani nevie, či je rád, že sme za babičkou boli. Nechápala som a tak spomenul pohreb jeho svokra. Bratova manželka nešla na pohrebe do domu smútku, kde vystavovali truhlu s telom jej otca. Vraj preto, že si ho chcela pamätať takého, aký bol za živa. A brat to vnímal teraz podobne.
Povedala som mu na to, že ja som rada, že sme tam boli, lebo ja to takto vôbec neberiem. Pre mňa bolo dôležité podporiť človeka, ktorý odchádza. (Myslela som tým rovnako – ešte stále v hmotnosti prítomnú babičku, ako i pohreb bratovho svokra pred rokmi, s ktorým sme si boli blízki.)

Na druhý deň mi brat zatelefonoval a ja som už vopred vedela, čo mi povie. Babička zomrela. Už aj brat povedal, že aj on je rád, že sme za ňou boli.

Pohreb sa konal skoro, už o dva dni. Šli sme autom spolu – moja mama, ešte stále dosť chorá, brat a ja. Táto naša zostava, vlastne symbolizovala tri základné skupiny ľudí, tri rôzne postoje ku smrti. A to sme boli jedna rodina, užšia rodina, čiže nás spojila istá vnútorná rovnorodosť, avšak každý momentálne už kráča iným smerom, podľa svojej slobodnej vôle.
Prvú skupinu predstavovala naša mama, ktorá sa označuje ako – ateistka. Smrť si vysvetľuje ako niečo konečné, ako koniec existencie. 
Druhú skupinu môj brat – veriaci člen cirkvi a návštevník kostola. Verí, že človek má dušu a nie je len toto hmotné telo. Avšak chýba mu potrebné poznanie večných – prírodných zákonov a jeho nereálny výklad o tom, že človek žije na zemi iba raz a potom ide jeho duša buď do neba alebo do pekla navždy, spolu s ďalšími vysvetleniami, ktorým chýba logika, mu nedokážu poskytnúť potrebnú oporu. A to sa ukazuje v takýchto situáciách, kedy stojí pred veľkou „neznámou“, keď nevie prečo - kto - kedy musí zomrieť a prečo si niektorí musia toľko vytrpieť a iní nie. Má strach a myslí si, že na vystupujúce otázky, neexistuje odpoveď a že ich ani nemá hľadať! Pričom pravý opak je Pravdou! Chýba mu predovšetkým poznanie reinkarnácie – opätovného návratu ľudského ducha na zem, ktoré jediné vysvetľuje a dokazuje SPRAVODLIVOSŤ v celom našom bytí. Každý človek žne to, čo zasial svojimi skutkami, myšlienkami, citmi a to buď v tomto, alebo v nasledujúcich životoch. Má presne takých rodičov, akých zasluhuje, zažíva také šťastie alebo nešťastie, aké si sám pre seba utkal. Náhody neexistujú. (Do toho zasahuje aj pôsobenie temných síl, ale konečné vyrovnanie je vždy na základe toho, čo si jednotlivec zaslúži.)
A tretiu skupinu som zastupovala ja, ktorá nie som v nijakom spoločenstve, som len samostatnou čitateľkou Slova Pravdy – Posolstva Grálu a pochopila som tie základné informácie a súvislosti z tohto diela Pravdy a preto moje nazeranie na život je už z pohľadu zmyslu večných – Božích zákonov.

Prišli sme na cintorín, do domu smútku, kde už vystavovali telo babičky v truhle. Zvítali sme sa s tetou, jej rodinou, aj s ujom a jeho rodinou. Keď som vošla to tej miestnosti, cítila som presne to isté, ako na pohrebe môjho dedka, aj na pohrebe bratovho svokra. Že je duša zosnulej ešte prítomná pri tele, že s ňou ešte môžem hovoriť, že ma dokáže ešte vnímať. A tak ako keď vidíte blízkeho človeka a potešíte sa, zrejme som sa aj ja usmiala, lebo som zachytila potom také udivené pohľady okolostojacich, ktorí si moje cítenie nedokázali vysvetliť a ak si ho vysvetlili, tak som pre nich asi opäť bola za necitlivú. Bolo mi to však jedno.

Babičkina tvár vyzerala, akoby sa usmievala. Bola taká pekná a žensky jemná, to telíčko akoby dokazovalo, ako veľmi sa jej smrťou uľavilo. Cítila som úplne jasne, že ma jej duša vníma a tak som ju pozdravila a povedala jej, že som rada, že je jej už lepšie. Vedela som, že nemusím ani nahlas hovoriť, že s ňou dokážem ľahko komunikovať myšlienkami. Nedokázala som počuť konkrétne slová, ktoré vravela, ani vidieť jemnejším zrakom jej dušu, tak ako to dokážu niektorí ľudia, len som vyciťovala jasne jej reakcie na to, čo som jej vravela. Vravela som jej čosi v tomto zmysle, že ako teraz sama vidí, zomrela, ale jej duša žije ďalej. Že vlastne len vyzliekla toto hrubohmotné telo a vývoj jej ducha pokračuje. Povedala som jej, že tak ako žila tento život, žila pred tým už viacero iných životov na zemi, kde zbierala skúsenosti. Že to, že sa smieme takto opätovne vracať na zem, je pre nás obrovským darom, lebo sa tu smieme vyvíjať. Lebo naša pravá podstata – je duch, ktorý prišiel ako maličký zárodok z duchovnej ríše dole, do hmotnosti. Mnohými životmi má postupne zosilnieť a vyrásť, aby sa smel vrátiť tam, odkiaľ ako malé semienko prišiel – do vyššieho sveta, späť do duchovnej ríše, kde bude smieť žiť pri plnom vedomí v radosti a šťastí – naveky. Že všetky tieto svety – duchovnú ríšu, svety pod ňou až po našu hmotnosť v ktorej sme teraz, ale rovnako i obrovské svety ešte vyššie ako je raj ľudských duchov, s omnoho dokonalejšími a krajšími bytosťami, ako sú ľudia, aj tie stvoril náš jediný Pán, dobrotivý Boh. A On vložil do stvorenia zákony, podľa ktorých všetky svety fungujú a môžu napredovať. Ale my ľudia na Zemi sme tieto zákony nespoznali, aj keď nám boli už veľakrát prinesené, my sme ich odmietali. A neznalosťou týchto zákonov ich porušujeme, narúšame rovnováhu a preto prežívame v živote rôzne utrpenie.

Prvý zákon je zákon rovnorodosti, podľa ktorého sa môžu zlučovať a spájať len rovnaké druhy. Cudzie druhy nemožno zmiešať. Druhý zákon je zákon tiaže. Všetko ľahké, svetlé, čisté, sa nachádza vyššie a  ťažké, nečisté, sa nachádza nižšie. A zákon spätného pôsobenia – takzvaná karma, čiže ten zákon, podľa ktorého sa nám vráti naspäť všetko to, čo činíme, myslíme a cítime.

Povedala som jej o tom, v akom dôležitom období sa teraz nachádzame. O tom, že čas vyhradený na vývoj ľudských duchov v hmotnosti sa chýli ku koncu. Že my ľudia sme v namyslenosti odmietali rady a pomoci zo Svetla, ktoré nám skrz svojich vyslancov neustále prinášalo vysvetlenie večných zákonov vo stvorení. Preto, aby sme ich pochopili, podľa nich žili, neškodili sebe a všetkému navôkol, ale aby sme sa vyvíjali a svoje okolie povznášali, a že aj toto sa uzavrie v kruhu, zákonom spätného pôsobenia. Všetko zlo, ktoré sme my ľudia napáchali, vyústi do vrcholu zasľúbeného Súdu, ako je to predpovedané aj v Biblii. Situácia na Zemi sa veľmi zhorší a každý sa musí ako ľudský duch teraz preukázať, ako na tom je.

Vysvetlila som jej, že nás čaká veľké utrpenie, ale že tí, čo sa stihnú vyvinúť a vytrvajú vo svojom úsilí, ich potom zachráni Imanuel so svojim zástupom verných, z tých vyšších svetov. Že Imanuel je tiež syn Boha, ako aj Ježiš. Ježiš je Božia Láska, Imanuel je Božia Vôľa a Spravodlivosť. A skrz Imanuela vzniklo toto stvorenie, v ktorom žijeme! Imanuel je zasľúbeným Synom Človeka, ktorý príde k Súdu!

Nasmerovala som ju na Posolstvo Grálu a na Večné zákony a uistila ju, že tieto diela sa iste nachádzajú aj v jemnejšom svete, do ktorého sa odoberie. A v týchto dielach je vysvetlená nepokrivená Pravda, je v nich potrebné poznanie o večných zákonoch, o stavbe stvorenia, o Pánovi. Je v nich duchovný chlieb!

Potom som sa jej snažila povedať, aby sa nezdržovala pri svojom tele, že po pohrebe my všetci odídeme a ona nech sa snaží od tela odpútať a ísť v ústrety svojmu ďalšiemu vývoju. Tu sa mi zdalo, že v tom má ona jasno a že sa istým spôsobom teší, že už je na tom druhom svete, neviem, či to bolo tou úľavou od bolestí, poznaním alebo možno aj stretnutiami s tými blízkymi dušami, ktoré ju prišli na druhom svete uvítať.

Pre istotu som jej dala vedieť, že ak by sa jej istý čas predsa len nedarilo odpútať sa z hrubohmotnosti a ešte by sa tu blízko jej duša pohybovala, že môže kedykoľvek prísť za mnou a ja jej na všetko, čo bude chcieť vedieť odpoviem, ak ju budem schopná aj potom vnímať. A že si budem najbližšie dni púšťať Večné zákony prvý diel – zvukové nahrávky, postupne, kapitolu po kapitole, tak ich môže prísť počúvať so mnou keby chcela a keby tu ešte bola. Ale nech sa v hrubohmotnosti nezdržuje viac, než je treba.

Na jednu vec som asi zabudla – varovať je pred temnom. Naozaj neviem, či som tak urobila, skôr nie, ako áno a ak áno, tak len okrajovo. To ma naozaj mrzelo. Nuž ale povedala som jej i tak dosť a ostatok sa už dozvie z uvedených diel, ak sa bude o to usilovať. V sprostredkúvaní týchto informácií z mojej strany, nebola snaha o nejakú náuku, ani vnucovanie niečoho, naopak, bola v tom prirodzenosť, konala som na základe cítenia. Aj keď som vopred premýšľala, čo všetko by som jej chcela povedať, napokon som to urobila tak, ako to z mňa prirodzene vyšlo. Keď som popisovala dokonalosť večných zákonov a dobrotivosť nášho Pána, tak ma to premohlo a vyhŕkli mi slzy od krásy a vďaky a babička to vnímala tiež veľmi intenzívne.

Vrátim sa ešte ku samotnému obradu a zúčastneným. Krátko po tom, čo sme vošli do domu smútku a ja som si overila prítomnosť duše babičky, tak som pristúpila k mojej mame, ktorá veľmi trpela, hoc zamknuto vo vnútri a ktorej bolo aj veľmi ľúto, že pred dvoma dňami nevládala pre chorobu prísť do nemocnice a rozlúčiť sa s mamou. Možno jej boli ľúto aj iné veci, niečo nevypovedané. Preto som mamu povzbudila: „Mami, ja viem, že ty hovoríš, že si ateistka a že takýmto veciam neveríš, ale ja ti môžem s úplnou istotou povedať, že jasne cítim, že babičkina duša je ešte prítomná pri tele a dokáže vnímať. Tak ak jej chceš niečo povedať, tak kľudne môžeš, bude ťa počuť.“

Mama ma vypočula, ale potom sa - aj fyzicky akoby strhla/mykla a povedala: „Nie, ja tomu neverím.“ V jej odpovedi bolo toľko bolesti a neústupčivosti, až mi z toho prišlo smutno. No i tak si myslím, že sa jej moja istota a tie vety dotkli a nech sa snažila vnútorne tomu poznaniu akokoľvek vzoprieť, jej duch bol pohnutý bolesťou a verím, že to, čo chcela svojej mame povedať, jej v duchu povedala. Len nechápe, že ona to aj počula. Preto sa moja mama možno trápi aj tam, kde by podľa mňa už nemusela a vlečie za sebou bremená minulosti, namiesto radostného napredovania.

Brat sa držal tiež statočne, ale videla som na ňom, že trpí a že pri konfrontácii so smrťou je vo veľkom vypätí a vystupujúce otázky a neistota, mu dávajú zabrať.

Obrad bol štátny. Pani, ktorá rečnila, sa mi javila ako citlivá osoba, ktorá sa snažila pozostalých povzbudiť. Bez poznania ducha človeka však - povzbudenie ostalo na úrovni – hmoty. Hovorila o tom, ako zosnulá nechala v každom z nás svoju pečať. To je síce pravda, aj to, že ukončila svoju púť v tomto živote, aj to, že je čas sa rozlúčiť, rovnako ako to, že všetci sme tu, len na vyhradený čas ... ale! Chýbalo tam to základné – že ona stále existuje! Že je to ľudský duch, nachádzajúci sa len v jemnejšej hmote, ako je naša najhrubšia hrubohmotnosť, ale jej cesta pokračuje, rovnako ako naša, teraz, v čase Súdu, kedy máme už len málo času na svoju premenu!

Videla som bratranca, ktorý veľmi plakal a bolo mi tak ľúto, že to ostatní nevnímajú ako ja. Že nevedia, že babička neprestala existovať, že stále je a že stále sa jej zíde naša podpora, že „láska hory prenáša“ a tak jej čistým citom, prianím, môžeme i naďalej pomáhať, aj keď bude inde.

Nechcem zľahčovať bolesť tých, ktorí s ňou boli v častom, či každodennom kontakte a ktorých život sa teraz zmení a bude im najväčšmi chýbať, len tvrdím, že keby VEDELI PRAVDU, brali by to inak, boli by silnejší a aj keď by im mohlo byť clivo z nutného súčasného rozlúčenia s milovanou osobou, nebola by táto clivosť, smútok, na prvom mieste. Na prvom mieste by bolo práve – chcenie ŽIŤ podľa Božej vôle a keď podľa Božej vôle, teda v súlade  s večnými zákonmi nastal čas rozlúčenia, s pokorou by ho prijali. A tiež by sa namiesto clivoty upriamili na to - povzbudiť, popriať veľa šťastia na ďalšej ceste, pomôcť. Teda nenastala by pasívna bezradnosť a zúfanie, ale ďalšie aktívne chcenie k dobru. A to by im vytlačilo smútok na vedľajšiu koľaj, alebo presnejšie, nasmerovalo by to ich vlak, do tej správnej stanice.

A raz, keď budú ľudia na Zemi duchovne vyspelejší, než sú teraz, v zasľúbenej Tisícročnej ríši, isto ani ten smútok nebude taký, ba možno aj žiadny! Veď keď budú žiť podľa Božích zákonov, tak po pozemskom úmrtí sa posunú zas vyššie, čiže odchod milovanej osoby, je pre tú osobu pokrokom! A kto by sa netešil z blaha a šťastia milovaného? Navyše, duchovne vyspelejší jedinci, dokážu príležitostne komunikovať aj mimo náš priestor a čas, čiže ani tá odluka nebude odlukou ako ju chápeme dnes, zo svojho stupňa vývoja.

Viem, čo je to smútok zo smrti blízkej osoby, mám to tiež prežité a pokiaľ som neobjavila Pravdu, tak aj mňa smrť desila, bola pre mňa synonymom nekonečnej bolesti a straty. Ale pravým poznaním a následnými prežitiami, sa už smrti nebojím, pretože nemám čoho – pokiaľ sa snažím žiť tak, aby som svoj pobyt na zemi v tomto tele využila správne! A nebojím sa ani odluky od blízkych, pretože viem, že všetko napokon bude podľa Vôle Pána, čiže podľa večných zákonov, ako si i ja sama zaslúžim. A mojim najvyšším cieľom a úsilím, je žiť podľa týchto zákonov. A mám skúsenosť, že keď sa mi to darí, napĺňa ma to neopísateľným šťastím!

Ľudia sa boja neznámeho – a teda mnohí sa boja smrti. Desí ich, lebo ju nepoznajú, nechcú na ňu myslieť, dráždi ich téma smrti. Alebo sa boja zodpovednosti, toho, že smrťou nič nekončí a oni zožnú to, čo zasiali a pred čím chceli ujsť. A tiež cítia, že niečo dôležité – duchovný vývoj – zameškávajú a venujú sa len pozemským zábavkám a aktivitám, čoho budú čoskoro ľutovať. Človek má nielen právo, ale i povinnosť, zistiť kto je, odkiaľ prichádza a kam smeruje. A to je mu dokonale vysvetlené v Posolstve Grálu a vo Večných zákonoch.

Smrť je prirodzenou súčasťou v živote v hmotnosti, a nech si budeme oči zakrývať pred ňou akokoľvek, neminie nikoho, pretože hmota podlieha neustálemu vzniku, vývoju a následnému rozkladu. Čo však nepodlieha rozkladu – je duch človeka – ak sa do určeného času dostatočne vyvinie. Ak ale bude spiaci aj naďalej, tak ho čaká potom duchovná smrť, ktorá znamená skutočný zánik osobnosti človeka a ktorá je tým najhorším, čo sa mu môže stať!

Človek má v sebe túžbu žiť večne,
a večný život – v duchovnej ríši, v raji, môže dosiahnuť!

Ale to by musel pre to najskôr niečo sám UROBIŤ!!!

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
9. február 
2016

STRNULOSŤ II.

 

Naši skalní čitatelia sa iste pamätajú na príspevok s názvom: „STRNULOSŤ!“ Bolo v ňom vysvetlené, kde spočíva príčina zmien počasia, ba aj mnohých pohrôm a prírodných katastrofických udalostí. Teraz bude nasledovať stručné doplnenie, ktoré vyplávalo na povrch vlastne na podnet istej udalosti, ktorá by pre mnohých mohla byť istým dôkazom, ba pre iných aj podnetom na ďalšie zamyslenie, ako táto dôležitá príčina samotná potvrdzuje aj strnulosť nášho myslenia!
Pri predpovedi počasia dňa 20. januára 2016, pán Jurčovič, ako vždy, vložil do svojich slov aj istú perličku z histórie meteorológie a spomenul jedného vedca, menom William Ferrel, ktorý sa narodil 29. 1. 1817; a ktorý sa zaslúžil o to, že poukázal na dve sily, ktoré udržujú našu Zem v rovnováhe, teda gravitácia a odstredivá sila, a ktoré majú zásadný vplyv na tvorbu a smer pohybu prúdení, ba následne na klimatické pásma na Zemi. Autor pôvodného príspevku však o menovanom pánovi doposiaľ nevedel, ba ani o jeho poučení. 

Je ale na pováženie, ba zamyslenie, že tieto dôležité a podstatné zistenia múdrych jedincov z minulosti, upadli časom do zabudnutia a ďalej sa akosi neberú do úvahy, ba sa až prehliadajú akoby zámerne, lebo by mohli dať výstražný podnet, ktorý by väčšinu znepokojil. A keď sa takto môže diať vo vedných disciplínach, o čo je to potom horšie v tom, kde sa riešia otázky nie tak ľahko dokázateľné, teda v prírodných a duchovných vedách, ktoré ešte nie vždy a všetky boli aj hmatateľne potvrdené. 
Presne tak, ako upadlo do zabudnutia toto dôležité zistenie, nechali sme zapadnúť prachom aj to najdôležitejšie Slovo – poučenie o všetkých prírodných – Božích zákonoch: Posolstvo Grálu!
Tieto zákony je nemožné zatajovať a ani obchádzať a samotné sa nám budú stále pripomínať potiaľ, pokiaľ ich nezačneme rešpektovať, alebo v nevedomosti nezahynieme. 
Keď je teda vedecky dokázané, že otáčky Zeme sa spomaľujú, z toho vyplýva, že slabne Coriolisova sila, narastá naopak gravitácia, logický výsledok musí byť ten, že prúdenia a teda počasie sa musí meniť. Nie je teda prvotná príčina vo frázovitej poučke: „Je to výsledok globálneho otepľovania!“ Príčinu treba hľadať tam, kde nás už pred sto rokmi doviedol jeden múdry pán, ba následne po ňom, sme získali aj poznanie z Absolútneho zdroja! 
A z toho zdroja sme sa už tiež dozvedeli, že to má za následok strnulosť, ktorá potom narastá z dôvodu, že sa vzďaľujeme od Svetla, teda od zdroja všetkého bytia – od BOHA! 
Nie je to teraz potrebné rozvádzať, lebo to už bolo urobené v uvedenom príspevku, ba dokonalé vysvetlenie môžeme nájsť v tom tiež uvedenom diele. Tento dodatok bol potrebný iba na to, aby sme sa skutočne zamysleli nad tým, ako sme manipulovaní zámerne, alebo z titulu tej takto potvrdenej strnulosti.

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
31. január 
2016

POTVRDENIE PRAVDY

 

Chceme znovu istou skutočnosťou uistiť našich čitateľov o správnosti našich aktivít a aj slov na stránke rádia. Nie je to teda iba teória, nie je to iba snaha po upútaní a pozornosti, ba už vôbec nie snaha po nejakých výhodách a vôbec nie zisku, ba ani prospechu. U nás sa skutočne jedná iba o pomoc blížnemu! A to ešte aj pri vlastnom odriekaní.
Všetci stúpenci, alebo iba návštevníci našej stránky môžu jedine mnoho získať a vždy v ďalšom prežívaní budú nachádzať iba potvrdenia ponúkanej Pravdy, ba aj dôkazy od samotnej vedy, ale rovnako aj všetkých cirkví, až pozorovateľ bude skutočne schopný oslobodiť sa od dogmatických poučiek a teórií.

V živote samotnom, bude každodenne nachádzať iba dôkazy tejto PRAVDY!

Nič vás nemôže nájsť nepripravených a teda prekvapiť, až ste tejto Pravde skutočne aj porozumeli. A to je tak nádherné prežívanie, že niet nič krajšieho, čo človek môže na svojej púti životom každodenne nachádzať. Verte nám! My to máme prežité, ba každodenne prežívame! Sú medzi nami starí, ktorí už život majú skoro za sebou, ale rovnako aj mladí, ktorí ho majú pred sebou. Teraz je to myslené iba hmotne telesne, lebo aj tí starí vedia, ba cítia to a každodenne prežívajú tiež, že ich duch je večne mladý a teda rovnaký, ako kedysi, ba dokonalejší o tú získanú múdrosť, ktorá ich urobila neskonale šťastnými. Iba ich telo už nevládze niekedy nasledovať mladého ducha! 
Aby sme však znovu podali svedectvo nášho prežitia potvrdzujúce naše slovo, ale hlavne Pravdu samotnú, odkážeme vás na jedno dôležité zistenie vedy:

http://karolinaloskotova.blog.cz/1601/vedci-poprve-vyfotili-astralni-parazity-doporucuji

Z týchto dôkazov získate poučenie o tom, že niektorý človek je skutočne nie vždy slobodný vo svojich prejavoch a dá sa smelo povedať, že sa stáva sluhom v službách inému! A veľkou chybou je to, že väčšinou nevedome! A my sme už mnohokrát upozorňovali, že tieto príčiny siahajú mimo Zeme! 
A práve v tom spočíva dôvod našej snahy ku pomoci, aby sme získali túto dobrovoľne stratenú slobodu, ktorá plodí mnohé utrpenia, nešťastia, ba splodí aj ten, všetkými cirkvami predpovedaný, ale aj tou Absolútnou Pravdou potvrdený – POSLEDNÝ SÚD!

Roztriedenie ľudských duchov podľa svojej zrelosti!

Nedajte sa teda ovládať, bojujte o vlastnú slobodu, lebo skončíte tam, kde tí, ktorým teraz dávate nad sebou moc. Prídete o večný život, ba získate duchovnú smrť rozkladom s tými, ktorých zatiaľ vo svojom vnútri uctievate, alebo im iba nevedome slúžite. 
Pre začiatok ešte nie tú duchovnú smrť, ale iba život na tej planéte, ktorá je ku tomu už teraz určená aj s jej obyvateľmi. A toto platí nie iba pre teraz ešte tu žijúcich, ale aj pre tých, ktorí už prebývajú v záhrobí, lebo aj tam už boli zaradení podľa svojej zrelosti, teda vlastných skutkov tu na Zemi. Tomuto dianiu sa teda nevyhne nikto! Teda presne tak, ako nám to bolo zasľúbené vo všetkých cirkvách a aj Biblii: „Syn Človeka bude súdiť živých i mŕtvych!“ 
Ale iba duchovne živých, alebo mŕtvych, lebo iných niet!

Z uvedených vedeckých dôkazov vyplýva, ako sú ovplyvňovaní zvonku politici a bude to toto ovplyvnenie, ktoré vyvolá konečné dianie. Pre väčšinu strašné dianie, ktoré už samotné neporozumením väčšiny, splodí hrôzu a zdesenie a ukončí tieto telesné životy mnohých.

Škoda len, že sa títo vedci nezamerali na kňazov, rabínov, ba všetkých duchovných vodcov rôznych cirkví a siekt!
Iba vtedy by zostali v úžase, ba nemilo prekvapení; 

tak prekvapení, až by začali pochybovať o správnosti svojich zistení!

Lenže tieto zistenia by boli naopak úplne správne, ba v súlade s tou PRAVDOU, lebo to predsa potvrdzuje už samotná skutočnosť, že BOH je iba JEDEN, ale cirkví fúra. 
Všetky sú však v tej cudzej, ba nesprávnej moci! Lenže neuzná si to ani jedna a toto plodí každodenné konflikty, ktoré sú denne podávané aj v médiách.

Teraz nejdeme podávať obšírnejšie vysvetlenia a podávať ďalšie dôkazy, nakoľko to robíme sústavne na stránke, ba budeme v tom pokračovať. A tú nami ponúkanú PRAVDU môže každý nájsť na nami doporučenej stránke a adrese.

***

ŽENA A JEMNOHMOTNOSŤ

 

V nadväznosti na vyššie napísané, chcela by som obrátiť pozornosť čitateľa na ženu a na to, v akom nebezpečenstve sa nachádza, ak nepozná a plne nevyužíva pôsobenie večných zákonov.

Nehovoriac pri tom ešte o jej vysokej úlohe a zodpovednosti z nej vyplývajúcej!

Začnem zážitkom, ktorý sme nedávno zažili.
Telefonovala som s mojim bratom a počula, že bol rozrušený. Mali sme mu na druhý deň postrážiť popoludní deti, lebo chceli s manželkou ísť na jedno stretnutie. Zrušil to však, lebo sa so ženou pohádali. Ešte som mu písala, že ak sa potrebuje vyrozprávať, tak ho s manželom radi uvítame a vypočujeme. Poďakoval sa, ale ponuku neprijal. Na druhý deň však telefonoval a spýtal sa, či sme doma a či ponuka platí. Bol značne vyčerpaný. Najprv sa mu o tom ani nechcelo rozprávať, tak sme nevyzvedali. Potom sa však rozhovoril. Jeho manželka, ktorá je inak dobrá žena, máva niekedy rôzne stavy, kedy je nervózna, správa sa vtedy akoby chcela vraj vyvolávať konflikt a vyslovene ho provokuje. Tak sme to aspoň pochopili. Sú to také stavy náladovosti, ktoré vyúsťujú do konfliktov. Majú dve deti a teraz čakajú tretie. Švagriná vraj bola na deti nepríjemná a chystala sa s nimi von. Stupňovalo sa to, až brat povedal, že keď je takáto, tak on ich s ňou nepustí. Nech ide sama ak chce, ale že deti ostanú doma. Skončilo to scénou kedy vraj jeho tehotná manželka stála predo dvermi bytu a ako zmyslov zbavená do nich kopala. Deti boli vystresované a plakali. Ich mama sa šla potom prejsť a brat sa to snažil obrátiť na to pozitívne a za mamu sa spoločne pomodlili, keďže všetci chodia do kostola.

Večer sa mu vraj aj ospravedlnila a on jej povedal, že jej odpúšťa, ale že to nie je len tak, prehodiť výhybku, že to ešte musí stráviť. A potom sa to celé znovu zmotalo a atmosféra doma bola ďalej nepríjemná. Brat nešťastný, deťom to tiež vôbec neprospelo a určite ani švagriná z toho šťastná nebola.

Keď bol brat u nás a ostal s mojim manželom chvíľu o samote, tak sa ho spýtal, či aj ja mávam niekedy také stavy. Lebo je to veľmi rozšírený názor a  aj skúsenosť mužov, že väčšina žien je taká.
Keď môj manžel povedal, že nikdy, tak sa bratovi až veriť nechcelo. No potom mu manžel pripomenul, že predsa so mnou aj on roky býval, aj keď som už bola takmer dospelá a teda  ma tiež pozná.

To však neznamená, že teraz som ja nejako výnimočne duchovne vyspelá, alebo že iné ženy, ako i moja švagriná, sú tie zlé. Všetko to má príčinu v tých jemnejších svetoch a aj keď tentokrát nepopíšem problém úplne z mojej osobnej skúsenosti, predsa len som žena a mám skúsenosť s pôsobením negatívneho princípu z tých jemnejších sfér – na nás jemnejšie - ženy. No najmä, vidím to dnes už z tých potrebných – súvislostí.

Kto teda hľadá odpoveď na to, PREČO majú mnohé ženy takéto „nevysvetliteľné stavy“, aj keď inokedy môžu byť dobré, obetavé a láskavé, nech pozorne číta.

Žena má jemnejšiu dušu ako muž, je inej podstaty. Vďaka tejto citlivejšej podstate ľahšie prijíma vibrácie z vyšších svetov, ale aj z nižších. Je vybavená schopnosťou – doslova spájať muža a celé neskoršie stvorenie s výšinami. Tvorí most k vyšším svetom, stojí teda o pol stupňa duchovne vyššie ako muž. Muž je viac spätý s hmotou, má ženu chrániť a pozitívne využívať inšpirácie, ktoré mu ona prináša z hora a pretvárať tak tvorivo svoje pozemské okolie. Keby ženy boli pravými ženami a muži pravými mužmi a obe strany by usilovali ku Svetlu, mali by sme už dávno raj na Zemi. Všetko do seba vo stvorení dokonale zapadá, všetko sa dopĺňa a funguje, podporuje rast – pokiaľ to my nerozpojíme a nenarušíme tak správny chod.

Dnes však stojíme my ľudia už tak mimo prírodných - večných - Božích zákonov, že už ani nevieme, čo je prirodzené a správne a čo nie. Musíme sa to znovu učiť a spoznávať to. Jemnejší svet - jemnohmotnosť, ktorá nás obklopuje, sme doslova zamorili citovými a myšlienkovými útvarmi nenávisti, zlosti, závisti, zvrhlosti a podobne. Tento jemnejší svet sa stal ťažkým a hnusným bahnom, ktoré na nás všetkých teraz vplýva a dusí nás. Pohybujú sa v ňom aj skutoční ľudskí duchovia, najmä tí temní, ktorí na nás tiež vplývajú. Umožnili sme im prístup ku našej planéte pod vplyvom zákona rovnorodosti a tak sa na Zem aj vteľujú, teda sa tu rodia ako pozemskí ľudia. Preto je na svete toľko zla.

A teraz jemnejšia ženina duša, keď sa intenzívne nechráni a nepracuje na odstraňovaní svojich slabostí a chýb a na prirodzenom budovaní cností, - pokiaľ sa s týmito cnosťami svojou dušou nespája, tak sa veľmi ľahko spája s tým temným – negatívnym. Tieto jemnohmotné útvary, či už tie dobré, alebo tie zlé, ovplyvňujú aj muža, ale citlivú ženinu dušu viac, veď nenadarmo sa hovorí: „Keď je žena zlá, je horšia ako muž“.

Intenzívnejší je tento vplyv jemnohmotnosti na ženu v období tesne pred menštruáciou a niekedy aj počas nej. V medicíne sa to nazýva Predmenštruačný syndróm (PMS). Spadajú sem fyzické výkyvy (zadržiavanie vody v tele, pažravosť) a psychické výkyvy (agresivita, úzkostlivosť, depresia, niekedy vedúca až k samovražde). Príčina PMS však ostáva neznáma a lekári ho nevedia ani liečiť, len odstraňujú následky! Na zlepšenie stavu odporúčajú zdravý životný štýl (menej cukru, pohyb...). V ťažkých prípadoch nasadia antikoncepciu tak, že vyblokujú cyklus a žena vlastne niekoľko mesiacov nemá menštruáciu vôbec a tým pádom ani tieto problémy! To je tá naša veda, namiesto uznania jemnohmotnosti a jej vplyvu na nás, narúšame to, čo je prirodzené. A pritom niet žiadnych záhad, všetko je možné vysvetliť a vyriešiť pravým poznaním a prirodzenou cestou.

Menštruácia je nie len prirodzený cyklus, ktorý žene umožňuje reprodukciu, ale zároveň je pre ňu veľkým požehnaním, ak usiluje o duchovný rast. V rôznych fázach cyklu, môže využívať rôzne svoje danosti a schopnosti.

Jadrom človeka je duch. Ten je obalený bytostným obalom, potom jemnohmotným obalom a napokon hrubohmotným obalom – teda fyzickým telom. Niekoľko dní pred začatím krvácania, je hrubohmotný obal, jemnohmotný, aj bytostný obal ženy, pripravený na materstvo. Tieto jej obaly, alebo zložky jej osobnosti – spejú ku svojmu vrcholu.

Na rozdiel od človeka majú zvieracie samice vnútorné jadro - iba zvieraciu dušu, ktorá pochádza z bytostnej ríše, nemajú vyššieho - ducha - z duchovnej ríše. Preto je pre samice zvierat materstvo vrcholovým štádiom. U ženy to tak ale nie je, lebo jej úloha a vplyv zasahuje omnoho vyššie. Materstvo je vrcholom u ženy len pre obaly jej ducha.

Pretože tieto jej vonkajšie obaly ducha spejú k vrcholu, mení to vyžarovanie jej krvi, ktoré ju spája v tomto období viac s jemnejšími svetmi, ktoré na ňu preto silnejšie pôsobia. Žena, napájajúca sa na cnosti, v tomto období ľahšie odhodí svoje slabosti, rýchlejšie „vyčistí svoju krv“ a môže viac duchovne napredovať. Ale žena, ktorá svoj vývoj zanedbáva, stáva sa v tomto období ešte zraniteľnejšou jemnohmotnému okoliu. Preto vyčíňa ako „zmyslov zbavená“ a robí, provokovaná jemnohmotnými útvarmi, to, čo by inokedy nerobila.

Tehotné ženy zas, ako i moja švagriná teraz, prechádzajú tiež mnohými zmenami, ktoré ich ešte viac spájajú s jemnejším svetom. Vyvíjajúci sa zárodok v žene, je spočiatku len hmotný a vyvíja ho bytostné pôsobenie, duša dieťaťa sa len približuje k matke, ale ešte nesídli v tele. Aby sa mohla duša dieťaťa v polovici tehotenstva inkarnovať - vteliť do telíčka v matke, vytvára sa od začiatku tehotenstva „most“ pre toto vtelenie - ukotvenie duše. To je to „tajuplné vyžarovanie“, ktoré cíti človek pri tehotnej žene.

Tehotné ženy majú obrovskú zodpovednosť, pretože to, s kým sa stretávajú a čím sa obklopujú, na čo sa napájajú, to rozhoduje o tom, aká duša sa vtelí do formujúceho sa telíčka. Nepoznaním a zanedbaním tejto zodpovednosti, narodili sa na Zemi aj takí temní ľudia, ktorí patria na nižšie, rozkladajúce sa planéty. To, aký duch sa do vyvíjajúceho sa telíčka v polovici tehotenstva inkarnuje, alebo sa ešte len chystá inkarnovať, má zásadný vplyv na cítenie a konanie, ktoré má nastávajúca matka. Keď sa vtelí svetlý duch, jej city sú oblažujúce a príjemné, keď temný, sú opačné, negatívne. Keď teda moja tehotná švagriná vyčíňa po polovici tehotenstva ako zmyslov zbavená, môže to niečo naznačovať. Navyše, keď sa v prvej polovici tehotenstva nijako nevyhýbala spoločnosti, ba práve naopak, nechránila sa pred skupinou ľudí, medzi ktorými mohli byť aj temní ľudia, ktorí svojou prítomnosťou pri nej mohli vytvoriť potrebnú rovnorodosť pre to, aby sa do nej vtelil duch - temný. Neustále návštevy kostolov, kde sú ľudia každej skupiny, veľké stretnutia s mnohými známymi a stály aktívny život v kresťanskom spoločenstve, pri rôznych „chválach“ a iných akciách, mohli privodiť tento neblahý dôsledok.

V tehotenstve sa teda tiež mení vyžarovanie krvi ženy a súvisí aj s mnohými hmotnými zmenami, ktoré vlastne umožňuje.

V Posolstve Grálu sa píše: 
Poviem vám hneď hlavný účel ľudskej krvi: Má tvoriť most pre činnosť ducha na zemi, t. j. v hrubej hmotnosti!“
„Duch, alebo „duša“, prispieva k tvorbe krvi, ale ani duch ani duša nedokáže krvou bezprostredne pôsobiť navonok pozemsky. Na to je rozdiel medzi oboma druhmi príliš veľký. Duša, ktorej jadrom je duch, je aj vo svojom najhrubšom zložení ešte príliš jemná. Navonok sa dokáže uplatňovať len vyžarovaním krvi.
Vyžarovanie krvi je teda v skutočnosti vlastným mostom k činnosti duše. A to tiež iba vtedy, keď táto krv má zakaždým celkom určité zloženie, vhodné pre dotyčnú dušu.

V budúcnosti v tom uvidia ľudia ďalšie a podrobnejšie súvislosti, ktoré však tomuto porozumeniu v hrubých rysoch, nebudú odporovať.

Sama poznám, že prežívam v istom období svojho cyklu väčšiu citlivosť. Neubližujem však druhým, ani nie som náladová, lebo to je niečo, na čom som už popracovala v minulých životoch a aj v detstve dostala výstražnú lekciu, aby som „nezabudla“ aké to je, keď žena svojmu okoliu takto ubližuje. Na prvom mieste mám úsilie - žiť tak, aby som neublížila blížnym. A keď ma nemá temno za čo „chytiť“, tak potom ma nemá ako ku tomu ani dohnať, to je celá veda.
Preto túto väčšiu citlivosť využívam pozitívnym spôsobom, pričom vnímam zmeny svojho tela, ktoré vplývajú i na dušu. Je to ako s pohlavným pudom, s ktorým menštruácia vlastne úzko súvisí. Jeho prejav a uplatňovanie je v súlade s prírodnými - Božími zákonmi, tiež podlieha určitým fázam a je taktiež prirodzený a podporuje vývoj aj samotného ducha. Nad hmotou však musí stáť ako riadiaci článok duch človeka, nesmie sa nechať ovládať hmotou. Vtedy prináša len radosť a požehnanie. Ale keď sa do toho zamieša nečisté – temné, keď nestojí nad ním čistá láska dvoch dospelých ľudí opačného pohlavia, stáva sa neprirodzeným a strháva ducha nadol. Všetko hmotné nás má a môže iba podporovať, ale keď to pokrivíme a narušíme v niečom rovnováhu, prináša nám to namiesto úžitku škodu. 

Pamätám si, že pred niekoľkými rokmi, keď bola moja duchovná opora slabšia, tak som prežívala v onom období občas pocity skľúčenosti, až úzkosti. Ten tlak z jemnohmotnosti som cítila výraznejšie, ale som ho nijako nevypustila do svojho okolia, tak zaťažoval iba mňa, čerpali mi takto niekedy tie „parazity“ energiu. Viem teda pochopiť aké to je, prežívať stav, s ktorým nie ste spokojné, ale v ten daný moment nedokážete ten prúd zastaviť.

Vám, ženy, chcem poradiť ako sa dostať do stavu, kedy už nebudete trápiť svoje okolie. Jediné, čo vám naozaj pomôže – nám všetkým ľuďom, je poznanie Božích – prírodných zákonov a vkoľajenie sa do nich. A vám muži chcem poradiť to isté. A čo sa týka vašich polovičiek, je isto úctyhodné, ak sa ich snažíte pochopiť a viete im odpustiť aj takéto vyčíňanie. Ale tiež by to nemalo pri tom skončiť. Obe strany by sa mali snažiť o poznanie skutočných príčin problému a o ich riešenie. Pretože situácia sa inak čoskoro vyhrotí tak, že iba pasívna modlitba za to, aby mamina bola lepšia a uľavilo sa jej – už nebude stačiť. Veď môj brat vlastne nevidí a nepochopil, že jeho úprimná modlitba bola vyslyšaná a na dosah má pomoc – dielo Posolstvo Grálu a Večné zákony, teda tú oporu, ktorá jedine mu prinesie vyslobodenie. Že pravým poznaním a snahou o nápravu, zmenilo by sa všetko u nich k lepšiemu. Je to typické správanie nás ľudí, prosíme o pomoc a keď príde, odmietneme ju, pretože nezodpovedá našim predstavám a požiadavkám. Túto potrebnú radu brat v kostole nedostane, tam budú tieto diela ignorovať, alebo haniť a tvrdiť o nich nezmysly, ktoré sú v rozpore s ich obsahom. Nepodporujú tam samostatnosť veriacich, nepodporujú duchovný pohyb a rast, ale zotrvávajú pri dogmách a úplnej pasivite.

Pravým poznaním by brat rovnako pochopil, prečo je ich staršia dcéra niekedy náchylná na rôzne stavy emócií, pretože je veľmi citlivá a tá temná jemnohmotnosť na ňu intenzívne vplýva! Nepotrebovali by rady psychológov, dosiahli by zmeny sami a dokázali by jej viac pomôcť a viac ju chrániť.

Je známe, že v Božom Súde budú uvoľnené fúrie, ktoré budú všetko, kde sa budú môcť zachytiť, ničiť. Fúrie sú jemnohmotné útvary, ktoré vznikli zo zlého citového chcenia ľudí. V Súde sa už nachádzame, ba všetko nasvedčuje tomu, že ideme z kopca – do finále. Kto sa nevie pred fúriami brániť už teraz, a niekedy pod ich vplyvom vyčíňa, čo všetko sa môže stať, keď sa to náhle ešte zintenzívni?!

Pre začiatok aspoň základné rady.
Z knihy Večné zákony 2, od Natálie de Lemeny Makedonovej:

Môžete stručne zhrnúť, ako sa napájame na temné vplyvy?

  • Predovšetkým strachom akéhokoľvek druhu. Oslabený duch pritom stráca vlastnú vôľu a ľahšie sa dá viesť inými, zväčša temnými.
  • Príliš častou rozkošou bez lásky, keď duch stráca vedomie a prežíva extázu len na úrovni duše a tela.
  • Akýmikoľvek prehnane pestovanými pozemskými činnosťami, kde nie je zapojený duch.
  • Nedostatkom času, čo sa prejavuje zhonom a stresom. Človek reaguje v takom rozpoložení impulzívne, nemá čas na rozlišovanie a precítenie svojich rozhodnutí.
  • Nevhodnými vzťahmi a väzbami, ktoré ho oberajú o silu a chuť do života.
  • Prílišným logickým uvažovaním bez zapojenia citu.
  • Negatívnymi sklonmi a vlastnosťami, lebo nimi človek priťahuje a živí temných duchov.
  • Pochybnosťami o Pravde alebo osobe, hoci už predtým pochopil ich pravú podstatu. Mal by si uvedomiť, že tieto pochybnosti nepochádzajú z jeho vnútra, ale zvonka, od temných duchov, aby ho oslabili. Preto ich treba rázne odmietať a nerozvíjať ich.
  • Všetkými druhmi okultných a magických školení, kurzov a techník, kde sa pracuje s meditáciami, energiami, ovládaním vedomia a s obrazotvornosťou. Žiak tým svojho ducha, ktorý je chránený dušou a telom, dobrovoľne odkrýva temným vplyvom.                                    

Abd-ru-shin vo svojej prednáške „Odporúča sa okultné školenie?“ vysvetľuje, že školením získaná jasnovidnosť či iné duchovné schopnosti nie sú také pevné a spoľahlivé, ako keď sa získajú prirodzeným vývojom. Tieto praktiky zaviedli padlí anjeli, ktorí si nimi na Zemi prebudili pôvodné stratené danosti. Umelým pestovaním týchto vlastností prekročili zákony, ktoré nedovoľujú prejavenie týchto vlastností skôr, kým človek na ne dostatočne morálne a duchovne nedozreje. Aj to spôsobilo pád padlých anjelov a ľudí, čím sa odpojili od Božej pomoci a ochrany.“

Žena bola tá prvá, ktorá padla a podala mužovi jablko zo stromu poznania (chytráckym rozumom sa stala márnomyseľnou a začala konať vypočítavo), ale muž toto jablko dobrovoľne vzal a jedol! Preto aj keď je žena, so všetkým čo dostala do daru a čo s tým urobila - skutočne najsmutnejším tvorom vo stvorení, muž, ktorý tiež zišiel z cesty, nemá právo na ňu ukazovať prstom, pretože z cesty zišiel tiež len svojou vlastnou vôľou a teda je ako ľudský duch, taktiež plne vinným pred zákonmi Stvoriteľa. Nemáme si teda naozaj vzájomne čo vyčítať! Jedine – sami sebe! A ani súdiť druhých nám neprináleží. Nastavme si zrkadlo, či sme ženou alebo mužom a narovnávajme sa!
A má to byť teraz žena ako prvá, ktorá sa vkoľají do zákonov stvorenia a povedie muža tam, kam mala – teda obnoví v sebe čistý most a spojí ho so svetlými výšinami. Muž nemá čakať, kým sa ženy zmenia, ale má meniť sám seba a tým tiež pomôcť ženám v ich narovnávaní.

Kto pochopil, vie kde má hľadať a čo má robiť, kto nie, pre toho je poslednou šancou na zobudenie blízke ťažké prežívanie, o ktorom je zasľúbené, že je bližšie, než tušíme!

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
5. január 
2016

STRNULOSŤ

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!

Radi by sme začali tento nový rok veselšie, ale žiaľ, prežívaná skutočnosť nás znovu núti dať objektívnu odpoveď na tú otázku, ktorá bola na nový rok položená médiami, ale znovu iba v posmešnej polohe, aj keď ide o veľa, lebo ide o naše bytie – nebytie!

Tá otázka znela: „Dokázali ste vykonať v minulom roku niečo viac, keď bol o jednu sekundu dlhší, nakoľko sa Zem otáča stále pomalšie?“ 
Z takto položenej otázky zaváňa skutočne iba posmech, aj keď sa zakladá na pravde, lebo sa skutočne každý rok musia o jednu sekundu posúvať späť atómové hodiny, lebo otáčky Zeme sa spomaľujú.

Lenže táto skutočnosť, vôbec nie je na posmech!

Na objasnenie tejto záležitosti použijeme Slovo Absolútnej Pravdy, teda návod na použitie, od samotného konštruktéra Stvorenia a aj tohto nášho vesmíru:
„VŠETKO vo stvorení je pohyb. Tento pohyb, vyvolaný celkom zákonite tlakom Svetla, vytvára teplo a dáva v ňom vznikať formám. Bez Svetla by nebolo ani pohybu. Preto si človek môže tiež predstaviť, že pohyb v blízkosti Svetla musí byť ešte rýchlejší, silnejší ako vo väčšej vzdialenosti od neho.

Vzďaľovaním sa od Svetla, pohyb sa stáva skutočne stále pomalším, ťažkopádnejším a lenivejším a môže viesť časom až k ustrnutiu všetkých foriem, ktoré sa vytvorili už predtým, keď bol pohyb živší.
Pod výrazom „Svetlo“ sa nerozumie v tomto svetlo nejakého súhvezdia, ale Prasvetlo, ktoré je samotný Život, teda Boh!
Na doplnenie obrazu o dianí vo stvorení, daného v hrubých rysoch, chcem dnes zamerať pozornosť na zem, ktorá krúži v oveľa väčšej vzdialenosti od Prasvetla, ako tomu bolo pred mnohými miliónmi rokov. Zem bola vydávaná čoraz viac napospas tiaži temna prostredníctvom ľudí, ktorí sa vzdialili od Boha v smiešnej namyslenosti tým, že jednostranne príliš pestovali rozum, ktorý je a vždy zostane obrátený len nadol k hrubej hmotnosti, lebo k tomu bol daný ľuďomale za predpokladu, že bude môcť neskalene prijímať všetky žiarenia a dojmy zhora, zo svetlých výšin.

Povedal som, že pohyb vo stvorení musí byť tým pomalší, čím sa niečo nachádza vo väčšej vzdialenosti od Prasvetla, východiska tlaku, ktorý vo svojom dôsledku prináša pohyb.
Tak je to v túto dobu so zemou. Vinou pozemských ľudí neustále sa vzďaľovalo jej krúženie, pohyby sa tým stali pomalšie, čoraz lenivejšie a mnohé sa tým nachádza skoro v stave začínajúcej strnulosti.
Strnulosť má tiež veľa stupňov, na počiatku ju ani nemožno ľahko poznať. I v ďalšom jej priebehu zostáva rozpoznanie nemožné, iba že by niekedy jasný lúč podnietil k dôkladnejšiemu pozorovaniu.
Je to ťažké už preto, že všetko to, čo žije v okruhu neustále sa spomaľujúcich pohybov, súčasne je vťahované do pribúdajúceho zhustenia, ktoré vedie k strnulosti. Pritom však nie je to len telo človeka, ale všetko, teda aj jeho myslenie. Ide to až do tých najmenších maličkostí. Nepozorovateľne sa tiež menia a posúvajú aj všetky pojmy a dokonca i tie, ktoré sa vzťahujú na zmysel reči.

Človek to nemôže pozorovať u svojho blížneho, pretože sám je vtiahnutý do rovnakých lenivých záchvevov, pokiaľ sa sám nevynasnaží s najsilnejším chcením a húževnatosťou prebojovať duchovne nahor, aby sa tak dostal aspoň o trochu bližšie ku Svetlu, čím by sa postupne i jeho duch stával pohyblivejším a tým i ľahším, jasnejším, čo by ovplyvnilo i pozemské poznávanie.“

Na našej stránke už bolo vysvetlené, že Zem sa skutočne dostáva do štádia strnulosti, ba sa aj vzďaľuje od Svetla a bolo to aj doložené rovnicou a číslom 108, ktoré je pre našu Zem dôležité, ba rozhodujúce  pre život vo forme, aká vládne na Zemi. Bolo dokázané rovnicou, že Zem sa dnes nachádza na vzdialenejšej dráhe od Svetla a teda aj od Slnka!

Každý logicky rozmýšľajúci človek, ktorý má aspoň základné znalosti z fyziky, ten vie, aké dve základné sily udržujú našu Zem v harmónii, teda v rovnováhe. Je to gravitácia a odstredivá sila! Až jedna začne prevládať, tak dochádza k nestabilite a rovnováha sa naruší!
Gravitácia, ako dostredivá sila, teda vinou ľudských duchov v hmotnosti ešte narástla, ale naopak, odstredivá sila, ktorá je výsledkom znížených otáčok Zeme klesla, rovnako našim pričinením. A tak došlo k nerovnováhe, teda ku tej prvotnej príčine!

A teraz sa dostávame ku takto vzniknutým následkom, ktoré táto príčina spôsobila a ktoré pociťujeme ako pohromy, katastrofy vo forme zemetrasení, zmenenej klímy, následkom zmenených prúdení a všetkého, čo s tým súvisí. A nie je toho málo:
Len teraz počas týchto sviatkov, je mnoho ľudí v severozápadnom Anglicku nešťastných z toho, že ich domovy sú pod vodou, rovnako v Škótsku a aj Walese. 

V mnohých amerických štátoch sú tiež veľké povodne, ba prehnalo sa nimi aj veľa tornád, ako údajne ešte nikdy doposiaľ. Turecko zas zažilo snehové fujavice, ktoré sú tam veľmi zriedkavé a v podobných udalostiach by sa dalo pokračovať, lenže ľudia už voči nešťastiu iných, úplne otupeli a stáva sa to bežnou a nevšímavou udalosťou, ktorá zaniká v hluku osláv a ohňostrojov.

Skutočnosť, že táto dôležitá PRÍČINA je vedou prehliadaná, ba nedávaná do súvislosti s tými pomalšími otáčkami Zeme, môže mať iba dva dôvody: 
Prvý môže byť ten, že táto následná strnulosť sa prejavuje už aj na ich mozgoch a teda nedokážu vidieť pravdu v správnych súvislostiach!
Druhý dôvod je ten, že tak ako vždy, všetky dôležité informácie a poučenia sú zámerne tutlané a ukrývané pred verejnosťou, aby sa táto neznepokojovala a nezačala sa zaujímať o Pravdu!

- Pre život človeka sú potrebné a teda užitočné nie až tak mnohé potreby!
Strava je nevyhnutná, lenže jedna skupina ľudí už nevie, čo by od rozkoše mala konzumovať, ale pritom mnoho ľudí na planéte hladuje, pričom sa kvalitná pôda zaberá na neužitočné aktivity ľudstva, ktoré životné prostredie iba nivočia. Tak ako je tomu so stravou, je tomu aj s vodou.

- Bývanie je tiež základnou potrebou človeka a pritom sa malá skupina rozťahuje v bytoch, ktorých veľkosť im je iba na obtiaž a znovu zbytočne zaťažuje životné prostredie, ale mnoho ľudí musí bývať pod mostom preto, že ich tá nenásytná skupina pripravila aj o to málo, čo mali.

- Najviac bezdomovcov však dokáže narobiť iba nesprávna naša ideológia, ba môžeme smelo povedať, že pokrivené náboženstvá a politika, ktoré sa už stali jedno, čo potvrdzujú teraz do Európy prichádzajúci migranti.

- Chránime prírodu viac, ako človeka, teda ľudského ducha, ktorý ju od pravého darcu dostal darom iba na to, aby správne dokázal vypestovať svoju podstatu - ducha a táto nami chránená príroda, aj tak na príčinu tohto nevyvinutého ducha zanikne.

- Ochranári chcú vidieť chrániť prírodu len od tých druhých, ale oni samotní sa utápajú v prepychu a rozvážajú sa na drahých autách, ktoré pre nich museli vyrobiť tí, ktorí si nemôžu dovoliť ani základné potraviny a potreby na prežitie.

- Výchova potomstva musí viesť smerom tiež nie iba k vyžívaniu sa, ale ku týmto pravým hodnotám, potrebným na život. Dnes sa dospelí a aj mladí strácajú iba v nepotrebných zábavách a sú ku tomu aj vychovávaní.

- Príklady pre nich, ako sú politici, cirkvi, veda a kultúra, musia nie iba vodu kázať a víno piť, ale musia ísť správnym príkladom prakticky, ale nie iba v teórii, a každodenne to aj dokazovať.

- Rieky, jazerá, les, vzduch, musia zostať čisté a aj by boli, keby sme sa držali tých zásad a tvorili iba to užitočné a nie zbytočné. Práve to zbytočné najviac nivočí to menované užitočné. Vedec radšej vymyslí automatický odpadkový kôš, plávajúci na hladine oceánu, aby zachytával hmotný a tekutý odpad, čomu horlivo tlieska ochranár prírody v pozadí, namiesto toho, aby obaja pouvažovali nad príčinou toho, kto ten odpad do oceánu nahádzal!

- Chamtivosť sa tak rozmohla, že človek si už cení viac samotné peniaze, ako tie užitočné veci, ktoré by si iba za ne mal kupovať. Takto sa kapitál zmrazuje a nemôže ísť do obehu, čím nastáva stagnácia  a vlastne v konečnom dôsledku aj tá nezamestnanosť, ba až sa peniaze míňajú, tak znovu iba v nepotrebných službách, ale nie v potrebnej a užitočnej výrobe.

- Takto sme sa dostali do začarovaného kruhu, v ktorom sa točíme a strácame iba zbytočne energiu, ako keď pes naháňa svoj vlastný chvost. Tento kruh sa preruší už iba našim totálnym vyčerpaním, alebo tak, že majiteľ všetkého, nás v tejto činnosti vyruší násilím.

- Budujú sa nepravé idoly, ktoré prerastajú až do kultov, čím človek stráca vlastnú identitu a stáva sa neslobodným. Prejavuje sa to už vo všetkých odboroch, ale hlavne v tých cirkvách a aj v kultúre a umení. Potom to vyzerá tak, ako pri programoch na Silvestra, keď sa humor stáva iba trápnou nehanebnosťou. A obdivovatelia prejavujú obdiv aj vtedy, keď vôbec niet čo obdivovať. Iba z falošnej úcty k týmto idolom.

- Útulnosť domova nahradil luxus, chladné priestory a strohé tvary, pripomínajúce skôr modernú kanceláriu alebo sklad pre prístroje, než miesto, kde má človek nájsť potrebné zotavenie a dočerpanie tvorivých síl. Aj neporiadok v domácnosti sa stal bežným javom, že však súčasne vytvára aj neporiadok v mysli, to už väčšinu nezaujíma.

- Vyrábajú sa nekvalitné veci a spotrebiče, ktoré treba často meniť, pretože ich oprava je buď nemožná alebo drahšia, ako zakúpenie nového. Tak pribúda neustále odpad, ktorý už ani nevieme, kde máme skladovať. Bohaté krajiny si robia smetiská z krajín chudobných a myslia si, že keď nemajú skládky pred svojimi očami, na svojom území, viac sa ich to netýka.

- Znetvoril sa zmysel pre krásu, obklopujeme sa gýčom, až zvrátenosťou, prijímame všetko čo sa nám na trhu ponúka a musíme mať to, čo ostatní, aby sme boli stále moderní, len aby sme si nepripadali, že sme menejcenní alebo že na to nemáme!

- Mnohí rodičia svojim deťom kupujú všetko, čo si zmyslia, len preto, že to má aj okolie, alebo aby mohli tiež kráčať s dobou. A práve tým svojim deťom škodia, pretože ich rozmaznávajú a potom si nebudú vážiť ničoho. Navyše ich neochránia ani do tej miery ako by mohli, pred negatívnym vplyvom okolia, ktorý na ne dolieha aj skrz nekontrolované využívanie internetu.

- Ľudia slúžia veciam, ktoré mali slúžiť im. Stalo sa tak preto, lebo chladný, na hmotu pripútaný rozum povýšili nad ducha – cit, pravé človečenstvo. Zo sluhu urobili pána.

- Upadá aj kultúra reči. Preberáme cudzie výrazy, skratky, spisovná reč sa takmer nepoužíva, nemáme slovnú zásobu a dobrá artikulácia je vzácnosťou už aj v médiách.

- Ľudia si nerozumejú, keď spolu komunikujú. Je to spôsobené tým, že človek si už neformuje obrazy o tom, čo hovorí, alebo čo počuje. Práve toto formovanie obrazov je prácou ducha a ten je dnes strnulý a spí. Mnohí už dokonca nie sú schopní komunikovať verbálne, „zoči – voči“, vyjadrovanie skrz elektroniku ich celkom otupilo.

- Väčšina už samostatne ani neuvažuje. Je všeobecne rozšírené – preberanie cudzích názorov, bez vlastného premýšľania, zvažovania a poctivého skúmania.

- Pokrivil sa pojem ženy a muža. Ženy sa správajú, obliekajú a už aj vyzerajú ako muži a muži sú zmäkčilí a chýbajú im základné mužské schopnosti a cnosti. Táto pokrivenosť má za následok aj rozšírenú neplodnosť, ktorej príčina sa nehľadá, ale neblahý následok sa snaží vyriešiť veda umelým oplodňovaním. Citom sprevádzané splynutie dvoch ľúbiacich sa ľudí opačného pohlavia, nahrádzajú skúmavky a chladný rozum.

- Mnohé matky už nemajú mlieko, ktorým by kojili svoje deti. Umelá strava nahrádza to, čo bolo kedysi samozrejmosťou.

- Sú rozšírené rôzne potravinové intolerancie a alergie, ale i celiakia. Naše telá nie sú schopné spracovávať bez ťažkostí stravu, ktorá tvorila základné zložky potravy ľudí. Na jednej strane je to už otráveným životným prostredím a umelými hnojivami a postrekmi, na druhej strane precitlivenosťou ľudí, ktorí sa odlúčili od prírodných zákonov a zmätok z toho vzniknutý, už teraz vnútorne „nevedia stráviť.“

- Už nie len „staroba je choroba.“ Zvýšená chorobnosť je rozšíreným javom, pričom sa nehľadá príčina chorôb a vlastná zodpovednosť pacienta, ale odstraňujú sa len následky a potláčajú prejavy.

- Včely vymierajú, nebudú opeľovať a napomáhať reprodukcii rastlín, budú vymierať a už aj vymierajú  rastliny, živočíchy a na konci potravinového reťazca, i my. Všetko pripomína vymierajúcu planétu, ktorá sa vzďaľuje od zdroja jej sily, ktorá sa začína rozkladať a rozpadávať.

- Človek srdcom cíti, že sa od prírody veľmi vzdialil a že nerovnováhu musí napraviť, ale rozum, vždy pohotový radca, mu káže, aby miesto vlastného priblíženia, radšej prírodu dotiahol do svojho príbytku. Zvieratá z prírody zatvárame do klietok, pre vlastné potešenie, a mylne to nazývame láskou!

- Ľudia už vymysleli autá ovládané myšlienkami. Ale aby využili poznanie sily a formovania myšlienok ku tomu, že by ich čisté myšlienky povznášali Zem a jej obyvateľov, týmto smerom sa ich aktivity neuberajú. Nevyužívame komunikáciu na jemnejších úrovniach a vnímanie zvierat našich myšlienkových foriem, považujeme za nezmysel. Ale skutočnosť tejto komunikácie potvrdí každý skúsený poľovník a potvrdzuje to aj to auto ovládané myšlienkami. Prečo by živý tvor nemal dokázať to, čo stroj? Veď všetky stroje fungujú iba na základe odpozorovaných zákonitostí z prírody! A človek, ako tvor na Zemi najvyšší, dokázal by pri správnom vývoji, ďaleko viac!
(Informácie o spomínanom aute nájdete tu:
 
http://www.aktuality.sk/clanok/311253/cinania-maju-revolucne-auto-da-sa-ovladat-myslienkami/ )

- Ľudstvo radšej investuje do výskumu toho, ako sa včas presťahovať na inú planétu, keď už Zem bude zdevastovaná natoľko, že nebude na nej možný život, než by sa aspoň zastavili najväčšmi škodlivé vplyvy, ktoré by nás nestáli dokonca ani žiadne odriekanie.

- Žena sa stala a urobila zo seba len objekt sexuálneho uspokojenia. Tá žena sa považuje za krásnu, ktorá pohlavný pud najväčšmi dráždi. Cnosti ako čistota a jemnosť sa už u ženy väčšinou nehľadajú, stávajú sa naopak pre samotného muža  často - terčom výsmechu. Najhoršie je, že už o ne ani samotná žena neusiluje a tak namiesto svojej schopnosti spájať muža a celú zem s výšinami, tvoriť ku nim most, vedie ich nadol.

- Ten muž sa považuje za pravého muža, ktorý dokáže sexuálny pud uspokojovať čo najčastejšie a ideálne s čo najviac ženami. Popri tom je bohatý, inteligentný a mocný, takže si môže dopriať zábavky a luxus, aké mu len napadnú, bez obmedzenia.

- Vzťah medzi mužom a ženou, založený na pravej láske, budovaný spoločným cieľom usilujúcim k vyšším ideálom, je dnes len vzácnou výnimkou. Nahradila ho zhýralosť, vypočítavosť, pretvárka a prefíkaná manipulácia sledujúca len vlastný zisk. V školení ho podporujú mnohé „dobré“ časopisy a knihy venované týmto účelom.

- Každá veda a každá cirkev si úzkostlivo stráži svoje vyhradené políčko. Nehľadá sa univerzálna Pravda. Nehľadí sa na to, že všetko so všetkým súvisí. Vzájomné útoky, vystatovania a nadraďovania dosvedčujú, že ide o rivalitu a nie o snahu o všeobecné blaho a rozvoj. A keď bola ľuďom prinesená v diele Posolstvo Gráluuniverzálna, absolútna Pravda, dávajúca odpovede na každú otázku, pozemskú, či duchovnú, a to jasne a bez medzier, bola táto Pravda všetkými týmito skupinami odmietnutá, alebo nespoznaná zostáva bez povšimnutia.

Ľudia! Vari k vám príroda nehovorí jasnou rečou? Prečo nechcete opravdivo vidieť?! Každý predsa vie, že zem vydá hojnosti a blaha ľudstvu, keď je do nej správne siate! Seje ale predsa hospodár! Príroda teraz ale plody pohrôm a katastrof vyháňa, tak kde si, zodpovedný hospodár?

Ľudia už tak otupeli, že v strachu pozrieť sa skutočnostiam do tváre a konať, skrývajú hlavu do piesku ako pštros. Pričom práve to im spôsobí omnoho väčšie škody.

Lenže to, že sa toto všetko skutočne deje a Zem nielenže sa začína točiť pomalšie, a vzďaľuje sa od Slnka, ba aj Mesiac sa vzďaľuje od Zeme, to je nie len potvrdením pravosti vyššie citovaného diela, v ktorom bol tento jav predpovedaný už pred 100 rokmi; a ako mnohé ďalšie, aj toto sa vyplnilo!

Je to tiež dôkaz pravosti poslania pani Makedonovej, ktorú mnohí práve kvôli jej vysvetleniam o mimozemskom živote a ich pomoci nám, keď budeme v núdzi – odmietli! Lenže niektorí už začínajú meniť svoj názor, lebo život im ukazuje, že bol nie celkom správny a teraz prišlo ďalšie potvrdenie. Vo Vesmírom spojení je totiž jasne povedané:

„Urobím so Zemou to, o čom sa ľudstvu ani nesnívalo. Na jednu sekundu sa Zem prestane otáčať okolo svojej osi. Od toho okamihu sa celkom zmení, mapa Zeme bude úplne nová.“

Pre každého zmýšľajúceho človeka, to predsa musí byť potvrdením a dosť silným popudom k zamysleniu sa!

Lenže dnes, žiaľ, len pre niektorých, ktorí ešte nie sú až tak lapení v pascách temna a teda strnulosť v nich ešte nedospela do bodu, keď už nedokážu nielenže cítiť, ale ani zvažovať.
Je to tiež tá strnulosť v ľuďoch a temno okolo nich, ktoré im bránia, aby sa chopili toho Slova a začali v ňom hľadať odpovede na otázky bytia - života a smrti, lebo sú dnes veľmi aktuálne a na aktualite budú priberať každým dňom!

Nemusí už dlho trvať, aby do tejto hustej noci tmy vnikol ostrý lúč Svetla! Lenže ten bude veľmi bolestivý pre všetkých, ktorí v tme nachádzajú zaľúbenie. Aj pre tých, ktorí si myslia, že majú svetlo, ale v skutočnosti je to tma! Práve toto Slovo je najlepším meradlom toho, čo je Svetlo a čo tma, pretože nám bolo prinesené zo Svetla.

Je preto už najvyšší čas zmeniť sa a energicky zahodiť tie čačky, ktorými sa ľudia nechávajú vábiť ako sladkou vôňou, ktorú nasledujú, neuvedomujúc si, že vanie z močiara, v ktorom žiadne šťastie a ani skutočný život nemožno nájsť, ale len smrť!

Či im aj tieto slová život z každej strany denno-denne nepotvrdzuje?!
Odpoveď nech si dá každý sám a tiež nech sa podľa nej každý sám zachová!

A predsa dáme ešte jednu radu, aby sa niektorí nezačali uberať nesprávnym smerom:

 Zem netreba zachraňovať, ani počasie opravovať, lebo na to je už neskoro!
Je treba zachraňovať ľudí, ich vnútro! 

Lenže to musí každý sám!
Na pomoc nám bolo opäť dané Slovo od samotného Konštruktéra stvorenia, využime ho!

 

***

Podobenstvo - jedno prežitie!

O skutočnosti, že ustrnutím v duchovnom vývoji si človek okrem iného postupne vypestoval aj nesprávny vzťah k zvieratám a prírode, sme sa na stránke Rádia už viackrát zmienili (naposledy v príspevku Domáci miláčikovia zo dňa 9.12.2015, predtým napr. vo viacerých príspevkoch umiestnených v priečinku Prírodné zákony). K týmto teraz uvedieme zopár nedávnych prežití jedného člena z kolektívu Rádia, ktoré nadobudol počas svojich pobytov v lese a v kontakte s tamojšími pracovníkmi a poľovníkmi.
Títo majú na začiatku lesa kontajner, v ktorom je uskladnená zásoba krmiva (hlavne olúpané kukuričné zrná). Na tom kontajneri niekto pravdepodobne v domnienke, že propaguje mierumilovnosť a lásku k zvieratám a upozorňuje na fakt, že poľovníci sú len obyčajní vrahovia zveri, nakreslil obrázok poľovníka so zbraňou a to tak, že hlaveň tej zbrane je ohnutá a mieri tak spätne na poľovníka. Tento výjav podtrhol podľa neho tiež „trefným“ prirovnaním: „Zabíjaš zvieratá = zabíjaš sám seba“.

Odhliadnime teraz od očividného faktu, že autor tejto maľby a výroku umiestnil svoj výtvor na objekt, ktorý nie je jeho vlastníctvom a v ktorom sa naopak v priamom kontraste s napísaným nachádza obživa pre zvieratá, ktorá hlavne teraz v zime je pre nich vítaná a potrebná. V poukázaní na strnulosť nášho poznania sa preto zamerajme na to, čo tým výrokom chce byť povedané, konkrétne, že poľovník, príp. lesník rovná sa vrah, ktorý zver zabíja len pre potešenie z trofejí a nasýtenie svojho tela stravou z mäsa.
Netvrdíme, že sa medzi poľovníkmi nenachádzajú aj takí, ktorí v love na zver vidia skutočne len tieto ciele. Avšak aj z vlastných prežití zodpovedne tvrdíme, že väčšina z nich vykonávaním svojej lesníckej profesie a poľovníckej činnosti, zabezpečuje aj jednu dôležitú a „milovníkmi zvierat“ tak často opomínanú aktivitu – udržiavanie zdravej rovnováhy tam, kde niektoré druhy zvierat nemajú svojho prirodzeného nepriateľa, ktorý by prirodzene reguloval ich počet a zároveň ich udržiaval v potrebnej ostražitosti, teda v pohybe, ktorý je podmienkou napredovania. 
Aj vďaka nesprávnym zásahom človeka do prírody, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom zákonných opatrení, by prišlo a aj prichádza k premnoženiu niektorých druhov zvierat, ktoré potom spôsobujú citeľné škody na ľudských majetkoch. Za všetko stačí spomenúť napr. medvede, príp. diviaky a ich čoraz častejšie „nájazdy“ na miesta v susedstve ľudí a nezriedka to končí aj konfrontáciou s človekom. Pritom chyba nie je v zvieratách, ale v nás ľuďoch, v našom nepochopení a popieraní existencie toho jemnejšieho sveta okolo nás, sveta myšlienkových foriem a citových výtvorov, ktoré spätne pôsobia na zvieratá, ktoré tieto útvary dokážu vnímať.

Druhú stranu tejto mince je však možné spozorovať oveľa ľahšie a následne sa z nej aj poučiť a pochopiť v čom spočíva pravá práca lesníka, resp. poľovníka. Je to to vyššie spomínané udržiavanie rovnováhy, teda aby aktívne zasiahol tam, kde by inak prišlo k porušeniu harmónie, čo je na škodu všetkým zúčastneným stranám.
Pri správnom pôsobení človeka, ktoré je podmienené poznaním jeho úlohy vo stvorení a zákonov ktoré stvorenie udržujú, je tu príroda s jej obyvateľmi na to, aby človeku slúžila, aby bola nápomocná pri jeho prežití a hlavne napredovaní. A človek zas správnymi zásahmi by potom spätne pomohol napredovaniu a zušľachťovaniu prírody. Človek sa tak hlavne má naučiť zverené mu dary správne využívať. Lenže ako môže tieto dary využívať, keď ani nepozná ich pôvod? Veď väčšinou nepozná ani darcu a preto si tie dary ani nedokáže patrične vážiť. Toto je problém všetkých ochranárov, či už tých skutočných z titulu ich „profesie“, alebo len takzvaných, ktorí sa tak titulujú a myslia a konajú na základe toho, čo videli v TV alebo počuli od iných „expertov“, bez toho, aby spoznali potrebné súvislosti. Pretože tie skutočné potrebné súvislosti sa v škole nevyučujú a duchovno, resp. všetko nad pozemskými zmyslami vnímateľné, je akoby iná oblasť, nesúvisiaca s problémom. Toto je ale potrebné od základu zmeniť.

My už teraz máme v našich lesoch a prírode veľa druhov zvierat, ktoré sú nie pôvodné, ako napríklad daniel, muflón, dokonca aj jeleň. Naopak tam, kde tieto druhy žijú, chýbajú predátori, ktorí ich držali v rovnováhe.
Človek si ich vniesol do prírody - lesa z dôvodu spestrenia prostredia, ale aj jedálneho lístka, lebo si treba uvedomiť, že keď sa to udialo, tak ešte supermarkety neboli, ba na šťastie ani popletení ochrancovia prírody! Lenže keby sa ponechal voľný a týmto zvieratám prirodzený  vývoj, tak ich stavy by narástli tak, že by to bolo na úkor samotného lesa a teda životného prostredia. Tí, ktorí popísali ten kontajner, nezasadili veľa stromkov do lesa, ba ani žiadny nedopestovali a teda nevedia, koľko námahy to mnohokrát vyžaduje, ba akú škodu premnožená zver dokáže napáchať.

Ba aj samotní farmári to môžu potvrdiť, koľko škôd  takto zver narobí, a títo "ochranári", tiež ešte nedorobili svojou prácou ani jeden kúsok potravy, ktorú každodenne konzumujú.
Ba potom sa občas stáva, že farmári siahnu po metóde žalostnej, ktorej sme boli svedkami už viackrát, že zveri podajú jed. A tak sa znehodnotí aj výsledok práce ich samotných, lebo aj oni sa snažia robiť iba potravu a teda aj mäso, ktoré teraz samotní znehodnotili otravou. Takto balansujeme od jedného extrému ku druhému a to iba z dôvodu nevedomosti.
Obidva názory sú scestné a mimo prírodných a Božích zákonov. Naučme sa ich poznať a tak dosiahneme rovnováhu a pokoj, čo nám teraz očividne chýba!

Na potvrdenie vyššie napísaného znova použijeme Slovo Absolútnej Pravdy, kde nám je to dokonale priblížené. Najprv si v krátkosti vysvetlíme rozdiel medzi človekom a zvieraťom. 
„Oživujúcim jadrom človeka je duch. Oživujúcim jadrom zvieraťa je len bytosť.
Duch stojí vysoko nad bytosťou; podľa toho aj vnútorný pôvod človeka je vyšší ako u zvieraťa, a zatiaľ čo obom je spoločný iba pôvod hrubohmotného tela.“

„Skutočný rozdiel medzi človekom a zvieraťom spočíva teda iba v ich vnútri. Zviera sa tiež môže vrátiť len do bytostného po odložení hrubohmotného tela, zatiaľ čo človek sa vracia do duchovna, ktoré sa nachádza omnoho vyššie.“

Nakoniec v Slove nachádzame aj to priblíženie správneho vzťahu človeka ku svojmu okoliu, ktoré ho obklopuje, teda aj k prírode, ale i vysvetlenie nášho pochybenia:
„Hmotnosť, pokiaľ nie je preniknutá bytostným, nie je ničím. Čo sme doteraz pozorovali, bolo iba spájanie bytostného s rôznymi druhmi hmotnosti. A to opäť poskytuje ornú pôdu pre ducha! Bytostné zväzuje, spája a oživuje hmotné; duch však ovláda ako hmotné, tak aj bytostné. Len čo duch, teda duchovné sa ponorí k svojmu vývoju do zväzku oživeného bytostným, je mu hmotnosť, z povahy veci, podriadená teda aj s bytostným.
Duchovnému je takto zverená vláda tým najprirodzenejším spôsobom. Je smutné, ak ju použije zle alebo nesprávne!

„Ak však zviera musí byť trvalo ostražité a pohotové k sebaobrane, potom nielen bude a zostane duševne bdelé, ale bude stále priberať na inteligencii, získa v každom ohľade. Zostane živým v každom smere. A to je pokrok! Tak je to s každým tvorom. Inak upadá do skazy, lebo aj telo pri tom postupne ochabuje, stáva sa náchylnejšie k chorobám, nemá už nijakú odolnosť.
Prísneho pozorovateľa neprekvapí, že človek aj tu, vo vzťahu ku zvieraťu, má a zaujíma celkom nesprávne stanovisko v rôznych smeroch. Veď človek sa postavil celkom nesprávne voči všetkému, aj proti sebe samému aj proti celému stvoreniu. Všade duchovne škodí, namiesto toho, aby prinášal úžitok.
Keby dnes už nejestvoval bojový pud vo stvorení, ktorý veľmi mnohí leniví ľudia menujú krutým, hmotnosť by sa už dávno nachádzala v hnilobe a v rozklade. Vôbec nepôsobí zhubne, ako sa to zdá pri povrchnom pozorovaní, ale ešte duševne i telesne udržuje. Inak by už nič neudržiavalo lenivú hrubohmotnosť v pohybe, a tým i pri zdraví a sviežosti, nakoľko človek vo svojom pomýlení hanebne zmenil smer pôvodne k tomu určenej osviežujúcej duchovnej sily, prenikajúcej všetkým, takže táto nemôže pôsobiť tak, ako pôvodne mala!“

Na dokreslenie vyššie napísaného pridáme ešte jeden priliehavý zážitok z farmy, ktorej majiteľ sa snaží úžitkové zvieratá chovať a následne aj spracovať spôsobom, ako to robili naši predkovia. Na dverách jednej maštale je krátky príbeh, ktorý sa na danej farme stal. Nebudeme ho tu teraz celý citovať, ale len v skratke vystihneme jeho podstatu. Tu je:
Na danej farme sa jedného dňa sťažovala istá pani na to, že sa jej nepáči, ako sú tie zvieratá na farme špinavé a pochudnuté, akoby boli týrané a vyhladované. Na to jej majiteľ farmy odpovedal nasledovné: „My tu chováme úžitkové zvieratá, ktoré nežijú ako väčšina pokrivených štvornohých „miláčikov“ s vami doma v byte, ale žijú v maštali. Všetkého čo je im treba, sa im dostáva. To, že sú vychudnuté, je prirodzeným dôsledkom toho, že po zime väčšinou zvieratá také sú z dôvodu nižšieho objemu prijímanej stravy. Je tomu tak aj v celej prírode, ktorá žije v prirodzených cykloch. To iba človek po zime veľakrát býva objedený a pribratý, lebo sa vylúčil zo zákonitostí, ktoré sú platné všade vôkol neho.“

V podobných príbehoch a poučeniach by sa dalo ešte pokračovať, ale je to nateraz zbytočné, lebo na tú pravú podstatu problému už bolo poukázané. Aj tak väčšinu ľudí takéto poučenia a pozorovania iba vyrušujú z ich pohodlia, čo je im nie po vôli. Lenže práve takéto momenty by mali zobudiť nášho ducha, aby sme si začali všímať aj súvislosti s tým, čo nie vždy vidíme, ale iba cítime.

Potom možno prídeme aj k záveru, ktorý by mohol byť aj humorný, keby žiaľ nebol tak kruto pravdivý. Konkrétne to, že spomínaný nápis na kontajneri uskladnenej potravy „Zabíjaš zvieratá = zabíjaš sám seba“ nemôže byť už ani ďalej od Pravdy, ale prehodením rovnice na „Zabíjaš sám seba = zabíjaš zvieratá“ dostávame výrok, ktorý je v súčasnosti Pravde naopak až nebezpečne blízko. Tým, že v postupujúcej strnulosti dusíme svoje pravé ja, svojho ducha v sebe, tým ho vlastne zabíjame, vzďaľujeme sa od pravej cesty a tým v konečnom dôsledku ubližujeme – „zabíjame“ aj tie tvory, ktorých vývoj je od nás závislí. Aj o tomto nájdeme v toľkokrát spomínanom Slove to najvýstižnejšie vysvedčenie a poučenie:
Ľudský duch mohol svojimi schopnosťami vytvoriť z pozemského sveta raj ako napodobneninu prvotného stvorenia! On to neurobil, a preto vidí teraz svet pred sebou tak, ako ho svojím falošným pôsobením pokrivil.

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
9. december 2015

DOMÁCI MILÁČIKOVIA

 

Chcela by som sa s Vami podeliť o vlastné prežitia a skúsenosti, v oblasti vzťahu človeka a zvieraťa. S novými čitateľmi stránky preto, aby sme aj skrz tento príspevok poukázali a upriamili pozornosť na večné – Božie zákony, poznaním ktorých, nájde človek odpoveď na každú svoju otázku a nájde tak správny smer svojej cesty, ktorá vedie k večnému šťastiu. Obraciam sa však i na tých čitateľov Slova – Posolstva Grálu, ktorí nájdu rovnorodosť so mnou v mojom druhu pokrivenia a odbočenia z cesty a dúfam, že im pomôžem nasmerovať ich tak, ako i mne pred tým iní pomohli.
Keď som mala 17, ba takmer18 rokov, nastalo pre mňa zlomové obdobie v živote. Dostala sa mi do rúk kniha Večné zákony a tá mi zmenila život, lebo mi konečne dala odpovede na otázky, ktoré ma trápili a dala mi jasný smer môjho života, ktorým sa stal duchovný vývoj, prostredníctvom učenia sa žiť v súlade s večnými - Božími zákonmi. Na to, aby som mohla podľa nich žiť, musela som ich najprv poznať a tak som ich aj začala postupne poznávať samostatným hľadaním v knihe Večné zákony a následne aj v Posolstve Grálu (neskôr aj v nepokrivenom PG a DPG!).

V tomto období nastalo pre mňa duchovné prebudenie, ktoré spustilo i následky zrýchleného očisťovania sa od karmy a tak sa mi v živote udiali mnohé bolestivé udalosti jedna za druhou. Urobila som v tom roku aj nejaké chyby, ktoré ľutujem, ale napokon som ich odhalila a zmenila a dá sa povedať, že som napokon obstála celkom slušne. Až na jednu nástrahu temna, ktorú som nespoznala, pretože rezonovala presne s mojou zmäkčilosťou, ktorej vyhovovala!
V tom kritickom roku si moja mama kúpila psa. Ja a ani brat sme ho nechceli, nevideli sme v tom zmysel, psa do bytu, navyše poľovnícku rasu, ale ona si postavila hlavu a urobila po svojom. A keď už som videla, že názor nezmení, tak som sa začala na šteňa tešiť aj ja. Napokon to dopadlo tak, že väčšina starostlivosti a aj výcvik bol prevažne na mne a ja som to dokonca uvítala.
A tu nastal problém, ktorý sa so mnou ťahal roky. Na psa som sa nezdravo upla a venovala mu prehnanú starostlivosť. Bol poslušný, ale stal sa úzkostlivý a vyplakával - kňučal, keď mal zostať sám doma, keď sme šli do školy a do práce. Mama začala uvažovať nad tým, že ho dáme preč, ale ja som sa vzoprela a bola proti a tak zostal. Napokon sa z neho stalo „dieťa“, o ktoré sa bolo neustále treba starať. Medzitým som vyštudovala v inom meste a po návrate domov som sa osamostatnila a začala žiť s mojim partnerom. Raz som mala psa doma ja, keď sme boli preč, tak mama a napokon ostal v podstate mne a manželovi a moja mama nám ho strážila len vtedy, keď sme niekam šli. 
Potom prišla práca na Rádiu Záchrana. Napĺňala ma od začiatku nevýslovným šťastím – smieť sa podieľať na šírení Slova. Robila som a robím maximum, čo je v mojich silách a s radosťou. Niekedy sa mi darilo veľmi, niekedy bol tlak temna cítiť a niekedy sa mi pracovalo ťažko – čo znamenalo, že temno malo ku mne skrz niečo prístup. Hľadala som, čo robím nesprávne, čím sa môžem napájať na temno. V Slove predsa stojí: Zlo sa nemôže priblížiť, pokiaľ ho sami nezavoláte!“
Začala som sama cítiť, aj na podnet môjho brata, aj na podnety môjho manžela, že môj vzťah k psovi nie je v poriadku. Bolo treba to zmeniť a aj som s tým začala, ale stále som nevedela presne ako. Poprosila som o pomoc a prišlo mi vysvetlenie, ktoré som už plne pochopila, napriek tomu, že všetko potrebné sa celý čas nachádza v Božom Slove. Je tam všetko, len my ľudia to nevidíme a nevidíme to iba preto, lebo dostatočne nehľadáme!

Tu je rada, mail od priateľa, ktorá ma takpovediac konečne „nakopla“:
„Vážená Simonka, predsa len sa ešte musím vrátiť k našej komunikácii ohľadom zvierat, lebo sme sa nie celkom rozumeli. Prirovnám to pre Vás k nášmu rádiu, pri ktorom je možné dosiahnuť príjem jedine na frekvencii v megahertzoch. Väčšina rádií teraz vysiela ale v kilohertzoch a preto naše rádio títo, ktorí majú prijímače na rozsah v kilohertzoch, nemôžu prijímať.

A Vy to stále  chápete  tak, že  ja Vám to radím, že Váš pes je tá veličina a príčina, ktorý to pôsobí a ovplyvňuje Vás spätne, ba stále iba jeho ľutujete a staviate do popredia, lenže to je nie správny pohľad, lebo ste to Vy, ktorá to pôsobí, ale trochu inak, ako to myslíte. Zviera patrí do nevedome bytostného, teda je to pre komunikáciu s ním iný vlnový rozsah, ako pre komunikáciu s duchovným, alebo už vedome bytostným a zviera má teda inú výbavu, ako človek, aj keď na hrubohmotnej úrovni je možná komunikácia, ba aj na tej jemnejšej, ale v iných úrovniach, teda tých nižších. Zviera vidí prevažne len obrazy nášho predného mozgu, teda fantómy a démony a potom reaguje na astrálne telá duchov a tu sa jedná prevažne o temnejšie úrovne, ktoré dokážu na zviera pôsobiť priamo.
A tu nastáva problém v tom, že už podľa Vám známeho prírodného zákona, Vy sama budujete a rozvíjate komunikačný kanál pre frekvencie s tým nižším, teda s nevedome bytostným a cez neho potom doliehajú na Vás na tejto vlnovej úrovni aj rovnorodé obrazy. Máte "vhodne" zvolený a aj naladený prijímač. Takto sa teraz väčšina na podnet temna zbavuje a zanedbáva ten správny vlnový rozsah pre komunikáciu s vedome bytostným a duchovným, a to je ten kameň úrazu.
Nikde v duchovných knihách nenájdete rady a poučenia pre styk duchovné - nevedome bytostné, ale pre rovnorodé, alebo vyššie, kde sa práve dopúšťame chýb a lásku k blížnemu obraciame na lásku k nevedome bytostnému, čo je samozrejme ľahšie, teda pohodlnejšie, lebo zviera nemá slobodnú vôľu a je oddané. Duchovne zrelý človek potom sám spozná ten správny vzťah ku zvieraťu a nebude mu zbytočne ani ubližovať, ale ani ho nebude nadraďovať tak, ako je tomu teraz. A to je ten dôvod, ktorý sa teraz povýšil tak vysoko, že ľudia si už cenia viac vlastného psa, ako cudzieho človeka. Ba to je ten dôvod, že zviera sa už cíti pánom a človeka napáda a hryzie, čo niekedy nebývalo. Je to naša pokrivenosť a nie zvierat. Lebo tú ich pokrivenosť sme spôsobili my! A z toho ich terajšieho správania by sme sa tiež mali poučiť.
To bol môj zámer a snaha, aby ste tak intenzívne nebudovala svoj vzťah smerom k tomu nižšiemu, ale sa zamerala podľa už poznaného na tú komunikáciu na vyšších úrovniach. Predsa len láska k človeku má iné hodnoty a teda aj vlnové rozsahy, ako láska k zvieraťu. Iba tak sa zbavíte istých problémov, ba získate aj postupne potrebnú výbavu.
Ja viem ľahko sa to radí, ale ťažšie uvádza do života, lenže aj túto cestu som si vyskúšal a musel sa tiež vzdať istých návykov.“

Konečne som sa začala narovnávať. Najhoršie boli prvé dva dni. Zbavovanie sa nesprávnych návykov naozaj bolí. Je to asi podobné, ako keď si vykĺbite rameno. Ak vám ho majú napraviť, tak to zabolí, ale potom to už bude lepšie, než zostať s vykĺbeným! Pamätám si ako som sa  ráno zobudila a cítila som vnútornú bolesť, akoby mi niekto vytrhával nejaké laná z hrude (trhala sa nesprávna väzba), presne také to boli pocity. A rozospatá si vravím – čo sa stalo? Čo ma tak bolí? A hneď mi došlo, že už žiadne „ťuťkanie psa“ a úzkostlivé staranie sa. V to prvé ráno mi napadlo –„Ach, to nie!“
A vzápätí: „Ako že nie ?! Nie je to podľa Božej vôle, už to vieš! Tak čo chceš?“ A vtedy prišla moja odpoveď z najhlbšieho vnútra: „Chcem žiť IBA podľa vôle nášho PÁNA! To je to jediné, čo chcem!“ A odvtedy ma už zmeny neboleli, skôr som zažívala niektoré situácie, ktoré mi pripadali humorné, lebo moja snaha o zmenu bola niekedy nemotorná. Chcenie a úsilie však bolo vytrvalé, na mysli som mala neustále prirodzenosť a na svoje otázky som hľadala odpoveď v Slove.

Na tomto mieste by som chcela čitateľom poradiť niečo, na čo som prišla už počas dospievania. Na duchovnej ceste je najdôležitejšia úprimnosť. Možno poviete, že dôležitejšie je dobré chcenie. Nemýlite sa, no ja predsa dávam do popredia úprimnosť. Vždy byť k sebe úprimný a vidieť svoje pohnútky, svoje city, konanie – také, aké v skutočnosti je. Nie vždy je to ľahký pohľad, ale len tak možno odhaľovať burinu, ktorá v nás ešte stále je. Keď si na ňu nezasvietim, nemôžem ju uvidieť a vytrhať – pokiaľ je ešte čas! Toto by malo byť prvoradé, pretože nemožno súčasne milovať PRAVDU a žiť v KLAMSTVE! Kto miluje Pravdu, ten túži a chce za Svetlom, za dobrom a ten aj prežíva LÁSKU, najvyšší cit!
V tom je náš problém, sme tak pokrivení, že už ani nevieme, čo je to pravá láska. Namiesto toho láskou nazývame zmäkčilosť alebo opojenie iba hrubohmotných zmyslov! A ako to bolo napísané, niektorí už ani nemilujú blížnych, ale radšej si „kúpia lásku“ tak, že si kúpia psa. V jednej divadelnej hre to bolo výstižne povedané, keď bezdomovec vravel divákom, že už to s ľuďmi nič nerobí, keď vidia človeka v núdzi, že ich to necháva chladnými. Ale potom idú domov a poplačú si pri dojímavom filme o vymieraní delfínov!
Stačí sa len rozhliadnuť. Na ulici v meste stretnete čivavy, ktoré ak si nedáte pozor, tak sa vám zatnú zubami do členkov a ak by ste sa bránili, tak vám ich majitelia sú schopní ešte vynadať. Zvieratá sú nazývané členmi rodiny! Sú tak neuveriteľne vyzdvihované a tak krivené nami ľuďmi! Niektoré sa potom správajú útočne, niektoré sú úzkostlivé a niektoré nemajú zdravú sebadôveru, sú plné strachu. Naši susedia majú obrovského psa. Sú to láskaví ľudia, ale tiež dosť zmäkčilí. Ich obrovský pes, ak ostane v prítomnosti iného človeka je vystrašený na smrť. Niektoré páry zas majú zvieratá namiesto detí! Dokonca o nich aj týmto spôsobom hovoria. Medzi „psíčkarmi“ je rozšírená veta: „Toto pochopí len milovník psov.“ Je to pravdivá veta, ale mala by znieť skôr: „Toto pochopí iba ten, ktorý pokrivil vzťah človeka a zvieraťa!“
Keď mal náš pes náhle dva nádory, rozhodli sme sa ho dať utratiť, bol už aj dosť starý a cítili sme, že to je ten čas, nechať odísť jeho dušu. 
Najprv som sa poradila s blízkymi, ale poprosila som aj strážneho ducha o pomoc a radu. Vtedy som mala prekrásne videnie. Videla som vznešené zvieratá – jednorožce. Bolo v nich toľko pôvabu, hrdosti a sily, že ma to ohromilo. Z toho som vycítila, že je moje cítenie  správne a nasledoval skutok. Tu sa pozastavím pri tom, že sme sa s veterinárom v jeho ordinácii dohodli, že príde o dva dni k nám a utratí nášho psa. Zatiaľ sme si naplánovali potrebné, lebo nemáme dom, čiže bolo treba vymyslieť, čo potom s telom. Keď ku nám veterinár prišiel, náš pes ho privítal s vrtiacim sa chvostom. Doslova ho uhovoril! Veterinár vraví: „On je taký veselý?“ Vravím mu: „Áno, to sme vraveli, ale má bujnejúce rozkladajúce sa nádory na koži a veľa bradavíc, z ktorých sa mu idú robiť ďalšie. Takto ho nechať nemôžeme a nemá zmysel to naťahovať, chceme ho ušetriť trápenia.“ A veterinár sa zháčil a napokon nám psa odmietol utratiť. Nehnevám sa naňho, lebo chápem jeho pohľad, ale v tej chvíli ma to nahnevalo riadne. Napokon povedal, že to urobí, ak povieme, že to urobiť musí, lebo je to jeho povinnosť, ale že on to nechce urobiť. Tou diskusiou prešiel vyhradený čas a on už potom musel cestovať, čiže by to už ani nestihol. V ten deň sme psa vzali ešte k druhému, neznámemu veterinárovi. Ten sa na nás pozeral, ako na tyranov, prečo nechceme dať operovať psa, keď nemá smrteľnú chorobu, prečo ho chceme radšej utratiť. Na druhý deň manžel odišiel na služobnú cestu a po jeho návrate sme skúsili ešte tretieho veterinára. Aj ten nás odmietol, že to predsa nie je dôvod... . Bol to zúfalý pocit, vravela som si, že asi musíme ísť za nejakým veterinárom na dedine a nie v meste, že ten snáď bude mať zdravý sedliacky rozum a pochopí, že 14 ročný pes s nádormi sa nemá nechať ďalej trápiť, ale že mu treba pomôcť. Napokon sme už z toho boli takí vyčerpaní, že sme si nepodržali potrebnú prísnosť a dali ho operovať. Asi 4 mesiace na to sme boli v rovnakej situácii. A rovnaký postoj zverolekárov. Ale my a aj ja som už bola iná, omnoho pevnejšia a neoblomná. Ten prvý veterinár sa nám cítil svojim spôsobom zaviazaný, zrejme sám niečo pochopil touto skúsenosťou a preto už bez odmietnutia splnil, na čom sme sa dohodli.
Aj tu sa ukazuje naša pokrivenosť. Keď je zviera staré a choré, správame sa, ako keby to bol človek a vzťahujeme na neho prikázanie „Nezabiješ“. To sa ale nevzťahuje na zvieratá, čoho dôkazom je napríklad to, že i Ježiš jedol veľkonočného baránka! Niektorí ľudia sú dokonca vegetariáni z tohto dôvodu, čím predčasne preskočili potrebný vývoj a škodia tak svojmu telu a aj vývoju ducha. Iní ľudia mäso síce jedia, ale svoje zviera by nedali utratiť, aj keby sa zvíjalo v bolestiach a dlho umieralo. Je to sebecká láska, pretože povýšia to, že nechcú byť odlúčení od zvieraťa, nad dobro samotného zvieraťa.
Medzi človekom a zvieraťom je predsa obrovský rozdiel! Podstatou človeka je duch, ktorý pochádza z duchovnej ríše, zatiaľ čo zviera má zvieraciu – skupinovú dušu, ktorá pochádza z bytostnej ríše, ktorá stojí vo stvorení nižšie a aj to z jej nižšej časti, z bytostne - nevedomej! Zviera nemá slobodnú vôľu, to znamená, že nemá ani zodpovednosť za rozhodnutia, ktorých následky by malo odpykávať tu na zemi. Preto ak trpí a umiera, tak mu pomôžeme, keď mu utrpenie skrátime. Pri človeku o eutanázii nemôže byť ani reči, bola by to vražda, zabitie, prestúpenie prikázania, ktoré by sa vypomstilo vrahovi i obeti. Vrah by bol zavraždený v tomto alebo v ďalšom živote (vplyvom zákona zvratného pôsobenia) a obeť by bola pripravená o prežitie, ktoré ešte mala absolvovať na zemi a ktorým si mala aj čosi odpykať, alebo pochopiť, čo by jej v ďalšom vývoji určite bolo chýbalo!

Ten múdry priateľ, ktorý mi tak pomohol, mi potom napísal ešte toto:
Simonka,
ja som vedel, že Váš pes už nebude mať dlhé trvanie, lebo keď sa u psa objaví nádor v nejakej forme, tak to ide už potom rýchlo. V minulosti ani tých nádorov nebolo, lebo psy plnili ešte  svoje poslanie a aj ľudia ich využívali tak, aby boli užitoční. Ono je to tak, ten čas, ktorý človek venuje psovi, ktorý je nie užitočný, ten čas je vlastne neužitočný aj pre človeka, aj keď to, čomu hovoria ľudia láska ku zvieraťu, zdá sa pre človeka prínosom, z pohľadu večnosti je iba stratou času a hlavne stratou napredovania vo vývoji. I keď človek si vždy nájde ospravedlnenie  svojho konania a aj nájde dôvod na správnosť takého konania.
Ja to teraz už posudzujem nezaujato, teda bez tých citov, ktoré vždy sprevádzajú toto konanie a bolo to aj u mňa rovnako, i keď predsa len trochu v inej polohe, lebo ja som psa bral stále ako nutného pomocníka, ktorý za mňa nahrádza moje nedostatky v hrubohmotnosti, teda môj nedokonalý čuch, ba aj rýchle nohy. A tak som mal stále po svojom boku to svoje doplnenie, ale iba do času, pokiaľ som ho potreboval. Aj keď sa to možno zdá z terajšieho pohľadu ako istý druh vypočítavosti, nakoniec práve PG mi dalo za pravdu, že každý tvor v stvorení sa vyvíja a musí byť užitočný. Ak nie je užitočný, nemôže napredovať a zaostáva vo vývoji.“

Pre všetky tvory platí ZÁKON POHYBU. Čo sa hýbe, čo sa používa, to sa rozvíja, čo sa nepohybuje, to degeneruje, až to úplne zakrpatie. My, ako ľudskí duchovia, sme mali zem povzniesť aj so všetkými tvormi, ktoré sa na nej spolu s nami vyvíjajú! Dosiahli sme však pravý opak!

Je najvyšší čas si to uvedomiť a začať sa narovnávať!

Z tohto príspevku môžu čitatelia badať i to, ako rôzni sú aj aktivisti Rádia Záchrana. Sú to ľudia, ktorí sú na rôznej duchovnej výške, s rôznymi skúsenosťami. Čo nás však spája, je spoločný vyšší cieľ – naplnenie posledného zasľúbenia, sprostredkovať v kritických chvíľach hľadajúcim – poznanie, Slovo Pravdy, ktoré vysvetľuje jasne všetky zákony života a preto iba Ono JEDINÉ môže byť pre ľudí záchranou!

Spája nás chcenie slúžiť Pánovi a žiť podľa jeho zákonov! Spája nás to, čo by malo spájať všetko ľudstvo, vo všetkých svetoch a so všetkými tvormi! 
Silnejší článok vždy pomôže slabšiemu a potom konečne vykvitne vo stvorení mier a všetci sa budeme od seba navzájom učiť a pomáhať si!
Tak bude vyzerať zasľúbená Tisícročná ríša. Blažení tí, ktorí sa stihnú vyvinúť natoľko, že budú v nej môcť žiť.

Usilujme sa, aby sme mali ešte šancu si to zaslúžiť!

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
20. jún 2015

 

DNEŠNÁ ŽENA

 

Na základe zákona o doplnení celku tvorí muž so ženou pár. Muž je plus, žena mínus, alebo muž je aktívny, žena je pasívna. Z pohľadu svetla je pasívna časť jemnejšia, citlivejšia a aktívna časť je hrubšia, nie taká citlivá. Žena je silnejšia, je vedúca, pretože je prispôsobená prijímať vyššie sily a tým pomáhať mužovi, lebo on tieto vlastnosti nemá. Žena v minulosti tvorila most k duchovným svetom a muž si ju vážil a šiel jej v ústrety, lebo vedel kto je. Ona však strhla tento most, keď podľahla temným vplyvom, až sa v priebehu tisícročí z nej stala iba karikatúra ženskosti. Toto všetko je nám v posolstve Ducha Pravdy podrobne vysvetlené. Uvediem však niekoľko citátov z prednášky „Žena neskoršieho stvorenia“:
Ak sa muž neskoršieho stvorenia stal otrokom svojho vlastného rozumu, tak sa žena rúhala omnoho viac. Vyzbrojená najväčšou jemnosťou citov mala sa hravo povzniesť k čistote svetlých výšin a vytvoriť most k raju pre celé ľudstvo. Žena! Záplavy svetla mali ňou prúdiť. Celé jej telesné hrubo hmotné založenie je k tomu prispôsobené. Žena potrebuje len poctivo chcieť a všetko potomstvo z jej lona musí byť chránené a obklopené silou Svetla ešte pred narodením! Nebolo by možné nič iné, lebo každá žena svojím bohatstvom citov môže skoro sama určiť duchovný druh plodu.
Žena v neskoršom stvorení stojí zo všetkých tvorov najmenej na tom mieste, na ktorom mala stáť! Svojimi spôsobmi sa stala najsmutnejšou postavou medzi všetkými tvormi! Áno, musela zahniť na duši, keďže ľahkomyseľne obetuje svoje najušľachtilejšie cítenie, svoju najčistejšiu silu vonkajšej smiešnej márnivosti, a tým sa určeniu svojho Stvoriteľa posmešne vysmieva. Záchrana je pri takej povrchnosti odopretá, lebo slová by ženy zavrhli, alebo by im nemohli vôbec rozumieť, ani ich pochopiť.
Tak musí až z hrôz povstať nová, pravá žena, ktorá sa ma stáť prostredníčkou a tým aj základom pre nový, bohumilý život a pôsobenie ľudstva v neskoršom stvorení, zbavenom jedu a hniloby.

Dnešná žena chce byť objektom túžby, no každé slovo, každý pohľad na ňu z mužskej strany je v skutočnosti potupou jej ženskosti. Láska v pojatí dnešných ľudí je chápaná ako zmyselná náruživosť, túžba po dotykoch končiaca sa sexuálnym aktom. Je to však len živočíšny pud, ktorý len čo sa uspokojí, opäť naberá na sile a žiada ďalšie uspokojenie. A to nie je láska. Láska z pohľadu dnešných ľudí je pomýlený pojem. Pravá láska v zmysle Božích zákonov, to je aj spravodlivosť v jednom. Vo vzťahu muža a ženy bez tejto spravodlivosti nemôže byť ani reči o láske. Muž si musí ženu vážiť a nežiadať od nej splnenie svojich prianí, ak to zároveň nie je pre ňu prínosom. Žena nesmie využívať mužovu oddanosť pre svoj prospech a z vypočítavosti.

Vezmime si príklad: Dvaja mladí ľudia sa stretnú „preskočí iskra“ a začnú byť k sebe priťahovaní v zmysle zákona rovnorodosti. Nechápu pritom, že tu môže zohrať podstatnú úlohu zákon spätného pôsobenia, čiže karma. Ak je táto karma odmenou, bude aj vzťah týchto ľudí kladný. Budú žiť v harmónii, aj keby sa nikdy s večnými zákonmi nestreli. Sexuálny vzťah bude pre nich vždy na druhom mieste. Budú si vážiť jeden druhého, pomáhať si navzájom, žena svojim jemnejším cítením pomôže mužovi prekonať hmotné životné prekážky a tak tento pár prežije požehnaný život. Takýto príklad je dnes už vzácny. Dnešné vzťahy dvoch ľudí sú väčšinou karmickým odpykávaním alebo splatením si minulých previnení dvoch ľudí, ktorí sa museli stretnúť.  Z takýchto stretnutí vznikajú komplikované vzťahy. Tiež tu „preskočí iskra“,  vznikne sexuálna príťažlivosť, a ich vzťah sa začína iba na živočíšnej úrovni, ktorá nemá nič spoločné s vyšším cítením a teda nemá nič spoločné ani s pravou láskou.
V takomto vzťahu zákonite vzniká ovládanie jedného z partnerov, a podriaďovanie sa toho druhého. Vzniká teda nerovný vzťah, končiaci sa väčšinou  rozchodom alebo rozvodom, ktorý nič nevyrieši. Ľudia tým rezignujú a namiesto splatenia karmického dlhu si naviažu novú karmu, ktorá sa bude musieť niekedy v budúcnosti rozviazať. Keby tento pár prežil spoločný život, aj keď v ňom nebude vládnuť harmónia, zaslúžia si jeden druhého a splatia zákonom časť svojich minulých previnení.
Stretnutie dvoch ľudí nemusí byť iba karmické. Môže to byť napríklad vplyv temna, kedy sa jednému z páru znemožňuje ísť cestou v súlade s Božou vôľou. Príkladom môže byť žena, ktorá má v tomto živote ísť cestou podľa Božej vôle. Takúto ženu temno rozpozná už pri jej narodení a vedie ju životom tak, aby si na svoj sľub nikdy nespomenula. Keďže temno sa navonok správa ako svetlo, privedie do života ženy muža, ktorý pôsobí príťažlivo a inteligentne, no vo všetkom plní vôľu svojho temného pána. Svojou „láskou“ odvedie ženu od jej cesty a tá stráca smer. Úplne si ju podmaní stále novými „dôkazmi svojej lásky“, že si už nikdy na službu svetlu nespomenie. Žena si ovládanie zo strany muža ani nevšimne, takže odíde zo života naviazaním si novej viny, dokonca niekedy aj klesnutím z duchovnej výšky, z ktorej sa inkarnovala do tohto života. Je to len a len jej vina, lebo nespoznala nebezpečenstvo a pozdvihla nepravú lásku nad sľub Bohu.
Dnes, v čase súdu, sú vzťahy medzi mužom a ženou také pokrivené, že sa to už nedá napraviť, iba zásahom Boha. No málokto to aj cíti. Dnešné dievčatá hľadajú lásku, no nikdy ju nenájdu, lebo nechápu pravý význam tohto slova. Láska je cit, ktorý vychádza z ducha. Nie je to duševný pocit dráždiaci naše zmysly, ktorý za okamih pominie. Ľudia tento pocit vyzdvihli na najvyšší piedestál. V mene tohto pocitu dokážu robiť veci, ktorými sa postavili pod úroveň zvieraťa. Toto je najväčší úspech temna a nenapraviteľný hriech ľudstva. A práve žena bola prvá, ktorá podľahla. Podala temnu ruku a ochotne stiahla muža so sebou. Keby dnešné ženy pochopili svoju úlohu vo stvorení, veľmi rýchlo by si ich muži začali vážiť a vyšli by im v ústrety. No obávam sa, že dnes to už nie je možné. Ženy sa slnia vo svojej umelej kráse, vzbudzujú pozornosť výstrednosťou, upútavajú mužov svojim telom, preto nech sa nedivia, že ich potom ponižujú a správajú sa k nim neúctivo.
Vo väčšine dnes prevláda názor (dokonca sa to učia v škole aj deti na hodinách tzv. sexuálnej výchovy), že človek musí mať „zdravý sexuálny život“ a len vtedy je zdravý a v pohode. Tento blud vštepil ľudstvu tvorca všetkého zla, aby ich odviedol od možnosti prežiť v sebe duchovný cit lásky.
V dávnych dobách, keď boli ľudia ešte napojení na svetlé výšiny, to vedeli. Bolo to už veľmi dávno, keď ženy milovali svojich mužov pravou láskou, ktorá z času na čas vyústila aj do intímneho spojenia. Žena svojim vyžarovaním a vyciťovaním nedala mužovi príležitosť hľadieť na ňu ináč ako s úctou, pretože vedel, že je to ona, ktorá ukazuje smer. Muž ju preto chránil a oddane jej kliesnil cestu hmotnosťou. 
To bolo to pravé nažívanie dvoch ľudí. Temný pokušiteľ vedel, že ak pokorí ženu, podarí sa mu zviesť aj muža. Preto práve žena bola prvá, ktorá „zahryzla do jablka poznania“. Od tej doby to s ňou išlo rýchlo dole. Stratila svoj dar vyciťovania, keď sa začala krášliť, aby sa páčila mužom, ani netušiac, že týmto v mužovi vzbudí iba nízke pudy. Muž sa previnil tým, že jej podľahol.

Teraz uvediem skutočný príbeh, ktorý má čo povedať mnohým dievčatám:
Mladá dievčina z môjho okolia vyrastala po predčasnej smrti otca, kedy mala len 10 rokov, iba s matkou, ktorá jej obetovala celý svoj život. Sústredila sa iba na ňu, aby jej zabezpečila ľahký a pohodlný život, aby netrpela tým, že je polosirota. Majú len jedna druhú a rozumejú si po každej stránke. Povahou je dievča veľmi citlivé, ale hlavne naivné, vnútorne plaché. Toto všetko sú duchovné vlastnosti, no ona to takto nechápala, myslela si, že je to zlé. Veď všade dookola sa hovorilo o „silnej, suverénnej žene“, ktorou sa ona necítila byť. Preto od ranej mladosti si začala krášliť tvár, dúfajúc, že za líčidlami sa nejako ukryje. Sčasti sa jej to aj podarilo, navonok pôsobila ako sebavedomá žena. Začala priťahovať mužov, ktorí videli iba je dokonale nalíčenú tvár, jej štíhlu postavu vždy štýlovo oblečenú. Každý vzťah začal rýchlo, no ešte rýchlejšie sa skončil. Hneď po skončení jedného vzťahu začala iný. Každý muž, s ktorým prišla do styku, ju viac a viac ovládal a ona strácala silu vzoprieť sa.
Až prišiel ten najhorší, zo všetkých. Prečo najhorší? Lebo práve tento muž ju chce obrať o to najcennejšie, čo v živote má, o ochranu a vplyv jej matky. Nie sú to iba matka a dcéra, sú to aj dobré priateľky, ktoré si mali predtým vždy čo povedať. Matka dcére radila, aby sa s ním rozišla, lebo ju oberá o možnosť myslieť. Pohľadom matky, ktorá chce pre svoje dieťa len to najlepšie, videla v ňom nebezpečenstvo pre dcéru. Videla ako ju kontroluje, nepustí od seba aby nevedel, čo bude robiť, keď nebude s ním, vštepuje jej, že iba on jediný jej najviac pomôže, že je bez neho stratená. A zdá sa, že dievča je už úplne v moci človeka, ktorý nemá čo v jej živote robiť. Smutné na tom je, že ona to vie, chcela by sa s ním rozísť, no nemá odvahu mu to povedať. Matka s bolesťou v srdci musí nechať dcéru rozhodnúť sa, pretože chápe zmysel slobodnej voľby. Je len otázkou času, ak dievča nezmení svoj život, že zákony ju k tomu donútia, bude sa to musieť vyriešiť, no nie tak, ako to chce ona sama.
Z pohľadu svetla je vina dievčaťa veľká. Narodila sa ako jemné, citlivé, naivné dievča. Vedela to pri svojej inkarnácii. Súhlasila s tým, že sa takáto narodí. Bolo to pre ňu dobré. No ona to v sebe nasilu potláča. Keby sa stotožnila s touto skutočnosťou, pritiahla by muža, ktorý by bol pre ňu najlepší.
Takto to má veľmi sťažené, no môže ešte precitnúť, a to tak, že preruší kontakt s týmto človekom, na chvíľu sa zastaví,  porozmýšľa, kadiaľ má viesť jej cesta, nehľadať nový vzťah, lebo pritiahne ešte horší, opäť začať dôverovať svojej matke a prosiť o milosť Najvyššieho. Poučila by sa z toho všetkého a duchovne posilnená našla by to, čo tak dlho hľadá.

O tomto všetkom nás vo svojej knihe Večné zákony poučila aj Natália de Lemény Makedonová, vtelaná Prakráľovná, z ktorej knihy vyberám:
Kým žila žena v duchovnej čistote, mohol si byť muž istý jej vernosťou, aj keď bola krásna. Avšak zvýrazňovaním svojich predností a úsilím o ich praktické využitie, teda získanie výhod, prebudila v mužovi dovtedy nepoznanú žiarlivosť a s ňou aj pocit vlastníctva. Keď muž vycítil žiadostivé pohľady svojich súkmeňovcov, začal sa o svoju ženu báť. Aby si ju udržal, bojoval najprv päsťami, potom zbraňami a neskôr bohatstvom. Začal zhromažďovať majetok aj na úkor vykorisťovania iných, len aby si získal alebo udržal najzvodnejšiu zo žien. Hromadením vlastníctva sa začal útlak, nespravodlivosť, boje a iné záporné dôsledky.
Ako môže žena znovu nadobudnúť svoju pôvodnú čistotu, ktorú už takmer stratila? Je to v dnešnej dobe ešte vôbec uskutočniteľné? Za určitých predpokladov áno. Žena musí predovšetkým spoznať svoje nedostatky ako dôsledky pokrivených hodnôt a názorov. Až keď príjme a prizná si všetky svoje omyly a poklesy hlboko vo svojom vnútri a úprimne zatúži po ich náprave, začne rozkvitať jej zvädnutá nepoškvrnenosť.

 

Avšak nielen zlí muži odvádzajú dobré ženy od ich duchovnej cesty, ale býva to i naopak.
Aby tento skutočný prípad nezostal v pozícii jednostrannosti a nemal niekto pocit nespravodlivosti,  voči pozitívnemu, teda mužskému pólu,  uvediem druhý skutočný príbeh zo života, tiež z blízkeho okolia, ktorý osvetlí tento problém aj z druhej stany. Nenadarmo sa hovorí, že ak je žena zlá, dokáže byť horšia ako muž. Veď keď pokriví to jemnejšie v sebe, ktorým by mala všetko vôkol seba zušľachťovať a viesť, dokáže vyniknúť v opačnej oblasti – napríklad v rafinovanosti, ktorou si cieľavedome hľadí splniť svoje zámery. Preto je mnoho dobrých mužov, ktorí nie sú dostatočne ostražití a bdelí, takpovediac „lapených do pasce“, ktorú si niekedy dokonca ani neuvedomujú. Ale jedného dňa si klietku, do ktorej sami vleteli, napokon uvedomia, pretože im skôr, či neskôr „začne byť tesná“.

Tu je sľúbený druhý príbeh:
Jedna matka má syna, ktorý jej robil radosť po všetkých stránkach, ktoré niekedy iným matkám strpčujú život. Nebol s ním nikdy problém a vyštudoval bez problémov aj vysokú školu, ba už počas štúdia aj získal prácu a dokázal sa o seba čiastočne hmotne postarať. 

Lenže počas štúdia v poslednom roku, pribudla do jeho ročníka istá nová slečna, ktorá vycítila príležitosť, že po jeho boku získa potrebné hmotné zabezpečenie, ba dokonca už aj to bol on, ktorý jej pomohol – prinútil ju, úspešne dokončiť školu. 
Nakoľko chlapec bol neskúsený vo vzťahoch so ženami, bola to jeho prvá láska, ktorá zanedlho priniesla aj plod ich vzťahu – malého potomka. Treba aj dodať, že veľmi podareného a tiež milého, ktorý veľmi oživil tento vzťah. Výraz „oživil“, je veľmi priliehavý, ale žiaľ, nie celkom správny a v súhlase s Božími zákonmi. Prečo? 
S príchodom dieťaťa do rodiny je vždy spojená aj veľká zodpovednosť, voči tomuto novému hosťovi, ktorého si pritiahli rodičia svojimi citmi. A tu nastal istý problém, nakoľko spomenutý mladík tieto zákony pozná z už uvedených kníh, tá druhá polovička vzťahu, matka dieťaťa, žiaľ nie. Aj keď bol z jej strany istý pokus, ktorý bol skôr plodom vypočítavosti, nedošlo k naplneniu a záujem veľmi rýchlo ochabol, ba by sa dalo povedať, že ani nenastal. 
Spomenutý mladík sa stal vazalom plodu svojej lásky skôr, ako si stačil uvedomiť, že dospel a tak sa predčasne doslova uväznil. Dokázal získať ešte aj druhé zamestnanie, aby si mohli dovoliť získať úver a kúpiť byt. Potom nastala pre neho doba veľkého zhonu, lebo po skončení jednej pracovnej zmeny ho čakala práca na prerábaní bytu a neskoro večer druhá pracovná zmena doma na PC pre firmu druhú. 
Začal mať zdravotné problémy, ktoré boli výsledkom stresov, ktoré každodenne prežíval, či už pri kontakte s rôznymi nepodarenými majstrami, ktorí pracovali pri niektorých prácach pri prestavbe bytu, potom pri zaškoľovaní sa s istou nadriadenou v novom zamestnaní, ba čo už bol vrchol, dokonca ešte aj doma so svojou priateľkou a výchovou syna. Jeho priateľka si nedokázala plniť ani svoje základné povinnosti rodiča, lebo ešte aj prebaľovanie syna, keď už bol doma, zostávalo na ňom, pričom ona nedokázala ani skoro dvojročné dieťa naučiť na nočník a mnoho iného. Nemusela variť, nepotrebovala upratovať, nemusela piecť koláče, ktoré vždy boli k dispozícii, lebo to všetko robila synova matka.
Jej jedinou každodennou aktivitou bola hra na PC, alebo mobile, ktorý jej kúpil jej partner, ba aj výchovu vnuka preberala „svokra“, lebo ona pre tú jej aktivitu nemala na to čas. Požiadala o bicykel so sedačkou, že bude so synom chodiť na vychádzky, no dokázala to iba jeden raz a pre svoje hlúpe zaneprázdnenie, už viackrát nemala čas. 
Tak plynuli dni, týždne a mesiace a partner zdravotne chradol, schudol skoro desať kilogramov a doslova trpel. Pritom jeho polovička si doslova užívala svojho každodenného pohodlia. V prestavovanom byte bol taký chaos a bordel, že sa im strácali nakúpené súčiastky a museli dokupovať nové, pritom ona žila vo virtuálnom svete a jediné, čo ju trápilo, bolo to, aby čím skôr bola v novom byte, teda mimo dohľadu iných očí, ale pričiniť sa ona samotná nebola schopná, ba naopak všetko sťažovala. Jeden partner pracoval v dvoch zamestnaniach a ešte musel všetko pri prestavbe kontrolovať, lebo ten druhý v nepozornosti vyhodil do odpadu to, čo bolo ešte potrebné a to nepotrebné sa povaľovalo v byte, lebo ona do tohto sveta prichádzala iba občas akoby „na návštevu“ a prevažne žila v tom svete virtuálnom. A toto je veľmi rozbujnená choroba dnešnej mladej generácie, ba aj veľmi škodlivá, ktorá spôsobuje, a ešte iba spôsobí, veľa nepríjemností! Svojmu dieťaťu pri výchove dokázala pustiť z PC iba pár hudobných klipov s deťmi, aby zo svojho syna hádam prebudila, ba vychovala hudobnú, alebo tanečnú hviezdu, čo by jej asi urobilo veľkú radosť, ba malý chlapček isté vlohy aj prejavoval, ku jej radosti, ba aj pobaveniu ostatných. Jeho tanečné pohyby boli veľmi vydarené, až úsmevné pre pozorovateľa.

Teraz je vhodné odbočiť na chvíľu a niečo dôležité poznamenať.
Dnešné mladé dievčatá a ženy by bolo možné rozdeliť do nasledovných skupín:
Najväčšou skupinou sú tie, ktoré by chceli „pracovať“ – pôsobiť v modelingu a šoubiznise. 

Druhú skupinu tvoria tie, ktoré hľadajú vhodného milionára. Táto skupina by bola najpočetnejšia, ale žiaľ, je nedostatok milionárov.
Tretia skupina je takých, ktoré sa chcú vyrovnať, alebo dokonca predstihnúť mužov a to v rôznych aktivitách, ako šport, veda, výskum, zamestnanie, dokonca už aj armáda a polícia. 
Potom tie, ktorým sa nemôžu celkom vyplniť tieto ich sny, tak sa uchyľujú k tomu virtuálnemu svetu, v ktorom si ukájajú svoje nesplnené sny.

Všetky tri menované skupiny, majú podiel na tom, že ľudská civilizácia, hlavne tá už aj kresťanmi kritizovaná rodina, sú totálne pokrivené, pričom to má hlavný podiel nie iba na rozpade rodín, ale hlavne aj na pokrivenosti duší, čo sa prejavuje následne aj pokrivenosťou tiel. A tak nasleduje kritika od tých, ktorí problému nerozumejú, ba majú najväčší podiel viny na tomto stave.

Poslednou skupinou by mali byť tie, ktoré by správne žili podľa Božích zákonov, ale žiaľ, táto skupina úplne chýba a sú to iba ojedinelé prípady – biele vrany, ktoré aj tak časom skončia v niektorej z už uvedených skupín. 
Teraz ich nebudeme charakterizovať, lebo je toho príliš veľa, čo dnešným ženám chýba a ako by tá pravá žena mala vyzerať a pôsobiť. Kde získať túto charakteristiku, už bolo uvedené mnohokrát a aj v tomto príspevku.

Vráťme sa však ku nášmu prípadu: 
Keď si zapla TV, a to bolo stále, aj keď vôbec nesledovala program, mala tam iba hlúposti, ktoré nedajú nič dospelému a potomkovi už vôbec nie. Lenže už aj malé dieťa dokáže mnohé sledovať a aj pochopiť, čo dokáže nasledovné prežitie: 
Starí rodičia malého chlapčeka mali TV vo svojej spálni a tam z postele sledovali program, ktorý väčšinou spočíval v prírodopisných filmoch, alebo rôznych cestopisoch a dokumentoch. Jedného večera pribehol ku ním malý vnúčik a uložil sa do postele medzi starých rodičov. Práve v TV bežal prírodopisný film, a boli to krásne obrazy z prírody, hlavne voda, rieka, krásne okolie, ľudia a aj deti na loďke. Malý chlapec začal prejavovať taký úžas, že starí rodičia užasli ešte viac. Chlapec celý rozradostený začal tento úžas prejavovať nasledovne: „Híí -í-í í!“ A tento zvuk opakoval, ba potom ho používal vždy, a to začalo byť často, keď sa starých rodičov snažil volať do spálne a dával takto najavo chuť, pozerať TV znovu. Dokonca ich nútil prepínať programy a hľadať, pokiaľ nenájdu niečo z prírody. Raz dávali zábery z toku tetrovov a hlucháňov, pričom on sa v posteli trepotal presne tak, ako tie vtáky. To začali byť radostné chvíle pre starých rodičov, ale hlavne toho chlapca. Dokonca aj jeho matka žasla, keď ho videla rozradostneného medzi nimi, aj keď jej to nebolo veľmi po vôli. Akoby žiarlila, že jej ho odvádzajú, ba aj tým druhým starým rodičom, teda z jej strany. Nie je potrebné v tomto príbehu pokračovať, ale treba sa z neho dobre poučiť! 
Na deťoch by sme najlepšie zistili, keby sme chceli, akí sme hlúpi! Lenže to by sme museli tieto deti hlavne pozorovať a chcieť sa učiť a nie im porúčať a vnucovať svoje vlastné názory! 
Každé dieťa, ktoré prichádza na tento svet, je hotovým ľudským duchom, s predošlými vlastnými prežitiami a skúsenosťami, ktoré by sme sa mali naučiť usmerňovať, zdokonaľovať tie správne, a pomáhať zbaviť sa pre nich tých nesprávnych. Lenže to by rodičia museli najskôr sami poznať tie dôležité zákony, ktoré ovplyvňujú naše kroky, prežitia a získané skúsenosti, ba aj zlozvyky. A potom zušľachťovať to správne a potláčať nesprávne. A to dnešní rodičia nevedia, ba ani nedokážu. 
Spomenutý chlapec mal jeden veľmi zvláštny zvyk – pohyb, ktorý si priniesol určite zo svojho predošlého života. Tak rýchlo a obratne, ba až zvláštne dokázal manipulovať s prádlom – látkami, že to bolo nemožné napodobniť aj dospelými. Najradšej sa motal a aj motá okolo prádla a práčky.

Tak toto je druhý príbeh a druhá strana toho istého problému, ktorý sa rozvinul v úvode príspevku. Aj keď je to v oboch prípadoch subjektívny pohľad iba blízkeho pozorovateľa, ktorý nemusí byť vždy objektívny, jadro problému určite zostáva správne a v súlade s Pravdou. Pravdou tou absolútnou! Bez ktorej je náš život úplne nemožný a nemôže byť správny!

Záleží vždy iba od nás, ako svoj život usmerníme, ba ako  sa začleníme do ľudskej spoločnosti. 
Teraz žiaľ, ľudská žena svojim pôsobením priťahuje temných duchov ku vteleniu a celá planéta Zem je vťahovaná medzi temné planéty.
Preto na nás čaká zmena Božím zásahom, ak má byť ešte Zem zachránená! 
Pamätajme na to všetci, lebo nám to sľubujú všetky staré, ale aj nové zasľúbenia! 

 

___________________________________________________________________________________________________________________________
10. jún 2015

1. „SVÄTÉ“ PRIJÍMANIE

 

Chcem sa s Vami podeliť o môj zážitok z 1. sv. prijímania, ktoré pred pár týždňami absolvovala moja neter.

Na úvod chcem vyjadriť, že si vážim, že nás naň môj brat so švagrinou pozvali, aj keď nepatríme do cirkvi, nechodíme do kostola a podľa nich sme zblúdenými ovečkami, pretože čítame a snažíme sa žiť podľa Slova, ktoré sme našli v diele - Posolstvo Grálu a kráčame samostatne a nie „so stádom“. Myslím si, aj keď sa možno mýlim, že sa rozhodovali, či zavolajú na túto udalosť mňa a môjho manžela, a potom i moju mamu – ktorá je ateistkou. Napokon však rozhodol cit a tiež úprimný prejav toho dieťaťa – mojej netere, ktorej ani na um nezišlo, že by sme pri nejakej jej udalosti chýbali, keďže sme si blízki. Pri jednom stretnutí na mňa vychrlila, že bude mať prijímanie a prosebne sa ma pýtala, v prítomnosti svojich rodičov, či prídem. Vtedy som jej povedala, že ešte neviem. Jednak som nevedela, či nás vôbec chceli pozvať, plne by som rešpektovala a chápala, keby nie a potom som ani nevedela, či tam chcem ísť. Napokon však rozhodol na všetkých stranách cit, oni nás pozvali a my sme pozvanie prijali.

Musím sa priznať, že táto moja neter, patrí v mojom živote k tým málo ľuďom, o ktorých viem, alebo v tomto prípade iba cítim, ale jasne, že sa dobre poznáme už aj z niektorej predchádzajúcej inkarnácie. Musela byť buď mojou dcérou alebo sestrou, pretože presne takýto vzťah máme. Preto moja prvotná reakcia na to, že má podstúpiť prijímanie bola, že som sa doma rozplakala a prišlo mi veľmi ľúto, že to nedokážem ovplyvniť. Potom som to však spracovala, pretože chápem, že ona má svojich rodičov, a to presne vhodných pre ňu, a ja nemám právo do toho zasahovať, môžem maximálne vyjadriť svoj názor. A najmä, ona týmto aktom o nijakú  možnosť voľby v dospelosti vlastne neprišla. Akurát sa udialo to, že si naďalej zvyká robiť úkony a počúvať a hovoriť vety, ktorým v skutočnosti – (ako aj povedala v osobnom rozhovore), mnohým nerozumie. Učí sa vlastne povrchnosti, čo jej škodí do budúcna.

Prišli sme v daný čas ku kostolu. Vonku stáli krásne oblečené dievčatká vo veku okolo 9 rokov a tiež malí, vyparádení chlapci. Zakývali sme neterke a šli sme si nájsť miesto v kostole. Dnu sme stretli môjho brata s rodinou. Bolo plno, aj brat stál pri laviciach a ja som sa postavila kúsok od neho. Začala hrať kapela s menším detským zborom, ktorí boli kúsok od nás. Vošiel kňaz s miništrantmi a za nimi malé deti. Spustilo sa fotografovanie, ktoré neutíchlo do konca omše, ani po nej. Niektorým, zdá sa, záležalo viac na pekných fotografiách pekných detí, než na udalosti samotnej. Všetci sa presunuli na svoje určené miesta a omša sa začala. Pozorne som po celý čas počúvala a pozorovala čo sa deje a tiež sledovala obrazy a predmety v kostole. Tu sú moje osobné pozorovania a dojmy:

-   Keď deti prichádzali uličkou, všimla som si, že niektorým deťom sa pozornosť obecenstva páčila, niektoré mali trému z toľkých pohľadov a pôsobili zmätene a strnulo, a niektoré deti sa huncútsky, či milo usmievali. Na žiadnej tváričke však nebolo vedomé prežívanie nejakého, pre ich ducha dôležitého, deja. To ani nemohlo, pretože deti sa prejavujú najmä svojou bytostnou podstatou, až pokiaľ sa vplyvom pohlavnej sily nespustí onen „padací most“ a nezačne sa prejavovať naplno ich duch, ktorý začne aktívne pôsobiť tu na zemi, v hmotnom svete. Deti sa predsa odlišujú od dospelých nie len vzhľadom a veľkosťou, ale svojou podstatou. Ony zo svojej podstaty ešte nedokážu chápať mnohé duchovné deje. Majú spoznávať bytostné, ktoré im je rovnorodé – a to bytosti prírody, teda „vedome bytostných“. Ako dôkaz slúži i to, že zvieratá – ktoré ale pochádzajú z nižšieho stupňa bytostného – z nevedome bytostného, majú tak radi deti a vždy ich rozoznajú od dospelých. Rovnako aj deti inklinujú k zvieratám a rozumejú si s nimi inak, ako dospelý človek. To je vec všeobecne známa, taktiež mylne nazývaná „záhadou“ a pritom existuje pre ňu jednoduché vysvetlenie v zmysle Božích zákonov.

-   V tom kostole mi stále znelo v duši: „Nechajte deti, aby boli deťmi!“ Keďže deti sa nemôžu zo svojej podstaty prejavovať plne duchovne, nechajte im miesto, ktoré im prináleží a ktoré im prospieva, inak narušíte ich vývoj. Keby ste správne poznali Božie zákony, do kostola by ste ich nevodili. Jediné čo si odniesli z tejto udalosti, bol zážitok z toho, že boli v centre pozornosti a mali pocit dôležitosti, že mali krásne šaty a dostali potom DARČEKY.

-   Ďalšie, čo ma zaujalo bolo, že omša bola tak precízne zorganizovaná. Deň pred tým som mala s mojimi žiakmi zo ZUŠ vystúpenie a bolo to pre mňa vypätie. Robila som na tom vystúpení čiastočne aj technika – musela som v pravý moment pustiť do konkrétnej situácie, potrebný zvukový záznam, či hudbu. Tu v kostole mi to prišlo veľmi podobné. Farár niečo povedal a po jeho poslednom slove – akoby dopovedal myšlienku text piesne, ktorá začala v presnom momente znieť. Zarazilo ma to, že sprostredkúvanie Božieho Slova, bolo ako divadelné predstavenie. Nemalo by záležať na presnom načasovaní prepojenia s hudbou, ako v divadle. Nejde predsa o vytváranie ilúzie, atmosféry a následného zážitku divákov, o tzv. „javiskovú pravdu“, ale malo by ísť o skutočnú Pravdu.

-  Čo sa týka samotnej hudby, z hľadiska umeleckého, bola veľmi kvalitná. Tiež ma potešilo to, že hudobníci nepôsobili na mňa tak, že by sa chceli predviesť, ale verím tomu, že hrali s láskou pre druhých. Iné je to s obsahom textov piesní. Narábalo sa so slovami bez porozumenia. Taktiež to neobišlo modlitbu „Otčenáš“, ktorá bola spoločne spievaná. Bez porozumenia, v hromadnom presnom rytme, melódii. Akoby zúčastnení cítili, že odhovoriť celú modlitbu naraz, hromadne a tak monotónne a v presne určený čas, nie je „to pravé orechové“. Už som počula dávnejšie zhudobnenú verziu „Otčenáša“. Je to len náhrada, náplasť za strohé odriekanie, ktorého neživosť začína byť vyciťovaná. Spievanie peknej melódie vyvoláva nejaké pocity, možno aj city, preto je to považované za živé a príjemné „modlenie sa“. Ale opäť je človek vzdialený od pravej modlitby a od pochopenia jej obsahu, nech sa to snaží odspievať akokoľvek. Z tohto mi prišlo smutno.

-   V jednom momente farár vyzval zúčastnených, aby sa na minútu zamysleli nad svojimi hriechmi. No hneď po pár sekundách – kedy nebolo reálne, navyše na pokyn, prehliadnuť všetky svoje chyby za uplynulý – dajme tomu – týždeň, už sa začalo spoločné: „Moja vina, moja vina, moja preveľká vina...“. Pokrytectvo tohto úkonu ma nahnevá vždy, keď som toho svedkom. Nie je na mne súdiť kto z rapkajúcich skutočne ľutuje svoje previnenia a kto nie. Ale je urážka takto predstupovať pred Pána, takto nacvičene opakovať slová ľútosti. Veď keď niekto niečo oľutuje, stačí, keď to precíti, uvedomí si to a poučí sa, a ak to aj povie, tak potom stačí predsa raz, jednoducho a svojimi slovami. Toto opakovanie a „sypanie si popola na hlavu“ len svedčí o tom, že nemožno, hoc s dobrým chcením, previesť takýto úkon úplne úprimne. A vôbec, oslovenie a predstupovanie pred Stvoriteľa, nemá byť úkonom,  musí to byť úprimné, čisté a prirodzené! Boh z nás nechce mať predsa mechanické stroje, ale ľudí!

-  Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila bola, keď kňaz čítal o tom, ako Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí  dvoma rybami a piatimi chlebmi. Chápem, že nemá vysvetlenie z Posolstva Grálu o tom, že v skutočnosti ono nasýtenie bolo nasýtenie duchovné, Božím Slovom, po ktorom ľudia už nevnímali a necítili hlad hrubohmotný, ktorý ich dovtedy sužoval. Ale zarazilo ma to, ako s ľahkosťou, bez rozmyslu povedal, že to bol zázrak a bodka. Vzal to doslovne a ani sa nenamáhal nad tým logicky zamyslieť, že nemožno predsa nikdy porušiť prírodné - Božie zákony, lebo by to svedčilo o Božej nedokonalosti, keby bola potrebná a možná ich zmena. Rovnako pokojne to vzali i počúvajúci. A šlo sa ďalej. Mimochodom pri tomto mi napadlo, že keď toto je úlohou kňaza, načo vlastne tí ľudia chodia do toho kostola, veď túto pasáž si v Biblii mohli aj sami prečítať. Kňaz im ku tomu nič nedal, len im predviedol, ako čítať povrchne.

-   Sledovala som i fyzické úkony kňaza, no nie vždy som mala dobrý výhľad, lebo bol predo mnou stĺp. Pamätám si akurát, že sa napil vína, ktoré má svoju hlbokú symboliku. Ale potom ma zarazilo to, ako mechanicky a narýchlo čašu s vínom utrel obrúskom a doslova ho na času „pleskol“ . Hrala akurát kapela a kňaz akoby to chcel mať chytro za sebou, kým dohrajú. Bol to len prázdny úkon, ktorý urobil len preto, že sa tak robí. Načo to teda bolo? Aký to malo pre koho význam, keď to bolo prázdne, a nik tomu ani poriadne nevenoval pozornosť?

-  Všimla som si tiež, že kdekoľvek sa dalo, bola zdôrazňovaná potreba a dôležitosť cirkvi. Neboli v popredí Božie zákony a naše žitie podľa nich, ale cirkev a jej neodmysliteľné zastúpenie – „ako prostredníka medzi Bohom a človekom.“ Dnes už cirkev málokde straší mukami pekelnými, už neupaľuje ľudí, ani nebalamutí a neokráda prostredníctvom odpustkov. Dnes sa forma musela bezpodmienečne zmeniť, lebo by už u ľudí neuspela. Cirkev sa robí príťažlivou a modernou, ale moderná je len vonkajšia forma, vnútro uviazlo v dogmách a neživej strnulosti. Viete si predstaviť, že by cirkev napríklad vyhlásila, že máte jednoducho žiť podľa Desatora, inak ani do kostola nemusíte, lebo vám to nepomôže?

-  Tiež som si všimla muža kúsok predo mnou, ktorý si počas omše kontroloval svoju manikúru. Iní si chválili navzájom krásne bábätká, ktoré mali na rukách, či prebrali iné témy. Bolo len málo zúčastnených, ktorí sa snažili, aby im neuniklo niečo z toho, čo sa hovorilo a dialo. Väčšina si odsledovala kedy sa kľaká, kedy sa čo vraví a inak si dali sem tam „voľno“.

-  Vrátim sa k deťom. Kňaz mal ku nim príhovor, v ktorom bolo cítiť, že sa snaží o to, aby hovoril tak, aby mu rozumeli. Rečnil však veľmi dlho, používal aj cudzie výrazy a všetky deti sa už mrvili, nedokázali udržať pozornosť, aj keď sa snažili. No najmä rozprával veci, ktorým ani sám nerozumel a aj preto mu ani ony nerozumeli. Teraz sa možno návštevníci kostola ohradia a preto pre porozumenie budem konkrétna.

Vravelo sa (ako i neskôr pri gratuláciách), že deti týmto 1. sv. prijímaním „prijímajú Ježiška do svojho srdiečka“Tak sa pýtam, ako si to majú deti predstaviť a ako si to predstavujú dospelí? Čo to podľa vás znamená?

Vráťme sa však na začiatok. Čo je podmienkou 1. sv. prijímania? Mať krst a tzv. „prípravu na 1. sv. prijímanie“.  Kto a kde môže vykonať krst a prípravu? Ak chcete – aby vaše dieťa „prijalo Ježiška do srdiečka“, musíte ho dať pokrstiť v kostole. Potom musí chodiť na náboženstvo, kde sa bude učiť to, čo mu tam povedia a potom, keď sa naučí naspamäť potrebné a absolvuje aj povinnú prvú spoveď kňazovi v kostole, môže podstúpiť aj 1. sv. prijímanie. Tam zborovo odpovie naučené odpovede na otázky a je to. Potom už môže chodiť počas omše ku kňazovi po oblátku.

Zhrniem to. Jediné, čo je potrebné podľa cirkvi na „prijatie Ježiša do srdiečka“, je patriť do cirkvi a splniť všetky úkony, ktoré nariadila a vymyslela. Ani slovko o podmienke skutočných vnútorných hodnôt, ani slovko o vlastnej vnútornej zrelosti a pripravenosti niečo duchovné prijať. Znamená to teda, že dieťa, ktorému toto rodičia neumožnia, nemôže „prijať Ježiška do srdiečka“? Že je o niečo ukrátené? Že len ten človek, ktorý je členom cirkvi, môže sa približovať k nášmu Stvoriteľovi?
(Tu len malá vsuvka, pretože som si spomenula pri tomto písaní na príhodu môjho deda. Keď sa vrátil z 2. sv. vojny domov, mal okolo 40kg, pretože bol v koncentračnom tábore, hoc nebol Žid. Prišli za ním, že má dať poplatok cirkvi, myslím, že vravel - jednu korunu. Povedal, že nemá, lebo sa práve vrátil z vojny. Povedali mu, že ak nezaplatí, vylúčia ho z cirkvi. Napokon za neho zaplatila jeho mama, chudobná žena. Keď to zistil, veľmi sa nahneval, bežal za nimi, korunu vypýtal naspäť a povedal, že ak sú takí, tak do takej cirkvi patriť ani nechce a vystupuje z nej. Nezatrpkol na ľudí, mal neskôr priateľov i medzi kňazmi, i medzi komunistami, vnímal človeka ako takého, podľa jeho vnútornej podstaty. Ale už sa k cirkvi ako organizácii nikdy nevrátil. Znamená to teda, že keď už nechodil po oblátku ku kňazovi, pretože nechcel dopustiť, aby cirkev vzala necitlivo peniaze od jeho chudobnej mamy, nemohol sa svojim životom už – bez cirkvi - priblížiť k Bohu?)

A čo to vlastne znamená, to prijatie do srdca? Že sa dieťa snáď samo stane časťou Boha? Časťou Ježiša? Žeby až sem domýšľavosť ľudí zachádzala??
A kam do „srdiečka“ ho príjme? Veď srdce je fyzický – hrubohmotný orgán, ktorý pozemskou smrťou zanikne!

Kňaz mal zrejme na mysli tým jeho výrokom, že tie deti majú začať milovať Ježiška. Lenže dieťa v tom veku ešte nedokáže prejaviť úprimnú a pravú lásku k osobe, ktorú má kňaz na mysli a vyzýva ku nej, lebo  najskôr musí dokázať každé dieťa samostatne prežiť samotné Slovo a aj poslanie Ježiša, a až toto prežitie dokáže zažať ten vrúcny cit, ktorého ešte dieťa ani nie je schopné. Ono je to presne tak, ako aj s jeho detskými láskami ku deťom druhého pohlavia, o ktoré sa deti tiež často pokúšajú a napodobňujú dospelých - ale tiež neúspešne, ba vznikne z toho iba pobavenie pre dospelých. Rovnako to dopadne aj s touto detskou láskou k Ježiškovi. Pokiaľ zapália v sebe tú pravú lásku, musia prežiť mnohé zblíženia a aj sklamania a až potom budú toho chceného citu schopné.

Tiež sa chcem opýtať, ako majú deti chápať a ako chápu dospelí ono prijatie oblátky počas omše. Kňaz povie: „Telo Kristovo“, človek vezme do úst oblátku a povie, ak si to dobre pamätám,: „Amen“. Čo tie deti majú chápať pod telom Kristovým? Veď ak i tu by sme chceli byť opäť doslovní, ako pri podobenstve s rybami a chlebmi, a mali na mysli hmotné Kristovo telo, tak by to bolo surové a morbídne.

Z Posolstva Grálu, z prednášky: To je moje telo! To je moja krv!
„KTO MOJE Slovo prijíma, mňa prijíma,“ povedal Syn Boží svojim učeníkom, „ten v pravde požíva moje telo a pije moju krv!“

Tak znie zmysel slov, prednesených Synom Božím pri ustanovení Poslednej večere, a tým symbolizoval večeru na pamiatku svojho putovania po zemi. Ako sa teda mohlo stať, že o tom vzbĺkli prudké spory medzi učencami a cirkvami. Zmysel je taký jednoduchý a taký jasný, ak človek berie za základ to, že Syn Boží, Ježiš Kristus, bol telom učinené Slovo Božie.

Či to ešte zreteľnejšie mohol vyjadriť než jednoduchými slovami: „Kto moje Slovo prijíma, ten požíva moje telo a pije moju krv!“ Tiež, keď povedal: „Slovo je v skutku moje telo a moja krv!“ Musel to tak povedať, pretože sám bol živé Slovo v tele a krvi. Pri všetkých ďalších podaniach sa neustále vynechá opäť tá hlavná vec: Poukázanie na Slovo, ktoré chodilo po zemi! Pretože tomu nebolo porozumené, považovalo sa to za vedľajšie. Tým ale bolo celé poslanie Kristovo mylne porozumené a skomolené, prekrútené.

Na samotnom úkone prijatia oblátky teda nie je nič zlé, ak dotyčný precíti symboliku toho, že prijíma Božie Slovo – Pravdu, že túži podľa nej ŽIŤ, žiť podľa BOŽÍCH ZÁKONOV, podľa BOŽEJ vôleLenže najprv ju musí poznať, aby podľa nej mohol žiť! Nestačí mu prijímať oblátky v kostole. Musí aktívne spoznávať Božie zákony a uplatňovať ich v každodennom živote. Iba tak sa môže po Zemi rozlievať požehnanie a láska, na ktoré poukazoval Ježiš.

Láska sa nebude šíriť tým, že každý týždeň si zaspievame a niečo bez porozumenia odrapkáme a potom opäť budeme žiť po starom. Láska sa bude šíriť vtedy, ak budeme konať dobro. Ak budeme poznávať naše pochybenia a pokrivenia, ktorými sme vytvorili tento skazený svet navôkol. Vtedy spoznáme, kde sme zmiešali nesprávnymi názormi dobro a zlo a v úprimnom chcení a vytrvalom úsilí sa budeme každý osobne, sám meniť. Iba tak sa priblížime k Ježišovi – k Božej Láske - nezáležiac pritom, či s oblátkou alebo bez nej.

V tom kostole som mala viac ráz slzy v očiach. Ale nie od dojatia, ale od smútku a hanby za nás ľudí. K Stvoriteľovi sa vznášalo iba nasledujúce: DAJ! UROB! ODPUSŤ! (a ešte „chválime Ťa“, ale nie činmi, ale spevom a modlitbou).

Ale žiadať máme nie my od Stvoriteľa, ale náš Pán žiada od NÁS!!!
A už čoskoro príde spolu so zasľúbeným príchodom Imanuela aj vyvrcholenie Súdu,  a s ním zúčtovanie našich životov. 

Budeme stáť pri tomto zúčtovaní každý sám, bez možnosti sa za kohokoľvek a čokoľvek ukryť, alebo sa na niečo vyhovoriť.

Pochopte konečne, že tu nejde o to, že toto sú „kostolníci“, toto sú „čitatelia Posolstva Grálu“ a kto je lepší a kto má pravdu. Nie sú dobrí tí, ktorí sú pri Posolstve Grálu a tí ktorí sú v kostole nie. Ani naopak! Veľa hodnotných ľudí chodí do kostola a tiež veľa pokrytcov sa hlási aj k Posolstvu Grálu, či k Večným zákonom. Všetko hodnotné sa dá správne využiť, ale aj zneužiť. A my ľudia už pridlho všetky posolstvá zo Svetla – od nášho jediného Boha, zneužívame. Krivíme jeho Slovo. Či už prinesené Synom Božím Ježišom, či to isté Slovo Božie prinesené a očistené od ľudských zásahov Synom Človeka – v Posolstve Grálu.

Stále je to - to isté SlovoA nech sa zachováme akokoľvek - ono JE.

Staňte sa konečne samostatnými a hľadajte odpovede na základné otázky bytia.    Na všetky svoje otázky. Život nemá byť záhadou, ale vedomým radostným napredovaním. Všetky odpovede nájdete v skutočnom Slove Božom,
ale iba AK 

– Vy SAMI budete HĽADAŤ a CHCIEŤ!

 

________________________________________________________________________________________________________________________
4. novembra 2014
 

ZÁKONY

 

Tento príspevok je, dá sa povedať, istou bodkou za predchádzajúcimi príspevkami. Pozostáva zo stručného výberu citátov zo samotného Slova – Posolstva Grálu. Výber je zameraný na vysvetlenie Božích zákonov pôsobiacich vo Stvorení, dôvod nutnosti ich poznania, na to, čo tým človek získa ak ich dodržiava, ďalej poukazuje na úlohu tých, ktorí Slovo už spoznali, na ich zodpovednosť a povinnosť. Čiže dotýka sa priamo i onej neznášanlivosti medzi niektorými čitateľmi Posolstva Grálu.

Tento výber bude teda pre viacerých isto pomocou, ba aj pre tých, ktorí sa doposiaľ k Posolstvu Grálu nedostali, alebo sa ho obávajú. Má to byť teda pre začiatočníkov inšpirácia a pre čitateľov – pomôcka!

***

„K tomuto patrí len sila chcenia, ktorá činí človeka v určitom zmysle pánom vo stvorení, k určovaniu a utvoreniu si vlastného osudu. Jeho vlastné chcenie prináša mu buď zničenie alebo spásu! Dostane odmenu alebo trest s neúprosnou istotou.

No nebojte sa, že táto vedomosť vás odvedie od Stvoriteľa, že oslabí vašu doterajšiu vieru. Naopak! Znalosť týchto večných zákonov, ktoré môžeme využiť, odhalí nám celé dielo stvorenia ešte omnoho vznešenejším a núti hlbšie bádajúceho zbožne pokľaknúť pred jeho veľkosťou!

Potom nikdy nebude človek chcieť niečo zlé. Siahne s radosťou po najlepšej, pre neho existujúcej opore: po láske! Po láske k celému veľkolepému stvoreniu, láske k blížnemu, aby ho takto viedla nahor, k nádhere tohoto pôžitku, tohoto vedomia sily.“

***

„AK v tebe prebleskne myšlienka, tak ju zadrž, nevyslovuj ju hneď, ale ju živ; pretože zadržaním v mlčaní zhutnie a získa na sile ako para v pretlaku.

Tlakom a zhustením vznikne vlastnosť magnetickej účinnosti podľa zákona, že všetko silnejšie priťahuje slabé k sebe. Tým sa rovnorodé myšlienkové formy priťahujú zo všetkých strán, zhlukujú sa a zosilňujú čoraz viac moc vlastného pôvodného myslenia a napriek tomu pôsobia tak, že pôvodne vytvorený myšlienkový útvar sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a až pri zrelosti dostane pretvorenú podobu. To všetko dobre v sebe cítiš, avšak stále si myslíš, že je to len tvoje vlastné chcenie. Pri žiadnej veci nedávaš len celkom svoje vlastné chcenie, ale máš pri tom vždy i cudzie!

Čo ti hovorí tento dej?

Že len zlúčením mnohých jednotlivostí môže byť vytvorené niečo dokonalé! Vytvorené? Je to správne? Nie, iba sformované! Pretože niet ničoho, čo by sa mohlo vytvoriť nanovo, pri všetkom ide iba o nové formovanie, nakoľko všetky jednotlivosti vo veľkom stvorení už existujú. Lenže tieto jednotlivosti majú slúžiť k ceste zdokonaľovania, čo prináša zlučovanie.

Zlučovanie! Neprechádzaj cez to povrchne, ale snaž sa zahĺbiť do tohoto pojmu, že zrelosť a dokonalosť dosiahnu sa len zlučovaním. Táto zásada spočíva v celom stvorení ako klenot, ktorý chce byť vyzdvihnutý! Je úzko spojená so zákonom, že len dávaním možno tiež prijímať! A čo podmieňuje správne pochopenie týchto viet? Teda ich prežitie? Láska! A preto je láska tiež najvyššou silou, ako neobmedzená moc v tajomstvách veľkého bytia!“

***

„Maj stále pred očami: Všetko duchovné, vyjadrené našimi pojmami, je magnetické. Tiež ti je známe, že silnejšie vždy premáha slabé priťahovaním a vysávaním. Tým sa „chudobnému (slabému) tiež berie i to málo, čo má“. Stáva sa závislým.

V tom nie je bezprávie, ale deje sa tak podľa Božích zákonov. Človek sa potrebuje len vzchopiť, správne chcieť, a je pred tým uchránený.

Teraz možno nadhodíš otázku: Čo potom, ak všetci budú chcieť byť silnými? Ak už nikomu nebude čo vziať? Potom, milý priateľu, nastane dobrovoľná výmena, ktorej základom je zákon, že len keď sa dáva, môže sa tiež prijímať. Preto nenastane stagnácia, ale zmizne všetko menejcenné.“

***

„Teraz to ale pokračuje ďalej: To, o čo sa usiluje duchovne, prejaví sa nakoniec aj fyzicky, pretože všetko duchovné prenikne do hrubohmotnosti. Pritom musíme dbať na zákon spätného pôsobenia, lebo myšlienka je stále spojená s pôvodom, a týmto spojením vyvoláva spätné vyžarovanie.“

***

„Duch je v ľuďoch len obklopený a zatemnený pozemskými žiadosťami, ktoré na ňom lipnú ako trosky, zaťažujú ho a strhujú nadol. Jeho myšlienky sú teda činy vôle, v ktorých spočíva sila ducha. Človek sa môže rozhodnúť pre dobré alebo zlé myslenie a môže tak riadiť Božiu silu k dobru, ako aj k zlu! V tom spočíva zodpovednosť človeka, ktorú nesie; veď za to ho neminie odmena alebo trest, pretože všetky následky myšlienok sa vracajú k východisku podľa zákona zvratného pôsobenia, ktoré nikdy nezlyhá a ktoré je v tom s úplnou istotou neochvejné, teda neúprosné. Tým aj nepodplatiteľné, prísne a spravodlivé! Nehovorí sa to isté i o Bohu?“

***

„Inak je to s tým, ktorý svojím rozhodnutím a svojím chcením vyvolal príčinu k tomuto pohybu, kto bol teda jeho pôvodcom. Výtvor zostáva s ním bezpodmienečne spojený a po dlhšom alebo kratšom putovaní vesmírom vracia sa k nemu späť, posilnený a obťažený ako včela následkom príťažlivosti rovnorodého. Zákon zvratného pôsobenia sa pritom prejaví tak, že každý výtvor pri svojom pohybe vesmírom pritiahne k sebe rôzne výtvory rovnakého druhu, alebo je nimi sám priťahovaný; vzájomným priťahovaním dochádza k zhlukovaniu, a tak vzniká prameň sily, ktorý vysiela ako z centrály zvýšenú silu rovnorodosti na všetkých tých, ktorí sú svojimi výtvormi akoby vláknami spojení so zhromaždiskom rovnakého druhu.

Týmto posilnením nastáva čoraz väčšie zhustenie, až konečne z toho vzniká hrubohmotný účinok, následkom ktorého musí niekdajší pôvodca teraz sám prežívať to, čo kedysi chcel, a tým sa konečne oslobodí. Tak vzniká a vyvíja sa ten obávaný a zneuznávaný osud! Je spravodlivý až do najmenšieho a najjemnejšieho odtieňa, pretože priťahovaním len rovnakých druhov nemôže v spätnom prúdení nikdy priniesť nič iné, než bolo pôvodne skutočne chcené. Pritom je ľahostajné, či chcenie platilo určitej osobe, alebo či bolo len všeobecné; rovnaký priebeh vývoja je tiež vtedy, keď človek svoje chcenie výhradne nezameria na jednotlivca alebo na viac ľudí, ale keď vôbec žije v nejakom druhu chcenia.

Druh chcenia, pre ktorý sa rozhodne, je smerodajný pre plody, ktoré musí nakoniec zožať. Tak visia na človeku nesčíselné jemnohmotné vlákna, alebo on na nich a nimi prúdi k nemu späť všetko to, čo kedysi chcel. Tieto prúdy vytvárajú zmes, ktorá trvalo a silne ovplyvňuje utváranie charakteru.“

***

„Mnohí sú z toho nastrašení a pritom plní obáv, čo ich ešte z minulosti v spätnom pôsobení týchto zákonov čaká.
To sú však zbytočné starosti pre tých, ktorí dobré úmysly berú vážne; lebo v samočinne pôsobiacich zákonoch je súčasne bezpečná záruka milosti a odpustenia!

***

„Teraz však k symbolike! Všetko dianie vo stvorení, teda v hmotnosti musí vo svojom kolobehu dôjsť k správnemu ukončeniu, alebo ako možno tiež povedať: musí sa uzavrieť ako kruh. Preto sa podľa zákonov stvorenia všetko vracia bezpodmienečne späť k svojmu východisku, kde jedine môže nájsť svoje zakončenie, teda vyriešenie, rozuzlenie, alebo vyhasnutie činnosti. Tak je to nielen s celým stvorením samotným, ale aj s každým jednotlivým dejom. Z toho potom vzniká neodvratné spätné pôsobenie, prinášajúce so sebou opäť symboliku.

Z toho, že všetky deje musia končiť tam, kde vznikli, vyplýva, že každý dej sa musí ukončiť v rovnakom druhu hmoty, kde bol jeho začiatok. Jemnohmotný začiatok musí teda mať jemnohmotné ukončenie, ale hrubohmotný začiatok, zase hrubohmotný koniec. Ľudia nedokážu vidieť jemnohmotnosť, len hrubohmotný koniec každého deja je im síce viditeľný, ale mnohým k tomu chýba správny kľúč, teda začiatok, spočívajúci najčastejšie v predchádzajúcom hrubohmotnom bytí.“

***

„V celom vám viditeľnom i neviditeľnom bytí nie je to inak. Každý druh plodí rovnaký druh, bez ohľadu z akej látky. A práve tak je to aj pri vzniku a raste, plodnosti a rovnakého spôsobu rodenia. Toto dianie je vo všetkom jednotné, nerobí žiadne rozdiely, nezanecháva medzery a nezastavuje sa ani pred inou časťou stvorenia; vlečie za sebou nepretržite a bez prerušenia všetky účinky ako neroztrhnuteľnú niť. I keď sa väčšina ľudstva vo svojej obmedzenosti a namyslenosti izolovala od vesmíru, Božie alebo prírodné zákony ho neprestali považovať za súčasť k nemu patriacu a naďalej neprestali pracovať rovnako pokojne a pravidelne.

A tak aj zákon zvratného pôsobenia podmieňuje, že všetko, čo človek zasieva, teda tam, kde zadá príčinu k pôsobeniu, alebo následku tiež musí zožať!

Človek má na začiatku každého počínania iba slobodné rozhodnutie, to jest môže rozhodovať, ktorým smerom má byť vedená prasila ním prúdiaca. Následky, z toho vznikajúce, musí potom znášať sám, pretože sila pôsobila ním určeným smerom. Napriek tomu mnohí zotrvávajú v tvrdení, že človek predsa nemá slobodnú vôľu, keď je podrobený osudu!“

***

11. 2. Príťažlivosť rovnorodého.
35. otázka:
Abdrushin hovorí o svetovom zákone príťažlivej sily rovnorodého. Ako je to potom, že protiklady sa priťahujú, zatiaľ čo rovnorodé póly sa odpudzujú? Všade, aj u ľudí sa to dá pozorovať. Dobré ženy majú nie práve dobrých mužov, zatiaľ čo dobrí muži majú nápadne zlé ženy atď. Takých príkladov by sa mohlo uviesť mnoho.

Odpoveď:
Keď hovorím o svetovom zákone príťažlivej sily rovnorodosti, tak pri tom nejde o malé čiastkové druhy, ako ste spomenuli vo vašej otázke. Ak chcete hovoriť o rovnorodosti vo svetovom zákone, tak si vopred musíte byť načistom, čo je to vlastne druh! Kladná elektrina napríklad je tiež ako zlá žena alebo zlý muž, ale ešte dlho nie nejaký druh sám osebe, ako sa uplatňuje vo svetovom zákone. Kladné a záporné časti sa priťahujú, pretože až iba spolu s mnohými inými časťami môžu vytvoriť druh, ktorý potom pôsobí príťažlivou silou na rovnaký uzavretý druh. Okrem toho je priťahovanie rozličných čiastkových druhov práve prejavom účinku tohto zákona príťažlivosti rovnorodého, ktorý si vynucuje, že časti patriace k úplnému druhu sa musia nájsť a uzavrieť. K týmto veciam sa vrátim tak či tak ešte neskoršie, keď sa viacej priblížime k pozemsky viditeľným dejom.“

***

„Je to v malom presne tak, ako pri chemickom zlučovaní s cudzou látkou, ktoré je možné len pri presne určenom stupni tepla alebo rozžeravenia prijímajúcej masy. Táto teplota alebo žiar vyvolá celkom zvláštny stav masy, čo sa dá docieliť iba pri určitom stupni. Najmenšia zmena opäť znemožní zlučovanie a látky sa chovajú vzájomne odpudivo a neprístupne.

Tu spočíva rovnorodosť v určitom stave vzájomnej zrelosti, ktorá len zdanlivo vykazuje veľké protiklady, pretože je udržovaná v rovnováhe rôznosťou polohy, výšky i hĺbky oboch spájajúcich sa častí. Najnižší bod duchovného sa zrelosťou podobá najvyššiemu bodu bytostného, nachádzajúceho sa pod ním. Spojenie oboch je možné len na mieste tohto presného stretnutia. A nakoľko sa hmotnosť vo svojom vývoji stále pohybuje vo veľkom kolobehu, od klíčenia, kvitnutia a dozrievania až k prezretému rozpadu, zatiaľ čo duchovno zostáva nad tým, môže tento dej vrúcneho spojenia nastať iba na určitom mieste, keď sa hmotnosť valí popri duchovnom. Je to duchovné oplodnenie hmotnosti, ktorá rozvrúcnená pôsobením bytostného vzdúva sa duchovnému v ústrety.“

***

„Tak ako duchovné svojou veľkou silou, zdanlivo magneticky priťahujúc a pútajúc pôsobí na všetko bytostné, jemnohmotné a hrubohmotné, rovnako a ešte silnejším spôsobom to, čo má svoj pôvod nad duchovným v pozdejšom stvorení, musí pôsobiť na všetko pod ním. Je to prirodzené dianie, ktoré ani nemôže byť iné. Toto pôsobenie sa však len zdanlivo podobá príťažlivej sile. Príťažlivú silu v známom slova zmysle má len vzájomná rovnorodosť.

Tu však ide o jestvujúcu moc silnejšieho v čisto vecnom, najušľachtilejšom zmysle! Nie však v tom zmysle, ako to chápu pozemskí ľudia; v hrubohmotnosti totiž účinky tohto zákona zhrubli, ako všetko ostatné, pričinením ľudí. Prirodzený dôsledok tejto ovládajúcej moci prejavuje sa navonok ako magnetická príťažlivosť, zhrnutie, súdržnosť, ovládanie.

Vplyvom tohto zákona cítili sa teda i ľudia akoby magneticky priťahovaní k tomuto zahalenému, silnejšiemu cudzincovi z výšin, i keď sa tomu mnohokrát nepriateľsky vzpierali. Husté obaly, ktoré mal okolo seba, nestačili celkom utlmiť prenikanie tejto na zemi cudzej sily, i keď ona nemohla zase vyžarovať ešte tou mierou, aby pôsobila tou neodolateľnou mocou, ktorú má po odpadnutí obalov v hodine splnenia. Toto vnieslo rozpor do ľudských citov. Púha prítomnosť cudzincova už prebúdzala v nich pri stretnutí myšlienky nádeje najrôznejšieho druhu. Tieto sa, žiaľ, podľa ľudského zmýšľania sústredili vždy len na pozemské priania, ktoré v sebe živili a stupňovali.“

***

„Z toho vzniknuté odstupňovania vytvárajú úrovne, v ktorých sa určité druhy zhlukujú a udržujú podľa stupňa svojho ochladenia. Tieto úrovne alebo druhy som už popísal vo svojom Posolstve ako veľké základné úrovne. A to: úroveň duchovného na najvyššom mieste stvorenia, potom naň nadväzuje bytostné, jemnohmotné a nakoniec hrubohmotné s ich mnohými odstupňovaniami. Pritom je samozrejmé, že všetky dokonalejšie druhy zostávajú vyššie, čo najbližšie k východiskovému bodu, to preto, že sa mu najviac podobajú a že na ne musí najviac pôsobiť príťažlivosť živej sily. – – “

***

„Byť prirodzený znamená ísť nahor, usilovať nahor, nasledovať príťažlivosť živej sily. Veď všetko usiluje prirodzene len nahor, či je to už každé steblo trávy, každá kvetina alebo každý strom. Tak žiaľ, všetko to, čo človek riadil svojím chcením, podobá sa, už len navonok tomu, čomu mal napomáhať.

Napríklad pri povrchnom pozorovaní zvonku sa často zamieňa bohatý vnútorný život za prázdnotu, vyznačujúcu sa presýtenosťou a unudenosťou životom. Čisté uctievanie všetkej krásy je vo svojich prejavoch spočiatku tiež podobné nízkej žiadostivosti; lebo v oboch prípadoch sa objavuje určitý stupeň rojčivosti; lenže jedna z nich je pravá a druhá falošná a slúži iba ako prostriedok k účelu. Tak sa pravý pôvab predstiera márnivosťou, šplhúňstvo predstiera pravú službu. Takýmto spôsobom to ide ďalej vo všetkom, čo vypestoval človek. Len zriedkakedy vedú jeho cesty k Svetlu. Skoro všetko sa prikláňa k temnu. To musí byť vyhubené, aby z tejto Sodomy a Gomory mohlo teraz vzniknúť kráľovstvo Božie na Zemi! Aby všetko smerovalo konečne k Svetlu, k čomu je človek prostredníkom!“

***

„Vysvetľoval som už, že v hrade Grálu sú ideálne postavy všetkých ľudských cností stelesnené v prastvorených, ktorí svoje žiarenie v príslušnom druhu k ich stelesneniu vysielajú dolu skrz celé stvorenie, aby schopnosti všetkých ľudských duchov, ktorí sa nachádzajú vo vývoji, boli podľa svojho druhu posilnení, prebudení, zušľachtení. Tak pôsobí každý takýto prastvorený dolu skrz celé stvorenie ako magnet a zasiahne všetkých, ktorí sa týmto lúčom otvoria, podporuje ich a dvíha vysoko nad priemer v zdokonalení a sile.“

***

„V každom jednotlivom učeníkovi vidíte stelesnenú a zastúpenú jednu celkom určitú skupinu pozemských ľudí. Ani jeden sa pritom nepodobá druhému, práve tak málo, ako sa úplne nepodobajú veliké skupiny rovnorodých pozemských ľudí.

***

„ “Manželstvá sa uzavierajú v nebi“, znamená v prvom rade to, že každý človek už pri svojom vstupe do pozemského života si prináša určité vlastnosti k harmonickému vývoju, v ktorom môžu pôsobiť len ľudia s vlastnosťami k tomu vhodnými. Tieto vhodné vlastnosti nie sú však rovnaké, ale také, ktoré sa dopĺňajú a týmto dopĺňaním ich činia plnohodnotnými. Len v plnohodnotnosti zaznievajú všetky struny v harmonickom akorde. Ak teda len jedna časť učiní druhú plnohodnotnou, potom i tá druhá, k tomu patriaca časť sa stane práve tak plnohodnotnou a v spojení obidvoch, t.j. v spoločnom živote a pôsobení zaznie ten harmonický akord. Také je manželstvo, ktoré sa uzaviera v nebi.

Tým ale nie je povedané, že k harmonickému manželstvu pre človeka sa hodí len jediný, celkom určitý iný človek na zemi, ale väčšinou je ich tu niekoľko, ktorí prechovávajú v sebe doplnenie inej časti. Netreba teda možno desiatky rokov putovať po svete, aby sa našla táto druhá vhodná a doplňujúca časť. Stačí pristupovať k tomu s patričnou vážnosťou, mať otvorené oči, uši a srdce a predovšetkým upustiť od požiadaviek, doteraz kladených ako zásadnú podmienku pre manželstvo. Práve to, čo platí dnes, nemá byť. Zdravé manželstvo vyžaduje spoločnú prácu a vysoké ciele, práve tak, ako pre zdravé telo je nevyhnutný pohyb a čerstvý vzduch. Kto počíta s pohodlím a čo možno s najväčšou bezstarostnosťou a na tom chce vybudovať spoločné žitie, zožne nakoniec len nezdravotu so všetkými sprievodnými javmi. Preto snažte sa konečne vstupovať do takých manželstiev, ktoré sú uzavreté v nebi. Potom vás šťastie nájde!“

***

„Už som povedal, že pre vznik formy je smerodajné to prevládajúce v chcenej činnosti, lebo zárodok ducha sa neprejavuje bezvýhradne celkom pozitívne a tiež nie bezvýhradne úplne negatívne.

Schopnosti, ktoré pri tom nie sú v činnosti, zostanú potom v driemotách, ale môžu byť kedykoľvek prebudené.

Keď sa však predsa niekedy stane, že duchovný zárodok vyvinie všetky pozitívne vlastnosti, teda to pôsobí na negatívne, doposiaľ nevyvinuté schopnosti tak silno, že môže nasledovať ich vytlačenie a tým i odvrhnutie, čím sa uskutoční rozdvojenie. Takto odvrhnuté inorodé časti sú potom nútené prebudiť sa pre seba, a prijmú potom samozrejme vo svojej uzavretosti formu opačnú, teda ženskú. To sú potom rozpoltené zárodky, ktoré sa musia opäť nájsť, aby vytvorili celok. Taký postup nie je však všeobecne prijateľný.

Názor ľudí, že ku každému človeku patrí doplňujúca duša, je v podstate správny, ale nie v zmysle predchádzajúceho rozštiepenia. Doplňujúca duša je niečo celkom iné. Zdôraznil som to už vo svojej prednáške „Manželstvo“. Doplňujúca duša je iba taká, čo sa hodí k inej duši. To znamená, taká duša, ktorá rozvila práve tie svoje schopnosti, ktoré tá druhá duša nechala v sebe driemať. Tým dochádza potom k úplnému doplneniu; vznikne spoločná práca všetkých schopností ducha, všetkých pozitívnych i všetkých negatívnych. Taká doplňujúca duša nie je však len jedna, ale je ich viac, takže človek, hľadajúci doplnenie, nie je snáď odkázaný iba na jedného celkom určitého človeka. Takých môže vo svojom pozemskom živote stretnúť viac, pokiaľ však udržuje svoju schopnosť vyciťovania čistú a bdelú.

Podmienky ku šťastiu v živote nie sú teda vôbec ťažko splniteľné, ako sa to zdá na prvý pohľad tým poloznalým. Šťastie možno dosiahnuť omnoho ľahšie, než si mnohí myslia. Ľudstvo musí len poznať zákony, spočívajúce vo stvorení. Ak bude podľa nich žiť, potom musí byť šťastné! Dnes je však od toho ešte veľmi vzdialené a preto predovšetkým tí, ktorí prichádzajú bližšie k Pravde vo stvorení, budú sa musieť cítiť osamelí, čo ich ale vôbec nerobí nešťastnými, iba prechovávajú v sebe veľký mier.

***

„Čo len jediná trhlina by musela znemožniť každé úspešné vedenie. Lenže v zákonitosti diania stvorenia nejestvuje nijaká priepasť! Teda ani tu nie, lebo len jediná priepasť by spôsobila úplné zrútenie aj samotného veľkého diela stvorenia.

Medzi vodcom a vedeným jestvuje teda prísne zvratné pôsobenie, podmienené príťažlivosťou rovnorodého.

Keby ste sa teraz chceli spýtať, ako je možné, že niekedy sa k vedenému dostane na zem aj niečo z vyšších duchovných miest, potom tieto výnimky ešte neporušujú zákon. Stačí, keď si pomyslíte len na to, že ten istý zákon, ktorý vám dáva bezprostredného vodcu, aj jemu dáva vodcu a ďalšiemu tiež, a tak to pokračuje. Je to len jeden zákon, vytvárajúci celú reťaz, ktorá sa musí zachvievať v tomto zákone!

Tak sa môže stať, že niektorý vodca z vyšších miest sprostredkuje niečo touto reťazou, alebo lepšie, vláknami tejto reťaze. To sa však stáva iba v celkom mimoriadnych veciach. Ale samotný dej prebieha vždy v rámci neotrasiteľných zákonov, lebo inej cesty tu niet.

Je to rebrík, po ktorom sa musí ísť z priečky na priečku nahor i nadol, a iná možnosť nie je. O dejoch pri mediálnych schopnostiach podám zvláštne vysvetlenia. Tieto sem nepatria.“

***

Premena sily prostredníctvom učeníkov na ďalšie odovzdávanie neprichádza však pritom vôbec do úvahy, keďže premena sily samej osebe nie je vôbec možná. Sila zostáva stále celkom presne tá istá, len vyžarovanie touto silou prežiareného príslušného druhu je pri rôznosti druhov tiež rôzne a môže sa preto štiepiť na mnohé oddelenia. Sila vytvára iba tlak! Účinok tlaku je však určovaný rôznosťou odporu, ktorý kladú druhy vo stvorení. Až rozdiely v odpore vyvolávajú horúčavu alebo chlad, farby, tóny, príťažlivosť alebo odpudivosť, teda pohyby, ako aj tiaž alebo ľahkosť. Práve tak aj zmeny v tom všetkom. Teda až odpor vyvoláva všetky vlastnosti k prejavu!

Toto slovo „prejav“ vám vlastne dej ukazuje v pravom svetle; lebo vlastnosti všetkých druhov sa skutočne prejavia prostredníctvom sily, prichádzajú teda tlakom sily k prejavu, sú nútené k vystúpeniu navonok.

Čím je pri tom odpor druhov viac alebo menej silný, podľa toho sa prejavia tlakom vytvárané a vytláčané vyžarovania, a ich účinky v celkom určitých, pri tom sa vyvíjajúcich vlastnostiach.

Predstavte si to takto: Živá sila je! Citeľnou a zjavnou stáva sa však až prostredníctvom odporu, ktorý zároveň vyvoláva a vytvára tlak, ako aj jeho zosilňovanie alebo zoslabovanie.

A tlakom vzniká všetko, čo sa prejavuje, on je základom každého sformovania vo stvorení, ktoré sa má usporiadať okolo rovnoramenného kríža a musí sa v ňom zachvievať, keďže tento kríž je živou silou, zotrvávajúcou v stále vyrovnanom pozitívnom i negatívnom zachvievaní. Pozitívne záchvevy prebiehajú zvisle, negatívne záchvevy vodorovne.“

***

„Príťažlivosť rovnorodého spustí teraz na nositeľa takého priania celý príval rovnakého myslenia a budí v ňom stále pevnejšiu a väčšiu hutnosť, nadobúdajúcej formy pálčivej žiadosti, ktorá sa vyvinie až v horúčkovité úsilie dosiahnuť žiadaného splnenia.

Pálčivá žiadosť, horúčkovité úsilie, strávia telesné sily tak ako duchovné. Tak sa dospeje k nemoci alebo k nepremyslenému jednaniu. To je výsledok túžobného úsilia, smerujúceho dolu, k pozemským veciam.

Pravý pojem tohto dnes tak znetvoreného slova je však túžobné hľadanie Svetla, Pravdy! Len Pravda je schopná svojim zvláštnym druhom povzniesť ducha, len ona nikdy nevedie dolu! Len Pravda je tým lúčom, po ktorom sa môže zniesť požehnanie zo Svetla do každého ľudského ducha, aby ho posilnila a rozradostnila na jeho púti po zemi.

Ľudia, ktorí nosia v sebe toto túžobné hľadanie Svetla a Pravdy, svietia ako pochodeň v hlbinách tejto Zeme. A pre týchto ľudí je milostivo daný deň svätodušný s obnovením sily zo svetlých výšin – ale tiež len pre nich! Ostatní tejto milosti nemôžu byť vôbec účastní, preto že nie sú pre ňu otvorení.“

***

„Pokúsili ste sa niekedy správne pochopiť Božie zákony vo stvorení, ktorými sa máte riadiť? Potom by ste tiež vedeli, čo musím od vás teraz požadovať.

Snažili ste sa tak často v dobrom chcení vyrovnávať duchovne pozemskými hodnotami. To je nesprávne! Každému čo je jeho, to je zákon. Duchovné duchovnému, bytostné bytostnému, hmotné hmotnému! Nie inak to musí byť, keď má získaná harmónia zostať. Tak požadujem od vás duchovné pre duchovné dary, ktoré som vám dal. A budem bytostné požadovať pre to bytostné, ktoré vášmu telu môže byť novou silou. Pozemskému pôsobeniu musíte dodať pozemské uplatnenie, ktoré má nastať teraz od tejto hodiny, a ktoré bolo dané vyvoleným už od hodiny pozemského zrodenia!“

***

„Vy všetci, ktorí chcete patriť Grálu, aby ste žili podľa môjho Posolstva, počujte preto ešte raz ten Božský príkaz, spočívajúci v tkaní tohto stvorenia:

Na svoje skoršie prianie smiete vedome preputovať stvorenie! Avšak nesmiete pritom spôsobiť iným nijaké utrpenie kvôli splneniu vlastnej žiadostivosti! To samé môže udržiavať vlákna, ktoré vás musia držať dolu. Žite podľa toho, potom budete aj vy šťastní a poputujete nahor do svetlých záhrad vášho Boha, aby ste tam radostne spolupôsobili na ďalšom a večnom vývoji tohto stvorenia.“

***

„Príde raz doba, keď budete oslobodení od nebezpečia, vyžadujúceho denne, ba každú hodinu, mnoho obetí. Oslobodíte sa prostredníctvom vedenia! Ale potom budú iné aj manželstvá, priateľstvá a iné spojenia, ktoré sa všetky zreteľne vyznačujú názvom „zväzok“. Tým sa ukončia všetky spory medzi priateľmi, zmiznú všetky nevraživosti a nedorozumenia, všade zavládne úplná harmónia zachovávaním dodnes nepoznaného zákona.“

***

„To ustavičné osočované triedne spoločenské zriadenie a kastovníctvo majúci svoj pôvod v jednoduchom vyciťovaní pôsobenia jedného zo zákonov stvorenia: príťažlivosti rovnorodého!

Bola to jedna z najväčších chýb ľudstva, že príliš málo dbalo a často vôbec zanedbávalo toto pôsobenie a preto vzniklo mnoho omylov, ktoré musia viesť k velikému zmätku a nakoniec k úplnému zrúteniu!

Tento zákon bol vyciťovaný všetkými ľuďmi, čo však stojí vyššie ako čisto hrubohmotné znalosti, čo bezprostredne úzko nesúvisí s pozemskou zárobkovou možnosťou, to berú príliš povrchne a ako vedľajšiu vec. Tak sa ani nikdy nespoznalo to najdôležitejšie pre základ harmonický vzostupného pozemského života a o to menej sa to správnym spracovaním votkalo do hrubohmotnosti, teda do všedného pozemského života! A to musí byť votkané do života tejto zeme, keďže ináč nemôže nikdy vzniknúť harmónia, pokiaľ čo len jediný z prazákonov stvorenia zostane ľuďmi nepochopený, a tým v hrubohmotnom živote silne pokrivený alebo vyradený.

Všetky staré národy už uskutočnili rozdelenie rôznych spoločenských stavov alebo tried vzdelania, pretože túto nutnosť nevedome spoznali ešte omnoho lepšie ako dnes.

Rozhliadnite sa predsa! Kde sa zíde len niekoľko ľudí za nejakým účelom, prejaví sa veľmi rýchle aj  tento zákon a isto v nejakej forme, ktorej stvárnenie ukazuje vždy na slobodné chcenie týchto ľudských duchov, keďže duchovné chcenie je schopné vtlačiť všetkým formám svoju pečať, bez ohľadu na to, či sa toto chcenie prejaví plne vedomým alebo nevedomým spôsobom. Preto forma nesie vždy na sebe viditeľne zrelosť alebo nezrelosť ducha.

Ak sa len raz dajako spojí päť ľudí alebo iba traja, či už je to ku práci, alebo pre zábavu, veľmi skoro z nich zákon príťažlivosti rovnakého druhu utvorí v tom dve skupiny, prinajmenšom v táraní alebo k výmene svojich názorov. Také niečo, čo sa trvale opakuje už po milióny rokov, musí mať predsa dôvod, ktorý spočíva hlbšie, aby to mohla byť len činnosť zo zvyku.

Ale aj z tohto očividného diania sa vyvodili iba celkom povrchné a v pomere k jeho závažnosti príliš obmedzené ľahkovážne uzávery, keďže ich sformoval rozum, ktorý môže pochopiť vždy len posledné, hrubé výbežky skutočného pôsobenia, nikdy však nie je schopný ich sledovať až do mimohmotného, keďže má svoj pôvod iba v hrubohmotnosti. A  práve v mimohmotnom spočíva pôvod všetkej sily a všetkých záchvevov, ktoré neochvejne prenikajú druhmi stvorenia.

Čo teda aj na základe tohto pozorovania dostalo prostredníctvom rozumu tu na zemi formu, v tom chýba vlastný život, pohyblivosť! Bolo to nesprávne a nezdravé následkom strnulosti hrubohmotného systému, ktorý vznikol v každom zriadení a vtlačil všetko živé do mŕtvych foriem.

Človeku sa vedie potom ako rastline, ktorá bola vytrhnutá zo svojej pôvodnej pôdy a v novo poskytnutej sa jej preto nemôže viac dariť, keďže táto už nevyhovuje jej druhu. Musí zakrpatieť, zatiaľ čo by v pravej pôde bola plne rozkvitla a mohla prinášať bohaté ovocie k úžitku svojho okolia vo stvorení a sebe k najčistejšej radosti a trvalému obnovovaniu sily.

V tejto veľkej chybe spočíva vždy zárodok úpadku a zrútenia, ktoré sa už v mnohých malých počiatkoch ukazujú.

Pri výraze kastovníctvo nie je treba ukazovať do Indie, lebo kastovníctvo bolo u všetkých národov! Musí sa vyvinúť tam, kde sú ľudia, bude však zakaždým vznikať nesprávne, pokiaľ zákony vo stvorení zostanú nespoznané ako doteraz.“

***

„Naposledy k vám varovne volám: Znášajte sa spolu! Nenechajte už prejsť ani hodinu, pokiaľ neusmrtíte v sebe všetku nevraživosť a závisť, samoľúbosť a mudrlantstvo! Podajte druhým spolupovolaným zmierlivo a pomocne svoju ruku! Pre každú vec, je nejaká cesta k harmónii. Nech sa nikto už nedomnieva, že to závisí na druhom, keď sa harmónia hrozí skaliť!

Nie je tomu tak. Každý buď o sebe presvedčený, že to záleží len na ňom, nie na tom druhom! Že on má urobiť krok, aby všetko vyrovnal, a nie ten druhý! Potom uvidíte, aké je to ľahké, odstrániť z cesty mnohé prekážky, ktoré sa vám doposiaľ zdali neprekonateľnými.–

Kde sa potom objaví ešte nejaký rozmar, tam nie je správny základ a taký človek nepoznal ešte Boha v jeho neomylnej veľkosti a nepoznal milosť, ktorá je vo vyznamenaní, že smie slúžiť Jemu, Večnému a Všemohúcemu takým spôsobom, že vám to bude raz závidieť celé ľudstvo!

Žite preto teraz v plnej harmónii! Je vašou úlohou, utvoriť tak svätú pôdu!

Keď sa vo vás chce rozhorieť iná myšlienka, tak ju vytrhnite skôr, než môže skutočne vzniknúť. Lebo každý nepokoj a nešvár ochromuje v nutnom boji a brzdí Bohom chcenú výstavbu! Vy však máte dobiť svätého víťazstva nad všetkým temnom!“

***

„V tom spočíva tiež jedna veľká úloha pre všetkých v zámorí: Nechať každý národ, aby sa tam stal veľkým sám v sebe, celkom sám od seba, vlastnými schopnosťami, ktoré sú tak rozličné medzi mnohými národmi tejto zeme. Všetky majú rozkvitnúť podľa druhu pôdy, na ktorej vznikli. Musia zostať tejto pôde prispôsobené, aby na nej rozvili krásu, ktorá sa harmonicky zachvieva s ostatnými na zemi. Pravá harmónia nastane však práve ich rozličnosťou, nie však uniformovaným zjednotením všetkých národov. Keby to bolo bývalo chcené, potom by bola bývala len jedna krajina a jeden národ. Avšak pri tom by bol čoskoro nastal stav pokoja a nakoniec chradnutie a odumretie, pretože by chýbalo osvieženie vzájomným doplňovaním!

Pozrite si len kvetiny na lúkach, ktoré práve svojou rozmanitosťou oživujú a osviežujú, ba obšťastňujú!

Ale nedbanie takých zákonov vývoja sa trpko vypomstí na národoch; lebo aj to nakoniec privolá úpadok a zrútenie, nie rozmach, pretože v tom chýba všetko zdravé. Človek sa nemôže vzpierať tým veciam, ktorým je ako každý tvor tak ďaleko podriadený, že nikdy nič nedosiahne, pokiaľ sa neprispôsobí živým zákonom, zatkaným do tohto stvorenia. Kto koná proti nim a na ne nedbá, musí stroskotať prv alebo neskoršie. Čím neskoršie, tým silnejšie. Pritom každý vodca musí niesť hlavnú zodpovednosť za to, čo pochybil svojím nesprávnym stanoviskom. Musí potom trpieť za celý národ, ktorý sa vo svojej núdzi na neho duchovne zavesí! –“

***

„Na vás teda, na tom malom začiatočníckom kruhu na zemi, ukladá sa vznešená povinnosť. Musíte byť i v tom žiariacim vzorom pre novú ríšu! Žite už teraz podľa zákonov, ukazujte v splnení predovšetkým svoju vôľu, aby tiež ľudia, ktorí hľadajúc pomoc vystupujú na túto Horu, vo vašom spôsobe, vo vašom bytí už ako samozrejmé pochopili tieto základné určenia a rozniesli do celého sveta. Uľahčite im to živým príkladom, otvorte im ich dušu! Bude vám to spočiatku ťažké uvoľniť sa z doterajších názorov, odriecť si priania, ktoré snáď môžu vzniknúť nesprávnym pochopením Božích zákonov, ktoré vedú k šťastiu a harmónii, len keď sa dodržujú. Uvážte, že harmónia netkvie v jedinom tóne, ale v rozličných, ktoré prúdia k jednému cieľu pod tlakom prísneho vedenia nezmeniteľných zákonov.

Nie inak je tomu u ľudí. Nechcite si byť rovní a len potom môžete sa sami nad sebou rozpamätať, môžete svoju vlastnú osobnosť uplatniť na pôde, ktorá vám pradivom osudu je prikázaná. A len na takej pôde stojíte celí. Miesto ste si zvolili sami vo svojom celom doterajšom bytí a len odtiaľ môžete preto plní sily stúpať nahor, bez toho aby ste zblúdili! Prajem vám silu k víťazstvu!

***

„K nášmu dnešnému pozorovaniu vezmime si však len tie pokrivené duše, ktoré sú v dôsledku pokrivenia už vtelené v príslušnom pozemskom tele.

Z nich najskôr pozemské ženstvo, v ktorom sú inkarnované slabošské mužské duše, pretože sa v predchádzajúcom živote príliš vzdialili od čisto mužského myslenia a konania. Už to vysvetľuje, že u takých pozemských žien môže ísť iba o slabošské mužské duše. Preto nie je vôbec chvályhodné, keď jedna žena sa snaží oproti ženskému spôsobu dávať do popredia mužské charakterové rysy, alebo ich vôbec ukazuje.

Taká žena nie je vo svojom myslení a konaní vôbec skutočne silná v nijakom smere, ani v mužskom, ani v ženskom ohľade. Získala by aj pozemsky viac, keby sa snažila potláčať svoju pokrivenosť.

Lenže jej prežívanie jej pomáha k zmene. Ona totiž čoskoro musí vybadať, že pravý muž sa nikdy necíti príjemne v jej blízkosti. Nenachádza v sebe pre ňu nijaké porozumenie. Ešte menej tu môže nastať harmónia, keďže pravá mužskosť je odpudzovaná od všetkého nesprávneho, tak aj od mužského správania ženy! Manželstvo medzi pravým mužom a ženou, ktorá má v sebe skrytú mužskú dušu, môže nastať len na čisto rozumovom základe. Pri tom nevznikne nikdy pravá harmónia.

Taká žena je však tak či tak nevedomky priťahovaná k takým mužom, ktorí majú v sebe pokrivenú ženskú dušu!

Na týchto posledných sa nepokrivení muži pozerajú nevedomky ako na neplnohodnotných. V tomto nevedomom vyciťovaní a konaní spočíva však tlak pravdy, skutočnosti.

Všetky tieto následky nevedomých citových správaní, ktoré môžeme nazvať prirodzenými, pôsobia však výchovne na pokrivené duše, ktoré sa bolestivým prežívaním vo svojich sklamaniach opäť narovnajú do správneho smeru, aspoň v mnohých prípadoch. To však nevylučuje, že neskôr potom opäť neupadnú do takých alebo podobných chýb. Ak skúsenosťami nezosilnejú, zostanú ako trstiny vetrom sa klátiace. Ľudia si však teraz môžu mnoho, veľmi mnoho ušetriť, ak o tom budú nabudúce vedieť. Mnoho utrpenia a mnoho času! Lebo doteraz si nijaká duša nemohla byť vedomá pokrivenosti.

Presne ako je to u mužských duší v ženských telách, tak je to aj u ženských duší v mužských telách. U oboch častí sú to tie isté dôsledky jednotného neskriviteľného zákona.

Pri pozorovaniach svojho okolia napadne vás jedno, o čom som sa už zmienil v mojej prednáške, že ženské duše v mužských telách sa napodiv cítia priťahované k mužským dušiam v ženských telách a opačne. Tu práve žena so silnejším rozumovým chcením a s prevažne mužskými charakterovými rysmi cíti sa teda nevedome priťahovaná k mužovi s jemnejšími charakterovými rysmi.

Ale v tom nespočíva len nevedomé hľadanie vyrovnania, pôsobí tu však veľký zákon príťažlivosti rovnorodého!

Rovnorodosť tu spočíva v pokrivenosti duší! Obe duše sú pokrivené, takže v tom majú skutočne jestvujúcu rovnorodosť, ktorá sa priťahuje podľa zákona.

Priťahovanie muža k žene pri vylúčení pohlavného pudu je dôsledok alebo pôsobenie iného zákona, nie zákona príťažlivosti rovnorodého. To uvádzam k lepšiemu porozumeniu pri vysvetľovaní rovnorodosti, ako ju máte pri tom chápať; lebo v tom je to rozhodujúce.

Príťažlivosť rovnorodosti nie je jediným spôsobom, ktorý pôsobí zdanlivo príťažlivo. V dejoch zdanlivého priťahovania je veľký rozdiel. Príťažlivosť rovnorodého, tento veľký zákon stvorenia, je však vo stvorení základom vo všetkom úsilí po spojení, nezáleží, akým spôsobom sa to deje. Len tento veľký zákon je podmienkou pre všetky tieto deje, spôsobuje ich a tiež kontroluje. Vznáša sa nad všetkým, všetko v nich a skrze ne poháňa v celom tkaní stvorenia.

Preto chcem najskôr rozdeliť druhy príťažlivosti podľa označenia ich vlastného pôsobenia, teda podľa ich činnosti: Ako prvá je tu skutočná príťažlivosť a potom túžobné prianie po spojení rozštiepených častí určitého druhu nutne vyvolané týmto veľkým, všetko presahujúcim a podmieňujúcim zákonom!

V pôsobení stvorenia existuje teda jednak priťahovanie a jednak žiadosť po spojení! Pôsobenie oboch druhov sa zdá navonok rovnaké. Avšak zvnútra tomu pomáhajúca sila je celkom rozdielna.

Príťažlivosť vychádza z rovnakých, v sebe uzavretých druhov a žiadosť po spojení spočíva v odštiepeniach druhov, usilujúcich vytvoriť zase celok!

Ľuďmi hovorená veta, že protiklady sa priťahujú, ale rovnaké póly sa odpudzujú, stojí iba v zdanlivom protirečení voči zákonu príťažlivosti rovnorodého.

V skutočnosti v tom niet nijakého protirečenia, lebo táto ľuďmi vytvorená veta je platná a správna pre prípad žiadosti po spojení rôznych odštiepení druhov k určitému plnohodnotnému celku. Ale tiež iba v tom! Vlastný zákon príťažlivosti vstupuje do platnosti až u samých celistvých druhov. On vyvoláva k tomu poháňajúce pôsobenie žiadosti po spojení k určitému a plnohodnotnému druhu. On sa zachvieva nad tým a v tom.

Čo človek spoznal doteraz vo svojej vede, to sú iba malé deje medzi rozštiepenými druhmi. On ešte neobjavil vôbec pôsobenie a činnosť vlastných druhov, pretože na zemi a v bližšom okolí človeka sú len odštiepenia druhov, teda čiastočky, ktorých pôsobenie a dôsledky dokázal pozorovať.

Tak aj ženský duch a mužský duch, každý z nich sú len odštiepením druhu, ktoré hľadajúc spojenie podľa zákonov stvorenia, spejú k sebe. Sú teda len čiastočkami, ktoré aj po ich spojení znovu odovzdávajú iba časť k vlastnému druhu duchovného!

Lenže to, čo som tu povedal, sa opäť týka len základnej črty medzi ženstvom a duchovným. Zatiaľ obaly duše a nakoniec obaly hrubohmotnosti ako odštiepenia vyvolané v omnoho drobnejších čiastočkách sú iných druhov, ktoré dožadujúc sa spojenia, sa prejavujú každé primerane svojmu zvláštnemu základnému druhu a vyvolávajú v tom určité dôsledky.

Dnes som vám dal o tom len krátky pokyn, ktorý má slúžiť ako podpora k tomu, čo som sa vám snažil vysvetliť.

Sám človek nie je napríklad nijakým určitým druhom, je len odštiepením, ktoré v sebe nesie túžbu po spojení.

Ale jeho zlé myslenie alebo zlé konanie je určitým druhom, ktorý priťahuje rovnorodé a je ním tiež priťahovaný! Z toho vidíte, že z jedného odštiepenia druhu môže vyjsť hotový druh a nie snáď iba odštiepenia.

K tomu chcem vám dať ešte jedno upozornenie: V príťažlivosti rovnorodého je celkom určitá neotrasiteľná podmienenosť. Spočíva v nej tiež väčšia sila, zakotvená v základnom zákone. Naproti tomu v túžbe po spojení u druhových odštiepení spočíva však väčšia sloboda pohybu, umožnená zoslabenou silou. Z toho dôvodu sa druhové odštiepenia môžu spájať rôznym spôsobom a vykazovať tak menlivé účinky a tvary. O tom však tiež len neskoršie.

Dnes môžem dať o tom zase len krátky obraz, nakoľko všetky tieto body idú do tisícnásobkov a nenašli by sme im koniec. Keby som vám ja v tom nekliesnil celkom určitú cestu, primeranú vašim ľudským schopnostiam, tak by ste skutočne nikdy nemohli dostať súvislý obraz o dianí vo stvorení!

Preto ma musíte pomaly sledovať. Nesmiete sa pritom pokúšať ísť ani o krok ďalej, pokiaľ ste do seba správne a nezmazateľne neprijali všetko to, čo som vám vysvetľoval; lebo ináč i napriek môjmu vedeniu by ste mohli a museli ostať na ceste bez pomoci. Nevedomé nasledovanie vám neprinesie nijaký osoh.“

***

„Do týchto podrobností nesmiem však ešte zachádzať, lebo tým by som vás odvádzal od podstaty veci. Teraz vám chcem totiž vytvoriť najprv základné vedenie, ktoré vám poskytne oporu, potrebnú ku vzostupu a ku zdokonaleniu vášho ducha, k jeho dozretiu pre svetlé výšiny.

Všetko ostatné musí zostať ešte bokom, kým sa neskončí veľká očista. Avšak dovtedy už nemáte čas na podrobnosti, vedúce do diaľok, z ktorých by sa vám zakrútila hlava.

 

 

________________________________________________________________________________________________________________________
3. októbra 2014 a doplnenie 12. októbra 2014
 

ZLATOŇ A KLIEŠTE – PRÍRODA A MY
(Príspevok bol 12.10.2014 doplnený o nové informácie, ktoré nájdete na spodku článku)

 

Nasledujúci príspevok tematicky nadväzuje na príspevok s názvom „Zaujímavý objav, ešte zaujímavejšia skúsenosť.“(Uverejnený na stránke Rádia Záchrana, v priečinku Novinky, dňa 2. 6. 2014) .V spomínanom príspevku bolo popísané pozorovanie, v ktorom boli hlavní účinkujúci chrobák zlatoň a jeho čierni pasažieri, ktorí sa prevážali na jeho tele – kliešte. Žiaľ pri tomto pozorovaní sa nepodarilo urobiť fotografiu, ktorá by to zachytávala a tak pre neveriacich vyrobiť vlastne dôkaz, ktorý dnes všetci tak veľmi a pri všetkom požadujú. No dnes môžeme napísať, že tento dôkaz máme. Získali sme ho na mieste vzdialeného od prvého pozorovania asi 130km, v lokalite, od ktorej sú lesy vzdialené z každej strany niekoľko kilometrov.

Pri prácach na záhrade som vynášal ostrihaný brečtan a zrazu som si uvedomil, že pozerám na zlatoňa, ktorý ma naposledy zaujal pri čítaní spomínaného článku. Hneď som zbystril, naklonil sa k nemu a videl, ako sa na jeho nohách a bokoch hemžili desiatky kliešťov. Opatrne som ho vybral na chodník a utekal pre mobilný telefón a fotoaparát, aby som mohol urobiť fotografie. Podarilo sa.

Bolo zaujímavé pozorovať, ako sa správali kliešte, ktoré boli rôznej veľkosti. Keď sa zlatoň pohol, niektoré z neho odpadli, no hneď vedeli, kde je ich "lietadlo" a rýchlo sa ponáhľali nasadnúť. Každý jeden sa behom chvíľky vrátil na zlatoňa, akoby ho pritiahol magnet. Je jasné, že ak takto odpadnú počas letu, tak už im zostáva len jedno, číhať na ďalší "dopravný prostriedok", pričom ideálny je aj s jedálňou, teda zvieratá alebo človek. Tak znepríjemňujú život ďalším tvorom. Tento zlatoň mal čo robiť, aby sa s toľkými parazitmi pohyboval a zrejme ho dosť dráždili.  

Rozdiel oproti tomu prvému pozorovaniu na jar bol ten, že vtedy nebolo možné zhotoviť snímky, pretože kliešte sa po pristátí zlatoňa ihneď rozliezli, zatiaľ čo teraz to bolo práve naopak. Dôvod je pochopiteľný. Zatiaľ čo pri prvom pozorovaní boli kliešte na zlatoňovi už po úspešnom dolete – a teda vystupovali a pobrali sa „po svojom“, pri druhom pozorovaní na jeseň - ešte len nastupovali a čakali na odlet, čo nám poskytlo čas a umožnilo ich zdokumentovanie.

Teraz, v jeseni, menia sa teploty, ale aj zámer sa stáva iným, ako na jar! Vtedy mali kliešte iný zámer a plnenie prírodných zákonov. Teraz na jeseň, hľadajú vhodné podmienky na prezimovanie, a teda aj ich správanie sa mení. Nechcú dopravný prostriedok opúšťať a hľadať "korisť", ale sa presunúť na vhodné prezimovanie a "opustenie rodičovského obydlia"!
Preto sa všetko akoby zmenilo a podarilo sa to, čo sme potrebovali. Získali sme dôkaz a vysvetlenie migrácie týchto nepríjemných parazitov na väčšie vzdialenosti.

Minule dokonca hovorili v jednom dokumente v TV o tom, že na telách motýľov sa prepravujú roztoče. Je to teda obdobný prípad. Kliešť navyše taktiež patrí medzi roztoče, lenže väčšie, teda vyhľadáva aj mohutnejší dopravný prostriedok.

Toto pozorovanie jasne poukazuje aj na to, ako paraziti sťažujú život. Ja v ňom vidím veľké podobenstvo, ktoré sa dá vidieť v rôznych situáciách každodenného života. Stačí si zameniť tieto dva druhy za iné. Väčšie a väčšie. Alebo zlatoňa zameniť za planétu Zem... . To už nechám na úvahy každého jednotlivca. No každopádne aj toto je jeden z dôsledkov správania sa človeka a jeho krivenia daru od nášho Stvoriteľa – prírody. 
Určite treba napísať, ako je krásne vidieť na okolnostiach prvého a následne druhého pozorovania, fungovanie Zákonov nášho Stvoriteľa.

Príroda nám ponúka obrovský zdroj poznania, v ktorom môžeme spoznať samých seba! Spoznať fungovanie Zákonov celého Stvorenia, ktoré sú vysvetlené v Božom Slove. Bez akýchkoľvek zložitých názvov, štúdií. Stačí len chcieť spoznať, pozorovať a jednoducho pochopiť deje, ktoré sa nám odohrávajú pred očami.

Na záver pripájame dve fotografie na dokreslenie vyššie napísaného:

 

  

 

 

 

 

 

 

 

* * *

Doplnenie príspevku

 

Po uverejnení tohto príspevku spoločne s fotografiami na našej stránke, sme opätovne oslovili toho istého reportéra TV Novín z TV Markíza, ktorého sme kontaktovali i na jar. S tým rozdielom, že teraz sú už k dispozícii aj fotografie, ktoré nájde spolu s príspevkom na našej stránke. Vyzeralo to, že bude mať záujem o reportáž a tak sa táto informácia dostane medzi širokú verejnosť. Čakalo sa na vyjadrenie z Bratislavy.

Potom mi však napísal, že dostal vyjadrenie odborníka. Na jeho základe sa rozhodol reportáž napokon neurobiť.
Tu je to vyjadrenie:
„Pán ...
ako som predpokladal, NIE SÚ TO KLIEŠTE, ale foretické roztoče. Sú síce kliešťom vzdialené príbuzné, ale kliešte to nie sú. Kliešte cicajú krv a hmyz krv nemá (má hemolymfu), a cez tvrdý pancier, ktorý zlatone a iný hmyz má, by sa aj tak k telovej tekutine (hemolymfe) nemohli dostať. Forézia je vzťah (napr. roztočov k hmyzu), že sa iba nechajú prenášať lietajúcimi živočíchmi, pretože samé nelietajú. Pritom "hostiteľovi" neškodia, necicajú mu krv ani hemolymfu (ani inú telovú tekutinu), len sa nechajú prenášať, hmyz im slúži vlastne ako "taxík".“

Čiže treba nám urobiť istú korekciu príspevku. Teraz na jeseň sa jednalo teda nie o totožné, takpovediac „klasické“ kliešte, ale o - odborníkom bližšie nešpecifikované - foretické roztoče.

Aký je však v tom rozdiel?
My predsa netvrdíme, že parazitujú na zlatoňovi (v tom zmysle, že by mu cicali telovú tekutinu), ale iba to, že sa prevážajú ako čierny pasažieri.
Dalo by sa upresniť, že sú iba nepriami paraziti, nakoľko zlatoňa oberajú o energiu, lebo musí lietať s nechcenou záťažou, ktorá zvyšuje spotrebu energie a vlastne aj dĺžku doletu.
Čo sa týka druhu, v mojom prípade (na jar) to boli kliešte, teraz sú to príbuzný druh, ale podstata zostáva, čo uvádza aj ten odborník. Lenže prečo to nebolo doteraz známe a uvádzané v literatúre? Ono je to tak, že takzvaní odborníci sú žiarliví vždy na niečo, čo zistí niekto, kto je iba laik a teraz je to ten istý prípad.

Mne, a teda vlastne nám, išlo o to, že kliešte sú tiež nelietavé a teda sa prepravujú rovnako, lebo mne sa to potvrdilo a v mojom prípade to boli kliešte a teda je jedno, či teraz sú to kliešte, alebo tie príbuzné roztoče. Stále je to rovnaký prípad, že odborník si tvrdohlavo bráni svoje vedomosti a presne tak ako cirkev, nedokáže prijať poznanie laikov a preto stále zostáva vedľa Pravdy a nie pri nej. Preto každá snaha zostáva nevyužitá.
Bolo by iste zaujímavé, položiť tomu odborníkovi ešte nasledovnú otázku: Koľko sa jemu podarilo urobiť takých fotografií a koľko má podobných dôkazov? Aj keby len s tými foretickými roztočmi! Určite je to nie veľmi bežné, ba ako som zistil, v literatúre nikde to nebolo uvedené, ba aká široká verejnosť o tom vie a teda je informovaná?

Možno by bolo vhodné ho požiadať, či je schopný tvrdiť, že kliešte sa na zlatoňovi takto neprepravujú a tak zniesť riziko toho, že sa niekomu podarí priniesť taký dôkaz, ako sme ponúkli teraz. Bolo by zaujímavé takto zistiť, ako sa potom zachová, ba berieme to ako hodenú rukavicu a uvidíme, kto má pravdu.
Lenže samotný odborník potvrdzuje:
"Sú síce kliešťom vzdialene príbuzné, ale kliešte to nie sú."
A potom:
"Forézia je vzťah (napr. roztočov k hmyzu), že sa iba nechajú prenášať lietajúcimi živočíchmi, pretože samé nelietajú."
Kliešť je teda príbuzný a nelietavý rovnako. Čiže v čom je problém? Iba v tom, že to nafotil laik!

Naša snaha je čistá, chceme iba informovať verejnosť o tom, čo je nie známe a nejde nám o kariéru, ani o žiadne výhody. My ani jeden z toho nežijeme, ale sa snažíme iba poučiť sa z veľkej knihy prírody a poznať jej zákony. A v tomto sa budú musieť ešte veľa učiť všetci tí terajší, takzvaní odborníci, ktorí žiarlivo strážia svoju - iba domnelú - vedomosť.

A na záver citáty z odbornej literatúry, konkrétne z knihy VEĽKÝ OBRAZOVÝ ATLAS HMYZU, autor: dr. V. J. STANĚK:
"Najväčšími roztočmi sú kliešte (nadčeľaď ixodoidea)"
"Druhá čeľaď kliešťov, oveľa rozsiahlejšia, čo do počtu rodov, a najmä druhov, je čeľaď ixodidae. Patrí do nej aj bežný stredoeurópsky  Kliešť obyčajný (ixodes ricínus)."

A tiež citát z Wikipedie:
„Klieštovité
(lat. Ixodidae) sú parazity radiace sa medzi roztoče, ktoré sa živia cicaním krvi. ... Veľkosť jednotlivých druhov z čeľade kliešťovitých sa pohybuje od 2 mm do 1 cm. Do tejto čeľade sa radí 650 druhov.“


Preto veľmi neobstojí tvrdenie odborníka a ani neznehodnocuje to naše tvrdenie, ba aj zistenie.

 

 

________________________________________________________________________________________________________________________
1. augusta 2014
 

„MED TUHNE V ÚĽOCH“

 

Dňa 30. 7. 2014 bola v Televíznych novinách na TV Markíza odvysielaná reportáž o problémoch včelárov. Trápi ich „melicitóza“, čo je ako uvádza samotný  včelár – prírodná pohroma pre včelára. Znamená to, že med tuhne priamo v plástoch (predčasne, prudko scukornatie) a nie je možné ho odtiaľ vytočiť. Stáva sa tak údajne preto, lebo včely odmietajú zbierať nektár z kvetov a miesto toho nosia sladkú šťavu, ktorú produkujú vošky, v tomto prípade vošky na smrekovcoch.  

Spracovávanie tejto sladkej šťavy včelami, nie je novinkou, ale naopak spôsobom ako získať – medovicový med. Čo v reportáži neodznelo je, že práve medovicový med bol doposiaľ známy ako ten najkvalitnejší a najzdravší, a taktiež veľmi vzácny, lebo nebýval ani každý rok a nikdy ho nebolo veľa. Niekedy sa stávalo, že včelári mali problém s melicitózou, čo vždy súviselo len s medovicovým medom, nikdy nie s medom z kvetov, ale nebývalo to z ďaleka v takomto rozsahu. Znamená to teda, že nastáva zmena v zložení týchto výlučkov vošiek, keď odrazu spôsobuje takúto škodu. Taktiež sa zdá, že tých vošiek v poslednej dobe pribúda.

Aj touto reportážou sa opäť potvrdzuje to, čo bolo už napísané v predchádzajúcich príspevkoch, a teda, že v prírode nastáva veľká zmena. Mení sa zloženie výlučkov vošiek, menia sa stravovacie návyky včiel, a produkty ktoré boli ešte nedávno najlepšie, stávajú sa pre človeka vlastne nepoužiteľné.

Asi netreba uvádzať, ako veľmi sú včely previazané s fungovaním flóry na našej planéte. Keď opeľujú kvety, umožňujú rozmnožovanie a prežívanie mnohých rastlín. A na tieto rastliny sú zas priamo naviazané živočíchy živiace sa týmito rastlinami a napokon na konci tohto potravinového reťazca, je človek.

Dianie navôkol každodenne dokazuje veľkú zmenu, ktorá sa na Zemi odohráva a ktorej sa rastliny a živočíchy buď prispôsobujú, alebo postupne vymierajú.

Môžeme sa pri všetkých zmenách neustále vyhovárať iba na „globálne otepľovanie“, čím získame len pohodlné pomenovanie a tým naša pozornosť voči tejto téme končí. Alebo môžeme konečne otvoriť oči a pozrieť sa na to, čo sa to so Zemou vlastne deje. Táto zmena prebieha či sa nám to páči alebo nie, či nás to zaujíma alebo nezaujíma. Úlohou každého človeka na Zemi je stáť vo stvorení vedome a cielene sa pripraviť na túto zmenu.

Zmena nastáva v hmotnosti, ale rovnako aj v duchovnej oblasti.
Kto sa neprispôsobí – duchovne včas neprebudí a nezmení, nebude sa môcť na Zemi ďalej vyvíjať.

 

NA TAKÝCHTO SKUTOČNOSTIACH DOKÁŽE ISTE KAŽDÝ POCHOPIŤ,
AKÉ JE NUTNÉ POZNAŤ PRÍRODNÉ - BOŽIE ZÁKONY.
TEDA SA STAŤ ZNALCOM TOHO "NÁVODU NA PREŽITIE" OD KONŠTRUKTÉRA,
KTORÝ SME DOPOSIAĽ ODMIETALI!
TÚTO POTREBU BUDEME ISTO ČASTEJŠIE POCIŤOVAŤ!

 

 

* Doplnenie k príspevku - ďalšie prípady nebývalých zmien v prírode, konkrétne vymieranie mnohých druhov morských živočíchov, nájdete v článku na tejto adrese:
http://svobodnenoviny.eu/proc-podel-zapadniho-pobrezi-masivne-vymiraji-morsti-zivocichove/#more-23940

 

________________________________________________________________________________________________________________________
19.júla 2014

SKÚSENOSŤ

 

Posledné príspevky majú svoj pôvod vlastne pod dvomi čerešňami, kde som strávil skoro jednu dovolenku. Presne taký čas mnohí strávia niekde na pláži, alebo v horách. Manželka na tú moju aktivitu použila nasledovné hodnotenie: „Drahé čerešne!“

A musím jej dať za pravdu, že tie čerešne boli skutočne drahé, ale aj to je relatívne. Prečo? No iba preto, že pre mňa osobne bolo ešte drahšie niečo iné; alebo lepšie povedané, pre mňa bola cenná práve tá získaná skúsenosť, ktorá mala pre mňa tú najväčšiu hodnotu. Takú cenu mala preto, že to bola skúsenosť pre tú moju duchovnú podstatu a teda pre večnosť.

Podobného hodnotenia, ako od manželky, sa mi dostalo aj od priateľa, poľovníka, s ktorým sme boli na Morave, u ďalšieho priateľa a bola pri tom aj moja manželka. Už som to spomínal v súvislosti s vinohradom a zákonom na ochranu pred vtákmi, ba som tomu priateľovi doniesol aj z tých „drahých“ čerešní. Ten slovenský priateľ zas s istou dávkou humoru na tú moju aktivitu povedal, že jeho manželka, keby toľko ležal pod čerešňou, tak by ho prišla obliať horúcou vodou. Ja som mu ale odpovedal otázkou: „akú hodnotu vytvárame práve teraz, keď sme tu, iba za zháňaním istého tovaru, ktorý sme na Slovensku nemohli zohnať?“ Sme na tom ešte horšie, ako ja pod čerešňou, lebo ja som tam neminul žiadne peniaze, iba zachránil čerešne. A my teraz ešte aj minieme peniaze.

Tento úvod bol potrebný, iba na pochopenie toho, čo bude nasledovať.
Potom som sa snažil všetkých prísediacich poučiť o dôležitejších hodnotách a o inom uhle pohľadu na tie aktivity. Uviedol som ako príklad mnohých tých známych, ba vedel som, že medzi nich patrili aj oni samotní, ktorí idú lietadlom na drahú dovolenku do zahraničia a väčšinu času, a to podľa vyjadrenia ich samotných, preležia na pláži pri lúštení krížoviek. A to iba preto, aby sa mohli pochváliť pred známymi. Túto aktivitu by s rovnakým výsledkom, ba ešte efektívnejšie dokázali praktizovať aj doma na váľande, ba tiež by ušetrili kopu peňazí, ktoré celý rok na to odkladajú, dokonca niektorí si zoberú pôžičku od cestovnej kancelárie, ktorá následne skrachuje a oni prídu aj o dovolenku a aj o peniaze. Sú aj iní dovolenkári, teda takí, ktorí idú skutočne za poznaním a aj ho získajú. Ale...! Aj tu je jeden problém.

Pre lepšie pochopenie uvediem jedno podobenstvo, ktoré je v jadre vlastne niečo viac, ako iba podobenstvo.
Skúste sa vžiť do úlohy človeka, ktorý celý svoj život zasvätil poznávaniu a za týmto účelom precestoval kus sveta, aby získal potrebné skúsenosti. Jeho záľuby boli všestranné, ba bol vlastne pri všetkých nových ľudských činnostiach, ktoré sa objavovali, či už to bolo v oblasti vesmíru, lietania, fotografovania, politiky, kultúry, poľovania, objavovania nových svetov a všetkého iného. A plnil pri tom aj vyšší cieľ. Snažil sa pomôcť svojmu národu, oslobodiť ho a pozdvihnúť na úroveň ostaných národov. Týmito aktivitami si vyslúžil aj úctu svojho národa, ba by sa dalo povedať, že historickú slávu!

Lenže ako hovorí ľudové príslovie: „Ľudská sláva – poľná tráva!“

Trávu možno pokosiť, môže uschnúť, môže zhniť na koreni, alebo zhniť už aj pokosená. Môžu ju zožrať zvieratá nepokosenú, ale aj už usušenú. Môže sa pokosená usušiť a tak uchovať pre užitočné využitie, ale aj už taká môže zhorieť, alebo tiež sa inak znehodnotiť.

A to je aj prípad slávy spomenutého pána, túžiaceho iba po poznaní, ba možno aj tej sláve. Aj keď získal miesto v histórii, ba aj v srdciach a pamäti svojho národa, lebo ho skutočne pozdvihol, ale iba kultúrne a politicky, ba stal sa vzorom pre mnohých, budúcnosť mu vystavila pravé vysvedčenie. Tiež bol predčasne skosený, ba možno aj „zožratý tými zvieratami“. Aj keď získal svojim životom historickú úctu a tú spomenutú slávu, on sám, potom, keď už mal možnosť hodnotiť svoj predošlý život, nebol so sebou spokojný, ba čo viac, vedel, že história sa bude musieť raz opraviť. Opraviť v jeho neprospech, ba aj on sám musí napraviť svoje chyby. Aké chyby by bolo možné vytýkať takému človeku, ktorý získal miesto v histórii?

Aj keď jeho snaha bola čistá, nebola vedená tým správnym smerom!

Ako už bolo uvedené: Budúcnosť každému z nás vystaví to pravé vysvedčenie! A to vysvedčenie hodnotí iba to, čo sme vykonali pre tú svoju nepoznanú podstatu – svojho ducha, ba hlavne to, čo sme vykonali pre DUCHOVNÉ POZDVIHNUTIE svojho okolia.

Do toho môže patriť svet, národ, príroda, rodina, priatelia a mnoho iného. Lenže vždy budeme hodnotení z toho pohľadu, čo sme urobili pre tú svoju podstatu, pre svojho ducha, pre ducha okolia a teda pre večnosť. Sláva musí ísť bokom a ustúpiť Pravde, ktorá slávu neznáša a cení sa skromnosť a pokora, teda vlastnosti, ktoré sú ľahko prehliadnuteľné a ukryté v toku času – histórii. Nie však ukryté vo večnosti a v tom najcennejšom – duchu.

Keď teda človek zameria svoje aktivity týmto smerom, teda ku tomu neviditeľnému a večnému, začne sa pred jeho duchovným zrakom otvárať svet plný nových objavov na každom kroku, prestane sa nudiť aj pri ležaní pod čerešňou, získa hodnoty, ktoré by mu ani jedna cestovka nedokázala zabezpečiť, ba nezískal by ich ani na konci sveta, keby sa neotvoril Pravde svojim duchom. Takto narastá jeho poznanie a život je plný dobrodružstiev, o akých sa mu predtým ani nesnívalo. Nemusí závidieť tým, ktorí lietajú každú dovolenku svetom, lebo on môže lietať takým prostriedkom, z ktorého sa doteraz tí ostatní iba vysmievajú a tvrdia, že nič také nejestvuje. Aj keď je vnútorne šťastný, zároveň sa stáva nešťastný z toho, že o tú vlastnú radosť, o to pravé poznanie sa nemôže podeliť s nikým iným a že tí, ktorí sa teraz tvária, že sú šťastní, nevedia, čo vlastne skutočné šťastie je. Dokazované nám je to každodenne a vo všetkých ľudských aktivitách.

A to bol účel posledných príspevkov.
Zobudiť túžbu v niektorých, po tom pravom poznaní.

Objavte v sebe vlastnú podstatu!
Vzkrieste toho svojho spiaceho ducha!
Získate ten najcennejší poklad!
Večné šťastie!

 

 

________________________________________________________________________________________________________________________
15.júla 2014

KRUTOHLAV

 

Tak sa volá jeden vták, ktorý vlastne patrí medzi ďatľovité vtáky, živí sa výlučne hmyzom, ale je už pomerne vzácny a ja osobne som ho nevidel od svojho detstva. Vtedy nás zaujal, keď sme ho objavili hniezdiť v jednej dutine jablone a z toho otvoru jeho hniezda vychádzal divný zvuk, keď sme sa priblížili. Bolo to syčanie, podobné ako vydáva had a práve mláďatá tohto vtáka sa takto chránia proti votrelcom.
V minulom príspevku, keď som písal o strážení čerešne proti vtákom, tak som mal zaujímavé prežitie aj s týmto „starým známym“, ale už dávno nevideným. Niže tej čerešne mám jednu jabloň a na nej zavesenú klátikovitú búdku, v ktorej, ako som zistil, zahniezdil tento vzácny vták a ja som si mohol krátiť dlhú chvíľu jeho pozorovaním. Najskôr som počul z búdky jemné ďubanie, ktoré som si nevedel vysvetliť, ale časom som videl aktéra, teda toho krutohlava. Pravdepodobne si rozširoval „izbu“, lebo búdka bola stavaná pre sýkorky, teda je  pomerne málo priestranná pre takého vtáka, ktorý je síce štíhly, lebo sa dostal cez otvor búdky, ale je hodne dlhší ako sýkorka. Preto mu búdka bola malá.
Časom som zistil, že už majú rodičia mláďatá, lebo začali nosiť potravu a striedali sa pomerne často. Najskôr sa ma aj obávali a dávali mi to najavo, ale časom si na mňa zvykli a nevadila im moja prítomnosť.
Počas jedného dňa som akoby dostal „vnuknutie“, ktoré znelo: „choď si zobrať kameru a nasnímaj si ich!“
Tak som poslúchol a vôbec neľutujem. Podarilo sa mi nafilmovať zaujímavú skutočnosť, ktorá sa až časom, teda už dnes stala veľmi aktuálnou. Z búdky vyletela samička a v zobáku vynášala jedno mláďa. Samozrejme, že sa mi nepodarilo rozlúštiť, či bolo živé alebo mŕtve. Ja som ale uvažoval, že bolo mŕtve, lebo literatúra uvádza, že tento vták znáša najväčší počet vajíčok, teda až 11 kusov. Preto som usúdil, že až sa všetky vyliahnu, časom ako rastú, tak nedostatočný priestor dutiny spôsobí, že sa spodné mláďatá udusia a takto sa stav zníži na únosnú hranicu. Keď priletel samček s potravou, hneď zistil zmenu, ba dával to dlhšiu dobu najavo, lebo vedľa búdky rozrušene štebotal a akoby dával najavo svoju nespokojnosť. Lenže po týždni som zistil, že aktivita okolo búdky ustala a pozorovaním sa mi to potvrdilo.
Ja som urobil obhliadku vnútra búdky a boli tam už iba larvy múch, teda pozostatok a aj dôkaz úhynu mladých. Zásah kuny, alebo iného predátora neprichádzal do úvahy, lebo búdka je hlboká a otvor malý, teda dostatočná ochrana podľa predpisu a aj návodu.

Prečo to ale píšem? Súvisí to s tými zmenami v prírode, lebo ako iste každý už počul, že vtáky ako lastovička, ďateľ, žlna, brhlík, kôrovník a všetky ďalšie, ktoré sú užitočné – ako sme ich nazvali, ba skutočne aj sú, lebo to dokazujú svojim výberom potravy, sú teraz na ústupe. Je ich stále menej!
Rozvádzať dôvod je už teraz zbytočné, lebo to bolo urobené v minulých príspevkoch a súvisí to s ľudskými aktivitami. Potrebné je však poukázať na skutočnosť, že to súvisí s tým evolučným skokom, alebo prebiehajúcou mutáciou, ktorú spomína aj Biblia, keď uvádza: „že lev a vôl budú spolu slamu jesť.“

Dnes sa nám to javí ešte nemožné, ale náznaky, ktoré už môžeme sledovať aj dnes, tomu nasvedčujú. Menia sa stravovacie návyky mnohých tvorov a teda aj vtákov a tie, ktoré sa neprispôsobia, jednoducho vyhynú a my svojou ochranou nemôžeme na tom nič zmeniť. Aj mnohí ľudia už inklinujú k vegetariánstvu atď. Lebo ako bolo uvedené:

Je to ten vyšší zámer Tvorcu!

My sa môžeme iba poučiť a na toto predpovedané dianie pripraviť! Samozrejme že ten, ktorý bude ochotný. Práve k tomu nám majú slúžiť všetky tieto pozorovania, lenže my už dnes prírodu sledujeme iba vo filmoch a nechávame sa ovplyvňovať nesprávnou verejnou mienkou, bez tých náležitých poučení o tom zámere Tvorcu, o Jeho zákonoch, o tých jemnejších svetoch, z ktorých všetko tu, kde žijeme, vzniklo.
Predsa len treba ešte niečo doplniť, aj keď vlastne podstata bola už povedaná v minulých príspevkoch, ale hlavne zhrnuté v nasledovnej vete: „Treba sa iba naučiť rozlišovať kedy sa jedná o ten vyšší zámer Tvorcu a kedy je to spôsobené iba nesprávnym zásahom človeka!“

Vtáky, na ktoré sa poľovalo, alebo ich človek prenasledoval, získali na inteligencii a teraz ten evolučný skok dokážu ľahšie prekonať, alebo môžeme povedať, že sa dokážu prispôsobiť novým podmienkam. Naproti tomu vtáky, ktoré boli akoby pod ochranou človeka, inteligenčne upadli a novým podmienkam sa nedokážu prispôsobiť. Sú to tie pre nás tak chránené druhy, ako ďatle, lastovička, aj ten krutohlav a ďalšie.
Nakoniec to súvisí aj s tým, že potom nebude otravného hmyzu, ktorý je vlastne tiež iba výsledkom nesprávneho myslenia človeka, čo bolo dokumentované na tých kliešťoch, ktorých v minulosti nebolo. Môžeme povedať, že všetko sa zmení a hlavne pre človeka bude nové.
Treba však vysvetliť ešte jednu skutočnosť, ktorá je dôležitá a málo známa. Zvieratá a aj vtáky nerobia starosti a nepríjemnosti človeku zo strádania a teda nutnosti obživy, ale preto že chcú spôsobiť zlo, teda poškodiť človeku tak, ako ich to on sám naučil. Veď predsa u nás v poli je veľa čerešní vtáčích, ktoré môžu slúžiť ku potrave pre vtáky a je to tak aj určené, čo vyplýva už aj z názvu tejto poľnej čerešne. Potom v poli dozrieva aj veľa iných bobúľ, ktoré kedysi slúžili k potrave pre vtáky, lenže oni teraz uprednostňujú tie bobule, ktoré sú určené pre človeka a robia to nie z núdze, ako bolo uvedené. Treba teda rozlišovať medzi zmenou stravovacích návykov, a potom medzi tým, kedy robia škody a nejde o ich prežitie. Treba to od seba znovu oddeliť a nie brať ako jedno.
Je to ten istý zákon a to isté dianie, ktoré už bolo tiež na stránke vysvetlené, keď na niektorých lokalitách aj človek reaguje na vyžarovania myšlienkových foriem a je nútený urobiť zle, teda sa zachová ako vandal.

Dalo by sa v poučeniach pokračovať, ale je to zbytočné, lebo podstata je práve v tom jemnohmotnom a ďalej duchovnom; lenže to je oblasť, ktorú temno dokonale stráži, ľudí odvádza ku športu, rôznym šou, súťažiam a pohodlní ľudia veľmi radi tie dôležité poučenia obchádzajú a nechávajú sa zviesť a radi skočia na udicu s návnadou od temna.
Takéto správne poučenia a pozorovania nás iba vyrušujú z nášho pohodlia a šíria nepokoj, ktorý je nám nie po vôli. Lenže ten nepokoj nás má práve zobudiť, teda nášho ducha, aby sme konečne začali hľadať niečo viac, ako iba plné brucho, príjemnú zábavu, rôzne adrenalínové vzrušenia, ktoré postrádajú užitočnosť, ba plodia iba pýchu a závisť. Ale to všetko už bolo povedané a preto je zbytočné pokračovať.

Začnime si všímať aj súvislosti s tým, čo nie vždy vidíme, ale iba cítime.
To je to pravé duchovno, ktoré nie je žiadna pochybná teória,
ale každodenný život!
Staňme sa konečne duchovnými!
Je to naša podstata!

Ku tomu nepotrebujete žiadnu cirkev.

 

 

 

________________________________________________________________________________________________________________________
6.júla 2014

CITÁTY Z POSOLSTVA GRÁLU
(ku príspevkom)

 

Z posledných príspevkov možno pri pohľade niektorých čitateľov zaváňa nenávisť autora voči zvieratám, lenže ide naopak o pravú výchovu. Potom by sa rovnako mohlo nazvať nenávisťou aj pôsobenie vyšších bytostí, ktoré riadia a spôsobujú  napríklad aj smrť človeka, alebo jeho chorobu a ostatné neduhy a neúspechy. A pritom tieto bytosti len plnia a poslúchajú zákon zvratného (spätného) pôsobenia a ďalšie večné zákony, bez osobnej zaujatosti, či nejakej zloby.
V obidvoch prípadoch ide o pravú službu v zmysle Božích zákonov!
Tých však, ktorí v tomto vidia nenávisť, teda tento názor zdieľajú, práve ich toto ľudské utrpenie vôbec netrápi a nebolí.
Z uvedeného dôvodu budú použité citáty z tej Absolútnej Pravdy, v ktorej sú tieto zákony pre nás dokonale vysvetlené, aby sme nemuseli robiť zbytočné chyby!

Pri tomto Slove by sa mal čitateľ prinútiť zamyslieť sa nad dôležitosťou poznania týchto prírodných – Božích zákonov. 

 

Citáty zo Slova Absolútnej Pravdy, ktoré potvrdzujú moje skúsenosti uvedené v príspevkoch.

„JE BLÁZNOVSTVOM neustále sa vypytovať, či je správne, že je boj vo stvorení, ktorý pociťujete len ako krutosť, či neviete, že sa tým označujete za slabochov, škodiacich každej dnešnej možnosti vzostupu?
Prebuďte sa už konečne z tejto neslýchanej zmäkčilosti, ktorá spôsobuje len pomalé klesanie tela i ducha, ale nikdy ich povznesenie!

Rozhliadnite sa predsa spoznávajúc a potom musíte velebiť tú ohromnú hnaciu silu, pobádajúcu k boju, a tým i k obrane, k opatrnosti, k ostražitosti a k životu! Chráni tvorstvo pred zovretím smrtiacou lenivosťou!“

---

„Ak však zviera musí byť trvalo ostražité a pohotové k sebaobrane, potom nielen bude a zostane duševne bdelé, ale bude stále priberať na inteligencii, získa v každom ohľade. Zostane živým v každom smere. A to je pokrok! Tak je to s každým tvorom. Inak upadá do skazy, lebo aj telo pri tom postupne ochabuje, stáva sa náchylnejšie k chorobám, nemá už nijakú odolnosť.
Prísneho pozorovateľa neprekvapí, že človek aj tu, vo vzťahu ku zvieraťu, má a zaujíma celkom nesprávne stanovisko v rôznych smeroch. Veď človek sa postavil celkom nesprávne voči všetkému, aj proti sebe samému aj proti celému stvoreniu. Všade duchovne škodí, namiesto toho, aby prinášal úžitok.“

---

„To však nie je ešte všetko! Toto citové chcenie, posilňované živou „silou“, má ešte ďaleko väčší dôsledok, lebo nielenže zaľudňuje jemnohmotný svet, ale riadi i osudy celého neskoršieho stvorenia, ku ktorému patrí Zem i všetky okolité súhvezdia. Zasahuje teda tiež do hrubohmotnosti. Buduje alebo ničí! Človek by už mal pritom konečne poznať, koľko nezmyselností už narobil, miesto toho, aby plnil svoje povinnosti a priniesol požehnanie tomuto neskoršiemu stvoreniu a všetkým tvorom podľa schopností, ktoré mu dáva jeho duch. Človek sa často pýta, prečo sa prejavuje boj v prírode, a predsa sa bytostné v neskoršom stvorení riadi ... podľa správania ľudí! S výnimkou prastvorených-bytostných.“

---

„...Kto sa raz vyrovnal so skutočnosťou, že všetko žije, a preto je vo formách, či je to už pozemsky viditeľné alebo nie, tomu nebude nijaký krok ťažký predstaviť si, že aj prírodné sily sú formované. K týmto prírodným silám patria okrem už mnohými, predtým viac než teraz vídanými trpaslíkmi, vílami, sylfami, rusalkami atď., tiež bytosti vzduchu, ohňa a vody. Sú tiež ovplyvňované myšlienkovými formami, čím opäť vzniká mnoho dobra alebo zla...

 

 

 

________________________________________________________________________________________________________________________
3.júla 2014

ZMENY V PRÍRODE


 

Posledné dva príspevky na stránke vyžadujú isté doplnenie, ktoré ale začneme citátom z Absolútnej Pravdy, teda toho už spomínaného najpokrokovejšieho poznania pre ľudstvo:

„Hocijaká odchýlka by musela znamenať zmenu Božej vôle. Avšak zmena by poukazovala na nedokonalosť. Keďže ale Prazdrojom všetkého bytia je len jediný a dokonalý Boh Otec, tak aj tá najmenšia odchýlka v zákonoch prírody, teda v zákonoch vývoja, musí byť jednoducho nemožná a už dopredu vylúčená. Táto skutočnosť podmieňuje, že aj náboženská veda a prírodoveda musia byť v každom vzťahu zajedno v dôslednosti a v jasnosti bez medzier, ak majú podávať Pravdu.“


Tento príspevok vznikol vlastne pod čerešňou, ktorej plody som sa snažil uchrániť pred vtáctvom, ktoré mi už predtým jeden strom čerešne celkom blízko domu totálne obralo a ja som sa zdravo na vtáky nahneval. Skoro štyri dni „od vidím do nevidím“ – ako sa zvykne hovoriť, som sedel alebo aj ležal pod čerešňou a zbieral skúsenosti, ba robil si pri tom poznámky, výsledkom ktorých je tento príspevok. Ale hlavne som sa snažil vtáky prevychovať tak, ako tomu bolo kedysi.

Začalo to vlastne tak, že som si spomenul na svoju mladosť, keď v celej dedine mal veľkoplodú čerešňu iba jeden známy, a jedinými škodcami na nej som bol ja a moji kamaráti a to ten dotyčný býval hneď pod lesom, kde hniezdilo veľa rôznych vtákov, ba hlavne tie, ktoré dnes robia najväčší problém. Lenže na čerešňu vôbec nechodili a nechávali plody pre nás. Dnes, po dlhej dobe poľovania, ktoré začalo už od malého chlapca, keď sme s kamarátmi začali gumipuškami, neskôr sme prešli na vzduchovky a tak ďalej, už viem, kde je príčina tohto nášho problému.

Vtedy však bola iná doba! Vtedy ešte drozd čvikota, ktorý dnes robí veľké škody, bol lovným vtákom, na ktorého sa bežne poľovalo a aj sa konzumoval a údajne mal veľmi chutné mäso. Rovnako vrabec domový bol na dedine „škodnou“ a tak, my chlapci, sme mali na čo poľovať a skúšať svoje zbrane. Sem tam sme vystrelili ale aj na niečo iné, čo nás zaujalo a chceli sme si vtáka prezrieť zblízka, bolo to teda „na vedecké účely“, ako dnes ospravedlňujú svoj odlov veľrýb Japonci.

Toto konanie malo podľa Božieho – prírodného zákona ten výsledok, že vtáky sa nepribližovali k ľudským obydliam, alebo lepšie povedané k plodinám, ktoré neboli pre ne určené. Myšlienkové formy, vytvorené lovcami vtákov v blízkosti obydlia, dokázali urobiť túto potrebnú ochranu. Lenže tento zákon platil a stále platí globálne, teda aj v prípade s inými zvieratami, teda aj tými, s ktorými máme problémy dnes, ako medveď, vlk, diviak, komár, kliešť, lykožrút a iné.

Pred tromi rokmi, keď som tiež strážil čerešne, tak z dlhej chvíle som si skomponoval takú pesničku, mohli by sme ju nazvať mantrou, lebo východné duchovné smery mantry často využívali, nakoľko poznali tiež ten zákon, a takto, teda vďake tejto mantre, sa sila myšlienky násobila. Aj keď tento prípad použijem skôr ako vtipné pobavenie sa, záver predsa len bol aj pre mňa znovu poučný. Tu je text, ktorý som si spieval pod čerešňou:

ČIMO - ČIMČARA

Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!

Naučím ťa čím sa živiti,
aby ti raz nestrelili do riti,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
A keď si nedáš poradiť,
môžeš na to aj doplatiť,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Keď si však nedáš povedať,
budeš ty isto nariekať,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Nie iba ty sám jediný,
ale aj vrabce z celej dediny,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Ba vaše deti vrabčence,
pochytajú raz mačence,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Naučím ťa lietať na mušky,
aby si nekúpil jednu z gumipušky,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!
Keď sa to Čimo naučíš,
potom sa obávať ničoho nemusíš,
Čimo Čimčara, Čimo Čim,
veď ja ťa Čimo naučím!

 

Po vtedy úspešne ustrážených čerešniach, som ich pooberal a potom sme išli s manželkou do poľa, pričom sme stretli jej brata, ktorý bol okopávať zemiaky. On o mojich aktivitách nič nevedel, ba ani sme sa o tom nezačali baviť, ale zostal som veľmi prekvapený, keď si začal švagor nôtiť nasledovne:
„Čimo Čimčara...“

Ja som sa iba pousmial, ale nepovedal som mu ani potom nič, no zanechalo to na mňa silný dojem a tak sa vlastne znovu pre mňa iba potvrdilo niečo mne už známe.

Keby sme teda poznali a aj uznali tento zákon ako samozrejmosť, potom by naši ochranári nevydávali také hlúpe zákony a nariadenia, ktoré majú nastoliť chcenú rovnováhu. Bol som na návšteve u priateľa, tiež poľovníka na Morave, ktorý vlastní aj vinohrad a tak sme preberali aj túto tému. S úsmevom, ale aj patričnou dávkou hnevu kritizoval zákon, ktorý platí na ochranu vinohradu pred vtákmi. Pri ochrane môže majiteľ vinice vystreliť iba na kŕdeľ vtákov, ktorý je viac ako tisícpočetný a o každom ulovenom vtákovi musí viesť evidenciu. Kto dokáže spočítať lietajúce vtáky, hlavne škorce, ktoré dokážu robiť priam synchronizované zostavy za letu, čo mnohokrát obdivujeme? Vykonávacia objektivita tohto zákona je teda prakticky, ale aj teoreticky nemožná, ale čo je horšie, aj právne vymožiteľná možnosť je nulová, lebo ktorý súdny znalec by dokázal dobehnúť (doletieť na vrtuľníku) práve ten predmetný kŕdeľ vtákov, na ktorý sa vystrelilo a spočítať jedince a potom vypracovať vyhovujúci znalecký posudok pre súd a aj postih.

Boží – prírodný zákon to rieši veľmi jednoducho a účelne. Už bolo naznačené, že myšlienkové formy človeka dokážu divy a ja mám s problematikou dlhodobé praktické skúsenosti a už som o tom písal viackrát. Lenže tento zákon zasahuje až do tej nami zatiaľ neuznávanej jemnohmotnosti. Aj zviera má dušu a smrťou u neho nič nekončí rovnako, ako u človeka. Duša zvieraťa však po „smrti“ prestáva byť celistvá, na rozdiel od ľudskej duše, a je vtiahnutá hromadnou centrálou duší zvierat, pričom sú to rôzne centrály duší, podľa vyspelosti a inteligencie zvierat, teda vývojovo rozvrstvené. Každá duša prichádzajúca do tejto centrály, ovplyvní a obohatí jej zrelosť. Dnes sa deje to, že duše prichádzajúce do centrály, prinesú tam nepriaznivé skúsenosti pre človeka, ale vlastne aj pre samotné zviera, lebo takto sa následne zmení správanie znovu vtelených zvierat z centrály. Mení sa nesprávne Bohom určené správanie zvierat, podľa toho, ako to riadi vlastne človek vo svojej nevedomosti. Človeku má slúžiť zviera a on vlastne má rozhodovať o jeho osude, rovnako, ako človek má slúžiť Bohu a o osude človeka rozhoduje Boh, alebo vyššie bytosti, k tomu Bohom určené, ale podľa Jeho zákonov.

Smrťou sa teda nič nekončí pre človeka, ale ani pre zviera, ale mení sa iba nápravnovýchovné zariadenie, do ktorého sú preradení. A terajší život je iba súčasťou a to pomerne prísneho nápravného zariadenia, ktoré sa následne môže zlepšiť, ale aj zhoršiť. Na základe dosiahnutých výsledkov, teda presne tak, ako to máme už aj my v rôznych stupňoch nápravných zariadení.

Teraz sa venujme rovnakému problému s medveďmi, prípadne vlkmi, ktoré začínajú byť nepríjemné pre človeka, ba ohrozujúce jeho život priamo, alebo nepriamo tým, že ho oberajú o potravu, alebo životné potreby.

U nás pôsobí jeden bača, ktorý už má zdravotné problémy, jeho nohy sú opuchnuté a nevládze riadne ani chodiť. Nedávno dokonca jeho manželka, ktorá bola relatívne zdravá, počas noci náhle zomrela. Ona bola motorom ich podnikateľských aktivít. Vyplácajú mu nejaký invalidný dôchodok, ale má rodinu a žije sa mu ťažko. Počas dojenia oviec si vypomáha tak, že ich dokonca dojí ležmo. Už niekoľkokrát ho o ovcu pripravil medveď. A to je ešte ten lepší prípad, lebo na východe dokázali vlci zlikvidovať naraz viac ako 50 oviec. Predstavte si, že by sa to stalo spomínanému bačovi, ktorý by takto prišiel o celé stádo a znamenalo by to pre neho koniec. Štát by mu síce možno niečo kompenzoval, ale kde by zohnal počas roka nové ovce, od ktorých vlastne závisí jeho prežitie a aj jeho rodiny? Minimálne dva roky by trvalo, pokiaľ by sa postavil znovu na svoje choré nohy. Dokázali by sa o neho postarať tí ochranári, ktorí chránia viac zvieratá, ako človeka? Ochranári, ktorí žijú pomerne na vysokej úrovni, lebo ani jeden nežije v jaskyni, nesvieti si sviečkami, ale sa vozia na prepychových autách a v tej jaskyni by najradšej videli všetkých nás ostatných.

Nakoniec aj na to odškodnenie sa vlastne musia poskladať daňoví poplatníci, ktorí väčšinou neuznávajú názory a nariadenia iba malej ochranárskej komunity, ba vlastne aj ostatní bačovia a tiež inak postihnutí, ako včelári, poľnohospodári, lesníci a iní. Ochranárska komunita by si mala vlastné aktivity hradiť zo svojho, teda z toho, čo by si dokázali zarobiť vlastnými aktivitami. Potom by vietor z ich plachiet určite nabral iný smer, ktorý by už nebol ostatným na prekážku.

Jeden zákon, pozostávajúci z jednej vety, ktorý by rešpektoval aj ten zákon Boží, vyriešil by v krátkej dobe všetky dnešné problémy:

Každý tvor, ktorý dokáže ohroziť človeka na jeho živote, alebo majetku, ktorý sa priblíži bližšie, ako 500 metrov od ľudského obydlia, alebo v priamej blízkosti pôsobiska živnosti, môže byť humánne usmrtený!

Podľa už popísaného Božieho – prírodného zákona, výsledok by bol znateľný ihneď, lebo myšlienkové formy, vysielané človekom by spôsobili to, čo fungovalo v minulosti, že zvieratá by sa ľudským obydliam vyhýbali. A to nie je všetko, lebo časom, po výmene generácie zvierat, už prichádzajúce zvieratá z uvedenej centrály, by boli takto poučené a preto by sa ľudským obydliam taktiež vyhýbali. Lepšie povedané, pri obydliach by si plnili iba svoju úlohu tak, ako to robia vari už iba lastovičky.

Problém by bol teda vyriešený a to za dodržania Božieho zákona, ktorý jediný je pravý!
A to platí pri všetkých našich vydaných zákonoch, ale aj zvieracích a živočíšnych problémoch.
Ľudská myšlienka má ohromnú silu a naši dávni predkovia to dobre vedeli a aj využívali, veď dokázali pre nás domestikovať toľko zvierat. Dokázali to úspešne využívať aj pri love, o čom nachádzame dôkazy v starých jaskyniach Tasiili, Altamíra a iných. Svedčia o tom, našej vede záhadné kresby zvierat, ktoré ľudia tej doby využívali ako pomôcky, aby dosiahli stav istého tranzu, ktorý im umožnil zhypnotizovať zviera tak, že samo prišlo ku nim a nie naopak, od nich utekalo. Takto dokázali aj s primitívnymi zbraňami uloviť viac, ako my dnes s modernými. Sám to mám znovu prežité a teda viem, o čo sa jedná, lebo som to využíval tiež. Mám ulovené všetky druhy zvierat, ktoré u nás žijú a boli lovné, ale z ktorých sú dnes už mnohé chránené.

Dokazujú to aj samotné zvieratá, lebo tie druhy vtákov, ale aj zveri, ktoré boli lovné, sa prejavujú vyššou inteligenciou – chytrosťou, ako ostatné.

Dnešní ochranári sú ľudia, ktorí ešte v živote nepracovali na vlastnom živobytí, ale nechávajú sa živiť tými, ktorých potom na oplátku, zväzujú zákonmi, ktoré im bránia v ich činnosti, a pritom si neuvedomujú ani to, že keď nebude ich chlebodarcov, nebude ani kapitál pre nich a postihne to aj ich. Ja to nazývam pasívnou ochranou, lebo aktívna ochrana by vyžadovala od nich viac. Museli by vyriešiť pálčivý problém spôsobom, že by užitočne dokázali chrániť človeka, zviera, prírodu, pri dodržaní prírodných – Božích zákonov. A takto na seba zarobiť. Lenže im chýba to hlavné: Poznanie týchto zákonov! Pritom vymýšľajú vlastné, neakceptovateľné pre človeka, zviera, ba hlavne celok – prírodu.

Pre lepšie pochopenie použijem príklad, ktorý je z vlastného života a je to môj prípad ochrancu prírody, ktorý dlho poľoval, ale časom sa stal ochrancom prírody, ale aktívnym. Poľovať som prestal, ale nie som proti tomu. Chrániť som začal, ale v zmysle Božích zákonov, ba ešte aj dnes dokážem vystreliť na líšku pri kuríne, alebo kunu, prípadne zlikvidovať krta v záhrade, ba aj mnoho iného.

Pred tridsiatimi rokmi som prerábal – inovoval rodičovský dom. Ako vykurovanie som si zvolil elektrickú energiu, lebo som vedel, že jej výroba bude v dohľadnej dobe ekologická – môže byť. Okrem toho som si vybudoval krb, ktorý už vtedy spĺňal požiadavky doby dneška. Bolo možné jeho prostredníctvom vykurovanie teplou vodou – ústredné kúrenie, ba aj teplovzdušne. Ešte 24 hodín po skončení kúrenia je možné z neho vyfúkať teplý vzduch. Okrem toho ešte dym, ktorý stúpal z komína bol vedený cez antikorovú nádobu s vodou o obsahu 120 litrov a táto nádoba bola zapojená do systému kúrenia, ktorá predhrievala vodu a následne jej bolo dodané teplo v krbe. Krb mal, ba stále má a je využívaný, dokonalé spaľovanie formou drevného plynu, teda neznečisťuje prostredie.

Vykuruje aj zimnú záhradu, kde rastú citrusy a takto aj mimo vegetácie u mňa vegetácia prebieha a rastliny produkujú kyslík aj v zime. Vykurovanie je cez 6 radov čiernych trubiek, ktoré v lete naopak, sú akoby solárne panely, ktoré dokážu zohriať vodu a to v tom celom množstve nádrže na komíne, teda 120 litrov vody, ktorú možno využiť v byte.

V záhrade som s manželkou pestoval stromčeky do lesa, vyrábali sme ochranný prostriedok proti obhryzu tých stromčekov lesnou zverou, mám na ochranný prostriedok uznaný patent, následne som za jeho pomoci sformuloval bioenergetickú ochranu a následne pochopil to, čo teraz vlastne píšem a čo súvisí s jemnohmotnosťou. V krbe kúrim už drevom tých stromov, ktoré som vypestoval s manželkou, lebo podkôrny hmyz sa rozmnožil tak, že napáda aj listnaté dreviny a likviduje ich, hlavne jaseňa, čo v minulosti tiež nebolo. Ja robím hygienu lesa a pálim v krbe to, čo by následne bolo zdrojom ďalšej nákazy. Eliminujem teda konanie tých ochranárov, ktorí sú proti spracovaniu napadnutého dreva a sú zodpovední za stav, že sa lykožrúty rozmnožili neúmerne tiež, lebo podľa nich údajne tiež patria do prírody a tá sa s tým vysporiada sama. Sú to oni, nie príroda, ktorí spôsobili tento stav nesprávnym myslením a ochranou toho, čo si ochranu nezasluhuje. Veď potom môžeme rovnako chrániť aj komára, ktorý patrí do prírody, aj kliešťa, ba aj vírusy, ktoré spôsobujú smrteľné choroby. Ich myslenie je choré tak, ako naša príroda, ktorú svojou nevedomosťou pokazili. Iba z vlastnej ctižiadostivosti, spojenej s vypočítavou ľahkou možnosťou obživy. Ja propagujem naopak aktívny spôsob ochrany životného prostredia, ktorý by mal byť bežnou záležitosťou všetkých tých, ktorí sa hrdia titulom ochranár. Lenže nájdite mi jedného takého medzi nimi! Toto uvádzam iba preto, aby ma niekto z nich nenazval fanatikom a bludárom, ktorý iba teoretizuje a zavádza verejnosť. Ja som bol iba ten, ktorý sa celý život učil, učí a hľadal vysvetlenia na pozorované záhady a nejasnosti. V každom človeku by mal byť objaviteľ, lebo každú aktivitu a profesiu možno ešte vylepšiť, objaviť v nej nové a tak byť užitočný, ale aj vnútorne spokojný a prežívať radosť. Nie stále hromžiť na život a dokonca pomýšľať na jeho ukončenie pri závisti všetkého, čo majú iní, ale čo sa uvedenému zdá, pre jeho lenivosť, nedosiahnuteľným.

V Posolstve Grálu, ktoré je vrcholom duchovného poučenia, sme informovaní, že príroda, teda hlavne zvieratá sú také, akí sme my – ľudia! Duch riadi a formuje hmotu!

Lenivý a vypočítavý človek, lenivo vypočítavé zvieratá. Dnes už nechce nikto manuálne pracovať, to je pod úroveň človeka. Pritom potrebuje svoju energiu vybiť v neužitočných aktivitách, ktoré podporujú iba pýchu, ctižiadosť jedných a plodia závisť tých druhých.

Kde ešte dnes nájdete človeka, ktorý by pracoval s radosťou, a hlavne v tom, čo mu bolo dané Bohom do vienka, ako jeho nadanie a je aj užitočné? Každý hľadá aktivity, ktoré sú obdivované, hrnie sa z tej strany kapitál, bez aktívneho pričinenia. Pritom v každej ľudskej činnosti a aktivite možno byť užitočný, vylepšiť ju a byť objaviteľom. Ja som celý život pracoval s tým, čo som sa vyučil, bavila ma tá práca, objavil som veľa nového, pomohol tak a vyriešil veľa rôznych problémov, ale hlavne som bol šťastný. Aj keď za tak málo peňazí, že väčšina spolužiakov prešla pracovať tam, „kde to sypalo“.

Preto aj vtáky nechcú chytať hmyz, čo bolo ich prvoradým určením, ale tiež preferujú výhodnejšie zháňanie potravy, prisvojovaním si toho, čo im nepatrí, čo je vlastníctvom iných. Iba nás teda napodobňujú.

Pre dokonalejšie poučenie použijem ešte jeden prípad zo skutočného života a pochádzajúci tiež ešte z tej zdravšej prírody, teda z minulosti. A to pomerne nedávnej.

Už som písal o rozširovaní kliešťov, ktoré nám v poslednej dobe začínajú tiež strpčovať život, ba dokonca nie iba nám, ale aj zvieratám. Dostalo sa mi poučenia, ako sa rozširujú, ba dostalo sa mi následne aj potvrdenia môjho objavu v jednom prírodopisnom filme. Kliešť patrí vlastne medzi roztoče a v tom filme bolo nafilmované, ako roztoče, ktoré sú tiež nelietavé, „nastupujú na vzdušný dopravný prostriedok, tiež ako čierni pasažieri“ – na motýľa.

Prečo o tom ale píšem? No iba preto, lebo iba pri pohľade pár rokov do minulosti, bol u nás kliešť neznámy pojem. Spomenul som si tiež na moju mladosť, keď som bol každodenne v prírode a teda hlavne v tráve, ale kliešťa som nikdy nemal. A to ani nikto v dedine, lebo to bol neznámy tvor. Na podporu môjho tvrdenia použijem prípad, keď pred asi 5 rokmi som bol v lese s jedným pánom, ktorý mal vtedy vyše 75 rokov a keď sme desiatovali spolu pri jednom horskom prameni. Po návrate domov som pri sprchovaní zistil, že mám dvoch kliešťov, ale u mňa to už nebol prvý prípad. Lenže to mi volal ten pán, že čo to má na tele, že sa sprchuje a objavil nejakých zvláštnych tvorov. Ja som ho teda poučil a poradil, ako sa ich zbaviť. Za vyše 75 rokov života teda kliešťa nevidel a ani jeho rodina.

Potom som si tiež spomenul na moje školské časy na strednej lesníckej škole, keď sme museli mať zbierky hmyzu a chrobákov. Ani jeden spolužiak nemal v zbierke a teda ani ja toho zlatoňa, ktorý preváža kliešte na svojom tele a o ktorom bol nedávny príspevok na stránke. Tento fakt teda vlastne logicky zapadá do napísaného, lebo s objavením sa zlatoňa u nás, objavili sa aj kliešte.

Takto teda človek znepríjemňuje život sebe, zvieratám, otáča prírodu vo vlastný neprospech, plodí pohromy, katastrofy a všetko zlo, ktoré nás postihuje.
Veda má na to svoje vysvetlenie:

Spôsobuje to globálne otepľovanie!

Lenže to je iba následok, nami nepoznanej príčiny! Príčiny, ktorá už mohla byť dávno poznaná a aj odstránená! Keď sa tak nestalo, na obrat je dnes už neskoro, lebo sme v štádiu, alebo povedzme polohe, kedy už naklonená rovina dosahuje uhol, ktorý neumožní návrat do rovnovážnej polohy, ale musí dôjsť k preklopeniu a tak vyrovnaniu, ale pri zosypaní sa všetkého toho starého, nesprávne vytvoreného človekom.
Dokonalé poučenie nachádzame znovu v Slove Posolstva Grálu:

„Príroda vo svojej dokonalosti, zodpovedajúcej zákonom stvorenia, je tým najkrajším darom Božím, ktorý dal Boh svojim tvorom! Môže prinášať len osoh, pokiaľ nie je zmenami pokrivená a uvedená na nesprávne cesty týmito pozemskými ľuďmi, ktorí chcú všetko lepšie vedieť.“

„Ako chcú teraz obstáť pri poslednom zúčtovaní? Možno sa teda pritom diviť, že ľuďom so sklonom k nízkemu, musí zostať vznešený raj uzavretý? Smieme sa čudovať, keď teraz bytostné v zvratnom pôsobení nakoniec úplne zničí dielo ľudského ducha, tak nesprávne vedené? –

Keď sa to teraz nad vami zrúti v dôsledku vašej osvedčenej neschopnosti, potom zakryte svoju tvár a uznajte so zahanbením svoju nesmiernu vinu, ktorú ste na seba uvalili! Neopovažujte sa preto už opäť obviňovať svojho Stvoriteľa, alebo ho kruto označovať za nespravodlivého!

Ale ty, hľadajúci, skúmaj vážne, neľútostne a vynasnaž sa potom celé svoje myslenie a cítenie, ba celé svoje bytie postaviť znovu na duchovný základ, ktorý sa už nebude knísať ako doterajší rozumový, a tým veľmi obmedzený! Kto tak nedokáže, bude zavrhnutý na všetky veky!“ –

Všetko to, čo nás teraz postihuje, ba čo nás ešte iba čaká, je teda naše dielo, ktorého plody musíme vychutnať. Lenže termín tiež vyplýva z toho nášho konania, ale treba si uvedomiť, že čím je vlak bližšie ku cieľovej stanici, tým sa dá bližšie určiť čas jeho príchodu. A ten náš vlak je už veľmi blízko, to dokáže poznať každý – kto chce!

Je to príčina, vytvorená nami ľudskými duchmi, ktorú už teraz nemožno odstrániť! Možno sa na ňu jedine pripraviť! Získaním pravej múdrosti a povýšiť ju na presvedčenie!

To je pravá ochrana prírody, pravá veda, pravá služba Bohu a pravá politika. Dnes však všetkým, vrátane duchovných vodcov, vládne iba služba Luciferovi, ktorý nás naučil povýšiť iba hmotný rozum nad ducha a tak všetci vodcovia blúdia po jeho cestách.

Keď sa nám nedarí tak, ako si predstavujeme, tvrdíme, že niet Boha, alebo je nespravodlivý voči nám. Seba vždy iba ľutujeme a ospravedlňujeme svoje nesprávne konanie. Ten čas sa chýli ku koncu a nevidí to už iba hlupák, ktorý sa celý svoj život nechal uspávať rečami tých vypočítavých, ktorí nevedia odkiaľ prišli, na čo tu sú a kde potom odídu, teda ako skončí ich nevedomé žitie. Pritom sa snažia rozdávať svoju domnelú „múdrosť“! Hľadajte tú múdrosť absolútnu, ktorá pochádza od Tvorcu toho neviditeľného stvorenia, ale aj nám viditeľného sveta. Iba tak nájdete hľadaný pokoj a šťastie na všetky veky. Či je to málo?

Dnes už iba poznanie nestačí, tomu ešte môže vládnuť vypočítavosť!
Dnes je potrebné pevné presvedčenie!
Kto ho nezíska, ten v súde neobstojí! 

 

*****

 

Pri vzniku tohto príspevku, došlo k zaujímavému rozhovoru autora príspevku s ďalšou aktivistkou Rádia Záchrana, výsledkom čoho je zhrnutie doplňujúcich informácií. Vybrali sme to podstatné:

- Som rada, že sa v príspevku venujete aj téme „lykožrúta“, pretože ten ma už zaujíma zopár rokov. Nepracujem však v tejto oblasti a nemám potrebné vedomosti ani skúsenosti. Môj brat so švagrinou sa však roky priatelia s istým mladým mužom, je to vyštudovaný lesník a pomerne známy aktívny ochranár prírody, ktorý nakrútil aj – myslím, že dva filmy. V tom čase bol aj členom lesoochranárskeho združenia, ktoré bolo v súvislosti s lykožrútom dosť „pretriasané“. Tvrdili, že lykožrút nie je na Slovensku premnožený, že je iba prirodzenou súčasťou prírody a že kalamitné drevo je najlepšie nechať „tak“, na prírodu, že sa s ním vysporiada najlepšie. Dôkazom má byť poľská časť Tatier, ktorá sa vraj po kalamite z roku 2004 pozviechala skôr ako naša časť, kde sa kalamitné drevo ťažilo. Ja sa v tom však nevyznám a aj keby som sa tam šla osobne pozrieť, tak mi to nepomôže. Jedni tvrdia to a druhí to. Tak ako je to vlastne? Môžete túto tému prosím viacej rozviť?


-      S tým lykožrútom je to tak, ako so všetkým v prírode, lebo keď sa naruší rovnováha na jednej strane, potom sa to začne prejavovať globálne.
Lykožrút tiež má svoje miesto v prírode, ale nie v takom množstve, ako sme sa mu pomohli rozmnožiť my - ľudia. Kedysi človek využíval na kúrenie iba sucháre, teda stromy, ktoré vyschli a lykožrút to urýchľoval, lebo napádal iba oslabené stromy, ktoré nedokázali vyprodukovať toľko živice, aby sa ubránili a zalepili lykožrúta touto živicou.
Lenže tým, že sme znečistili prírodu a životné prostredie exhalátmi a podobne, stromy nie sú v dostatočnej kondícii a nedokážu sa už ubrániť lykožrútom a tak sa ten neúmerne rozmnožil. Napomáhajú ku tomu aj vetrové a iné pohromy a teda hlavne drevo stromov na zemi, ktoré už nemôže produkovať dostatok živice a ubrániť sa a to má potom za následok lavínovité rozmnoženie tohto, pôvodne sanitára lesa, ktorý začne byť škodcom. Je to teda presne tak, ako pri každej epidémii, potom už rozhoduje hygiena. Teda aj tu je potrebná hygiena lesa, teda zbaviť les oslabených jedincov, ktorí sú liahňou kôrovca. Predstavte si, že by sa jednalo o epidémiu zvierat, alebo človeka a mŕtvoly by sa nechali voľne povaľovať po okolí. Určite by to k zažehnaniu epidémie nepomohlo! Rozdiel je iba v tom, že rozkladajúce sa drevo nesmrdí! Aká škoda! Aj v prípade tejto epidémie je to rovnaké a každý logicky rozmýšľajúci človek, musí pochopiť súvislosť. Stromy vyvrátené vetrom, alebo inak poškodené, treba odstraňovať. Má to aj druhú stránku - tú ekonomickú. Naša spoločnosť nie je tak bohatá, aby sme si mohli dovoliť nechať ležať na zemi a znehodnotiť hmotu, z ktorej sa dá vyrobiť nábytok, papier, chemické produkty atď. Aj drevo je dar Boží, ktorý treba využiť. Je to presne tak, ako keby sme nechali na poli znehodnotiť úrodu obilia a pritom ľudia hladujú. Ani komfortný nábytok nemá každý, ba niekto žiadny. Takto sa pripravujeme o hodnoty, ba aj o ľudskú prácu - stále bojujeme s nezamestnanosťou. Písali ste o Poľsku. Prečo potom Poliaci chodia na Slovensko po drevo? - Lebo im chýba a pritom to vlastné nechávajú hniť na zemi. Keby sme tak robili aj my a všade, tak by nemohli vyrábať rôzne veci z dreva, ktoré potom následne predávajú Slovákom. Lenže to by zostali aj mnohí Poliaci bez práce. Všetko je to teda previazané. Práve preto nám vyvalilo Tatry, lebo si nevážime drevo a ten materiál, ktorý narástol a nechávame ho hniť na zemi. Má to aj iný dôvod a už štatisti na to prišli, že pohromami sú najviac postihované lesy, ktoré boli násilne odobraté majiteľom. Má to znovu teda duchovnú - jemnohmotnú príčinu, o ktorej naša veda a teda ani ochranári nemajú ani tušenia. Nebudeme mať teda ani lesy, ale ani zamestnanie, ba ani nábytok,  iba ak z umelej hmoty, pri výrobe ktorého sa znovu znečistí ešte viac životné prostredie a znovu budú aj novo zasadené stromy menej odolné atď.

Dnešným študovaným ľuďom chýba obyčajný sedliacky rozum, ktorý vždy človeka nútil uvažovať tak prakticky, aby sa využilo všetko, čo je k dispozícii. Ak si človek prestane vážiť tých hodnôt, ktoré ponúka príroda a bude chcieť  prírodu iba obdivovať a nie aj rozumne užívať, tak mu nezostane ani tá možnosť na obdivovanie, ale iba príroda, v ktorej už ani človek nedokáže prežiť. Všetko, čo okolo seba vidíme a máme, malo slúžiť iba ľudskému duchu na jeho vývoj a teda aj prežitie. Pritom sa mal hlavne naučiť tie dary správne využívať. Lenže ako môže tieto dary využívať ten, ktorý ani nepozná ich pôvod? Nepozná ani darcu a preto si tie dary ani nedokáže patrične vážiť. A to je problém všetkých ochranárov, lebo ich to nikto nenaučil. V škole sa o tom nedozvedeli a duchovno je akoby iná oblasť, nesúvisiaca s problémom - podľa nich. A toto sa musí zmeniť!
Lenže ako som uviedol, už je neskoro, teraz už zostáva, iba pripraviť sa na to, čo nás čaká.

Ja som už na túto tému písal viackrát, ale viac do lesníckych odborných inštitúcií a podobne. Lenže aj tak zbytočne.

Ešte je potrebné doplniť ohľadom toho lykožrúta, ale vlastne aj celkovo, jednu skutočnosť, na ktorú sa stále zabúda.
Doba zberu úrody v lese, teda ťažobná doba je dlhšia, ako priemerný vek človeka a preto si jedinec, odborník v tejto oblasti môže iba ťažko robiť nárok, že si dokáže vytvoriť vlastný názor, teda získať skúsenosť iba počas svojho života a preto musí brať ohľad na už získané skúsenosti odborníkov z minulosti, teda tých predchodcov a starších.  Preto tie terajšie - moderné názory ochranárov nie sú podložené žiadnou skúsenosťou a môžeme ich brať iba ako názory teoretikov, mladých neskúsených jedincov, ktorí tieto svoje tvrdenia nemôžu doložiť prežitím a teda skúsenosťou.

Iba ten sedliacky rozum a skúsenosť predkov, nám dokázali zachovať tie lesy, ktoré nám cudzinci závideli, v ktorých prežili všetky druhy zvierat, a v ktorých sa bola radosť poprechádzať. Nech sa skúsia ísť poprechádzať dnes do tých lesov, v ktorých zostala drevná hmota na zemi, všetci tí, ktorí fandia tým moderným názorom, teda názorom tých vzdelaných  ochrancov lesa.

Ich odbor je mladý ako oni samotní! Lenže lesnícka veda už má nejakú históriou, podloženú skúsenosť odborníkov, aj keď treba dodať, že aj tu chýba to dôležité - podstatné, to poznanie jemnohmotnosti a až doplnením toho potom získa tá skúsenosť aj pravé poznanie a všetky doterajšie - iba následky, ktoré boli považované za príčiny, sa posunú do tej správnej polohy. Ak znovu tí, ktorí sú kompetentní, nebudú iba ovládaní pýchou na vlastné poznanie a ctižiadostivosťou, teda vlastnosťami, ktoré teraz práve prekvitajú a bránia pri tom správnom poznaní. Lenže práve medzi tými ochranármi je takýchto ľudí najviac. Dnes je to podobné aj v lesníctve a tiež sa dbá veľmi málo na tú skúsenosť, ktorá v lese skutočne rozhoduje z toho, už spomenutého dôvodu. Tá skúsenosť sa iba musí doplniť a obohatiť o to nové, ale to nie je ochotný urobiť ani jeden odbor prírodných vied a preto sa nemôžeme vymotať z kruhu nevedomosti.
Ako som už napísal, nemali by chodiť za kapitálom, ba ani za rozumami  do cudziny, tam hľadať podporu, medzi tými, ktorí už všetky tie zvieratá, ktoré odporúčajú chrániť teraz nám, sami vykynožili iba preto, že sa chceli mať lepšie, ba sa aj majú. Ba všetci tí, ktorí nám začali radiť, nám naše lesy závideli, a bolo čo, pokiaľ sme ich nezačali počúvať a napodobňovať. Tí ochranári by mali hľadať doma, správny recept a pravú rovnováhu medzi človekom, zvieraťom, poznávať domácu prírodu a pomôcť ju využiť ku blahu vlastného národa a teda človeka. Lenže k tomu treba práve námahu, odriekanie a zbavenie sa tých neduhov, ktoré sú teraz motívom, ako som už spomínal. Pýcha a ctižiadostivosť!

Preto sme stále tam, kde sme už mnohokrát skončili - teda pri tom duchovnom, ktoré je tiež rovnako popletené a ovládané rovnakými neresťami.

Tak aká je možnosť nápravy? Iba taká, že aj tak tie zvieratá, ktoré sa teraz všetci snažia chrániť, dopadnú tak, ako dinosaury, a v tom človek nedokáže urobiť nič. Čo je ale horšie, teraz so zvieratami žijeme aj my - ľudia, a dopadneme rovnako. Tak akú hodnotu má potom ich učenie a akú to naše? Oni sa snažia zachraňovať to, čo je už nemožné a to podstatné, čo sa zachrániť môže, tomu nevenujú žiadnu pozornosť.

Teraz žijeme dobu, kedy už ochrana toho, čo sme niekde pokazili, ale aj toho, čo ešte nie, je až druhoradá, teda presne tak, ako by sa niekto snažil chrániť tie spomínané dinosaury pred vyhynutím, ktoré umožnilo vznik a vývoj cicavcov, z ktorých sa potom nakoniec mohlo vyvinúť aj telo ľudské. Teraz nás čaká podobný evolučný skok, ktorý zmení nie iba človeka, ale aj zvieratá a preto treba rozlišovať náležitosti a teda aj tomu prispôsobiť svoje aktivity.

Musíme sa naučiť rozlišovať medzi tým, čo je výsledkom činnosti človeka a čo je vyšší zámer,
ktorý pochádza od Tvorcu. A teraz, ako už viackrát, ide o ten vyšší zámer.

 

 

________________________________________________________________________________________________________________________
2.júna 2014

ZAUJÍMAVÝ OBJAV
Ešte zaujímavejšia skúsenosť

 

Určite je pre každého známy nepríjemný parazit, ktorý okrem toho, že znepríjemňuje život nám ľuďom, ale aj zvieratám, je ešte aj prenášačom dvoch nebezpečných nemocí. Je to kliešť!

Ja osobne som už viackrát dumal, ako sa tento nepríjemný tvor šíri prostredím a teda aj rozširuje tie nemoci, keď on samotný nie je veľmi mobilný. Samozrejme že som chápal, že sa vlastne premiestňuje na svojich obetiach, ale tie nemigrujú na väčšie vzdialenosti a jeho zaberanie prostredia, ale hlavne šírenie ním prenášaných nemocí je pomerne rýchle, teda nad jeho schopnosti.

Pomohla mi však „náhoda“, ako by niekto povedal, ale pre mňa to nie je celkom pravda. Treba pre tú náhodu aj niečo vykonať a byť správne zvedavý a potom sa aj túžba obyčajne splní a teda to vyzerá – pre neznalého, ako náhoda.

Moja vnučka nemohla ísť do školy prírody, lebo mala zlomenú ruku a chodila na rehabilitáciu. Ja a manželka sme sa teda o ňu počas toho týždňa starali, keď nechodila do školy a rodičia boli v zamestnaní. Chcel som jej spríjemniť pobyt u nás, ba aj jej aspoň čiastočne nahradiť to, o čo prišla, keď nemohla ísť so spolužiakmi nazbierať vedomosti.

Videl som, ako priletel pekný chrobák, ktorý mňa osobne už dlhšie veľmi fascinoval a som ho aj vlastne obdivoval, pre jeho krásu, ale hlavne pre jeho schopnosť lietania, nakoľko je to vynikajúci letec, ktorý je medzi chrobákmi raritou. Je to zlatoň! V čom je tak pozoruhodný? No tento chrobák pri lietaní, vôbec nemusí zdvihnúť svoje chitínové krovky, aby mohol rozprestrieť svoje blanovité krídla a teda mohol s nimi mávať a lietať. On má na spodnej časti kroviek vykrojenie, cez ktoré vysunie svoje letky a môže takto letieť pri minimálnom odpore vzduchu; lieta teda pomerne rýchlo a aj na veľké vzdialenosti.

Tento zlatoň poletoval teda ponad viničom a hľadal vhodné miesto na zosadnutie. Ja som to využil a hneď, ako pristal na vinič, tak som ho odchytil, zavrel v dlani a išiel som ho ukázať vnučke, ba aj manželke. Ale aké bolo moje prekvapenie, keď som roztvoril dlaň! Okrem zlatoňa mi liezlo v ruke asi 8 – 10 malých kliešťov, ktorých som mal plnú dlaň. Nemohli sa tam inak dostať, jedine tak, že zliezli z toho zlatoňa, ktorého využili rovnako, ako čierni pasažieri občas využijú lietadlo na prekonanie väčšej vzdialenosti.

Kliešťov sme hneď na dlažbe popučili a zlatoňa si mohla prezrieť vnučka. Až potom som si uvedomil, že sme vlastne boli my traja svedkami zaujímavého objavu, ktorý je zatiaľ neznámy, lebo nikde v literatúre som sa s tým javom – objavom nestretol. Uvedomil som si, že bude potrebné oboznámiť s touto skutočnosťou verejnosť, aby si to mohli viacerí overiť a takto sa získali ďalšie dôkazy pre tento objav. Preto som sa rozhodol, že zavolám do TV Markíza a uvidím, či prejavia záujem, aj keď som mal svoje tušenie, podľa skladby ich programu a ideového zamerania. Ozval sa mi iba odkazovač a tak som zanechal odkaz, o čo ide a čo sa mi podarilo objaviť.

Asi po 24 hodinách, teda na druhý deň, sa mi ozval jeden menovaný, ale pre zverejnenie nemenovaný redaktor a chcel odo mňa, či by som dokázal odchytiť ešte jedného zlatoňa, aby mal čo nafilmovať. Ja som mu povedal, že toho zlatoňa stále mám, ba že u mňa nie je problém ho odchytiť, a aj nafilmovať, nakoľko ja pestujem asiminy, t. j. ovocné stromy, pôvodom z Ameriky, a zložením podobné banánom, lebo ich aj tak volajú – „banán severu“; ktoré práve opeľujú tieto zlatone a teda je tá možnosť pomerne istá, aby sme nejakého zdokumentovali. Ja som ale potom ešte odchytil ďalších štyroch zlatoňov, a to hneď po prisadnutí, ale žiadny už nemal na sebe tých pasažierov, ba som to tomu redaktorovi aj povedal, že je to ojedinelý prípad, lebo nie každý zlatoň bude takto obsadený a prenášačom týchto parazitov. Dvaja svedkovia okrem mňa by mohli predsa stačiť!

Pri týchto odchytoch zlatoňov, som si ale uvedomil, že ja na tých asiminách odchytávam už domácich zlatoňov, lebo oni už vedia o asiminách a preto ich môžem považovať za domáce – naše. Lenže ten, ktorý mal na sebe kliešťov, ten sadol na vinič, nie na asiminu z dôvodu, že je cudzí, teda asi priletel zo vzdialeného vinárskeho kraja, keď poznal vinič a sadol naň. Keby bol domáci, letel by isto ku asiminám, ktorým by určite dal prednosť. Tiež som si uvedomil skutočnosť, že tie kliešte musia zlatoňovi spôsobovať nejaké dráždenie, ktoré ho núti stále letieť, teda na väčšiu vzdialenosť a prirovnal by som to k tomu, ako jazdec na koni, dráždi koňa ostrohami po slabinách, aby bežal rýchlejšie a aj dlhšiu dobu, podľa potreby jazdca.

Redaktor z TV mi prisľúbil, že sa ešte ozve a dohodneme sa, lenže bol to, ako som aj očakával, iba prázdny sľub. Možno ho usmernila vrchnosť TV, lebo on samotný tomu fandil. Preto som sa rozhodol to zverejniť na internete, ba na našej stránke rádia, aby takto čitatelia získali ten správny obraz o spôsobe a zameraní nás, ktorí sústavne usilujeme o šírenie prírodných – Božích zákonov, ktoré sú pre nás všetkým, lebo sme im všetci a sústavne podrobení; lenže zároveň aby si čitatelia uvedomili aj skutočnosť, o čo usilujú všetky dnešné médiá: Je to pre nich iba šou, jalové a nepodstatné klebety, intrigy mocných, katastrofy, havárie, krádeže, ubližovania človeka človekom, ale hlavne politické trenice a boje. Všetko teda negatívne informácie, ktoré potom aj vychovávajú a takto usmerňujú novú generáciu, čoho sme stále častejšie svedkami.

TV Markíza sa vychvaľuje najväčšou sledovanosťou, v čom majú aj pravdu, ale je to výsledkom iba toho, že sú síce pri každej akcii, ale žiaľ, každú usmernia do tej nesprávnej polohy – NEGATÍVNEJ! A keďže v dnešnej dobe je väčšina populácie nasmerovaná negatívnym smerom, tak je to iba dôkazom toho, čo bolo napísané. Lenže si neuvedomujú, že práve médiá zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri smerovaní spoločnosti – a to je potom výsledok!

Redaktor TV odo mňa očakával, že ja znovu odchytím zlatoňa, ktorý bude obsadený kliešťami, lenže si vôbec neuvedomil, že je to vlastne nemožné. Keby sa mi hneď znovu podaril tento vzácny kúsok, aj tak by mi to nebolo nič platné, lebo kliešte by sa znovu hneď rozliezli a opustili svoj vzdušný prostriedok. Či by som ja ich mal potom prilepiť na zlatoňa sekundovým lepidlom? To by som mohol urobiť aj tak, že by som na zlatoňa prilepil kliešte, ktoré som nazbieral niekde v tráve a mali by dôkaz, ale aj podvod, ktorý je dnes tak bežný a využívaný, aby sa niekto dokázal blysnúť pred inými. To ale nie je moja parketa. Mne nešlo o zviditeľnenie seba, ale o zverejnenie faktu, ktorý bol – je neznámy, ale iba za tým účelom, aby to mohli potvrdiť aj iní, ktorí by sa takto o tom dozvedeli a zvýšila by sa šanca na toto potvrdenie viackrát. Je iba malá pravdepodobnosť, že nájde znovu poklad ten, ktorý práve jeden už našiel a preto tohto je nie veľmi šťastné, znovu ďalší poklad poslať hľadať. A to chceli odo mňa asi tí, z TV. Keď pošlem hľadať poklad tisíc ľudí, tak šanca sa zvýši, keď im poradím, kde treba hľadať! A oni v TV dokážu usmerniť ľudí ďaleko viac. Chybou je iba to, že nesprávnym smerom.


S menovanou TV som mal tesne pred tým, ešte jednu podobnú skúsenosť. Obidva tieto prípady sa v niečom zhodujú:

Jedná sa v oboch prípadoch o prepravu vzduchom, pomerne vzácnu a dôkazy sa rovnako vzácne môžu získať a teda potvrdiť pre verejnosť!

Jednalo sa o to, že na Slovensku bol na návšteve jeden známy spisovateľ a ufológ, ktorý bol hosťom aj uvedenej TV. Bol to E. V. Däniken, ktorý napísal veľa kníh na tému mimozemských civilizácií a teraz v TV tvrdil, že tie mimozemské civilizácie, ktoré tu v minulosti lietali, teraz nás stále sledujú, ba že sľúbili, že sa vrátia a že ten čas sa blíži. Pre nás, okolo rádia je to nie nič nového, ale pre väčšinu áno a preto sa teraz k tejto téme vraciame, lebo to všetko má rovnaké pozadie – držať ľudstvo v hlúposti a nevedomosti o tých podstatných udalostiach, ba rozptyľovať mienku v hrách, pestovať samoľúbosť a ctižiadostivosť a mnohé iné neduhy.

V relácii „Teleráno“ sa venovali tejto informácii, ba vyzvali divákov, teda tých, ktorí majú vlastnú skúsenosť s UFO a mimozemskými civilizáciami, aby sa ozvali a uviedli aj kontaktnú adresu. Prisľúbili, že na záver sa k tomu vrátia. Ja som sa pokúšal kontaktovať, ale neúspešne, ba čo ma iba utvrdilo o zámere, viac sa k téme nevrátili a relácia skončila bez sľúbeného zakončenia.

Ja som si ale teraz uvedomil, že aj v tomto prípade bola moja snaha zbytočná, lebo by tiež odo mňa očakávali, aby som im priviedol mimozemšťanov pred kameru, alebo aspoň ja sám priletel na UFE. Lenže aj keby som to dokázal, aj tak by spochybnili tých pred kamerou a tvrdili, že sú to iba deformovaní pozemšťania, ako je to s tou lebkou mimozemského dieťaťa.

Mal som pre nich pripravenú informáciu, ktorá je skutočnou udalosťou, ktorú som ja sám s týmto fenoménom zažil a bol som vlastne iba zvedavý, ako sa k problému postavia. Lenže žiaľ, nedozvedel som sa ani to, ba vlastne iba to, čo je skutočnosťou dneška, že také informácie sú iba na posmech, alebo ako zaujímavá perlička, ale neskutočná, teda „kačička“.

Preto teraz zverejním aj text, ktorý som chcel ponúknuť TV Markíza, ale neúspešne:


„HOVORIL SOM S MIMOZEMŠTANMI

Slová z názvu tohto príspevku sú pravdivé a je aj na Slovensku možno viac takých, ktorí mali – majú kontakt s mimozemskou civilizáciou, lenže nerobia z toho šou, podobne, ako to zaváňa vo vašej relácii, ba je tomu tak aj vo väčšine kníh, ktoré boli na túto tému napísané.

Prečo je tomu tak?

No preto, lebo v tomto vesmíre, – ba nie iba v ňom, ale aj v tých paralelných svetoch, ktoré nedávno potvrdila aj naša veda a dostala takto konečne kľúč na rozlúštenie otázky, čo je to tá temná hmota alebo energia, ktorej je väčšina vo vesmíre – vládne ten nesprávny vládca, ktorému posluhuje väčšina ľudí na planéte Zem, ale aj v týchto menovaných svetoch.

Nebude tomu tak však už dlho!

Došlo k tomu na základe slobodnej vôle každého jednotlivca tu na Zemi, ale aj v tých ostatných svetoch.
Teraz ale k veci!

Ja som skutočne hovoril s mimozemšťanmi a čo je na tejto komunikácii pre mňa, ale malo by byť pre každého zaujímavé, to je fakt, že ja som sa neučil okrem ruštiny žiadnu cudziu reč a s nimi som komunikoval cudzou – asi ich rečou (univerzálnou).

Po skončení komunikácie som si presne pamätal, teda vedel význam poslednej vety v slovenčine, ale aj v tej „cudzej“ reči. Opakoval som si tú vetu a chystal som si ju zapísať, ale žiaľ, pokiaľ som tak mohol urobiť, na pojmy v tej cudzej reči som úplne zabudol, ba aj na význam v slovenčine. Nevedel som teda vôbec to, čo sme v rozhovore preberali. Lenže to nie je celkom pravda, lebo následne mi prichádzali isté usmernenia, ktoré boli akoby mojimi vlastnými, ale ja viem, že neboli. Viem aj niečo viac, ale to nechcem, ba nemôžem zverejniť, lebo by to bolo príliš neuveriteľné, ale čo je horšie, mohli by to mnohí brať ako informáciu, ktorá by jadro problému iba poškodila.

Po prvom kontakte som komunikoval s nimi ešte raz, ale už som sa na to pripravil, lenže nebolo mi to veľmi veľa platné – aj keď predsa. Po skončenej komunikácii som si v druhom prípade nedokázal spomenúť na celú vetu, ako v minulom, ale iba na posledné slovo, ktoré som si hneď zapísal a preto si ho teraz pamätám stále. Bolo to nasledovné slovo:

„Nafiotor“ - znamenalo v slovenčine otrok!

Snažil som sa pátrať po tejto reči, ale zatiaľ márne.
Potom som ale dostával akoby inšpiratívne rady, ktoré ale stále podliehali mojej slobodnej vôli a teda som mohol slobodne nakladať s tými informáciami. Nebudem to rozvádzať, lebo by som sa zbytočne opakoval, ba nechcem dosiahnuť toho, čo zatiaľ v tejto oblasti prevláda: tej šou!

Ono je to naopak tá najdôležitejšia oblasť a vlastne je to podmienkou napredovania každého jednotlivca, v jeho – teda ceste nás všetkých, ako v blízkej budúcnosti dopadneme!

Keď sa oni vrátia – ako tvrdí Däniken, ba aj iní, a aj my v rádiu!

Ba tvrdia to aj staré zasľúbenia a rôzne proroctvá. Lenže žiaľ, s jednou zásadnou chybou. Nebude to: „Druhý príchod Krista“, ale príchod niekoho INÉHO! Dalo by sa povedať, že ešte kompetentnejšieho, lebo Ježiš sa o ŇOM vyjadril: „Ja odídem a pošlem ho k vám!“

Podobných zasľúbení je celý rad, ale sú prehliadané, ba priamo prekrúcané a aj zatajované! Výsledkom tých, mne prichádzaných inšpirácií bol nasledovný projekt, ktorý osvetlí aj pre vás viac.
Ja ale teraz nebudem robiť šou z môjho prežitia a preto vás odkazujem na stránku:

www.radiozachrana.sk

Ak vám ide o PRAVDU a objektívne informácie – tam sa dozviete viac!“

 

Takto sme si znovu dokázali, že obchádzanie prírodných zákonov prinesie vždy neúspech každému, ktorý ich nerešpektuje. Nemôže nadviazať správny kontakt ten, ktorý je svojou rovnorodosťou opačne polarizovaný, lebo zákon rovnorodosti túto možnosť vždy vylúči. Nemôže získať dôkaz o niektorom deji ten, ktorý v tento dej vnútorne neverí. A v tejto pozícii je aj terajšia veda, ktorá môže získať iba také dôkazy, po ktorých túži.

Je to rovnaký zákon, ako keď tí, ktorí sa nebudú môcť naladiť na naše rádio, potom budú tvrdiť, že také rádio nevysiela, lebo neurobili nič pre to, aby sa naladili na tú správnu a potrebnú frekvenciu. Lenže tí, ktorí si dali tú námahu a hľadali spojenie, tým sa rádio stane skutočnosťou a aj tou správnou pomocou.

 

Mimozemšťania rešpektovali prírodný – Boží zákon o slobodnej vôli a nič mi nebolo vnucované!
Rovnako to činím aj ja teraz, ba bude tomu tak aj v našom rádiu „ZÁCHRANA“!

Ten rozhodujúci krok musí vykonať každý sám!

 

________________________________________________________________________________________________________________________