________________________________________________________________________________________________________________________
29.mája 2014

K SVIATKU SVÄTEJ HOLUBICE

 

Odkedy som Tvoje Slovo Pane našla,
zmenil sa mi život, začala som žiť!

Odkedy smiem Tvoje Slovo Pane šíriť,
horí vo mne láska, čo neprestáva víťaziť.
 

Láska je cit najvyšší,
príští zo mňa Pane,
chcem len v Tvojej vôli žiť
Tebe slúžiť stále.
 

Slobodná som ako nikdy,
šťastná, že na to niet slov
a vďačná Ti celým duchom,
za tú priehršť pokladov.
 

V deň Svätej Holubice,
keď Grál sa otvára
Tvoja božská sila
doňho sa ponára.
 

Dávaš nám život
z Grálu svetmi prúdi,
cíti ju každý tvor,
čo neodťal si údy.
 

Údy svojej podstaty
-bytosti či ducha,
bytostní sú vždy krásni,
duch – podľa farby rúcha.
 

V dnešný deň tak významný
prisahám Ti Pane,
v tvrdom boji vytrvám
nech sa hocčo stane!
 

Zákony sú železné, prísne spravodlivé,
nikto sa im nevyhne a nič nevymizne.
Posledný súd vrcholí, kruh sa uzatvára,
žneme čo sme zasiali, dianie dôkaz dáva!
 

Blíži sa deň významný,
keď Pán obnovuje svety,
kto svojho ducha otvorí
v tom sa sila vznieti.
 

Preto volám ku tým ľuďom,
čo sú dobrej vôle,
nezmeškajte príležitosť,
spása je LEN v SLOVE!!!

 

*****

„Z času načas, v deň Svätej Holubice (každý rok to vychádza približne na koniec Mája), zjavuje sa nad nádobou (Svätým Grálom) Holubica, ako obnovené znamenie nepremennej božskej lásky Otcovej. Je to chvíľa spojenia, prinášajúca obnovenie sily. Strážcovia Grálu ju prijímajú v pokornej zbožnosti a túto zázračnú silu môžu potom rozdávať ďalej.

Od toho závisí pretrvávanie celého stvorenia!

Je to okamih, keď sa láska Stvoriteľova žiarivo rozlieva v chráme Svätého Grálu k obnove bytia, k obnove tvorivého úsilia. Prúdi dolu do celého vesmíru ako údery pulzu. Pritom sa zachvejú v posvätnom úžase všetky sféry, naplnené predtuchou radosti a veľkého šťastia. Len duch človeka stojí ešte nezúčastnený, len on necíti, čo táto udalosť znamená práve pre neho, aký nesmierny dar prijíma s otupenou mysľou. Jeho vlastná rozumová obmedzenosť mu nedovolí pochopiť takú veľkosť.

Je to okamih prílivu života pre celé stvorenie!

Je to stále sa opakujúce nutné potvrdzovanie zmluvy, ktorú Stvoriteľ udržuje so svojím dielom. Keby raz bol tento príliv prerušený, keby neprišiel, muselo by všetko jestvujúce pomaly zoschnúť, zostarnúť a rozpadnúť sa. Potom by prišiel koniec všetkých dní a zostal by len sám Boh, ako tomu bolo na počiatku! Lebo len On sám je Život.“

                                                                Z diela Posolstvo Grálu, prednáška č. 44: Svätý Grál

________________________________________________________________________________________________________________________
6.júna 2014

OTÁZKA
 

Bola mi istým pánom položená otázka. Keďže je to otázka, ktorá isto trápi viacerých hľadajúcich, považujeme za užitočné zverejniť ju na našej stránke:

"Dobrý deň,
Chcel by som sa spýtať, ako rozoznám obyčajného veštca od Božieho proroka? V histórii existovalo mnoho prorokov, ako Ježiš, Mojžiš, Mohamed, Nostradamus, Joseph Smith, Natália Makedonová a pod. a ako mám vedieť, ktorý z nich hovorí pravdu?
A všetci nemôžu mať pravdu, lebo si navzájom protirečia.
Napr. taký Mojžiš ostro odsudzoval okultné praktiky, a Natália Makedonová ich veselo praktizovala.
A ak by sme za kritérium vierohodnosti volili svätý spôsob života od prvého dňa, tak cez toto sito by prešiel iba Ježiš a Ján Krstiteľ, ktorý ho pokrstil. Alebo máte nejaké lepšie kritérium vierohodnosti?

S pozdravom
..."


Ja som mu odpovedal hneď, aj keď myslím presvedčivo, no stále som nebol spokojný. Až počas noci sa mi podarilo sformulovať z môjho pohľadu uspokojivú a jednoduchú odpoveď. Tu je:

 "Vážený pán ... !
Na tú Vašu prvú a pôvodnú otázku, ktorú ste mi položili, jestvuje aj celkom jednoduchá odpoveď jednou vetou, lenže pochopiť tú jednoduchosť je vždy to najťažšie. Tá veta a odpoveď je nasledovná:
Keď vo všetkých tých rozdielnostiach, ktoré tak teraz chápete a teda aj všetkých zvestovateľoch Slova, OBJAVÍTE JEDNOTU, vtedy budete pri PRAVDE!  ABSOLÚTNEJ PRAVDE!
Lenže to musíte vykonať Vy sám. V tom Vám nikto nepomôže.
"

 

Abdrushin sa tejto téme venuje v Posolstve Grálu, v Odpovediach na otázky:

31. otázka:
Je Abdrushin veštec, alebo čerpá z cudzích prameňov?

Odpoveď:
Napriek tomu, že táto otázka je čisto osobná, teda kladená zo zvedavosti, a vedomosť o tom nemôže absolútne prispieť k duchovnému vzostupu, chcem na ňu výnimočne odpovedať. Nie som nijakým veštcom v tom známom zmysle, ani nečerpám z cudzích zdrojov. Nič také nepotrebujem! Ani nečerpám z nijakého iného prameňa, ako sa niektorí domnievajú. Nie je to ani nijaký súhrn z iných hnutí. Ak v starých i novších smeroch nachádzate príbuzné hlasy, tak to pochádza, iba z toho, že tieto obsahujú v sebe zrnká pravdy. Tie musia totiž zostať všade rovnaké a nachádzajú sa opäť i v mojich prednáškach. Ja tvorím sám a nič nezostavujem! Kto sa s tým nemôže uspokojiť, ten by ani nerozumel, keby som to chcel ešte viacej vysvetľovať. Chcem, aby sa skúmali slová a aby ich ľudia prijali čo najviac do seba, lebo bez vlastného presvedčenia každého jednotlivca to nemá pre neho vôbec nijakú cenu. Ale presvedčenie nesmie byť kvôli prinášateľovi Slova, ale musí vychádzať z vnútorného súhlasu s tým, čo bolo povedané! O tom som sa výslovne zmienil už na začiatku mojich prednášok, ba čo viac, požadujem to. A pritom sú také otázky zbytočné. Okrem toho kto pri čítaní to tvorenie už sám nevycítil, ten Posolstvo ešte celkom nepochopil.“

A toto bola rada z tej večnej - ABSOLÚTNEJ PRAVDY!
Nechajte sa viesť vnútornou túžbou za  PRAVDOU - SLOVOM, ale nie osobou!

________________________________________________________________________________________________________________________
 

EXISTUJE BOH? 

AK ÁNO, TAK AKÝ SKUTOČNE JE?

 

Je treba si uvedomiť, že Boh - Stvoriteľ a cirkev nie sú jedno a to isté! Cirkev nie je taká, akú ju Stvoriteľ chce mať! Potom ani nečudo, že tí triezvo uvažujúci ľudia ostávajú radšej ateistami, keď cirkev robí také prešľapy, sama sebe protirečí a ešte aj koná opak toho, čo hlása. 

Boh alebo Stvoriteľ existuje! Ale je iný, ako to dnešná cirkev hlása!


Jeho existencia sa dá ľahko dokázať. 


Zoberme si len tú dokonalosť, ktorá vládne v prírode. Všetko je riadené len pár jednoduchými zákonmi, ktoré všade fungujú. Tie zákony sú to, čo robí prírodu takou dokonalou a čo ju sformovalo. A nie len prírodu! Celý vesmír, každý organizmus, každý fungujúci systém, ale aj náš život, naše prežívanie, sú tiež „tzv. karmou“ alebo osudom, sú Božou Vôľou! Tie najhlavnejšie z nich sú: zákon tiaže, príťažlivosti, rovnorodosti, spätného pôsobenia, rovnováhy, pohybu. S týmito zákonmi sa už každý stretol. Aj keď možno pod iným pomenovaním.

 

Lenže každý zákon musel niekto uviesť do chodu, zákon predsa nevznikne sám odseba!
A tiež každá sila, ktorá pôsobí potrebuje mať svoj zdroj.

 

Príklad: Čo je zdrojom „zemskej príťažlivej sily“, alebo „gravitácie, ktorú poznáme asi všetci? My a Zem na seba navzájom pôsobíme príťažlivou silou, ktorú poznáme a uznávame, ale nechceme uznať to, že tá sila má aj svoj zdroj. A predsa jasne vidíme všade okolo seba, že každá sila musí mať svoj zdroj. A vieme, že ak nejaký fyzikálny dej funguje v malom, tak funguje aj vo veľkom. Teda neexistuje sila bez zdroja tejto sily! Vedci to vedia a preto sa tak často pýtajú: „Čo je tou záhadnou silou, ktorá poháňa vesmír?“ A namáhavo študujú celý pozemský život, aby sa k niečomu hodnotnému dopátrali. Pritom by im stačilo otvoriť Slovo Syna Človeka a mali by hneď jasné a logické odpovede na VŠETKY otázky.



Teraz to skúsime uviesť z iného pohľadu, rovnako jednoducho. Stvorenie je zložené z rôznych stupňov. Je ich sedem. Časti troch rôznych stupňov pozorovať môžeme už teraz. Vidíme hmotu, ako niečo neživé. Potom vidíme zvieratá, všetky charakterizuje určitý druh správania, ktorý je pre všetky zvieratá rovnaký a odlišný od správania ľudí. Zvieratá totiž nemajú možnosť slobodnej vôle tak, ako ju majú ľudia. Zvieratá musia žiť v súlade s prírodnými – Božími zákonmi. Ľudia sa môžu rozhodnúť, či budú žiť v súlade s nimi, alebo nie. Následky svojich rozhodnutí však musia niesť. A preto tie Pohromy!



Veľmi jednoducho povedané, vidíme, že zviera „má viac schopností“ ako hmota, keďže žije, ale človek „má viac schopností“ ako zviera, keďže má aj slobodnú vôľu. Vidíme teda tri odstupňovania (hmota, zviera, človek), z ktorých stále to vyššie, má vyššie schopnosti. Prečo by teda nemohol existovať aj „štvrtý stupeň“, ktorý je dokonalejší ako my. Keď predsa vidíme, že v prírode fungujú dokonalé zákony – teda musel ich uviesť, stvoriť, vložiť do stvorenia niekto dokonalý. A ľudia to neboli, pretože tí dokonalí nie sú.

 

* * *


Máme teda Stvoriteľa a zákony, ktoré do svojho stvorenia vložil!

Ak by sme ich prijali a podľa nich žili, tak tá istá dokonalosť, ktorá vybudovala túto krásnu prírodu, dokonale fungujúce systémy, ktoré v prírode fungujú, ba aj v celom vesmíre a aj v našom tele, tak táto dokonalosť by viedla aj naše životy a to ku šťastiu. K duchovnému šťastiu, ktoré sa nedá porovnávať so šťastím rozumovým. Priviedlo by nás to k odlesku raja na Zemi, k blaženosti! To je pojem, ktorý si už dnes mnohí ani nevedia predstaviť, pretože ducha – cítenie – teda TO, čo nás robí ľuďmi, už v sebe zahrabali a namiesto toho používajú len rozum. Takí vlastne ani nie sú ľuďmi. Lebo človek bez citu, je ako kováč bez kladiva – teda žiadny kováč.

A čo je najvtipnejšie. Práve toho ducha - cítenie, ktorý má najviac „schopností“, sme vymenili za rozum – hmotu, ktorá má tých schopností najmenej! A ešte sme na túto výmenu hrdí!

Stvoriteľ nie je zmäkčilý, ako to cirkev hlása. „Odpustenie hriechov“ sa dá odčiniť len polepšením alebo prežitím vlastných chýb a následným polepšením. Pozrite sa len do prírody, ktorú stvoril, či tam vidíte zmäkčilosť alebo prísne dodržiavanie určitých zákonov.

Stvoriteľ je prísne vecný, dokonale spravodlivý a zároveň láskavý. Jeho láska je ale iného druhu, než tá naša. Jeho láska bude stále dbať na to, čo nám prospeje, nie na to, čo nám je príjemné. A túto lásku, prísnosť a teda spravodlivosť Boh zakotvil do spomínaných zákonov.

Ak by niekto spal a išla by pohroma, pred ktorou je treba utiecť, tak je to predsa len prejav lásky, ak spiaceho zobudíme. A ak ten spiaci je k tomu ešte aj lenivý vstať z postele – lebo mu v nej je príjemne, tak je to prejav lásky vyliať naňho studenú vodu, aby sa prebral. Ak je aj drzý, tak dať mu facku, aby sa spamätal, lebo sa blíži pohroma a ak neodíde tak zomrie. Aj facka je v tomto prípade prejavom lásky.

To isté s nami robí Stvoriteľ. Duchovne sme spali. Nepomohlo nám budenie, ani voda. Sme dokonca takí drzí, že sme pozemsky zabili Jeho Synov. Teraz už príde len facka. Tí čo sa ňou duchovne preberú, tak ešte majú možnosť sa zachrániť. Tí však, čo ešte aj na facku budú „reptať“, tí nech počkajú na to, čo bude nasledovať, lebo kvôli svojej duchovnej lenivosti a namyslenosti si nechceli nechať poradiť.

Rovnaký dej vlastne pozorujeme v prírode. Tie zvieratá, čo sú slabé, či lenivé, sú odstránené, pretože rušia zákonitý vývoj. Ak telo napadnú baktérie, ktoré by rušili jeho vývoj, tak sa ich telo snaží taktiež odstrániť. A my čakáme, že keď sa takto správa príroda, tak TEN, ktorý zákony prírody stvoril s nami bude zaobchádzať inak? Keď sme ho už toľko krát odmietli, vo chvíli, keď nám podával pomocnú ruku? Len preto, že vo svojej neskutočnej namyslenosti nie sme schopní uznať, že existuje ešte niekto dokonalejší ako my? Len sa pozrime na svet okolo nás! To je prejav tej našej „dokonalosti“.

Všetci máme slobodnú vôľu a nikto nás do ničoho nútiť nebude. Stvoriteľ nás nepotrebuje! To my potrebujeme Jeho, lebo bez ZDROJA žiarení, ktoré držia po hromade vesmír, planéty, aj naše telá a udržujú ich v pohybe a funkčné, a ktoré nás „oživujú“, by sme tu neboli ani my.

On nám chcel pomôcť. Ale keď sme takí tupí a zlí, dobre nám tak. Tí, čo nechceli počúvnuť a slepo nasledujú cirkevných, vedeckých, alebo politických vodcov, a nie PRAVÉ Slovo Božie, nech čakajú na blízku budúcnosť, ale NECH SA NEOPOVÁŽIA obviňovať Stvoriteľa z toho, ako také niečo mohol dopustiť! Lebo On nás neraz chcel v láske poučiť a neraz nás varoval a my sme Ho zakaždým vysmiali! Jeho Synov dokonca zabili!

Jedni sú natoľko „samostatní“, že v neho ani neveria, druhí svoju samostatnosť stratili, keď sa odovzdali cirkvi, ktorá vlastne oboch Božích Synov odmietla a zabila a pritom hlása, že slúži Bohu. Teda dva nezmyselné extrémy. Kde je „zlatá stredná cesta“?

Čo na nás - pozemských ľudí teraz čaká, sme si spôsobili sami! Nemôžeme žať iné ako sme 2000 rokov TVRDOHLAVO siali!

Všetci môžeme na kolenách ďakovať Stvoriteľovi, že aj napriek toľkým našim chybám nám opäť poskytol možnosť k tomu, aby sme sa raz mohli, ako seba vedomé bytosti, radovať v jeho krásnych Svetlých záhradách večnosti.

Tá možnosť je Slovo Syna Človeka - POSOLSTVO GRÁLU.

A môžeme tiež ďakovať za to, že teraz zhodí toto pokrivené dielo rozumu, ktoré chce tak húževnato potlačiť každé cítenie. Zhodí, aby sa ľudia konečne prebrali z toho spánku a otvorí im oči, aby videli, aký je následok ich rozhodnutia vzoprieť sa Vôli BOŽEJ a povýšiť rozum nad cit! Potom si snáď niektorí uvedomia, že konali nesprávne, uznajú svoju malosť a príjmu pomocnú ruku BOŽIU.

V dobe núdze, teda po „facke“, keď sa cirkev zrúti sama v sebe, tiež veda a všetky diela rozumu, a ľudia sa budú pýtať po PRAVDE, vtedy rádio „Záchrana“ bude vysielať čisté SLOVO Božie, ktorým Stvoriteľ podáva pomocnú ruku ľuďom.

Jedine JEMU má teda patriť všetka vďaka tých, ktorým rádio ZÁCHRANA skrz JEHO SLOVO pomôže!

 

* * *

 

Nižšie ponúkame odkaz na knihy od autora Gasparda Nesometa s názvom: DVAJA BRATIA a ZÁHADA KRUHU. Tieto pomerne krátke, logicky a vecne písané knihy sú taktiež dokonalým svedectvom Božej DOKONALOSTI a existencie Jeho DVOCH SynovJEŽIŠA A IMANUELA.

http://nesomet.creation-website.com/58506/cesky.htm