VEČNÉ ZÁKONY 2 - VÝBER

 

Nasleduje krátky výber z knihy Večné zákony 2, v ktorom autorka odpovedá čitateľom na ich otázky a zároveň poukazuje na to, čo je pre nás najnutnejšie poznať a čo máme robiť, aby sme mohli prežiť Veľkú očistu.

 

S pojmom reinkarnácia narábate vo svojej knihe ako s uznanou samozrejmosťou. Spomínam si v tejto súvislosti na rozhovor s jedným slovenským verejným činiteľom, ktorý povedal: „Aj keď som žil nejaký predchádzajúci život, nepamätám sa na to. A keby ma hneď čakal ďalší, nie je to nič isté. Ako to teda môže ovplyvniť môj život teraz, tu na Zemi?“ Čo má, podľa vás, človek z toho, že žil a bude žiť viackrát, keď si z toho nič nepamätá?

Predpokladom pre uznanie reinkarnácie je pochopenie jedného z večných zákonov – zákona spätného pôsobenia. V praxi to znamená, že čo človek koná alebo ako myslí a prežíva udalosti, to sa mu vracia späť ako bumerang, či už je to na úrovni hmotnej alebo nehmotnej. Táto spätná väzba má pre človeka ten zmysel, že na vlastných chybách sa stáva múdrejším, a tým sa zdokonaľuje. Keby sme žili len jeden život, bolo by to veľmi deprimujúce až nezmyselné, ak by sme nedostali ďalšiu šancu – nový život, v ktorom môžeme svoje chyby a omyly napraviť.

Vo svojom podvedomí nosíme všetky svoje výhry a prehry z minulých životov a podľa týchto prežitých skúseností sa v tomto živote vedome alebo podvedome rozhodujeme a konáme. V zákone spätného pôsobenia teda spočíva spravodlivosť a možnosť zdokonaľovania sa. Zlé skutky a myšlienky sa vracajú späť v rovnakej kvalite ako aj dobré činy a pohnútky. Preto je nezmyselné tvrdiť, že Boh trestá alebo že je nespravodlivý. V skutočnosti sa neznalosťou večných zákonov trestáme sami, lebo my sami sme si privodili ich spätné účinky. Jedine reinkarnácia – opätovný život na Zemi, poskytuje možnosť poučiť sa z nich a vyvíjať sa.

 

Z toho, čo ste povedali, sa dá usúdiť, že poznaním a dodržiavaním večných zákonov sa môžeme vyhnúť na našej pozemskej púti chybám a omylom?

Správne ste to vyjadrili. Tisícročia sa boríme s tými istými problémami, lebo i keď denne prichádzame s večnými zákonmi do styku, nedokážeme sa z nich poučiť. Ich účinky pripisujeme náhode alebo niečomu, čo nemôžeme ovplyvniť, lebo si ich neuvedomujeme.

Dnes, v dobe obratu svetov, teda prechodu od starého do nového sveta, dostáva človek pomoc – spoznať tieto zákony a urobiť veľký skok k duchovnej premene. Po nej bude žiť úplne inak ako doteraz, s novými schopnosťami a možnosťami.

 

Vaša kniha mi dala tak veľa nových informácií, že mi možno práve preto unikol zo zreteľa jej hlavný cieľ. Nechápem, prečo tu vlastne som a aký má zmysel život na Zemi.

Hlavným zmyslom pozemského života je, aby človek vyvinul svojho ducha za pomoci hmotného tela. Vývojom získava duch ľudskú podobu, rastie a postupne zapĺňa celú dušu a hmotné telo, ktoré svojím vyžarovaním preduchovňuje. Každý by mal svojou činnosťou preduchovniť nielen seba, ale aj okolie – prírodu, predmety, teda hmotu. Všetko, s čím prichádza do styku, sa má pod jeho vplyvom zdokonaľovať.

Človek je spoločenský tvor, preto nemôže žiť sám. Svojou prítomnosťou zušľachťuje ľudí v blízkom okolí, a to úprimnou láskou, nezištnými činmi, ale aj osobnými skúsenosťami a vlastným duchovným poznaním. Tento proces prebieha aj vtedy, keď ho ostatní nechápu alebo ho odmietajú.

8

Vaša kniha celkom vyvrátila moju predstavu o duši a tele. Ešte donedávna mi toto dvojité ponímanie úplne stačilo, ale vy delíte človeka na tri zložky – telo, dušu a ducha. Mám z toho zmätok, neviem presne, kam mám zaradiť rozum a kam cit.

Rozum, i keď je jemnejším výplodom mozgu, je tiež súčasťou hmotného tela. Preto rozumové poznatky smrťou zanikajú. Myšlienky, ktoré aspoň čiastočne prešli citom, ostávajú v duši, ktorá prežíva dlhšie, aj stáročia. Avšak iba to, čo človek plne precítil, napr. sklamanie, bolesť, žiaľ alebo radosť, ostáva v duchu zapísané večne. Nášho ducha teda formuje len hlboké prežívanie.

Človek pozostáva v skutočnosti z viacerých ako len z troch spomenutých zložiek. Zatiaľ však ich poznanie nie je nutné pre súčasný vývoj.

20

Prečo ma po prečítaní vašej knihy často napádajú pochybnosti o jej pravosti napriek tomu, že cítim, že je naozaj pravdivá?

Keď vy cítite, že kniha je pravdivá, tak pochybnosti musia pochádzať od niekoho mimo vás – od temných duchov. Vedia, kde sú vaše slabé miesta, a tam vás napádajú. Skúste si prečítať knihu znova, možno potom budete vidieť mnohé veci jasnejšie. Temní už nebudú mať možnosť zneisťovať vás pochybnosťami, lebo hlbším poznaním Pravdy získate väčšiu istotu a aj silu brániť sa pochybnostiam zvonka.

23

Prečo nazývate Posolstvo grálu Novou bibliou a vašu knihu Novým evanjeliom?

Sám autor nazval Posolstvo grálu Novou bibliou, lebo v čase súdu je najaktuálnejšou knihou, ktorá naň človeka pripravuje. Pretože si autor uvedomoval svoj božský pôvod a svoje poslanie, mohol ju takto nazvať celkom oprávnene.

Novým evanjeliom som svoju knihu nenazvala ja. Pri jej písaní mi vnukol Imanuel, že cezo mňa dostáva ľudstvo pred koncom starého sveta najnovšie posolstvo od Boha. Potvrdené je to v nemeckej Biblii, kde je Ježišova reč o posledných dňoch podaná trochu inak ako v našich Bibliách.

Tam je v Matúšovom evanjeliu, v 24. kapitole, 14. verši zapísané: Nové evanjelium sa bude šíriť do celého sveta a potom príde koniec.“ Naše Biblie miesto slova nové uvádzajú toto evanjelium, teda neoznamujú, že ľudstvo dostane pred koncom Nové evanjelium. Zistenie tohto rozdielu v preklade ma utvrdilo, že som prijala Imanuelov odkaz správne.

24

Čo sa stane s tými, čo nebudú mať možnosť prísť do styku s Novou bibliou a Novým evanjeliom?

Tieto knihy majú iba pomáhať duchovnej premene človeka. Slúžia ako mapa, pomocou ktorej sa ľudia môžu zorientovať v súčasnom chaose. Niektorí trafia do cieľa aj bez mapy, lebo majú na to dostatočné predpoklady, vytvorené viacerými správnymi životmi.

Kto nenašiel cestu do večnosti, prepásol si možnosť využiť ponúknutú pomoc. Takúto príležitosť už nebude mať, lebo nadišiel čas očisty aj s príznakmi, ktoré ju ohlasujú. Kto to nechce vidieť, jej termín neoddiali, iba sa sám oberá o šancu sa na ňu dobre pripraviť.

---

Z knihy Večné zákony 1:

Zlá karma z minulých chýb a vín visí nad ľudstvom ako tmavá záclona. V búrke vojen a pohrôm sa vybije a rozloží. Pred vrcholom očisty sa zrútia všetky nesprávne názory, aby ľudia mali možnosť sa zaradiť buď na stranu ďalšieho duchovného vývoja, alebo na stranu úpadku a zničenia.

Ako sa prejavuje zvrátenosť a skazenosť ľudských hodnôt pred súdom – očistou?

-Všetko je prevrátené. Zlo víťazí nad dobrom, nespravodlivosť nad spravodlivosťou, lož nad pravdou, lenivosť nad usilovnosťou, hlúpi riadia múdrych.

-Nedá sa rozoznať pravda od klamstva. Každý je obklopený temnom, ktoré ho odvádza od pravdy a spochybňuje ju. Vláda zvrátených hodnôt a prekrútených názorov kriví aj samotného človeka.

-Politická nestabilita. Takmer každý sa zaoberá politikou, ale najmä v negatívnom zmysle, namiesto toho, aby konštruktívne zasiahol, alebo podporil zmenu. Nechápe, že svojimi negatívnymi postojmi a názormi prispieva k ďalšiemu a väčšiemu chaosu.

-Stupňujúca sa drahota. Prevrátením hodnôt a nadbytkom tovaru sa míňajú peniaze na neužitočné veci, a potom neostáva na základné potreby – nájomné, stravu a duchovné hodnoty.

-Nedostatok lásky a pochopenia. Duchovne vyzretejší jedinci prichádzajú častejšie do konfliktov s väčšinou ľudí, lebo podľa zákona rovnorodosti sa pre rozdielne uznávanie životných hodnôt nemôžu navzájom pochopiť.

-Hranie, zábava a žartovanie. Nikdy sa ľudia toľko nezabávali a nehrali ako v dnešnej dobe, keď už majú najmenej času. Nevedia, že to ich navádza temno, aby zabili svoj voľný čas inak ako duchovným vzdelávaním. Ľudia sa správajú ako hlúpi vysokoškoláci, ktorí premárnia týždeň pred skúškou flákaním namiesto toho, aby dobehli, čo v učení zameškali.

-Potlačená viera. Vládnuci materializmus potláča všetko duchovné a pravdivé a naopak, podporuje šírenie nepravého poznania, mágie a únikových duchovných smerov.

-Hospodárske krízy a zrútenie. Podvádzanie štátu daňovými únikmi a na druhej strane sprísnené nároky na dane so stupňujúcou sa všeobecnou drahotou spôsobia neúnosnosť situácie, a teda všeobecný krach, zrútenie všetkého nesprávneho, čo bránilo pozitívnemu vývoju.

-Nedodržanie dohôd a sľubov. Každého vo všetkom čosi zdržiava, nič sa nedá urobiť bez ťažkostí a problémov. Temná ovládli všetky sféry, preto nedôslednosť a chaos sa stali samozrejmé, ako keby to ináč ani nemohlo byť.

26

Vo vašej knihe píšete, že Zem má vďaka svojej polohe vo vesmíre dôležité postavenie, lebo je najspodnejšou zo svetlých planét. Znamená to, že aj my ľudia máme dôležité úlohy?

Áno. Ich mimoriadnosť spočíva v spracovaní základnej sily, ktorá sa má vracať späť hore, cez všetky úrovne stvorenia. Žiaľ, ľudia v tejto úlohe sklamali, a tým strhli svoju planétu dolu, do temných sfér. Miesto toho, aby svojím čistým životom kvalitne spracúvali základnú silu a stali sa tak spoľahlivými strážcami svetlých hraníc vesmíru, dali sa zlákať rôznymi pokušeniami zdola na nesprávne cesty. Otvorili tak hranice aj takým duchom, ktorí na Zem vôbec nepatrili. Tí sa tu potom bezohľadne usalašili a niektorí aj vtelili, aby zviedli čo najviac ľudí. Spôsobili celkový chaos a rozklad, ktorého dôsledkom je odvádzanie základnej sily nadol, do temných sfér.

31

Prečo prišli Boží synovia práve na Zem, keď je taká skazená?

Práve preto. Jej obyvatelia ohrozili kolobeh základnej sily v celom stvorení. Aby pochopili vážnosť katastrofy, ktorú spôsobili, dostali viac duchovných poznatkov ako iné svetlé planéty. Okrem Boha by už nikto iný nedokázal pri odovzdávaní tohto poznania prekonať silný vplyv temna. Preto sem vyslal svojich synov – Ježiša a Imanuela.

38

Vie sa aj Boh nahnevať?

Samozrejme, veď je živým duchom. Keď vie milovať, vie sa aj hnevať. Jeho hnev sa však viaže len na hmotnosť, ktorá je nedokonalá, preto aj negatívne provokujúca. Boží hnev je zaznamenaný na mnohých miestach v Biblii. Predstava o dokonalosti Boha v tom zmysle, že sa nikdy nenahnevá a všetko dobrotivo odpúšťa, odporuje jeho neúprosnej spravodlivosti. Táto falošná idea je zámerným výmyslom temných.

Lucifer vedel, že keď na Zem prídu Boží synovia, splnia svoje poslanie napriek jeho všemožným úkladom a prekážkam. Preto keď nemohol zmariť ich poslanie, snažil sa aspoň pokaziť im povesť, zbaviť ich prirodzenej úcty, ktorú vzbudzovali svojím učením. Ľuďom, ktorí im pomáhali a stýkali sa s nimi, vsugerúval o ich poslaní a pôvode pochybnosti. Z tejto neistoty sa potom preniesla na nich ľahostajnosť a povrchnosť pri plnení úloh. To vyvolávalo u Božích vyslancov sklamanie, rozhorčenie a niekedy aj zlosť. U človeka sa takéto spontánne správanie na negatívne podnety považuje za normálne.

Lenže od Božích synov sa očakávalo viac. Pod sugesciami temna podľahli ľudia falošnému názoru, že Boh sa predsa nemôže nahnevať. Očakávali od nich nadľudské ovládanie, ohľaduplnosť a povoľnosť k ich chybám a poklesom.

Obaja Boží synovia sa k svojim prívržencom a pomocníkom správali ako láskaví, ale prísni rodičia. Veď ktorý rodič je lepší – ten, čo dieťaťu všetko odpúšťa, len aby sa nemusel hnevať, alebo ten, ktorý sa pri opakovaných chybách dieťaťa aj nahnevá a bude od neho požadovať nápravu?

No ľudia chceli zažiť Boha na Zemi iného ako prirodzeného človeka. Mal to byť éterický zjav, za každých okolností mierny, všetko odpúšťajúci. Mal len dávať a nič nepožadovať, čo samozrejme odporuje zákonu rovnováhy. Vieme už, že na Zemi vtelený Boh nemôže vyzerať a navonok sa prejavovať inak ako bežný človek. Len jeho vnútro čiže duch je iný. Iba vďaka svojej duchovnej odlišnosti, resp. veľkosti, dokázali Boží synovia prekonať vplyv temna a splniť poslanie, hoci ich temno o všetko obralo.

39

Čo Boh od nás vlastne očakáva? Ako máme žiť, aby bol s nami spokojný?

Človek by mal vedieť, že i keď je nepatrnou súčasťou stvorenia, podlieha cez mnohé duchovné hierarchie Stvoriteľovi, voči ktorému má plniť určité úlohy. Na to, aby dosiahol s ním spojenie, potrebuje poznať večné zákony ako aj zloženie a kvalitu základných svetov v stvorení. Tým sa mu odkryje poznanie Boha a pravého zmyslu života na Zemi. Potom sa jeho životné hodnoty a názory vrátia na správne miesto, začne ich ovládať duch, a nie iba na hmotu zameraný rozum. Keď sa človek podriadi duchu, nebude už musieť tak tvrdo pracovať.

Ak veríte iba sami sebe, podľa zákona rovnorodosti ste pripútaní len na hmotu a nemôžete prijímať vyššie duchovné pomoci. Iba pravé duchovné poznanie vám umožní žiť ľahšie, lebo sa napojíte na pomoc vyspelejších hmotných civilizácií, ktoré teraz pri vašej skazenosti nemôžu s vami komunikovať a spolupracovať.

40

Je uctievanie Boha nutné? Ak áno, tak akým spôsobom?

Abd-ru-shin v prednáške „Velebenie Boha“ píše:

Božie posolstvá sú vzácne pokyny, ktoré nemáte zbožňovať, ale využívať v bežnom živote! Zákony v Posolstve grálu sú presne tie isté zákony, ktoré svojho času priniesol Kristus vtedy primeranou formou. Kto sa teda podľa nich riadi, ten najčistejším spôsobom vzýva a velebí Boha, keďže to sa prejavuje len skutkom.

Prirodzená úcta k Bohu, ale aj k spolublížnym sa neprejavuje neustálymi chválami a modlitbami, ale najmä úsilím dokázať svoju lásku a obdiv aj skutkami. Keď si dieťa váži svojich rodičov alebo keď muž miluje ženu, nehovoria stále o tom, ale to preciťujú a prejavujú v činoch. Podobne aj Boh neočakáva od nás ako prejav lásky a úcty časté modlitby, chvály a nezmyselné obrady. To potrebovali ľudia pre svoj vývoj v staroveku. Dnes, keď sa už stali duchovne vyspelými, majú poznať Boha primeraným spôsobom – duchovným poznaním.

Na Boha sa máme napájať najmä preto, aby nás ochránil pred negatívnymi vplyvmi. Boh nepotrebuje naše modlitby. Pravé uctievanie Boha, ktoré sa prejavuje iba vo vnútri, prichádza samo, a to poznaním jeho spravodlivosti, lásky a všemohúcnosti v rámci jeho dokonalých zákonov.

44

V Biblii sa na viacerých miestach spomína pojem „Božie kráľovstvo“. Čo sa tým myslí, božská ríša, alebo duchovná ríša, čiže raj?

Je to súhrnný pojem pre všetky duchovné svety nad hmotnosťou, ktoré sú riadené Božou vôľou. Pretože tam nevládne temno, nazývajú sa Božím kráľovstvom. Keď už poznáte jednotlivé svety stvorenia, môžete si podľa významu textu doplniť, či sa dej odohráva v božskej, praduchovnej alebo v duchovnej ríši.

45

Poraďte mi, čo mám robiť, aby som sa rozhodoval správne a nepodliehal temným vplyvom.

Je to v dnešnej dobe ťažké, lebo temno sa svojich obetí nevzdá do poslednej chvíle. Jednou z veľkých pomocí je pravidelné čítanie Posolstva grálu alebo Biblie. Cez Božie slovo sa podľa zákonov rovnorodosti a tiaže napájate na Božie pomoci. Ďalšou ochranou je úprimná prosba: Chcem žiť a konať tak, aby to bolo vždy v súlade s Božou vôľou. Materialistovi možno bude lepšie znieť miesto Božej vôle – večné zákony.

47

Prečo ani jedna z cirkví nedokázala spoznať Ducha Pravdy počas jeho vtelenia na Zemi, keď mali vo svojich radoch aj úprimne veriacich?

Medzi cirkevné autority a kňazov sa odjakživa vteľovalo a vteľuje mnoho padlých anjelov. Aby vzbudzovali dôveru, halia sa až príliš nápadne do Ježišových slov. Avšak svoj pôvod prezrádzajú tým, že zásadne odmietajú úlohu a existenciu Ducha Pravdy ako skutočnej osoby. Keďže sú vyššími duchmi než ľudia, sú veľmi príťažliví a mnohí veriaci na nich priam visia. Tým aj nevedome podliehajú ich vplyvu a vnuknutiam.

Ak sa niekto z veriacich predsa len dostane k Posolstvu grálu, kde sa dozvie o duchovnom pôvode autora, postupne začne o tom pochybovať. V kostole, u kňaza ani vo svojich kruhoch totiž nenachádza oporu pre toto nové poznanie, skôr naopak, dostane pred ním výstrahu a varovanie.

Tým, že cirkev vytvára a udržiava nelogické a nepochopiteľné názory, vedome zdeformovala, uspala a oslabila ducha veriacich.

Keď sa potom stretnú s Pravdou, nedokážu ju pochopiť ani prijať, lebo nevedia samostatne myslieť a preciťovať.

53

Keď už nevieme rozoznať pravého vodcu od nepravého, môžete nám povedať, čo tvorí tých desať percent nepravdy, ktorú nemáme prijať?

Jednou z hlavných dogiem je popieranie reinkarnácie, ktorá jediná dokazuje Božiu spravodlivosť a postupnosť duchovného vývoja na viacerých životoch. Iba prijatím a pochopením reinkarnácie sa dá dokázať, že človek má večného ducha.

Temní majú najväčší strach pred Imanuelom, ktorý má vládnuť v tisícročnej ríši. Pred jej založením má dôjsť k „spútaniu“ Lucifera, k odstráneniu temna na tisíc rokov. Ešte prv však zahynie v očiste mnoho padlých anjelov, ktorí už nie sú schopní nápravy. Preto hlavným cieľom temných je poprieť existenciu a príchod Imanuela ako osoby a vyvolávať davový klam, že nie je druhým Stvoriteľovým synom, ani Svätým duchom, ani Duchom Pravdy, a teda ani ďalšou osobou z Božej trojice.

Snažia sa stále udržiavať polovičnú pravdu, že Svätý Duch symbolizuje iba dej – každoročné vyliatie Svätého Ducha na Zem alebo že je to vlastne Ježišov duch, ktorý je na Zemi stále prítomný. Nechcú verejne uznať, že Svätý Duch je osobou. Tak chcú zmariť dôveru veriacich v Imanuelov príchod, a tým aj v jeho poslanie podobne, ako sa o to pokúšali už za čias Ježiša a Ducha Pravdy. Preto sa vtelili temní najmä do cirkví a iných duchovných smerov, aby okrem svetskej moci mali nad ľuďmi aj duchovnú moc a bránili odhaľovaniu temna na Zemi.

63

Prezraďte mi, čo je najväčšou prekážkou pre pochopenie temna?

Povrchnosť a domýšľavosť vo vlastnú čistotu a dokonalosť, ktoré zabraňujú tomu, aby človek spoznal temno na sebe a vo svojom okolí.

64

Môžete stručne zhrnúť, ako sa napájame na temné vplyvy?

- Predovšetkým strachom akéhokoľvek druhu. Oslabený duch pritom stráca vlastnú vôľu a ľahšie sa dá viesť inými, zväčša temnými.

- Príliš častou rozkošou bez lásky, keď duch stráca vedomie a prežíva extázu len na úrovni duše a tela.

- Akýmikoľvek prehnane pestovanými pozemskými činnosťami, kde nie je zapojený duch.

- Nedostatkom času, čo sa prejavuje zhonom a stresom. Človek reaguje v takom rozpoložení impulzívne, nemá čas na rozlišovanie a precítenie svojich rozhodnutí.

- Nevhodnými vzťahmi a väzbami, ktoré ho oberajú o silu a chuť do života.

- Prílišným logickým uvažovaním bez zapojenia citu.

- Negatívnymi sklonmi a vlastnosťami, lebo nimi človek priťahuje a živí temných duchov.

- Pochybnosťami o Pravde alebo osobe, hoci už predtým pochopil ich pravú podstatu. Mal by si uvedomiť, že tieto pochybnosti nepochádzajú z jeho vnútra, ale zvonka, od temných duchov, aby ho oslabili. Preto ich treba rázne odmietať a nerozvíjať ich.

- Všetkými druhmi okultných a magických školení, kurzov a techník, kde sa pracuje s meditáciami, energiami, ovládaním vedomia a s obrazotvornosťou. Žiak tým svojho ducha, ktorý je chránený dušou a telom, dobrovoľne odkrýva temným vplyvom.

 

Abd-ru-shin vo svojej prednáške „Odporúča sa okultné školenie?“ vysvetľuje, že školením získaná jasnovidnosť či iné duchovné schopnosti nie sú také pevné a spoľahlivé, ako keď sa získajú prirodzeným vývojom. Tieto praktiky zaviedli padlí anjeli, ktorí si nimi na Zemi prebudili pôvodné stratené danosti. Umelým pestovaním týchto vlastností prekročili zákony, ktoré nedovoľujú prejavenie týchto schopností skôr, kým človek na ne dostatočne morálne a duchovne nedozreje. Aj to spôsobilo pád padlých anjelov a ľudí, čím sa odpojili od Božej pomoci a ochrany.

69

Na čo treba predovšetkým dbať, aby sme nepodľahli zvodom temných?

Každý človek by mal vedieť, že duch nie je posledným očkom reťaze v jeho živote, ale naopak riadiacim článkom. Pochopenie, že pozemské telo nie je pravá podstata človeka, ale len dočasný odev v hmotnosti, pomocou ktorého sa vyvíja duch, pomôže človeku spoznať pravý zmysel života. Postupne bude zisťovať, čo ho od tohto cieľa odvádza, a tým sa stane pred vplyvmi temna ostražitejším a silnejším.

84

Prečo na mňa temno nepôsobí?

Už touto otázkou potvrdzujete, že pôsobí, ale ho neviete rozpoznať. Súčasný život aj dejiny poskytujú toľko príkladov pôsobenia temna, že iba duchovne zaslepený si myslí, že je ho ušetrený. Stále zabúdate, že temno sa neprejavuje len ako zlo. Neschopnosť vidieť a vnímať jeho prejavy je dôsledkom toho, že ste ho ešte neodhalili a že má na vás silný vplyv. Temno vám vnukuje domýšľavosť, že ste mimo jeho moci, len aby ste ostali naďalej povrchným a nevedomým. Pripomínate človeka, ktorý neverí, že Zem sa točí, lebo on to necíti. Ale ako môže, keď sa krúti s ňou?! Len keby stál mimo Zeme, videl by to. Tak aj temno odhalíte, keď spoznáte jeho prejavy a nebudete sa s nimi stotožňovať, ale budete stáť mimo nich.

88

Pôsobí na mňa temno, keď verím, že raz dôjde k súdu, ale nie, že už teraz, v najbližšej dobe?

Áno pôsobí. Keď ste už pochopili príčinu nutnej očisty, tak vás temno zavádza, aby ste neverili v jej skoré uskutočnenie. Nechce, aby ste venovali zostávajúci krátky čas na svoj duchovný rast i napriek tomu, že duchovné aj hmotné príznaky súdu sa už začali.

Temní vám vnukujú, aby ste si mysleli, že zvrátenie duchovných hodnôt, zavádzanie, chaos, krízy a hmotný rozklad Zeme tu boli odjakživa, a že nie sú ničím mimoriadnym. Kým kedysi prežívali úpadok a rozklad len národy s vyššou kultúrou, teraz sú rozšírené po celom svete. Ani prírodné pohromy sa neberú vážne, hoci také časté a v takom rozsahu predtým neexistovali. Napriek tomu, že boli zvestované ako znamenie konca sveta, pripisujú sa náhode, alebo aj tomu, že dnes je vďaka masmédiám väčšia informovanosť.

91

Stále mám problémy s rozlišovaním mien a úloh, ktoré spomínate v súvislosti s Imanuelom. Pochádza Parsifal, Abd-ru-shin a Duch Pravdy naozaj z bezbytostného Imanuela?

Áno, všetky tieto osoby majú pôvod v Imanuelovi, ktorý je Duch Svätý, Božia vôľa, teda bezbytostná časť Boha. Pripomeňme si, ako a kedy vznikla Božia trojica a kto ju tvorí.

Spočiatku bol Boh jediný. Z jeho najbližšieho vyžarovania sa sformovala do ľudskej podoby prvá bytosť – Prakráľovná. Vďaka jej čisto ženskej schopnosti – formovať, prebudilo sa k vedomému životu dovtedy nevedomé božské vyžarovanie, sformovali sa prvé bytosti, a tak vznikla božská ríša. Po určitom čase túžila aj slabšia časť božského vyžarovania po vedomom živote. Za normálnych okolností to nebolo možné. Museli sa vytvoriť nové podmienky.

Boh preto oddelil časť svojej vôle, ducha – Imanuela a vyslal jeho svetlo až za hranicu božskej ríše. Z tohto Božieho svetla sa za pomoci Prakráľovnej sformovala prvá bytosť za božskou ríšou, Parsifal. Z jeho žiarenia a zo zvyškov božského vyžarovania vznikol praduchovný hrad grálu a nový svet – praduchovná ríša.

Ďalšie svety pod ňou vznikali postupne, vývojom. Pretože sa tvorili vďaka Imanuelovmu Svetlu, stal sa kráľom stvorenia za božskou ríšou. Dostal meno Syn človeka, lebo ako časť Boha, jeho syn, je spolutvorcom a oživovateľom všetkých duchov, teda aj človeka. Bez jeho svetla by sa neprebudila k životu slabšia časť božského vyžarovania, duchovná zrazenina, z ktorej pochádzajú ľudskí duchovia.

Medzi Parsifalom a Bohom-Otcom bolo potrebné nepretržite udržiavať spojenie. Preto časť bezbytostného Imanuela ostala v božskom hrade grálu nastálo v osobe kráľa hradu grálu. Imanuel neprekračuje božskú ríšu, ale riadi celé stvorenie za ňou cez praduchovného Parsifala. Je riadiacou bytosťou a Parsifal zas výkonnou. Hoci sú to dve samostatné osobnosti, predsa ide o jednu časť Boha, o jeho syna Imanuela.

Oddelením časti Imanuela sa stal bezbytostný Boh dvojjediným. Božiu dvojicu tvoril Boh-Otec a syn-Imanuel, čiže tvorivá vôľa, Duch svätý.

V Biblii, v knihe Genezis, I. kapitole, 1. verši je tento akt potvrdený alegorickým opisom stvorenia sveta: Na počiatku stvoril Boh nebo ( božskú ríšu ) a zem ( ostatné svety za ňou ). Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou. (Duchovná zrazenina sa nemohla vyvíjať, lebo jej chýbalo Svetlo.) Duch boží sa vznášal nad vodami. (Duch boží, teda Imanuel-Parsifal, bol prvý živý duch, pomocou ktorého Boh-Otec oživil pusté svety za božskou ríšou. Pri tvorení sveta – stvorenia pôsobili teda dvaja: Boh-otec a Duch boží, teda syn-Imanuel).

Časť Parsifala preputovala po sformovaní celého stvorenia všetky svety, aby ich spoznal osobne. Pred tritisíc rokmi žil na Zemi v osobe arabského kniežaťa Abd-ru-shina. Za tohto pozemského pobytu spoznával ako pôsobí temno – Luciferova moc na ľudí.

Pri svojom návrate odovzdal prostredníctvom Imanuela Otcovi správu o zhubnom vplyve temna na ľudí. Aby ich Boh zachránil, vyslal časť svojej bezbytostnej lásky – Ježiša na Zem. Ježiš mal za úlohu spasiť, zachrániť duchovne vyvinutých ľudí, vyvolený židovský národ pred zánikom, ktorý mu hrozil z temna. Po návrate Ježiša k Otcovi jeho samostatná osobnosť nezanikla. Z dvojjediného Boha sa stal v tom čase, pred pozemskými dvetisíc rokmi, trojjediný Boh, a tak sa utvorila Božia trojica.

Obe časti Boha sa nazývajú synovia, lebo pochádzajú z jeho bezbytostného jadra, a nie z jeho vyžarovania ako ostatné bytosti. Božiu trojicu tvorí Boh-Otec, syn-Imanuel a syn-Ježiš. Otec ako samostatná osobnosť je najsilnejší, je všemohúcou silou, Imanuel ako samostatná osobnosť je tvorivá vôľa, Duch Svätý. Ježiš ako samostatná osobnosť je láska. I keď je každá časť činná aj oddelene, pôsobia vždy z celku, s vedomím a pomocou Otca. Tvoria akoby spoločnú domácnosť, v ktorej plní každý svoje úlohy, ale riadi ju Otec.

V božskej ríši trvale pôsobí bezbytostný Imanuel v úlohe kráľa božského hradu grálu a všetkých svetov za božskou ríšou. V tomto hrade žije okrem dvadsaťštyri strážcov svätého grálu aj mnoho iných obyvateľov. Ježiš taktiež trvale pôsobí v božskej ríši – je jej kráľom. Tvár Boha-Otca pre silné vyžarovanie nemôže v božskej ríši vidieť nikto, okrem jeho synov a Prakráľovnej. Avšak tváre Božích synov sú vďaka ich neustálemu pôsobeniu v božskej ríši pre jej obyvateľov zreteľnejšie.

...

Keď temno tak pokrivilo Ježišovo učenie, že sa stalo ľuďom nejasné a nepochopiteľné, bol pre duchovne dozrievajúce ľudstvo potrebný ďalší Boží vyslanec. Mal nadviazať na Ježišovo poslanie a pripraviť ľudí na blížiaci sa súd. Ježiš svojho nástupcu zvestoval v Biblii pod menom Duch Pravdy, Duch Svätý. Inkarnoval sa v Nemecku pred sto rokmi a svoje dielo Posolstvo grálu napísal pod pôvodným menom, keď žil na Zemi ako Abd-ru-shin – Syn Svetla.

97

Prečo máme okolo seba viac temných duchov a temných ľudí než svetlých?

Pritiahli sme si ich z nižších planét negatívnymi myšlienkami, emóciami a činmi. Pod touto ťarchou temných klesla Zem do ich sfér a teda medzi nich.

Zem teraz pripomína veľkú loď, ktorá zablúdila v nebezpečných vodách, kde vyčíňajú piráti, aby si ju mohli privlastniť. Snažia sa z nej vyhodiť pôvodnú posádku a zničiť ju. Avšak majiteľ lode zavčasu odhalil ich úmysly a privolal na pomoc záchrannú helikoptéru. Tá v noci tajne unesie pôvodnú posádku a potom prevráti loď a zbaví ju pirátov, aby sa na ňu mohlo znovu vrátiť pravé osadenstvo.

111

U Sibyly som sa dočítal, že človek nie je večný, ale smrteľný. Nesedí mi to s poznaním Abd-ru-shina, ktorý hovorí, že všetci máme v sebe večného ducha.

Večným sa stane iba ten človek, ktorý svojho ducha vyvinie do živej duchovnej osobnosti. Kto ho do doby súdu nevyvinie, nestane sa večným duchom, ale zostane smrteľným človekom. Všetci teda nosíme v sebe možnosť večného života, ale nie každý ju správne využije.

115

Pochopil som z vašej knihy správne, že súd sa odohráva nielen na Zemi, ale v celej hmotnosti?

Áno, je to tak. Súd prebieha v hrubohmotnom ale aj jemnohmotnom vesmíre. V tomto období sa vesmírna hmota začína akoby strácať, premieňať na jemnejšiu substanciu. Je to dlhodobý proces, ktorý má niekoľko vrcholových fáz. Počas nich sa triedi a oddeľuje hmota od ducha. Premena hmoty závisí najmä od duchovnej vyspelosti ľudí, lebo sú v hmotnosti najvyššími tvormi.

116

Nechápem celkom rozdiel medzi slovami súd, očista a duchovná premena. Vysvetlíte mi to?

Všetky tri pojmy hovoria o tom istom jave, len každý ho definuje z iného uhla.

Slovo súd vyjadruje doslova posúdenie stavu vývoja hmoty a ducha ľudí. Aby tento prirodzený dej prebiehal správne a rovnomerne, robí sa niekoľkokrát jeho zhodnotenie. V úlohe Sudcu zastupuje Stvoriteľa v celej hmotnosti Imanuel, Syn človeka.

Súd je ako daňová kontrola vo firme. Keď zistí len malé nedostatky, iba na ne upozorní, no pri väčších dá aj pokuty a tresty. V niektorých častiach vesmíru prebiehal súd len mierne, bez katastrof. Zem patrí medzi tie firmy, ktoré nehospodárili so zvereným majetkom čiže planétou správne. Okrem toho sa aj jej obyvatelia pritom duchovne zvrhli. Preto na nej bude prebiehať súd ako trest.

Pod slovom očista si treba predstaviť očistenie Zeme od jej škodcov – temných ľudí a temných duchov. Smrťou prejdú buď do rozkladu, alebo v lepšom prípade sa ako duchovia vrátia späť na nízke planéty, odkiaľ boli zákonom rovnorodosti vyzdvihnutí na vtelenie na Zem.

Pri očiste dochádza aj k zmenám povrchu Zeme, a to formou zemetrasenia a zaliatia pevnín, alebo naopak, odvodnením riek a morí. Týmto prelievaním a zvýšeným vyparovaním sa zúrodní pôda a zvlhčí ovzdušie. Vlhkejšia atmosféra je pre prírodu a zdravie vhodnejšia, preto Zem bude po očistách krajšia a úrodnejšia a človek zdravší a dlhovekejší.

V závere prednášky „Nutné slovo“ opisuje Abd-ru-shin vrchol očisty Zeme takto:

...trvanie tejto časti sveta sa približuje ku koncu. Pre každého to znamená: buď – alebo! Buď záchrana zo siete ( z karmy ), ktorú si sám uplietol, alebo záhuba v nej! Má slobodnú voľbu. Tí, ktorí budú zachránení, si potom od veľkého tlaku vydýchnu a zajasajú, zatiaľ čo odporné, špinavé temno, spolu so svojimi, k nemu priľnutými tvormi, klesne konečne pod údermi plamenného meča tam, kam patrí.

Duchovná premena je proces, počas ktorého sa zušľachťuje duch človeka, a to odpykaním karmy a vymaňovaním sa z temného vplyvu. Duchovná premena by mala byť životným cieľom každého človeka.

Kto ňou prejde, prebudí v sebe ďalšie driemajúce schopnosti ducha, ktoré sa v súčasných materialistických životných podmienkach nemôžu dostatočne prejaviť.

Duchovnou premenou prechádzajú mnohí ľudia už pred vrcholom očisty. Je nevyhnutná pre tých, ktorí majú byť unesení zo Zeme. Aby prežili dlhší pobyt v kozmickom priestore, budú potrebovať dostatočne vyvinutého a silného ducha, ktorý prežiari a udrží ich hmotné telo pohromade. Preto budú môcť byť unesení len tí, čo budú podľa večných zákonov toho stavu fyzicky aj psychicky schopní. Ostatní, i keď sú dobrí, ale nebudú mať dostatočne vyvinutého ducha, by dlhší pobyt mimo Zeme neprežili, zomreli by.

O únose vyvolených v čase súdu hovoril už Ježiš, ako je to zapísané v Matúšovom evanjeliu, v 24. kapitole, 40. – 41. verši: Vtedy budú dvaja na poli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dve budú mlieť v mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. Znamená to, že nech budú vyvolení kdekoľvek, budú vzatí alebo vtiahnutí do kozmickej lode energetickým lúčom. To bude prebiehať podľa večných zákonov.

Aj Abd-ru-shin naznačuje únos vyvolených tým, že píše:

...tí, ktorí budú zachránení... (prednáška „Nutné slovo“). Znamená to, že niekto bude vyvolených zachraňovať. Keby to malo byť tak, že sa ľudia zachránia sami a nie, že budú unesení, tak by predsa napísal „tí, ktorí sa zachránia“.

120

Zdá sa, že v súde máme iba dve možnosti – buď rozklad, alebo duchovnú premenu.

Tých možností bude omnoho viac. Iba tí najhorší, nenapraviteľní, pôjdu do rozkladu. Niektorí z unesených sa už nevrátia na Zem, ale odídu na iné planéty. Ďalší sa narodia na inej planéte alebo na Zemi až po smrti v súde, lebo neboli pred súdom schopní duchovnej premeny, až strašnou smrťou sa duchovne vyvinú. Každý sa dostane na miesto, ktoré bude zodpovedať jeho duchovnej výške.

125

Vo vašej knihe som našla mnoho prirovnaní, ktoré mi pomohli lepšie pochopiť niektoré duchovné deje. Nemohli by ste mi zase na nejakom príklade priblížiť celkový vývoj ducha v hmotnosti?

Skúste si prirovnať duchovnú zrazeninu, z ktorej pochádza ľudský zárodok, k nejakej hmote, trebárs k perníkovému cestu. Obe masy, duchovná aj hmotná, sú za určitých podmienok potenciálnym zdrojom nových foriem s tým rozdielom, že ľudské zárodky sa formujú samé, kým cesto formuje niekto iný. Človek vyvíja viacerými životmi na Zemi svojho ducha do ľudskej podoby, podobne aj žena mnohými pokusmi tvaruje cesto do podoby srdiečok. Tie, čo sa nevydaria, znova spojí s cestom a formuje dokonalejšie. Kým je cesto vláčne, je tvarovateľné. Keď už príliš zhutnie, musia byť všetky srdiečka v dokonalom tvare, lebo nastal čas súdu – pečenia.

Aj človek má do doby súdu mnoho životov na to, aby maličký zárodok ducha vytvaroval dlhodobým procesom vývoja do ľudskej podoby a do veľkosti hmotného tela. Okrem správnej formy musí mať jeho duch aj dostatočnú silu, aby vydržal súd čiže zrýchlené očisťovanie od karmy a temna. Rovnako perníkové srdiečka musia vydržať súd – vysokú teplotu rúry.

Niektoré perníky sa počas pečenia nestihli dopiecť, iné sa zas spálili, a tým stratili účel svojho bytia. Takisto ľudia, ktorí sa v súde spália, alebo ináč povedané dostanú do rozkladu, sú pre ďalší vývoj ľudstva nevhodní. Preto stratia vedomie seba samého a tým aj svoju ľudskú podobu.

Perníkové srdiečka, ktoré majú správnu formu, ale nie sú ešte dopečené, sa vložia znova do rúry. Rovnako aj ľudia, ktorí musia v prvej očiste zomrieť, lebo sa dali zviesť nepravým vodcom alebo náboženstvom či duchovnou vlažnosťou nezomrú navždy, ale dostanú ďalšiu príležitosť na dokončenie vývoja vtelením do tisícročnej ríše. Aby sa v súde nedostali po smrti do rozkladu, lebo jemnohmotnosť zanikne, bude ich duša odvedená na vhodné miesto v stvorení, kde prečká čas na nové vtelenie. V tisícročnej ríši dokončia mnohí ľudia za Imanuelovej duchovnej pomoci svoj vývin a odídu navždy do duchovnej ríše, do raja.

131

Sen vo vašej prvej knihe zjavuje únos ľudí UFO-m pred atómovou vojnou a katastrofou. Viete, kedy k nej dôjde?

Neviem. Boh nechce, aby ľudia vopred vedeli presný termín. Avšak v čase, keď budú tajne unesení vyvolení zo Zeme, sa to zostávajúci obyvatelia dozvedia na základe ich zmiznutia. Všetky predpovedané udalosti sa časovo posunú a zhustia do krátkej, ale silnej vlny utrpenia a nešťastí.

Predstavte si to asi tak, že máte na celý rok naplánované úlohy. Buď ich plníte podľa vopred stanoveného časového harmonogramu, alebo si ich odkladáte až na koniec roka, no vtedy ich musíte splniť v skrátenom termíne. Preto využite voľný čas poskytovaný odďaľovaním súdu, aby ste pochopili, čo prichádza, a pripravte sa na duchovnú premenu.

Abd-ru-shin v prednáške „Veľká kométa“ povzbudzuje k tomuto úsiliu a k prekonaniu strachu takto:

Potom konečne Zem, očistená od všetkých morových myšlienok, povstane panenská a všetkým ľuďom vykvitne mier! Nikdy nebola Zem krajšia, ako bude po očiste. Preto každý veriaci má pozerať do budúcnosti s pokojnou dôverou, neľakať sa, nech príde v ďalších rokoch čokoľvek. Ak dokáže pozdvihovať svoj zrak k Bohu s plnou dôverou, nestane sa mu nič zlého.

142

Mnohí moji známi, prívrženci Ježiša, nechcú ani za svet pripustiť existenciu druhého syna Stvoriteľa, Imanuela. Nie je jedno, v koho veria, keď obaja sú synmi jedného Boha?

Pri zrode nového pokolenia to nie je jedno. Kto príde do styku s týmto novým poznaním a nedokáže pochopiť a prijať osobu i poslanie Imanuela, len dokazuje, že jeho duch nie je dosť vyvinutý. Preto ani nebude schopný prežiť duchovnú premenu. O budúcom bytí každého človeka nerozhoduje ľubovôľa Boha, ale slobodná vôľa každého človeka, ktorou si sám určuje svoj osud.

Z Abd-ru-shinovej prednášky „Človek a jeho slobodná vôľa“ vyplýva, že ľudia správne nechápu, čo je to vlastne slobodná vôľa:

Väčšina ľudí pod pojmom vôľa chápe predstavu vytvorenú pozemským mozgom, ktorý určí nejaký smer pre myslenie a cítenie. To je vôľa viazaná rozumom, nie však slobodná vôľa. Človek sa potom diví, keď naráža na rozpory, nachádza medzery a nedokáže do uvažovania vniesť nijakú logiku.

Avšak slobodná vôľa, ktorá je schopná formovať dušu a vtláčať jej svoju pečať, je celkom iného druhu. Nie je v spojení s pozemským telom ani s mozgom, lebo spočíva v samotnom duchu. Je ľahko vysvetliteľné, že osud takého človeka sa bude uberať iným smerom, ako u toho, čo sa riadi len rozumom.

Odmietaním Imanuela ľudia sťažujú a znemožňujú splnenie jeho úlohy, a to zbaviť Zem temna a založiť na nej raj. Preto prežiť budú môcť iba tí, ktorí to pochopia, či už pomocou Posolstva grálu, Nového evanjelia alebo inak. Tí, čo budú stále čakať na príchod Ježiša a neuznajú osobu Imanuela napriek všemožne dostupnému poznaniu, sa za svojho života nemôžu stať novým pokolením. Slúžili by tak aj nechtiac ako transformátory temna, ktoré bude ešte v prípravnej dobe na tisícročnú ríšu činné.

Imanuel musí byť na rozdiel od Ježiša a Ducha Pravdy už od detstva spoznaný a chránený vlastným ľudom, aby sa neopakovala nedôvera v jeho pôvod a odmietanie pomoci pri plnení jeho poslania na Zemi. Preto tí najčistejší z vyvoleného národa budú žiť v jeho blízkosti ako jeho ochrancovia a budúci pomocníci.

Abd-ru-shin sa vyjadril k otázke Ježiša ešte jasnejšie v prednáške „Syn človeka“:

Človek, ktorý verí v Syna Božieho a v jeho slová a má ich aj správne ujasnené a podľa toho koná, ten nepotrebuje čakať na zasľúbeného Syna človeka. Predpokladá sa však, že slová Božieho syna správne pochopil a nelipne tvrdošijne na mylných tradíciách. Aby tieto omyly pochopil a spoznal, na to prišiel Syn človeka – Duch Pravdy – Abd-ru-shin pred súdom na Zem.

146

Ktoré dogmy vykladajú kresťanské médiá a zjavenia nesprávne?

Tvrdošijne presadzujú a zdôrazňujú, že Ježiš je aj Synom človeka, lebo tento pojem vykladajú iba z pozemského hľadiska. Pripisujú ho Ježišovi len z toho dôvodu, že sa Boh narodil na Zemi ako človek, preto ho volajú Syn človeka. Toto vysvetlenie je z pozemského hľadiska naozaj logické, ale nie úplne.

Temní zakrývajú pred ľuďmi pravý duchovný význam a obsah mena Syn človeka. Takmer žiadny kresťan nevie, že pozemské ľudstvo pochádza z vyžarovania Ducha svätého, z Imanuela – Parsifala, ktorý je vlastne Syn človeka.

Tým, že sa cirkvi podarilo urobiť z Ježiša aj Syna človeka, zanikla skutočná osobnosť Ducha svätého ako ďalšej osoby Božej trojice. Ducha svätého považuje väčšina veriacich len za neosobnú časť tejto trojice, lebo pod tým menom si predstavujú iba vyliatie Ducha na apoštolov, teda dej, a nie osobu. Temní úmyselne spájajú tieto dva osobitné fakty – vyliatie Ducha svätého a príchod Ducha svätého – do jednej udalosti, aby ich veriaci nerozlišovali a nespoznali Bibliou zvestovaného Ducha Pravdy, teda Ducha svätého, ktorý je Syn človeka.

Nelogickým spájaním dvoch osôb Božej trojice, Božieho syna Ježiša a Syna človeka Imanuela, do jednej, vytvorili temní vedome rozpor, ktorý bráni otvoriť sa poznaniu, že Ježiš nemôže byť Imanuel. Tak ako František nemôže byť zároveň Michal, hoci sú bratia a majú spoločného otca.

Ak však niekto odmietol túto dogmu, temno má prichystanú ďalšiu, a to, že Ježiš príde opäť na Zem. Bude vraj na Zemi vládnuť počas súdu i po ňom, ale iba duchovne, teda zhora cez svoje médiá. Čitatelia jeho mediálnych kníh a posolstiev vraj už teraz tvoria jeho budúcu ríšu – tisícročné kráľovstvo. Cieľom tohto klamstva je, aby veriaci už neočakávali príchod skutočného Syna človeka, oznamovaného prorokom Izaiášom ako Imanuela, kráľa tisícročnej ríše, a odmietli jeho narodenie ako podvod.

155

Prečo sa hovorí o Imanuelovi ako o vyrodenom Božom synovi?

Slovo vyrodený naznačuje, že časť z neho bola vyslaná za hranice jeho rodiska, teda z bezbytostnej a božskej ríše, a pôsobí za nimi.

Ježiš sa preto nazýva Božím synom, lebo na rozdiel od Imanuela žije stále pri Bohu-Otcovi, teda doma, v bezbytostnej a božskej ríši. Ani Boh-Otec, ani jeho Synovia túto hranicu nikdy neprekračujú.

Imanuel je tiež neustále pri Otcovi v bezbytostnej ríši a božskej ríši, ale malá časť z neho sa sformovala do praduchovného Parsifala, ktorý žije natrvalo mimo svojho rodiska. Dalo by sa povedať, že ostal v zahraničí, kde riadi firmu svojho Otca. Pôsobí tam v úlohe riaditeľa, lebo sa podieľal na jej vzniku.

Všetkých päť svetov za božskou ríšou, teda dve tretiny stvorenia, riadi bezbytostný Imanuel z božskej ríše cez Parsifala. Aby mohol Imanuel trvale pôsobiť aj mimo domova, musel v praduchovne prijať hutnejší obal čiže nové telo, ktoré z neho urobilo navonok novú osobnosť – Parsifala. S Imanuelom je spojený bezbytostným jadrom, čo znamená, že Imanuel a Parsifal sú jedna Božia bytosť v dvoch osobách: prvá riadi – to je bezbytostný Imanuel, a druhá vykonáva – to je praduchovný Parsifal.

Imanuel v božskej ríši je priamo spojený bezbytostným jadrom s Bohom-Otcom a kedykoľvek vstupuje za ním aj do bezbytostnej ríše, čoho Parsifal v dôsledku praduchovného pôvodu nie je schopný. Bezbytostný Imanuel, podobne ako Otec a Ježiš, neprekračuje božskú ríšu. Preto Parsifal chodí za ním do božského hradu grálu, vyššie už nemôže. Tým teda, že Parsifal pôsobí stále mimo domova ako samostatná osobnosť, je vyrodenou časťou Božieho syna, Imanuela.

159

Z vašej knihy som celkom dobre nepochopil rozdiel medzi pojmami „znamenie Syna človeka“ a „zjavenie sa Syna človeka v oblakoch“. Majú naozaj dva rozdielne významy?

Najprv si objasnime, čo je to znamenie Syna človeka. Je to žiarivý kríž, ktorý vyzerá ako zlatý, lebo ho tvorí praduchovná energia. Je symbolom univerzálnej Pravdy pochádzajúcej priamo od Boha. Toto znamenie zároveň s bielou holubicou nosí v sebe ako živý symbol Boží syn – Ježiš a aj Syn človeka – Imanuel. Pred vrcholom súdu sa na oblohe objaví znamenie od Boha, ktoré bude obrovské, viditeľné naraz na celej Zemi. Ukáže sa ako predzvesť Božej pomoci zhora na záchranu vyvolených, aby vydržali vo svojej viere v ťažkých chvíľach.

Zjavenie sa Syna človeka v oblakoch už nie je len symbolom Božej pomoci, ale jej aktom. V najkritickejšom okamihu sa vynorí na oblohe množstvo lietajúcich diskov, ktoré budú zachraňovať nové pokolenie. Celú záchrannú akciu bude riadiť na Zemi Syn človeka – jemnohmotný Parsifal, do ktorého sa znesie duch Imanuela. V prednáške „Praduchovné úrovne III“ o tom Abd-ru-shin píše:

Svojho času bol Parsifal na Zemi v Abd-ru-shinovi. Avšak v hodine splnenia sám Imanuel sa potom ujme tejto pozemskej schránky Parsifalovej po jej namáhavom zjasnení. Až potom sa môže postupne zniesť všetka sila do tejto schránky, aby sa na ľuďoch splnili v milosti Božie zasľúbenia!

163

Môžete prezradiť, na ktoré nepravdivé informácie nás máte upozorniť?

...

Ďalšou nepravdivou informáciou v spomínanej knihe je veľmi pôsobivo opísané sputnanie Lucifera Abd-ru-shinom v jemnohmotnosti. Cieľom tohto napínavého opisu malo byť, aby čitateľ uveril, že Lucifer je už sputnaný. Málokto pochopil Abd-ru-shinovo vysvetlenie v Posolstve grálu, že pod sputnaním Lucifera na jemnohmotnej úrovni sa myslí jeho sputnanie slovom, a nie osobným zápasom v jemnohmotnosti. Abd-ru-shin iba duchovne sputnal Lucifera svojím dielom. Dal ľuďom poznanie, ako sa pred ním brániť zatiaľ, kým nastane očista čiže jeho osobný boj s ním.

Týmto klamom, že Lucifer je už definitívne zneškodnený, chce temno dosiahnuť, aby ľudia už neverili v blížiacu sa veľkú očistu, aby sa na ňu nepripravovali a aby považovali príchod Imanuela za zbytočný. Temní vyvolávajú v Abd-ru-shinovom Hnutí grálu predstavu, že už žijeme na začiatku tisícročnej ríše, za pôsobenia Imanuela zhora. Niet sa potom čo čudovať, že sa im zdá nelogické, keď oznamujem, že Imanuel sa inkarnuje na Zem. Abd-ru-shin v prednáške „Tajomstvo Lucifera“ píše o jeho pôsobení na Zemi, ako aj o tom, že jeho spútanie bude mať niekoľko fáz:

Lucifer by bol bezmocný, keby sa ľudstvo namáhalo spoznávať Stvoriteľove prazákony a dodržiavať ich. Lucifer, keďže žije ako duch mimo hmotnosti, je odkázaný pri uplatňovaní svojho vplyvu na Zemi len na pomocné zástupy, pozostávajúce z ľudských duchov, padlých pri pokušení ( temní ľudia a nevtelení duchovia ). Ľudia však svojím spôsobom života stále viac a viac podporujú jeho nesprávny princíp, a preto budú musieť z väčšej časti zahynúť (v súdoch).

O boji Syna človeka s Luciferom ďalej píše:

Luciferov pôvod podmieňuje, že sa k nemu môže osobne priblížiť a proti nemu vystúpiť len ten, kto je rovnakého alebo vyššieho pôvodu. Musí to byť Boží vyslanec, spoliehajúci sa na zdroj všetkej sily, na samého Boha Otca. Táto úloha je pridelená ohlásenému Synovi človeka. Je to osobný boj zoči-voči, nielen symbolický. Je to splnenie zasľúbenia v „Parsifalovi“ ( časť tohto boja sa odohrá v čase, keď príde „Syn človeka v oblakoch“).

Sputnanie Lucifera dovŕši až bezbytostný Imanuel v dospelom veku pred tisícročnou ríšou, keď bude na Zemi inkarnovaný aj Lucifer, ako to odhaľuje Zjavenie Jána aj Posolstvo grálu v prednáške „Vývoj stvorenia“:

Keď Lucifer, pochádzajúci z božskej ríše, sklamal vo svojom pôsobení, musí byť k nemu vyslaný niekto silnejší , kto ho spúta, a tým pomôže stvoreniu. Preto k tomu určený Syn človeka príde z bezbytostnej ríše.

Lucifer je na Zemi preto taký silný, lebo spolu s padlými anjelmi sa inkarnujú v hmote už tisícročia a naučili sa ju aj magicky ovládať. Okrem toho má Antikrist znásobenú silu aj z toho, že väčšina ľudí a duchov mu vedome alebo nevedome podlieha. Posilňujú Antikrista, lebo tým sa stali jeho energetickými dobíjačmi.

165

Imanuela nazývate Alfou a Omegou, ale ja som počul, že toto označenie patrí Ježišovi.

Temným nestačí, že z Ježiša urobili Syna človeka a Imanuela, ešte mu pridali aj meno Alfa a Omega. Viem, že niektorí Ježišovi prívrženci si myslia, že uprednostňujem Imanuela, keď uberám mená a úlohy Ježišovi. Mojím poslaním však nie je vyzdvihovať jedného na úkor druhého, veď obaja sú vlastne jedným a tým istým Bohom. Ja ich oddeľujem iba preto, aby zlákaní veriaci pochopili, že ten, čo tieto zámeny robí, nechce, aby chápali ich pravý duchovný význam, aby boli odrezaní od Božej pomoci. Tento zastierací manéver má už takú silu, že keď ho odkrývam, pôsobím pred zvedenými veriacimi ako ničiteľka ich viery v Boha. Nechápu, že prijatím týchto zámen pomáhajú vláde temna, i keď oni sami sú morálne a duchovne čistí.

Zopakujem, prečo meno Alfa a Omega patrí Imanuelovi. Keď Stvoriteľ vyslovil slová „Nech je svetlo!“ , stali sa okamžite činom, lebo jeho slovo sa vo vyšších svetoch ihneď premení na čin. Pri tomto deji sa okamžite za pomoci Prakráľovnej sformoval v praduchovnej ríši Parsifal, preto sa nazýva Prakráľovniným synom. Slabšia časť božskej zrazeniny sa pod vplyvom jeho bezbytostného vyžarovania posilnila, a tak sa mohla stať postupne vedomou a sformovať sa. Preto je Parsifal-Imanuel pôvodcom praduchov a duchov, ktorí žijú až za božskou ríšou, odkiaľ on pôsobí. V božskej ríši duchovia nežijú, iba božské bytosti.

Bez Parsifala, teda za božskou ríšou pôsobiaceho Imanuela, by nemohli vzniknúť ďalšie svety stvorenia. Chýbalo by im totiž jeho svetlo, vďaka ktorému sa oživili. On ako sprostredkovateľ vyžarovania bezbytostného Ducha sa stará o to, aby prúdilo od Boha stále bez prerušenia, inak by duchovné svety čoskoro zanikli. Preto tam Parsifal ostal natrvalo, aby sa žiarenie Svetla jeho občasným odchodom neprerušilo. Vyžarovanie, ktoré je v božskom a praduchovnom hrade grálu hmatateľné a viditeľné, uchovávajú a rozdeľujú v gráli rytieri – strážcovia grálu. Pretože žiara je akoby jeho aura, teda súčasť jeho tela, nesmie sa strácať, ale musí sa vracať zo všetkých úrovní späť k nemu.

Tak sa stal Imanuel-Parsifal začiatkom, teda pôvodcom ducha – človeka a jeho svetov a bol by aj koncom, keby ho Otec z tejto pozície v praduchovne odvolal. Z toho dôvodu sa Imanuel aj Parsifal čiže Syn človeka označuje menom Alfa a Omega – začiatok a koniec. Nikto iný ho v tejto dvojúlohe nemôže nahradiť.

Ježiš má úplne iné úlohy v Božskej ríši. No v čase, keď vznikli duchovné svety, Ježiš ako samostatná božská osobnosť ešte neexistoval. Preto sa ani nemôže označovať týmto menom.

169

Prečo sa vlastne človek nazýva ľudský duch?

Pravá podstata človeka je predsa duchovná. Jeho večný duch pochádza z ochladeného vyžarovania Boha, z duchovnej zrazeniny. Tá však nebola schopná sa v božskej ríši sformovať, preto musela byť odvedená ďalej. Duch svätý, Imanuel, ju svojím vyžarovaním oživil, a tak sa stali nevedomé duchovné zárodky živými osobnosťami s vlastnou slobodnou vôľou.

170

Objaví sa aj pri Imanuelovom narodení hviezda, ako to bolo pri Ježišovom?

Áno, Abd-ru-shin o tom píše v prednáške „Hviezda Betlehemská“ takto ( skrátené ):

Svetlo má teraz zažiariť tu na Zemi, ako to malo byť už kedysi, keď hviezda zasľúbenia zasvietila nad jednou maštaľou v Betleheme. Teraz sa uzatvára kruh, ktorého začiatok je vo svätej noci v Betleheme. A toto uzavretie kruhu musí vyvrátiť všetko nesprávne, aby zvíťazila Pravda.

Teraz, pri opätovnom návrate hviezdy, majú byť Božou milosťou napravené všetky omyly a chyby tých, ktorí vtedy sťažovali Kristovi cestu. Pri uzatváraní kruhu majú dôjsť k poznaniu, aby napravili, čo pochybili, alebo zanedbali. V tomto chcení po náprave im kynie zo žiarivej hviezdy spása. Potom oslobodení môžu jasavo ďakovať tomu, ktorý v múdrosti a dobrote vytvoril zákony, na ktorých sa ľudia musia súdiť, ale tiež oslobodzovať. ( Všetci tí, čo v dobe Ježiša a aj teraz popierali Boha, majú poslednú príležitosť spoznať ho a prijať, i keď teraz v osobe Imanuela, aby sa podľa večných zákonov očistili od karmických vín. )

Nadišiel čas, keď sa zo stvorenia zmetie všetko nezdravé, čo vynašiel ľudský mozog, aby to už ďalej neprekážalo osvieteniu.

187

Vedeli by ste podať nejaký dôkaz o tom, že vaše dieťa bude naozaj synom Stvoriteľa, teda časťou bezbytostného Imanuela?

V Posolstve grálu je uvedené znamenie, podľa ktorého sa spozná pravý Syn človeka. Abd-ru-shin píše o tom dokonca na viacerých miestach. Z prednášky „Svetový učiteľ“ citujem len jednotlivé vety týkajúce sa tejto témy:

Žiarivý kríž predstavuje viditeľnú formu Božej Pravdy. Pretože vyslaný Syn Boží a teraz prichádzajúci Syn človeka sú jedinými nositeľmi tejto neskalenej Pravdy, nesú ju v sebe. Sú teda nositeľmi žiarivého kríža. Viditeľnou formou Ducha Svätého je biela holubica. Oboje bolo videné živé na Božom synovi, keďže v nich stál. To isté bude vidieť aj u Syna človeka. Sú to neklamné znamenia jeho pravého poslania.

V prednáške „Antikrist“ Abd-ru-shin tiež píše o týchto znameniach, ako aj o tom, kto ich bude najviac popierať. Skrátene:

Služobníci Lucifera budú chcieť i tentoraz bojovať proti Božiemu vyslancovi, presne tak ako kedysi proti Božiemu synovi. Chcú tým udržať vládu Lucifera na Zemi. Tam je ohnisko temna, i keď títo ľudia navonok nosia jasné rúcha ( majú slušné správanie a postavenie), i keď sú služobníkmi cirkvi. Dávajte preto pozor na všetky znamenia, ktoré sú zasľúbené. Tentoraz je to vôľa Božia, aby zahynulo to, čo sa znova odvažuje stavať jej na odpor! ( Výstraha pred Veľkou očistou krátko po narodení Imanuela. )

Nad žiadnou cirkvou nebudú stáť Božie znamenia ( Abd-ru-shin upozorňuje, že cirkvou uznávané zjavenia Panny Márie sú nepravé, i keď ich veriaci považujú za Božie zázraky),

žiadny cirkevný hodnostár nebude mať osvedčenie, že je Božím vyslancom! ( Padlí anjeli sa budú stavať do úloh Božích vyslancov, aby viedli veriacich proti Bohu, proti jeho zámerom. )

Jedine ten, čo je spätý s týmito znameniami a nosí ich živo žiariace v sebe, je to kríž Pravdy a holubica nad ním. Tieto znamenia sa stanú viditeľnými všetkým k tomu omilosteným, aby vydali o tom svedectvo ostatným ľuďom na Zemi.

Medzi všetkými národmi budú tentoraz títo omilostení ľudia smieť takto „vidieť“, čo bude posledná milosť Božia... ( Kým na Ježišovi videl toto znamenie iba Ján Krstiteľ, jeho zvestovateľ, teraz bude znamenie Syna človeka vnímať mnoho ľudí, aby sa to rýchlo roznieslo do celého sveta. ) Tieto vysoké znamenia svätej Pravdy sa nedajú nikdy predstierať. To nedokáže ani Lucifer, tým menej človek.

221

Prečo musí dôjsť k očiste, keď už vieme o temne, a teda sa mu vieme aj brániť?

Väčšina ľudí o existencii temna nevie a ani tí, čo o ňom čítali, nechcú alebo nedokážu ho akceptovať ako niečo skutočné, týkajúce sa aj ich osoby. Neprijímajú pomocnú ruku, ktorá sa im podáva na záchranu. Hlavne zvedení veriaci nedokážu pochopiť, že sú v temnom bahne až po krk a že sa čoskoro v ňom utopia, keď sa neodpútajú od svojich zjavení, médií, nepravej náboženskej literatúry a meditácií.

Pre týchto povrchných a tvrdohlavých ctiteľov Boha, lebo väčšina z nich je naozaj úprimne veriaca, bude musieť menšina vyvoleného národa znášať ťažké rany, aby sa zvedená väčšina spamätala a zistila, že ide nesprávne. Keď nechcú prijímať pomocnú ruku pred utopením, Boh na nich dopustí zlo, aby sa prebrali z klamu a poblúdenia a bojovali o svoj večný život. Príde im na pomoc až vtedy, keď sami budú prosiť o vyslobodenie z temných pút. Keby ich násilím dostal zo siete, do ktorej sa sami zamotali, dali by sa do nej chytiť znovu, lebo by nepochopili jej záludnosť a nebezpečenstvo.

273

Nechápem celkom presne, aký je rozdiel medzi prianím a chcením.

Na vykonanie činu nestačí len prianie, ktoré sa odohráva v duchu. Je potrebné aj silné chcenie, ktoré je akoby medzičlánkom medzi prianím a skutkom. Dá sa prirovnať k duši, ktorá tvorí spojivo medzi telom a duchom. Chcenie je teda hmotnejším prejavom duchovného priania, ktoré samo o sebe nestačí na vykonanie činu.

Známe príslovie „Pomôže si sám a pomôže ti aj Pán Boh“ len potvrdzuje, že až keď človek premení svoje želanie na vôľu vykonať ho, napojí sa podľa zákona rovnorodosti na bytostné pomoci a dokáže svoje prianie uskutočniť.

278

V Apokalypse sa v 12. kapitole spomína, že Mesiáš bude panovať nad všetkými národmi železným žezlom. Hoci je toto označenie symbolické, desí ma. Neviem, čo si mám pod železným žezlom predstaviť, hoci vy to vykladáte ako panovanie podľa večných zákonov.

Vysvetlili sme si už, že večné zákony sú vlastne Božou vôľou. Človeka na Zemi ovládlo temno preto, lebo nechcel Božiu vôľu poznať ani sa jej dobrovoľne podriadiť. Tým sa vymkol z ochrany Boha. Hrozí mu zánik z temna, pretože planéta sa už dostala do oblasti rozkladu.

Pretože malá časť ľudstva sa predsa len snaží poznať Boha a podriadiť sa jeho vôli, zachráni Boh týchto čistých ľudí tesne pred zánikom, ktorý im temno pripravuje.

Aby sa aj potom nedostali znova pod temný vplyv, stratia ľudia na tisíc rokov slobodnú vôľu, ktorá bola príčinou ich pádu, podľahnutia pokušeniu. Pretože tento zákon o slobodnej vôli sa nedá zrušiť, ostanú po očiste na Zemi len tí ľudia, ktorí sa dobrovoľne budú chcieť podriadiť Božej vôli – večným zákonom, keďže ich budú poznať a chápať.

Abd-ru-shin o vláde Boha píše v kapitole „Tisícročná ríša“:

Po tisíc rokov bude vládnuť len Božia vôľa, ktorej sa musí podriadiť každý ľudský duch, pokiaľ mohol obstáť v súde!

Tisícročná ríša bude školou pre ľudstvo, v ktorej sa má učiť, ako má žiť, myslieť a konať, aby bolo šťastné. Za tým účelom bude jeho slobodná vôľa na tisíc rokov podviazaná. V súde bude zničené všetko, čo nesprávne zasiala a nesprávne viedla!

To poskytne možnosť a záruku vzniku ríše mieru, po ktorej ľudstvo tak dlho túžilo. Je to jeho jediná pomoc.

285

Nemohli by ste pre tých, ktorí si už do Veľkej očisty nestihnú prečítať Posolstvo grálu ani vaše knihy, zhrnúť aspoň to najdôležitejšie, o čom by sme ich my, skúsenejší mali informovať?

Mali by poznať:

- večné zákony a ich pôsobenie na Zemi,

- stavbu stvorenia a zloženie jednotlivých svetov,

- Božiu trojicu ako tri osoby,

- pravý význam pojmov – Syn človeka, Alfa a Omega, Duch Pravdy,

- rozdiel medzi pravými a falošnými zjaveniami, médiami a učiteľmi,

- skutočný vplyv Lucifera a jeho cieľ. Niektoré duchovné smery ho totiž nazývajú stále jeho pôvodným duchovným menom „Svetlonos“. Toto meno mu však už nepatrí, lebo odkedy padol, nenosí ľuďom svetlo, ale temno.