PÔSOBENIE TEMNA

 

Na svete je zlo, ktoré dorástlo do obrovských rozmerov, to vidí a cíti každý, kto má v sebe ešte nie celkom zamurovaného ducha, teda to pravé človečenstvo, ktoré je jeho podstatou. Kde sa však toto zlo vzalo? Prečo sa na Zemi tak rozšírilo? A kto je jeho pôvodcom?

Za všetkým zlom, ktoré na Zemi existuje, stojí TEMNO.
Len keď spoznáme svojho nepriateľa, môžeme sa pred ním brániť.

Ako sa však pred nástrahami, lákadlami a útokmi temna brániť? Práve tým, že ho odhalíme, spoznáme a potom sa aktívne budeme brániť jeho vplyvu. My sami sa temna zbaviť už nedokážeme, pretože celá Zem je ním už našou vinou zamorená, a očistiť ju môže už len priamy vyslanec Svetla na to predurčený a tým je zasľúbený Syn Človeka - Imanuel. My však nemáme nečinne naňho čakať, ale práve v plnej aktivite na sebe duchovne pracovať a ubrániť sa temnu tým, že ho zatiaľ budeme „držať na uzde“.

Nasledujúce riadky majú slúžiť ako pomoc hľadajúcim, ktorí ešte nemajú nadobudnuté potrebné poznanie zo Slova a nevedia o praktikách temna, ktoré toto zlo spôsobuje, aby získali - ak budú mať záujem - akýsi „rýchlokurz“ poznania praktík temna – a najmä poznanie toho, ako sa pred ním brániť. Vlastne veľa ľudí ani nevie, že temno nie je fiktívnym, abstraktným pojmom, ale výstižný názov pre niečo reálne, čo na nás intenzívne vplýva každým okamihom a odvádza nás od možnosti dosiahnutia večného blaženého života v duchovnej ríši – v raji a miesto toho nás vedie do záhuby a rozkladu nášho vedomého „ja“.

Isto každý z nás pozná to vnútorné tiché našepkávanie a nahováranie na niečo zlé, na neresti, či „nevinné klamstvo“, na malý podvod alebo priestupok, ktorým predsa „nikomu neublížime“ a sami pre seba získame isté výhody, či pôžitky. Všetci poznáme a zažili sme v nejakej oblasti – POKUŠENIE.

Rozšírené sú i intenzívne, až chorobné sklony k niečomu – vášne a závislosti, ktoré ľudí oberajú o silu ducha, stávajú sa ich otrokmi a vazalmi, čo plodí následne veľa zla a utrpenia v mnohých oblastiach, v širokom okolí.

Poznáme tiež tie nezmyselné hádky a nedorozumenia s partnerom alebo niekým blízkym, pri ktorých nás zvada stojí veľa síl a energie, no v skutočnosti pádny dôvod na hádku nebol. Partner však reagoval neprimerane a prehnane, naše pohnútky, slová a úmysly videl v úplne inom svetle, ktoré nezodpovedalo skutočnosti. Ale „PREČO“ to tak videl a na „ČO“ vlastne reagoval, to nepochopíme, pokiaľ nepochopíme praktiky temna a najmä neprijmeme jeho existenciu a vplyv na nás.

Po takýchto hádkach, ale aj v iných situáciách, zažívame pocity, akoby nás niekto alebo niečo „vysalo“ a cítime sa vyčerpaní a oslabení.

To všetko je práca temna, ktoré pôsobí na nás skryto, veľmi inteligentne a zákerne. Nabáda nás na nečisté a podnecuje a stupňuje v nás všetky negatíva. Presne pozná slabiny každého jednotlivca, čo patrične využíva. Keď odhalíme jeho pôsobenie na nás v istej oblasti, nabudúce sa pokúsi prísť v inom „prevlečení“, ale jeho cieľ sa nemení. Ak však človek túži po dobre a takéto nabádanie by na neho nezapôsobilo, vtedy používa temno aj iné praktiky. Odvádza človeka od jeho životného cieľa – duchovného vývoja tým, že mu podsúva iné „dôležité ciele“ a úlohy, len aby dotyčný nemal čas na to podstatné. Ak ani toto nepomôže, temno mu spôsobuje utrpenie, takže tento morálne silný človek sa borí pozemskými ťažkosťami, je neprávom osočovaný a prežíva rôzne utrpenia a krivdy od svojho okolia a častokrát je práve on považovaný za toho najhoršieho. Zatiaľ čo na vysokých pozemských postoch, pri moci, s dobrým hmotným zabezpečením a verejnou úctou, teší sa ten, ktorý sa neštíti aj toho najodpornejšieho zla.  

 

Čo je temno a jeho vplyv, základné informácie

Ďalej si pomôžeme pri vysvetľovaní citáciami zo skrátenej verzie Slova – z diela Večné zákony od Natálie de Lemeny Makedonovej:

„Na Zemi a v celej hmotnosti sa naozaj prejavuje silný negatívny vplyv kohosi, kto je mocnejší ako človek. Pociťujú ho všetci citliví a vnímaví jedinci. Keďže pôvodcu tejto negatívnej sily nevideli, správne odhadli, že je to duch, ktorého sme nazvali rôznymi menami – diabol, satan, zloduch, čert, had, pokušiteľ, Lucifer, knieža sveta, vládca temna, Antikrist a pod. Nikto z ľudí ho naozaj nemôže vidieť, lebo mu v tom bráni zákon rovnorodosti. Táto bytosť je totiž úplne iného druhu ako ľudský duch, prevyšuje ho viac ako o jeden svet.“

„Len ten, kto je presvedčený, že vesmír a celé stvorenie nevznikli samočinne, ani náhodou, ale pod inteligentne riadenými zákonmi, ktoré majú svojho Tvorcu, iba ten dokáže prijať poznanie o existencii temna a jeho predstaviteľa.“

„Celé stvorenie a jeho jednotlivé svety vznikali postupne, zhora nadol pôsobením času a priestoru, ktoré sú z nášho hľadiska nevnímateľné. Najprv existoval Tvorca sám. Postupne sa z jeho priameho vyžarovania vytvorila božská ríša. Neskôr vznikla cez Imanuela - Parsifala praduchovná ríša a ešte neskôr duchovná ríša. Až po nich sa sformovala bytostná ríša a vesmír.“

-Tu treba poznamenať, že ľudský duch má svoj pôvod v duchovnej ríši, odkiaľ odchádza ako nedokonalý duchovný zárodok, smerom nadol – až do vesmíru, teda do hrubohmotnej ríše, (odetý do hrubších tiel alebo obalov, z čoho najvrchnejší je fyzické – hrubohmotné telo), kde sa námahou a prácou na sebe zdokonaľuje, aby sa ako vyvinutý seba-uvedomelý ľudský duch mohol vrátiť raz naspäť do duchovnej ríše (do raja), žiť večne a radostne tam pôsobiť.

„Ľudia v nižšej hmotnosti sa v dôsledku najväčšej vzdialenosti od Stvoriteľa nevyvíjali tak harmonicky ako v iných svetoch nad ňou. Stvoriteľ im preto vyslal jedného z archanjelov na pomoc. Lucifer, to je jeho pravé meno, mal na nich pôsobiť podobne ako strážny duch, čiže mal vnukovať rady a pomoci, aby si ľudia mysleli, že je to ich vlastné svedomie. Na plnenie tejto povinnosti bol vyzbrojený pomocníkmi z radov anjelov – bytostí. Aby však mohli zostúpiť do nižšieho sveta, museli sa, podľa večných zákonov, obaliť hmotnejšími vrstvami, ktoré im umožnili zotrvať v nižšej úrovni, nad hmotnosťou. Tieto obaly zahalili zároveň mnohé ich božské schopnosti a vlastnosti. Obaľovaním a klesaním sa stávali z pôvodných božských bytostí, duchovia s vlastnou slobodnou vôľou, ktorú dovtedy nepoznali.“

„Jeho (Luciferovou) úlohou bolo pomáhať ľuďom pôsobením na ich psychiku. Neznamená to, že vplýval na každého človeka zvlášť. Využíval pri tom večné zákony, podľa ktorých vysielal do hmotnosti určité myšlienky a tie si, podľa zákona rovnorodosti, ľudia priťahovali. Jednou z jeho najdôležitejších úloh bolo zdokonaliť používanie rozumu, aby si človek uľahčil pozemský život. ... Vyslal napr. myšlienku, že zo železa možno zhotoviť pracovné nástroje. Všetci, čo sa na Zemi zaoberali podobným problémom, ako zlepšiť kamenné nástroje, prijali túto novú ideu a zároveň i spôsob ako si vyrobiť železo. Samozrejme, trvalo to stáročia, kým ich premenili v čin.

Spočiatku si Lucifer plnil svoju úlohu dobre. Keď však po určitom čase zistil, ako ľahko podliehajú ľudia jeho vôli a že aj anjeli ho rešpektujú ako zástupcu Boha na Zemi, začali sa v ňom prejavovať negatívne vlastnosti rozumu – pýcha a márnomyseľnosť. V božskej ríši tieto negatíva nepoznal. Tam rozum neexistuje, lebo súvisí iba s hmotným telom.“

„Chcel sa stať neobmedzeným vládcom hmotnosti, bez vplyvu Stvoriteľa.

Pod tiažou toho záporného chcenia a neskôr aj skutkov sa stával čoraz ťažším a začal klesať do nižších sfér. Keď si uvedomil svoju bezmocnosť voči večným zákonom, ktoré ho samočinne stiahli dolu, vzplanul v ňom hnev na ich Tvorcu a stal sa jeho otvoreným nepriateľom.“

-Lucifer stiahol so sebou aj anjelov, ktorí ho nasledovali – z vlastnej slobodnej vôle, ktorú nadobudli a ktorá sa im tak stala osudnou. Stali sa z nich „padlí anjeli“. Lucifer teda vysielal k ľuďom myšlienky už nie podporujúce, ale skazonosné.

„Odvádzal ich od pôvodného životného cieľa, čiže od duchovného vývoja tým, že im neustále vsugerúval napr. takéto nesprávne myšlienky:
/Rozum je dôležitejší ako duch./
/Rozum má vládnuť v celom živote./

/Rozum je jediným rozlišovateľom všetkých vecí./

Citliví jedinci to prijímali ako vlastné názory a postupne ich vkladali do života. Tým Lucifer pripútal ľudí k hmote a odpojil ich zároveň od duchovných pomocí. Sústredením sa hlavne na pozemské záležitosti začali ľudia duchovne i morálne klesať a s nimi aj ich planéty.“

-To je vlastne onen „dedičný hriech“, ktorý je tým najväčším úspechom, ktorý sa temnu podaril. Je to vlastne znetvorenie tvaru ľudského mozgu, s hroznými duchovnými, ale i pozemskými následkami. Pôvodne bol predný a zadný mozog rovnakej veľkosti. Zadný mozog prijímal podnety z duchovného, posunul ich ďalej prednému mozgu, ktorý ich pozemsky spracoval tak, aby boli duchovné ciele, čo najlepšie hmotne uskutočniteľné. Mozog pracoval v dokonalej harmónii, človek bol tvor duchovný, duch bol pánom a rozum bol nástrojom, vďaka ktorému duch zušľachťoval hmotu. Touto námahou duch silnel a vyvíjal sa. Ale keď človek povýšil rozum nad ducha, zanevrel na používanie zadného mozgu a začal preferovať a prehnane prepínať predný mozog, stala sa prirodzená vec – čo sa nepoužívalo zakrpatelo a čo sa používalo sa vyvíjalo. Človek dneška má veľký predný mozog a malý zadný mozog. Tak sa už narodí – a to je tým dedičným hriechom. Zakrpatením zadného mozgu, človek už nedokáže vnímať duchovné akoby mohol a mal, a tak odpojený od duchovných pomocí, schádza z cesty, zamotáva sa do čoraz väčších vín a vzďaľuje sa účelu svojho bytia na zemi čoraz viac.

„Jeho (Luciferova) moc na nej (na Zemi) nadobúda  čoraz väčšiu prevahu, lebo ľudia svojimi negatívnymi sklonmi a neochotou duchovne sa vzdelávať a rásť pritiahli na Zem jeho služobníkov, padlých anjelov a temných duchov z nižších planét.“

„Lucifer a jeho služobníci neubližujú obyčajným ľuďom tak, aby to zbadali. Robia to nenápadne a ľstivo. Vedia, že každý človek, podľa večného zákona, disponuje slobodnou vôľou, ktorú musia rešpektovať. Preto temné pôsobenie nikdy nenúti, iba nahovára, našepkáva. Ľudia sami tieto vnuknutia triedia svojimi názormi a chcením a podľa toho sa rozhodujú. Preto aj následky negatívnych vnuknutí znášajú oni sami a nie ich pôvodcovia.“

„Dnes je na Zemi a v astráli omnoho viac temných duchov než svetlých. Preto došlo k neprirodzenému javu, že každý má okrem dobrého strážneho ducha aj temného, dokonca tých ešte viac. Tento úpadok mohol nastať len vinou ľudí, ktorí nebrali vážne napomínania a varovania prorokov a Božích vyslancov, aby sa zmenili.“

-Temní, tým, že klesli hlboko dole, sami sa odpojili od jedinej životodarnej sily, „základnej sily“, ktorej sa dostáva stvoreniu a jeho tvorom od Stvoriteľa a umožňuje im existenciu.

Z knihy Večné zákony 2, odpovede na otázky:

„Prečo ste vo svojej knihe nazvali temných upírmi, keď nám nesajú krv?

Najhmotnejším prejavom duše v ľudskom tele je krv. Keď človek vykrváca, odchádza z jeho tela duša, ktorá je na krv viazaná. Temní duchovia a ľudia, ktorí prišli na Zem z rozkladajúcich sa planét, trpia nedostatkom základnej sily. Napájajú sa na svetlých ľudí a sajú z nich túto energiu všetkými možnými spôsobmi, najmä negatívnymi a orgastickými emóciami. Človek vtedy stráca vládu nad sebou a ani nevie, že ho práve vysali temní.“

Ešte je potrebné dodať, že skutočne: „Všetko zlé, je na niečo dobré.“ Temno musí napokon slúžiť Svetlu, pretože pod údermi a utrpením, ktoré temno spôsobuje, sa človek mohol (a ešte aj môže, ak bude mať potrebnú oporu v Slove), rýchlejšie duchovne vyvíjať, stávať sa silnejším, obozretnejším a duchovne pohyblivým, teda vnútorne živým.

 

V akej situácii sa nachádzame

Teraz sa nachádzame v situácii, ako vojaci na bojovom poli, v prvej línii. Vrcholí Bibliou zvestovaný Posledný súd a každý z nás je postavený pred konečné rozhodnutie – na ktorú stranu sa pridá. Následky vlastného rozhodnutia bude znášať sám. Tu platí, že i nerozhodnosť, lenivosť, či pasivita sú rozhodnutím. Veď keď sa človek topí, tak sa buď vynasnaží doplávať na breh alebo sa utopí. Ak sa bude pridlho rozhodovať, alebo bude svoj stav ignorovať, utopí sa rovnako ako ten, čo sa rozhodne plávať ešte ďalej od brehu.

Netreba však podliehať strachu, stresu, či panike a cítiť sa bezbranne. Aj strachom a negatívnymi emóciami (ako i vlastnosťami) sa človek napája na temno a teda sa dostáva pod jeho vplyv.

Svetlo je neporovnateľne silnejšie ako temno, pretože Svetlo – je Stvoriteľ sám a temno vzniklo pôsobením jeho tvorov, ktorí sa od neho odklonili.

Preto temno zaručene prehrá a bude v poslednom súde odstránené. Na ľuďoch je rozhodnutie, či sa zachránia alebo budú odstránení spolu s temnom. Závisí na každom jednotlivcovi či teda podá ruku temnu alebo svetlu, teda na koho sa napojí/frekvenčne naladí/ ku komu sa na tom „vojnovom poli“ pridá.

Človek má slobodnú vôľu a temný princíp je princípom POKUŠENIA, nabádania na zlé a odvádzania od spoznania a naplnenia pravého zmyslu života, od poznania Pravdy a od duchovného vývoja. Nech sa teda temno snaží akokoľvek, ak človek chce, tak sa mu ubráni a temno nad ním nemôže zvíťaziť. Avšak nemožno si to predstavovať opäť príliš pohodlne, teda tak, že si len poviete pre seba: „Temno, mňa nedostaneš“ a budete mať vyhraté. Je to ako so žiakom, ktorý – povedzme má nadanie na matematiku. Stačí mu, aby chcel a dostane z písomnej práce jednotku. Ale na to, aby ju dostal, nestačí aby si povedal, že to zvládne a má to. Predpokladom je, že na hodinách matematiky bude venovať pozornosť výkladu, aby sa naučil novú látku a zákonitosti, umožňujúce správne vypočítanie príkladov. To je prvý predpoklad, ale ani za to ešte jednotku nedostane. Na to musí tieto nadobudnuté poznatky uviesť do praxe, teda využije ich aktívne pri počtoch na domácich úlohách, kde si nadobudnuté vedomosti vlastným uvažovaním a poctivou námahou precvičí a osvojí, a napokon získanú schopnosť použije počas písomnej práce - previerky. Rovnako i človek, ktorý nechce byť ovládaný temnom, ale sa chce spod jeho vplyvu vymaniť – potrebuje nadobudnúť znalosti o zákonitostiach vo stvorení, potrebuje vedieť o existencii temna a jeho praktikách a ako sa môže pred nimi ochrániť. A až potom, keď nadobudnuté uvedie do praxe, teda začne sa usilovať žiť podľa večných - Božích zákonov a nebude sa z nevedomosti alebo lenivosti napájať na temno, len potom môže získať tú „jednotku“ v oblasti duchovnej.

Zároveň nemusí mať obavu, že by snáď „učebná látka“ bola nad jeho schopnosti, teda že by temno, ktoré na neho pôsobí, bolo nad jeho sily. Na človeka môže vždy pôsobiť len také silné temno, ako silný je on sám a preto môže človek nad ním vždy zvíťaziť.

 

Rady, ako sa chrániť pred temnom

„Najväčším nepriateľom temna je srdečný a radostný smiech! Len to nesmie byť smiech škodoradostný!“

                                     Abdrushin, Doznievania k Posolstvu Grálu, z prednášky Hĺbavý človek

 

-Ďalej z diela Večné zákony 2, odpovede na otázky, Natália de Lemeny Makedonová:

Otázka č. 63

Prezraďte mi, čo je najväčšou prekážkou pre pochopenie temna?

Povrchnosť a domýšľavosť vo vlastnú čistotu a dokonalosť, ktoré zabraňujú tomu, aby človek spoznal temno na sebe a vo svojom okolí.

 

Otázka č. 64

Môžete stručne zhrnúť, ako sa napájame na temné vplyvy?

  • Predovšetkým strachom akéhokoľvek druhu. Oslabený duch pritom stráca vlastnú vôľu a ľahšie sa dá viesť inými, zväčša temnými.
  • Príliš častou rozkošou bez lásky, keď duch stráca vedomie a prežíva extázu len na úrovni duše a tela.
  • Akýmikoľvek prehnane pestovanými pozemskými činnosťami, kde nie je zapojený duch.
  • Nedostatkom času, čo sa prejavuje zhonom a stresom. Človek reaguje v takom rozpoložení impulzívne, nemá čas na rozlišovanie a precítenie svojich rozhodnutí.
  • Nevhodnými vzťahmi a väzbami, ktoré ho oberajú o silu a chuť do života.
  • Prílišným logickým uvažovaním bez zapojenia citu.
  • Negatívnymi sklonmi a vlastnosťami, lebo nimi človek priťahuje a živí temných duchov.
  • Pochybnosťami o Pravde alebo osobe, hoci už predtým pochopil ich pravú podstatu. Mal by si uvedomiť, že tieto pochybnosti nepochádzajú z jeho vnútra, ale zvonka, od temných duchov, aby ho oslabili. Preto ich treba rázne odmietať a nerozvíjať ich.
  • Všetkými druhmi okultných a magických školení, kurzov a techník, kde sa pracuje s meditáciami, energiami, ovládaním vedomia a s obrazotvornosťou. Žiak tým svojho ducha, ktorý je chránený dušou a telom, dobrovoľne odkrýva temným vplyvom.                                    

Abd-ru-shin vo svojej prednáške „Odporúča sa okultné školenie?“ vysvetľuje, že školením získaná jasnovidnosť či iné duchovné schopnosti nie sú také pevné a spoľahlivé, ako keď sa získajú prirodzeným vývojom. Tieto praktiky zaviedli padlí anjeli, ktorí si nimi na Zemi prebudili pôvodné stratené danosti. Umelým pestovaním týchto vlastností prekročili zákony, ktoré nedovoľujú prejavenie týchto vlastností skôr, kým človek na ne dostatočne morálne a duchovne nedozreje. Aj to spôsobilo pád padlých anjelov a ľudí, čím sa odpojili od Božej pomoci a ochrany.

 

Otázka č. 65

Nebolo by lepšie, keby sme o temných silách vôbec nevedeli?

Väčšina ľudí o nich za tisícročia naozaj nič nechcela vedieť, a tak nepriamo podporila ich šírenie do takej miery, že ľudstvu teraz hrozí ich prostredníctvom záhuba.

 

Otázka č. 69

Na čo treba predovšetkým dbať, aby sme nepodľahli zvodom temných?

Každý človek by mal vedieť, že duch nie je posledným očkom reťaze v jeho živote, ale naopak riadiacim článkom. Pochopenie, že pozemské telo nie je pravá podstata človeka, ale len dočasný odev v hmotnosti, pomocou ktorého sa vyvíja duch, pomôže človeku spoznať pravý zmysel života. Postupne bude zisťovať, čo ho od tohto cieľa odvádza, a tým sa stane pred vplyvmi temna ostražitejším a silnejším.“

Ďalej budú nasledovať konkrétne, skutočné prežitia rôznych osôb, ktoré nám môžu slúžiť ako príklady možných spôsobov vplyvu temna na nás. Veríme, že tieto skúsenosti poslúžia všetkým hľadajúcim, ako ponaučenie, ktoré osvetlí pôsobenie temna a všetkým nám pomôže rozvíjať vlastnú ostražitosť a schopnosť temno odhaliť a tak sa mu ubrániť.

Kolektív rádia Záchrana praje všetkým ľuďom dobrého chcenia, veľa síl a vytrvalosti v období, ktoré prežívame a ktoré čoskoro budeme prežívať.

 

*

*        *        *

*

 

Príbeh č. 1

Včera sa stalo niečo, čo by som vám rada opísala.

Večer naša Eliška povedala, že ju bolí bruško. Manžel jej ho pomasíroval, ale nepomohlo to, a ona stále opakovala, že ju bolí. Vtedy počul v hlave temné hlasy, ktoré vraveli, aby ju pichol a rozrezal, že bude mať pokoj. Na to im povedal, že ich počúvať nebude. Že jeho Pán je Imanuel a nech mu v jeho mene dajú pokoj. Vtedy stíchli.

Asi o dve minúty, išla Eliška do kuchyne a vytiahla ostrý príborový nožík. Muž jej povedal, nech ho vráti naspäť, lebo sa poreže. Ona ho doniesla k nemu, položila ho vedľa neho a povedala mu: „Oci, tu máš nožík“. Potom utekala za mnou, lebo ja som si práve v kúpeľni umývala hlavu, a kričala: „Mami, ocino ma chcel porezať“. Na to sme ju vyhrešili, že klamala.

Ale potom nad tým manžel večer rozmýšľal a pochopil, že ona vlastne počula tiež tých temných duchov, ale zle si to vysvetlila. Teraz bude mať ešte len tri roky. Budeme musieť na ňu dávať veľký pozor. Keď temno vidí, že my sa mu bránime, snaží sa útočiť na ňu. Tu musíme prosiť Svetlo a jej ochrancov o ochranu, a vysielať len pozitívne myšlienky a lásku.

Aké je len temno úbohé, keď útočí aj na malé deti.

 

*

*        *        *

*

 

Príbeh č. 2
Pôsobenie temna na náš život

Rádio Záchrana má svoje poslanie, hlavne v tom, že chce ukázať  hľadajúcim správny smer na ceste za duchovným poznaním. Aby tento projekt bol úspešný, je potrebná ochota a chcenie ľudí  objaviť v sebe túžbu, ktorá ich bude viesť na ceste poznania. Toto človek nenadobudne žiadnym školením, žiadnou naučenou a osvojenou metódou. Musí to vytrysknúť  z jeho vnútra, čiže z jeho  ducha.

V dnešnej dobe je to veľmi ťažké, lebo zo všetkých strán, v každej hodine dňa je vystavovaný útokom temných vplyvov.

Čo je to temno, to by snáď každý, kto je aspoň  trocha informovaný, mal vedieť. V dnešnej dobe by sme už mali vedieť rozpoznať jeho vplyv. Opäť platí, že sa to nedá naučiť. Treba len vyvinúť úsilie a silno chcieť. V zážitkoch všedných dní, v stykoch s ľuďmi, v hodinách trápenia, radosti i smútku musíme si uvedomiť, že temno je súčasťou nášho života. Musíme ho akceptovať, lebo len tak dokážeme s ním bojovať. Celá planéta je obklopená temnými energiami, ktoré teraz v čase očisty musia zmiznúť, aby sa Zem mohla za pomoci bytostných očistiť od tohto jedu. Ľudstvo ako v agónii blúdi nesprávnymi cestami a pritom si väčšina ani neuvedomuje, že to čo žije je niečo, čo sa žiadnym životom  nazvať nedá.

Teraz sa chcem  s Vami podeliť so svojimi prežitiami súvisiacimi s temnými vplyvmi. Dlhé roky žijem v manželstve, o ktorom som si myslela, že je také normálne. Výchova detí, hmotné zabezpečenie rodiny a práca nám nedovolila spoznať, že naše duše vibrujú na úplne iných úrovniach. Bolo to v čase, o ktorom hovorím, „že predtým“. Predtým, kým som v roku 1998 neprečítala Večné zákony od Natálie de Lemeny Makedonovej. Táto kniha ma priviedla k Posolstvu Grálu. A vtedy sa to začalo. S presvedčením, že nastavím svoju ruku manželovi a podám mu Chlieb Života, začala som mu vykladať svoje dojmy, vysvetľovať zákony, poukazovať na nesprávny spôsob nášho života. Niekoľko rokov bol pasívny, nebol ani za, ani proti.

No prišiel rok 2008 a vtedy nastal zlom. Manžel sa úplne zmenil. Začal odsudzovať moju vieru, vysmieval sa mi, urážal nielen mňa, ale aj Pána a ja som bola zúfalá. Nevedela som prečo je taký zlý. Snažila som sa dohovárať mu, no nemalo to zmysel. Vo všetkých ostatných životných situáciách bol normálny, no ako sme začali s mojimi deťmi hovoriť o duchovných veciach, o Božích zákonoch, o očiste, jeho jednanie bolo plné hnevu, kriku, zloby. Trvalo mi to niekoľko rokov, kým som pochopila, že ho temní chytili do svojich pazúrov a cez neho mi chcú ničiť život. Uvažovala som o rozvode, no keby som to urobila, nikdy by som nepoznala na vlastnej koži, ako začína útok temna, ako sa mení človek, ktorý je pod jeho vplyvom, ako sa mu mení výzor, hlas, gestikulácia tela. Čím on bol zúrivejší, ja som bola pokojnejšia, vo vnútornej modlitbe, v prosbe Boha o milosť pre úbohého ducha, ktorý dovolil, aby sa niekto prejavil cez jeho telo. Aký smutný bol pohľad naňho, keď ho opustili. Stále potom ochorel, alebo mal drobný úraz. No nikdy si neuvedomil, že za to všetko môže on sám a neustále nachádzal chyby u niekoho iného. A vo mne je už presvedčenie, že do konca jeho života sa to nezmení.

Je mi z toho smutno, lebo som mu chcela pomôcť, no moju pomoc neprijal. Nebojí sa prechodu na druhý breh, jeho krédo je „keď budem tam, potom to budem riešiť“. Úbohý duch, nechápe, že zbavením sa hrubohmotného tela bude iba preciťovať všetko, čo urobil nesprávne. Tam nie je možná rozumová chytrosť. Temno útočí v každej sekunde. Náš život je cesta, po ktorej kráčame za svojimi osudmi. Ak kráčame po správnej ceste, temno trpezlivo vyčkáva na kraji cesty na chvíľu, kedy sa v hneve alebo zlosti zakolíšeme a vtedy vyšľahne svoj temný jed. Ak je to pričasto, zídeme zo správnej cesty neuvedomujúc si, že sme odbočili do temných uličiek. Sme zodpovední za svoj život. Denne si uvedomujme, že žijeme na nepriateľskom území. Ak naše myšlienky budú zamerané na dobro, na lásku, oddanosť Bohu, ochotu nezištne pomáhať, tak tieto naše myšlienky budú prerážať temno a tak pomáhať pri očisťovaní planéty. Nikto nemôže povedať, že na neho temno nemá vplyv, lebo klame sám seba. Je to dôkaz, že ho drží pevne a nechce mu dovoliť, aby si uvedomil, že existuje ešte iný život a to je život oddaný Bohu. Bohu sme oddaní, keď sa snažíme žiť podľa jeho vôle, poznávať jeho zákony, pochopiť zloženie stvorenia, nájsť svoju vlastnú cestu, zbaviť sa svojich chýb a začať žiť ako Nový človek, ktorý je súci pre Novú dobu, ktorá nám už klope na dvere. Času je veľmi málo, preto priatelia, nestrácajte čas a začnite sa meniť.  Vyčistite si vnútro osobnou očistou a potom sa zmení aj vaše telo. Očistí sa od chorôb a začne prijímať energiu, ktorá ho pozdvihne v čase núdze a tak zachráni pred zrútením.

 

*

*        *        *

*

 

Príbeh č. 3
Osobné prežitie pôsobenia temna

Moje prežitie pôsobenia temna by som chcel opísať nie ako jedno jediné prežitie, ale chcem opísať temné pôsobenie počas dlhšieho časového úseku, aby si čitateľ mohol utvoriť obraz o tom ako inteligentne temno pracuje. Počas tohto časového úseku, sa snažilo veľmi energicky obrať ma o sily k šíreniu Pravdy, o moje presvedčenie, o priateľov a vlastne o všetko, čo pre mňa má skutočnú cenu.

Po zoznámení sa s Pravdou v knihách Večné zákony a Posolstvo Grálu a po prežití toho, že Božie zákony naozaj fungujú, vo mne povstalo presvedčenie a vyhlásil som: „Mňa už nikdy nikto nepresvedčí o tom, že toto nie je Pravda!“

Ešte nejaký čas som zbieral potrebné skúsenosti a potom som začal pracovať pre projekt „Rádio Záchrana“, teda pre šírenie tejto Pravdy.

To je to, čomu sa temno snaží zabrániť zo všetkého najviac a pocítil som to už v počiatočných mesiacoch. Zrazu mi často znela v hlave jedna veta: „Veď ty nemáš presvedčenie.“ Tá mi napadla, alebo lepšie povedané, ma napadala, pri plnení všedných povinností, aj pri práci pre rádio a bolo mi jasné, že pochádza od temna, nakoľko ja som s ňou vnútorne nebol stotožnený, teda mne by samému od seba také niečo nenapadlo.

Asi po dvoch mesiacoch tohto častého temného šepkania, som čítal v Posolstve Grálu o hodnote presvedčenia a o jeho dôležitosti. Tu ale temno prišlo s novou vetou: „Ak by si mal presvedčenie, tak by ti temno tak dlho nešepkalo, že ho nemáš.“ A ja som si túto vetu pripustil. To však bola veľká chyba, pretože som tým temnu podal ruku a hneď v nasledujúcej sekunde mi v hlave zaznela ďalšia veta. „Ak nemáš presvedčenie, tak si Pravdu vôbec neprijal.“ a potom vo mne temno vyvolalo pocit strachu. A vtedy začal boj. Boj môj vlastný, vnútorný. Na jednej strane som jasne cítil, že všetko čo je v týchto knihách napísané je Pravda a na druhej strane som bojoval s otázkou, ako je možné, že sa ma zmocnil strach z toho, že nemám presvedčenie? „Keby si presvedčenie mal, nezľakol by si sa.“ Znelo mi v hlave. Tento boj, ma stál veľmi veľa energie a aj času, ktorý som mal a aj mohol venovať šíreniu tejto Pravdy. Trval vo mne niekoľko týždňov a doslova ma vyšťavil z energie žiť, šíriť Pravdu, smiať sa, dokonca som nemal chuť ani jesť. Jediné čo vo mne ostávalo, bola túžba po Svetle. Tá ma hnala ďalej a každý deň ma nútila čítať si Posolstvo Grálu, pri čítaní ktorého som práve toto Svetlo pociťoval a teda aj úľavu a naberal som síl. To boli jediné svetlé chvíle dňa. Stále keď som si povedal, že to už nebudem počúvať, tak mi to znelo v hlave tak dlho, pokiaľ som si to v „slabšej chvíľke“ len na okamih nepripustil a opäť sa ma zmocnila beznádej. Nakoniec za pomoci Svetla som si dokázal povedať - nie. Dokázal som si povedať, že už sa nebudem zaoberať sám sebou a pustil som sa do pokračovania prác pre rádio Záchrana, teda pomáhania druhým.

Tu ale temno prišlo s novou vetou, ktorá znela: „Ponáhľaj sa, lebo pri tých bojoch si toho dosť zameškal, tak by si to mal dobehnúť.“ Ja som túto vetu opäť počúvol. Znela mi rozumne. Aj napriek tomu, že som denne čítal v Slove Pána o rovnováhe medzi dávaním a prijímaním, o jej dôležitosti, dokonca nevyhnutnosti, aj napriek tomu som tak opäť nežil. Dával som a dával no nezastavil som sa, aby som aj adekvátne odpočíval. Ak som robil niečo iné ako pracoval pre projekt, tak mi temno stále vnukovalo, že ako veľmi meškám s prácou a že by som sa mal ponáhľať ďalej pracovať. Tu je vidno ako inteligentne temno pracuje. Skrylo sa za tú najnevinnejšiu aktivitu: Túžbu nezištne pomáhať druhým podľa Vôle Najvyššieho. Lenže tým, že ma podnecovalo k vnútornému nepokoju, tak som bol trvalo v napätí a to človeku uberá síl. Dôsledok toho bol, že som urobil menej práce a niekedy aj s chybami, ku ktorým som sa neskôr musel vrátiť, aby som ich opravil.

Bola to ďalšia chyba, ďalšia pasca, do ktorej som sa chytil. K tomu sa temno postaralo aj o to, aby mi pribudlo aj mnoho pozemských starostí a začal som žiť v strese.

Napriek mojej najväčšej snahe sa negatívny dôsledok toho samozrejme prejavil aj pri práci na projekte „Rádio Záchrana“, kedy som navrhol, či urobil zopár vecí, ktoré naozaj neboli správne. Hneď ako sa to stalo, temno opäť udrelo všetkou silou.
„Ty padneš.“

„Ostatní ti verili a ty si sklamal.“
„Ty to nezvládneš, pozri koľko chýb robíš.“

Tieto ich hlasy mi zneli v hlave a chcel sa ma zmocňovať opäť strach. Ba sa ma aj zmocnil, pretože keď som už robil takto viditeľne takéto chyby, tak som si začal uvedomovať, že naozaj niečo nie je v poriadku. A zistil som, že od začiatku som konal nesprávne. Napriek tomu, že som Slovo čítal, nežil som ho. Tento krát som ale bol pevne rozhodnutý nepočúvať tieto našepkávania a konečne som ich zamietol. Dostať sa z toho stresu a prestať počúvať tie ich temné vnuknutia mi ale zobralo oveľa viac energie a spôsobilo oveľa väčšie škody, ako keby som na samom začiatku nepočúvol to ich prvé vnuknutie.         

Toto moje prežitie môže slúžiť ako poučenie pre mnohých.

Vidno tu, ako neúnavne, podlo a inteligentne temno pracuje. Stačí mu podať ruku raz. Stačí chvíľka neobozretnosti a človek sa na nich napojí a najhoršie je, že o tom ani nevie. Respektíve, rozumom sa na to prísť nedá, lebo ten temno používa na dosiahnutie svojich cieľov, dá sa na to prísť len duchom a teda cítením a Slovom Božím.

Temní budú pravdu stále vyvracať, nikdy však nedajú iné, komplexnejšie, jasnejšie a logickejšie vysvetlenie, pretože argumenty proti Pravde neexistujú! Oni budú stále pôsobiť skryto a vyvolávať strach, nepokoj, stres, neistotu a podobne. Tieto temné vnuknutia nikdy nie sú v súlade s cítením, s Pravdou, len s nejakou rozumovou „múdrosťou“, ktorou temno svoju obeť skryto odkloní z tej správnej cesty tak, že dotyčný ani nespozoruje, že je pod ich vplyvom. Myslí si, že to sú jeho vlastné myšlienky, ktoré sú také inteligentné.

Okrem toho je na tomto prežití vidno pôsobenie zákonov. Pravdivosť výroku Ježiša Krista: „Čo zaseješ, to zožneš.“ doplnená o vysvetlenie Imanuela: „Dobro stále plodí dobré a zlo zákonite plodí zlé“, je na tomto mojom príbehu jasne preukázateľná.

Jedna myšlienka, jedna otázka, ktorú som si pripustil: „Je možné, že by som nemal presvedčenie?“ spustila celú reťaz zvratných pôsobení, ktoré trvali až pokiaľ som sa nepoučil a temno opäť neodhodil. Prinieslo mi to však mnoho zbytočnej škody.

Ostať stáť som zvládol len vďaka túžbe po Svetle, ktorú keby som v sebe nechoval, tak by som temnu a jeho vnuknutiam určite podľahol. Táto túžba, udržovaná pravidelným čítaním Slova Božieho – Posolstva Grálu mi bola tou najdôležitejšou oporou, „hnacím motorom“ a mojou záchranou.

A tu nachádzame opäť potvrdenie Imanuelovho Slova.
Citujem z textu Spomienky na osobné stretnutia s Abdrushinom od Otta Ernst Fritsch-a:

„Takto veľmi smutne mi raz povedal Abdrushin v Kipsdorfe, hore, vo svojej izbe:
„žiadny človek by nepotreboval Kristove učenie, ak by žil podľa toho, čo bolo rovnako vnorené do všetkých ľudských duchov, túžba po Svetle! Kto v sebe nepotláča túžbu po Svetle, tomu sa dostane všetkého, ale aj všetko! Bude vytiahnutý hore, ako pomocou neviditeľného lana a vznikne mu poznanie za poznaním, tisícnásobné. Ak by ľudský duch prijal do seba a oživil len jednu Kristovu vetu, stúpa nahor a nepotrebuje tiež moje učenie.““

 

*

*        *        *

*

 

Príbeh č. 4

 

Keď sa mi v mojich sedemnástich rokoch dostala do ruky kniha Večné zákony, bol to pre mňa doslova splnený sen a najväčšia vnútorná túžba. Poznávanie Pravdy a toho, že je skutočne realitou to, čo ma vnútorne od detstva i pri dospievaní ťahalo tak silno k vznešeným ideálom i napriek tomu, že som bola okolím považovaná za „naivku“, ktorá je „z iného sveta“, bolo pre mňa jednak veľkou úľavou a najmä neopísateľným šťastím.

Popri tom som začínala vedome poznávať temno a jeho vplyv na naše životy. Odhalenie temna bolo pre mňa obrovským požehnaním. Konečne som dostala odpoveď na to, PREČO sa moja mama, ktorá sa inak sama a obetavo o nás starala, od môjho útleho detstva, prečo dokázala byť niekedy taká – krutá.

Niekedy bývala značne náladová a to neprinášalo práve pocit bezpečia domova. Ale to ešte nie je ono. Raz sa stalo, že som asi ako štrnásťročná prišla domov s tým, že som jej povedala, že mi v autobuse prišlo zle a odpadla som. Na to začala na mňa kričať. Ohradila som sa, prečo na mňa kričí, keď som nič zlé neurobila, že „iné mamy by...“ a to boli tie slová, ktoré u nej spôsobili ten skrat a vtedy sa na mňa vrhla a dosť hrubo ma zbila.

Už keď som bola mladšia, tak ma niekedy vyslovene ponižovala a vyčítala mi napríklad to, akoto že ešte nemám menštruáciu, keď moje dve kamarátky ju už majú (mala som 11rokov). Keď som jej povedala, že predsa ja za to nemôžem, tak som len priliala olej do ohňa.

Na moje osemnáste narodeniny (to chápem tak, že tomu predchádzal strach z toho, že ma „stráca“), mi miesto gratulácie s odporom povedala, že mi praje, aby som nikdy nemala takú dcéru ako som ja.

Vždy ma takto napádala práve na tých najcitlivejších miestach. Môj brat spolu so mnou zažíval to isté a tak sme usúdili, že „nie je psychicky v poriadku“- ale len niekedy. Tak sme si to vysvetlili vtedy a to isté mi povedala školská psychologička na strednej škole, ktorú som navštívila, aby som sa jej mohla vyrozprávať, keď už toho bolo na mňa priveľa.

Vždy keď to na mamu „prišlo“, predchádzala tomu náladovosť, strach alebo iné negatívne emócie. Mala vtedy hrubší hlas, inú mimiku a čo bolo najhoršie – potom sa „tvárila“ ako by to a ono nepovedala a neurobila. Pamätala si len niektoré moje reakcie, keď som sa bránila a ona ich vyhodnotila nakoniec tak, že ja som bola tá drzá a zlá, ktorá sa správala neprimerane. Na to nebolo čo povedať. Cítila som jasne, že ona si nepamätá čo urobila, že to nevie, a to vzbudilo u mňa nakoniec, po hneve, vždy ľútosť nad ňou a preto som jej zakaždým odpustila a konflikt sa „premlčal“.

Vďaka knihe Večné zákony a vďaka Posolstvu Grálu, ktoré som čítala hneď následne, som konečne POCHOPILA, čo sa to s ňou vlastne dialo. Na niektoré okamihy sa jej fyzického tela zmocňoval temný duch (cudzí, zosnulý temný človek), ktorý za ňu hovoril a konal. Niekedy to bolo tak striedavo – to bolo vtedy, keď si pamätala moje reakcie, ale svoje konanie nie. Teda to najhoršie čo mi kedy urobila – mi vlastne neurobila ona. Bola to veľká úľava a bolo mi jej ešte viac ľúto.

Ale to, že sa tak dialo, za to si mohla ona sama. Čo si pamätám bola zarytou materialistkou a nechcela o nejakom živote po smrti, alebo o čomkoľvek duchovnom počuť. Veriacich rešpektovala, dokonca vravela, že sú to šťastní ľudia, lebo to majú v živote ľahšie, ale ona je realistka a vie, že smrťou všetko končí. No ani nechcela vidieť tie dôkazy, ktoré aj veda už v tomto smere priniesla. Tým, že sa upla len na hmotné a nevyvíjala svojho ducha, tak zoslabol a mohol byť občas vytlačený iným duchom, teda temným dobyvateľom. Keď sa ku tomu pridružil strach alebo iné negatívne emócie, či v nej uzamknuté nevyliečené ťaživé trápenia a rany z minulosti, spojenie bolo umožnené.

Vtedy mi napadlo, že keď je ona moja mama a nás dve spája istá rovnorodosť, čo keď sa také čosi stane i mne?! Tá predstava bola desivá. Ešte viac ma to motivovalo pracovať na sebe, na duchovnom vývoji, skrátka snažiť sa naplno žiť podľa večných – Božích zákonov, bez robenia kompromisov a prefíkaných ústupkov a okľúk.

Dnes sa už toho nebojím, že by sa mi také čosi udialo, pretože viem, že na to nedávam žiaden podnet a ani to nemám v úmysle. Ale to neznamená, že temno na mňa nevplýva. Najčastejšie ma napáda formou – pochybností o mne samej. Teda myšlienky typu „nie si dosť dobrá na to a na to“. Napríklad aj pre projekt Rádio Záchrana. Tam som sa s týmto problémom borila na začiatku. Potom som si myslela, že už to mám za sebou. Potom som čosi chcela veľmi rýchlo urobiť, aby to bolo čím prv. Ale pri tom ponáhľaní som sa v tom rozumovo zamotala a neurobila som to dobre. Projekt tým neutrpel, pretože som bola od iného človeka správne usmernená. Vtedy sa mi „rozsvietilo“ v čom som bola mimo a ako to prerobiť. Prácu som už potom dokončila dobre. Ale moja ťažko nadobudnutá sebadôvera sa zrútila a začali ma prenasledovať myšlienky, že nie som dostatočne duchovne vyspelá na to, aby som mohla byť medzi tými, ktorí chcú šíriť Slovo. Že som aj ostatných isto sklamala, ale najmä, sklamala som nášho Pána. Tá myšlienka ma doslova začala mučiť. Nakoniec som sa cítila fyzicky oslabená – vysatá a vtedy už nebolo pochýb o tom, že som podala ruku temnu, ktoré ma takto obralo mojou vinou o energiu. Vzoprela som sa a konečne som sa tých ťaživých myšlienok razom zbavila. Ale to oslabenie spôsobilo to, že som ľahko chytila virózu a zaľahla s ňou do postele.

Pritom som si celý ten čas vlastne uvedomovala, že to bude vplyv temna, ale nedokázala som sa z toho hneď vymaniť. Je to ako keď vás začne triasť elektrina, viete, že sa máte pustiť, ale ono vás to nechce pustiť. Keď zachytíte myšlienku podstrčenú temnom, nesmiete ju začať rozvíjať. Keď sa jej chytíte, ťažko sa jej púšťa a bez „úrazu“ to nejde.

Zistila som, že keď sa objavujú myšlienky spochybňovania samej seba, ľahko ich odrazím tým, že si poviem – „Robím to najlepšie ako viem a keď príde niekto, kto to urobí lepšie a teda bude na to vhodnejší, rada mu to prenechám!“ Alebo ako hovorí jeden môj priateľ: „Kto sedí za pecou, nohu si nezlomí.“ No najmä, keď robím niečo s dobrým chcením, tak nerobím nič zlé. A na vlastných chybách sa predsa môžem učiť. Tiež som pochopila, že rovnako ako mi neprináleží súdiť druhých, nemám súdiť ani samú seba. Mám mať iba dobré chcenie, byť k sebe úprimná, nebáť sa neustáleho odkrývania vlastných nedostatkov a chýb a s radosťou na nich pracovať. Teda ten pozitívny, tvorivý prístup o aký sa snažím smerom k ostatným, ten mám uplatňovať i voči sebe a nie sypať si popol na hlavu, umárať sa, či dokonca ľutovať sa. Teda žiadne hĺbanie o sebe a strhávanie pozornosti na seba a na svoju duchovnú vyspelosť či nevyspelosť. Hĺbanie, - ako vysvetlil Abdrushin vo svojom Posolstve Grálu v prednáške „Hĺbavý človek“, - stláča ducha nadol.

-Teraz nasleduje POUČENIE, ku ktorému som prišla až po dopísaní tohto príbehu. Bolo nie z mojej vlastnej hlavy, ale prišlo od iného človeka, no ja som ho podrobila skúmaniu a zistila som, že je v plnej zhode so Slovom a že je to výstižné pomenovanie hlavného problému.

Vlastne si musím priznať, že ten dôvod, prečo temno takto na mňa útočí - sebapodceňovaním, je ten, že sa tak zapodievam sebou a sebahodnotením. Pritom ten správny prístup by mal byť ten, že keď už poznám Absolútnu Pravdu, ktorú som objavila v Posolstve Grálu, má mi byť merítkom pre skúmanie toho, čo ku mne prichádza. Teda kontrolovať každú aktivitu, do ktorej sa pustím, týmto Slovom. Ak nenájdem nezhodu, znamená to, že som na správnej ceste.

Nemám sa teda snažiť zameriavať snahu na prácu na sebe, ale vždy pracovať na niečom (teda zamerať sa plne na tú aktivitu), čo by malo poslúžiť Pravde a hlavne blížnemu. A vtedy nebude času uvažovať nad tým či som ja osobne pokročila alebo nie, preto vtedy temní môžu hľadať už iba ten spôsob, ako mi v týchto aktivitách zabrániť.

A čo sa týka mojej mamy, mám ju rada, ale nemôžem jej pomôcť skôr, pokiaľ to ona sama nebude chcieť. Môžem tu pre ňu byť, keď bude chcieť ukázať cestu. Zatiaľ ju formuje najmä utrpenie, ktoré ju stretá, a ja jej prajem, ako i všetkým ostatným, ktorí sú na tom podobne, ba všetkým, ktorí sa ešte aktívne nesnažia o duchovnú premenu, aby ten zlom – to vyvrcholenie súdu, ktoré nastáva a ktoré nám prinesie to predpovedané súženie, aby to chceli a dokázali využiť ako ten potrebný impulz odpútania sa od temna a vykročenia za Svetlom. 

 

 

*

*        *        *

*

 

Príbeh č. 5
Intenzívny prejav temna

S radosťou, ale aj veľkou pokorou by som sa s vami veľmi rada podelila o svoje skúsenosti s temnými silami.

Narodila som sa rodičom, ktorí ma neviedli k duchovnému poznaniu, ale požadovali odo mňa chvályhodné výkony v rámci pozemských noriem. Viedli ma k úspechu, bezchybnosti a disciplíne. Neodsudzujem ich za to, pretože ma vychovávali v ich dobrej vôli a tak, ako to bolo podľa nich najlepšie. Vo vnútri som však cítila, že existuje niečo viac ako život, ktorý práve teraz žijem. Pýtala som sa seba: „Kde odchádza duša človeka, keď moje telo umrie? Nemôže potom predsa nastať len tma a ničota!“ Bola som presvedčená, že Pán existuje, pretože myšlienka na to, že človek sa pominie a už absolútne neexistuje ma desila. Navyše som verila a stále verím, že láska je ten najčistejší a najkrajší cit. Zmietala som sa však medzi rôznymi napodobneninami a pozemskými obmenami lásky. A práve vďaka sklamaniu v partnerskom vzťahu sa mi do rúk dostalo Posolstvo Grálu.

Už od detstva ma zaujímali otázky o Pánovi, viere, no s rodičmi som sa o tom akosi nemohla porozprávať a Bibliu som nikdy predtým nečítala. Dokonca som sa po niekoľkých návštevách kostolov utvrdila v tom, že človek v spojení s Pánom nepotrebuje prostredníka, kňaza. Posolstvo je teda prvá kniha s tak zásadným duchovným obsahom, akú som kedy čítala a preciťovala.

Po prvýkrát som ju začala čítať na ceste domov vlakom. Zahĺbila som sa do prvých kapitol a nevnímala som množstvo spolucestujúcich vedľa mňa v otvorenom vagóne. Cítila som intenzívny príval radosti, pozitívnej energie a otvárajúceho sa poznania. Bolo to naozaj povznášajúce. Až kým to niekomu začalo byť nepríjemné.

Na začiatku ďalšej kapitoly sa totiž môj vnútorný radostný cit zrazu ocitol v urputnom boji s temnými myšlienkami. Zo sekundy na sekundu moju radosť v srdci nahradil strach a bezmocnosť. Všade navôkol som videla smrť a akty vraždenia. Každého, koho som uvidela, niekto bezdôvodne zavraždil. Aj napriek tomu, že v skutočnosti si pokojne čítali žánrovú beletriu, módny časopis alebo pozerali na svojom počítači nejaký film.

Nevedela som to zastaviť. Chcela som od všetkých niekam utiecť, ale nemohla som. Uvedomila som si, že som v idúcom vlaku minimálne ešte ďalšie tri hodiny. Oblial ma studený pot a intenzívne pôsobenie temna vôbec neprestávalo. Snažila som sa zavrieť oči a zabudnúť na vizuálne podnety k desivým myšlienkovým útvarom. Nepomáhalo to. Bola som veľmi vydesená aj preto, lebo nikdy predtým som také niečo nezažila a takéto hrôzostrašné myšlienky nemala. O to viac, keď som mala na zreteli silu myšlienok, o ktorej som sa dočítala v predošlých kapitolách Posolstva. A zrazu som mala plnú hlavu nechcených predstáv a obrazcov. „Nechcem predsa nikomu ublížiť, chcem konať dobro,“ opakovala som si.

Po mučivých dlhých minútach mi však napadlo, že niekomu zavolám a poprosím o radu. Vytočila som číslo na mamku a roztrasene so zdesením v tvári som vstala a pomaly sa presunula do malého oddeleného priestoru pri vlakových toaletách. Rozrušene som mamke vyrozprávala, čo sa udialo a vôbec neprestávalo. Pochopiteľne zo strachu o svoju dcéru mi radila, aby som už viac takúto knihu nečítala. To mi nestačilo. Hovorila som si, že to nemôžem a hlavne nechcem urobiť. „To nemôže byť predsa knihou, pretože zo začiatku som pri jej čítaní mala nádherný pocit.“ Jednoducho som cítila, že je to správne a jej zavrhnutie by bolo chybné rozhodnutie.

Mamka mi však poradila, aby som aj napriek pokročilej večernej hodine zavolala ľuďom, ktorí Posolstvo dôverne poznajú. A tak som sa ozvala dvom skvelým a inšpirujúcim ľuďom, pracujúcim aj pre Rádio Záchrana. Patrí im moja veľká vďaka nielen za to, že ma vtedy upokojili a objasnili mi doposiaľ nepoznané dianie, ale aj pre ich neustálu podporu, pomoc a za ich cenné rady. Po našom dlhom rozhovore som si vďaka nim uvedomila, že tieto hrozivé myšlienky vychádzajú zo snahy temna zabrániť môjmu duchovnému precitnutiu a rastu. Temno sa totiž bojí, že stratí nasledovníka – neznalú, nevedomú a ľahko ovplyvniteľnú dušu.

Ešte chvíľu som pri toaletách v malej chodbičke pobudla a zrazu sa vo dverách objavila moja kamarátka z útleho detstva. Začali sme spomínať na detské časy a zhovárali sa o všetkom možnom, až kým sme nedorazii do rodného mesta. A na stanici ma už čakali rodičia.

Netvrdím, že temné sily v tom momente prestali útočiť. Naďalej využívali moje slabosti – najmä sebapodceňovanie a neistotu vo vlastných rozhodnutiach, teda aj v nastolenej ceste. No všemožne som sa snažila s nimi bojovať. Hľadala som radostné cítenie v bežných aktivitách ako je varenie, upratovanie a pod. Zamestnávala som sa činnosťami, na ktoré som sa čo najviac sústredila a popritom sa modlila za to, aby som bola dostatočne silná temnu odolať, zahnať ho a zvíťaziť nad ním. Stretávala som sa s ľuďmi s ktorými sa cítim príjemne a nachádzala príležitosti k úprimnému radostnému smiechu. Pretože to je najväčšia zbraň proti temnote, zlu a proti temným myšlienkam.

K Posolstvu som sa vrátila a čítam ho aj naďalej. Táto skúsenosť ma presvedčila, že temné sily existujú všade okolo nás, neustále na nás útočia, no my sa im môžeme postaviť a bojovať s nimi. A ak naozaj chceme, tak zvíťazíme.

Zistila som aj to, že Posolstvo nie je kniha na zaplnenie voľného času počas dlhej cesty vlakom. Odvtedy ho čítam vždy sama s čo najviac otvoreným srdcom a pri horiacej sviečke.

A v neposlednom rade som si uvedomila, že nejde o obyčajnú knihu, ale o Pravdu o živote, človeku a stvorení a jej odhaľovanie sa temnu nepáči. Ak sa však človek usiluje nájsť skutočnú pravdu a žiť podľa nej, spoznať Večné zákony i samého seba, nič mu nestojí v ceste.   

 

________________________________________________________________________________________________________________________
 

SCHIZOFRÉNIA


S týmto pojmom sa už stretol iste každý, alebo aspoň väčšina, aj keď nie priamo – teda aktívne a osobne, ale aspoň pasívne, teda z počutia, alebo dokonca aj filmu, ktorých už bolo na túto tému vyrobených veľa. Lenže znovu nie s tým adekvátnym výsledkom. Preto si na úvod povedzme, čo ten pojem, podľa našich doterajších teórií znamená, ako ho teda veda definuje:

„Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov σχίζω (schizó) = rozdeliť a φρενός (phrenos) = myseľ a v preklade znamená rozdelená myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú náročnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. Zvyčajne, ale obvykle nesprávne, sa predpokladá, že schizofrénia zahrňuje rozpoltenú osobnosť.“

My, ľudia, sme zaujímavé identity. Keď máme zadefinovaný pojem a máme preň aj patričný výraz, tak už sa uspokojíme a následne žijeme v presvedčení, že je problém odstránený. Lenže opak je pravdou a dokonalým príkladom na poučenie v tomto smere a aj na odhalenie tejto ľudskej slabosti je práve tento pojem, ktorý je v názve.

Keby sme v tomto prípade poznali príčinu, ktorá vyprodukuje všetky následné - iba následky, čo je správne zadefinované už vo výraze pre uvedený pojem: “následok“ – je to teda iba niečo, čo nasleduje za tou príčinou, potom by sme dosiahli celkom iné výsledky, ktoré by odstránili poznanú príčinu a aj problém všetkých tých, ktorí ním trpia! Trpia teda touto „nemocou“!

Výraz je v úvodzovkách preto, že je to nie vlastne nemoc, ale celkom prirodzený jav, ktorý bol pre človeka kedysi celkom bežný, ale časom zakrpatel, našou vinou a preto sa teraz na tých, ktorí ním ešte disponujú, pozeráme, ako na chorých. V skutočnosti je to práve naopak! Potvrdzujú to tak často pozorované prípady, tohto istého charakteru, u detí, pričom tieto prípady sú celkom bežné, lenže tiež radené do nesprávnej kategórie.

U dospelých sa teda vyskytuje ojedinele, ale čo je horšie, obyčajne dochádza k tejto schopnosti vlastne z dôvodu, ktorý je pre nás radený do tej nelichotivej kategórie tiež, lebo sa tak stane obyčajne za podpory istých látok, ktoré sme zaradili do priečinku: „omamné“, teda sú to drogy a lieky, ktoré prebudia tie spiace centrá v našom mozgu. Ojedinele touto schopnosťou disponujú aj niektorí jedinci bez toho, aby museli pomôcť svojmu mozgu týmto spôsobom a je to teda prirodzene udržaná schopnosť geneticky z minulosti. V tomto bode je to zhodné teda s tým, čo už zistila naša lekárska veda.

Dnes pri výskumoch už bola zadefinovaná istá molekula, ktorá odblokuje v našom mozgu tie časom a našou vinou zablokované centrá. Dostala aj názov: „duchovná molekula!“

Pri výskumoch tí, ktorým bola podaná, mali zážitky, ktoré boli pre nich citovo veľmi príjemné a aj nevysvetliteľné, nakoľko prežili to, čo pomenovali, ako svoje vlastné, minulé prežitia v inom svete. Vedeli isto, že to kedysi sami prežívali. Veď nie nadarmo využívajú mnohé staré a prírodné národy a kmene mnoho druhov rastlín, ktoré majú tieto schopnosti, aby sa dostali do tohto sveta a získali mnohé informácie, ktoré sú pre nich dokonca nevyhnutné pre prežitie aj v tejto hmotnosti. Hlavne sa využívajú pri love, a aj pestovaní rastlín, ba  i v prírodnom liečiteľstve.

Lenže tu sa stáva tento stav, ale hlavne látky, ktoré mu napomáhajú, pre našu vedu a civilizáciu nebezpečné, lebo nepoznáme príčinu, ale čo je horšie, látky sa stávajú návykovými, a jedinec takto postihnutý, pre spoločnosť nebezpečný, lebo často potom postihnutý koná úplne odlišne, ako konal doposiaľ, pod vplyvom ešte zablokovaného mozgu a pravidiel, ktoré si stanovila naša doterajšia spoločnosť. Lenže tu sa razom ukáže, že naša spoločnosť je zložená aj z iných jedincov, ktorí jednajú celkom podľa iných pravidiel a problém je na „našom svete“, ako sa zvykne hovoriť.

Ako môžem byť presvedčený o tom, že je správny tento výklad, že teda iba tiež neohlupujem čitateľov? Pretože to môžem podporiť vlastným prežitím, lebo občas sa aj mne podarilo vniknúť do tohto sveta, a prežiť to, čo je v našom nemožné. A to bez akýchkoľvek podporných látok. Lenže prežití tohto druhu je tu, všade okolo nás, celá kopa, ale ako bolo už uvedené, my máme pre tieto prežitia pomenovanie a teda je to pre nás vybavené. Lenže postihnutí sú svedkami toho, že pre nich nie je nič vybavené, lebo tí, ktorí ich hodnotia, tieto prežitia nemajú a preto ich zaradili medzi nemoci, čo je najväčším omylom. Je to údajne nemoc mozgu a prežitia, ktoré majú, ba aj osoby, ktoré tam stretajú, sú vlastne iba produktom ich chorého mozgu.

Lenže ako môže mozog vytvoriť deje, ba aj osoby, ktoré v tomto živote nikdy neprežil, ba ani nepoznal!?

To je predsa nemožné, lebo vo svojom fotoaparáte, mobile, kamere a archíve, môžete mať iba to, čo ste kedysi zaznamenali! Toto je predsa zistenie exaktnej vedy. Tak prečo si potom protirečí? Ba čo je horšie, ignoruje už vlastné zistenia niektorých, ktorí tiež patria do uvedenej skupiny, lenže zatiaľ sú v kategórii vedcov, ktorí sa venujú „iba“ všeobecnej vede, teda tej, ktorá ešte nezískala odbornú škatuľku, teda prakticky nemôže ovplyvniť dianie v odborných disciplínach, tiež vedy.

Sám to mám prežité, lebo moje uzávery a zistenia z lesníckej praxe, neuznala vedecká odborná verejnosť, aj keď bolo všetko zdokumentované, tieto moje zistenia a objavy, ba aj nimi potvrdené v praxi, boli „v tichosti“ odmietnuté, lebo tá príčina, tá sa vymykala ich doterajšiemu názoru a uznávaným definíciám. Už som často vtipne podotkol: „To, čo som ja propagoval pred dvadsiatimi rokmi, veda teraz potvrdzuje a do života to uvedieme až vtedy, keď ja budem dvadsať rokov už žiť v tom svete, v ktorom teraz žijú tí naši „schizofrenici“!

A takto sa to deje vo všetkých odborných - vedeckých kruhoch, aj keď vo všeobecnej vede už boli podané dôkazy o jestvovaní „paralelných svetov“, ba aj o duši človeka, a na tejto stránke boli už tieto dôkazy aj zverejnené a stále zostávajú. Boli nakrútené rôzne filmy, dokonca životopisný príbeh vedca, ktorý bol takto „postihnutý“ – obdarený, lebo za pomoci svojich jemnejších prežití sformuloval teóriu, za ktorú získal Nobelovu cenu.

Na podporu mojich tvrdení použijem skutočné prežitie, ktoré som vybral z mnohých iných, od niektorých známych, ktorí sú týmto dianím postihnutí, ba lepšie by sa dalo povedať, že sú ním postihnutí - ich blízki.

„Ďakujem za skorú odpoveď. Ku tomu švagrovi môžem povedať asi toľko: bol to manžel mojej mladšej sestry. Bol to veľmi dobrý človek, povahovo boli s mojim manželom asi rovnakí, rozumeli si v každom smere, jeden bez druhého nič neurobili, dokonca si kúpili aj spoločné vinohrady, trávili tam veľa času. Švagor nebol nikdy chorý, no keď začal mať problémy v rodine, sestra začala podnikať a nedarilo sa jej, boli potrebné peniaze, ktoré od neho žiadala, začal viac piť, potom náhle ochorel na priedušky, nevyliečil sa a tak jedného dňa zomrel v spánku. Manžel často chodil na cintorín "pofajčiť si s ním", my vieme aké je to nebezpečné, neskoršie začal častejšie chodiť do krčmy (teraz už vôbec nepije), bolo to všetko po tom roku 2008. Dokonca asi pred dvoma rokmi sa stala príhoda, ktorá ho veľmi vydesila a odvtedy na cintorín chodí iba vo dne. Bol pri hrobe švagra, fajčil a myslel na dobu, keď žil. Sedel na vedľajšom hrobe, bol už večer. Zrazu začul svoje meno a bol to švagrov hlas. Zodvihol zrak, ale iba trochu, a videl, že pred ním stojí chlap v oblečení ako futbalista. (Švagor hrával futbal.) Mal červené trenírky a žlté tričko s číslom 5. Povedal mu: „Pozri sa na mňa.“ Manžel sa pozrel hore a uvidel jeho tvár. Potom mu povedal: „Miro, chcem ti povedať, že bude s vami všetkými veľmi zle. Teraz mi podaj ruku." Manžel akoby v tranze vystrel ruku a zacítil, ako mu ju stisol. Potom sa všetko stratilo. Domov prišiel úplne vystrašený, plakal, nevedel nájsť slová, len opakoval, že videl Laca, čo sme mu najprv neverili. Dlho sa nemohol utíšiť. Myslela som si, že to skôr môže byť duch iný, trebárs z cintorína alebo z krčmy sa na neho nalepil. Švagra mal každý rád, moje deti ho zbožňovali.

Švagor zomrel v roku 2001 (áno už toľko rokov má manžel s tým problém, lebo sa nedokázal zmieriť s tým, že zomrel), mesiac nato manžel spadol z lešenia, zlomil si 5 stavcov, v nemocnici mal sen, v ktorom mu švagor povedal, že mu vybral kolíky spod lešenia, aby spadol a prišiel za ním. Manžel sa liečil asi rok a dali ho do úplnej invalidity, je zdravotne postihnutý. Tento jeho smútok za ním trvá roky. V roku 2008 sa to všetko zmenilo k horšiemu, začal byť stále viac agresívnejší. V roku 2011 mal to prežitie na cintoríne, to už bol švagor 10 rokov mŕtvy. Manžel je veľmi citlivý, už iba pri myšlienke na švagra sa rozplače.  Ja som to pripisovala tomu, že manžel za ním veľmi smútil a dokonca si prial odísť, lebo mi to aj povedal. Teraz si uvedomujem, že môžete mať aj pravdu.
Ďakujem.“

 

Počas prípravy tohto textu pre zverejnenie sa stala udalosť, ktorá je veľmi výrečná a dokazuje presne to, čo tu bolo napísané a vysvetlené, ba úplne to korešponduje s konkrétnym prežitím a trvalým smútkom za milovanou osobou, ktorá aj ovplyvňuje dianie v našej hmotnosti.
Jedná sa o českú speváčku Ivetu Bartošovú, ktorá konala tiež na podnet toho jemnejšieho sveta a podobných príbehov sme boli svedkami, ba ešte budeme veľakrát. Snažme sa teda z nich poučiť a prepracovať sa k tej samotnej príčine, ktorú stále ignorujeme.

K uvedenému prežitiu treba dodať iba toľko, že „postihnutý“ - obdarený - je manžel jednej známej, čitateľky Slova, ba je síce skutočne postihnutý, ale celkom inak, ako by bolo očakávané, lebo jeho – naša nevedomosť a zásah z tej druhej strany spôsobili to, že spadol z lešenia a je kvôli tomu na invalidnom dôchodku, z dôvodu, ktorý je stručne popísaný v príbehu a doplatil tak na zásah z tej druhej strany, teda nie iba na výplod svojho mozgu, ale na pád, ktorý spôsobil cudzí zásah. Uvedený pán neužíva drogy, ani alkohol, teda nič z toho, čo je nápomocné pri podobných prežitiach. Teda presne tak, ako to prežíval ten vedec, ktorý získal za pomoci tej druhej strany Nobelovu cenu. Na tomto príbehu teda môžeme získať skúsenosť, ako môže byť konanie citlivých ľudí na ten druhý svet, v tejto našej dobe iba prevažne nebezpečné, lebo nepoznáme príčinu, prírodný zákon, nepoznáme skutočnosť, že ten druhý svet, je dnes vinou ľudí, iba v moci temna a teda neprichádza odtiaľ pre nás pomoc, ale prevažne škody a utrpenie.

Treba dodať aj to, že teraz sa uvedený pán stáva niekedy agresívnym, teda keď nie je úplne sám (keď sa dočasne stane „posadnutým“, teda keď jeho fyzické telo zaujme iný –cudzí duch), ale podľa našej vedy, je rozdvojená osobnosť, a jeho výzor sa aj patrične mení. Je to teda učebnicový príklad na popísanú „nemoc“! Súhlasil už aj s liečením, ale...! Výsledok nebude nikdy priaznivý, pokiaľ sa neodstráni skutočná príčina, teda nepoučí sa on samotný o prírodných zákonoch, o tom, že je to nie nemoc, ale prirodzený jav pre niektorých, ale v tejto dobe veľmi nebezpečný, lebo Zem je v moci temna.

Kým nepochopí, že to, čo prežíva je skutočnosť, ba aj to, že tí, ktorí tam, na druhej strane žijú a na nás pôsobia, nevedia ani to, čo vedia ich blízki, ktorí žijú s nimi tu na Zemi. Ba že takto trpia tí na Zemi vyčíňaním tých, z tej druhej strany, ktorí si myslia, že už majú to ťažké za sebou – teda fyzickú smrť, a teda môžu radiť tým, ktorí ju majú pred sebou.

 Lenže tí „múdri“ nevedia, že na nich čaká ešte niečo ďaleko horšie, ako je to, čo prežili pri umieraní, teda, že jestvuje aj duchovná smrť, ktorá je definitívna pre tých, ktorí o zákonoch nevedia. A tak svojim konaním z tej druhej strany naďalej škodia v domnienke, že naopak pomáhajú. Takto si to ale všetko ešte sťažujú, ba živia pôdu pre tú duchovnú smrť.

Mohli by sa naopak sami poučiť od tých, ktorí tu teraz ich pričinením trpia a ktorí poznajú Božie zákony, ktoré nám boli aj v tomto smere dostatočne vysvetlené a takto by získal každý, pri tomto dianí zúčastnený.

Potrebné je ešte doplniť nasledovné:
U uvedeného pána sa prejavuje jemnohmotnosť obidvomi spôsobmi, ktoré by sme mohli nazvať spôsob pasívny a spôsob aktívny.

Ten pasívny spôsob je taký, že duch zo záhrobia pôsobí na žijúceho v hrubohmotnom tele, ale slobodná vôľa zostáva tomu v hrubohmotnosti zachovaná, iba že sú tu akoby prejavy našepkávania a snahy radenia. Aj keď je táto aktivita tiež nebezpečná a niekedy nátlak takto postihnutý nedokáže odmietnuť a nechá si „poradiť“.

Potom je tu nebezpečnejšia forma a to tá aktívna. Pri tejto forme sa dokáže duch zo záhrobia úplne zmocniť vôle – mozgu, ba aj následne celého tela žijúceho človeka v hrubohmotnosti, ktorý je úplne zbavený slobodnej vôle. Vtedy vlastne takto postihnutý duch stráca slobodnú vôľu rozhodovania, ba podľa zákonov aj zodpovednosť. I keď čiastočná zodpovednosť zostáva aj na jeho osobnosti, nakoľko nebol duchovne dosť živý – čulý a preto mohlo dôjsť k tomuto javu. Pri takomto poznaní už aj súdnictvo by muselo zaujať iné uzávery a stanoviská. Žiaľ, je to ešte odsunuté do blízkej budúcnosti...možno.

A je dôležité vedieť ešte jednu maličkosť: Medzi nami žije veľa ľudí, ktorých by bolo možné zaradiť medzi schizofrenikov, ale oni využili túto schopnosť nie ako nemoc a svoje prekliatie, ale práve naopak, ako isté požehnanie a výhodu. Pripomenúť treba znovu toho vedca a jeho Nobelovu cenu, ba aj známy vedec Albert Einstein čerpal svoje poznatky a sformuloval teórie za pomoci tej jemnejšej úrovne. Mám to aj ja potvrdené vlastnými prežitiami, ba takých ľudí je veľa a za mnohé vynálezy, ba vlastne za všetky, vďačíme tejto schopnosti niektorých. Rozhoduje pritom tak málo: Mať dostatočne silného ducha, ktorý sa nedá odvádzať od vlastného cieľa a poznať zákony, teda vedieť, o čo sa skutočne jedná!

Keby naša odborná veda, teda vo všetkých odborných oblastiach zobrala na zreteľ posledné zistenia všeobecnej vedy, teda o skutočnosti paralelných svetov, jemnohmotnej schránky človeka – duše, ktorá má svoje prežitia aj mimo tejto hmotnosti, tak by sme dokázali urobiť veľký skok dopredu, vysvetlili by sa mnohé „záhady“, ktoré by sa stali skutočnými návodmi a praktickými prežitiami, ktoré by zároveň odstránili všetky naše doterajšie pochybné a mylné teórie. Všetko by sme prežívali ako pravé a skutočné!

Nepodceňujme teda svoju neznalosť prírodných – Božích zákonov! 

________________________________________________________________________________________________________________________