_______________________________________________________________________________________________________________________

OZNAM

Vážení čitatelia!

Radi by sme vás upozornili, že v priečinku s názvom ,,DVE VERZIE SLOVA“ sme zaradili stručné vysvetlenie dôvodu, pre ktorý bolo Slovo zoradené do podoby, ktorú záujemcom ponúkame. Toto zdôvodnenie, potvrdené citátom zo samotného SLOVA, je v uvedenom priečinku zaradené hneď na začiatku, t.j. na vrchu stránky.

Kolektív Rádia Záchrana!

***

Vážení čitatelia!

Radi by sme vás upozornili na priečinok s názvom ,,ČLOVEK A LES“, kde sa nachádzajú príspevky týkajúce sa témy ,,Objavu prírodného zákona“, a toho, ako vedome, ale aj nevedome človek pôsobí v oblasti lesa, prírody, každodenných pozemských oblastiach a aj celého vesmíru. Chceme vám odporučiť čítanie príspevkov v poradí takom, ako boli napísané, nakoľko informácie a súvislosti vlastne takto na seba nadväzujú a uľahčujú tak pochopenie závažnosti témy.  Príspevky vznikali a teda by sa mali čítať v nasledovnom poradí:

1. ,,PLAČ LESA“
2. ,,OTVORIA TATRY SLOVÁKOM OČI“ s doplnením celej prednášky z Posolstva Grálu: ,,Hrubohmotnosť,     jemnohmotnosť, vyžarovania, priestor a čas“
3. ,,ZÁKONY PREŽITIA“ s dodatkom ,,MEDVEĎ a človek
4. ,,JIN - JAN“
5. ,,ZÁVER“

***

Záujemcovia o dokumentárny film „OBJAV PRÍRODNÉHO ZÁKONA“, píšte prosím na našu kontaktnú e-mailovú adresu:
radiozachrana@azet.sk a uveďte, či si želáte zaslať dokument na DVD, alebo na USB - kľúči.

Cena za zaslanie dokumentu na DVD na dobierku je: 15 Eur
Cena za zaslanie dokumentu na USB – kľúči na dobierku je: 20 Eur

Kolektív Rádia Záchrana!

_______________________________________________________________________________________________________________________
5. máj 2019

VEDA A UFO

 

Veda dneška nechce pripustiť medzihviezdne návštevy iba preto, že nerozumie stavbe vesmíru, ba ani stvoreniu Božiemu a za konečnú uznáva iba rýchlosť svetla, ktorá je však v platnosti, iba pre našu hmotnosť, alebo našu vesmírnu dimenziu. Je ale groteskné, že v rovnici relativity e = m x c²  už túto zásadu porušuje, lebo uznáva aj rýchlosť svetla v druhej mocnine; teda nie iba 300 000 kilometrov za sekundu, ale v druhej mocnine. A to už je veľký rozdiel. Lenže ešte ani táto rýchlosť je nie konečná, ba rozhoduje tu niečo celkom iné, čo je pre našu vedu úplným tabu!
Keď ale chceme objasniť problém cestovania vesmírom, stvorením, ba dalo by sa povedať, že aj časom, musíme úplne zmeniť náš pohľad na doteraz platné poučky, ktoré uznávame ako isté a na nich máme postavené naše chybné teórie. A to je náš problém, ktorý zasahuje do všetkých našich aktivít a oblastí, strpčujúcich nám život. Potom boj o zachovaní planéty, o čistotu životného prostredia, manifestácie a štrajky o vyššiu kvalitu života, nespokojnosť s každou novou vládou, ktorú sme si nedávno sami zvolili, a všetky terajšie nepokoje, by vlastne vyzneli celkom v iných súvislostiach, ba by prestali, keby sme sa dokázali vzdať tej prvotnej príčiny, ktorej sa vzdať nechceme, ba radšej sa nechávame obdivovať pri poukazovaní na iba následky a pri tom sa cítime cenní a veľkí.  Keby sme dokázali opustiť tieto bludné teórie a terajšie platné chybné zásady, potom by sme už nemuseli nič zatajovať, klamať stúpencov, žobrať o životné potreby, obliekať žlté vesty, rozbíjať výklady a podpaľovať autá, ba nič búrať, ale začali by sme konečne budovať trvalé hodnoty. Lenže to by sa museli od základu zmeniť naše dva ideologické piliere: veda a cirkev, ktoré si vychovávajú iba svojich otrokov, ale nie slobodných ľudí.

Ako dôkaz napísaného bude potrebné zaradiť jedno zásadné poučenie, ktoré práve úplne mení náš pohľad na teraz platné, ale je to práve to pravé, ktoré pochádza z absolútnej Pravdy. A to nie iba pre obyčajného človeka, ale hlavne pre tú našu „slávnu“ vedu a cirkev. Bude to jedna odpoveď na položenú dôležitú otázku, ktorá by mohla zmeniť všetko to naše chybné myslenie:

10. 9.             Čo je energia? A čo je tiaž (príťažlivosť)?
29. otázka:
Čo je energia? A čo je tiaž (príťažlivosť)?

Odpoveď:
Tieto otázky predbiehajú; lebo o nich sa bude hovoriť až v neskorších prednáškach. Predsa však chcem aspoň v krátkosti v náznakoch na ne odpovedať.
Energia je duch! Práve kapitolou duch sa musím ešte mnoho zaoberať, nakoľko duch zahŕňa skoro všetky nerozriešené otázky našej súčasnej vedy. Dosiaľ sa nebralo do úvahy, že aj duch má mnoho odstupňovaní, pretože o tom nik nevie, keďže „ducha“ toto ľudstvo ešte vôbec nespoznalo.
Duch vo svojich odstupňovaniach je tak mnohostranný, že v tom vznikli všetky omyly, na ktorých si ľudia ešte vždy márne lámu hlavu.
Exaktnou vedou pomenovaná energia je vlastne duch. Avšak nie taký duch, z ktorého sa vytvára seba-vedomý duch človeka, ale iného druhu.
Dnes o tom len krátko: Prastvorení vyžarujú svojou vôľou do duchovného stvorenia, teda do raja. Tieto vyžarovania sú tiež duchovné, ale o jedno odstupňovanie nižšie; lebo to nie sú priame vyžarovania Ducha svätého, Božej vôle, ale vyžarovania prastvorených, vytvorených Duchom svätým! Tieto vyžarovania prenikajú teraz nadol, vyžarujúc ako duchovné odstupňovanie cez hranice duchovnej ríše a zaplavujú ostatné časti vesmíru. Napriek odstupňovaniu sú ešte vždy duchovné a nesú v sebe ešte vždy živú silu, ktorá nielen tlačí a nabáda dopredu, ale pôsobí aj magneticky príťažlivo na cudzorodé, neduchovné okolie.
Magnetická príťažlivá sila týchto duchovných prúdov však vo svojej sile nie je taká veľká, ako tá z prastvorenia, ktorá udržiava celý vesmír. Tak sa stáva, že prúdy vychádzajúce z duchovnej ríše môžu k sebe pritiahnuť vždy len malé čiastočky cudzorodého okolia, a tým byť nimi obalené. Tento dej triešti predtým jednotné prúdy. V prirodzenom dianí je potom taký duchovný prúd rozptýlený do nespočetných zrniečok, nakoľko obaly pritiahnutého pôsobia odstredivo. Tieto obaly sú teraz samozrejme iba celkom nepatrné, uzučké vrstvičky rôznych druhov okolia, pretože to jednotlivé malinké zrniečko duchovného prúdu má v sebe tiež len nepatrnú magnetickú silu na udržanie, úmernú jeho rozmerom. Tým potom postupne vznikajú elektróny, atómy atď.
Lenže cesta až tam je nekonečne ďaleká. Dnes vám chcem aj túto cestu krátko popísať. Predstavte si: Vyžarovania prastvorených v aktivite ich chcenia prenikajú von cez hranice raja. Prichádzajú do ríše bytostného ako magneticky priťahujúci cudzinci. To bytostné pozostáva opäť z mnohých odstupňovaní, ktoré chcem predbežne zadeliť do troch základných druhov: do jemnej, strednej a hrubej bytostnosti, ako v tomto druhu najvyššej, tiež bytostnosti nevedomej.
Pri vstupe duchovného prúdu do jemného druhu bytostnosti nastane ihneď jeho obaľovanie touto jemnou bytostnosťou, vyvolané magnetickou silou prúdu, čím súčasne nastáva aj čulý pohyb. Tento dej obaľovania vyzerá tak, akoby sa nepriateľské vojsko vrhalo na votrelca, na ten duchovný prúd, zatiaľ čo v skutočnosti iba duchovné vyvoláva pohyb v tomto cudzom druhu svojho nového okolia, a to vlastnou magnetickou príťažlivou silou. Bytostné sa mu ponáhľa v ústrety, priťahované veľkou rýchlosťou. S obaľovaním nastáva súčasne aj rozprašovanie prúdu. Nejestvuje nijaká zmiešanina duchovného s jemným bytostným, iba obalenie duchovného bytostným. Jadrom je duchovný prášok, dookola zaobalený jemnou bytostnosťou, ktorá je pridŕžaná magnetickou príťažlivou silou duchovného jadra.
Duchovné jadro si však uchováva svoje magnetické vyžarovanie aj napriek obalu, a tým preniká cez tento jemný bytostný obal. Pri tomto prenikaní vzniká teplo a mení sa tiež vyžarovanie duchovného prášku. Týmto spojením pri výstupe sa stáva iným, než bolo predtým a touto zmenou získava vplyv na strednú bytostnosť.
Súčasne s dejom priťahovania jemnej bytostnosti nastáva v obale stláčanie jednotlivých čiastočiek jemnej bytostnosti, teda ich nahromadenie okolo každého duchovného prášku; a toto stlačené nahromadenie spôsobuje zmenšenie priestoru určitej masy iného, ešte voľne sa vznášajúceho okolia voči jemnej bytostnosti. Tým už táto masa nie je udržiavaná príťažlivou silou duchovnej ríše, raja, na rovnakej úrovni ako voľne sa vznášajúce časti. So stláčaním nasleduje ďalšie vzďaľovanie od stále rovnomerne pracujúceho magnetického zdroja, spočívajúceho v podstate duchovného stvorenia, raja. A tento dej je uplatnením zákona tiaže. Súčasne je aj bodom obratu v pohonnej sile doterajšieho deja.
Na tento dej sa treba zamerať ostrejšie: Činnosťou chcenia prastvorených vznikajú vyžarovania. Lenže treba poznamenať, že tieto vyžarovania nie sú samotným chcením, ale iba sprievodným znakom chcenia, vedľajším pôsobením hlavného prúdu chcenia. Napriek tomu dostanú od pôvodcu nekontrolovateľných vedľajších pôsobení vždy ešte toľko priebojnosti, že sú vypudené cez hranicu duchovnej ríše a vplyvom magnetickej príťažlivej sily prebývajúcej v duchovnom druhu tam vyvolávajú práve popísaný účinok. Hlavný prúd chcenia prastvorených nemá s tým nič do činenia; ten účinkuje vždy len priamo na zamýšľaný cieľ. Omnoho silnejšie, vedomejšie. O tom prehovorím inokedy.
Bezprostredné obalenie duchovného prášku, vypudeného cez hranice, zabraňuje okamžite samočinnému návratu do duchovného, lebo okolo neho sa nahromadila vrstva jemne bytostného; lepšie povedané, je tam pridržiavaná príťažlivou silou duchovného prášku. Prvý dej vzďaľovania od magnetického centra bolo teda vypudenie ako vedľajší účinok niektorého vedomého chcenia. S prvým obalením nastáva však ihneď ako pôvodca ďalšieho pohybu pravý opak: Nutnosť ďalšieho vzďaľovania, spôsobená priťahovaním vzniknutého zhustenia jemnej bytostnosti do doterajšieho okolia inej, ešte nezhustenej jemnej bytostnosti. Odtiaľ spolupôsobia potom ešte viaceré činitele ako hnacia sila pohybu. Pri každom ďalšom obale pristupuje k tomu zakaždým nový činiteľ.
Tu treba opäť poznamenať, že každý jednotlivý druh v celom stvorení je svojou podstatou prispôsobený príťažlivej sile duchovného stvorenia; v podstate vždy zladený s voľným, spolu nesúvisiacim, teda nestlačeným jestvujúcim druhom.
Jemnohmotnosť je teda prispôsobená inému stupňu príťažlivej sily ako hrubohmotnosť. Ale práve tak aj inému ako bytostnosť. Tak sa stáva, že pri obaľovaní duchovného prášku stlačenou jemnou bytostnosťou nastupuje ihneď iný stupeň pre príťažlivú silu duchovného stvorenia, ktorý obalený duchovný prášok odpudí ďaleko od príťažlivého bodu.
Tento dej sa opakuje pri každom novom obaľovaní. Volá sa zákon tiaže a je v skutočnosti zakotvený v súčasnej možnosti odďaľovania každej veci od prirodzenej sily príťažlivosti duchovného stvorenia! Táto možnosť vzďaľovania je podmienená súčasným stavom v jeho rôznych zmenách.
O ďalšom priebehu sa môžem vyjadriť stručnejšie: Stlačený obal jemnej bytostnosti prináša so sebou podľa našich pojmov nazývané klesanie za horeuvedených pôsobení a blíži sa tým k strednej bytostnosti, na ktorú pôsobí teraz cez obal zmenené vyžarovanie duchovného opäť presne tak príťažlivo ako predtým duchovný prášok na jemnú bytostnosť. Tu treba opäť dbať na to, že priame vyžarovanie duchovného prášku, teda to nezmenené, by nemohlo pôsobiť na strednú bytostnosť tak silno ako teraz zmenené vyžarovanie cez obal jemnej bytostnosti. Až toto môže pôsobiť na strednú bytostnosť príťažlivo, že sa opäť ihneď navinie ako ďalší obal na obal jemnej bytostnosti a je držaný zmenenou silou príťažlivosti duchovného prášku.
Začína sa tým ten istý dej ako v jemnej bytostnosti. Aj tu sa potom opäť mení vyžarovanie duchovného prášku tým, že je ovplyvnené dvoma obalmi. Tak to pokračuje do hrubej bytostnosti; odtiaľ do jemnej, strednej a hrubej jemnohmotnosti, prijímajúc zakaždým nové obaly rôznych druhov, kým nakoniec nezostúpi do jemnej hrubohmotnosti a tak vezme na seba jej obal. Odtiaľ klesá do strednej hrubohmotnosti a až potom do ťažkej, teda do hrubej hrubohmotnosti nášho tela a nášho viditeľného okolia. Avšak iba týmto stávajú sa všetkým tým, čo je našej exaktnej vede dneška známe, t.j. elektrónmi, atómami atď.
Hnacou energiou je však vo všetkom iba jadro, ten nepatrný duchovný prášok ako najnižšie odstupňovanie v duchovnom, patriacom len k vedľajším účinkom chcenia prastvorených v tzv. raji, v duchovnej centrále stvorenia.
Tento spôsob popisu je prirodzene ešte veľmi jednostranný: Z povedaného môže byť úžitok len vtedy, ak sa budú brať do úvahy aj zákony rovnorodosti. Pri tom sa musí dbať predovšetkým na obaly; lebo každý obal podlieha len zákonom svojho druhu; to znamená, že duchovný prášok sa vždy môže správne prejaviť iba tam, kde je jeho súčasný najvrchnejší obal vo svojej rovnorodosti. S hrubohmotným obalom teda len v hrubohmotnosti, a tu opäť iba v celkom určitom súčasnom druhu. S jemnohmotným obalom len v rovnorodej jemnohmotnosti. V bytostnom obale len v súčasnom druhu bytostnosti.
Samozrejme z toho vychodí, že nami opísaný zákon tiaže, teda možnosť vzďaľovania sa od príťažlivej sily duchovnej ríše, ktorá sa prejavuje ponajviac iba na súčasnom vonkajšom obale je potom smerodajná pre pobyt a silu priamej činnosti.
Kľúčmi na otváranie vchodov do iných druhov, ako napríklad z jemnej bytostnosti do strednej a hrubej a potom do hmotností, sú zmeny vyžarovaní duchovného prášku, ktoré nastávajú s ďalšími pribúdajúcimi obalmi. Bez týchto zmien by nebol možný ani prechod, ani pôsobenie v príťažlivosti. Duchovné by teda muselo zostať úplne nečinné, akonáhle by bez prechodu prišlo priamo do hmotnosti, nakoľko by mu tak chýbala každá možnosť spojenia.
Na záver ešte niečo: Z môjho vysvetlenia vyplýva, že duchovné samo nepodlieha zákonu tiaže! Ono nepozná nijakú tiaž a vždy, akonáhle sa zbaví svojich obalov, bude musieť nezadržateľne stúpať alebo letieť do duchovnej ríše, nepodliehajúcej zákonu nám známej tiaže.
Aby nedošlo k omylu, chcem poukázať na to, že duchovný zárodok človeka je celkom iného druhu duchovného, ako tu opísané duchovné prúdy. Má tiež omnoho viacej príťažlivej sily a uplatňuje ju až po určitý stupeň tiež priamo na obalených duchovných práškoch. Nejeden poslucháč si teraz bude môcť predstaviť neustále veľké rozptyľovanie duchovných druhov v pozdejšom stvorení, teda aj našich častí, v ktorých po ich oslobodení od tiaže prostredia pretrváva nesmierna hnacia sila smerujúca k ich duchovnému pôvodu, ktorá v spojení s odtiaľ prichádzajúcou príťažlivou silou vytvára celému vesmíru oporu a pomáha určiť smer dráhy, ktorú všetko musí dodržiavať.
Táto oblasť je taká veľká, že dnešný malý prehľad bude musieť byť rozdelený do mnohých prednášok, aby poslucháči a čitatelia boli do toho správne uvedení. Ale napriek zdanlivej zložitosti všetko opäť tkvie v najväčšej jednoduchosti. Jedine odbočenie ducha človeka potlačením jeho duchovnej vnímavosti ma núti viesť poslucháčov počas dlhoročných prednášok po namáhavých chodníkoch rozumových ciest, pretože by sa každý z nich bez výnimky stratil v ich spleti.
Zhlukovanie popísaných čiastočiek do súhvezdí so súčasne vznikajúcim nahromadením magnetickej sily v nich obsiahnutého duchovného, ktoré okrem na ne pôsobiaceho veľkého strediska sily duchovnej ríše majú medzi sebou a v sebe opäť vlastné centrály príťažlivosti, samozrejme omnoho slabšie oproti duchovnej ríši, ktorá však vo veľkej vzdialenosti od raja, ako hlavnej centrály, môžu pôsobiť aj zvlášť medzi sebou, i napriek tomu, že neustále zotrvávajú pod vplyvom hlavnej príťažlivej sily duchovného raja. To však bude obsahom osobitnej série prednášok; práve tak aj zhlukovanie čiastočiek do tiel ľudských, zvieracích a rastlinných.
Vedomosti sú mocou! Tento výrok sa často používa; lenže na to je potrebné iné vedenie, ako sa my dnes často domnievame, že už máme. Je to duchovné vedenie, nie iba rozumová znalosť! Exaktná veda dosiaľ v tom nedosiahla ešte nič zvláštneho; a všetky ostatné sa svojím neistým tápaním strácajú v ríši nespočetných nedostatkov nižších oblastí. Len ten, kto pozná všetky tajomstvá stvorenia, môže svet hmotnosti pozdvihnúť k rozkvetu alebo obrátiť na trosky.

Ku tomuto napísanému ešte musíme priradiť pár citátov z jednej prednášky tejto Absolútnej Pravdy:
„PRIŠLO mnoho žiadostí vysvetliť pojmy mojich výrazov hrubohmotnosť a jemnohmotnosť. Hrubohmotnosť je všetko to, čo človek môže vidieť svojimi pozemskými očami, čo pozemsky pociťuje a počuje. K tomu patrí tiež to, čo vidí pomocou pozemských prostriedkov a čo ešte uvidí pri ďalších vynálezoch. Ako napr. veci videné mikroskopom. Hrubohmotné je len určitým druhom hmotnosti. Veľká oblasť všetkej hmotnosti zahŕňa však viaceré druhy, ktoré sú už v základe od seba celkom odlišné, a preto sa nikdy vzájomne nezmiešajú.
Rôzne druhy hmotnosti ležia nad sebou celkom dolu, na spodku alebo na konci stvorenia. Opäť ako v celom stvorení, začínajúc navrchu najľahším druhom a zostupujúc nadol končiac najťažším a najhutnejším. Všetky tieto druhy hmotnosti slúžia iba ako pomocné prostriedky k vývoju všetkého duchovného, ktoré sa do nich ponára ako semienko do úrodnej pôdy. Presne tak, ako osivo do pôdy, aby mohlo klíčiť a rásť.“

„Ako som už povedal, rôzne druhy hmotnosti sa nedajú zmiešať, možno ich však pomocou bytostného viazať a tiež mnohonásobne spájať. V týchto väzbách a spájaniach vznikajú potom teploty a vyžarovania. Každý jednotlivý druh hmotnosti vytvára pritom svoje charakteristické vyžarovanie. Toto sa potom zmieša so žiarením iných, s ním spojených druhov a dohromady dáva veniec žiarenia, ktorý je dnes už známy a nazýva sa skrátka ód alebo vyžarovanie. Tak má svoje vyžarovanie každý kameň, každá rastlina, každé zviera a možno ho pozorovať. Je veľmi rozdielne podľa stavu tela, teda obalu alebo tvaru. Preto sa vo venci žiarenia dajú pozorovať i poruchy a podľa toho rozoznať choré miesta obalu.

Veniec žiarenia dáva teda každému tvaru príslušné okolie, ktoré vytvára jednak ochranu pri obrane a jednak most k ďalšiemu okoliu. Okrem toho, dolieha ešte aj na vnútro, aby sa zúčastnilo na vývoji bytostného jadra v tom najhrubšom zmysle; lebo v skutočnosti pripájajú sa k vlastnému pôsobeniu vo stvorení ešte mnohé veci. Tieto smiem odvíjať len pomaly, krok za krokom, aby som vážne hľadajúcim uľahčil vniknutie do zákonov stvorenia.“

Zmes vyžarovania má však omnoho väčší význam, než mohlo ľudstvo doteraz prebádať. Netušia ani desatinu z jej vlastnej úlohy!

Podstata venca žiarenia je smerodajná pre silu vĺn, t.j. aké vibrácie má prijímať zo systému žiarenia celého vesmíru. Poslucháč a čitateľ nech ponad to neprejde ľahko; nech sa zahĺbi do tej myšlienky a zrazu uvidí pred sebou rozprestreté všetky nervové povrázky stvorenia. Má sa naučiť lepšie ich hodnotiť a používať.

„Je v tom kľúč k umeniu života ako aj k stupňom duchovného vzostupu. Týmito stupňami alebo takzvaným rebríkom do neba sa nemieni nič iné, než jednoduchý nástroj, ktorý sa má použiť. Oká tejto siete žiarenia vo stvorení sú priečkami tohto rebríka. V tom je všetko, celé vedenie a posledné tajomstvo vo stvorení.
Vy, hľadajúci, siahnite do tejto siete žiarenia! Vedome, ale s dobrým chcením a v pokornom uznaní vášho Boha, ktorý vám dal toto zázračné stvorenie, ktoré môžete ovládnuť ako v detskej hre, keď už raz budete konečne poctivo chcieť a odvrhnete všetku vedeckú domýšľavosť. Najprv musíte zhodiť falošné bremeno z vašich pliec a z vášho ducha, inak sa nemôžete vzpriamiť a oslobodiť.“

„Vzhľadom k ďalšiemu postupu musíme odteraz hovoriť: Život v jemnohmotnosti je stojaci „nad pozemskými pojmami priestoru a času; lebo aj v jemnohmotnosti je síce pojem priestoru a času, avšak zase iného druhu, prispôsobený tejto jemnohmotnosti. Pojem priestoru a času jestvuje dokonca v celom stvorení, ale vždy je viazaný na určitý druh! Samotné stvorenie má svoje hranice, a preto aj preň platí ešte pojem priestoru.“

„Tiež všetky základné zákony, ktoré jednotne prechádzajú celým stvorením, sú vo svojich účinkoch vždy ovplyvňované dotyčným druhom stvorenia, a závislé od jeho zvláštností! Preto sa musia následky určitého zákona v rôznych častiach stvorenia tiež prejavovať rôzne, čo viedlo k mnohým nedorozumeniam, protirečeniam, k pochybnostiam o jednotnosti zákonov stvorenia alebo vôle Božej a tiež k viere v ľubovoľné činy Stvoriteľa. Ale v podstate to všetko spočívalo a spočíva predsa len v nevedomosti človeka o stvorení samom.“

No a teraz si už môžeme objasniť, ako tu zverejnené súvisí s našou témou. Vyznačený a zvýraznený text je podstatný pre pochopenie toho, čo naša veda zatiaľ nechápe, ba odmieta, nakoľko jej to narušuje tradičný stereotyp, ktorý jej umožňuje zatiaľ klamať verejnosť, ba požívať výhody, na ktoré nemá žiadny nárok, ba takto vlastne vedie ľudstvo do záhuby, cez všetky tie nedostatky, ktoré naša civilizácia má.
Každá planéta, súhvezdie, ba aj jednotlivé objekty, majú teda pre seba vlastné vyžarovanie, ktoré je pre každé teleso charakteristické a jedinečné. Preto stačí iba chápať tieto vyžarovania a vlastne môžeme povedať, poznať frekvencie týchto jednotlivých objektov, teda napríklad našej Zeme, naladiť sa na toto vyžarovanie, teda frekvenciu a ten objekt, napríklad v našom prípade UFO aj s posádkou, sa objaví v tom momente v blízkosti, alebo priamo na planéte Zem. Ale to ešte nie je všetko, lebo:

Samozrejme z toho vychodí, že nami opísaný zákon tiaže, teda možnosť vzďaľovania sa od príťažlivej sily duchovnej ríše, ktorá sa prejavuje ponajviac iba na súčasnom vonkajšom obale je potom smerodajná pre pobyt a silu priamej činnosti.

Zákon tiaže, teda ovládanie príťažlivosti, je vlastne tým zázračným pohonom, ktorý nedá našej vede spávať, ba je príčinou odmietania možnosti a schopnosti presunov UFO. Už samotné naladenie sa na potrebnú frekvenciu spôsobí ten potrebný presun, alebo anuluje gravitáciu a objekt zmení nie iba polohu, ale aj druh dimenzie – hmotnosti.
Jeden múdry pán povedal: „Pred päťdesiatimi rokmi sme uvažovali, z ktorej planéty našej slnečnej sústavy UFO prilieta, pred desiatimi rokmi sme sa pýtali, z ktorého súhvezdia a dnes sa pýtame z ktorej dimenzie?!“
Odpoveď je veľmi jednoduchá, nakoľko prilietajú zo všetkých uvažovaných oblastí!
Dokonca aj medzi nami na planéte Zem, žijú rôzne bytosti, ktoré nevidíme, nakoľko aj planéta Zem, disponuje mnohými dimenziami! 

No a teraz nech sa naša múdra veda pustí do vyvracania tu napísaného a až sa jej to podarí, tak nech naďalej pokračuje v klamaní samej seba, ba aj všetkých ostaných. No je už medzi nami viac takých, ktorí jej už dávno neveria, lebo vedia, ako to skutočne je, ba vedia aj to, že sme stále klamaní, lebo títo vediaci, majú svoje prežitia, ba aj kontakty a teda na nich už tie hlúpe reči  nemajú žiadny dosah. Nepotrvá dlho, a títo „vedci“, ktorí sú teraz na výslní, budú sa hanbiť za tie vedomosti, ktoré šírili, ba obhajovali, dokonca vnucovali ostatným na našich dnešných univerzitách.

_______________________________________________________________________________________________________________________
23. apríl 2019

ZMLUVA S BOHOM!!!

 

Na základe veľmi silného a krásneho prežitia, ktoré som mala v čase veľkonočných sviatkov, rozhodla som sa napísať nanajvýš NALIEHAVÚ pripomienku ľudstvu o zmluve s BOHOM!!!
Ráno, v nedeľu (21.4.) som sedela pri stole v kuchyni a ďakovala som Stvoriteľovi za veľkú milosť, že smiem byť a za milosť, že som smela prežiť ďalší rok svojho života na zemi v tak vzácnej dobe veľkého diania! Celý čas som samozrejme hľadela na oblohu. V tom, i keď boli oblaky, spoza oblakov som zbadala, že bliká z jedného bodu dúha, krásna, ako keby na vás blikalo svetlo, ale miesto svetla blikala dúha. Hovorím si:  „Je to možné? Dobre vidím?“ Utekala som po okuliare a ozaj tam svietila dúha a jej jas sa zväčšoval a zmenšoval! Bola som v údive, ešte som také niečo nevidela! Rýchlo som zobrala fotoaparát, i keď mám taký veľmi jednoduchý, a fotila. Bolo to úžasné! Trvalo to niekoľko minút, ani neviem koľko, lebo som bola veľmi rozochvená! Potom to zmizlo. Vedela som, že to nie je len pre mňa, ale pre všetkých! Tak som si sadla a začala uvažovať nad tým, čo ten úkaz znamenal. A prišlo mi, že DÚHA je symbol zmluvy s BOHOM!

Tak som si povedala, že práve v týchto dňoch, keď celé ľudstvo slávi veľkonočné sviatky, sviatky, ktoré v mylnej predstave kresťanov zaručujú ich oslobodenie, ich spásu a večný život skrze utrpenie Ježiša Krista, je nanajvýš  nutné poukázať na Pravdu týchto sviatkov a potrebné pripomenúť zmluvu s BOHOM!

 „ „Pokoj na zemi k radosti ľudstva!“ Taký bol pozdrav Svetla pri pozemskom narodení Syna Božieho, ktoré sa ešte dnes slávi o vianočných sviatkoch. Ako odpoveď na tento pozdrav niesol sa už po niekoľkých rokoch výsmešný pokrik ľudstva: „Ukrižuj, ukrižuj ho!“ vyzývavo k Božiemu trónu!
V tom istom okamžiku zniesol sa však dolu po ceste tohto výsmechu ...súd! Nečakal snáď až na dnešnú dobu! Vy, pozemskí ľudia, stojíte už od dňa vraždy v tomto zvratnom pôsobení. To, čo sa deje teraz, je len koniec súdu, teda konečný súd!

Od oného dňa, kedy sa roztrhla posvätená opona pred Najsvätejším, boli ste stále oddelení od Boha! Od tejto hodiny nemali ste už mať Najsvätejšie na zemi. Od tohto okamžiku boli ste zmätení a osamotení. Nebolo pre vás už žiadneho spojenia s Bohom! Ľudstvo popretŕhalo toto spojenie ukrižovaním a rozbilo starú zmluvu. Boží posol, ktorý dal roztrhnúť túto oponu, vyprázdnil tým tiež Archu zmluvy, pretože stratila pôvodný zmysel a hodnotu. Po tejto vražde nemohla ďalej existovať zmluva medzi Bohom a ľudstvom.
Zostalo vám tu jedine Slovo, ako lano k záchrane pre jednotlivcov, ak sa chcel namáhavo po ňom šplhať, aby dosiahol svetlejšie výšiny. To sa podarilo za veľkého namáhania len niekoľkým. Tam museli však ešte čakať až ku dňu posledného súdu! A tento prináša Syn Človeka, ktorý má uzavrieť tiež novú zmluvu, pre ktorú vážne hľadajúci boli už teraz spečatení.
Bez novej zmluvy už nie je pre pozemské ľudstvo žiadne spojenie s Bohom, pretože bolo prerušené ukrižovaním.
Od tej doby chýba najsilnejší článok tohto nutného spojenia, čím vznikla pre každého nepreklenuteľná priepasť okrem samotného Boha. Ľudstvo však v zaslepení zväčšovalo túto priepasť vždy viac a viac.
Z toho dôvodu znie teraz pozdrav hviezdy: „Ľudstvu boj a súd až k úplnému podrobeniu, ktoré je to isté ako očistenie a mier!“ –
Syn Boží prišiel k ľudstvu na zem, aby svojim Slovom ukázal cestu, ktorá by musela viesť ľudstvo do výšin, na nivy blažených. Chcel tým priniesť mier, šťastie a radosť. Chcel otvoriť zblúdilým ľudským duchom dvere do raja. Ľudstvo žaslo a počúvalo! Cítilo veľkosť.
Avšak tým sa rýchlo prebudili súčasne ako prvé ich pozemské želania, ktoré sa zo zvyku snažili ľudia do toho ihneď zamiešať, aby ich pri tejto príležitosti videli naplnené. Vôbec nemysleli na to, aby vďačne prijali veľký Boží dar tak, ako je, ale chceli, aby najskôr boli splnené Synom Božím ich pozemské priania. Potom by sa snáď tiež namáhali trochu pracovať na sebe. Keby však ich pozemské priania boli splnené najskôr, zostali by potom príliš pohodlní, aby ešte robili niečo iného!
Svojim nesprávnym stanoviskom si chceli urobiť z Krista služobníka, miesto, aby ho pozdravili ako Pána!
Ani dnes nie je stanovisko ľudí voči Bohu iné! Všetci poznajú len prosby, aby správne vyplnil ich priania! Snažia sa priblížiť svojmu Bohu len v prosbách, ktorým hovoria modlitby, ktoré sú však žobraním. Ničím iným! Vy pokrytci, blázni, vy neužitoční služobníci! Vaše prosby sú v skutočnosti len sebeckým požadovaním! Len vy a zase len vy. Myslíte pri tom jedine na svoje blaho.
Čo však vy prinášate v ústrety svojmu Bohu ako vďaku, jemu, ktorý vám prenechal stvorenie k vášmu vývoju?
Vy ste mu ho otrávili a zneuctili, pretože ste sa nikdy oň nestarali; pošpinili ste ho, keď ste sa snažili používať ho len ku splneniu najnižších žiadostí!
Nikdy ste nespoznali slová Kristove v ich skrytej vysokej hodnote, ktorá je nad všetky poklady zeme! Už za pozemského života Kristovho chodili duchovne leniví ľudia tupo okolo neho, zmetene a obmedzene, tak, ako to robia ešte aj dnes. Cítili sa v nesplnení všetkých svojich pozemských prianí nakoniec dokonca i podvedenými a prenasledovali toho, ktorý im chcel dať omnoho viac, všetko, čo ľudský duch potrebuje k dosiahnutiu pravého šťastia a pravého života. Prenasledovali ho svojou nenávisťou, až dosiahli toho, že bol pribitý na kríž, aby sa už nemuseli nad ním pohoršovať!
Vžite sa do cítenia Syna Božieho: Akých nehodných, ako žalostne úbohých ľudí musel vidieť pred sebou! On, ktorý sa nezľakol takej veľkej obete, prísť zo Svetla na túto Zem, ten vedel, aké hodnoty dal ľudstvu svojím Slovom! Hodnoty, ktoré ešte jediné mohli zachrániť ľudí, tak obťažených vinami proti Bohu a vyviesť ich z bludných ciest, ktoré si sami vytvorili svojím falošným konaním a medzerovitým myslením.
Vo svojich podobenstvách a kázaniach udal jasne a znateľne presný smer vo stvorení, ktorý nebolo ťažko nastúpiť, veľmi ľahko ho udržovať pre každého, kto ho správne pochopil.
Ponúkol im záchranu, ponúkol im život! Už vtedy totiž videl, že by museli byť na veky stratení, keby nezmenili cestu.
A zatiaľ čo On, vo svojej veľkej láske a trpezlivosti predstúpil so svojím vedením zhovievavo voči nízkej hlúposti týchto pozemských ľudí len preto, aby pomohol, prišli títo s požiadavkami svojich, iba pozemských prianí! Od neho očakávali namyslene práve to, čo sa im všetkým stalo už mnohokrát tak osudným, lebo splnením ich pozemských prianí ich duch vždy ochabol a bol učinený nepotrebným pre opravdivý vzostup. Denne a každú hodinu musel poznávať, ako hádzal drahocenné perly sviniam! A On, pre týchto ľudí prišiel dolu zo Svetla!
Tu pochopíte, prečo pri svojich výsluchoch a svojom odsúdení nehovoril nakoniec už viac ani slovo. Zošklivilo sa mu toto pozemské ľudstvo! Ošklivosť ho umlčala! Ľudia neboli hodní ani slova. Len si vážne predstavte, akým hlúpym muselo sa javiť Synovi Božiemu každé slovo žalobcov a sudcov, keď On sám čerpal z múdrosti a sám bol časťou tejto múdrosti! Čo musel cítiť, keď ľudia jeho označili ako rúhača proti Bohu len preto, že tomuto rozumovo obmedzenému pozemskému ľudstvu nemohol dať nijaký preukaz o svojom Božskom poslaní, aby mu títo rozumeli. Dôkazov podal predsa dosť, avšak tí ľudia boli neschopní poznať celú veľkosť, spočívajúcu v týchto preukazoch!
A za túto ich vlastnú neschopnosť urobili potom nakoniec zodpovedným Syna Božieho! Odsúdili ho, pretože mu nemohli rozumieť! Práve toho, ktorý celkom jediný poznal Boha Otca! S hrôzou stojíte pred duševným utrpením, ktoré bolo ľudstvom vnútené Synovi Božiemu v najbeznádejnejšom zdesení. –
Nie inak sa povodilo tiež tentoraz Synovi Človeka, lenže podľa dnešných zákonov ho nemohli priviesť na smrť. Za to ho žalovali viackrát len pre podvod, pretože pred súdom nemohol podať pozemský dôkaz, že je zoslaný Bohom a že je Syn Človeka!
Nedbalo sa ani teraz na veľkosť jeho Posolstva, ani sa v ňom nesnažilo hľadať aspoň jednu hodnotu, ale odsunulo sa bez záujmu stranou a s bezmedznou nenávisťou sa zameralo tvrdošijne len na jediný zmysel: „Svojím tvrdením chce ako cieľ dosiahnuť len pozemské výhody!“ Nech robil čokoľvek, mohlo to podľa mienky pozemských ľudí mať len ten účel, aby pre seba samého získal výhody. Jedine z tohto hľadiska sa na to pozeralo!
Dôvod k tomuto zlému názoru nespočíva však v jeho konaní, ale opäť ako tiež vtedy u Syna Božieho iba v bezhraničnej hlúposti a duchovnej obmedzenosti týchto pozemských ľudí, ktorí už vôbec nie sú schopní myslieť inak, než tým spôsobom, ako ho oni prechovávajú v sebe! Človek posudzuje a súdi podľa svojho spôsobu! Vyššieho chápania nie sú už viac ľudia schopní vo svojom zlom chcení, svojom odvrátení sa od Boha.
Tak ho rovnakým spôsobom štvali a prenasledovali; len s námahou a v trvalom pohoršení mohol plniť svoju úlohu, pripravovať Slovo pre dobu, ktorá teraz príde! Lebo keby s tým chcel začať až teraz, bolo by to pre celé ľudstvo príliš neskoro!
Nie však On by z toho bol mal škodu, keby zunovaný, zošklivený bol zanechal všetky prípravy; lebo on sám je len vyslaný Bohom Otcom na túto Zem na svoju vlastnú prosbu!
Keď Kristus hovoril kedysi o jeho príchode, tak to platilo o jeho príchode k súdu! Pre súd nebolo však nutné, aby zostúpil až nadol do tohto pozemského tela. Prichádzajúc v oblakoch, nachádzajúc sa nad zemou, bol by mohol splniť svoje poslanie! Pozemské utrpenie a ľudská nenávisť boli by mu tým celkom ušetrené. Až Ján zvestoval potom jeho pozemský príchod zo Svetla, keď krátko po vražde na Synovi Božom bolo mu to na jeho prosbu dovolené.“

„V 10. kapitole sa dozvedáme, že apoštol Ján zbadal iného „anjela“. Tento mal dúhu na hlave, čo vyjadruje jeho božský pôvod, lebo dúha je znamením zmluvy s Bohom. Tvár mu nevidel, lebo žiarila ako slnko. Mal v ruke Knihu – Zjavenie, ktoré diktoval cez prostredníka Izmaela. Apoštol Ján teraz naozaj zazrel cez svojho prostredníka – „anjela“ skutočného Syna človeka. Ten oznamoval Jánovi, že v tomto čase – najťažšom období na Zemi, sa zavŕši Božie tajomstvo, ako ho zvestoval svojím služobníkom prorokom – narodenie Syna človeka na Zemi.“

„Len tak sa stane, že Zem nebude teraz v súde rozdrtená pod kliatbou, ktorá na nej spočíva! To bol jej vlastný údel! Teraz však bude len očistená a zostane zachovaná! –“

„Jeho spozemštenie nebolo teda od počiatku predvídané. Len na jeho prosbu mu bolo dovolené, že k zúčtovaniu smie ísť až na zem. Vyslyšaním tejto prosby zmenil sa údel tejto Zeme; bude zachovaná pred úplným zničením! Po hroznej očiste smie byť pozdvihnutá do úrovne, kde nemá zničenie nijaký prístup.– –

Od vraždy na Synovi Božom a tým vyvolaného rozbitia starej zmluvy, čaká celé pozdejšie stvorenie na súd! Nie len táto maličká Zem! A tým sú vinní jedine vyvíjajúci sa ľudskí duchovia, svojim opätovným zlyhaním a mudrovaním vo svojej pyšnej domýšľavosti!
Pretože spojenie so Svetlom bolo prerušené, mohol každý ľudský duch v tejto dobe nutného čakania prísť vo svojom vzostupe až k tej hranici, ktorá leží v medziach jeho vlastného myslenia. Nikdy nemohol dospieť výšin! Tam mu bol následkom prerušenia vyššieho spojenia stanovený pevný cieľ, aby vyčkal až k Božiemu súdu!
Už táto úroveň čakania je podľa ľudského myslenia svetlou ríšou, ktorá doterajšiu námahu bohato odmeňuje. Nerobilo preto nikomu žiadnych starostí, že smel vyčkávať na tomto mieste až k hodine súdu. Predsa však táto úroveň nie je večná, ale ešte pominuteľná a temná v pomere k tým úrovniam, na ktorých sa môžu zdržovať ľudskí duchovia, ktorí sú spojení s Bohom. Jedine to dáva večné a vedomé uvedomenie, večné bytie. K tomu však musia byť všetci v súde ešte len očistení! Potom sú to oni očistení, ktorí môžu byť vpustení do ríše radosti svojho Pána! Lebo len v súde budú ich rúcha skutočne vybielené!
A to sa pred krátkou dobou v oblastiach duchov práve stalo. Spev chvály týchto očistených zaznieva už dnes jasavo nahor k Božiemu trónu!–
Od dňa ukrižovania až ku dňu súdu sa nachádzal vesmír ešte vo svojom veľkom vyššom vývoji, ako v čakacej dobe, v ktorej ľudskí duchovia museli pozerať ako rastú ich vlastné sejby, ktoré dozrievali v zachvievaní tohto stvorenia až k prezretosti a potom k nevyhnutnému zákonitému rozkladu, pokiaľ nebudú naďalej udržované Božou vôľou.
Ľudské dielo z rozumu je vždy podrobené rozkladu, pokiaľ nenesie v sebe Božiu vôľu teda nie je podľa vôle Božej. To je ten meč, trvale visiaci nad všetkým konaním ľudí! Ktorý ich musí nútiť poslúchať Božie zákony. Preto sa teraz všetko zrúti samo v sebe a potom . . . príde Boží súd! Roztriedenie všetkých duchov! Po tom, čo vopred musia prežiť zrútenie všetkých svojich falošných diel!
A v tomto veľkom zmätku vystavať silný most v celom stvorení, udržujúci zem, sú mnohí z vás vtelení teraz na zemi pre splnenie vlastných prosieb.
Preto myslite na to, vy spoluudržiavate túto zem, aby nezahynula! Vaším najčistejším chcením zostáva miliónom ľudí príležitosť dozrievať ešte nejaký čas a potom predsa ešte dôjsť do Božej ríše, ktorá pre nich bola už stratená. Neberte to preto tak príliš naľahko!
Vy vyvolení a povolaní! Teraz pre vás nastáva splnenie vášho slávnostného sľubu. Volám vás k tomu ku bdelosti!

„Počujte moje veľkonočné volanie, ktoré vám dávam:
Staňte sa živými v sebe, lebo ja prídem čoskoro!

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
22. marec 2019

INTELIGENTNÉ STROMY

 

Na TV stanici Prima ZOOM, bol nedávno odvysielaný dokumentárny film s názvom „Inteligentné stromy“, v ktorom sa skupina lesníckych výskumníkov snažila presvedčiť lesnícku verejnosť, aby začala chápať les – stromy v celkom iných súvislostiach. Snažili sa dokázať, že stromy medzi sebou komunikujú, že majú city, emócie, vzťahy a cítia tiež bolesť. Pripisovali im teda istý druh inteligencie.
Skúmali to, ako sú stromy prepojené a prepletené buď priamo koreňmi, alebo tzv. „mykoríznou podzemnou sieťou“, ktorú prirovnávali k internetu. Je to sieť tvorená hubami, ktoré sú na koreňoch všetkých stromov, dodávajú im živiny z pôdy a naopak od stromov prijímajú cukor a ďalšie produkty fotosyntézy. Tieto huby tvoria v podzemí lesa systematicky rozrastenú sieť. Keďže iné spojivo medzi stromami nevideli, sústredili sa na to, že takzvaná komunikácia medzi stromami musí prebiehať skrz sieť týchto húb, keďže, ako pokusmi zistili, mnohé prvky, ako napr. uhlík, putujú touto sieťou od jedného stromu k druhému „sem a tam“, čo nazvali „rečou stromov“. Tento podzemný systém prirovnali výskumníci k trhovisku, na ktorom si medzi sebou stromy vymieňajú živiny. Položili si otázku: „Prečo medzi sebou stromy nebojujú?“ Každý strom podľa nich podporoval ostatné stromy, čo prirovnávali k vzájomnej starostlivosti medzi ľuďmi. Vyjadrili tiež názor, že lesné hospodárstvo chce, aby stromy rástli rýchlo a tak ich lesníci „rozsádzajú“ od seba, čo stromy podľa nich nechcú, lebo sa vraj „rady túlia“ a chcú rásť pomaly. Keď jeden strom, ktorý bol úzko prepojený koreňmi s druhým, zomrie, napríklad v dôsledku blesku, stáva sa, že odumiera aj ten strom, ktorý prežil. Prirovnali to k starým manželom, či priateľom, kedy po smrti druha niekedy zomiera od smútku aj ten, čo zostal. Výskumníci zašli tak ďaleko vo svojich terminológiách a teóriách o stromoch, že pri nich menovali ľudské vzťahy, ako materský strom a deti, starší a mladší brat, rodina. Pozorovali zmeny v rastline, ktorá reaguje na nebezpečenstvo, napr. pri kontakte so škodcom, ako i to, že aj vedľajšie stromy začnú reagovať zvýšenou mobilizáciou imunitného systému, aj keď ku nim škodca ešte nedorazil. Zdôvodňovali to tým, že napadnutý strom im mykoríznou sieťou poslal správu – varovanie. Zásahy človeka do lesa považovali za nepriaznivé a nežiaduce. Chorobnosť stromov – ako aj odumieranie celých lesov v dôsledku epidémie spôsobenej premnoženým podkôrnym hmyzom, prisudzovali tomu, že v lese prevládala monokultúra, ktorá podľa nich v prírode miesto nemá a stromy oslabuje. Taktiež k ťažbe dreva mali postoj, akoby to bolo hromadné vraždenie. Pílenie stromu pomocou ťažkej techniky, ktorá šetrne strom spílila a opatrne položila na zem, odsudzovali ako škodlivé a navrhovali všetku nevyhnutnú ťažbu prevádzať ako v minulosti, bez motorových píl a s pomocou furmanov a ich koní, pretože ako daný výskumník o furmanoch povedal: „Je to pekná práca“. V závere dokumentu sa obracali na diváka s argumentom, že predsa každý niečo cíti v lese, cíti tú komunikáciu „s niekým“, čo považujú za dôkaz toho, že stromy sú rovnako vedomé a živé tvory, ako ľudia, ale „pôsobia bezbranne, pretože nemôžu pred nebezpečenstvom utiecť“. Otázka, ktorá u nich vystala bola: „Kde strom uchováva svoju inteligenciu?“ „Kde má strom pamäť?“. Na to zatiaľ odpoveď nenašli, ale upierajú svoje hľadanie k jeho koreňom.

Keby sme prirovnanie stromu k človeku, korene stromu - k duši človeka poňali obrazne, vznikne nám z toho krásna metafora. Realita je však iná. Veď si vezmime len fakt, že človek v prípade nebezpečenstva môže ujsť a strom zostáva neustále na mieste, aj stovky rokov, vystavený pôsobeniu okolia, ľubovôli okolitých tvorov, bez aktívnej možnosti obrany. Bola by v tom spravodlivosť? Vyvinul sa snáď nejaký tvor, ktorý je schopný prežívať pocity takýmto spôsobom? Či naopak zdokonaľoval neustále svoj obranný systém?
Pozrime sa na vysvetlenie podľa prírodných - večných - Božích zákonov. Najskôr je dôležité pochopiť, čo stromy vlastne sú a čo je to „zvláštne a krásne“, čo citliví ľudia pri nich vnímajú.
Z knihy Večné zákony od Natálie de Lemeny Makedonovej:
„Pod nevedomé tvory patria nerasty a rastliny. Považujú sa za živé organizmy, lebo je v nich už určitá forma života, rastú a odumierajú. Sú chránené zákonom, podľa ktorého netrpia vonkajším zásahom do svojho tela, i keď mu môže spôsobiť smrť alebo rozklad.
Nemajú totiž dušu, ktorá prežíva pocity. Keď sa niektorí ľudia vedia rozprávať so stromami a rastlinami, nehovoria konkrétne s nimi, ale s bytosťami, ktoré v nich prebývajú.
Medzi nevedomé tvory patria aj zvieratá, tvoria vyššiu triedu tejto kategórie. Majú už dušu, a preto aj cítia bolesť.“

Vedomé tvory v bytostnej ríši majú ľudskú podobu. Mnohé z nich žijú aj na Zemi. Sú však pre bežných ľudí neviditeľné, lebo nemajú hmotné telo, iba dušu. Podľa hierarchie sa vedomé tvory delia do dvoch základných skupín – na malé a veľké a označujeme ich spoločným menom bytostní.
Malí bytostní pochádzajú z bytostných zárodkov, ktoré unáša samočinné prúdenie do rôznych živlov. V nich sa vyvíjajú bytostní rôzneho druhu – žijúci v ohni, vo vode, vo vzduchu, v zemi, v kvetoch, stromoch, skalách, oblakoch atď. Majú ženskú aj mužskú podobu. Ich úlohou je udržiavať živly – prírodu v takom stave, ako si to vyžadujú večné zákony. Podľa príkazov vládcov živlov spôsobujú však aj pohromy, napr. záplavy a zemetrasenia, víchrice, búrky, dažde, alebo naopak pozitívne prejavy v prírode – blahodarný dážď, dúhu a pod.
I keď sa tieto prírodné procesy dajú vysvetliť vedecky, že vznikajú zákonite za určitých podmienok, neznamená to, že sa dejú samy od seba. Usudzujeme tak preto, že nevidíme činiteľov týchto procesov, iba ich dôsledky, ktoré sú organizované, zákonité a presné.
Aj život včiel je zákonitý, prebieha podľa presne zorganizovaných pravidiel, ale keďže včely sú voľným okom viditeľné, netvrdíme, že zbieranie peľu a výroba medu sa dejú samočinne.
V súčasnej dobe nedokážeme činnosť bytostných celkom pochopiť, lebo sme stratili schopnosť ich vnímať. Preorientovaním sa na rozumovú civilizáciu ľudstvo otupilo svoju schopnosť vidieť aj inými zmyslami ako telesnými. V rozprávkach a legendách ostalo však zachované dedičstvo niektorých duševne vyspelejších predkov, ktorí tieto bytosti videli aj s nimi komunikovali. Vzájomne si pomáhali, o čom svedčia nespočetné príklady v rozprávkach, o obroch, trpaslíkoch a vílach.
Dnes považujeme jasnovidnosť za výnimočnú schopnosť, lebo sa vyskytuje ojedinele, no kedysi bola všeobecnou vlastnosťou ľudí. Podobne aj dnes výnimočne čistí jedinci vidia bytostných, ale nikto im neverí, pretože je to zriedkavý jav. Až nové pokolenie sa znovu zblíži so svojimi malými pomocníkmi, lebo ich bude vidieť a bude lepšie chápať tieto jemné deje.“

Ako však vysvetliť tú zmienenú „komunikáciu medzi jednotlivými stromami“, ktorú výskumníci z dokumentu skúmali? Ku tzv. komunikácii, môže prichádzať dvojakým spôsobom.
Jednak príroda tvorí dokonalý celok a preto všetko so všetkým súvisí a je potrebná komunikácia – spolupráca všetkých bytostných!
Z knihy Večné zákony od Natálie de Lemeny Makedonovej:
„Malí bytostní sú aj úplne maličkí ako prst, ale aj väčší ako ľudia, sú to obri, ktorí  sa väčšinou zdržujú v skalách, horách, veľkých vodách  a oblakoch.
Vládnu medzi nimi hierarchie, ktorým sa všetci dobrovoľne podriaďujú. Podliehajú zákonu jednoty s celkom, podľa ktorého nemôže jednotlivec existovať sám, len ako súčasť spoločenstva, - vtedy je silný a užitočný. Hierarchia ich vlády vyzerá takto:
Malí bytostní žijúci pod stromom podliehajú kráľovi (alebo kráľovnej) lesa. Ten má nad sebou vládcu celého pohoria. Tento kráľ zas podlieha vládcovi všetkých pohorí v krajine. Hierarchia stúpa až po vládcu planéty a napokon celého vesmíru.“

Ale táto komunikácia nie je to, čo pozorovali vedci!
Vedci pozorovali následky celkom iného deja!
POZOROVALI VPLYV ĽUDSKÉHO DUCHA, KTORÝ TVORÍ CITOVÉ OBRAZY,
KTORÉ NÁSLEDNE USMERŇUJÚ PÔSOBENIE BYTOSTNÝCH!

Žiaľ, znovu im teda unikla podstata, teda tá skutočnosť, že sa zaoberajú iba následkom, pričom prehliadajú tú príčinu, ktorá je výsledkom inteligentného pôsobenia ich ducha, teda vytvoreným tlakom ich túžby, ktorý potom následne bytostní zobrazia v hrubej hmotnosti tak, ako je to vysvetlené v nasledujúcom citáte z Posolstva Grálu:
„Predstavte si raz hrnčiara, ako sedí pri svojom hrnčiarskom kruhu a má pred sebou hlinu, ktorá sa dá svojou tvárnosťou vytočiť do akéhokoľvek tvaru. Hrnčiarskym kruhom však neotáča sám hrnčiar, ale hnací remeň, ktorému zase sila stroja nedovolí, aby sa zastavil.
Tlakom prsta sa hlina formuje za neustáleho otáčania kruhu, na ktorý bola hlina položená. Ako prst tlačí, tak sa vytvára forma. Môže byť pekná, nepekná, ba aj ošklivá.
Rovnako pôsobí aj duch človeka v tomto svete neskoršieho stvorenia. Vedúce postavenie vykonáva svojím chcením, teda tlakom na všetko bytostné, ktoré formuje jemnohmotnosť a tiež hrubohmotnosť. Bytostné je pre ducha prstom, ktorý podľa jeho chcenia tento tlak vykonáva. Hlinou je jemnohmotnosť a hrubohmotnosť, avšak pohyb, bežiaci nezávisle od ducha človeka, to sú samočinné pohyby prazákonov stvorenia, ktoré podobajúc sa prúdom, ženú nezadržateľne k vývoju všetko to, čo človek formuje svojím chcením.
Tak chcenie ľudského ducha je plne zodpovedné za všetko, čo sa vyvíja v neskoršom stvorení; keďže on ako duch spôsobuje tlak, určujúci druh formy. Nemôže nič chcieť bez toho, aby nevytváral formu! Nech je to čokoľvek! Tým sa nikdy nemôže zbaviť tejto zodpovednosti za všetko, čo vytvoril; lebo jeho chcenie je príčinou všetkého, čo je v tomto neskoršom stvorení! Jeho chcenie, myslenie a jeho konanie! Všetko nadobúda formu v súkolesí tohto sveta. Že to človek nevedel, alebo vedieť nechcel, záleží len od neho, je to len jeho vinou. Jeho nevedomosť nič nezmení na tomto pôsobení.“

To znamená, rozdelené na drobné – nasledujúce. Jeden z takzvaných dôkazov komunikácie medzi stromami, bol pokus v laboratóriu, kedy do jedného kvetináča, v ktorom boli nasadené dva stromčeky, špeciálne izolované a prepojené len mykoríznou (hubovou) sieťou v pôde, bol k jednému stromčeku vpustený škodlivý hmyz, ktorý ho napadol. Vedci zistili, že obrannými procesmi začal reagovať nielen napadnutý, ale aj druhý, izolovaný stromček. Vedci to vysvetľujú ako ich komunikáciu, kedy podľa nich napadnutý strom varoval pred nebezpečenstvom druhý strom. V skutočnosti to bolo tak, že vedci pristúpili ku kvetináču s úmyslom vpustiť dnu škodlivý hmyz – teda pristúpili so zlým úmyslom, preto ich citový obraz bol negatívny – chcel spôsobiť poškodenie. Hmyz vpustili len ku jednému stromčeku, ktorý bol napadnutý a druhý bol pred hmyzom v bezpečí. Avšak tento negatívny citový obraz zapôsobil aj na druhý stromček v kvetináči, ktorý sa následkom toho začal taktiež „brániť“. Bytostný alebo viacerí bytostní, ktorí obývali – spravovali tieto stromčeky v kvetináči, zareagovali na tento citový obraz človeka, následkom čoho podľa toho pretvárali aj viditeľnú hmotu (hrubohmotnosť). A tá pretvorená hrubohmotnosť – zmeny v nej, to je to, čo pozorovali vedci! Nič nevediac o tom, čo tejto zmene predchádza! A potom vysvetľujú teórie o inteligencii stromov!

Pričom je to ten istý zákon, ten istý princíp, ktorý bol dokázaný aj v nami ponúkanom dokumentárnom filme „OBJAV PRÍRODNÉHO ZÁKONA“! (*)

Neznalosť opäť vychádza z nevedomosti o jemnejších úrovniach hmotnosti a celého stvorenia
a z neznalosti prírodných – večných – Božích zákonov!

Poznanie len tohto jediného zákona by nás posunulo a pomohlo v nespočetných oblastiach našich životov!
To isté platí aj v prípade, keď druhému človeku prajeme úprimne dobro. Náš duch vytvorí citový obraz zodpovedajúci nášmu citu, ten sa na neho „zavesí“ a tým bytostní pomocníci usmernia a vytvoria konkrétne pomoci pre daného človeka. Ku tomu sa ďalej pripájajú aj ďalšie večné zákony tak, aby pomoc bola umožnená, ale zároveň nevznikla nespravodlivosť a aby pri vytváraní neprajných, zlých citových útvarov, bola možná ochrana ľudí, voči ktorým boli namierené.
Ďalej si predstavme napríklad oblasť medicíny. Keď sa budeme zožierať napríklad zlosťou, náš duch bude vytvárať negatívne citové obrazy, ktoré budú pôsobiť na nami zamýšľaný cieľ, na všetko vôkol nás, ale aj na nás samotných! Tie citové útvary zapôsobia aj na bytostné  v našom tele (keďže človek má telo z každej úrovne pod úrovňou svojho pôvodu, teda aj telo bytostné). Bytostné sily teda vplyvom nami negatívne usmernenej základnej sily, spôsobia napríklad chorobu našej pečene. Potom k úplnému a trvalému uzdraveniu nebudú stačiť hrubohmotné lieky, ale bude potrebná aj zmena vnútorná, ukončenie tvorby negatívnych citových obrazov a vytváranie pozitívnych. Pretože citové obrazy zrodené z precítenej čistej lásky, pokory, prajnosti, to sú tie, ktoré dokážu privodiť skutočné uzdravenie, pokiaľ príde potrebná zmena včas. A nielen zlosť, ale aj nespracovaný pocit krivdy, bolesti, môže privodiť našu chorobu, preto chorí môžu byť aj čistí ľudia, ktorí nezvládli, alebo zanedbali istú oblasť vo svojom živote. Keby sme však poznali fungovanie večných zákonov, aj k udržovaniu zdravia by sme sa stavali inak a prevencia by neprebiehala len na úrovni hrubohmotnej a mala by celkom iné a najmä – plne efektívne rozmery! Celý náš život a jeho kvalita by dosiahla celkom iné rozmery, keby sme sa prestali správať ako trucovité deti, ale stali sa opäť deťmi, ktoré sa s neutíchajúcim záujmom pýtajú: „Prečo?“ a ÚPRIMNE hľadajú odpovede. Nie preto, aby sa ony sami stali veľkými v očiach druhých, ale aby pochopili! A tie odpovede sú tu, len na ich prijatie je nutná pokora, čo znamená – poznanie vlastnej malosti!

Príroda bola človeku daná do daru, aby ju nepustošil, ale používal a všetko vôkol seba zveľaďoval! Nebuďme necitliví a nepustošme prírodu, ale nebuďme ani pokrivene zmäkčilí! Nemôžeme odlúčiť človeka od prírody, tak, ako sa nemá odlučovať duchovný vývoj od technického! Nie je ohľaduplné voči prírode nechávať v lese hniť kvalitné drevo, alebo neťažiť drevo a vyrábať radšej nábytok z plastu. Veď aj každý záhradkár, ktorý zveľaďuje svoju záhradu, nenecháva jablká na strome a mrkvy v zemi, ale s vďakou a radosťou ich zužitkuje! Inak by to predsa bolo plytvaním darmi Božími!
Taktiež nie je riešením kráčať späť v technickom vývoji a používať už iba sekery a ťažné kone, ako tomu bolo v minulosti. Stroje v mnohom uľahčujú život človeka, to si musí priznať každý z nás, už len pri využívaní tak bežnej a predsa úžasnej vymoženosti, ako je automatická práčka. A aj keď práca furmana je isto krásnou prácou, to romantické rozplývanie sa pána ochranára z dokumentu, by sa isto javilo v inom svetle, keby túto ťažkú prácu mal vykonávať pravidelne on osobne!
Netreba teda kráčať späť, ale je potrebné duchovné poznanie, ktoré nám otvorí nové obzory a ukáže nám, ako žiť vo vzájomnej harmónii s celým Stvorením a potom aj tie stroje budú celkom inej kvality, bez škodlivých vedľajších účinkov a omnoho efektívnejšie, ako sú teraz!

Tak sa konečne zaraďme na to miesto vo Stvorení, ktoré nám náleží a ako ľudskí duchovia nekazme prácu bytostných pomocníkov, ale s nimi spolupracujme, pretože aj my sme súčasťou toho CELKU a len v harmónii s ním, môžeme prežiť!
Staňme sa ľuďmi, ktorí budú prepožičanú silu používať k budovaniu, pre blaho všetkých tvorov, k rozkvetu a nie k ničeniu!

PRÍRODNÉ – VEČNÉ – BOŽIE ZÁKONY
sú tu stále a budú tu aj naďalej, nezávisle od nás!
Sme to my, ľudia, ktorí ich potrebujeme konečne spoznať, aby sme sa im mohli podriadiť –
žiť podľa nich, pretože inak tu už zakrátko byť nemusíme!

(*) Záujemca o informácie o dokumentárnom  filme „Objav prírodného zákona“ nájde doplňujúce informácie na našej stránke v priečinku „Človek a les“.

_______________________________________________________________________________________________________________________
27. február 2019

PRÍPRAVY NA POSLEDNÝ SÚD

 

Chceli by sme nadviazať na predošlý príspevok – Korán či Biblia, a to práve v súvislosti so súdom a rôznymi učeniami. Dokázali sme si, že učenia skutočne majú jednotný pôvod a bolo uvedené, že nezhody do týchto učení priniesli len mocichtiví ľudia a potvrdenie máme opäť v samotnom Slove, kde sa píše:
„Že sa však mohli dostaviť také zlé následky, svedčí len o tom, že v terajších formách to musí byť ľudské dielo; lebo čo prichádza od Boha alebo sa deje nefalšovane na jeho príkaz, nepozná ani nenávisť, ani nepriateľstvo!

Túto pravdu berte ako skúšobný kameň na všetko!
Kdekoľvek nájdete neznášanlivosť a nevraživosť, alebo kde dokonca uvidíte nepriateľstvo, štvanie proti iným, ktorí nie sú tej istej viery, kde je snaha škodiť inovercom, tam učenie nie je od Boha alebo je sfalšované! A takí ľudia slúžia iba temnu, nikdy nie Svetlu!
Učenie, ktoré to dovoľuje, musí byť pokrivené, nech už sa nazýva akokoľvek; lebo náuka, ktorá ešte nie je pokrivená, sa tiež zachvieva v čistote, v Božích zákonoch. Nevychováva ľudí, ktorí chcú blížnemu škodiť!

Každá náuka, ktorá pochádza od Boha, predpovedá Súd a spôsob, ako sa na neho pripraviť. 
Lenže vinou nás ľudí vzniklo už mnoho náuk. Práve o tom bol aj jeden dokument, ktorý odvysielali na TV PRIMA ZOOM s názvom „Ako skončí svet – 1. kapitola Biblická“. Tento dokument by mal vidieť každý, kto sa zaoberá Súdom. Bolo tam ukázané, koľko je rôznych učení a koľko rôznych predpovedí a príprav na Súdny deň skončilo sklamaním. Avšak treba dodať, že len našou vinou!

Lenže teraz je ešte potrebné objasniť to dôležité, teda čo v skutočnosti pre každého človeka Súd znamená, pretože aj z obsahu spomenutého dokumentu vyplýva, že je to rôznymi cirkvami a sektami nesprávne chápané a dôkazom toho je, že to v nejednom prípade už skončilo aj hromadnými samovraždami.
Mylne sa upli pri chápaní Súdu iba na pozemské telo a jedine to čakajú, že bude podľa nich súdené. Ale zabudli pri tom na to podstatné a dôležité, na dušu človeka, v ktorej si človek vypestoval buď ušľachtilé, svetlé vlastnosti, alebo tie zlé, nízke, temné. A toto je kľúčom k tomu, kam bude podľa zákona duchovnej tiaže v súde zatriedený! Či sa bude môcť nakoniec vrátiť do duchovného domova, raja, alebo pod tiažou negatívnych vlastností ho to stiahne do rozkladu aj s hmotnou časťou stvorenia.
Nechajme ale opäť prehovoriť Slovo zvestovaného Syna Človeka:   
,,POSLEDNÝ súd! Každé zasľúbenie s tým súvisiace zvestuje o vzkriesení všetkých mŕtvych ku konečnému súdu. Do poňatia tohoto výrazu vsunuli terajší ľudia opäť jeden veľký omyl, pretože to nemá znamenať: vzkriesenie všetkých mŕtvych, ale vzkriesenie všetkého mŕtveho! To znamená: oživenie všetkého toho, čo je vo stvorení bez pohybu, aby k Božiemu súdu ožilo a svojou činnosťou bolo buď povznesené alebo vyplienené!
Nič nezostane teraz bez pohybu; lebo živá sila, ktorá zosilnená teraz prúdi celým stvorením, nalieha a tlačí, núti všetko do pohybu. V nej zosilnie aj to, čo doteraz odpočívalo, alebo driemalo. Bude prebudené, posilnené a musí sa tým prejaviť; touto prebúdzajúcou sa činnosťou bude akoby vytiahnuté na svetlo, aj keby sa chcelo skryť. Možno tiež povedať, že ono samé vyjde na svetlo a musí sa ukázať, nebude môcť ďalej driemať, nech sa nachádza kdekoľvek. Ľudovo povedané: „Vyjde na svetlo!“
Tak je to tiež so všetkými vlastnosťami duší týchto pozemských ľudí. To, čo v nich spočívalo zdanlivo mŕtve, čo v nich driemalo, často samotnými ľuďmi nepoznané, touto silou sa prebudí a zosilnie a stane sa myšlienkou a skutkom, aby sa podľa druhu svojej činnosti súdilo na Svetle! Pamätajte, že bude oživené aj to, čo spočíva vo vás! V tom spočíva vzkriesenie všetkého mŕtveho! V tom je živý súd! Posledný súd!“

„Ale tento súd je iný než si vy myslíte. Vy viete o akejsi knihe života, ktorú Boží sudca v určitú hodinu každému otvorí!
Kniha života obsahuje mená všetkých tvorov, prichodiacich k životu, a nič iného.
Popísanými listami však, ktoré patria k veľkej knihe života, svedčiacimi pre i proti každej myšlienke a každému jednaniu jednotlivca, sú samotné duše, do ktorých sa vrylo všetko, čo v premenách svojho bytia zažili, alebo spôsobili.
Sudca v nich môže čítať jasne každé pre a proti. Avšak aj čítanie si tiež vysvetľujete opäť nesprávne. Aj keď je omnoho prostejšie, než si to snažíte predstaviť.
Sudca nenecháva každú dušu jednotlivo predstupovať pred seba, pred svoj trón, ale vysiela z príkazu Božieho svoje údery mečom do vesmíru! Údery meča sú lúče, ktoré vychádzajú a zasahujú všetko vo stvorení!
Pochopte tú veľkú jednoduchosť a prekvapujúcu prirodzenosť! Sudca nevysiela lúče vedome, alebo úmyselne k tomu či onému. Nie, on ich na svätý Boží príkaz jednoducho vysiela, lebo je to Božia sila, nič iné by nemohlo takto pôsobiť, iba Jeho najsvätejšia vôľa!
Údery lúčov alebo žiarenia prenikajú teda celým stvorením, avšak takou silou, akej tu doposiaľ nikdy nebolo.
Nič nie je schopné skryť sa pred ich účinkami! A tak zasiahne lúč Božej sily tiež každú dušu v určitú hodinu v zmysle zákona pôsobiaceho vo stvorení.
Všetko, čo v sebe prechováva ľudská duša, keď ju zasiahne Boží lúč, pre ňu vôbec neviditeľný, musí ožiť a dostať sa tiež k prejavu, k činu, aby sa v tom uzavrel posledný kruh, ktorý túto dušu stlačí dolu, alebo povznesie nahor.
Všetko nesprávne a zlé, čo taká duša v premenách svojho bytia už bola schopná odložiť zásluhou prežitia skrze zákonité odpykanie, je vymazané tak, ako by to nikdy nebolo; preto ju to už viac neťaží, nie je to do nej vryté. Je od toho oslobodená a čistá, preto jej to nemôže spôsobiť žiadnu škodu.
Len to, čo ešte nedospelo k uzavretiu svojho kruhu, a preto dušu ešte zaťažuje a je s ňou spútané, bude tlakom Svetla bezprostredne prinútené uzavrieť kruh tým, že ožije, pokúsi sa prejaviť a dostane tiež úder, aký mu patrí.
Presne podľa sily vlastného chcenia sa tieto údery v rozuzľujúcom zvratnom pôsobení obracajú proti duši ako východisku! Teraz bude všetko neodolateľným tlakom Svetla posilnené a zatlačené späť k východisku, k duši, či je to dobré alebo zlé.
A všetko to, čo by inak v ťažkopádnom pohybe zhusteného, stvrdnutého prostredia, obklopujúceho ľudské duše na zemi, bolo ešte možno potrebovalo mnoho tisícročí k uzavretiu kruhu, bude teraz vtesnané do niekoľko málo mesiacov; bude to spôsobené všetkými ľuďmi neočakávaným náporom pohybu silou úderov zo Svetla.
Tak pôsobí svetový súd vo svojej jednoduchej prirodzenosti! Je to tentoraz tak často vám už zvestovaný „Posledný súd“! Jeho účinky sú však celkom iné, než ste si mysleli. Čo vám o tom bolo už predtým zvestované, dialo sa v obrazoch, inak by ste tomu neboli vôbec rozumeli.
Posolstvom Grálu sa však vaše vedenie o dianí vo stvorení rozšírilo, a preto je možné oznamovať vám stále viac; pretože dnes to už môžete chápať prostredníctvom môjho Posolstva.
Údery meča Súdneho dňa narážajú ako silné žiarenie Svetla svätého Božieho hnevu do stvorenia a prechádzajú všetkými prieplavmi, vytvorenými už samočinným pôsobením Božích zákonov vo stvorení, ktorých východiskom je všetko cítenie, myslenie, chcenie a konanie ľudí.
Preto budú súdiace lúče vedené týmito existujúcimi prieplavmi s neklamnou istotou ku všetkým dušiam a zapôsobia tam primerane podľa stavu dotyčných duší, avšak tak urýchlene, že celé ich bytie sa dostane za niekoľko mesiacov k poslednému uzavretiu kruhu celého doterajšieho pôsobenia; tieto presne podľa ich skutočného stavu, buď povznesie alebo zavrhne, oživí a posilní alebo zničí!
Taký je súd! Dnes môžete pomocou Posolstva porozumieť takto vysvetlenému deju.
Skôr by ste to neboli mohli pochopiť, a preto vám všetko muselo byť zvestované v jednoduchých obrazoch, ktoré približne zodpovedajú pôsobeniu skutočného deja.
A tieto údery Posledného súdu už padli! Sú už na ceste k vám, ku každému vo stvorení, bez ohľadu na to, či má, alebo nemá pozemské telo.
Tie prvé vás už zasiahli a prebúdzajú k životu všetko, čo ešte visí na vašich dušiach.
Avšak aj tie posledné údery, prinášajúce zničenie alebo povznesenie, sú už vyslané s presvedčivou ostrosťou, aby dokončili očistu na tejto zemi!
Ženú sa teraz na ľudstvo a nič ich nemôže zadržať. V hodine, ktorú Boh presne určil, bude nimi ľudstvo neúprosne, ale spravodlivo zasiahnuté!
Tým je dokonané to posledné z vôle Božej v súde! Ľudia, modlite sa, aby ste v ňom nemuseli byť stratení!”

Mnohí to teda cítia správne, že sme v súde a dotýka sa to už aj teraz každého, lebo je súdená duša, nie iba telo, ktoré je iba odevom ducha.
Načo by tiež Boh súdil neživé telo, načo by rúcal dom. Na zemi sa strieda viacero „generácií“ ľudských duchov, preto aj súd prebieha dlhšiu dobu a pre každého inak. Zaiste bude mať aj hrubohmotné vyvrcholenie, ktoré je predpovedané a prežijú ho tí, ktorým táto hrôza bude môcť byť najviac nápomocná k ich duchovnému prebudeniu. Staraj sa preto každý o svoju dušu, pestuj ju Božím Slovom, ktoré nám opäť bolo prinesené a nepadni pri tom do osídel namyslenosti.

Pre lepšie pochopenie uvediem teraz jedno svoje prežitie:
Keď som sa zoznámil s Absolútnou Pravdou, snažil som sa čo najprísnejšie dodržiavať všetko, čo v nej bolo napísané. Neraz som konal úplne nepochopiteľne pre svoje okolie a odcudzil som sa mu, ako sa to s nami ľuďmi, po väčšine aj deje, ak nás nejaké učenie osloví. Potom som spoznal jedného pána, ktorý sa tiež snažil žiť podľa Absolútnej Pravdy, ale on si z nej vzal niečo iné. Kým ja som vyhľadával cesty k tomu, aby som bol čo najdokonalejší, on vyhľadával cesty k tomu, ako by mohol blížnemu touto Pravdou pomôcť. Viac krát mi povedal:
„Ten, kto chce pomáhať, nemôže byť príliš dokonalý, lebo ho okolie nepochopí. Aj v Slove je napísané, že pomocník musí byť len o pol stupňa vyššie, než ten, komu chce pomôcť.“
Ak by sme šli prísne až k jadru, tak ja som v tom svojom snažení myslel len na seba, kým ten pán, ktorý mi dal radu, myslel len na druhých. A to je práve rozhodujúce a je to kameň úrazu veľmi mnohých, ktorých Pravda osloví, ale padnú do tejto jamy, do ktorej som aj ja pyšne padal.

„A iba raz má každý človek pre seba príležitosť vycítiť poslednú milosť Božiu v Slove! Ono okolo neho nejakým spôsobom prejde tak, že ho môže spoznať, ak len chce. Ak sa naň potom neupne so všetkou silou a nevyužije tento okamih, tak sa to k nemu už nikdy opäť nevráti, a on musí byť stratený.

Iba raz, ľudia, ide milosť ticho okolo vás, bez toho, žeby vás volala; lebo to musíte byť vy, ktorí sa máte po nej okolo seba túžobne rozhliadať, bdelo ju očakávajúc, otvorení pre lúč, prichádzajúci zo svetlých výšin. Iba raz sa každého z vás ľudí ešte počas súdu dotkne! Nebude získavať ani vábiť, ale bude vecný, nezaujatý k tomu, kto lúč uchopí, alebo ho nechá prejsť okolo. Je to Božia vôľa, že vy sami sa o to máte snažiť!

„Človek nie je dokonca ani pri dobrom chcení hoden pomoci. Iba nepochopiteľná Božia láska dokáže napriek tomu vyslať príležitosť na opätovnú pomoc!
Ale tentoraz bude ľuďom daná iba príležitosť, nič viac. Ako topiacemu sa, ktorému môže byť hodený iba záchranný pás, keďže iné možnosti sú neuskutočniteľné.
Tak je to s vami, ľudia! Zúfalo musíte zápasiť o seba samých, musíte sa snažiť, aby ste vy tento záchranný pás uchopili v pravý čas, inak ste zasvätení večnej smrti, ktorej ste sa sami zasľúbili! Tento pás vám bol hodený v Slove Božom. Len kto sa ho prosebne pridrží, bude zachránený a všetko ostatné bude musieť zahynúť!
Ľudia, bojujte preto teraz o svoje bytie so svojim najlepším chcením, inak sa čoskoro nad vami zavrú vlny! –“

Teraz sviští svätý meč Boží očistne v lúči najvyššieho Svetla tiež nad touto Zemou, aby na nej nezostalo nič, čo nechce spoznať Pravdu a riadiť sa radostne podľa nej!
Božia spravodlivosť rozmetá všetko to, čo si ľudstvo vytvorilo ako karikatúry pokrivenej spravodlivosti, vymyslenej skazeným rozumom, slúžiacim iba najnižšej žiadostivosti po moci! – –
„Už dosť! Až potiaľ a nie ďalej!“ hovorí Pán, a jeho svätý hnev zničí všetko, čo je nie hodné jeho požehnania!

_______________________________________________________________________________________________________________________
15. február 2019

KORÁN ČI BIBLIA

 

Tento príspevok bol napísaný na podnet toho dokumentu, na ktorý sme už poukázali, ale tentoraz postavíme čitateľa pred isté fakty, ktoré mnoho zodpovedajú. V tomto dokumente „Tretí džihád“, použil jeden moslimský radikál na potvrdenie svojho bezprávia, ktoré koná, ba ku nemu vyzýva, učenie Koránu, ktoré si zobral za svedka, teda konkrétne súru 51., v ktorej by mal byť dôkaz, alebo výzva ku vraždeniu nevercov, alebo inovercov. Nakoľko ja mám doma aj Korán, rozhodol som sa overiť si toto tvrdenie a preto som si túto súru preštudoval. No zistil som, ako už mnohokrát, ba to aj pri odvolávaní sa kresťanských kňazov a rôznych vodcov siekt, na isté citáty z Biblie, že ide o úmyselné zavádzanie a klamanie stúpencov. V uvedenej súre nič také nie je možné nájsť!

Uvedená súra 51. má názov BEŽIACI a začína v Koráne touto vetou:
„1        pri rýchlo bežiacich,

2.         bremeno nesúcich,
3.         ľahko plynúcich
4.         a rozkaz rozdeľujúcich!“.....––

 Súra končí zas nasledujúcou vetou:
–....„60     Beda neveriacim v ten ich deň, ktorý im bol prisľúbený!“

 Končí teda veršom číslo 60!
Toto bolo uvedené len preto, aby si znalý čitateľ Koránu, mohol overiť pravosť citátov, ba aj uvedených faktov.

 Na obálke Koránu môžeme nájsť nasledovný text:
„Príbuznosť koránského učenia so židovským a kresťanským je nesporná: Muhammád sám vedome nadviazal na biblický materiál a opieral sa o základné články predchádzajúcich monoteistických systémov.“

Tak prečo je potom medzi týmito náboženstvami taká nezhoda? Odpoveď je veľmi jednoduchá, ba znalým už aj dobre známa: Nezhody do týchto učení – Božích posolstiev, vniesli iba mocichtiví ľudia!

Na našej stránke už odznela jedna naša múdrosť: „Duchovne vyspelý človek si váži rovnako všetky náboženstvá, lebo vie, že sú to iba vývojové stupne, ktoré nám boli prinesené od Boha, ale boli prispôsobené duchovnej zrelosti vtedajšieho ľudstva. Vie aj to, že za každým stupňom, vždy nasledoval ďalší, v dokonalejšej forme Slova, ba ešte aj bude nasledovať!“

Uvedené bolo aj toto: „Všetci veriaci v Boha robia jednu, ale zásadnú chybu: Spoliehajú sa na vodcov a samotní nebádajú v Slove, ba takto vždy skĺznu do pasce iba mocichtivých vodcov. Mnohí ani nemajú doma Bibliu a ani Korán, ale spoliehajú sa iba na to, čo počujú od týchto samozvaných vodcov. Keby sme zacitovali kresťanovi z Koránu, a naopak moslimovi z Biblie, vôbec by nepoznali, že je to z učenia, ktoré odmietajú.“

 

Z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že sa to pokúsime dokázať citátmi z Koránu a Biblie, pričom sa čitateľ dozvie až na záver tohto príspevku, z ktorej knihy citát pochádzal. Takto aj dokážeme fakt, ktorý je citovaný v úvode Koránu! Niektorí veriaci, budú veľmi prekvapení! Lenže znovu ich nebude mnoho! Všetci majú predsa iné starosti.

 

CITÁTY:

1. „A dali sme už kedysi Mojžišovi a Árónovi spásne zjavenia, osvietenia, aj bohabojným pripomenutia, tým, ktorí sa Pána svojho kvôli nepoznateľnému obávajú a pred Hodinou (*) sa chvejú. A toto je pripomenutie požehnané, Nami zoslané. Chcete ho snáď popierať?“

2. „V deň, keď rozpoltí sa nebo aj s mrakmi a anjeli s poslaním budú zoslaní, v ten deň bude mať Milosrdný* neobmedzenú moc; a ťažký to bude pre neveriacich deň. V ten deň si bude neveriaci svoje ruky hrýzť a hovoriť: „Ó kiež by som sa bol uberal cestou rovnakou s poslom! Beda mi, kiež som toho a toho, za priateľa nemal, veď on ma veru od pripomenutí odviedol vtedy, keď sa mi ho dostalo; a satan človeka len bez záchrany nechal.“

3. „Preto očakávajte na mňa, - znie výrok Hospodinov - a to na deň, keď povstanem ku koristi, lebo mojim rozhodnutím je zhromaždiť národy, dovedna zhrnúť kráľovstvá a vyliať na ne svoju prchkosť i všetku pálčivosť svojho hnevu, lebo v ohni mojej žiarlivosti strávená bude celá zem.“

4. „Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“

5. „Ľudia, bojte sa Pána svojho, lebo otrasy Hodiny budú vecou nesmiernou. V onen deň, keď ju uvidíte, každá dojčiaca opustí dieťa, ktoré kojila, každá tehotná potratí plod svoj; vtedy uvidíš ľudí ako opitých, aj keď sa neopili. Avšak trest Boží bude strašný.“

6. „Ale beda tehotným a tým, čo koja v tie dni. Lebo bude veľká bieda na zemi a hnev nad týmto ľudom. A budú padať pod ostrím meča a ako zajatí, zavlečení budú medzi všetky národy.“

7. „V ten deň bude patriť vláda Bohu, a On bude súdiť medzi nimi. A tí, ktorí uverili a zbožné skutky konali, budú v záhradách slasti, zatiaľ čo tí, ktorí neuverili a znamenia Naše za lož prehlasovali, očakáva trest ponižujúci.“

8. „Veru sme zabili Mesiáša Ježiša, syna Máriinho, posla Božieho!“ A veru nie je nikto medzi vlastníkmi písma, kto by v neho neuveril predtým, než zomrie – a v deň zmŕtvychvstania bude potom, proti ním svedkom.“(*)

9. „Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko a uvidíte ma. Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok, premení sa v radosť.“

10. „Odpovedz: "Duch Svätý ich priniesol dolu od Pána svojho s pravdou, aby sa utvrdili vo viere tí, ktorí uverili, a aby bolo vedením a zvesťou radostnou pre tých, ktorí sa odovzdali do vôle Božej." “

11. „I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“

12. „Každá duša je ručiteľkou toho, čo si sama vyslúžila...“

13. „Či nie je ten, ktorý stvoril nebesá a zem, schopný stvoriť im podobných? Však áno, veď On, stvoriteľ je vševedúci.“

14. „A kto v tomto živote slepý bol, bude slepý i v onom a ešte viac z cesty zablúdi.“

(*)  Milosrdný – je myslený ten, ktorý príde ako sudca. Hodinou – je mienený súd.

Takto by sa dalo dlho pokračovať, ale nepresvedčili by sme nikoho, lebo namáhať sa je dnes už prežitkom, ba každý vyhľadáva tie ľahšie cesty pre dosiahnutie najvýhodnejšieho cieľa.
Problémom zostáva stále skutočnosť, že každé posolstvo od Boha si človek prispôsobil vlastným cieľom a preto majú kresťania viac verzií Biblie, rovnako moslimovia viac verzií Koránu, dokonca už aj Slovo Absolútnej Pravdy – Posolstvo Grálu, nezostalo v pôvodnom stave, aj keď bolo napísané nedávno. Práve preto sme museli prežiť udalosti v roku 1997 - 98, aby sme sa priblížili Pravde, ba mohli dosiahnuť jednotu. A to všetci, ktorí sú toho ešte schopní, ba neľpejú na starých, už pokrivených tradíciách.
Tie posledné citáty sú výrečné aj pre Posolstvo Grálu, ba aj pre Večné zákony, lebo hovoria o zákone zvratného pôsobenia, ba aj o iných stvorených bytostiach, okrem nás ľudí. Lenže kresťania na ten zákon Boží už zabudli, lebo všetko odsunuli na Ježiša, zbavili sa vlastnej zodpovednosti za svoje činy.
Naopak moslimovia zobrali tento odkaz zo starého zákona nesprávne do vlastných rúk a jeho znenie: „Oko za oko, zub za zub“; si začali vysvetľovať po svojom tak, že je to v ich kompetencii, ukladať tresty za previnenia ľudí, ktoré sú určené iba zákonom Božím!
Toto znenie zo starého zákona, je iba podanie zákona zvratného pôsobenia, ktorý prináleží iba Bohu, ba Jeho dokonalým zákonom, ale nie človeku, nakoľko človek nepozná potrebné súvislosti. Toto všetko už bolo na našej stránke vysvetlené a preto nie je potrebné sa tomu podrobne venovať.

 Ľudský sudca je nie schopný vyniesť spravodlivý rozsudok ani vtedy, keď bude dokonale poznať Božie zákony z dvoch dôvodov:
A., Chýba mu pohľad zvonku, teda z jemnejšej hmotnosti, nakoľko nepozná ani podstatu človeka – dušu , ba aj ducha človeka, teda čím človek skutočne je, odkiaľ pochádza, na čo tu je, ba aj kde odíde.
B., Nepozná súvislosti v toku večnosti, ktoré spôsobili terajší stav dotyčného, teda príčinu, pochádzajúcu z minulého života a to buď v tej jemnohmotnosti, alebo aj tu, v tejto hrubej hmotnosti.

A teraz sme sa prepracovali k podstate toho, prečo kresťanstvo, ba aj islam, sú ešte iba vývojové stupne duchovného poznania. Ani jedno toto náboženstvo neuznáva reinkarnáciu, ktorej uznanie, ba aj pochopenie, iba dokáže umožniť pochopenie tých Božích zákonov, v potrebných súvislostiach.
Potom je ľahké pochopiť aj to, prečo musel prísť Syn Človeka, Duch Pravdy, Duch Svätý – podľa Biblie, ale podľa Koránu tiež Duch Svätý, alebo Milosrdný, aby nás poučil pred súdom tým, že nám prinesie Absolútnu Pravdu v tom, že tieto nami nepoznané otázky a aj Božie zákony, dokonale vysvetlí.
Z nepochopenia vyplývajú nedokonalosti, ktoré vládnu týmto obidvom, iba vývojovým stupňom týchto duchovných smerov, ktoré zodpovedali vtedajšej zrelosti. Preto aj na samotný súd, majú obidve tieto náboženstvá rovnako nedokonalý pohľad. Potvrdíme si to citátmi z Biblie a aj Koránu:

Biblia, Zjavenie Jánovo, 20/13:
„Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich a každý bol súdený podľa svojich skutkov.“

Korán, súra 22. Púť, verš 6 a 7:
„A to je preto, že Boh je skutočne pravda, a preto, že On oživuje mŕtvych je všemocný nad vecou každou a že Hodina príde – a niet o nej pochybnosti žiadnej – a že Boh vzkriesi tých, ktorí v hroboch sú.  (*) - Sem si môžete priradiť aj ten zvýraznený citát s hviezdičkou.

Takýchto a podobných citátov by sme moli objaviť v Biblii, ale aj Koráne veľa, ktoré všetky hovoria v tom zmysle, že budú pri súde vzkriesené naše už mŕtve, hrubohmotné telá, nakoľko o tých jemnejších – večných, sme ešte neboli poučení, ba ani o tom, že hrubohmotné telo môže duša vlastniť viackrát.
A táto skutočnosť dokazuje, že tieto náboženstvá boli ešte iba vývojové stupne k tej Pravde, ktorá mala ešte iba nasledovať, ba aj nasledovala, dokonca ešte aj bude nasledovať!
Obidve tieto náboženstvá vykresľujú svoju predstavu posledného súdu tak, že sa budú otvárať hroby a vzkriesia sa tie už dávno mŕtve telá! Lenže tento pohľad odporuje prírodným, teda pravým zákonom Božím! Lenže v obidvoch náboženstvách môžeme aj nájsť odkazy na to pravé poučenie, ktoré ešte iba príde, keby sme v tom, ktoré sme už vlastnili, poctivo hľadali a snažili sa mu porozumieť.

Z našej strany, je potrebné sa vrátiť ešte k jednému nášmu citátu, nakoľko znovu by mohlo dôjsť, pre nás, ku nie lichotivej dedukcii, tohto nášho textu. Teraz aj pochopíte, prečo bol výber citátov smerovaný k tomu poslednému súdu.

Ľudstvo sa nezačne venovať tej pravej múdrosti, pokiaľ sa niečo nestane! Musíme zažiť „duchovný budíček“ – dokáže to iba strach, hrôza a utrpenie!

Tento zvýraznený text, je tým kameňom úrazu, ktorý môže spôsobiť to, že znovu budeme dávaní na rovnakú úroveň s tými, ktorí usilujú o to právo šaria, lebo oni toho chcú dosiahnuť práve za pomoci toho strachu, hrôzy a utrpenia.

Aký je teda medzi nami rozdiel?
No veľký! Lebo my tým strachom, hrôzou a utrpením nechceme pôsobiť, ale pred tým vystríhať, lebo vieme, že si to ľudstvo spôsobí samotné, za súčinnosti tých pravých, prírodných - Božích zákonov, ktoré nám to prinesú, ako následok, nami vytvorenej príčiny! My vieme aj to, čo už bolo teraz uvedené, že človek nedokáže vyniesť ten dokonalý rozsudok! No a táto múdrosť je dosiahnuteľná aj pre tých, ktorí chcú samotní takto konať, ba potvrdíme to citátom z toho ich Koránu:

„Každá duša je ručiteľkou toho, čo si sama vyslúžila...“

 

Nami napísané, si potvrdíme iba jedným citátom z Absolútnej Pravdy, ktorú nám nedávno priniesol samotný SUDCA, ktorý nás bude týmito zákonmi súdiť:

„Živé zákony Božie pôsobia i napriek tomu aj pri iných pozemských rozsudkoch a posudkoch úplne samostatne, neovplyvnené pozemskými zákonmi a pojmami ľudí. Istotne vážneho človeka nenapadne myslieť si, že by skutočná vina, nielen snáď ľuďmi označená, mala byť zároveň aj pred Božími zákonmi odčinená odpykaným trestom, ktorý nadiktoval pozemský rozum!
Sú to už po tisícročia akoby nadobro odlúčené dva svety, oddelené od seba ľudským konaním a myslením, hoci to mal byť len jeden svet, v ktorom by pôsobili iba zákony Božie.

Takým pozemským trestom môže odpykanie nastať iba vtedy, ak pozemské zákony a tresty budú v úplnej zhode so zákonmi Božími vo stvorení.“

Tieto vysvetlenia bolo ešte potrebné doplniť, aby sme neboli stavaní na rovnakú úroveň s tými, ktorí tieto pravé Božie zákony najviac porušujú!

Korán či Biblia

1.                     Korán, súra 21; Proroci, verš 48 – 51.
2.                     Korán, súra 25, Spásne zjavenie, verš 27 – 31:
3.                     Biblia, Sofoniáš: 3/8
4.                     Biblia, Marek 13/12
5.                     Korán, Súra 22 PÚŤ, verš 1 -2:
6.                     Biblia; Lukáš  21/23.
7.                     Korán, súra 22 Púť;Verš 55 – 57:
8.                     Korán, súra 4. ženy, verš 157, 159.
9.                     Biblia, Ján, 16/16, 20
10.                   Korán, súra 16. Včely, verš 102 - 104:
11.                   Biblia, Skutky apoštolov, 2/3.
12.                   Korán, súra 74 Rúchom prikrytý, verš 41/38
13.                   Korán, súra 36 Já Sín, verš 81.
14.                   Korán, súra 17. Nočná cesta, verš 74/72.

 Aj Korán, aj Biblia, aj Posolstvo Grálu, aj Večné zákony!
My to všetko uznávame, ale inovercom neubližujeme,
ba ani im nič nevnucujeme.
Iba tým, ktorí samotní po Pravde zatúžia – poradíme!


                                                                                                      Kolektív rádia ZÁCHRANA!

_______________________________________________________________________________________________________________________
5. február 2019

ÚLOHA ĽUDSKÉHO ŽENSTVA

 

Po posledných intenzívnych prežitiach som nútená napísať zvolanie: „Žena dneška, PREBUĎ SA – PREBUĎ svojho DUCHA!

TIETO slová sa dotýkajú najboľavejšieho miesta v neskoršom stvorení. Toho bodu, ktorý potrebuje najväčšiu zmenu, v trvalej očiste.

Kde je tá žena, ktorá mala a má nosiť klenot jej daný Stvoriteľom, ktorým je najväčšia jemnosť citov , ktorá mala a má byť používaná len k požehnaniu?! Kde sú tie vysoké hodnoty pravej ženskosti?!

Na zemi máme ženy, ktoré držia zbrane v rukách, učia svoje malé deti k nenávisti a k zabíjaniu, posielajú ich na nezmyselnú smrť! Ženy, ktoré sú na miestach, na ktorých nemali stáť! 
Len sa pozrite všade okolo nás, vidíte ženu sporo odetú, skoro holú, priesvitné oblečenie, správanie  a rozprávanie buď umelo falošne prekrásne alebo škaredé špinavé slová a nadávky. O zlej výchove detí a vedení rodinného krbu už nehovoriac!
Denne vidím pod oknami, ako vedú matky do školy deti, počúvam, ako sa s nimi zhovárajú, ako ich vychovávajú - je to strašné! Nemá to nič spoločné s jemnosťou citov, ani s duchovnou čistotou. Nebudem sa tu rozpisovať o tom, ako sa deti správajú k rodičom, ako na nich vrieskajú, keď nedostanú to, čo chcú a nadávajú im! Toto ste spozorovali určite už všetci. Kde je úcta voči starším!? Deti sa už nevychovávajú, ale sa vlastnia, ako milé hračky!
Posledný zážitok, ktorý som mala, ma v mojom presvedčení len utvrdil.
Pred pár dňami mi rozprávala jedna pani vedúca zo školskej jedálne, čo robia deti so stravou, ktorú dostávajú a ako sa správajú k svojim spolužiakom. Bolo mi z toho do plaču.
Deti nemajú rady  šaláty – vyhodia ich, nemajú rady ryby – vyhodia ich, nemajú rady ovocie – vyhodia a rozšliapu ho, atď. ... . Pani vedúca bola prizvaná na rodičovské združenie, kde jej bolo povedané od rodičov – väčšinou matiek, aby im varila to, čo im chutí napr.: pizzu, hamburgery, hranolky, atď. ... . Vedúca bola v šoku a povedala rodičom, že to nie je zdravé, nech im to varia doma keď chcú, ale ona má tiež smernice, ktorých sa musí držať. Porozprávala im o tom, ako ich deti vyhadzujú celé obedy do odpadovej misy, a požiadala ich, aby to riešili a vysvetlili deťom, čo je pre nich zdravé a dobré. Deti sú obézne, - povedala vedúca. Nemajú pohyb, lebo sedia pri počítači alebo pri mobile. Nebavia sa so spolužiakmi, ktorí neboli na dovolenke v lete pri mori, alebo nemajú rovnako drahú značku botasiek ako ony, nemajú značkový perečník alebo pero atď. . HROZNÉ! Vychováva rodič! Za výchovu dieťaťa zodpovedá pred Stvoriteľom rodič!  Hlavne matka!
V tom som si uvedomila, že skutočne vo všetkom chaose, v tom, čo sa deje na zemi, vo všetkých národoch, v spoločnosti, v rodinných bunkách, je na vine ŽENA!
Ak to tak pôjde ďalej a žena sa nespamätá ako prvá a nepostaví sa na to pravé miesto, ktoré jej patrí od Stvoriteľa, zahynú celé národy, celé ľudstvo!

Najposvätnejšie poslanie ženy spočíva však omnoho vyššie, je v duchu!

Citácie zo SLOVA Absolútnej Pravdy, ktoré to potvrdzujú:
„Ak sa muž neskoršieho stvorenia stal otrokom svojho vlastného rozumu, tak sa žena rúhala omnoho viac.
Vyzbrojená najväčšou jemnosťou citov mala sa hravo povzniesť k čistote svetlých výšin a vytvoriť most k raju pre celé ľudstvo. Žena! Záplavy svetla mali ňou prúdiť. Celé jej telesné hrubohmotné založenie je k tomu prispôsobené. Žena potrebuje len poctivo chcieť a všetko potomstvo z jej lona musí byť mocne chránené a obklopené silou Svetla ešte pred narodením! Nebolo by možné nič iné, lebo každá žena svojím bohatstvom citov môže skoro sama určiť duchovný druh plodu!
Preto ona je v prvom rade zodpovedná za všetko potomstvo!
Žena je okrem toho ešte inak bohato obdarená neobmedzenou možnosťou vplyvu na celý národ, dokonca na celé neskoršie stvorenie. Východiskom jej najsilnejšej moci je pre ňu domov a domáci krb! Len tam spočíva jej sila, jej neobmedzená moc, nie však vo verejnom živote! V domove a v rodine je svojimi schopnosťami kráľovnou. U rečníckeho stolu je však karikatúrou. Z tichého, útulného domova preniká jej rozhodujúce pôsobenie do celého národa v prítomnosti i budúcnosti a zasahuje do všetkého.
Niet ničoho, kde by sa nemohol uplatniť jej vplyv bez výnimky, ak stojí tam, kde sa jej vnútorné ženské schopnosti rozvinú do plného kvetu. Žena však len vtedy splní určenie, prikázané jej Stvoriteľom, ak je skutočne ženskou. Potom je takou, akou byť môže a má.
Lenže dnešný ženský svet šliape nohami po svojej vlastnej moci a vznešenej úlohe, prechádza okolo toho slepo, rúhavo rozbíja všetko posvätné, čo nosí v sebe, a pôsobí rozkladne, namiesto povznášajúco, ako najhorší jed v neskoršom stvorení. Zráža muža a tiež deti so sebou do hlbín.
Len sa pozrite na ženu dneška! Nechajte na ňu dopadnúť lúč Svetla so všetkou jeho neúprosnosťou a triezvosťou, sprievodnými to predpokladmi čistoty.
Sotva nájdete ešte vysoké hodnoty pravej ženskosti, v ktorých sa môže rozvinúť tá čistá moc, ktorá je daná len jemnejšej citovosti ženskosti, aby bola používaná len k požehnaniu.
Muž nikdy nemôže rozvinúť toto prenikavé pôsobenie. Tiché tkanie tejto neviditeľnej sily, ktorú Stvoriteľ necháva prechádzať vesmírom, zachytí najprv a naplno žena svojím jemnejším cítením. Muž ju prijíma len čiastočne a premieňa ju v činy.
Ako táto živá sila Stvoriteľa zostáva všetkým ľuďom neviditeľnou, hoci udržuje celý vesmír, vyživuje ho a udržuje v pohybe, tak má pôsobiť každá pravá ženskosť; pre toto bola stvorená, to je jej vznešený, čistý, obdivuhodný cieľ!
Kráľovná Prastvorených v čisto duchovnom je žena! Nazýva sa tiež Pramatka. Je vznešeným ideálom pravého ženstva.“

Čím sa dnes stali tieto napodobeniny kráľovnej ženskosti! S hrôzou sa musí každý od nich odvrátiť. Kde sa ešte dnes dá nájsť u ženy pravý stud ako najjemnejší cit ušľachtilej ženskosti? Je tak nesmierne spotvorený, že musí byť všetkým na posmech.
Dnešná žena sa síce hanbí nosiť dlhé šaty, ak móda predpisuje krátke, ale nehanbí sa obnažovať pri slávnostných príležitostiach temer tri štvrtiny svojho tela a vystavovať ho tak pohľadom všetkých. A pritom samozrejme nielen pohľadom, ale pri tanci aj nevyhnutne rukám! Bez váhania odhalila by tiež ešte viac, keby to vyžadovala móda, podľa terajších skúseností pravdepodobne aj všetko! Tým nie je povedané príliš mnoho. Doteraz bolo tej hanebnosti predsa dosť.“

„Jemné cítenie je okrem toho tiež podmienkou zmyslu pre krásu! A to bez všetkých pochybností. Keby sa však ešte dnes mala hodnotiť jemnosť ženského cítenia podľa toho, tak by to s ňou zle dopadlo. Druh obliekania svedčí predsa často a dosť zreteľne o opaku. Tak nohy ženy alebo dokonca matky, odeté do tenkých pančúch, dajú sa veľmi ťažko spájať so ženskou dôstojnosťou. Chlapčenský účes, moderný ženský šport znetvorujú nemenej pravú ženskosť! Koketéria je potom nevyhnutným následkom márnivých výstrelkov módy, nebezpečných pre telo i dušu a nemenej aj pre prosté rodinné šťastie.
Tak by sa dalo uviesť mnoho, ešte veľmi mnoho ako viditeľný dôkaz, že dnešná žena je pre svoju vlastnú úlohu v tomto neskoršom stvorení stratená! A tým aj všetky vzácne hodnoty jej zverené, z ktorých teraz musí skladať účty. Kliatba týmto prázdnym ľuďom! Oni nie sú snáď obeťou pomerov, ale oni si sami tieto pomery vynútili.“

„Všetky už zasypali svoju vlastnú hodnotu. Prevažná väčšina žien si už nezaslúži nosiť čestné meno žena!

Žena v neskoršom stvorení stojí zo všetkých tvorov najmenej na tom mieste, na ktorom mala stáť! Svojimi spôsobmi sa stala najsmutnejšou postavou medzi všetkými tvormi! Áno, musela zahniť na duši, keďže ľahkomyseľne obetuje svoje najušľachtilejšie cítenie, svoju najčistejšiu silu vonkajšej smiešnej márnivosti, a tým sa určeniu svojho Stvoriteľa posmešne vysmieva.

„Tak musí až z hrôz povstať nová, pravá žena, ktorá sa má stať prostredníčkou a tým aj základom pre nový, bohumilý život a pôsobenie ľudstva v neskoršom stvorení, zbavenom jedu a hniloby!“

ŽENY, PREBUĎTE SVOJHO DUCHA, zachránite celé ľudstvo,celú ZEM!!!

 

*****

Nasledujúce riadky nie sú osočovaním ženy, iba je jej nastavené zrkadlo, prostredníctvom osobného vyznania. Sama som žena a to nech je dôkazom, že nie som nijako zaujatá, a ani nemám potrebu si „sypať popol na hlavu“, ani sa ľutovať, píšem len o tom, čo som poznala ako PRAVDU. Aj ja som zažila situácie, kedy muži odsudzovali ženy a takpovediac všetko na ne zvaľovali a akosi zabudli na to, že muži mali slobodnú vôľu a nemuseli sa nechať zviesť ženou na zlé chodníčky. Treba sa ale zamyslieť nad tým, čo sa píše aj Biblii – že žena bola tou, ktorá prvá podľahla našepkávaniu hada a aj podala „jablko“ mužovi. Je to holý fakt, bolo to tak, a či sa ten ktorý muž na to môže teraz vyhovárať, nech žiadnu ženu netrápi, pretože každý zožne to, čo si zasial. Každý si má zamiesť pred vlastným prahom. A keď si žena konečne zametie pred tým vlastným, potom môže muž zamiesť pred tým svojim!
Tieto riadky dokonale vystihuje nasledujúci citát z Posolstva Grálu, ktorý je zároveň aj inšpiráciou pre mužov, ktorí túžia po Svetle:
„Táto nesmierna vina nepostihuje však len samotnú ženu. Ona bude vždy len verným zrkadlovým obrazom toho sveta myšlienkových foriem, ktorý sa vznáša nad jej národom. Na to sa nesmie zabúdať. Ctite a vážte si ženu ako takú a ona sa podľa toho sformuje, stane sa tým, čo vy v nej vidíte, a tak povznesiete celý svoj národ! Ale predtým musí medzi ženami nastať veľká premena. Pre také, aké sú dnes, môže uzdravenie nastať jedine dôkladným zásahom, a to násilným, neúprosným rezom, ktorý ostrými nožmi odstráni každý nádor a hodí ho do ohňa! Inak by zničil všetky ešte zdravé časti.“

***

Túžim po čistote, po pravej prísnej láske, snažím sa žiť podľa Božích zákonov a snažím sa poznávať, čo presne to znamená. 

Mám rada smiech, humor, čo neurazí, ale povznesie dušu, bez strachu, že sa zmení na hrubé chlipné narážky a skalí úsmev na tvári. Niekedy sa obávam smiať pri tých, ktorých nepoznám, lebo veľa krát sa sprvoti milé ľudské stretnutie takto zakalilo. Ale našťastie častejšie zažívam teplo v očiach druhých a pre udržanie toho tepla a pre jeho ďalšie rozžiarenie by som druhým  „znášala modré z neba.“

Túžim po čistote, horí mi za ňou celé vnútro, po poznaní a žití v pravej prísnej láske, ktorá by povytrhávala nekompromisne všetko vo mne, čo ešte kalí všetko pekné, čo cítim, a čo napriek tomu, že je to to najkrajšie a najvyššie, čo som kedy cítila a žila, tak i tak nie je stále dostačujúce, ale musí byť, ako všetko, NOVÉ!

Viem, že k tomu novému nie som schopná dospieť hneď, preto musím byť nie len trpezlivá, ale najmä vytrvalá a neustále pohyblivá, nie lenivá, nie polovičatá, pretože v Slove je jasne napísané: „BUĎ - ALEBO“!

Som veľmi šťastná, keď vidím v očiach druhých dobro, keď robia tisícky drobných – a pritom veľkých vecí pre druhých, pohľad na akékoľvek dobro ma napĺňa neopísateľným šťastím. Sama sa snažím prinášať druhým dobro a podporovať to najlepšie v nich, vtedy som šťastná, keď som druhým užitočná.

Na druhej strane, je pre mňa hrozný pohľad na násilie, akékoľvek zlo a bezprávie voči ľuďom a tiež ostatným tvorom. Je mi zle zo všetkej pretvárky, sebeckosti, bezohľadnosti a činov bez lásky a spravodlivosti.

A je mi neopísateľne smutno z toho, ako sa ľudia stavajú k najväčšiemu daru, akého sa nám dostalo – k Božiemu Slovu, ktoré je tou jedinou záchranou v každej núdzi, ktoré nám ukazuje cestu a dáva nám šancu očistiť sa z vlastných previnení a chýb, vyvinúť svojho ducha a raz sa tak vrátiť do svojho pravého domova, do duchovnej ríše, do raja.

Ale popri tom, ako vidím a prežívam stav, do akého sme sa ako ľudia dostali a všetko, čoho sme schopní, kam sme až klesli, z Posolstva Grálu jasne hovorí Pravda, že pozemská žena je tým najsmutnejším tvorom v celom Stvorení Božom, lebo žiaden tvor neklesol tak hlboko ako ona, a to všetko dokonca po tom, čo bola obdarovaná vzácnymi darmi, pomocou ktorých mohla byť s ľahkosťou iskierkou, ktorá by založila oheň rozvoja, krásy, požehnania a radosti vo všetkých svetoch, kde človek prebýva, pre všetkých tvorov, v dokonalej harmónii.

Je trúfalé povedať – uvedomujem si svoju osobnú zodpovednosť na všetkom zvrátenom a zlom, čo vidím okolo seba. Plne uvedomiť si to môže až žena, ktorá sa od všetkého očistila a rozvila sa tak, ako sa mala. Ale cítim tú zodpovednosť, tak ako som momentálne schopná, čím ďalej tým viac, aj keď chápem, že sa k jej plnému pochopeniu ešte len blížim. Najhoršie je na tom to, ako mi je ľúto všetko zlo, čo som vykonala a čo som zasiala a teraz ho musím prežívaním a dívaním sa vôkol seba žať. Nie preto, že to tak bolí, ale najmä preto, že to bolí druhých a strháva ich to nadol.

A vedomie toho zlyhania pred našim Pánom, o tom písať nechcem, to si musí každá žena prežiť sama.

Je v poriadku cítiť hanbu, bolesť, pretože je na mieste. Nastaviť si zrkadlo je prvým krokom. Ale žena, ktorá naozaj túži po Pravde, po Láske a Čistote, tá sa musí rýchlo vzchopiť a pustiť sa do naprávania a zmeny, aj keď sa zdá akokoľvek v nedohľadne. A to je úlohou ženy dneška. Narovnať sa a svojou zmenou k lepšiemu nie len nevytvárať ďalšie reťaziace sa zlo, ale zapúšťať semienka dobra, stávať sa pre muža inšpiráciou k veľkým, Bohu milým činom.

Kde začať? V prvom rade sa musí stať žena pravou ženou, nie mužatkou, nie rozumárkou, ale jemnou bytosťou.  Čiže nie hrubou a mužsky drsnou, ale ani nie neprirodzene zmäkčilou. Nie ľahko odetou, zvádzajúcou a koketujúcou, snažiacou sa využiť nečisto svoj vplyv na muža k dosiahnutiu svojich sebeckých cieľov a uspokojeniu svojej márnomyseľnosti, ale čistou, neskalene čistou ako studená voda z horského prameňa, pri ktorom rastú krásne kvety a ktorá občerstvuje pútnikov. Už nikdy nie takou, ktorá umelo dráždi mužove pudy a on sa potom stáva bezcitným a vypočítavým surovcom.

Ženou, ktorá bude ochrankyňou rodinného krbu a šťastia. Nie karieristkou, ktorá nemá čas na domácnosť a ktorá nevytvára teplo domova. Ženou, ktorá ak sa stane matkou, bude brať svoju úlohu zodpovedne, vo vedomí, že prijala so svojim druhom do spoločného domova hosťa, ktorému majú poskytnúť to najlepšie, aby z neho vyrástol hodnotný človek, pripravený byť užitočný pre druhých a tým sa aj duchovne rozviť. Nie ženou matkou, ktorá nemá v sebe kvapky studu a svoj prsník vystaví bez problémov na ulici pohľadom druhých, podľa jej predstáv ideálne aj v parlamente, kde by bola rada členom zasadnutia. A ešte sa cíti byť hrdá a veľká, lebo ukazuje verejne všetkým ako dojčí, pričom tým ušľachtilé materstvo znižuje pod úroveň dojnej kravy.

Žiadna žena by nemala svoj čas tráviť ani na takzvaných protestoch „Za slušné Slovensko“, pretože ak túži po tom, aby jej vlasť bola slušná, čaká ju poriadny kus práce, ale jedine – NA SEBE SAMEJ!

Kde začať so zmenou, to každá žena nájde v Slove Pravdy, v diele Večné zákony a v Posolstve Grálu!

A aj keď kráčať touto cestou nie je jednoduché, nech je vám povzbudením, že aj každý malý, ale poctivý krôčik, ktorý sa vám podarí na nej ustáť, vám prinesie takú radosť a naplnenie, ktoré nevyvážite žiadnymi pokladmi zeme! Nehovoriac o vysokom cieli takto zvolenej Cesty!

_______________________________________________________________________________________________________________________
28. január 2019

PRÁVO ŠARIA

 

V našom príspevku bolo poukázané na jeden dokument, pod názvom: „Tretí džihád“, ktorý podáva svedectvo o migrácii, ale hlavne o Islame, ktorý sa stáva najmasovejším náboženstvom. Vtedy, keď som radil ku tomuto dokumentu, tak som ešte nevedel, ba som ani nevidel tento dokument celý, ale dnes už viem, že má dve časti, ba videl som ho už temer celý, až na začiatok.
Lenže pri tomto dokumente som zostal úplne zhrozený, lebo som pochopil dokonalejšie nebezpečenstvo toho, čo sa tu podáva, ba aj tohto náboženstva. V tomto uhle pohľadu, je potom naša snaha o zoznámenie verejnosti s Božími – prírodnými zákonmi, úplne chápaná v inom rozmere, ba naša snaha sa javí ako úplne zbytočná. Prečo? Možno pochopíte z nasledujúceho textu.

Dôvod je ten, že Islam, ale iba niektoré vetvy, chápu, ba usilujú „o to isté“ ako my, teda o zavedenie zákonov Alaha, teda Boha, ktoré nazývajú „právo šaria“, lenže tieto zákony Boha, podľa ich vysvetlenia, sú naopak, zákonmi Lucifera! Potom aj tí, ktorí o to usilujú, sú nie dietkami Božími, ale dietkami Lucifera! Lenže v porovnaní s nimi, sme my úbožiaci, lebo oni majú ropu, a teda peniaze, ba hlavne moc, ale hlavne masy, nakoľko ovládajú mocných tohto sveta. Najviac sa týmto smerom angažuje Saudská Arábia. Veď sme to mohli dokonale zažiť pri vražde toho Sauda – novinára. Donald Trump verejne prehlásil, že si nemôže pohnevať toho, ktorý je dôležitý pre Ameriku a jej ekonomiku.
No a tieto zákony „Alaha“ – „Boha“ šaria, sú dokonale známe medzi verejnosťou, ale žiaľ, aj z ich nie lichotivým smerovaním a hodnotou.

Potom pre mnohých platí nasledovná rovnica:
Božie – prírodné zákony pravé, = zákony „Alaha“ šaria, tie Luciferove!

A toto je ten najpádnejší dôvod, prečo nemôžeme uspieť my, pri propagovaní tých zákonov pravých, lebo sú hádzané do jedného vreca s tými šaria. Nikto nie je ochotný dať si tú námahu, aby spoznal tie zákony pravé, lebo nikto nechápe, že Boh a Alah, tiež vlastne nie je jedna osoba, lebo Islam urobil z Alaha úplne niekoho iného! Tak, ako kresťania majú iba láskavého Boha, ktorý obetoval svojho Syna za odpustenie našich hriechov, a všetci, čo tomu veria už majú miestenku v nebi, tak zas Islam, má Alaha, teda Boha, ktorý káže aby sa neveriaci zabíjali, zlodejom sekali ruky, nohy, ba aj hlavy, žena bola iba bezcenný tvor, o ktorom môže rozhodovať muž podľa svojvôle a podobne. Dokonca za vraždenie a ubližovanie blížnemu, tiež získajú tú miestenku v nebi a budú si žiť, ako v raji. Znovu sa toto nesprávne smerovanie teraz potvrdilo, keď ušla tá mladá Saudka a dostala azyl v Kanade.
Keď ale tieto dva protiklady falošných ideológií, teda krivenia prírodných zákonov správne skĺbime a podrobíme pravým zákonom Božím, tak môžeme získať  správnym výberom z oboch to správne a pravé, teda tým spôsobom, keď vylúčime to pokrivené na jednej a aj druhej strane. To, čo na jednej strane pôsobí škodlivo a neblahé následky, to na tej druhej strane pomáha ich odstrániť. A aj naopak! Aj tu chýba ľudstvu to pravé vyrovnanie. Obidve strany teda musia uznať a aj vylúčiť to, čo ku tým zákonom Božím priradil iba nedokonalý ľudský rozum! Ku tomu je však potrebný istý tlak, teda motivácia, a to sa dá dosiahnuť iba vlastnou námahou a úsilím.
Lenže ako som uviedol, oni nemusia vôbec nič robiť, iba predávať ropu a šíriť za takto získané peniaze svoju ideológiu, ktorou už zamorili Ameriku, ale aj Európu. No a tento dokument to dokonale vystihuje, ba varuje pred týmto morom. Tak akú šancu máme my, oproti nim, ba ako zaujať a dokázať, že nie všetko, čo sa vydáva za Božiu vôľu, touto vôľou skutočne je! Keď je tu na jednej strane masa tých, ktorí vykresľujú Boha, ako všetko a lacno odpúšťajúceho a na druhej strane masa tých, ktorí by všetkých ostatných najradšej vyvraždili, lebo ich považujú za nevercov!
Zostáva nám skutočne iba tá jediná možnosť, počkať na dobu, kedy tieto masy dostanú dôkaz Pravdy, od toho skutočného Boha.
Zatiaľ je každá naša aktivita odsúdená k neúspechu, lebo všetko je v réžii tých detí Lucifera, ale nie v réžii dietok Božích. Dokonca ešte aj naša snaha pracuje v ich prospech. Práve to som si uvedomil, ba pochopil, pri tomto dokumente a to vyvolalo vo mne doslova šok a hrôzu.
Naše rady, ktoré smerujú k tomu, že človek musí sám na sebe zapracovať, aby zladil svoje konanie s Božími zákonmi, sa stávajú nie veľmi populárne, v porovnaní s tými, ktoré radia, že už všetko potrebné, za nás niekto vykonal pred dvomi tisíc rokmi. Nemôžeme sa rovnať ani s tými, ktorí tvrdia, že sa iba stačí pridať k tej správnej mase, ktorá to potom vykoná za nás, prípadne stačí vykonať jeden „obetavý“ čin, ktorý už zaručí následne všetko potrebné, pre sladký život v raji. „Obetavý“ čin, ktorý je ale úplne oproti tým pravým zákonom Božím!
Z tohto diania, ba aj nášho prežitia, by sa mohli ľahko znovu vyvodiť nesprávne závery v tom, že Nemci, ako vyvolený národ, nepoznali Syna Človeka, ba vlastne zavinili oddialenie konečného diania, a aj spôsobili utrpenie celému svetu vo vojnách. Pritom zákon zvratného pôsobenia im nenadelil tú spravodlivú odmenu, teda vyrovnanie, nakoľko sa im darí stále dokonale a majú jednu z najvyšších životných úrovní.
Rovnako je tomu so Saudskou Arábiou, ba aj inými moslimskými krajinami, ktoré prevažne všetky disponujú zásobami ropy a ľahko prichádzajú k financiám, ba majú vysokú životnú úroveň, bez akejkoľvek námahy a úsilia.
Treba to ale chápať tak, že tie Luciferove deti sú duchovia rozumu, u ktorých sa už ten duch vlastne nemôže prejaviť, ale ten rozum dokáže v hmotnosti veľmi výhodne pôsobiť. Potom je tu druhý dôvod a to ten podstatnejší.
Treba to znovu chápať v zmysle zákonov Božích, ale v súvislosti s večnosťou. Pochopiť to bude znovu najľahšie na podobenstve:

Bezdomovec a ešte aj vážne chorý, ale pritom taký, ktorý viedol mravný život, ten pri odlúčení z tohto sveta a prechode do toho sveta jemnejšieho, nebude mať za čím smútiť. Skôr to bude pre neho uľahčením a vykúpením z viny, ktorá pochádzala ešte z predchádzajúceho života a ktorú si týmto svojim ťažkým pozemským životom odčinil. Lenže ten, ktorý na tomto svete si žil kráľovsky, ale obyčajne na úkor blížneho, ten pri svojom prechode do prostredia, ktoré mu pripravili Božie zákony, bude prežívať dvojnásobné utrpenie, lebo stratí veľmi mnoho, v porovnaní s tým, ktorý nemá za čím smútiť a v hmotnosti zanechal iba svoje utrpenie. A to bude tá pravá odmena v zmysle zákonov Božích, ale tých pravých, nie tých Luciferových – šaria! Teda nie tých zákonov, ktoré považujú za správne znovu iba tí, ktorým prinášajú prospech.
Na jednej strane máme teda pokrivenosť pravých Božích zákonov v tom, že žena nesprávnou emancipáciou sa snaží vyrovnať mužovi a na druhej strane je žena v postavení menej cennej bytosti, nie rovnocennej mužovi. Lenže problém s rozmnožovaním je vypuklejší na tej našej strane, teda v krajinách, kde je žena pomužštená. Sú to obidve nesprávne pozície, ktoré spôsobujú deformáciu, ba je to príčina nerovnováhy a treníc v ľudskej spoločnosti, sústavných bojov, ba neduhov, ktoré si zatiaľ nedokážeme správne vysvetliť. Súvisí to aj s tým rozmnožovaním, ba aj s nezhodami v názoroch na problém LGBTI!

Teraz si problém osvetlíme za pomoci pravých prírodných – Božích zákonov:
V POSLEDNEJ prednáške som hovoril o onom moste, ktorý chýba u najväčšej časti dnešného pozemského ženstva bielej rasy, až ktorý činí ženstvo ako také. (*)
Je žalostné vidieť, ako pozemský človek horlivo speje k úpadku, a tým k záhube vo falošnej viere, že stúpa nahor.

„Tieto škodlivé následky pôsobia na všetky strany stonásobne a v mnohorakých podobách. Stačí, keď sa vynasnažíte vradiť sa do nevyhnutných účinkov zákonov stvorenia. Poznanie nebude potom vôbec ťažké.
Zamyslite sa ešte raz nad samotným jednoduchým dejom, odohrávajúcim sa v prísnej zákonitosti:
Len čo sa žena pokúsi mužsky myslieť i konať, tu sa hneď toto chcenie prejaví príslušným spôsobom. Najprv vo všetkom, čo je s ňou úzko späté s bytostným, potom i s jemnohmotným, rovnako ako potom po určitom čase aj v jemnejšej hrubohmotnosti.
Následok toho je, že pri pokusoch pozitívneho pôsobenia pozemskej ženy, odporujúcich jej úlohe, budú všetky jemnejšie časti jej ženského druhu ako pasívne zatlačené a nakoniec sa od nej uvoľnia. To preto, že nepoužívaním postupne strácali na sile a boli odtiahnuté rovnakým základným druhom od ženy.
Tým je potom strhnutý most, ktorý pozemskú ženu robí schopnou svojím pasívnym druhom prijímať vyššie žiarenia a sprostredkovávať ich hrubšej hmotnosti, v ktorej je svojím telom celkom určitou silou zakotvená. Toto je však tiež ten most, ktorý duša potrebuje k inkarnácii na zem do hrubohmotného tela. Ak tento most chýba, každej duši je vstup do rastúceho tela znemožnený, a duša sama nemôže prekročiť priepasť, ktorá tým musela vzniknúť.
Lenže ak je tento most iba čiastočne zrútený, čo závisí od druhu a veľkosti chceného pomužštenia činnosti ženy, aj napriek tomu sa môžu vteliť duše, ktoré rovnako nie sú ani celkom mužské ani celkom ženské, tvoria teda nepekné, neharmonické zmesi, ktoré prechovávajú neskoršie všetky možné neukojiteľné túžby, cítia sa vo svojom pozemskom bytí trvale nepochopené, a tým žijú vo svojom okolí v neustálom nepokoji a v nespokojnosti.
Pre také duše a tiež pre ich pozdejšie pozemské okolie bolo by lepšie, keby neboli našli príležitosť k inkarnácii; tým si totiž na seba len nakladajú vinu a nikdy nič neodpykajú, pretože v skutočnosti nepatria na zem.
Príležitosť a možnosť k takýmto vteleniam, ktoré sú stvorením, čiže Božou vôľou neželané, dávajú len tie ženy, ktoré svojou náladovosťou a smiešnou márnivosťou ako aj zneucťujúcou chtivosťou aspoň zdanlivého uplatnenia sa, prikláňajú sa k pomužšteniu. Bez ohľadu, akého je druhu.
Nežné, pravé ženské duše sa nikdy nevtelia skrz takéto neženské ženy. Z toho dôvodu je ženské pokolenie na zemi postupne celkom otravované, pretože sa táto úchylka vždy viac rozširovala a priťahuje stále takéto nové duše, ktoré nemôžu byť ani celkom ženou ani celkom mužom, a tak rozširujú na zemi neprávosť a disharmóniu.
Múdre zákony stvorenia vytýčili našťastie aj v takých veciach ostré hranice; lebo takýmto násilným posunom, vynúteným chybným chcením, vznikajú najskôr ťažké alebo predčasné pôrody, deti náchylné k chorobám, nervózne, s rozrušenými citmi. Nakoniec nastáva po určitom čase neplodnosť, takže národ, ktorý pripustí, aby sa ženstvo pomužšťovalo, je odsúdený k pomalému vymieraniu.
To sa prirodzene nestane z dneška na zajtra, aby sa to ľuďom, žijúcim v súčasnosti, zdalo zrazu nápadné. Aj takéto dianie musí ísť cestou vývoja.
Aj keď pomaly, ale isto! A vyžaduje to nutný zánik niekoľkých generácií, prv než sa môžu zastaviť alebo napraviť následky takého previnenia ženstva, aby národ bol vyvedený z úpadku opäť k ozdraveniu a bol zachránený pred úplným vymretím.
Je neochvejným zákonom, že tam, kde veľkosť a sila oboch ramien kríža stvorenia sa nemôže zachvievať v dokonalej harmónii a čistote, kde pozitívne mužské ako aj negatívne ženské nie sú rovnako silné a neskrivené a kde je pokrivený rovnoramenný kríž, tam musí nasledovať úpadok a nakoniec i zánik, aby sa stvorenie zase oslobodilo od takých zvráteností.
Preto ani jeden národ nemôže stúpať nahor alebo byť šťastný, ak nemá pravé, nefalšované ženstvo, nasledovaním ktorého sa jedine môže a musí vyvinúť i pravé mužstvo.
(*) Keď si uvedomíme, že toto bolo napísané skoro pred storočím a porovnáme pomery v spoločnosti v tej dobe s touto dobou našou, tak musíme jednoznačne uznať funkciu a pôsobenie týchto zákonov v praxi na znásobenom poklesku dnešných žien, ba aj tento fakt brať ako jasný dôkaz ich pravdivého pôsobenia.

V týchto citátoch teda máme dokonalú odpoveď na túto otázku ľudstva, ktorá stále visí vo vzduchu, ale zostáva nezodpovedaná v takom zmysle, aby sme mohli k tomuto problému zaujať správne stanovisko, ba aby sa skutočne pomohlo aj samotným, takto postihnutým. A je to jediný problém, ktorému sme na stránke ani my nevenovali takú pozornosť, aby čitateľ mohol získať ten správny rozhľad.
Súvisí to aj s tým tiež odsúvaným problémom, mimozemských únosov, čo sa stáva pre mnohých pozemšťanov, už prežitou realitou. K únosom dochádza iba zo strany tých mimozemšťanov, ktorí sú rovnocenní s tou tiež už aj našou pokrivenosťou, nakoľko u nich je to už v takom štádiu, že sa vôbec nemôžu rozmnožovať, ba tento zákon je v ich výzore už aj naplnený hrubohmotne tak, že u nich už nie je možné rozoznať ten rozdiel medzi mužom a ženou vôbec. Sú to už skoro biologické roboty, nakoľko ich duch je v úplne počiatočnej podobe, teda bez toho dôležitého znaku – obrazov Božích.
Z toho dôvodu sa naučme rozlišovať práve podľa tohto ich výzoru, ktorý je univerzálny pre obidve pohlavia a majme na pamäti, že sú to bytosti, ktoré nás už v tej deformácii predišli a berme to ako dôkaz, ba aj varovanie pre nás. Technicky sú ďaleko pred nami, ale, čo je horšie, pred nami sú aj v tom duchovnom úpadku! A toto berme ako varovanie, ktoré je zároveň dôkazom pôsobenia pravých Božích zákonov. Dodať je potrebné ešte to, že unášať vlastne môžu podľa zákona znovu iba tých vlastných, ktorí sa tu, medzi nás z tohto dôvodu a v prospech svojej materskej civilizácie vtelili. Na čo si už ale teraz ich duch nepamätá. Aspoň nie u všetkých, lebo sú aj takí, ktorí tvrdili, že sa cítili počas únosu, ako medzi známymi.
Tí mimozemšťania, ktorí sú duchovne na správnej úrovni, budú znovu jasným dôkazom pre správnu cestu svojho vývoja v tom, že ich výzor to znovu potvrdí, ba aj funkciu pravých Božích zákonov. U nich je žena a muž svojou činnosťou v harmónii so zákonmi Božími! A ich znakom je nezdeformovaný rovnoramenný kríž, ako symbol pravosti. Kresťanský kríž – ten náš, je zdeformovaný našim nesprávnym vývojom tak, že zvislé rameno, ten mužský princíp, je predĺžené. A to spôsobila tá nesprávna emancipácia ženy, v ktorej ju muž podporoval, lebo mu to vyhovovalo!

Neprehliadajme teda tieto jasné dôkazy, platnosti, ba aj funkcie pravých Božích zákonov,
lebo skončíme tak, ako tí, ktorí u nás hľadajú ešte svoju záchranu!

V čom spočíva tá pravá záchrana, to sme už veľakrát vysvetlili!

_______________________________________________________________________________________________________________________
20. január 2019

TERMÍN VRCHOLU SÚDU

Na adresu Rádia Záchrana prišlo viacero dotazov, kde sa čitatelia pýtali na názor na video, resp. aj textové informácie, ktoré sa šíria na internete a v ktorých je spomínaný približný termín vrcholu Súdu. Keďže dotaz nebol iba jeden, chceli by sme zareagovať touto formou. K spomínaným informáciám povieme len toľko, že každý človek, ktorý ešte neuspal svojho ducha, musí cítiť, že sa doba konca starého a nesprávneho blíži. V tomto smere je treba chápať aj aktivity Rádia Záchrana, aby v čase, keď núdza ľudí bude najvyššia, mohlo byť tým, ktorí úprimne prejavia záujem o zmenu, ponúknuté to nevyhnutné na záchranu v tej dobe, ktorá nastane. Zaoberanie sa konkrétnym dátumom, kedy k tomu príde, odvádza pozornosť od toho podstatného, ktorým je samotné Slovo. Aby po ňom mohol každý úprimne hľadajúci siahnuť, na to netreba čakať na spomínanú dobu, ale je možné tak učiniť už dnes. A potom, kedy to bude, to si zatiaľ nedovolí zatipovať nikto z nás, lebo stále zostáva hlavným aktérom ľudstvo samotné, aj keď tie Božie zákony, stanovili aj tu presnú - konečnú hranicu, lenže ako je uvedené v samotných posolstvách od Synov Božích: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“
My, v kolektíve Rádia Záchrana, sme presvedčení, že potom, keď nastane pre ľudstvo tá správna doba, tak my ju poznáme, ba začneme pôsobiť tak, ako sme sa na to pripravili, ba v samotnom Slove je to zasľúbené!

Náš zámer teda nie je a ani nemá byť v pomoci pri určovaní termínov Súdu, ale v tom, čo budú potom ľudia najviac potrebovať. A ten termín samotný vlastne vyplýva už zo samotných týchto citátov z Doznievaní k Posolstvu Grálu:
„Buďte preto teraz pripravení! Doba vám privedie ľudstvo bližšie! Príde to k vám prostredníctvom vysokého duchovného vedenia ako samozrejmosť! Ak sa tomuto prúdu nebudete vyhýbať, splníte svoju povinnosť! Pristúpi to k vám. Buďte odvážni, hrdí a slobodní! Nemáte sa žobravo uchádzať o priazeň ľudí, ale iba vyhovieť tam, kde vás budú o to prosiť!“

„Teraz budú ľudia prinútení Bohom, aby to prijali, lebo oni o tom musia vedieť, pretože by inak už nemohli duchovne stúpať nahor!“

„Keď sa teraz nečakane zrútia všetky opory medzi národmi, stratí sa viera v moc peňazí, dôvera vo vedomosti rozumu a predovšetkým tiež až pohasne posledný záblesk zdanlivého jestvovania ľudskej dôstojnosti, potom. . .potom príde váš čas, nositelia svätého kríža! Budete hlásať, musíte hlásať Pravdu, ktorej sa vám dostalo; lebo ľudia ju budú od vás očakávať, budú o ňu prosiť, budú ju od vás požadovať, ak sa budete chcieť zdráhať!“

„Ľudia to budú prežívať, aj keď sa tomu teraz vysmievajú. Ich duše majú byť ťažkými otrasmi skyprené, a tým pripravené na vrúcne chcenie prijímať. Potom už budú spoznávať bohatstvo môjho Posolstva, na ktorom sa nezmení ani slovo, ale ono je a zostane, ako ho teraz dávam.“

„Ďakujte Pánovi, keď vám pomôže svojimi údermi, ktoré spätne pôsobiac, musia na vás dopadať. Modlite sa a buďte pripravení k hodine najväčšej ľudskej núdze zvestovať Slovo, ktoré som vám dal!“

„Ťažkým utrpením budú teraz ľudské duše uvoľnené a pripravené k prijatiu Slova, ktoré im prinášam z Boha! A len tí k tomu ochotní vyjdú zo všetkých útrap k novému bytiu.

***

Nasledujúce riadky sú veľmi osobné, ale rozhodla som sa podeliť sa o ne s čitateľmi, dôverujúc, že nebudú zneužité, ale naopak, snáď pre dobro využité a budú snáď možno niekomu v jeho nazeraní inšpiráciou a snáď i pomocou.
Nedávno sa mi stala taká bežná vec v živote človeka a predsa ma na okamih vystrašila. Nevedela som, či nie som tehotná a nečakáme s manželom do rodiny prírastok. Všetko by to bolo v poriadku a krásne a takýto hosť do nášho domova by bol s láskou prijatý. Ale mňa odrazu vystrašilo, či je vhodná doba, či toto je moja, naša cesta v tomto živote, pretože túžim pomáhať a dávať tam, kde je najviac treba a túžim pomôcť blížnym dostať sa ku Slovu Pravdy, ktoré je jedinou záchranou pre ľudského ducha. Zľakla som sa, či som neuprednostnila nejaké osobné túžby, naplnenie na bytostnej a nie na duchovnej úrovni, ktoré bude na úkor mojej možnosti nasadenia v projekte Rádia Záchrana, keď príde onen očakávaný čas – vysielanie Rádia Záchrana, v čase vypuknutia najväčšej krízy, akú Zem a jej obyvatelia zažijú. Keď teda príde čas, kedy to, čo túžime dávať, bude hladnými prebudenými dušami aj prijímané.
A preto, vytryskla z môjho ducha modlitba k Bohu. Prosila som o usmernenie v zmysle Božích zákonov a o to, aby to dopadlo tak, ako to bude najlepšie z ich pohľadu. A vtedy mi prišla odpoveď. Tak jasná a číra, že by som sa o ňu chcela podeliť. Ťažko ale vyjadriť niečo také pozemskými slovami. Pokoj, ktorý sa v duchu rozhostí, keď odrazu dostanete uistenie, že sa ničoho báť nemusíte. Že nech to je a dopadne akokoľvek, bude to tak, ako si to zaslúžite, nie inak. Že všetko bude tak, ako to bude najlepšie pre mňa – a aj pre ostatných! To precítenie absolútnej dôvery v Božie zákony, ktoré vedú spravodlivo naše životy, bez ohľadu na vyčíňanie temna, vždy pre najvyššie dobro celku. Keď sa im oddáte a smelo, vedome a aktívne plávate v ich prúde, je celkom jedno, čo sa deje na brehu a čo sa udeje pozemsky.
Ale prečo to všetko píšem? Preto, lebo sa snažím poukázať na to, že žiadne dátumy vrcholu Súdu nie sú vlastne dôležité, keď ste objavili a spoznali Slovo Pravdy. Naliehavosť cíti každý a má na ňu dbať – pri práci na sebe samom, pri vytrhávaní buriny, ktorá jeho dušu obrástla, pričom má byť – voči sebe samému – neúprosný. A keď túži pomáhať druhým, šíriť Slovo, tak tak prirodzene koná stále. A keď o Slovo nie je taký záujem, ako by mal byť, lebo ľudia potrebujú ešte tvrdé údery, aby sa zobudili, tak sa pripravuje na tú dobu a pri usilovnej príprave správny čas neprehliadne a bude naň  - aj v šírení Slova - PRIPRAVENÝ! Nech príde tá HODINA – kedykoľvek!
Spoznaním presného času by nič nezískal, práve naopak, ochudobnil by sa o ŽITIE života, ktorý má byť bez strachu a naplno prežívaný až do najjemnejších odtieňov do poslednej chvíle. Bez neprirodzeného „vypočítavania“ a „chystania sa na konkrétny čas“!
Ako napísala Prakráľovná v jednom prirovnaní:
„Keď sa dozviete pred odchodom z domu, že bude pršať, zľaknete sa? Určite nie, ale vezmete si dáždnik, aby ste nezmokli.“
Neznamená to teda tiež ani to, že odrazu pri zistení predpovede „dažďa“, alebo domnelého termínu – zmeníme náhle svoje životy a „nebudeme chodiť von“. Tie životy máme meniť – bez ohľadu na termín zvestovanej Hodiny! A že čas tejto aktívnej zmeny môže kedykoľvek uplynúť, to nám má byť jasné, rovnako ako to, že ak by naoko „tá Hodina nechodila“, nemá to znamenať žiadne naše ochabnutie a spomalenie! Veď inak by bolo naše úsilie iba obyčajnou vypočítavosťou! 
Máme všetko, čo potrebujeme a ak nám niečo chýba, je na čase poprezerať si nastavené zrkadlo a niečo s tým začať robiť, aby sme sa nemuseli hanbiť, keď Pán príde a budeme musieť skladať účty z toho, ako sme dokázali využiť najväčší dar – Jeho Slovo!!! Vizitkou nám bude každému film nášho života, ktorý ukáže, ako si TENTO DAR – V SKUTOČNOSTI CENÍME!
Ako je v Posolstve Grálu napísané:
„Ďakuj vrúcne za to, že ti Spasiteľ svojím Slovom znovu otvoril cestu k odpusteniu tvojich hriechov a opusť to miesto s vážnym predsavzatím, že pôjdeš touto tebe ukázanou cestou, aby si mohol dosiahnuť odpustenie.

Ale ísť tou cestou neznamená snáď len Slovo sa naučiť a veriť mu, ale aj žiť podľa tohoto Slova! Veriť mu, považovať ho za správne, ale nekonať vo všetkom podľa neho, by ti pranič neprospelo. Ba naopak, bol by si na tom horšie, než tí, ktorí o Slove nevedia vôbec nič.
Preto sa prebuď, pozemský čas je pre teba drahocenný!