_______________________________________________________________________________________________________________________

OZNAM

Vážení čitatelia!

Radi by sme vás upozornili na priečinok s názvom ,,ČLOVEK A LES“, kde sa nachádzajú príspevky týkajúce sa témy ,,Objavu prírodného zákona“, a toho, ako vedome, ale aj nevedome človek pôsobí v oblasti lesa, prírody, každodenných pozemských oblastiach a aj celého vesmíru. Chceme vám odporučiť čítanie príspevkov v poradí takom, ako boli napísané, nakoľko informácie a súvislosti vlastne takto na seba nadväzujú a uľahčujú tak pochopenie závažnosti témy.  Príspevky vznikali a teda by sa mali čítať v nasledovnom poradí:

1. ,,PLAČ LESA“
2. ,,OTVORIA TATRY SLOVÁKOM OČI“ s doplnením celej prednášky z Posolstva Grálu: ,,Hrubohmotnosť,     jemnohmotnosť, vyžarovania, priestor a čas“
3. ,,ZÁKONY PREŽITIA“ s dodatkom ,,MEDVEĎ a človek
4. ,,JIN - JAN“
5. ,,ZÁVER“

***

Záujemcovia o dokumentárny film „OBJAV PRÍRODNÉHO ZÁKONA“, píšte prosím na našu kontaktnú e-mailovú adresu:
radiozachrana@azet.sk a uveďte, či si želáte zaslať dokument na DVD, alebo na USB - kľúči.

Cena za zaslanie dokumentu na DVD na dobierku je: 15 Eur
Cena za zaslanie dokumentu na USB – kľúči na dobierku je: 20 Eur

Kolektív Rádia Záchrana!

_______________________________________________________________________________________________________________________
20. január 2019

TERMÍN VRCHOLU SÚDU

Na adresu Rádia Záchrana prišlo viacero dotazov, kde sa čitatelia pýtali na názor na video, resp. aj textové informácie, ktoré sa šíria na internete a v ktorých je spomínaný približný termín vrcholu Súdu. Keďže dotaz nebol iba jeden, chceli by sme zareagovať touto formou. K spomínaným informáciám povieme len toľko, že každý človek, ktorý ešte neuspal svojho ducha, musí cítiť, že sa doba konca starého a nesprávneho blíži. V tomto smere je treba chápať aj aktivity Rádia Záchrana, aby v čase, keď núdza ľudí bude najvyššia, mohlo byť tým, ktorí úprimne prejavia záujem o zmenu, ponúknuté to nevyhnutné na záchranu v tej dobe, ktorá nastane. Zaoberanie sa konkrétnym dátumom, kedy k tomu príde, odvádza pozornosť od toho podstatného, ktorým je samotné Slovo. Aby po ňom mohol každý úprimne hľadajúci siahnuť, na to netreba čakať na spomínanú dobu, ale je možné tak učiniť už dnes. A potom, kedy to bude, to si zatiaľ nedovolí zatipovať nikto z nás, lebo stále zostáva hlavným aktérom ľudstvo samotné, aj keď tie Božie zákony, stanovili aj tu presnú - konečnú hranicu, lenže ako je uvedené v samotných posolstvách od Synov Božích: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“
My, v kolektíve Rádia Záchrana, sme presvedčení, že potom, keď nastane pre ľudstvo tá správna doba, tak my ju poznáme, ba začneme pôsobiť tak, ako sme sa na to pripravili, ba v samotnom Slove je to zasľúbené!

Náš zámer teda nie je a ani nemá byť v pomoci pri určovaní termínov Súdu, ale v tom, čo budú potom ľudia najviac potrebovať. A ten termín samotný vlastne vyplýva už zo samotných týchto citátov z Doznievaní k Posolstvu Grálu:
„Buďte preto teraz pripravení! Doba vám privedie ľudstvo bližšie! Príde to k vám prostredníctvom vysokého duchovného vedenia ako samozrejmosť! Ak sa tomuto prúdu nebudete vyhýbať, splníte svoju povinnosť! Pristúpi to k vám. Buďte odvážni, hrdí a slobodní! Nemáte sa žobravo uchádzať o priazeň ľudí, ale iba vyhovieť tam, kde vás budú o to prosiť!“

„Teraz budú ľudia prinútení Bohom, aby to prijali, lebo oni o tom musia vedieť, pretože by inak už nemohli duchovne stúpať nahor!“

„Keď sa teraz nečakane zrútia všetky opory medzi národmi, stratí sa viera v moc peňazí, dôvera vo vedomosti rozumu a predovšetkým tiež až pohasne posledný záblesk zdanlivého jestvovania ľudskej dôstojnosti, potom. . .potom príde váš čas, nositelia svätého kríža! Budete hlásať, musíte hlásať Pravdu, ktorej sa vám dostalo; lebo ľudia ju budú od vás očakávať, budú o ňu prosiť, budú ju od vás požadovať, ak sa budete chcieť zdráhať!“

„Ľudia to budú prežívať, aj keď sa tomu teraz vysmievajú. Ich duše majú byť ťažkými otrasmi skyprené, a tým pripravené na vrúcne chcenie prijímať. Potom už budú spoznávať bohatstvo môjho Posolstva, na ktorom sa nezmení ani slovo, ale ono je a zostane, ako ho teraz dávam.“

„Ďakujte Pánovi, keď vám pomôže svojimi údermi, ktoré spätne pôsobiac, musia na vás dopadať. Modlite sa a buďte pripravení k hodine najväčšej ľudskej núdze zvestovať Slovo, ktoré som vám dal!“

„Ťažkým utrpením budú teraz ľudské duše uvoľnené a pripravené k prijatiu Slova, ktoré im prinášam z Boha! A len tí k tomu ochotní vyjdú zo všetkých útrap k novému bytiu.

***

Nasledujúce riadky sú veľmi osobné, ale rozhodla som sa podeliť sa o ne s čitateľmi, dôverujúc, že nebudú zneužité, ale naopak, snáď pre dobro využité a budú snáď možno niekomu v jeho nazeraní inšpiráciou a snáď i pomocou.
Nedávno sa mi stala taká bežná vec v živote človeka a predsa ma na okamih vystrašila. Nevedela som, či nie som tehotná a nečakáme s manželom do rodiny prírastok. Všetko by to bolo v poriadku a krásne a takýto hosť do nášho domova by bol s láskou prijatý. Ale mňa odrazu vystrašilo, či je vhodná doba, či toto je moja, naša cesta v tomto živote, pretože túžim pomáhať a dávať tam, kde je najviac treba a túžim pomôcť blížnym dostať sa ku Slovu Pravdy, ktoré je jedinou záchranou pre ľudského ducha. Zľakla som sa, či som neuprednostnila nejaké osobné túžby, naplnenie na bytostnej a nie na duchovnej úrovni, ktoré bude na úkor mojej možnosti nasadenia v projekte Rádia Záchrana, keď príde onen očakávaný čas – vysielanie Rádia Záchrana, v čase vypuknutia najväčšej krízy, akú Zem a jej obyvatelia zažijú. Keď teda príde čas, kedy to, čo túžime dávať, bude hladnými prebudenými dušami aj prijímané.
A preto, vytryskla z môjho ducha modlitba k Bohu. Prosila som o usmernenie v zmysle Božích zákonov a o to, aby to dopadlo tak, ako to bude najlepšie z ich pohľadu. A vtedy mi prišla odpoveď. Tak jasná a číra, že by som sa o ňu chcela podeliť. Ťažko ale vyjadriť niečo také pozemskými slovami. Pokoj, ktorý sa v duchu rozhostí, keď odrazu dostanete uistenie, že sa ničoho báť nemusíte. Že nech to je a dopadne akokoľvek, bude to tak, ako si to zaslúžite, nie inak. Že všetko bude tak, ako to bude najlepšie pre mňa – a aj pre ostatných! To precítenie absolútnej dôvery v Božie zákony, ktoré vedú spravodlivo naše životy, bez ohľadu na vyčíňanie temna, vždy pre najvyššie dobro celku. Keď sa im oddáte a smelo, vedome a aktívne plávate v ich prúde, je celkom jedno, čo sa deje na brehu a čo sa udeje pozemsky.
Ale prečo to všetko píšem? Preto, lebo sa snažím poukázať na to, že žiadne dátumy vrcholu Súdu nie sú vlastne dôležité, keď ste objavili a spoznali Slovo Pravdy. Naliehavosť cíti každý a má na ňu dbať – pri práci na sebe samom, pri vytrhávaní buriny, ktorá jeho dušu obrástla, pričom má byť – voči sebe samému – neúprosný. A keď túži pomáhať druhým, šíriť Slovo, tak tak prirodzene koná stále. A keď o Slovo nie je taký záujem, ako by mal byť, lebo ľudia potrebujú ešte tvrdé údery, aby sa zobudili, tak sa pripravuje na tú dobu a pri usilovnej príprave správny čas neprehliadne a bude naň  - aj v šírení Slova - PRIPRAVENÝ! Nech príde tá HODINA – kedykoľvek!
Spoznaním presného času by nič nezískal, práve naopak, ochudobnil by sa o ŽITIE života, ktorý má byť bez strachu a naplno prežívaný až do najjemnejších odtieňov do poslednej chvíle. Bez neprirodzeného „vypočítavania“ a „chystania sa na konkrétny čas“!
Ako napísala Prakráľovná v jednom prirovnaní:
„Keď sa dozviete pred odchodom z domu, že bude pršať, zľaknete sa? Určite nie, ale vezmete si dáždnik, aby ste nezmokli.“
Neznamená to teda tiež ani to, že odrazu pri zistení predpovede „dažďa“, alebo domnelého termínu – zmeníme náhle svoje životy a „nebudeme chodiť von“. Tie životy máme meniť – bez ohľadu na termín zvestovanej Hodiny! A že čas tejto aktívnej zmeny môže kedykoľvek uplynúť, to nám má byť jasné, rovnako ako to, že ak by naoko „tá Hodina nechodila“, nemá to znamenať žiadne naše ochabnutie a spomalenie! Veď inak by bolo naše úsilie iba obyčajnou vypočítavosťou! 
Máme všetko, čo potrebujeme a ak nám niečo chýba, je na čase poprezerať si nastavené zrkadlo a niečo s tým začať robiť, aby sme sa nemuseli hanbiť, keď Pán príde a budeme musieť skladať účty z toho, ako sme dokázali využiť najväčší dar – Jeho Slovo!!! Vizitkou nám bude každému film nášho života, ktorý ukáže, ako si TENTO DAR – V SKUTOČNOSTI CENÍME!
Ako je v Posolstve Grálu napísané:
„Ďakuj vrúcne za to, že ti Spasiteľ svojím Slovom znovu otvoril cestu k odpusteniu tvojich hriechov a opusť to miesto s vážnym predsavzatím, že pôjdeš touto tebe ukázanou cestou, aby si mohol dosiahnuť odpustenie.

Ale ísť tou cestou neznamená snáď len Slovo sa naučiť a veriť mu, ale aj žiť podľa tohoto Slova! Veriť mu, považovať ho za správne, ale nekonať vo všetkom podľa neho, by ti pranič neprospelo. Ba naopak, bol by si na tom horšie, než tí, ktorí o Slove nevedia vôbec nič.
Preto sa prebuď, pozemský čas je pre teba drahocenný!

_______________________________________________________________________________________________________________________
23. december 2018

VIANOCE
- výber zo Slova Pravdy od Abdrushina

Svätá je spomienka na tento deň, lebo to bola slávnostná chvíľa, keď prišiel na túto zem Syn Boží. Nesmierne významná pre ľudstvo a celé stvorenie. Jasot prebiehal všetkými sférami, lebo to znamenalo ranné svitanie pre duchovné oslobodenie zo zovretia temnôt.
Z ušľachtilej radosti si ľudia blahoželali pri každom opakujúcom sa výročí nádhernej udalosti a vzájomne sa obdarovávali, aby i v iných ľuďoch prebúdzali radosť. Tak tomu bolo zo začiatku! Dnes je však pre ľudí tento sviatok vo väčšine prípadov len príležitosťou k výmene darčekov. Len ku tomu sa upiera myseľ ľudí po celé týždne. Hlbšie to už do ľudí nepreniká. Nanajvýš sa to považuje za sviatok detí, zatiaľ čo rodičia len stoja vedľa ozdobeného stromku a spomínajú na vlastné detstvo.
Kto si pri tom ešte spomenie na pôvodný zmysel sviatku, na hlbokú vážnosť, ktorá k nemu dala popud. Kto prijíma dar, ktorý mu priniesol Spasiteľ, kto sa s úsilím vzchopí nahor pod osvetleným stromcom s pevným predsavzatím, že bude žiť v budúcnosti podľa tejto Pravdy, aby aj pre neho mohli svitnúť ranné zore duchovnej slobody! Hľadajte, choďte od domu k domu, od mesta k mestu. Unavení klesnete, aj keď ste nenašli jediného človeka, ktorého vnútorné cítenie by v tento sviatok radostne na to pomyslelo.
Tejto chyby sa nemáte dopustiť, ale máte sa vyvíjať tak, aby ste postupne v sebe oživili Pravdu, kvôli ktorej prišiel Ježiš na svet. Máte si vybojovať slobody ducha, to znamená: Zbaviť sa každej temnej záťaže! Toho však môžete dosiahnuť, len keď sa vcítite do oného veľkého chcenia, ktoré nesie stvorenie!
Vycítiť vôľu svojho Stvoriteľa, aby ste šli s ňou v zhode, to je najvyššie životné umenie. V tom totiž spočíva veľké slúženie, ktoré sa v skutočnosti stáva vládnutím, pretože keď zaujmete správne stanovisko, pôjdu všetky sily s vami a nikdy nebudú proti vám! Potom vás už nestretne žiadne utrpenie, žiadne nešťastie strasť a vy pôjdete jasavo cestou, ktorá vás musí priviesť do ríše Otca.

 

SLOBODA

Až keď ľudská duša vstúpi do jemnohmotnej ríše, až potom sa jej pozvoľna dostane znova poznania o všetkom tom, čo tu na zemi smela prežívať.
Napriek tomu, že aj to je iba tieňom obrovskej moci skutočného diania, predsa stačí na to, aby každú ľudskú dušu čo najhlbšie rozochvelo! Sotva môže uveriť tomu, že to všetko smela prežiť, tak mnoho Božej milosti sa jej v tom zjavuje. Naplnená tým, rada by týmito pozemskými ľuďmi zatriasla a vyburcovala ich, aby prelomili svoju povrchnosť a všemožne sa snažili už teraz tieto milosti vyciťovať silnejšie ako doteraz.
Lenže daromná je námaha! Pozemský človek sa stal voči tomu vlastnou vinou príliš otupeným. Vynakladaním najhorlivejšej námahy na svojich bludných cestách stal sa toho neschopným. S krvácajúcim srdcom sa odvracia preto opäť každá duša, prebudená v jemnohmotnej ríši, pretože s hlbokou ľútosťou poznala, že ani ona sama nebola tu na zemi inou a že nemôže preto očakávať viacej od tých, ktorí žijú ešte tu na zemi.

Jedno ma však pri tom utešuje! Je to zadosťučinenie pri každom posmechu, každom výsmechu, pri každej ohováračskej poznámke alebo pri každej známke lenivej ľahostajnosti ľudí: Moje poznanie, že každý z týchto ľudí svojim konaním a myslením sa súdi na tom slove, ktorého veľkosť nechce vidieť a okolo ktorého prechádza ešte bez povšimnutia. Utešuje ma vedomie toho, že človek každým slovom, ktoré preriekne o mojom posolstve, vykonáva sám nad sebou svoj vlastný rozsudok, v ktorom je pre neho skrytá skaza alebo život!

Zmocnila sa ma hrôza, pretože som videl, že ľuďom už nemožno pomôcť inak, než im ukázať tú cestu, po ktorej musia kráčať, aby unikli zničeniu.
To ma urobilo nevýslovne smutným; lebo pri dnešnom stave ľudstva, môže nastať iba jeden koniec: Istota, že väčšia časť celého ľudstva musí byť bezpodmienečne zatratená, pokiaľ mu bude ponechaná slobodná vôľa k akémukoľvek rozhodovaniu!
Slobodná vôľa rozhodovania nemôže však byť podľa zákonov stvorenia odňatá ľudskému duchu nikdy! Ona spočíva v druhu ducha! A na tom, teda sami na sebe, zrútia sa teraz veľké masy v terajšom súde!
Každé jednotlivé rozhodnutie človeka prináša mu cestu, po ktorej musí putovať stvorením a to i tu na zemi. Tie drobné obtiaže jeho povolania a nutného všedného života sú pri tom len vedľajšími vecami, ktoré často ešte vyplývajú z následkov dobrovoľných rozhodnutí z dávnej minulosti. Lenže iba rozhodnutie je pre ľudského ducha slobodné! S rozhodnutím zapína samočinne páku, ktorá uvoľňuje pôsobenie zákonov Božích vo stvorení podľa druhu rozhodnutí! Taká je slobodná vôľa, ktorú ľudský duch vlastní! Spočíva len v bezpodmienečnej slobode rozhodnutia. Duchovné rozhodnutie vyvoláva však ihneď doteraz tajuplné, samočinné pôsobenie vo stvorení, ktoré bez vedomia ľudského ducha rozvíja ďalej taký druh chcenia, aký spôsob v rozhodnutí, až do zrelosti, a tým do konečného rozuzlenia, sa naraz náhle objaví podľa sily pôvodného rozhodnutia, a posily, ktorú tento druh na svojej ceste stvorením ešte dostal od rovnakého druhu.
Dôsledky každého vlastného rozhodnutia musí potom človek znášať sám. To nemôže a nesmie pociťovať ako nespravodlivosť; lebo v konečnom prejave je vždy iba to, čo obsahovalo rozhodnutie. Lenže pri konečnom účinku to postihne iba pôvodcu rozhodnutia, aj keď toto rozhodnutie bolo určené inému. Pri konečnom účinku je veľmi často pôvodné rozhodnutie u pôvodcu už dávno zabudnuté, jeho chcenie a jeho rozhodnutia sú v tejto dobe často úplne iné, alebo sú pravým opakom predošlých, ale následky niekdajších rozhodnutí bežia však ďalej aj bez jeho vedomia svojim zákonitým, samočinným postupom až ku koncu.
Človek stojí vždy uprostred dôsledkov všetkých svojich rozhodnutí. O mnohých však už vôbec nič nevie a vôbec na ne nemyslí, preto pociťuje ich často ako nespravodlivosť, ak ho zasiahne neočakávane ten alebo onen konečný účinok. Tým sa však nemusí znepokojovať. Nezasiahne ho nič, ku čomu by sám nedal kedysi podnet a čo sám kedysi nejakým rozhodnutím doslovne nevyvolal k životu, čo teda „nepostavil“ do stvorenia pod pôsobenie zákonov, aby sa to prejavilo! Nech je to v myslení, reči alebo konaní! On nariadil k tomu páku. Pôvodom všetkého je jeho chcenie a každé chcenie je už rozhodnutím!
Lenže z neznalosti zákonov stvorenia kričia ľudia vždy o nespravodlivosti a pýtajú sa, kde je tá preslávená slobodná vôľa človeka! Učenci o tom píšu a hovoria, zatiaľ čo v skutočnosti je to všetko také jednoduché! Slobodná vôľa môže vlastne vždy spočívať len v  schopnosti slobodného rozhodnutia, nikdy nie v niečom inom. A táto je a zostane ľudskému duchu pre jeho cestu vo stvorení vždy zachovaná. On pri tom zabúda alebo nedbá na jednu dôležitú skutočnosť: že napriek všetkému je a zostane iba tvorom, plodom tohto neskoršieho stvorenia, ktorý vznikol z jeho vždy platných a nezmeniteľných zákonov a nemôže preto tiež nikdy ich obísť, alebo ich nedbať! Prejavia sa, či chce alebo nechce, či sa mu to zdá vhodné, alebo nevhodné. On v tom neznamená nič tak, ako dieťa samo idúce na prechádzku, môže sa vybrať na cestu podľa svojej vôle, potom je však podrobené druhu tejto cesty a je potom ľahostajné, či sa dá po nej kráčať dobre alebo zle a či je na konci krásny cieľ alebo priepasť.
Každým novým rozhodnutím človeka vzniká teda nová cesta a tým nové vlákno v koberci jeho osudu. Staré, dosiaľ nerozuzlené cesty bežia však navzdory tomu pred novšími ďalej a to tak dlho, až úplne prebehnú. Nie sú teda ešte odrezané novou cestou, ale musia byť ešte prežité a preputované až do konca. Pri tom sa križujú mnohokrát tiež staré cesty s novou a privádzajú tak nové obraty.

Všetko pôsobí pri tom vo stvorení živo a človeku je nemožné na tom niečo zmeniť, lebo toto pôsobenie je okolo neho a nad ním. Tým stojí v zákonoch a pod zákonmi stvorenia.
V mojom posolstve nájdete cestu ako by ste s istotou prešli touto bludnou záhradou dôsledkov vašich rozhodnutí a dosiahli svetlých výšin!
Stavia sa vám však tu pritom do cesty ťažká prekážka! Je to prekážka, ktorá vo mne vzbudila hrôzu, pretože to všetko musíte vykonať vy sami, každý celkom sám za seba.

Pre záujemcov ponúkame možnosť vyššie uvedené citácie si vypočuť aj v podobe audio nahrávky, ktorú si môžu vypočuť a stiahnuť tu.

_______________________________________________________________________________________________________________________
3. december 2018

ODPOVEDE NA OTÁZKY
(NE) POLOŽENÁ OTÁZKA

Tento príspevok je určený iba pre čitateľov Posolstva Grálu!

Všetci čitatelia Posolstva Grálu poznajú aj dodatok ku tomuto Slovu, pod názvom, ktorý je uvedený v názve tohto príspevku. Jedná sa o Slovo, v ktorom autor Slova PG, odpovedal na položené otázky čitateľov prvej časti už menovaného Slova.
V týchto otázkach však nikto z čitateľov nepoložil autorovi jednu otázku, ktorá logicky vyplynula z tohto jeho Slova. Pritom každý, kto toto Slovo pozná, ba mu aj porozumel, by mal túto otázku v sebe, na základe logického úsudku sformulovať, nakoľko bez nej, zostáva v každom živom duchu nevyjasnená medzera. Potvrdíme si to samotným Slovom Pravdy, Posolstvom Grálu:
NIET väčšieho nebezpečia pre hocijakú vec než zanechaná medzera, ktorej nutnosť zaplnenia sa mnohonásobne pociťuje. Nič potom nepomôže, chcieť cez ňu prejsť; pretože taká medzera prekáža každému pokroku, a len čo sa vybuduje cez ňu nejaká stavba, nechá ju zrútiť jedného dňa i keď bola postavená s najväčšou odbornosťou a skutočne s dobrým materiálom.

Viera nemá byť plášťom, ktorý veľkomyseľne zakrýva všetku lenivosť myslenia a spúšťa sa na ducha ľudí ako príjemne ochromujúca spavá nemoc! Viera sa má v skutočnosti stať presvedčením. Avšak presvedčenie vyžaduje život a najdôkladnejšie skúmanie!
Kde ostane hoci len jedna medzera, jedna nevyriešená záhada, tam je presvedčenie nemožnosťou. Preto ani jeden človek nemôže mať opravdivú vieru, pokiaľ v ňom zostáva čo len jediná nezodpovedaná otázka.

Výsada myslenia prináša človeku aj povinnosť skúmania!

Tieto citáty boli potrebné iba preto, lebo tak, ako som to prežil už mnohokrát, aj teraz budú mnohí takí, ktorí prídu s výčitkami voči tomuto môjmu kroku, ktorým chcem iba pomôcť.

Po mojej zrelej úvahe a sformulovaní tej mojej otázky, som nakoniec ja sám dospel k záveru, že v tej dobe, kedy ľudstvu bolo ponúkané Slovo Pravdy, nebola ešte zrelá doba na takúto otázku, aj keď logicky sa možno ponúkala. Toto moje cítenie som našiel potvrdené v samotnom Slove:
Pretože som musel hovoriť v hrubých rysoch, prechádzam teraz pomaly novým veciam. Inak by som robil skoky. I tak mi už bolo často povedané, že zo všetkého podávam len jadro, ktoré v širokej verejnosti nie je ľahko zrozumiteľné. Nemôžem však ináč, ak chcem predniesť ešte všetko to, čo povedať mám. Potom by sme museli skončiť v štvrtine, pretože pri širšom výklade by pozemský čas sotva stačil na niečo viac. Prídu iní, ktorí z každej mojej prednášky budú môcť napísať jednu alebo tiež viac kníh. Nemôžem sa teraz s tým zdržovať.   – –

V roku 1997 sme boli (niektorí) svedkami dôležitého diania na Slovensku a toto dianie znovu prebudilo zaspávajúcich ľudských duchov. Vo mne, ako už čitateľovi uvedeného Slova, znovu ožila táto otázka, ba v tejto dobe som už začal cítiť, že prichádza čas na jej položenie, nakoľko autorka knihy Večné zákony, vlastne priniesla pre mňa aj odpoveď na túto otázku, aj keď som ju už mal čiastočne sám pre seba zodpovedanú, nakoľko som mal viac prežití s tým fenoménom, ktorý s ňou súvisí. Ja som pochopil ale aj to, prečo autorovi PG nebola táto otázka položená a moja odpoveď znela, že bola určená pre zodpovedanie niekomu inému. Teda tomu, kto logicky doplní chýbajúce informácie, ktoré sú potrebné na zodpovedanie tejto otázky, ba ako to sám autor vo svojom uvedenom citáte uviedol. No a tieto nové informácie sme už získali.

AK POZORUJEME ľudí, nachádzame v nich rôzne skupiny. Jedna skupina žije výlučne v minulosti. To znamená, že začínajú niečo chápať až vtedy, keď je to už preč. Tak sa stáva, že sa nedokážu skutočne radovať ani z toho, čo sa práve deje, ani precítiť vážnosti veci. Až potom začnú o tom hovoriť, o tom blúzniť alebo za tým smútiť. A pri takomto hovorení len o minulosti, o kochaní sa v nej alebo ľutovaní za ňou, neustále prehliadajú nové prítomné dianie. Až potom, keď to zastaralo, zašlo, začínajú to hodnotiť.
Iná skupina ľudí žije zase v budúcnosti. Túžia a snívajú len o budúcnosti, zabúdajúc pritom, že im prítomnosť toľko ponúka, zabúdajú usilovať sa tak, aby sa ich mnohé sny o budúcnosti premenili na skutočnosť.
Obe tieto skupiny, ku ktorým patrí väčšina ľudí, v skutočnosti akoby ani na zemi nežili. Premárňujú svoj pozemský čas.

Ak neprežíva súčasnosť, potom nemôže ani dozrieť, lebo dozrievanie je závislé len od prežívania.

Tieto dva citáty pochádzajú z prednášky: Žite prítomnosti! Po udalostiach v rokoch 1997 – 98 by si mali túto prednášku pozorne prečítať všetci tí, ktorí tú prítomnosť prespali, alebo dokonca to nové, dôležité ponúkané – odmietli, ako nepotrebné. Že to bolo potrebné, budem sa snažiť dokázať, práve na tejto nepoloženej otázke.

Ja som teda túto moju, zatiaľ nikým nepoloženú otázku, položil osobne autorke knihy Večné zákony a očakával som už vlastne iba potvrdenie, mojou logikou získanej, odpovede. Lenže znovu som sa dočkal istého sklamania, alebo nie celkom pochopenia. Dlhšie mi trvalo, pokiaľ som tento fakt dokázal spracovať mojou logikou a znovu sa s touto prežitou skutočnosťou vyrovnať. Nakoniec som ale pochopil, že je to tak stále vhodnejšie, nepoložiť túto otázku, ba ani neotvoriť tento problém, nakoľko odpoveď na uvedenú otázku, vlastne zraní ego čitateľa Slova, čím by následne mohlo utrpieť samotné Slovo, aj keď uvedené citáty nabádajú k odstráneniu každej medzery. Zámerom autorky VZ bolo zviditeľniť práve Slovo Pravdy. Ešte stále nebola zrelá doba na to, aby mohla byť táto otázka položená!
Moje cítenie mi radilo, že tá doba isto nastane vtedy, keď čitatelia nebudú schopní sa priblížiť k poznaniu, ktoré ako jediné dokáže zaplniť túto stále, pre tých živých duchov, jestvujúcu medzeru. Ten, kto si dokáže zodpovedať túto otázku, získa zároveň odpoveď na viacej otázok, ktoré pre neho vlastne sú aktuálne, aj keď si to on samotný ani neuvedomuje, alebo dokonca nechce uvedomiť, ba znovu sa uspokojí s tým, že tie novoty, ktoré boli aktuálne v tom roku 1998, on vlastne nepotrebuje. Lenže za tých prežitých dvadsať rokov od uvedených udalostí, už tieto novoty, alebo tajnosti, „si čvirikajú aj vrabce na streche“, ako sa to zvykne hovoriť. Iba tí, ktorí tieto informácie odmietli, zostávajú v nevedomosti, teda v minulosti, odmietajú teda už nie to nové, ale znovu to prítomné, ba mnohými ľuďmi prežité, ako niečo všedné. A budúcnosť ich vystraší, keď zistia, že prespali tú dôležitú príležitosť, stať sa tými znalými, ktorí sú pri pravde bližšie, než sú teraz oni samotní.
Pomôcť im ešte môže teraz práve táto otázka, ktorá sa pre nich stane zrkadlom, ktoré odokryje ich pravú tvár. Až si na ňu nedokážu odpovedať, tak je to potvrdením samotného Slova, ktoré uznávajú, že sa nemôžu zaradiť medzi pravých stúpencov Pravdy, lebo tá medzera im v tom jednoznačne bráni.

Dôležité fakty:
a.     Každý čitateľ PG sa zo Slova dozvedel, že v zmysle Božích zákonov, muselo aj hrubohmotné telo Ježiša zostať po jeho smrti na Zemi rovnako, ako každé iné hrubohmotné telo.
b.     Zo všetkých evanjelií vieme, že hrob Ježiša zostal na tretí deň prázdny!

Nepoložená otázka:

Kde bolo premiestnené toto Ježišovo hrubohmotné telo a kto ho tam premiestnil?

Odpoveď:       Na túto otázku nebude tu zodpovedané z troch dôvodov:
1.     Zo samotného PG vyplýva, že iba to je pre ducha správne a pravé, čo on samotný prežije.
2.     Keď získa novú informáciu ten, ktorý je pre jej pochopenie ešte nie dostatočne zrelý, narobí s ňou viac škody ako úžitku.
3.     Čitateľ bude ušetrený od nadviazania nepriaznivej karmy, svojim nesprávnym postojom.

Nakoľko sú dnes už všetky potrebné informácie pre zodpovedanie uvedenej otázky dostupné, je ponechanie tejto úlohy na každom jednotlivom čitateľovi úplne v zmysle Slova Posolstva Grálu!

_______________________________________________________________________________________________________________________
20. november 2018, 21. november 2018 - zmenený názov a doplnená na záver nová informácia *

INICIATÍVA ZA SLUŠNÉ SLOVENSKO


Na Slovensku, ale aj v Česku, sme oslavovali "Nežnú revolúciu", ale znovu iba v znamení nespokojnosti a znovu s túžbou, po revolúcii novej. A tento stav možno pozorovať po celom svete a to sústavne. My sme s našou aktivitou na stránke trochu  stíchli, lebo sme sa venovali vlastne už všetkým príčinám, ktoré ľudstvu robia vrásky na čele a plodia trenice a problémy.

Preto by sme chceli oprášiť náš starší príspevok a poukázať naň. Je to jedno z trojice na seba nadväzujúcich videí, ktoré máme na úvodnej stránke a má názov: PRAVÁ REVOLÚCIA!

Aj keď sa stránime rôznych predpovedí konca, lebo vieme, že čas predpovedaných udalostí vždy závisel od ľudí, predsa je možno vhodné poukázať na istú informáciu, ktorá bola v TV odvysielaná. Bola o kňazovi Malachiášovi, ktorý v 12. storočí, keď prišiel do Ríma, mal prorocké videnie. Napísal zoznam 112 nasledujúcich pápežov a každého charakterizoval pár výstižnými slovami. Toto proroctvo je údajne veľmi presné a je aj pomerne známe.
Napríklad, k pápežovi, ktorý úradoval v roku 1875, kedy sa narodil Syn Človeka, bolo napísané: “Kríž krížov”. Kríž je znamením Božskej Pravdy, teda Boha.
K pápežovi, ktorý úradoval počas 1. sv. vojny trefne napísal: “Vyľudnenie cirkvi”. Niektoré preklady ale uvádzajú “Zánik cirkvi” a je to presne čas, keď začal Syn Človeka pracovať na svojom diele - Posolstvo Grálu, ktoré skutočne má priniesť zjednotenie pre celú Zem a tým aj zánik cirkvi v takej podobe, ako ju poznáme.
Viac ich za príklad dávať nemusíme, uvedieme len, že k poslednému - 112. pápežovi je napísané, že: “...bude pásť svoje ovce uprostred mnohých súžení. Po ich skončení bude mesto na siedmych pahorkoch zničené a obávaný Sudca bude súdiť svoj ľud. Koniec.“

112. pápež je ten terajší!

Berte to len ako potvrdenie slov, ktoré odzneli vo videu PRAVÁ REVOLÚCIA, - že ten pravý Vládca, je už predo dvermi!

* Tým, ktorí túžia po zmene spoločnosti a snažia sa ju urobiť dokonalejšou, alebo pre človeka prijateľnejšou odporúčame oboznámiť sa aj s príspevkom z priečinku (NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY, je to 7. časť; 10. otázka: Jestvuje spravodlivé spoločenské zriadenie - budeme v ňom žiť? 
Záujemca môže na našej stránke nájsť aj iné príspevky pojednávajúce o spoločnosti a o podmienkach - zákonoch, ktoré jediné zaručia jej správne fungovanie. Dozvie sa tiež, čo my ľudia môžeme skutočne urobiť a čo ostáva v moci vyššej, v moci toho pravého Vládcu.

_______________________________________________________________________________________________________________________
18. október 2018 a dodatok s názvom DOSLOV 25. októbra 2018

ODPADLÍCI

 

K tomuto krátkemu príspevku ma inšpirovalo jedno prežitie, pri počúvaní relácie „Slobodného vysielača“ (konkrétne relácie „S Erikou o živote“ zo dňa 14. 10. 2018), ktorá po dlhej dobe mohla byť znovu pre poslucháča poučením, ba verím, že pre niektorých aj bola. Lenže podobných prežití som už prežil viac, ba je to stretnutie s bežným neduhom, na ktorý už doplatilo mnoho hľadajúcich PRAVDU!
Vždy zostanem v nemom úžase, keď sa niekto vyjadrí o Slove PRAVDY tak, ako tomu bolo v uvedenej relácii tohto vysielača, v ktorej bola snaha o propagovanie „Večných zákonov“, ktorými je riadené celé stvorenie, vesmír, príroda a teda aj človek. Bolo poradené, ako už mnohokrát, ba ako to aj my sústavne radíme na našej stránke Rádia ZÁCHRANA, kde je možné získať poučenie o týchto zákonoch. No a v závere sa vyjadrili niektorí poslucháči k tejto téme.

Do tohto úžasu ma priviedol jeden poslucháč, ktorý sa vyjadril, že on dlho študoval toto Slovo POSOLSTVA GRÁLU, ba že ho vedel skoro naspamäť, ale teraz od neho upustil.
Ja som v podobnej situácii, teda dlho som Slovo študoval, ba viem ho skoro naspamäť, dokonca som sa zaslúžil o jeho zdokonalenie, teda o opravu tohto Slova, ktoré už bolo tiež pokrivené, ako každá Pravda, lenže na rozdiel od toho pána, som od Slova neupustil, ale práve naopak. Stále ho študujem a snažím sa podľa neho žiť a zbavovať sa svojich nerestí, ktorých máme všetci neúrekom! Nestal som sa teda odpadlíkom, ako uvedený pán! Už výraz „odpadlík“, je veľmi výrečný, lebo presne vystihuje ten pravý pojem - odpad!
Ja sa na každú nevyriešenú otázku snažím hľadať odpoveď a nakoniec sa mi vždy odpovede dostane. Ako je to možné, ba ako to podľa zákonov funguje, je dokonale vysvetlené v tomto Slove, od ktorého dotyčný odpadol, ba keď ho pozná naspamäť, nie je teraz potrené to pre neho vysvetľovať. A tí „poctivo hľadajúci“, si to musia vyhľadať samotní. Položil som si teda túto otázku: „Ako môže PRAVDU opustiť ten, ktorý ju objaví?“ Prišla mi takáto odpoveď:
„Takého činu je schopný iba ten, u ktorého POKORU prekryje buď ctižiadosť, alebo pýcha, alebo ego, alebo ktorý nikdy POKORU nepoznal!
Pri jeho hľadaní „Pravdy“, prevládali iba tieto ľudské neresti, ale nie skutočná túžba po Pravde. Vyhľadával niečo, čo by mu zaručilo obdiv, ale nie Pravdu! Tento však ani neuzná, že patrí medzi takých. Lenže práve toto neuznanie dokazuje, že tú pokoru skutočne nevlastní. Tieto slová nemajú byť obžalobou odpadlíkov, ale obhajobou PRAVDY!“

Lenže ten, ktorý pravdu skutočne objaví, žiadny obdiv nezíska, ale iba nepochopenie, pohŕdanie, výsmech, nenávisť, ba až utrpenie, a mnohí nakoniec aj smrť. Veď všetci nositelia Pravdy, takto predsa skončili. Ako môžu dopadnúť tí, ktorí v ich diele pokračujú? No predsa rovnako! A toto je ten dôvod, ktorý bráni šíreniu Pravdy!

Už sme na stránke zverejnili, mnohými objavenú múdrosť:
„Pokiaľ máte PRAVDU, nikto vás nemá rád!“

Tak toto je stručné podanie toho, prečo sa Pravda nemôže rozšíriť medzi tých, ktorí sa iba pretvarujú, že ju skutočne aj hľadajú. Stav ľudskej spoločnosti na Zemi je dokonale zadefinovaný v každodenných udalostiach, ktoré prežívame, ba ešte iba budeme. Lenže dnes šíriť Pravdu, je ešte predčasné, lebo po nej sa siaha nečistými rukami, iba pod vedením ľudských nerestí, ale nie v čistej túžbe po Pravde. Musí nastať, v Slove Pravdy zasľúbená doba:

„Doba vám privedie ľudstvo bližšie!“
„Avšak uprostred vravy a rachotu ničenia, zachvieva sa SLOVO!

Víťazne tiahne po krajinách, aby sa ešte mohol zachrániť ten, kto sa o to poctivo usiluje!“

V týchto zasľúbeniach je jasne definované, kto sa ešte môže zachrániť, ba aj to, kedy to bude! Takže: VYDRŽAŤ!

Toto Vám zatiaľ radí, kolektív Rádia ZÁCHRANA!

***

DOSLOV

Ku tomuto problému, ktorý je medzi čitateľmi tak rozšírený, by bolo možno potrebné doplniť tú najdôležitejšiu príčinu odpadlíctva, ale to by už nedokázal stráviť skoro žiadny čitateľ, ba dopadlo by tak, že pisateľa by už potom nemal skutočne nikto rád!
Teraz to ale bude vykonané aj tak, lebo pisateľ o falošnú lásku a žiadny obdiv nestojí, ba záleží mu iba na pravej obhajobe PRAVDY. Veď v samotnom Slove Pravdy je uvedené:

„Ten, koho sa PRAVDA dotkla, je povinný sa jej zastať!
Inak nie je hoden tohto daru osvietenia!“

Odpadlíkom sa nikdy nemôže stať ten, ktorý Božie zákony, prinesené v tejto Pravde, teda Slove „POSOLSTVA GRÁLU“ skutočne žije, čiže využíva tak, ako je to v tomto Slove jednoznačne uvedené. To znamená, že tieto zákony používa každodenne pri svojom praktickom a užitočnom konaní, čím si iba každým prežitým skutkom potvrdzuje ich dokonalosť, pravdivosť a spravodlivosť. Každým novým prežitím stúpa jeho úcta k Pravde, Slovu, v ktorom je obsiahnutá, ba aj ku tým, ktorí nám túto Pravdu priniesli. Nedokáže mu ju nikto a nikdy spochybniť!
Odpadlíkom sa teda môže stať iba ten, ktorý o tomto Slove iba polemizuje, diskutuje, „odkladá ho do sklenenej skrinky“, hľadá nedostatky mimo seba, ale nie v sebe, vyhľadáva pre seba obdiv, prípadne lacnú obživu, ako je to pri všetkých náboženstvách, ba ako už bolo uvedené.

A čo tým „znalcom“ Slova hovorí tento nasledovný citát?

Pochopte to už konečne správne: Vy máte v tejto Božej vôli žiť, aby ste sa vyznali na všetkých cestách, prinášajúcich vám dobro. Božie posolstvá sú len vzácne pokyny, ktoré potrebujete, bez ich znalostí a bez ich dodržiavania ste stratení! Preto ich nemáte ukladať do nejakej sklenenej skrinky, aby na ne pozerali len v nedeľu v blaženom rozochvení ako na niečo posvätné, alebo aby ste sa utiekali na toto miesto len v utrpení, v strachu, k načerpaniu sily! Nešťastníci, posolstvo nemáte zbožňovať, ale využívať! Máte po ňom siahať smelo nielen v sviatočnom obleku, ale aj tvrdou rukou pracovného dňa, ktorá nezahanbuje, neponižuje, ale každého ctí! Klenot žiari omnoho čistejšie a jasnejšie v upotenej a od zeme ušpinenej mozoľnatej ruke, než v starostlivo pestovaných prstoch lenivého zaháľača, tráviaceho svoj pozemský život len prizeraním!
Každé Božie posolstvo malo byť vaším prídelom, to znamená, malo sa stať časťou vás samotných! Pochopiť správne jeho zmysel sa musíte vynasnažiť vy sami!“