_______________________________________________________________________________________________________________________
30. august 2018

ROZMNOŽOVANIE
 

Chceme opäť poukázať na jednu zaujímavú televíznu reportáž, ktorá znovu potvrdzuje Pravdu uvedenú v Slove Posolstva Grálu, týkajúcu sa neplodnosti človeka, ako aj to, čo sme uviedli už v nie jednom z predošlých príspevkov, že to nie je problémom len našej civilizácie, ale aj civilizácií iných, ktoré obývajú tie planéty, ktoré sa nachádzajú v nižších častiach vesmíru, teda ležiacich hlbšie než planéta Zem.
Nejdeme to ale teraz ešte raz rozvíjať, pretože sme tak urobili v iných príspevkoch, na ktoré menovite ešte neskôr odkážeme.

Dňa 24. 8. 2018, na programe RTVS vo večerných správach o 19.-tej hodine, vedci hovorili o chromozóme Y, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa mohol narodiť potomok mužského pohlavia. Tento mužský chromozóm Y sa údajne v génoch človeka skracuje postupne už milióny rokov, a nie je už schopný sa obnoviť, teda regenerovať, a preto sa zmenšuje. Je to dôsledkom toho, že prestal komunikovať s chromozómom X . Keď to bude týmto tempom pokračovať naďalej, tak v dlhšom časovom horizonte, nastane na Zemi problém, kedy sa nebudú môcť narodiť muži, niektorí ľudia spolu nebudú schopní splodiť deti a dokonca vznikne možno akoby „druh“ ľudí, ktorí budú úplne neplodní. Vedie to teda k ukončeniu schopnosti rozmnožovania človeka na Zemi.
Pričom s neplodnosťou u ľudí je problém už aj v dnešných časoch. A ako  je tomu aj pri iných ľudských aktivitách, tak aj v tomto prípade sa namiesto hľadania pravej príčiny vymýšľajú obkľuky, ktorými sa snažíme riešiť iba následky, pri ktorých to prirodzené je nahrádzané umelým.

Vedci tiež zistili, že v prírode, konkrétne u jednej rastliny, tento chromozóm Y vôbec nemá problém so skracovaním sa a práveže je u tejto rastliny oveľa viac vyvinutý v porovnaní k jej chromozómu X, čiže presne naopak, ako je tomu teraz u človeka! Stále ale nie sú schopní prísť na koreň veci, teda na tú dôležitú príčinu, ktorá až vo svojom dôsledku spôsobuje hrubohmotnú, genetickú, mužskú aj ženskú neplodnosť. No do úspešného cieľa, v ktorom by až pochopili, čo jediné ľudstvu v tomto môže pomôcť, žiaľ, nebudú môcť dôjsť, pokiaľ neuznajú tú nevyhnutnú skutočnosť, na ktorú poukázal a ktorú vysvetlil Syn Človeka vo svojom Slove Posolstva Grálu, že veda musí aktivitu hmotnú zjednotiť s aktivitou v oblasti duchovnej, teda v oblasti poznania jemnejších úrovní stvorenia! Ale to zjednotenie si vyžaduje najprv správne poznať prírodné – Božie zákony pôsobiace vo stvorení a to, väčšina vedcov, z pýchy a ctižiadostivosti odmieta!
Boli by sa dozvedeli, že človek je v prvom rade vo svojej podstate duchovnou osobnosťou, ktorá až následne, putovaním stvorením, smerom nadol k Zemi, za účelom svojho zdokonaľovania sa a vývoja, brala na seba postupne záhaly - telá, a že aj príčina tohto problému neplodnosti ľudstva tkvie práve iba v tom jemnejšom - duchovnom! Že je to práve ľudský duch, ktorý podľa toho akým spôsobom cíti, myslí a koná, dokáže pretvárať a formovať svoje hmotné okolie a teda aj svoje telo. Ako príklad pre lepšie pochopenie môžeme uviesť to, že aj z nám známej histórie vieme, že Zem obývali voľakedy ľudia, ktorých dĺžka pozemského života bola aj niekoľko storočí! No veda opäť nevie vysvetliť, čo spôsobuje takú dlhovekosť, i keď pochopili, že počas tých niekoľkých storočí života musí predsa telo niečo v takej kondícii udržiavať a regenerovať! A je to práve tlak sily ducha človeka, ktorý vzniká jeho žitím v zmysle Božích zákonov, ktorý teda dokáže toto telo do istej hranice udržať takto dlho pri živote. Z toho logicky vyplýva, že človek sa už veľmi dlho vo svojom vývoji uberá nesprávnou cestou, čo môžeme aj teraz vidieť na udalostiach, ktoré prežíva, ako žatvu vlastných plodov.
Na našej stránke už máme jedno veľmi výstižné prirovnanie, na túto tému, ktorému sa teraz vlastne dostalo potvrdenia! Príslovie: „Uč sa teľa, budeš vôl!“ sme sa snažili vysvetliť v zmysle Pravdy, že aj človek ktorý necháva svojho ducha potláčať len rozumom a nedbá na svoj cit sa stáva tiež tým volom! Teraz to dokonale potvrdila aj veda, pretože tak, ako volom odstraňujeme to mužské, aby neprejavovali svoju prirodzenú vôľu, tak sme túto vôľu u seba tiež potlačili do úzadia a podľa prírodných zákonov sa to s tým mužským deje aj nám rovnako! Veď to predsa musí nútiť k zamysleniu! Ale, žiaľ, opäť len tých nemnohých, z ktorých tiež len malá časť toto poznanie skutočne uvedie aj do života!

Ani tie iné mimozemské civilizácie, ktoré sú teraz na duchovnom a hmotnom úpadku, to nechceli prijať, že ich nesprávny, prevažne materiálny smer vývoja spôsobil ich hmotnú neplodnosť, a tak najprv začali hľadať záplatu v prírode. Tiež aj oni objavili v tom čase, keď ešte prírodu na svojej planéte mali ako tak zachovanú, že tam tá neplodnosť nie je, a tak namiesto toho, aby im to slúžilo ako inšpirácia k pochopeniu chyby v sebe samom, začali z prírody tento genetický a biologický materiál iba brať a využívať pre svoje rozmnožovanie. No prišiel čas, keď aj svoju prírodu takýmto spôsobom zničili a vykynožili. Ale nakoľko sa ustavične a už dlhodobo popri tom zaoberali prevažne vedecko - technickým vývojom, dokázali vytvoriť plavidlá – UFÁ, a tak získať možnosť cestovať vesmírom na iné planéty. Ale opäť to využili za cieľom získania toho, čo si oni už u seba doma sami zničili! A preto tie únosy ľudí na našej planéte, ako aj únosy niektorých druhov zvierat! No spomenuli sme na začiatku, že vás nasmerujeme na naše príspevky, v ktorých sa dozviete viac, a teda to, prečo práve na našu Zem prichádzajú, kto im to z našej Zeme povolil a aj mnoho iných dôležitých súvislostí.

Nájdete to v týchto našich príspevkoch:
1. ,,Isto lietajú“ – v priečinku: VEDA A VESMÍR
2. ,,Čo mimozemskí návštevníci návštevami sledujú?“ – otázka číslo 12. – v priečinku: (NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY
3. ,,Časti Pravdy – verzus Pravda Absolútna“ – v priečinku: ,,POŠTA OD STÚPENCOV PAPAGÁJOM“

Teraz budú nasledovať citáty z už spomínaného Slova PG:
Múdre zákony stvorenia vytýčili našťastie aj v takých veciach ostré hranice; lebo takýmto násilným posunom, vynúteným chybným chcením, vznikajú najskôr ťažké alebo predčasné pôrody, deti náchylné k chorobám, nervózne, s rozrušenými citmi. Nakoniec nastáva po určitom čase neplodnosť, takže národ, ktorý pripustí, aby sa ženstvo pomužšťovalo, je odsúdený k pomalému vymieraniu.
To sa prirodzene nestane z dneška na zajtra, aby sa to ľuďom, žijúcim v súčasnosti, zdalo zrazu nápadné. Aj takéto dianie musí ísť cestou vývoja.
Aj keď pomaly, ale isto! A vyžaduje to nutný zánik niekoľkých generácií, prv než sa môžu zastaviť alebo napraviť následky takého previnenia ženstva, aby národ bol vyvedený z úpadku opäť k ozdraveniu a bol zachránený pred úplným vymretím.
Je neochvejným zákonom, že tam, kde veľkosť a sila oboch ramien kríža stvorenia sa nemôže zachvievať v dokonalej harmónii a čistote, kde pozitívne mužské ako aj negatívne ženské nie sú rovnako silné a neskrivené a kde je pokrivený rovnoramenný kríž, tam musí nasledovať úpadok a nakoniec i zánik, aby sa stvorenie zase oslobodilo od takých zvráteností.
Preto ani jeden národ nemôže stúpať nahor alebo byť šťastný, ak nemá pravé, nefalšované ženstvo, nasledovaním ktorého sa jedine môže a musí vyvinúť i pravé mužstvo.

Akí ste len naivní, ľudia, že sa nechcete naučiť poznávať jednoduchosť Božích zákonov, ktoré sa dajú tak ľahko dodržiavať v ich úplnej správnosti.
Zaiste máte múdre príslovia a radi ich rozprávate. Už jediná veta vám povie mnoho: Malé príčiny, veľké následky!
Vy sa nimi však neriadite. Vôbec nemyslíte na to, aby ste najskôr hľadali malé príčiny pri všetkom, čo sa okolo vás deje, čo vás ohrozuje, trápi a tlačí, aby ste sa týmto vyhli a predišli tak vzniku veľkých následkov. To sa vám zdá príliš jednoduché! Preto chcete prísť najprv na kĺb ťažkým následkom, pokiaľ možno s veľkým hlukom, aby váš čin bol náležite ocenený a priniesol vám pozemskú slávu!

Pomyslite si na všetky tie národy, ktoré už museli padnúť, len čo došli do času rozkvetu, k vrcholnému bodu rozumu. Z rozkvetu vyrastajúce plody boli všade tie isté! Nemravnosť, nehanebnosť a nestriedmosť v najrôznejších podobách, k tomu sa nezadržateľne pripojil úpadok a zánik.
Bezpodmienečne rovnaký spôsob deja je každému veľmi nápadný! A každý mysliaci človek musí v tomto dianí nájsť jednoznačný spôsob a dôslednosť najprísnejších zákonov.
Jeden po druhom museli konečne tieto národy uznať, že ich veľkosť, ich moc a sláva boli len zdanlivé, udržiavané len násilím a nátlakom, a nie upevňované vlastným zdravím zvnútra.
Otvorte predsa oči namiesto zúfania! Poobzerajte sa okolo seba, učte sa z minulosti, porovnávajte to s posolstvami, ktoré sa k vám dostali z Božského už pred tisícročiami a musíte nájsť koreň požierajúceho zla, ktoré jedine tvorí prekážku pre vzostup celého ľudstva.
Len vtedy, keď bude zlo dôkladne vykynožené, bude otvorená cesta k všeobecnému vzostupu, skôr nie. A tento stav potom bude trvalý, pretože bude môcť v sebe prechovávať životnosť ducha, čo doteraz bolo vylúčené. –

Tak teraz už vieme, v čom spočíva tá malá príčina tých našich veľkých následkov, ktoré nás ešte vlastne iba čakajú, ale pre niektorých mimozemšťanov sú už podmienkou prežitia, ba je to aj naša budúcnosť. V tomto Slove, ktoré stále radíme, nájdeme dokonca odpovede na všetky príčiny, s ktorých následkami sústavne bojujeme, ba neúspešne sa snažíme o ich odhalenie. Odhoďme pýchu našej „múdrosti“ a nechajme sa poučiť od Tvorcu tohto vesmíru, ba celého stvorenia, ktorého Slovo máme k dispozícii už dlhú dobu!

Spomínanú reportáž si môžete pozrieť na tomto odkaze:
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/164723#2563

_______________________________________________________________________________________________________________________
29. júl 2018

SPOLKY - HROB ĽUDSKEJ CIVILIZÁCIE
 

Už samotný titul, ba aj nasledovný text, iste zažne pochybnosť, ba až odpor a opovrhnutie, nakoľko tento neduh ľudstva je tak zakorenený v ľudskej spoločnosti, že iná reakcia vzhľadom na jej presvedčenie, ani nie je možná! Práve preto nikto nedokázal zatiaľ pomenovať, tohto najväčšieho nepriateľa ľudstva, i keď si ani my teraz nerobíme veľkú nádej. No predsa len urobíme istý pokus a skúsime logicky obhájiť už samotný úvod. Kto má odvahu nech pokračuje v čítaní!
Pre isté upokojenie použijeme hneď jedno príslovie, ktoré potvrdí to zatiaľ uvedené:

„SPOLKY - ČERTOVE VOLKY!“

A toto príslovie si hneď doložíme logickým zdôvodnením, ktoré bude ďalším potvrdením:
Vynaliezaví a leniví mudrlanti rýchlo prišli na to, že potrebujú takých, ktorí by za nich robili to, čo týmto mudrlantom vyhovuje. Preto vymysleli spolok takých, ktorých mohli podľa svojho zámeru takto cielene ovládať smerom, ktorý vyhovuje záujmovo aj ovládaným. Takto ich mohli nepozorovane využívať, pričom im samozrejme sľubovali nejakú protihodnotu, ktorá mala zamaskovať ničnerobenie týchto “vodcov“ a zároveň vyzdvihnúť výhody aj pre tých ovládaných.
Potom samotným ovládaným to aj takto čiastočne vyhovovalo, lebo spolok preberal za nich časť zodpovednosti a tak im kryl chrbát pri istých prešľapoch. Pri prešľapoch, ktorých sa vôbec nemohli dopustiť tí, ktorí v uvedenom spolku neboli.

A takto vznikli všetky dnešné spolky, ktoré v našej spoločnosti poznáme a môžeme ich vymenovať:
Najstarším takýmto spolkom je cirkev, a to všetky druhy, potom nasledujú politické strany, tiež všetkých druhov, potom športovci, a to mnohých druhov športu; nasledujú rôzne záujmové spolky, ktorých je tiež nespočetné množstvo, až to končí spolkami remesiel a rôznych druhov povolaní, lebo už každé má svoju komoru, do ktorej by každý najradšej iba chodil brať, ale nikto nie je ochotný do nej aj niečo priniesť.

Pre tých, ktorým sa tieto slová javia tvrdé, ba nepravdivé, si to potvrdíme zopár praktickými príkladmi. Začneme teda tým najstarším spolkom – cirkvou:
Je to najmasovejší spolok, lebo je najskúsenejší a skúsenosť bola nadobudnutá praxou. Preto je najmasovejší, lebo svoje stádo získava hneď po narodení, teda bez slobodného rozhodnutia samotného jedinca, ktorý bude členom tohto spolku. Iste to máte mnohí prežité a patríte do nejakej cirkvi, ktorú pre vás vybrali rodičia, prípadne na naliehanie niektorého vodcu tohto spolku. Aj ja som patril do toho spolku, ale keď som spoznal svoju slobodnú vôľu, ba aj Pravdu, tak som z neho vystúpil.

Zo slobodnej vôle som vstúpil do jediného spolku, lebo moje záľuby jedine mohol uspokojiť a to bolo poľovníctvo. Lenže táto záľuba ma nakoniec priviedla niekde celkom inde a tak som vystúpil aj z tohto spolku. Dnes som slobodný občan bez všetkých záväzkov, aj keď je to iba fiktívny pohľad, lebo každý z nás je už niektorým spolkom cielene ovládaný, aj keď do žiadneho nepatrí. Prečo? No preto, že všetky dnes platné zákony, sú dielom týchto jednotlivých spolkov, v ktorých musia všetci jedinci kľučkovať rôznymi smermi, až sa nechcú stať porušovateľmi zákona a byť uväznení. Lenže tieto spolky už majú také právomoci, vďaka svojej masovosti, že dokázali vniesť svoje interné zákony na ovládanie celej spoločnosti, ba že dokážu jednoducho obviniť, ba aj odsúdiť každého, kto by im stál v ceste, prípadne nechcel tancovať tak, ako mu oni pískajú!

Ako príklad z praxe a teda prežitého života v tom jedinom spolku – poľovníctve, uvediem toto:
Poľoval som roky a poznám, ako to v tomto spolku funguje a platí to, čo bolo uvedené. Medzi poľovníkmi je veľa pytliakov, ktorým tento spolok iba kryje chrbát a keby v ňom neboli, tak by už možno boli za mrežami. Poznám však aj takých, ktorí nie sú v tomto spolku, pritom ale poľujú a dodržiavajú prírodný, ba aj poľovný zákon dokonalejšie, ako tí v spolku. Mohli by však byť spolkom ľahko postihnutí, ba aj odsúdení, lebo do spolku nepatria. Mnohí z nich sa nemôžu do spolku dostať iba preto, že nie sú „vyvolení“, a tak podľa zákona spolku sú to pytliaci, aj keď poľovný zákon, ba aj prírodný, teda ten pravý Boží, dodržiavajú dokonalejšie ako tí v spolku.
No a takto by sme mohli pokračovať s každým spolkom a výsledok by bol rovnaký!
Poukážeme ešte na ten spolok, ktorý robí v ľudstve najväčší problém, teda má najväčšiu vinu na páde ľudstva. Je to cirkev! Prečo?
No preto, že sľubuje svojim stúpencom to, čo nemôže a nedokáže splniť, - odpustiť hriechy, ba takto ich zbavuje osobnej zodpovednosti, čo je najväčším porušením Božieho zákona! A tieto dva neduhy majú najväčšiu zásluhu na mravnom úpadku ľudstva.

Tieto tvrdé slová si musíme ihneď potvrdiť SLOVOM Absolútnej Pravdy, teda Slovom SYNA ČLOVEKA:
Často hlásajú ako základnú myšlienku napríklad dokonalosť a vševedúcnosť Božej vôle a z toho pochádzajúce slovo Božie! Avšak v tom musí prirodzene spočívať tiež nezmeniteľnosť neodchyľujúca sa ani o vlások. Inak je dokonalosť nemysliteľná. Konania mnohých predstaviteľov náboženstiev svedčia však o pochybnostiach vo vlastné učenie, keďže sú s ním v priamom rozpore a predstavitelia svojimi skutkami očividne popierajú jeho základy! Uveďme ako príklad spoveď s uloženým pokáním, predávanie odpustkov za peniaze, modlitby, ktoré majú priniesť bezprostredné odpustenie hriechov a iné zvyky týmto podobné, ktoré sú pri pokojnom uvažovaní popieraním Božej vôle, spočívajúcej v zákonoch stvorenia. Kto sa v myšlienkach rázne neprenesie nad to, čo sa vznáša bez opory, ten v tom nemôže nájsť nič iné, než bezvýhradné znižovanie dokonalosti Boha.
Je celkom prirodzené, že mylný predpoklad ľudí o tom, že môžu poskytovať odpustenie hriechov a k tomu ešte iné podobné zásahy proti dokonalosti Božej vôle, museli viesť k hrubým výstrelkom. Ako dlho ešte potrvá pochabá domnienka, že sa so spravodlivým Bohom a s jeho nezmeniteľnou vôľou môže tak nečestne obchodovať!
Keď Ježiš ako Syn Boží povedal kedysi svojim učeníkom: „Komu vy odpustíte hriechy, tomu budú odpustené,“ tak sa to nevzťahovalo na všeobecné a ľubovoľné oprávnenie takéhoto konania.
To by sa bolo bývalo zhodovalo so zvrátením Božej vôle v nemennej sile zvratných účinkov, skrývajúcich v sebe odmenu i trest v nepodplatiteľnej, to jest božskej, a teda živo pôsobiacej dokonalej spravodlivosti. Teda pripustenie porušovania.
Ježiš by to nikdy nebol mohol učiniť a on to tiež neučinil. Veď on prišiel zákony „naplniť“, ale nie ich rušiť!
Tými slovami mal Ježiš na mysli zákonitý dej, spočívajúci vo vôli Stvoriteľa, že človek môže odpustiť druhému človeku to zlé, čo mu tento osobne učinil! Ako postihnutý má právo i moc toto odpustiť. Jeho úprimným odpustením láme sa dopredu hrot a odníma sa sila karme, ktorá by sa inak pre vinníka bezpodmienečne vytvorila vo zvratnom pôsobení. V tomto živom deji spočíva súčasne aj skutočné odpustenie.
Avšak odpustenie môže vychádzať len od osoby postihnutého a ten môže odpúšťať len pôvodcovi deja, teda páchateľovi, nikdy inak. Preto spočíva v osobnom odpustení toľko požehnania a oslobodenia, ak je toto mienené a precítené úprimne.
Nepriamy účastník činu je prirodzene vylúčený z vlákien zvratného pôsobenia a nemôže preto ani živo, teda účinne zasahovať, lebo nie je pripojený. V takých prípadoch je možný iba jeho príhovor.

Vy, ľudia, stojíte placho pred mojimi slovami, lebo nepovažujete prísnosť za božskú! To však je jedine vaša vina, keďže ste si všetko Božské, všetko prichádzajúce od Boha predstavovali doteraz ako zmäkčilo milujúce a všetko odpúšťajúce, pretože tak vás to učili cirkvi!
Tieto nesprávne náuky boli iba rozumovými výpočtami, ktorých cieľom bolo hromadné lovenie ľudských duší. Ku každému lovu je potrebná návnada, pôsobiaca lákavo na všetko, na čo je nastavená. Správny výber návnady je najdôležitejšou vecou pri každom love.
Keďže tu išlo o lov na ľudské duše, plán bol obratne postavený na ich slabostiach. Lákadlo muselo vyhovovať hlavnej slabosti! A touto hlavnou slabosťou duší je pohodlnosť a lenivosť ich ducha!
Cirkev celkom presne vedela, že musí dosiahnuť veľký úspech práve v tom, keď vyjde čo najďalej v ústrety tejto slabosti a nebude snáď vyžadovať jej odstránenie!
S týmto správnym poznaním cirkev vydláždila pozemským ľuďom širokú a pohodlnú cestu, ktorá mala údajne viesť ku Svetlu; lákavo ju ukazovala týmto pozemským ľuďom, ktorí radšej odvádzali desiatok svojej práce, kľakali na kolená, mrmlali stokrát modlitby, len aby sa nemuseli ani na okamžik duchovne namáhať!
Cirkev im preto odňala duchovnú prácu, odpúšťala im tiež všetky hriechy, len aby ľudia boli pozemsky a navonok poslušní a konali tak, ako cirkev od nich pozemsky požadovala!
Či to už bola návšteva kostola, spoveď, počet modlitieb, poplatky alebo dary, splnomocnenia, nech to bolo čokoľvek, cirkev bola s tým vždy spokojná. Ponechávala veriacich v blude, že za všetko, čo dali pre cirkev, bude im pridelené miesto v nebeskej ríši.
Akoby cirkev mohla tieto miesta rozdávať!
Služby a poslušnosť spájajú všetkých veriacich len s ich cirkvou a nie s ich Bohom! Cirkev alebo jej služobníci nemôžu ľudskej duši odňať ani prášok jej viny alebo dokonca jej odpustiť! Práve tak nesmie cirkev prehlásiť dušu za svätú a zasahovať tak do dokonalých večných prazákonov Božích vo stvorení, ktoré sú nezmeniteľné!
Ako sa ľudia môžu odvážiť hlasovať a rozhodovať o veciach, ktoré spočívajú vo všemohúcnosti, spravodlivosti a všemúdrosti Božej! Ako smú pozemskí ľudia svojim spolublížnym vydávať niečo také za vierohodné! A nie menšie je rúhanie pozemských ľudí, ktorí veria takejto namyslenosti, ktorá tak zreteľne nesie v sebe znižovanie Božej veľkosti!
Niečo tak neuveriteľné môže sa stať len nemysliacim stádovitým ľuďom, ktorí si takým konaním vtláčajú poznávacie znamenie najväčšej duchovnej lenivosti; veď len najjednoduchšie premýšľanie musí každému ihneď a ľahko priniesť poznanie, že taká namyslenosť sa nedá vysvetliť ani ľudskou márnomyseľnosťou, ani velikášstvom, ale že je v tom ťažké rúhanie sa Bohu!
Strašne musí dopadnúť zvratné pôsobenie!

Podľa božích zákonov vo stvorení nemal by žiadny hodnostár a žiadny sudca, bez ohľadu na to, aký úrad tu na zemi zastáva, nikdy stáť vo svojom konaní pod ochranou tohto úradu. Naopak, mal by za všetko on sám a skutočne osobne, bez ochrany, ako každý iný človek, niesť plnú zodpovednosť za všetko to, čo robí vo svojom úrade. Nielen duchovne, ale aj pozemsky. Potom to bude každý brať omnoho vážnejšie a starostlivejšie. A tzv. „omyly“ sa celkom určite nebudú tak ľahko vyskytovať, ktorých následky sa nedajú už nikdy napraviť. A pritom sa vôbec neprihliada k telesnému a duševnému utrpeniu postihnutých a ich príbuzných.

Uskutočnenie ideálnych komunistických ideí nemôže vyrastať z takéhoto základu a tým menej v ňom zakotviť, alebo dokonca sa s ním spojiť, lebo tento základ, teda ľudia, sa k nemu vôbec nehodia! Základ je príliš nerovný a takým vždy zostane, keďže na zemi sa nedá docieliť rovnomerné dozrievanie všetkých ľudí. Stále a stále bude veľký rozdiel v súčasnej zrelosti, lebo jednotlivci sú a duchovne zostanú úplne svojráznymi osobnosťami, ktoré sa môžu iba rozvíjať rozmanitým spôsobom, pretože týmto duchovným osobám nemá byť nikdy odňatá slobodná vôľa o nich samých! Doterajšia slobodná vôľa navonok bola odňatá ľudstvu pri obrate svetov vtelením sa Božskej vôle na zemi, ktorá bude navždy celkom prirodzene vládnuť nad vôľou ľudskou, pretože stojí nad ňou a je silnejšia! Len vnútorne môže každý jedinec ešte raz rozhodovať o svojej duchovnej ceste, ktorá ho povedie ku Svetlu zachovania alebo k temnotám rozkladu! Snažte sa teda spoznať ľudí, ktorí sa na zemi skutočne usilujú o ideály a pomáhajte im v ich činnosti, nakoľko vo výstavbe prinesú len úžitok.

Potrebné je ešte dodať, že treba rozlišovať medzi spolčovaním sa a spolkom! Spolčovanie sa ľudí, je prirodzený proces v súlade s Božími zákonmi, nakoľko je to práve pôsobenie Božieho zákona: príťažlivosť rovnorodého. Lenže toto spolčovanie nemá mať úradný charakter a teda ani osobitné zákony a predpisy, ale majú v každom takto vytvorenom „zoskupení“, vládnuť jednotné, a teda iba Božie zákony. Každý jednotlivec pritom bude postupom času meniť jednotlivé „zoskupenia“, lebo sa bude meniť jeho zrelosť a teda aj bude inklinovať postupne k iným zoskupeniam. Každý zostáva slobodnou osobnosťou, zodpovedný za svoje činy a to jedine v zmysle Božích, večne platných zákonov. Až zotrváva sústavne v tom jedinom – pôvodnom, je to dokonalým dôkazom toho, že sa vôbec nevyvíja, že teda zrelosťou vôbec nepokročil. A takých je dnes väčšina!

Aby sme čitateľa neuviedli na nesprávnu cestu, bude potrebné niečo dôležité doplniť, nakoľko aj manželstvo a partnerstvo je istý druh spolku, ktorý súvisí s týmto zákonom príťažlivosti rovnorodého! Aby si niekto našu radu nevysvetlil tak, že nabádame k rozvodom, keď tvrdíme, že zotrvanie v jednom spolku dokazuje to, že sa dotyčný nevyvíja. Okrem uvedeného zákona v tomto prípade ešte veľmi mocne pôsobí aj veľký dar Boží: LÁSKA! Tá dokáže divy, ba aj to, že sa tí, ktorí sa milujú, dokážu vzájomne ovplyvniť a následne sa spoločne vyvíjať. Dokonca je tu ešte aj ďalší faktor, ktorý je na tomto dianí účastný a treba ho spomenúť. Je to zákon doplnenia celku: Protiklady sa priťahujú – za účelom utvorenia hotového druhu! Negatívna a pozitívna časť sa musia spojiť, aby vzájomne vytvorili hotový druh, ktorý až potom začne podliehať zákonu príťažlivosti rovnorodého. Dokonca pre manželstvo je tu ešte ďalší faktor, ktorý už ale nie je duchovného charakteru, ale iba telesného a to sú pudy, ktoré ale sú tiež pod tlakom ducha, až sú v zdravej forme. V takom prípade pud zostáva ako následok pôsobenia pohlavnej sily, ktorá je vlastne hnacou silou ducha, a ktorá vyvoláva každý duchovný pohyb. Toto je iba veľmi stručný výklad pôsobenia dokonalých zákonov Božích, ktoré na každého pôsobia a ktorých ucelený obraz už dnes môže získať každý! Až je u neho tá pohlavná sila dostatočná a on ju využíva správne.

Pre lepšie pochopenie napísaného, je vhodné uviesť konkrétny príklad rozdielu medzi spolkom a spolčovaním sa. Pozrime sa na „aktivistov“ projektu Rádio Záchrana. Ako sme napísali, spolčovanie sa je prirodzený jav v súlade s Božími zákonmi, ale práve tie interné predpisy, oberajú človeka o slobodnú vôľu a nemali by žiadnemu spolku vládnuť. Práve preto my, v kolektíve rádia, nemáme žiadne vlastné smernice, ba ani sa nesnažíme o vzájomné ovplyvňovanie sa, ale iba o prejav vlastného názoru, ktorý si porovnávame v prvom rade so Slovom Pravdy, a až potom s tým, ako mu my samotní rozumieme. A práve aj toto rozdielne chápanie Slova ešte stále aj v takomto zoskupení pôsobí niekedy nesúlad a vzájomné nepochopenie a nejednotný názor. To je už ale všetko prirodzený stav a aj v súlade so samotným Slovom. Inak by to bolo na úkor slobodnej vôle a teda porušením zákona. V protiklade ku tomu má jedna aktivistka Rádia Záchrana brata, ktorý spolu so svojou rodinou, je členom istého kresťanského spoločenstva. V tom spoločenstve majú pravidelný spoločný program, akcie, a ako každý takýto spolok, teda aj svoje písané, či nepísané smernice a pravidlá. Tohto jej brata istý čas veľmi zaujímalo fungovanie projektu Rádia Záchrana. Svojej sestry sa pýtal otázky typu: „A kto vás vedie? Kto to vlastne celé financuje? Ako fungujete?“ Ona mu vždy v skratke odpovedala, ale brat jej nerozumel. Nevedel si predstaviť, že to nie je „spolok“ ako iné. To bolo zjavným dôkazom toho, že ľudia sú dnes už tak neslobodní, že si nedokážu ani predstaviť, že niekto sa k nejakej práci, na nejakom projekte, môže s niekým spojiť, ale nefunguje to tak ako inde, že je to celkom iné. Že nás spája nie názov, pojem, ale rovnorodosť v hodnotách a chcení, ktoré prišlo skrz poznanie a úsilie o poznávanie Božích zákonov, pričom čerpáme a snažíme sa čerpať z čistého Zdroja, z Posolstva Grálu. Nechápal, že sme neustále samostatné osobnosti, ktoré sa neprispôsobujú vôli a nariadeniam iných, ale že všetko čo robíme, robíme len preto, že to sami tak v každej chvíli chceme a že úsilie každého je, aby to bolo jedine v súlade s Božími zákonmi a tým aj ku prospechu a pomoci blížnym.

Dnes už ľudstvo malo byť tak zrelé, že mu mali vládnuť jednotné zákony – tie prírodné – Božie, ktoré by boli prirodzene vylúčili tie spolky, ktoré tieto zákony nepoznajú, ba ich vo svojom konaní nerešpektujú. A keby ľudstvu tieto jednotné prírodné zákony vládli, vylúčili by sa trenice medzi spolkami, ktoré majú interné predpisy, smernice a zákony, a došlo by ku tej stále nami hľadanej harmónii a vzniku zrelej spoločnosti, ktorá sa zosúladí s tými civilizáciami, ktoré fungujú mimo Zeme, vo vesmíre, Božom stvorení. Ale zároveň by sme sa takto vymanili zo služieb tých spolkov, ba aj civilizácií, ktoré sú pod úrovňou Zeme, ba ktoré vedú ľudstvo zámerne do záhuby, cez mnohých našich vládcov, ktorí sú tu inkarnovaní v službe tých nízkych spolkov, civilizácií temných planét, ba slúžia tomuto úpadku, ale nie pokroku a dozrievaniu ducha. Technická vyspelosť nie je znakom pravého pokroku, ba história potvrdila, že vedie naopak k zániku! A podľa stavu našej spoločnosti, si každý dokáže urobiť úsudok, kde naša cesta zatiaľ vedie, a kde táto spoločnosť skončí!

Duchovný pokrok musí dobehnúť ten pokrok technický, lebo ľudstvo neprežije!

Ľudia! Uvedomte si, že všetky vami dodržiavané zákony, ktoré si navymýšľali iba tieto rôzne spolky, nezachránia ani jedného z vás, ale iba dodržiavanie tých večných – Božích zákonov, ktoré vôbec nepoznáte, a preto ich stále porušujete v každom vami vybratom spolku!

_______________________________________________________________________________________________________________________
11. júl 2018 a doplnenie 12. júla 2018

DEDO
 

Možno si niektorý čitateľ spomína na príspevok s názvom Slobodná vôľa, z 28. decembra 2014 (priečinok: Archív), ktorý bol o jednej žene, ktorá zanechala Posolstvo Grálu, aby sa jej nerozvrátila rodina, no jej rodina sa jej nakoniec aj tak rozvrátila, ba aj jej život. Teraz ale život priniesol ďalšie prežitia, ktoré sú isto poučené vo viacerých smeroch a preto ich uverejníme:

Môj dedo a otec spomínanej ženy má už pomerne dosť rokov – 92. Ale ako 89 – 90 ročnému sa mu veľmi zhoršil zdravotný stav. Predtým, keď som sa ho pýtal, ako sa má, tak mi stále veselo odpovedal: „Ako ryba vo vode!“ Lenže potom sa mu veľmi zhoršila aj nálada a jeho odpoveď už znela: „Ako ryba na suchu!“ Nemal síl, chcelo sa mu len sedieť, alebo spať. Práve v tom jeho asi 89. roku života mu zistili otravu krvi močom. Zachránili ho, no odvtedy potrebuje každodennú osobnú starostlivosť. On vyhlásil, že už čaká len na to, kým odíde, ba prejavilo sa mu to telesne opäť, pretože po istých ďalších komplikáciách stratil motoriku a už nevedel ani chodiť. Chodiť sa učil nanovo, ale jeho zdravotný stav je stále biedny, a to ako fyzický, tak už aj psychický. Keď bol v nemocnici, videl a počul plakať na izbe chlapca, pritom tam žiaden chlapec nebol.
Toto prežitie opäť potvrdzuje Pravdu ktorú sme dostali v Posolstve Grálu:

Také schopnosti alebo dary môžu sa u ľudí vynoriť a po určitom čase jednoducho opäť zmiznú! To úzko súvisí – ako mnoho iného – so zmenou zloženia krvi; lebo iba celkom určité vyžarovanie krvi spôsobí „videnie duchovným zrakom“, ako možno nazvať zrazu sa objavujúcu schopnosť „röntgenových očí“.

Tzv. röntgenové oči nie sú očami pozemského tela, ale sú to, obrazne povedané, oči duše, ktoré musia prejsť upravenou cestou, aby mohli vidieť také veci. A na to slúži vyžarovanie celkom určitého druhu zloženia krvi, ktoré sa môže vytvoriť a potom tiež opäť zrazu zmeniť. Tým vzniká a súčasne mizne tá tak často prekvapujúca schopnosť. V tom spočíva tiež vlastné vysvetlenie!

Raz ešte vznikne celkom zvláštne, ale pre pomoc ľudstvu významné poznanie, poznanie o pôsobení vyžarovania krvi a poznanie o možnosti chcieť zmeniť toto vyžarovanie. V tom spočíva všetko pozemské pre človeka! Pre jeho telesné zdravie a plné rozvitie jeho ducha na zemi. Je to najdôležitejšia pozemská pomoc, ktorá môže byť daná, zahŕňajúca všetko a skrývajúca šťastie a mier.

U deda sa vyžarovanie krvi skutočne zmenilo, pretože ako som písal, dostal sa mu do krvi moč a teda aj jeho liečba v nemocnici súvisela s krvou a jej zložením.
Takto biedne, ako dedo, je na tom fyzicky aj psychicky aj jeho dcéra, ktorá okrem starostlivosti o rodinu a plnenie si pracovných povinností, musí sa starať aj o svojho otca, ktorý niekoľko krát denne potrebuje pomoc, ba aj o svoju krstnú mamu, ktorá je síce v domove dôchodcov, ale predsa potrebuje pomoc, pretože jej tam všetko potrebné nezabezpečia. Donedávna sa starala aj o svojho krstného otca. Je silami na dne, ale aj psychicky je už aj ona od toľkého zhonu, povinností a vyčerpania na tom zle. Uvedieme teraz jedno vysvetlenie, ktoré nám dala pani Makedonová:

Vývin ducha sa podobá vývoju orecha. Jeho jadro je najprv malé, beztvaré a mäkké. Až dozrievaním a hrubnutím obalov, vo forme šupy a škrupiny, rastie a tvrdne aj jadro. Po jeho dozretí obaly už nemajú preň význam, rozpadávajú sa. Aj duchovný zárodok rastie a dozrieva pod svojimi obalmi čiže dušou a telom. Duch po dosiahnutí zrelosti sa stane večnou a vedomou osobnosťou v ľudskej podobe, preto už obaly – telo a dušu – nepotrebuje. Slúžili mu iba ako odev ducha v príslušných úrovniach, aby ho chránili a podporovali vo vývoji. Duchovný zárodok sa teda postupne mení na vyvinutého ducha.

Nemá preto cenu udržiavať kŕčovite šupu, keď tá si už prirodzene žiada odpadnúť. Ide predsa o orech a nie o šupu. Lenže dnes sa v orech – ducha neverí, lebo pod šupou ho nevidno! Je dobré, že aj dnes sú ľudia, ktorí ducha ešte v sebe cítia, ale majú to dnes veľmi ťažké.
Tu je tiež veľmi dôležité vedieť, kto sme, prečo sme tu a kam odchádzame. Tieto otázky sú na našej stránke zodpovedané v priečinku (NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY a ja odporúčam každému, kto tieto otázky berie aspoň trochu vážne, aby si tento priečinok prečítal, pretože tam určite nájde pre seba odpovede na mnohé.

Celkom inakšie je to s tými, ktorí svoj pozemský život nepremárnili, tí, ktorí ešte zavčasu, aj keď v pozdnej hodine ale nie zo strachu a úzkosti nastúpili cestu duchovného vzostupu. Ich vážne hľadanie vezmú si so sebou ako oporu a palicu na cestu do jemnohmotného sveta. Môžu bez strachu a obáv učiniť krok z hrubohmotného do jemnohmotného, ktorý je pre každého nevyhnutný, pretože všetko, čo je pominuteľné, ako hrubohmotné telo, musí tiež opäť raz zahynúť. Hodinu tohto odlúčenia môžu uvítať, pretože je pre nich bezpodmienečným pokrokom, bez ohľadu, čo budú musieť prežívať v jemnohmotnom svete. To dobré ich bude potom obšťastňovať, to ťažké im bude prekvapujúco uľahčené; lebo dobré chcenie tu pritom pomáha mocnejšie, než kedy tušili.  

Ja som dedovi ešte v začiatkoch, keď ešte vnímal dobre, skúsil ponúknuť aj túto cestu duchovného vzostupu, lebo ak by ju prijal, tak by to udržiavanie nažive malo cenu, ale vtedy by aj jeho správanie tomu zodpovedalo. Dedo však vtedy nové poznanie odmietol.
Moja mama teda, žiaľ, kŕčovite sa snaží udržať deda pri živote, čo je veľká chyba, pretože on už mal odísť, ba aj chce. Neraz som videl, ako nechce jesť, piť, brať lieky, no ona ho niekedy aj pol hodinu prehovára, kričí, až kým sa nepodvolí a nepočúvne ju. Ak by si uvedomila, že pre neho je už čas odísť, tak by splnila jeho vôľu a nenútila by ho do vecí, ktoré cíti, že nechce. Potom by prirodzene odišiel a nastala by úľava jemu aj jej. Lenže ako jeden môj múdry priateľ povedal: Radiť si dnes, žiaľ, nikto nechce dať!
Dedo má veľmi oslabené telo. Posledné asi tri týždne bol opäť v nemocnici, kde mu pri presúvaní stiahli jeho jemnú kožu z nôh a teda má po nohách rany, krváca, leží. Už je doma, a mama sa o neho musí o to viac starať, a liečiť mu tieto rany. A to mal starostlivosť „vybavenú“, pretože aj mama pracuje v oblasti zdravotníctva, aj keď nie ako lekár, ale pozná sa s nimi veľmi dobre. Tak ho teda v nemocnici riadne doriadili!
Viera v spravodlivosť Božiu, poznanie toho, že človek nepozostáva len z tela, ale má aj dušu, ktorá po smrti odchádza do jemnejších úrovní medzi sebe rovnorodých, a jadrom človeka je duch, by nám dovolila vedome nechať človeka odísť, keď prišiel jeho čas. Nevymieňali by sme si navzájom orgány, ba ani si ich nenechávali implantovať zo zvierat, či strojov, neudržiavali by sme kŕčovito hrubohmotný život, čím spôsobujeme vážnu škodu sebe aj dotyčnému, pretože ten už možno mal pokračovať ďalej a tak je zdržiavaný a zbytočne, lebo duchovne by mohol pokročiť práve na tom druhom svete už viac ako tu, kde na seba dokonca môže ešte uvaliť novú vinu, ktorú si bude musieť znova odpykať.
Lenže je dôležité, aby poznanie bolo úplné. Moja mama verí život po smrti, lenže keď som sa snažil mame poradiť, takto obhájila svoje jednanie: „My nemôžeme vedieť čo si on má ešte na Zemi prežiť! Čo ho mám zastreliť?“ Je to prudká reakcia, ba skutočne je mama od vyčerpania taká podráždená na túto tému. Bremeno je pre ňu príliš ťažké, nevie čo má robiť, aby sa aj ako človek zachovala k svojmu otcovi správne. Aj tu by jej Posolstvo Grálu pomohlo:

Pre pozemského človeka spočíva milosť zákona v tom, že má vždy vodcu, ktorý presne pozná chyby, na ktoré trpí vedený, pretože to boli tiež jeho chyby, ale on už prežil všetky ich následky.
Preto tiež dokáže vo všetkých prípadoch z vlastnej skúsenosti radiť i pomáhať. Svojho chránenca môže tiež pred mnohým ochrániť za predpokladu, že tento pozorne dbá na jeho skryté nabádanie alebo napomínanie;
lebo nútiť nesmie. Aj pomáhať smie len tam, kde ním vedený človek si to praje, má túžbu po tom, alebo prosí o to, inak nie. Musí pozemskému človeku ponechávať rozhodnutie slobodnej vôle podľa zákona, ktorým aj on sám je viazaný. Viazaný opäť zvratným pôsobením, ktoré mu vôbec dovolí niečo vycítiť až vtedy, keď ho vy k tomu svojou vôľou donútite.

Človek má už len pre seba samého slobodnú vôľu k rozhodnutiu, tak, ako ju mal aj dosiaľ. To, že sa smie sám rozhodovať spočívalo a ešte aj spočíva uplatňovanie slobodnej ľudskej vôle. Jedine v tom, že sa smie celkom sám rozhodovať! Následky všetkých týchto, nim samým vykonaných rozhodnutí padajú vždy späť na neho, či chce alebo nechce; a na tom nemôže on nikdy nič zmeniť.

Mama teda by bola nie zodpovedná za jeho odchod, ak by rešpektovala jeho slobodnú vôľu.

Nie ako sluha stojím medzi vami ľudia, ktorý chce prevziať vašu prácu, aby ste vy mohli odpočívať, ale ja vám ukazujem cestu, ktorou máte ísť vy, len čo chcete byť šťastní a vediem vás!

Napísal Syn Človeka vo svojom diele a aj toto prežitie opäť ukazuje, že má Pravdu!

A čo je na celej záležitosti najzaujímavejšie? Ak by mama bola vtedy v minulosti ostala pri PG, nebola by pravdepodobne šla študovať. Preto by ani nedostala tú prácu, ktorú má teraz a preto by toľké niekoľkoročné utrpenie, ktoré aj pre jej zdravie a okolie môže mať vážne následky, ani neprežila, lebo dedo by už nebol medzi nami. Keď to celé začínalo, tak ho zachránili skutočne už „hrobárovi z lopaty“, a to len preto, že mama mala známosti, ktoré zdravotnú starostlivosť urýchlili. Bez tohto urýchlenia by tu dedo už nebol, ba obaja by boli dnes omnoho šťastnejší!

* * *

Po dopísaní tohto príspevku, ale ešte pred uverejnením som sa dozvedel, že dedo zomrel.

Lenže opäť je tu jedna zaujímavosť: Ako viete, jeho dcéra bola tá, ktorá, nepoznajúc Božie zákony, denno-denne vyvíjala úsilie udržiavať nažive schránku, ktorá si už prirodzene žiadala odumrieť. Jej myšlienky a snaha, ktoré trvalo venovala jemu, dodávali tejto schránke silu. Nestávalo sa často, aby odchádzala na viac dní mimo domu a nechala opateru na iných. Úmrtie ale nastalo práve vtedy, keď bola na opačnom konci Slovenska na školení a preto aj jej myseľ bola zameraná trvalejšie na niečo iné. To uvoľnilo tieto vlákna, alebo myšlienkové formy a umožnilo splniť žiadosť tela po odumretí, alebo inak vyjadrené, žiadosť duše uvoľniť sa od hmotného tela.
 

Doplnenie:

Záverom tohto príspevku chceme ešte napísať jedno výrečné prirovnanie, ktoré môže poslúžiť ako pomôcka ku správnemu pochopeniu:

,,Terajší prevládajúci názor je taký, že sa správame, ba sme tak vychovaní, že stále plátame starý a už všestranne "obnosený odev" - terajšie telo, pritom nevieme, že vlastníme nový, krásny oblek, ktorý sme síce sami pošpinili, ale je možné ho jednoducho vyčistiť aby mohol v plnej kráse poslúžiť!"

_______________________________________________________________________________________________________________________
24. jún 2018

VIDEO ZASĽÚBENIA

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!

Pri počúvaní našej pripravenej relácie „Zasľúbenia“, jednému z členov nášho kolektívu napadlo, že tento text, s ktorým ste sa v písanej podobe už v minulosti mohli na našej stránke stretnúť, je obsahovo vhodný a dokonca mimoriadne dôležitý aj pre dnešok! Preto bola audio nahrávka následne pretvorená na video a doplnená o obrazové dôkazy a dôležité informácie, ktoré samotnú audio nahrávku podtrhujú a diváka nasmerujú k doplneniu a samostatnému overeniu uvedených faktov!

Video „Zasľúbenia“ nájdete v tomto priečinku:

VIDEO ZASĽÚBENIA

                                            kolektív Rádia Záchrana

_______________________________________________________________________________________________________________________
20. jún 2018

OZNAM

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!

Chceli by sme Vám oznámiť, že nový príspevok SVEDECTVO sme umiestnili v priečinku DVE VERZIE SLOVA a zároveň sme v tom istom priečinku doplnili aj starší príspevok s názvom DVE VERZIE o dôležitý dodatok s podtitulom UPOZORNENIE pod symbolom ***.

                                                                                                                                                                                      kolektív Rádia Záchrana

_______________________________________________________________________________________________________________________
25. máj 2018

ZAUJÍMAVÁ TV REPORTÁŽ
POTREBNÉ DOPLNENIE

 

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!

V TV novinách na Markíze bola odvysielaná jedna zaujímavá reportáž, ktorá je v súlade s tým, na čo sa pripravujeme a čo nás tiež čaká!

No radi by sme túto reportáž ešte doplnili, pretože nechceme, aby to opäť zostalo iba v oblasti hrubohmotného a teda je potrebné niečo dôležité dodať z pohľadu na celé dianie, i keď urobíme tak iba v stručnosti, pretože podrobne sme sa danej problematike už nie raz venovali v iných príspevkoch.
Dnešná celosvetová situácia vo všetkých oblastiach je tak napätá, že hádam nie je dnes človeka, ktorý by otvorenými očami, sledujúc dnešný stav na Zemi, nepripúšťal obavy z toho, že jedného dňa, ktorý podľa prežívaných udalostí a aj cítenia mnohých už nie je tak ďaleko, musí vypuknúť hrozné dianie na Zemi, sprevádzané aj celosvetovou vojnou. No už iba málokto si je schopný uvedomiť, že na toto konečné dianie poukazujú skoro všetky staré spisy dávnych civilizácií, ako aj všetky tak isto staré náboženstvá, ale aj nové proroctvá a zasľúbenia priamo od Boha, ktoré nachádzame v dielach Posolstvo GráluVečné Zákony, a teda, že v tejto dobe ide o veľmi vážny medzník – obrat pre ľudského ducha v tomto stvorení! Či sa obráti konečne ku Pravde a tým ku Svetlu, alebo si ľahostajnosťou, alebo odmietnutím vyberie zánik svojho dosiaľ získaného ,,ja“.
Aj keď tá strava hrubohmotná je dôležitá pre posledné udalosti, dôležitejšia je tá duchovná, a tú my už ponúkame dlhú dobu, ale žiaľ, bez záujmu!
Po celej Zemi je pár jedincov, ktorí majú pripraviť ľudstvo na budúce dianie, a pritom u nás, teda pri prameni živej vody, zostávajú všetci ľahostajní.
A znovu sa aj tu potvrdzujú Kristové Slová:

,,Nikto nie je doma prorokom!”

Odkaz na spomínanú reportáž:
Pri požiadavke veku zvoľte „Teraz nie“ a potom pod videom nájdite reportáž, s názvom „Švédska krízová brožúrka“, je 5. zhora!

https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/televizne-noviny/84196_televizne-noviny

My radíme to isté, len s tým, aby to rádio malo príjem aj krátkych vĺn – SW!

Je to predsa to SLOVO PRIAMO OD BOHA, ktoré bude v tej dobe najdôležitejšie, a je aj dnes,
len žiaľ, mnohí na neho akosi nechceme dbať!

_______________________________________________________________________________________________________________________
22. máj 2018; dňa 27. mája 2018 príspevok doplnený o POKRAČOVANIE pod ***

(NE)POZNANÁ MÚDROSŤ
 

Teraz bude nasledovať jedno zaujímavé prežitie, ktoré je pre väčšinu dnešnej populácie úplne neznáme, pre niektorých dokonca bude možno na smiech, pre iných „vzdelaných“ bude dokonca urážlivé, ba úplne neuveriteľné, ale pre mňa, po mnohých podobných prežitiach, ba následne aj po dokonalom poučení, je dlhšiu dobu bežnou realitou. Treba ale dodať, že už nie som sám, ale týmto poučením, ba aj prežitiami, sa môžu prezentovať viacerí!
Okolnosti zariadili, že počas jednej soboty sa u nás, ako starých rodičov, streli traja vnuci vo veku 7 – 6 – a 4 roky. Sedeli sme v záhrade a strážili čerešne pred nájazdom vtákov, ale bola to skôr zábava ako plodná aktivita. Ten vekovo stredný vnuk zrazu vykríkol: „Aha, tu je vták!“ A skutočne v skleníku bol mladý vrabec, ktorý sa z neho nevedel dostať von. Ja som ho chytil a chcel som ho pustiť, ale vnuci na mňa naliehali, aby som sa im dal s ním pobaviť a tak som našiel škatuľu a dal som ho do nej so zámerom, že na chvíľu sa pobavia a potom vrabca pustíme. Lenže takto nevidený, nebol pre nich zaujímavý a tak sme išli do druhého skleníka a tam som vrabca vypustil, aby ho mohli vidieť.

Lenže po čase ich aj to omrzelo a tak som im povedal, že ho ideme pustiť, lebo ešte sa nedokáže živiť, nakoľko je mladý a neskúsený a tak potrebuje opateru rodičov, ako aj oni. A tak som ho vyhodil na strechu, nad ohradu sliepok, kde vrabce chodia kradnúť potravu sliepkam v nádeji, že ho tam rodičia objavia a postarajú sa o neho.
Lenže aj mladému vrabcovi bolo dlho čakať a tak sa rozhodol zletieť, ale žiaľ, skončil v ohrade medzi sliepkami. Lenže sliepky sa zachovali podivne, na moje prekvapenie sa jedna vrhla na neho a chytila ho do zobáka a samozrejme, ako to sliepky robia, - že keď má jedna veľký kus potravy, tak druhé sa jej ho snažia ukoristiť, čo sa tentoraz stalo osudným chudákovi mladému vrabcovi. Sliepky ho jednoducho rozporciovali a zožrali!
Touto aktivitou som bol zaskočený aj ja, aj keď sme už mali raz takú sliepku, ktorá netolerovala krádeže potravy a po vrabcoch išla útokom, ba sa jej báli a vyhýbali sa jej a keď bola na blízku od kŕmenia, tak si vôbec netrúfali na krádež.
Nakoniec som sa aj potešil, lebo som si začal myslieť, že znovu máme v stáde sliepok „policajta“, ktorý bude držať zlodejov – vrabcov v šachu. Myslel som, že ešte posmelené dobrým jedlom z vrabca, táto aktivita ešte stúpne a s vrabcami budeme mať konečne pokoj. Toto prežitie ma tak nadchlo, že som potom sledoval, ako sa začnú po tejto skúsenosti sliepky voči vrabcom chovať a či sa môj predpoklad splní. Lenže nenasledovala želaná radosť, ale sklamanie! Vrabce kradli sliepkam potravu aj potom! Nie je teda vrabec, ako vrabec! A aký je medzi nimi rozdiel? Toto je otázka pre všetkých, ktorí si namýšľajú, že sú znalcami prírody a jej zákonov!
Na túto otázku ja už dávnejšie odpoveď poznám, ba sformuloval som ju v jednom objave prírodného zákona, ktorý je tak jednoduchý, ale zároveň dokonalý, ako všetky zákony Božie. Pri objave tohto zákona som bol veľmi uveličený, ba možno som sa aj obával, či neblúdim. Lenže život, ale neskôr aj niekto iný, mi tento zákon potvrdil, ba presvedčil ma, že som nič neobjavil, lebo už dávno nám tento zákon bol dokonale vysvetlený.
Vráťme sa však ku tomuto prežitiu a vysvetlime si na ňom, prečo je nie vrabec ako vrabec, ani sliepka ako sliepka, ba ani človek, ako človek, a dokonca to platí pre všetky živé tvory; ale súvisí to ešte aj s ďalším prírodným zákonom, ktorý ale teraz vynecháme, aby text nebol príliš obšírny. Vo všetkom živom je vývoj a ten sa nekončí iba v tejto nám viditeľnej hrubohmotnosti. Rozhoduje tu jedna „maličkosť“! Myšlienky tvoria formy, ktoré sú pre iné živé bytosti čitateľné a dokážu na ne reagovať. Ten mladý vrabček bol vystrašený a jeho myšlienkové formy sliepky takto vyhodnotili a aj patrične na ne zareagovali. Lenže keď priletí starý a už zlodejstvom ostrieľaný vrabec, ten je nebojácny a jeho myšlienkové formy sliepky takto aj vyhodnotia a podľa toho sa správajú!
Ako bolo v úvode napísané, pre väčšinu bude toto vysvetlenie utopia, ale žiaľ, musím konštatovať, že iba ku ich škode, ba na neznalosť tohto zákona už mnohokrát doplatili, ba ešte iba budú doplácať. Tento zákon je pozorovateľný denne, pri všetkých ľudských, ale aj zvieracích aktivitách, ba hlavne tam, kde na nechcené kontakty zvieraťa a človeka často doplácame a nevieme si rady.

Preto možno pomôžu nejaké citáty z tej Pravdy, ba od TOHO, ktorý tieto zákony prišiel vysvetliť, a ktoré sú vlastne JEHO vôľou:
Tlakom a zhustením vznikne vlastnosť magnetickej účinnosti podľa zákona, že všetko silnejšie priťahuje slabé k sebe. Tým sa rovnorodé myšlienkové formy priťahujú zo všetkých strán, zhlukujú sa a zosilňujú čoraz viac moc vlastného pôvodného myslenia a napriek tomu pôsobia tak, že pôvodne vytvorený myšlienkový útvar sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a až pri zrelosti dostane pretvorenú podobu. To všetko dobre v sebe cítiš, avšak stále si myslíš, že je to len tvoje vlastné chcenie. Pri žiadnej veci nedávaš len celkom svoje vlastné chcenie, ale máš pri tom vždy i cudzie!

Nikto nemôže obchádzať prírodné zákony, nikto nemôže plávať proti ich prúdu. Boh je sila, ktorá udržuje v činnosti prírodné zákony; sila, ktorú ešte nikto nepochopil, nikto nevidel, ale ktorej účinky musí každý vidieť, cítiť a pozorovať denne, v každú hodinu, ba aj v zlomkoch každej sekundy, ak len vidieť chce, a to v sebe, v každom zvierati, v každom strome, v každom kvete, v každej žilke listu, keď sa prediera z púpäťa na svetlo. Nie je to zaslepenosť tvrdošijne odporovať proti tomu, zatiaľ čo každý, i samotní tvrdošijní popierači, existenciu tejto sily potvrdzujú a uznávajú? Čo je to teda, čo im bráni, aby túto uznávanú silu nazývali Bohom? Je to detinský vzdor? Alebo určitý stud musieť priznať, že sa po celý čas snažili tvrdošijne niečo popierať, čoho jestvovanie im už oddávna bolo jasné?
Asi nič z toho. Príčina spočíva v tom, že sa ľudstvu tak z mnohých strán predkladali karikatúry veľkého božstva, s ktorými po vážnom skúmaní nemohlo súhlasiť. Všeobsiahla a všetko prenikajúca Božia sila sa musí totiž zmenšiť a zneuctiť pokusom vtesnať ju do obrazu.
Pri hlbšom premýšľaní prídeme na to, že nijaký obraz nemôžeme s ňou uviesť do súladu! Práve preto, že každý človek v sebe prechováva myšlienku na Boha, zdráha sa podvedome proti obmedzeniu tej veľkej nepochopiteľnej sily, ktorá ho vytvorila a ktorá ho vedie.
Dogma má na svedomí veľkú časť tých, ktorí sa vo svojom odpore snažia zachádzať príliš ďaleko, veľmi často i proti istote, žijúcej v ich vlastnom vnútri.
Nie je však ďaleko hodina, kedy nadíde duchovné prebudenie! Kedy sa budú správne vykladať slová Spasiteľa, správne chápať jeho veľké vykupiteľské dielo; lebo Kristus nám priniesol vyslobodenie z temna tým, že nás usmernil na cestu Pravdy, ukázal ako človek cestu k svetlým výšinám! A krvou na kríži spečatil svoje presvedčenie!

Ak teraz uvážime, že rasám, stojacim na nízkom stupni duchovného vývoja je umožnený výhľad iba na rovnako nízke okolie, s malým voľným priestorom nahor, tak nie je ťažko pochopiť, že medzi nízkymi ľudskými rasami môžeme nájsť prevažne len strach z démonov a uctievanie démonov. Teda to, čo môžu vidieť a tušiť.

Pritom spozorujú takíto ľudia najprv fantómy! Teda útvary, sformované iba strachom a úzkosťou ľudí a nimi tiež udržované.
Tieto fantómy nemajú vlastný život a sú celkom závislé od citov ľudí. Sú nimi priťahované alebo odpudzované. Tu sa prejavuje zákon príťažlivosti všetkého rovnorodého. Strach stále priťahuje tieto útvary strachu a úzkosti, takže sa na bojazlivých ľudí zdanlivo priamo vrhajú.

Keďže fantómy sú teraz spojené roztiahnuteľnými vláknami s pôvodcami, t. j. s rovnako bojazlivými ľuďmi, preto každý bojazlivec vždy príde nepriamo do spojenia tiež so zástupom bojazlivých a úzkostlivých ľudí. Od týchto dostáva nový príliv, ktorý jeho vlastný strach a úzkosť ešte len zvýši, a to ho môže nakoniec dohnať až k zúfalstvu, k šialenstvu.
Nebojácnosť, teda odvaha, naproti tomu bezpodmienečne odpudzuje také fantómy prirodzeným spôsobom. Preto je nebojácny človek, ako je dobre známe, vždy vo výhode.

Keby sa teraz niektorému človeku sňala páska z očí, takže by mohol nazrieť do najbližšieho jemnohmotného okolia, zdesený by uvidel spočiatku len divý zmätok, ktorého by sa mohol naľakať. Ale len dovtedy, kým by nespoznal v ňom spočívajúcu silu, ktorou ako ostrým mečom je schopný raziť si voľnú cestu. Bez námahy, len svojím chcením. Uvidel by státisíce rôznych myšlienkových foriem, všetkých možných a pre pozemský zrak často i nemožných podôb. (*) Videl by, že každý útvar, ostro vyhranený, prejavuje a žije presne to, čo bolo skutočným chcením pri vytvorení myšlienky. Neskrášlene, zbavené akéhokoľvek umelého zastierania.
Avšak aj napriek tisícorakým druhom rozoznal by po čase ihneď podstatu každej myšlienkovej formy, to znamená, že by vedel, kam patrí, i keď by mala najrozličnejšie podoby. Presne tak, ako môžeme rozoznať podľa vzhľadu človeka od zvieraťa, alebo poznávať dokonca rôzne ľudské rasy podľa určitých znakov v tvári, práve tak aj myšlienkové formy majú celkom určité charakteristické znaky, ktoré zjavne ukazujú, či útvar patrí k nenávisti, závisti, k zmyselnosti alebo k inej charakteristickej skupine. Každá z týchto základných charakteristických skupín má svoj určitý poznávací znak, vtlačený jednotlivým myšlienkovým formám ako základ, stelesnený vlastnosťou myšlienky, pritom nezáleží na tom, akú vonkajšiu podobu nadobudli tieto útvary vplyvom tvorivej myšlienky. Takže aj napriek najpodivnejšiemu znetvoreniu útvaru do najstrašnejších znetvorenín dá sa ihneď rozoznať, ku ktorému základnému druhu útvar patrí. S týmto poznaním zaniká i zdanlivo divoký zmätok, javiaci sa ako taký.
Vidíme neotrasiteľný poriadok a prísnosť základných zákonov, prúdiacich celým stvorením, kto ich spozná a prispôsobí sa ich smeru, tomu poskytnú nedoziernu ochranu a prinesú veľké požehnanie. Kto sa však proti týmto zákonom postaví, bude nimi buď zrazený a rozdrvený, alebo prinajmenšom postihnutý a drsne obrúsený. V bolestiach a v trpkých skúsenostiach bude pretváraný tak dlho, kým nezapadne do prúdu týchto zákonov a neprestane im byť prekážkou. Len potom bude môcť byť nimi unášaný nahor.
Tieto myšlienkové formy vysielajú spätné účinky nielen na ľudstvo, ale zasahujú i ďalej; lebo do toho istého jemnohmotného sveta bližšieho okolia patrí i väčšina prírodných bytostí. Kto sa raz vyrovnal so skutočnosťou, že všetko žije, a preto je vo formách, či je to už pozemsky viditeľné alebo nie, tomu nebude nijaký krok ťažký predstaviť si, že aj prírodné sily sú formované. K týmto prírodným silám patria okrem už mnohými, predtým viac než teraz vídanými trpaslíkmi, vílami, sylfami, rusalkami atď., tiež bytosti vzduchu, ohňa a vody. Sú tiež ovplyvňované myšlienkovými formami, čím opäť vzniká mnoho dobra alebo zla. A tak to pokračuje. Jedno zapadá do druhého, ako do súkolesia mechanizmu, zostrojeného s najväčším umením.

S OBDIVOM stoja často ľudia pred inštinktívnym počínaním zvierat. Pripisujú zvieratám nejaký zvláštny zmysel, ktorý u ľudí buď úplne vymizol, alebo ho nechali zakrpatieť. (**)

Ako som už vysvetlil v jednej predchádzajúcej prednáške, duša zvieraťa nepochádza z duchovného ako človek, ale z bytostného. Z bytostnej časti stvorenia pochádzajú aj bytosti živlov: škriatkovia, elfovia, víly, rusalky atď. ktoré pôsobia v tej časti stvorenia, ktorú ľudia nazývajú všeobecne prírodou; teda vo vode, vo vzduchu, zemi a ohni. Taktiež tie, ktoré sa zaoberajú vývojom a rastom hornín a ešte všeličím iným. Tieto však pochádzajú z inej časti bytostného než duše zvierat. Lenže ich obojstranná príbuzenská rovnorodosť pôvodu donáša so sebou väčšiu schopnosť vzájomného poznania. Preto zviera musí bezpodmienečne poznať lepšie tieto bytostné tvory, než to dokáže človek, ktorého pôvod je v duchovnom.

(*) – Táto veta je pre uvedené prežitie kľúčová, ba nie iba pre toto prežitie, ale pre naše nevedomé konanie, ktoré sa teraz zdá „študovaným“ na smiech, ale žiaľ, spôsobuje veľa nášho nešťastia, ktoré v nevedomosti pyšne živíme. Mnohí sa nechávajú pri svojej domnelej múdrosti obdivovať, lenže práve tí, budú v budúcnosti dokonca sami sebe na smiech! Ako bolo v citátoch uvedené, zvieratá sú v tomto smere vo výhode, lebo tento Boží dar neodvrhli tak, ako my ĽUDIA! Tak kto je tu potom na smiech?!

Čo na to povedia terajší enviromentalisti, ochranári a všetci samozvaní znalci prírody?!

***

DOPLNENIE
 

Nakoľko prišlo k istej odozve na tento príspevok na vysvetlenie prírodného zákona, je potrebné isté doplnenie:
Problém v pochopení, už aj pre znalých Slova, v ktorom sú vysvetlené prírodné zákony, spočíva v tom, že niektorí si nedokázali pripustiť, že aj zviera tvorí myšlienkové formy, alebo citové! Uvažovali, že je to iba výsadou ducha!

Už aj naša veda potvrdila, ba dokázala to pokusom, pri ktorom boli testované tri deti vo veku 6 rokov, z ktorých boli dve dievčatá a jeden chlapec a oproti bol papagáj.
V zhotovenom trezore bola maškrta, ale bola chránená akoby šiestimi zámkami, teda bolo otvorenie zabezpečené tak, aby bolo nutné prekonať šesť rôznych odlišných zabezpečení, oproti vniknutiu.
Z tých troch detí, to dokázal iba ten chlapec, ale papagáj bol rýchlejší, aj keď nemá ruky, ale iba zobák. Dôležité bolo logické myslenie. A papagáj bol teda úspešnejší. To je jasný dôkaz, že výsada myslenia je nie iba pre ducha.
Že zvieratá myslia, má potvrdené aj mestský človek, ktorý nie je zväčša v takom úzkom spojení s prírodou. Mnohí ľudia v meste však chovajú napr. psy a každý majiteľ psa musí mať s tým predsa osobnú skúsenosť. Inteligencia, teda schopnosť myslenia psa, bola dokonca aj meraná a známe sú aj rebríčky najinteligentnejších psích rás. A keď sme už zistili, z hrubohmotných skúseností a prejavov zvierat, že aj ony myslia, a zo Slova tiež vieme, že dianiu v hrubohmotnosti musí vždy predchádzať dianie v jemnohmotnosti, resp. vo svetoch jemnejších, už to by nám mohlo stačiť ako dôkaz, že museli vzniknúť u zvieraťa najskôr myšlienkové formy a až potom sme videli v hrubohmotnosti ich prejavy a následné konanie.

V našom prípade s vrabcom a sliepkami, sa jedná ale o niečo iné, ktoré toto dianie ešte podtrhuje!

Iste každý uzná, že strach má aj zviera, teda nie iba človek! A tento stav strachu, zmení astrálne vyžarovanie tela zvieraťa a už aj z uvedeného citátu (**) vyplýva, že zviera dokonalejšie komunikuje s bytostným, teda so zvieraťom na astrálnej, teda jemnejšej úrovni. Lenže je potrebné teraz si to ešte potvrdiť ďalšími citátmi:
Ako som už povedal, rôzne druhy hmotnosti sa nedajú zmiešať, možno ich však pomocou bytostného viazať a tiež mnohonásobne spájať. V týchto väzbách a spájaniach vznikajú potom teploty a vyžarovania. Každý jednotlivý druh hmotnosti vytvára pritom svoje charakteristické vyžarovanie. Toto sa potom zmieša so žiarením iných, s ním spojených druhov a dohromady dáva veniec žiarenia, ktorý je dnes už známy a nazýva sa skrátka ód alebo vyžarovanie. Tak má svoje vyžarovanie každý kameň, každá rastlina, každé zviera a možno ho pozorovať. Je veľmi rozdielne podľa stavu tela, teda obalu alebo tvaru. (*) Preto sa vo venci žiarenia dajú pozorovať i poruchy a podľa toho rozoznať choré miesta obalu.
Veniec žiarenia dáva teda každému tvaru príslušné okolie, ktoré vytvára jednak ochranu pri obrane a jednak most k ďalšiemu okoliu. (*) Okrem toho, dolieha ešte aj na vnútro, aby sa zúčastnilo na vývoji bytostného jadra v tom najhrubšom zmysle; lebo v skutočnosti pripájajú sa k vlastnému pôsobeniu vo stvorení ešte mnohé veci. Tieto smiem odvíjať len pomaly, krok za krokom, aby som vážne hľadajúcim uľahčil vniknutie do zákonov stvorenia.

Zmes vyžarovania má však omnoho väčší význam, než mohlo ľudstvo doteraz prebádať. Netušia ani desatinu z jej vlastnej úlohy!

Nech si predstaví prasilu, vyliatu ako žiarenie na dielo stvorenia! Ona ním prechádza do každej časti a každého druhu. A každá časť a každý druh ju dáva ďalej v pozmenenom žiarení. Rôznorodá podstata jednotlivých častí stvorenia prináša tak zmenu v pôvodnom žiarení a táto mení tiež farbu tohto žiarenia. Tak sa celé stvorenie javí ako čarokrásny obraz najnádhernejšieho farebného žiarenia, ako by to nedokázal znázorniť nijaký maliar. A každá časť stvorenia, každá hviezda, dokonca každé jednotlivé teleso nech je sebamenšie a sebanepatrnejšie, podobajú sa jemne brúseným hranolom, ktoré každý prijatý lúč mnohonásobne farebne pozmenený, vyžaruje ďalej.

Podľa toho, ako teraz človek, teda duch rozvíja a ovláda farby vo svojom vlastnom vyžarovaní, tak nalaďuje aj svoje vlny ako u rádia na tie isté farby a prijíma ich potom z vesmíru. Toto prijímanie môže sa práve tak dobre označiť ako priťahovanie alebo príťažlivá sila rovnorodosti. Nezáleží, ako sa to nazve, dej ostáva stále ten istý. Veď farby označujú iba druh a druh udáva farbu. V tom teraz spočíva tiež stratený kľúč k pravému kráľovskému umeniu astrológie, ako aj kľúč k liečeniu bylinami, a práve tak aj k popieranému umeniu liečivého magnetizmu. Je v tom kľúč k umeniu života ako aj k stupňom duchovného vzostupu. Týmito stupňami alebo takzvaným rebríkom do neba sa nemieni nič iné, než jednoduchý nástroj, ktorý sa má použiť. Oká tejto siete žiarenia vo stvorení sú priečkami tohto rebríka. V tom je všetko, celé vedenie a posledné tajomstvo vo stvorení.

Toto je iba malý príklad toho, aké dôležité je poznať tie prírodné
Božie zákony!

***

27. máj 2018

POKRAČOVANIE

NIE JE VRABEC, AKO VRABEC,
ALE ANI ZEMIAK, AKO ZEMIAK

 

Iste nie je náhoda, že ten príbeh s vrabcami má aj svoje pokračovanie, lebo ja už dlhú dobu iba na náhody neverím! Nasledovalo ďalšie prežitie, ktorého vysvetlenie dokonale doplní to predošlé prežitie s vrabcami.

Na zemiakoch už viac ako dva týždne manželka zbiera pásavky - mandolíny, lebo sa vyrojili tiež včaššie, ako po iné roky. Lenže veľmi dôležitú informáciu mi poskytla až nedávno. Má zasadených viac odrôd zemiakov, ale na jednej odrode, ktorú sme schválne kúpili od Poliaka, ktorý ich bol u nás predávať, ešte nenašla tohto škodcu vôbec. Ale čo je zaujímavé pre mňa najviac, tak to je skutočnosť, že tieto zemiaky vykazujú a potvrdzujú tú našu teóriu o zmene vyžarovania aj hrubohmotne. Z toho dôvodu som urobil aj snímky, ktoré to potvrdia, lebo je to zrejmé aj na pohľad. Tieto zemiaky sú svetlejšej farby, majú odlišnú farbu listov a byle od všetkých ostatných, ktoré máme zasadené, čo súvisí s tým, že temné ľudské vlastnosti, ešte neovplyvnili jemnejšie telo týchto rastlín. V jemnejšej úrovni by pre vidiaceho žiarili fialovo. Prečo práve všetky ostatné odrody a to je ich asi šesť, majú rovnakú farbu, teda tmavšie zelenú, iba tie jedny sú svetlejšie?!
Jednoducho v Poľsku sa pestujú zemiaky vo veľkom, a tak si ich tam nikto nezávidí, ako u nás. Hlavne keď ich máme v záhrade, ako my, ba chodí okolo viac ľudí a každý sa diví, že máme v záhrade zemiaky vždy na tom istom mieste, a máme ich vždy pekné.

Nasledujú spomínané fotografie:

 

Šesť radov zemiakov má odlišnú farbu!

Aj keď sme už na stránke podali veľa dôkazov PRAVDY a funkcie Božích zákonov, výsledok zostáva žalostný. Stále dúfame, že nájdeme prístup a cestu k niektorým ľuďom, ktorí ešte úplne nezostali ľahostajní, ba dokážu byť všímaví a aj logicky myslieť.
Nech všetci odporcovia Pravdy, skúsia nájsť logické vysvetlenie týchto faktov, ktoré sme teraz znovu poskytli.

Viac sa urobiť nedá!

_______________________________________________________________________________________________________________________
1. máj 2018

ŽIARENIE

 

„Čo sa to deje s našou Zemou, planétou a prírodou?“ - v nejednom z nás vyvstávajú v poslednej dobe denne podobné otázky. Aj v médiách píšu: „Už nemáme jedno ročné obdobie! Stratili sme jar, máme rovno leto...“, z inej strany zas počuť: „Všetko v prírode je inak, ako to bolo za našich čias!“
Všetko sa skutočne zmenilo a urýchlene sa rúti vpred, čo má opäť svoju príčinu, ktorá nám však bola objasnená už dávno!

V tomto príspevku by sme radi poukázali na niečo, čo sa nedá prehliadnuť a je bijúce do očí, hlavne pre toho, kto má záhradu a všíma si okolie. Počas tejto jari zakvitli všetky stromy tak bohato, ako som to ešte nevidel a to všetky druhy. Napríklad hroznu vždy na jar vylamujem tie výhony, ktoré nenasadili kvety, lenže tohto roku som nemal veľmi čo vylamovať, lebo na každom ročnom výmlade je nasadený nie iba jeden strapec, ale dva. Mladé (malé) hrozno pod oknom, ktoré by ešte nemalo kvitnúť a rodiť, má tiež už veľa kvetu. Túto neobvyklú bohatosť zakvitnutia si všimli a potvrdili aj iní ľudia z rôznych kútov Slovenska.
Príčinou tejto očividnej zmeny, je zmena žiarenia v Súde, čo máme potvrdené v nasledujúcich citátoch zo Slova Pravdy, Posolstva Grálu:
„Je však vo vôli Božej, že sa človek musí konečne spamätať a celkom splniť svoju úlohu v tomto stvorení! Ak to nespraví, dôjde teda ako zhnitý plod tohto stvorenia k prezretosti a rozpadne sa. Božie svetlo, vysielané teraz Bohom prostredníctvom Syna Človeka do stvorenia, pôsobí v ňom ako na rastliny v skleníku, ktoré pri zvýšenej teplote musia urýchlene vyháňať kvety a plody.“

„Je to žatva všetkej sejby, ktorá od počiatku ľudského pôsobenia bola nasiata ľudským chcením. Žatva všetkého správneho ako aj nesprávneho, bez ohľadu na to, či toto nesprávne kedysi vzniklo zo zlomyseľnosti alebo iba z neznalosti Božích zákonov vo stvorení. Zvýšenou silou Svetla dostáva sa do rozkvetu a musí zjavne ukázať svoje plody, ktoré pri tomto konečnom súde, musia prijať pôvodcovia, a stúpenci ako aj ich potomkovia ako odmenu alebo trest vo zvratnom prúdení spätného pôsobenia!“

Musia rásť, súc pritom Svetlom pozdvihované a posilňované pre ďalšie jestvovanie, ak zákonom tejto sily Svetla zodpovedajú, alebo sú len posilnené, aby sa v prudkom vyrastaní na tejto sile Svetla zlomili a tým sami seba odsúdili, ak zákonom tejto sily Svetla nezodpovedajú, a nemôžu s ňou preto docieliť spojenie. Pritom sa všetko nesprávne samo v sebe vyžije až na smrť tým, že to všetko teraz dospeje k viditeľnému prejavu, a to aj to, čo by sa rado ešte skrylo. Nič sa naďalej nemôže udržať skryté pod tlakom Svetla, musí to von, musí na denné svetlo, musí ukázať v čine svoje plody! Aby sa v tom celkom presne spoznalo, aké skutočne je. A to všetko samo od seba.

„Je prirodzené a zákonmi stvorenia podmienené, že všetky zlé vlastnosti vyženú teraz ku koncu aj tie najsilnejšie kvety; musia priniesť svoje odporné plody, aby sa v nich vyžili a vzájomne usmrtili. Do varu musí sa všetko dostať silou Svetla! Avšak z tohoto vrenia môže tentoraz povstať opäť iba dozreté ľudstvo, schopné a tiež ochotné prijať s vďakou a jasotom tieto nové zjavenia z Boha a podľa nich žiť, aby tak správnym pôsobením putovalo stvorením.“

„Rozhliadnite sa okolo seba, ľudia, jasne a nezaujato; musíte bezpochyby spoznať samočinné Božské zákony Najsvätejšej vôle, lebo máte pred sebou plody svojej sejby! Kam sa len pozriete, všade prevládajú hlučné reči, ktoré dnes riadia všetko z najvyšších miest. Táto sejba musela rýchlo dôjsť do takého kvetu, aby teraz v dozrievaní ukázala svoje skutočné jadro, a potom sa ako nepotrebná zrútila.
Musela dozrievať pod zvýšeným tlakom zo Svetla, musí vyháňať do výšky ako v skleníku, aby vo svojej prázdnote, stratiac všetku oporu sa zrútila a pochovala pod sebou všetko, čo v ľahkomyseľnej dôvere alebo v sebeckej nádeji sa domnievalo byť ukryté pod jej ochranou.
Čas žatvy už začal! Tým dopadajú teraz späť všetky následky nesprávnych rečí čoraz viac ako na jednotlivcov, tak aj na celé masy, ktoré takéto reči podporovali.“

Tento posledný citát presne zapadá do našej doby a zodpovedá udalostiam, ktoré takmer denne prežívame na celej Zemi, ba čerstvo aj u nás na Slovensku a ešte aj prežívať v zvýšenej miere budeme musieť, pokiaľ my samotní v nás nevykonáme zmenu! Všade navôkol sa v týchto časoch vo väčšine iba ,,melie pántom“, ako sa zvykne ľudovo hovoriť, za doprovodu hluku a v sprievode davov! Ale história nás predsa už dávno poučila, že na strane davov ešte v minulosti nikdy nebola Pravda, ale vždy iba túžba po moci, ktorá dokázala objaviť toho pravého krikľúňa a s jeho pomocou  to dopadlo vždy tak, ako za čias Ježiša, keď stačilo, aby jeden zakričal: „Ukrižovať!“ Pripojili sa hneď všetci tí, ktorí nemali vlastný názor a ani netušili, prečo sa vlastne pridali. Toho prvotného krikľúňa bolo práve potrebné správne vybrať, aby to malo patričný úspech, a potom tomu ešte aj patrične pomôcť.
Tieto aktivity nespokojnosti sú teda tiež vyháňaním kvetov do plodov -  nesprávnej ideológie, ktoré sa teraz ukazujú v pravom svetle!
Kde sa len pozrieme, každý je v prvom rade s niečím, alebo s niekým nespokojný, ale len zriedkakedy a nemnohí obrátia zrak aj na seba samého. Hľadíme susedovi do záhrady a kričíme: ,,Aha, tu máš plevel! ...a aký!“  No vyčistiť si vlastnú záhradu nám je už zaťažko!
Existuje jedno príslovie: ,,Nenarodil sa ešte ten, ktorý by vyhovel všem!“
Ale my vám hovoríme, že sa narodil, ale je odmietaný! Ale Ten vyžaduje najprv zmenu a prácu na sebe samom! A práve z Jeho Slova, pre naše poučenie, opäť v tomto príspevku čerpáme!

V súvislosti s pozorovaním bohatého kvitnutia v záhrade som mal aj jeden sen, ale ten nebol veľmi priaznivý, nakoľko sa mi snívalo, že som už v jeseni obral jablká, ktorých bolo veľa na kusy, ale boli malé ako čerešne. 
Tak, ako to vždy u mňa chodí, tak aj teraz, prišlo mi po ďalšej noci akoby vysvetlenie toho sna.
Myslím, že v snoch bývajú obrazy väčšinou v symbolických súvislostiach, preto tie jablká nesymbolizovali skutočne malé plody, ale ako viete, jablko zostalo symbolom ľudského poznania - rozumu, ba následne pádu do hriechu a dedičného hriechu. V tom sne by to mohlo znamenať, že to ľudské poznanie - rozum, na ktorý sme boli vždy takí pyšní a narástol do veľkých rozmerov, stane sa konečne malým, presne takým, ako v tom mojom sne. Môže to byť ale aj tak, že sa to prejaví aj hrubohmotne skutočne na tých jablkách - že budú aj tie malé! Ako to dopadne, to nám ukáže prežívanie!

Podstatná na tomto pozorovaní zostáva neprehliadnuteľná súvislosť so Slovom Pravdy, ktoré sa neustále napĺňa a ktoré by nás malo podnietiť k  Jeho spoznaniu, k poznaniu a žitiu večných - Božích zákonov,
ktoré sú v ňom vysvetlené.

Že je všetko dobré i zlé podporované, aby sa prejavilo, že všetko vyháňa intenzívne kvety a ide do plodov, v prírode ako i u ľudí, dokazuje, že Vyslanec Svetla, ktorého príchod je očakávaný v Súde, je už veľmi blízko.

Dajme si pozor, aby sme neboli pri žatve vylúčení ako hluché klasy – tí ktorí Slovo Pravdy odmietajú, alebo tí ktorí sú leniví a nemajú naň čas, ako i tí, ktorí ho čítajú, ale nesnažia sa ho naplno v každej oblasti  žiť a vyčistiť bezohľadnou prísnosťou k sebe samému – rúcha svojho ducha!
Hodina, kedy bude na potrebnú nápravu už neskoro, sa blíži a príde vtedy, keď to budeme najmenej očakávať!