_______________________________________________________________________________________________________________________

OZNAMY
 

DÔLEŽITÝ OZNAM:

Vážení čitatelia a poslucháči!

Nahrávku a video s Úvodnou reláciou, ktorá je súčasťou obsahu nášho vysielania a ktorej uverejnenie na našej stránke bolo Prvým krokom v tejto aktívnej pomoci, sme presunuli do samostatného, novovzniknutého priečinka s názvom:

„ČO SA TO DEJE?“

Do tohto priečinka pribudnú postupne ďalšie nahrávky z pripraveného archívu Rádia Záchrana. Kedy a ktoré to budú, závisí od miery a spôsobu nastávajúceho duchovného budíčka, ktorý bude v prichádzajúcom období zvoniť čoraz hlasnejšie. Pretože už iba tvrdé rany dokážu ľudí vnútorne otvoriť a primäť ich klásť si tie správne otázky, ktoré vedú k PRAVDE a tým aj k duchovnej záchrane!

kolektív Rádia Záchrana

***

Vážení čitatelia,
dňa
14.2.2021 sme do priečinka „ČO SA TO DEJE?“  pridali nový príspevok ODMIETNUTÁ ZÁCHRANA... - NEPOZNANÁ MINULOSŤ. Nový príspevok sa nachádza na spodku strany.

kolektív Rádia Záchrana

_______________________________________________________________________________________________________________________
8.2.2021

DETSKOSŤ ... STRATENÁ

 

Dôležité rady Ježiša, ale aj Syna Človeka- Imanuela, zostali nevyužité preto, že zostali vlastne nepochopené: „Buďte ako deti!“ Dnešný človek už stratil svoju detskosť preto, že už vlastne nevie, čo to tá detskosť je. Aj keď v Slove Syna Človeka nám to bolo vysvetlené, predsa len stále zostáva istá medzera v pochopení aj toho vysvetlenia. Aj ja sám som zostával v tomto pochopení dlhú dobu v určitom druhu neistoty, alebo lepšie povedané, v istej bezradnosti v tom, prečo ten dospelý človek už tej detskosti nie je schopný v prežívaní. V Posolstve Grálu je nám vysvetlené, že detskosť je vlastne čistota v cítení, myslení a konaní!
Lenže vysvetlené je nám aj to, že pravej čistoty je ľudský duch vlastne nie schopný, a nahrádza ju vernosťou! Vernosťou vo všetkom cítení, myslení a konaní, by sa mala stať tá snaha pri túžbe ducha po zdokonalení! Pravá čistota prináleží jedine Bohu!

Udržať si vernosť voči vlastným ideálom, ktoré je ochotný dať na prvé miesto vo všetkom svojom cítení, myslení a konaní, to je to približovanie sa ku tej čistote.
Deti to majú uľahčené v tom, že sú si vedomé svojej malosti, nedokonalosti a potreby ochrany od svojho rodiča, ktorú vyciťujú, ba aj potrebujú, lebo cítia, že bez tejto pomoci by samotné nemohli jestvovať. A je to toto cítenie vlastnej malosti, ktoré robí dieťa prirodzene pokorným, zbavuje ho pýchy a namyslenosti na domnelú veľkosť, ba to v ňom stále udržuje úctu a rešpekt voči rodičovi. A je to ten stratený rešpekt, ba aj úcta, ktorý dospelého vzdiali od tej detskosti, lebo si začne namýšľať, že už toho rodiča nepotrebuje, ba že ho svojou chytrosťou prevýšil a takto sa pripraví o ten najcennejší poklad – o tú veľmi potrebnú detskosť! 
Lenže takýto „dospelý“, vôbec nie je dospelým, lebo zabúda, že stále zostáva dieťaťom stvorenia, ba stále má nad sebou rodiča, od ktorého stále prijíma a to bez tej potrebnej úcty ku nemu, ale hlavne bez toho nutného rešpektu. Zabudol na toho pravého rodiča – Boha!
Nami už bolo na našej stránke napísané:

„Človek sa povýšil nad Boha, ale na druhej strane sa znížil pod zviera!“

A takto človek prevrátil prírodné – Božie zákony a stratil tú potrebnú detskosť, bez ktorej už nie je schopný správne žiť vo stvorení Božom. Takto smeruje ku svojej duchovnej smrti, ale nie k večnému životu. Narastá jeho pýcha a namyslenosť, a následne všetky zlá, ktoré teraz nášmu svetu vládnu. Lenže tak, ako pri neposlušnom dieťati je potrebné niekedy použiť aj ten primeraný trest, tak dopadneme aj my, ba nám je to zasľúbené:

Ľudia sa musia ešte naučiť svojho Boha sa báť!

A toto ľudstvu dneška chýba, ba toto na nás v blízkej dobe čaká! Teda tí, teraz „mocní“, traste sa aj vy, lebo tiež zostanete bezmocní! Rovnako vy, ktorí sa teraz cítite vzdelaní, tiež sa budete zakrátko hanbiť, keď ku nám zavíta pravá múdrosť! No a tí teraz ľahostajní, strach aj vás prinúti k zamysleniu! Buďte ako deti! To je tá pravá rada! Tentoraz iba od človeka, ktorý to konečne pochopil, ba chce sa podľa toho zmeniť.

Záverom treba podotknúť, aby si niekto nevysvetľoval znovu tú detskosť nesprávne, teda aby to neodporovalo minulému príspevku a nesnažil sa tú detskosť spájať s tou ústupčivosťou, alebo inak povedanou zmäkčilosťou. Preto je potrebné ešte niečo dôležité doplniť:

Zmäkčilosť prináša škodu vám samým, ale aj tým, o ktorých veríte, že sa im takto zapáčite. Raz budete súdení niekým vyšším a s takou spravodlivosťou, ktorej ste sa dávno odcudzili vlastnou vinou, alebo ste sa od nej sami vzdialili.

Dospelý nesmie zabúdať, že detské nie je detinské. Teraz ale neviete, čím detské môže tak pôsobiť a čo to vlastne je! Prečo Ježiš povedal: „Buďte ako deti!“
Aby ste vyskúmali, čo je detské, musíte si najprv ujasniť, že detské nie je vôbec viazané na dieťa. Predsa sami určite poznáte deti, ktorým ozajstná krásna detskosť chýba! Jestvujú teda deti bez detskosti! Zlomyseľné dieťa nebude nikdy pôsobiť detsky, práve tak ako nevychované, či vlastne nevychovávané dieťa!

Z toho jasne vyplýva, že detskosť a dieťa sú dve samostatné veci.
To, čomu sa na zemi hovorí detské, je časťou pôsobenia čistoty! Čistoty vo vyššom zmysle, nielen v pozemsky ľudskom. Človek, žijúci v lúči Božej čistoty, ktorý vo svojom vnútri ponecháva priestor pre lúč čistoty, získal tým aj detské, či je to už v detskom veku alebo ako dospelý.

Detskosť je prejavom vnútornej čistoty alebo znamením, že sa taký človek oddal čistote, že jej slúži. To všetko sú len rôzne spôsoby vyjadrenia, v skutočnosti však vždy to isté.
Teda detsky môže pôsobiť len dieťa vnútorne čisté a potom dospelý, ktorý má v sebe čistotu. Preto pôsobí osviežujúco, oživuje a budí dôveru!

Prebuďte sa a postavte sa bojovne proti všetkému temnu, potom sa vám dostane tiež pomáhajúcej sily. Slabosi však stratia i tú trošku sily, ktorú majú, lebo ju nevedia správne použiť. Bude im tak vzaté ešte i to málo, čo majú, pretože podľa zákona príťažlivosti rovnakého druhu to bude pritekať k tým, ktorí silu používajú horlivo a správnym spôsobom. Tak sa naplní slovo pradávnych zasľúbení.

_______________________________________________________________________________________________________________________
30.1.2021

V SLUŽBE SVETLU

 

A či v službe temnu?  Pred tieto dve otázky postavili nás a niektorého čitateľa, posledné naše dva príspevky! Aj keď sme sa snažili zodpovedať túto otázku voľným citovaním zo Slova Pravdy, možno sme neuspokojili práve toho, kto o našej aktivite zapochyboval. Lenže už sme uviedli toto: „Ako čítajú niektorí Slovo Pravdy, keď nevidia to čo vidíme my?“ Celé Slovo je plné citátov a poučení, ktoré odpovedajú na tieto dve otázky! Lenže niekto ich nevidí. Je tu však jedna krátka prednáška, ktorá samotná, a to už v tom jej názve, dokáže dať stručnú, ale výstižnú odpoveď na tie dve zásadné otázky. Tu je: 

215. Pripravenosť k boju.

Kto chce stáť na strane Svetla, musí byť pripravený bojovať.

„Bojujte proti temnu – vo vás a okolo vás!“

– Tak vám to už bolo povedané. Právom stojí na prvom mieste „vo vás“, lebo to je predpokladom pre toho, kto sa chce stať pravým bojovníkom Svetla. Musíte bojovať proti slabostiam a chybám vo vás, proti vaším zlým sklonom a nevhodným zvláštnostiam, na ktoré ste si zvykli na Zemi. Neočistení nemôžete vstúpiť do služby – vždy by vám to prekážalo vo správnom plnení úkolov, ktoré vám boli uložené.
Bojovať proti temnu okolo vás – to znamená byť stále vo strehu pred falošným našepkávaním, vplyvmi temna vedľa vás, čo môžete vnímať len vnútorne, lebo to nie je hmotného druhu. Patria k tomu vnútorné vplyvy blízkych ľudí, ku ktorým ste sa z vlastného popudu pripojili alebo sa im zaviazali. Tí potom často dosiahnu veľkého vplyvu na vaše jednanie, pretože sa príliš ochotne podvoľujete ich vlastnej vôli. Len zriedkakedy je však vôľa týchto ľudí v súlade s BOŽÍMI zákonmi. Ste ovplyvňovaní ich myšlienkami a citmi, ktoré však nebývajú len šľachetné.
Buďte bdelí v tomto smere a pamätajte, že ste často – bez toho aby ste vedeli – so všetkými svojimi slabosťami využívaní, tlačení a podnecovaní temnom, ktoré vás chce zaťažiť tak, aby ste sa odchýlili alebo zoslabli vo vašom pôsobení pre Svetlo!
Vaša pevná vôľa, novo upevnená, môže tomu ihneď odpomôcť, v okamžiku! Pomyslite na meč dobrého chcenia, o ktorom ste počuli. Môžete zahnať na útek celé zástupy temných bojovníkov, ktorí by vás chceli zovrieť – len keď preukážete odvahu a pevnosť! Oboje je temnu cudzie – vy ale máte so sebou nespočetných svetlých bojovníkov, pre ktorých sú tieto bojové vlastnosti samozrejmé. Tí necúvnu späť, neustúpia zmäkčilo tam, kde musia podľa BOŽIEHO príkazu stáť. Učte sa od nich!
Viete už teda, ako máte viesť ten boj? Žiť verne podľa prejavenej vôle BOŽEJ a v zmysle tejto Vôle stáť na Zemi, neovplyvnení protivníkom a jeho temnými zástupmi, ako aj spolupútnikmi – ľudskými slabochmi, ktorí slúžia jeho vláde, aby zadržali víťazstvo Svetla!
Vy však chcete byť deťmi Svetla, vybavenými zbraňami Svetla: vážnym, dobrým chcením, nikdy nekončiacou Láskou a pripravenosťou k službe, trpezlivosťou a vytrvalosťou, bezpodmienečnou nezištnosťou a obetavosťou! Ježiš vám buď žiarivým príkladom! Nasledujte HO!

Komu už ani táto prednáška nedokáže otvoriť jeho slepé oči, tomu niet pomoci!
Podáva svedectvo toho, ktorej strane slúži!

_______________________________________________________________________________________________________________________
21.1.2021,
doplnenie dňa 26.1.2021 červenou farbou písma v strede príspevku

NESPRÁVNA ÚSTUPČIVOSŤ „SPRAVODLIVÝCH

 

Po našom poslednom príspevku sa zas zdvihla nevôľa, že: „pri takých prípadoch – obťažovania temnými duchmi, by sme mali radiť skôr modlitbu, ako podobné praktiky!“
Na túto radu je znovu najlepšou odpoveďou život sám a skúsenosti v tejto oblasti, ktorú ale rozvedieme podrobnejšie – až neskôr.

Najskôr použijeme stručnú, ale vecnú odpoveď: Takto môže radiť iba ten, ktorý sám slúži temnu, alebo ho chce obhajovať, ale problematike vôbec nerozumie! Aj keď sa pyšne vystatuje svojimi schopnosťami! Prečo? No preto, že temno nepozná ústupčivosť, lebo mu je cudzia! Veď keby to nebolo tak, potom by dávalo pokoj. A modlitby mu tiež nič nehovoria.
Toto predsa potvrdili všetci exorcisti, ktorí sa snažili svätenou vodou a modlitbami zbaviť postihnutých tohto obťažovania. Aj oni zistili, že: „klin sa klinom vybíja!“

Potvrdíme si to iba jedným, krátkym citátom zo Slova:
„Nebojácnosť, teda odvaha, naproti tomu bezpodmienečne odpudzuje také fantómy prirodzeným spôsobom. Preto je nebojácny človek, ako je dobre známe, vždy vo výhode.“

Temní praktizujú nasledovnú taktiku: Spochybniť a následne vystrašiť! A potom už majú prístup k ľudskej duši uľahčený. (*)
Tieto Ježišove Slová by mali byť pre nás tým najdokonalejším poučením, ba najprísnejším varovaním:

„Skôr než kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš!“

Nedokonalé presvedčenie, teda pochybnosť, plodí strach, ktorý oslabuje to pravé, dôležité cítenie, ktoré je tou pravou modlitbou, ktorá jedine podľa Božích zákonov, dokáže nadviazať to potrebné spojenie. Aj keď by to už malo byť pre čitateľa Slova samozrejmé, tie výčitky a ponúkané „rady“, alebo usmernenia, dokazujú niečo iné! Preto bude potrebné doplniť tento príspevok o pár citátov zo Slova:
Nitky sú tak mnohostranné, že niet ničoho, v čom by sa pozemskému človeku alebo tiež duši už od zeme vzdialenej nemohlo nájsť a dostať pomoci posilnenia, útechy a opory v tej chvíli, keď jeho túžba alebo prosba o to nadobudne celkom určitú silu v opravdivom chcení. Nie prv; lebo samotné sformované slová nestačia nikdy k tomu, aby vytvorili spojenie. Ani žiadna prchavá myšlienka.

Musí to byť vrúcna, pravá a opravdivá túžba alebo prianie, bez myšlienkovej vypočítavosti, bez očakávania odmeny, bez niečoho naučeného, čo predsa nikdy nemôže vychádzať tak priamo zo srdca alebo z duše; sformované pozemské slovo už totiž viaže príliš silne. Ono môže vždy udávať iba smer pre chcenie duše, vytýčiť dráhu pre púť, po ktorej chce ísť cit. Avšak nikdy nesmie byť všetkým.
Ak človek nemôže oboje zjednotiť, t. j. slovo so svojím chcením, ak musí priveľmi myslieť na formovanie svojich slov, potom je lepšie modliť sa a ďakovať alebo prosiť len citom bez slov! Potom je to určite neskalené! Pevne sformované slovo veľmi ľahko skalí a zúži každé cítenie.
Omnoho krajšie a účinnejšie je to, ak pri tom môžeme vynechať slová a na ich miesto si duchovne predstavíte len jeden obraz, do ktorého môžete čisto a nezištne vnoriť svoje cítenie! Musíte skúsiť, čo je vám ľahšie a čo vás neobmedzuje.
Potom je to vaša duša, ktorá hovorí, ak vynecháte slová. Tá duša, ktorá prehovorí, keď bude odlúčená od tejto zeme a tiež od všetkých úrovní hrubohmotnosti; lebo potom odpadne každé sformované slovo.

Kto moje Posolstvo správne do seba prijal, tomu je jasné, že slová majú príliš úzke hranice, aby mohli vo svojom druhu vystúpiť do svetlých výšin. Len city, zahalené do slov, vystupujú ďalej nahor z hraníc sformovaných slov, úmerne ich sile, ich čistote.
Slová slúžia z jednej časti len ako ukazovatele cesty, označujúce smer, ktorým sa majú uberať lúče citu. Druhá časť slov vyvoláva v človeku ten druh lúčov, ktorý sformované slovo používa ako obal a ako oporu. Slovo, myslené pri modlitbe, zachvieva sa spätne v človeku, ak ho vnútorne prežíva, alebo sa snaží v sebe ho oživiť.
Pri tomto vysvetlení vidíte už pred sebou vznik dvoch druhov modlitieb. Ten jeden druh vystupujúci z vás citom, bez uvažovania, v samom prežití, čo je vlastne silným precítením nejakého okamihu, ten sa až po vytrysknutí halí ešte do slov, a ten druhý, uvažujúc, formuje najskôr slová a až potom sa usiluje nimi, spätne pôsobiac, vyvolať príslušný cit; t. j. už sformované slová chce naplniť citom.
Nie je treba vôbec hovoriť, ktorý druh týchto modlitieb je účinnejší; veď viete sami, že to prirodzenejšie je vždy tiež to správnejšie. V tomto prípade teda modlitba, ktorá vzniká z náhle vytrysknutého citu, a až potom sa snaží vnútiť do slov.

Avšak nielen v úzkostiach sa máte obracať k výšinám. Rovnako aj čistá radosť, šťastie i vďačnosť môžu vo vás vytrysknúť tou istou silou! A tento radostný druh sa o to rýchlejšie vznesie do výšky, pretože zostane neskalený. Strach veľmi ľahko zakalí čistotu vášho cítenia a vytvorí nesprávny druh.(*) Až príliš často sa s ním spája tichá výčitka, alebo dokonca rozhorčenie, že práve vám sa to muselo stať, čo tak ťažko postihlo vašu dušu, a to samozrejme nie je to pravé. Musí potom vaše volanie zadržať dolu.
K modlitbe nie je nutné formovať slová. Slová sú potrebné len pre vás, aby vám poskytli oporu pre váš cit; aby zostal pevnejší a nerozplynul sa v mnohých druhoch.

(*) Temno vždy ťažilo z toho, keď dokázalo zastrašiť svoju obeť, lebo takto jej pristrihlo tie krídla, ktoré mohli takto postihnutého vyniesť za Svetlom až tam, kde mohol nadviazať to potrebné spojenie so Svetlom a tak sa dokázať pred temnom zachrániť. Preto každý, kto radí opak, slúži temnu a zasieva najskôr tú neistotu a potom strach.

Či môže postihnutý temnom svojim cítením vytvárať myšlienkové formy lásky pre toho, ktorý ho napáda a všemožne mu škodí?!
Kto to chce tvrdiť, je pokrytec, lebo je to neprirodzené! 

Tieto fakty dokonale potvrdzuje naša história. Začnime Ježišom, a tým, ako doplatil na ústupčivosť tých, ktorí stáli po Jeho boku, ba mali ho chrániť. On, ktorý bol vrcholom lásky, pravej modlitby, ani jemu nepomohli spravodlivé Božie zákony, lebo jeho okolie, ktoré ho malo chrániť, nedokázalo vysielať také myšlienkové formy a postaviť sa temnu, aby zabránili tomu, čo sa stalo, ale tiež podľahlo temným našepkávaniam, ktoré radili ku tej ústupčivosti, ale aj vnútornému strachu. A ani tento fakt nedokázal opraviť hlúpe myslenie tých, ktorým to bolo určené, aj keď to bolo pre Svetlo také bolestné! Keď aj mala žena Piláta varovný sen zo Svetla, temno dokázalo spracovať Piláta tak, že sa vyhýbavo zbavil osobnej zodpovednosti a nechal to na tých, ktorí úplne slúžili temnu. Aj keď sa jeho žena modlila a prosila ho, aby dal od toho preč ruky. Zbavil sa problému diplomaticky. A to pretrváva stále aj v dnešnej dobe. 
Rovnako dopadol aj druhý Syn Boží Imanuel, ktorý tiež doplatil na ústupčivosť tých, ktorí boli okolo neho, ba mali ho chrániť. Nie je potrebné citovať všetky tie Jeho napomenutia, ba varovania svojmu okoliu. Veď  takto radia práve tí, ktorí sa hrdia, že Slovo majú v rukách, ba chcú teraz rozdávať svoje pochybné rady. Ako čítajú to Jeho Slovo, ba čo im hovoria tie mnohé prednášky? Platí pre nich aj varovanie Izaiáša: „Očami budete pozerať, ale nebudete vidieť! Ušami budete počúvať, ale nebudete počuť!“ A toto varovanie nám pripomenul aj samotný Syn Človeka! A aj tak mnohí nepočujú, ba ani nevidia.
Tieto varovania prehliadli aj tí, ktorí sa hrdili, že chcú slúžiť Prakráľovnej! Bol ich slušný hlúčik, ale rovnako vlažných a tiež ústupčivých, ba by sa dalo povedať, že „poondiatych“ pred temnom, alebo tiež priamo v jeho službách. A preto to znovu tak skončilo! Keď ju temno tiež zlikvidovalo, tak sa hneď prejavila ich odvaha, ba aj smerovanie, ktoré potvrdili, že boli iba v službe vlastnej vypočítavosti a že iba niečo očakávali, bez toho, aby chceli dať. Tak kde boli tie ich teraz radené modlitby a prečo tomu nezabránili? No preto, že počúvali našepkávaniam temna, ale nie Svetla, aj keď sa mnohí tiež hrdili, aké schopnosti oni majú, ba radili aj Pani Natálii samotnej, ba oni sú zodpovední za mnohé nesplnené rady, ktoré od nich v dobrej viere prevzala. A teraz znovu kalia vodu a snažia sa radiť, hrdiť svojimi schopnosťami, keď sme boli znovu varovaní pred podobnými praktikami, lebo teraz v hmotnosti, totálne vládne temno. Všetko, čo im je posúvané, sú iba obrazy z temna, ktoré takto chce ovládať aj tých, ktorí sa snažia odolať podobným tlakom. Výslovne prosím všetkých takých, aby ponechali slobodnú vôľu tým, ktorí sa v dobrej viere, ba bez strachu, snažia pomáhať. Svoju vôľu nech ponúkajú tým, ktorí budú ochotní, ich rady poslúchať. Už sa mohli presvedčiť, že naša stránka je o niečom inom.

Snažíme sa iba hľadajúcich priviesť k poznaniu zákonov Božích – prírody, ale nič nikomu nevnucujeme, nikoho neoslovujeme konkrétne, ale necháme to na vôli každého, či si naše rady vezme k srdcu, ale nesúdime nikoho.
Ani tých, ktorí nás odmietajú!
Slobodu, ktorú každému ponechávame, ale vyžadujeme aj pre seba!
Zostávame vždy vecní, rovnako, ako teraz!

_______________________________________________________________________________________________________________________
14.1.2021 a
doplnenie 22. 1. 2021

AKO ODOHNAŤ DUCHA


28. 12. 2020 bol na TV Barrandov odvysielaný program „Nebezpečné vzťahy“, v ktorom bola časť, ktorá pojednáva o istých mladých ľuďoch, ktorí si kúpili dom, no majú problém, pretože jeden z nich tam vidí duchov, ktorí na neho dokonca aj zaútočili. Zhodou okolností sa táto informácia objavila aj v inom TV programe a u iných ľudí, ktorí dotyčného ducha zachytili aj na videokamere, lenže to nemusíme detailne opisovať. Opíšem však v krátkosti svoje vlastné prežitie.
Po istom čase som sa rozhodol ísť bývať do otcovho nevyužitého domu na dedine. Avšak v prvú noc som mal veľmi nepríjemnú skúsenosť. V noci som sa zobudil a zbadal, že niekto otvára dvere mojej izby. Stála tam mužská postava, ktorá na mňa hľadela a svietila tlmeným červeným svetlom, akoby baterkou. Veľmi som sa zľakol, že je to zlodej. Po pár sekundách som sa „opäť“ zobudil a dvere boli zatvorené. Veľmi som sa preľakol. Pred týmto prežitím som nepil, ani neužívam nijaké lieky, býval som už na viacerých miestach, ale toto sa mi dosiaľ nestalo.

Rozprával som s otcom, že v dome je zlý duch, ale on mi nie veľmi veril, skôr to pripisoval tomu, že mám vidiny, i keď v kútiku duše to pripúšťal. Po istých snahách získal otec kontakt na jednu pani, ktorá prišla dom obzrieť, potvrdila, že je tu zlý duch a že ona ho vyženie za 1500 eur. Ja som však tiež oslovil istého priateľa, ktorému verím a poprosil som ho o radu. Uvádzam časť z tejto komunikácie:

Vážený pán ...,
Píšem Vám, ...
Šiel som bývať k otcovi, ...
Stala sa mi u otca ale taká vec, že som mal v noci veľmi nepríjemnú návštevu, ako na mňa jeden muž svietil červeným svetlom, myslel som, že to je zlodej, mal som veľmi zlý pocit. Až po pár sekundách som si uvedomil, že to bolo na jemnejšej úrovni. Potom som dostal zimnicu a v noci som odtiaľ ušiel. Otec dal cez jednu známu skontrolovať ten dom, ktorá aj prišla s kyvadlom a vraj je tam pripútaný nejaký zlý muž, ktorý tam žil predtým, v dome je zlá energia a údajne v garáži je aj „portál“.

Ona to chce za 1500 eur vyčistiť.
Uvažoval som, čo sa dá v takom prípade robiť, ...
Ak teda chcete a môžete, napísali by ste mi prosím Váš názor?

 ...

Odpoveď:
Vážený pán ...,
toto Vaše prežitie iba znovu potvrdzuje tú skutočnosť, že súd je blízko a temno je na svojom vrchole, ba veľmi aktívne. Ja mám tiež problémy, ale to je na dlhé písanie... .
Čo sa týka toho Vášho prežitia, tak z Vašej strany bude účinné, stále sa akoby rozprávať s tou dušou v tom zmysle, že tento život, ktorý teraz žije je tiež konečný, ba že keď bude pokračovať v zlých skutkoch,  tak si vyslúži duchovnú smrť, ktorá už je konečná. Dokonca, že teraz je vrchol súdu a rozhoduje sa o osude každého, teda aj jeho.Povedzte mu, že mu o tom niečo prečítate, aby bol v obraze. A potom mu treba čítať z Posolstva Grálu tie prednášky, kde sa o tom píše. Toto bude určite účinnejšie, ako platiť niekomu, kto to ani možno nedokáže. Až sa aj nebude chcieť zmeniť, ale určite to nebude ochotný počúvať a dá pokoj. Nesmiete ale pri tom prejaviť slabosť a strach, ale aj keď nedá pokoj, určitý, zdravý hnev a hlavne vyberte tie vhodné citáty z PG. Ja Vám v tom nejdem radiť,  lebo to dokážete sám.

...Ba až príde ten duch ešte, tak ho rovno usmernite v tom zmysle, že aby si nemyslel, že v tom tele, ktoré teraz má, je už večným.
Dobré by bolo, až príde otravovať, puste mu tú reláciu „Roztriedenie“*, kde je vysvetlené, že ani tí mimozemšťania, ktorí si už vedia, teda dokážu, vyrábať hrubohmotné telá podľa potreby, ba myslia si, že duch je už vždy večný, sa mýlia a nevedia, že duch sa tiež potrebuje dostať do rovnorodej – duchovnej ríše, lebo všetky svety pod ňou, sú ešte pominuteľné a teda aj jeho astrálne telo, ktoré má teraz, v blízkej dobe skončí v tej úrovni, ktorá pôjde do rozkladu.

* (Príspevok „Roztriedenie“ sa nachádza na stránke v priečinku Veda a vesmír)

Táto odpoveď sa dokonale potvrdila a to vo všetkých častiach. Aj v tej, kde bolo naznačené, že dotyčná pani to nedokáže. Po prečítaní tejto odpovede som otcovi povedal, že už viem, čo robiť, nech tú pani odvolá, lenže otec to už nechcel rušiť, keď boli dohodnutí. Tá pani teda prišla a dom podľa nej vyčistila. Lenže pravda to vôbec nebola, lebo problémy pretrvávali. I keď som bol unavený, keď som si ľahol do postele, vôbec som nevedel zaspať, stále som mal pocit, že niekto je pri mne, dokonca som cítil aj dotyky od tej osoby na hlave a podobne. Bolo mi veľmi nepríjemne. Keď som vyšiel z izby opäť som cítil únavu. Keď sa mi aj podarilo zaspať, mával som sny, že stále s niekým bojujem a zobúdzal som sa taký unavený, akoby som vôbec nespal. Tento stav pretrvával zhruba 9 mesiacov. Prácu som mal fyzicky pomerne náročnú a tak mi spánok chýbal. Zaujímavé tiež je, že stále, keď sa objavil problém s týmto duchom, tak sa objavil niekde v mojej blízkosti aj tmavý pavúk. Je to zvláštne a dosiaľ som o tom nepočul, ale môžem napísať, že skutočne sa to stalo pravidlom a zdá sa mi neuveriteľné, že by to stále bola iba náhoda. S dotyčným duchom som „bojoval“ podľa rád, ktorých sa mi dostalo a vždy, keď sa mi ho podarilo odohnať, tak sa mi podarilo zabiť aj toho pavúka. Keď sa tak stalo, vedel som opäť spať, až kým som opäť toho ducha niečím nenaštval a boj začal opäť. To jeho rozhnevanie však najčastejšie súviselo s prácami pre pomoc blížnemu. Proste mu vadí snaha o dobro! Môžem povedať, že rady, ktoré sa mi dostali fungujú a už dlhšiu dobu spím dobre a teda problém sa do istej miery vyriešil. I keď nie celkom, lebo v dome už nebývam sám a riešenie problému by záviselo aj od iných, ba viem, že ten duch tu stále je a chce škodiť, lenže aj on sa už do istej miery bojí a skutočne je mu to Slovo, ale aj ostatné činnosti nie po chuti. Určite som si týmito radami pomohol viac, ako pomohla „odborníčka“, o ktorej som písal!

Chcel by som sa preto podeliť o rady, ktorých sa mi dostalo a mám prežité, že fungujú! Je mnoho ľudí, ktorí niečo podobné prežívajú a nemusia platiť drahých vyháňačov, keď predsa sa nám dostalo Slova od Boha a to má väčšiu silu než zlí duchovia. Je však potrebná aj naša úprimná námaha a opakovať túto aktivitu stále, keď je problém. Takto možno získame niečo aj pre svoje vnútro, k čomu by sme inak boli príliš leniví a potom zistíme, že tieto problémy boli možno potrebné práve pre naše prebudenie!

Nasledujú samotné rady a potom ten dôležitý výber zo Slova Absolútnej Pravdy:

  • Hlávky cesnaku rozmiestniť po ceste, ktorou duch chodí, prípadne strúčik cesnaku si dávať každú noc pod vankúš.
  • Zapnúť svetlo a svietiť červeným laserom, keď to odplaší medveďa, tak aj pre „ducha“ to je nepríjemné, lebo je to silná energia.
  • Zaobstarať si difuzér, uvariť silný čaj z bobkového listu a nechať rozprašovať do miestnosti, buchoty, čo tam boli, ustanú.
  • Spať otočený k východu.
  • Samozrejme treba poprosiť o pomoc aj pomocníkov (duchovných pomocníkov)!

A teraz nasleduje samotný výber zo Slova Posolstva Grálu, ktorý som si zostavil. Najprv je dobré čítať celý výber, ale keď duch stále bude škodiť, tak potom už prevažne len časti označené hrubým písmom:

Ale medzi týmto a záhrobným svetom niet odlúčenia alebo oddelenia!
Neoblomne pretrváva zákon: „Čo človek zasieva, to aj mnohonásobne zožne!“
Presne ako žatva dáva mnohonásobok toho, čo bolo zasiate, presne tak aj človeka zastihne znovu mnohonásobne to, čo svojimi vlastnými citmi vzbudzuje a vysiela podľa druhu svojich myšlienok.
Človek nesie teda duchovne zodpovednosť za všetko, čo robí.

18. Pripútaný k zemi.

TIETO SLOVÁ sa často používajú. Kto však chápe pritom skutočne čo tým hovorí? „Pripútaný k zemi“ znie ako strašný trest. Väčšina ľudí pociťuje ľahkú hrôzu a strach z tých, ktorí sú dosiaľ pripútaní k zemi. Pritom význam týchto slov nie je taký zlý. Iste existuje všeličo chmúrne, čo púta toho či oného človeka k zemi. Prevažne sú to však celkom jednoduché veci, ktoré musia viesť k pripútaniu k zemi.
Vezmime si za príklad tento prípad: Hriechy otcov sa mstia až do tretieho a štvrtého pokolenia!
Dieťa sa doma spýta na niečo o posmrtnom živote alebo o Bohu, čo počulo v škole alebo v kostole. Otec ho krátko odbije poznámkou: „Ach, choď s tou hlúposťou! Keď zomriem, je po všetkom.“ Dieťa sa zarazí, zapochybuje. Zamietavé výroky otcove alebo matkine sa opakujú, počuje to isté aj od iných a nakoniec si osvojí ich názor.
Teraz prichádza hodina, keď otec odchádza na večnosť. K svojmu zhrozeniu spoznáva, že pri tom neprestal existovať. Teraz sa v ňom prebudí vrúcne prianie upovedomiť o tomto poznatku svoje dieťa. Toto prianie ho pripútava k dieťaťu. Dieťa ho však nepočuje, ani necíti jeho blízkosť; lebo žije teraz v presvedčení, že otec už neexistuje, a to sa stavia pevne ako nepreniknuteľná stena medzi neho a otcovo úsilie. Ale utrpenie otcovo, keď musí pozorovať, ako sa dieťa dostáva na scestie na jeho podnet, ktorý ho stále viac odkláňa od pravdy, ďalej strach, že dieťa na tejto falošnej ceste sa nedokáže vyvarovať nebezpečiu hlbšieho poklesu a je mu omnoho ľahšie vystavené, to všetko teraz pôsobí na otca ako takzvaný trest za to, že dieťa uviedol na túto cestu. Len zriedkakedy sa mu podarí priviesť dieťa nejakým spôsobom k poznaniu. Musí sa prizerať, ako sa falošný názor prenáša z jeho dieťaťa na vnukov a tak ďalej, a to všetko následkom jeho vlastného pochybenia. Neoslobodí sa skôr, kým niektorý vnuk nespozná pravú cestu, bude po nej kráčať a súčasne ovplyvní i druhých; len tak sa pripútaný človek stáva postupne voľnejším a voľnejším a bude môcť pomýšľať na vlastný vzostup.
Iný príklad: Náruživý fajčiar zoberie so sebou do záhrobia silnú túžbu po fajčení; lebo táto je cit a je preto duchovná. Stáva sa horúcim prianím a myšlienka na uspokojenie túžby zdržuje ho tam, kde môže docieliť uspokojenie na zemi. Nachádza ho tak, že behá za fajčiarmi a s nimi, teda v ich cítení sa tiež ukája. Ak takýchto neviaže ťažká karma na iné miesto, cítia sa celkom príjemne a zriedkakedy si uvedomujú, že je to vlastne trest. Len ten, kto prehliadne celé bytie, spoznáva trest ako nevyhnutné zvratné pôsobenie, zasahujúce tak ďaleko, že dotyčný človek nemôže stúpať nahor; to trvá tak dlho, pokiaľ jeho túžba, trvalo sa chvejúca za „zážitkami“ uspokojenia viaže ho na zem k ľuďom, žijúcim v hrubohmotnom tele, len pomocou ich cítenia môže dosiahnuť spoluukojenie.
Tak je to aj s pohlavným ukájaním, pijanstvom, ba dokonca aj pri zvláštnej obľube jedenia. Tiež vplyvom tejto záľuby sú mnohí prinútení sliediť po kuchyniach a komorách, aby potom mohli byť pri tom, keď druhí jedia a spoluprecítiť aspoň malú časť ich pôžitku. Prísne vzaté, je to prirodzene „trest“. Ale naliehavé prianie týchto „pripútaných k zemi“ im to nedovolí pocítiť a ich túžba prehluší v nich všetko ostatné a preto ani túžba po vyššom, ušľachtilejšom nemôže v nich zosilnieť natoľko, aby sa stala prevládajúcim zážitkom, oslobodila a povzniesla ich tak od všetkého ostatného. Nie sú si vôbec vedomí toho, čo tým vlastne premeškávajú, pokiaľ toto prianie po uspokojení ktoré môže byť vždy len malým, čiastočným uspokojením prostredníctvom druhých, neochabne a nevybledne, práve týmto, ako pomalé odvykanie, takže iné, v ňom ešte driemajúce city so slabšou silou priania prichádzajú postupne na to isté a potom na prvé miesto, čím sa dostávajú ihneď k prežívaniu a tým ku skutočnej sile. Druh týchto k životu prebudených citov privedie ho potom tam, kde je rovnorodosť, a to vyššie alebo hlbšie, kým postupne aj tento, ako ten prvý, zaniká odvyknutím a k uplatneniu prichádza ďalší, ktorý ešte zostáva. Tak časom nastane očista od všetkých tých mnohých odpadových nečistôt, ktoré si človek vzal na druhý svet so sebou. Nezostane snáď raz niekde stáť pri prežití posledného citu? Alebo neochabne sila jeho cítenia? Nie! Pretože keď človek konečne všetky nízke city jeden za druhým prežil, alebo odložil a stúpa vyššie, prebudí sa v ňom trvalá túžba za čoraz vyšším a čistejším a tá ho neustále ženie nahor. Taký je normálny postup! Ale existuje ešte tisíce iných prípadov. Nebezpečie pádu alebo uviaznutia je omnoho väčšie než v tele na zemi. Ak si už vyššie a len na okamih sa poddáš nižšiemu citu, tak sa tento cit stáva okamžite prežitím, a tým skutočnosťou. Ty sa staneš hutnejším a ťažším a klesneš do rovnorodých oblastí. Tvoj obzor sa tým zúži a musíš sa opäť pomaly vypracovávať nahor, ak sa ti ale nestane, že budeš klesať stále hlbšie a hlbšie. „Bdejte a modlite sa!“ to nie sú prázdne slová. Teraz je jemnohmotné telo v tebe chránené hrubohmotným ako pevnou oporou. Keď ale nadíde odlúčenie pri takzvanom odumretí a rozpade tela, zostaneš bez tejto ochrany a ako jemnohmotný budeš neodolateľne priťahovaný rovnorodosťou, či už nadol alebo nahor. Tomu nebudeš môcť uniknúť. Len veľká hybná sila ti môže pomôcť nahor. Tou je tvoje silné chcenie k dobrému, k vznešenému, ktoré sa zmení v túžbu a cit. Tým sa stane tiež prežitím a skutočnosťou podľa zákona jemnohmotného sveta, ktorý pozná iba cit. Preto chystaj sa už teraz začať s týmto dobrým chcením, aby premena, ktorá ťa môže zastihnúť každú hodinu, nebola prehlušená príliš silnou pozemskou žiadostivosťou! Chráň sa, človeče, a buď ostražitý!

20. Posledný súd.

SVET! Keď človek používa toto slovo, často ho vyslovuje bezmyšlienkovite bez toho, žeby si urobil obraz, aký vlastne je tento ním menovaný svet. Mnohí však, ktorí si snažia predstaviť si pritom niečo určitého, vidia v duchu nesčíselné svetové telesá najrôznejšej podstaty a veľkosti, usporiadané do slnečných sústav, krúžiť vesmírom svojimi dráhami. Vedia, že čím presnejšie a výkonnejšie prístroje sa vyrábajú, tým je možné vidieť vždy viac nových svetových telies. Priemerný človek sa potom uspokojí s výrazom „nekonečnosť“, čím u neho vznikne omyl nesprávnej predstavy.
Svet nie je nekonečný. Je stvorením, teda dielo Stvoriteľa. Toto dielo stojí ako každé iné dielo vedľa Stvoriteľa a ako také je ohraničené.
Takzvaní pokročilí sú často pyšní na svoje poznanie, že Boh jestvuje v celom stvorení, v každej kvetinke, v každom kameni, že hybné prírodné sily sú Bohom, teda že On je všetko to neprebádané, čo sa dá vycítiť, ale nie skutočne pochopiť. Trvale pôsobiaca Prasila, večne sám seba obnovujúci zdroj sily, bezbytostné Prasvetlo. Namýšľajú si, že sú náramne pokročilí vo vedomí, že Boha nachádzajú všade, všade sa s Ním stretávajú ako s hybnou silou, ktorá preniká všetkým a neustále pôsobí k dokonalosti ako k jedinému cieľu vývoja.
To však je správne len v určitom zmysle. V celom stvorení sa stretávame len s jeho vôľou, a tým s jeho Duchom, jeho silou. On sám stojí vysoko nad stvorením. Stvorenie, ako jeho dielo, ako prejav jeho chcenia, je už svojim vznikom viazané na nezmeniteľné zákony vznikania a rozkladu; veď to, čo nazývame prírodnými zákonmi, je tvorivá Božia vôľa, ktorá vo svojom trvalom pôsobení svety tvorí a ruší ich. Táto tvorivá vôľa je jednotná v celom stvorení, ku ktorému patrí svet jemnohmotný i hrubohmotný ako jediný celok. A toto celkové stvorenie je ako dielo nielen ohraničené, ako každé iné dielo, ale je tiež pominuteľné. Bezpodmienečná a neposunuteľná jednotnosť prazákonov, teda Pravôle prináša so sebou to, čo sa aj v najmenšom deji na hrubohmotnej zemi všetko stále odohráva presne tak, ako sa to musí diať aj pri najmocnejších udalostiach celého stvorenia a ako aj pri samotnom vytváraní a tvorení.
Strohá forma Pravôle je prostá a jednoduchá. Nájdeme ju ľahko vo všetkom, len čo sme ju raz spoznali. Spletitosť a nepochopiteľnosť tak mnohých dejov spočíva len v mnohonásobnom zasahovaní obchádzok a vedľajších ciest, vytvorených rozličným chcením ľudí.
Dielo Božie, svet, je teda ako stvorenie podrobený vždy rovnakým a dokonalým Božím zákonom, z ktorých tiež vznikol, a preto je ohraničený.
Umelec je napríklad tiež vo svojom diele, splýva s ním, a predsa stojí osobne vedľa neho. Dielo je ohraničené a pominuteľné, avšak schopnosť umelcova preto ešte nie. Umelec, teda tvorca diela, môže zničiť svoje dielo, v ktorom spočíva jeho chcenie, bez toho, že by tým bol sám dotknutý. Napriek tomu zostane ešte vždy umelcom. Umelca poznávame a nachádzame v jeho diele a stáva sa nám blízky bez toho, že by sme ho potrebovali vidieť osobne. Máme jeho diela, v ktorých je jeho chcenie a pôsobí na nás, vychádza nám v ňom v ústrety, a predsa môže žiť sám pre seba ďaleko od nás.
Samostatne tvoriaci umelec a jeho dielo dávajú nám matný odlesk pomeru stvorenia ku Stvoriteľovi.
Večný a bez konca, teda nekonečný je len kolobeh stvorenia s trvalým vznikaním, zanikaním a znovuvytváraním.
V tomto dianí spĺňajú sa tiež všetky zjavenia a zasľúbenia. Nakoniec sa v ňom splní i „posledný súd“ pre túto zem!
Posledný, to jest konečný súd nadíde raz pre každé svetové teleso, ale to sa nedeje súčasne v celom stvorení.
Je to nutný dej v onej príslušnej časti stvorenia, ktorá vo svojom kolobehu dospeje k bodu, na ktorom musí začať jej rozklad, aby sa na ďalšej ceste mohla znovu vytvárať.
Týmto večným kolobehom nie je mienený beh zeme a iných hviezd okolo ich sĺnc, ale veľký mocnejší kruh, v ktorom musia obiehať všetky slnečné sústavy, zatiaľ čo ešte vo svojom vnútri vykonávajú svoje vlastné pohyby.
Bod, v ktorom sa má začať rozklad každého svetového telesa, je presne stanovený, a to opäť na základe dôslednosti prírodných zákonov. Je to celkom presné miesto, na ktorom sa dej rozkladu musí začať vyvíjať, bez ohľadu na stav dotyčného svetového telesa aj jeho obyvateľov. Nezadržateľne ženie kolobeh každé svetové teleso k tomu, aby sa bez odkladu naplnila hodina rozkladu, ktorá ako všetko vo stvorení je v skutočnosti len premenou, znamenajúcou príležitosť k ďalšiemu vývoju. Potom je tu hodina „buď - alebo“ pre každého človeka. Buď je vysoko povznesený ku Svetlu, ak usiloval o duchovné, alebo zostane pripútaný k hmote, na ktorej lipne, ak z presvedčenia považuje len hmotné za cenné. V takom prípade nemôže sa v zákonitom dôsledku vlastného chcenia povzniesť nad hmotu a bude potom s ňou na poslednom úseku cesty strhnutý do rozkladu. To je potom duchovná smrť! Znamená vymazanie z knihy života.
Tento inak celkom prirodzený dej býva označovaný aj ako večné zatratenie, pretože človek takto strhnutý do rozkladu „musí prestať osobne jestvovať“, bude rozprášený a zmiešaný s prasemenami, ktoré i po rozklade napája duchovnými silami. Nebude sa už nikdy môcť stať osobnosťou“. Je to to najhroznejšie, čo človeka môže postihnúť. Platí za „odvrhnutý kameň“, ktorý sa nehodí pre duchovnú výstavbu a musí preto byť rozomletý.
Toto odlúčenie ducha od hmoty, uskutočňuje sa na základe celkom prirodzených dejov a zákonov je takzvaný „posledný súd“ spojený s veľkými prevratmi a zmenami.
Že tento rozklad nenastane v jednom pozemskom dni, je zaiste pre každého ľahko pochopiteľné: veď vo svetovom dianí je tisíc rokov ako jeden deň.
My sme však uprostred začiatku tohto obdobia. Zem teraz prichádza k bodu, v ktorom sa odchýli od doterajšej dráhy, čo bude veľmi citeľné aj hrubohmotne. Potom nastane ostrejšie rozlišovanie medzi ľuďmi, ktoré bolo v poslednom čase už pripravené, ale zatiaľ sa prejavovalo iba „v názoroch a presvedčeniach“.
Každá hodina pozemského bytia je preto drahocennejšia, než kedykoľvek inokedy. Kto vážne hľadá a chce sa učiť, nech sa vytrhne z celým úsilím z nízkych myšlienok, ktoré ho pripútavajú na pozemské. Inak sa vydáva nebezpečiu, že zostane spútaný s hmotou a s ňou bude strhnutý do úplného rozkladu. Tí však, ktorí usilujú ku Svetlu, sú postupne uvoľňovaní od hmoty a budú povznesení do vlasti všetkého duchovného.
Potom je konečne dovŕšené rozštiepenie medzi Svetlom a temnom a súd je dokonaný.
„Svet“, teda celé stvorenie nie je pritom zničené; svetové telesá sú do rozkladného procesu vtiahnuté až vtedy, keď ich kolobeh dospeje k bodu, na ktorom má začať pre ne rozklad po predchádzajúcom triedení. Začiatok tohto je pre zem už v činnosti. Za chvíľu sa bude valiť všetko obrovskými krokmi dopredu.
To sa uskutoční prirodzeným účinkom Božích zákonov, ktoré od prapočiatku spočívajú v stvorení, stvorenie samo spôsobili a dnes aj v budúcnosti dôsledne vykonávajú vôľu Stvoriteľa. Vo večnom kolobehu je to trvalé tvorenie, rozsievanie, dozrievanie, žatva a rozplynutie, aby zmenou spojenia, čerstvo posilnené vznikali opäť nové formy, ktoré idú v ústrety nasledujúcemu kolobehu.
Pri tomto kolobehu stvorenia môžeme si predstaviť ohromný lievik alebo ohromnú dutinu, jemnohmotného druhu, z ktorej v nezadržateľnom prúde trvalo vytryskuje takisto jemnohmotné prasemeno, ktoré v krúživých pohyboch speje v ústrety novým väzbám a vývoju. Presne tak, ako to veda už pozná a správne zaznamenala. Trením a zhusťovaním vytvárajú sa husté hmloviny, stávajúce sa hrubohmotnými a z týchto zase svetové telesá, ktoré sa pôsobením neochvejných zákonov zoskupujú v úplnej dôslednosti do slnečných sústav a krúžiac v sebe zoskupené nutne sledujú veľký kolobeh, ktorý je večný. Ako v dianí, viditeľnom pozemskému oku, nasleduje pri rastlinných, zvieracích a ľudských telách vytváranie zo semena, formovanie, dozrievanie a žatva alebo rozpad, prinášajúci so sebou premenu a rozklad pre ďalší vývoj, práve tak je to i vo veľkom svetovom dianí. Hrubohmotne viditeľné svetové telesá, obklopené omnoho väčším, pozemskému oku neviditeľným jemnohmotným okolím, sú vo svojom večnom kolobehu podrobené rovnakému dianiu, pretože v nich vládnu tie isté zákony.
Existenciu prasemena nemôže poprieť ani ten najfanatickejší pochybovač, a predsa toto semeno nemôže uzrieť ani jedno pozemské oko, pretože je z inej látky, je z „oného“ sveta. Môžeme ho pokojne nazvať opäť jemnohmotným.
Nie je tiež ťažko zrozumiteľné, že svet, ktorý sa z toho vytvoril najskôr, je prirodzene rovnako jemnohmotný a pozemským okom nerozoznateľný. Len potom neskoršie z neho vzniknutá najhrubšia zrazenina vytvára postupne vychádzajúc a závisiac od sveta jemnohmotného, svet hrubohmotný s hrubohmotnými telesami, a len to je možné pozorovať od najmenších začiatkov pozemskými očami a ich všetkými hrubohmotnými pomôckami. Nech sa to už jedná o molekuly, elektróny alebo čokoľvek iného, bude to vždy patriť len k najhrubším zrazeninám jemnohmotného sveta, ktorý dávno pred tým mal už svoje hotové útvary a svoj život.
Nie inak je to aj s obalom vlastného človeka v jeho duchovnej podstate, o čom ešte prehovorím. Pri jeho putovaniach rozličnými svetmi musí byť jeho rúcho, plášť, škrupina, telo alebo nástroj, nezáleží ako sa pomenuje tento obal, vždy rovnakého druhu látky ako súčasné okolie, do ktorého vstupuje. Obal mu poslúži ako ochrana a potrebná pomôcka, ak chce mať možnosť priamo a účinne v tom pôsobiť. Keď teda hrubohmotný svet vzniká z jemnohmotného a je od neho závislým, vyplýva z toho tiež spätné pôsobenie všetkého diania vo svete hrubohmotnom na svet jemnohmotný.
Toto veľké jemnohmotné okolie bolo taktiež stvorené z prasemena, obieha vo večnom kolobehu spolu s hrubohmotnosťou a nakoniec sa spolu s ňou vženie a vstrebe do zadnej časti, už zmienenej obrovskej lievikovitej dutiny, kde nastane rozklad, aby na druhej strane vyšlo zase ako prasemeno k novému kolobehu. Ako pri činnosti srdca a krvného obehu v tele, tak je lievikovitá dutina akoby srdcom stvorenia. Rozkladný proces postihne teda celé stvorenie, aj jeho jemnohmotnú časť, pretože všetko hmotné sa opäť rozplynie v prasemeno, aby sa znovu vytvorilo. Nikde niet ľubovôle, ale všetko sa vyvíja zo samozrejmej dôslednosti prazákonov, ktoré nepripúšťajú inú cestu. V určitom bode veľkého kolobehu prichádza preto okamih pre všetko stvorené hrubohmotné alebo jemnohmotné, kde rozkladný proces sa zo stvoreného samovoľne pripraví a nakoniec prepukne.
Tento jemnohmotný svet je prechodným pobytom pozemsky zosnulých, je to takzvaný onen svet alebo záhrobie. Je úzko spojený so svetom hrubohmotným, ktorý k nemu patrí a tvorí s ním jeden celok. Vo chvíli odlúčenia vchádza človek so svojím jemnohmotným telom, ktoré nosí s telom hrubohmotným, do rovnorodo jemnohmotného okolia hrubohmotného sveta, zatiaľ čo svoje hrubohmotné telo zanecháva tu. Tento jemnohmotný svet, teda záhrobie, ktoré patrí k stvoreniu, je podrobené rovnakým zákonom trvalého vývoja a rozkladu. So započatím rozpadu tu opäť začína celkom prirodzenou cestou odlučovanie duchovného od hmotného. Podľa duchovného stavu človeka, ako v hrubohmotnom tak aj v jemnohmotnom svete, musí sa duchovný človek, to vlastné „ja“, pohybovať buď nahor, alebo zostať pripútaný ku hmote. Vážna snaha po Pravde a Svetle a s tým spojená zmena učiní každého človeka čistejším a tým aj svetlejším, takže táto okolnosť bude ho prirodzene čoraz viac uvoľňovať od hrubej hmotnosti a úmerne jeho čistote a ľahkosti musí ho povznášať do výšky. Ten však, ktorý verí iba hmote, viaže sa na ňu svojím presvedčením a zostáva k nej pripútaný, takže nebude môcť byť povznesený nahor. Vlastným rozhodnutím každého jednotlivca nasleduje preto triedenie medzi tými, ktorí usilujú ku Svetlu a tými, ktorí sú pútaní temnom, a to podľa platných prirodzených zákonov duchovnej tiaže.
Toto roztriedenie je posledný súd!
Z toho je jasné, že aj pre vývojovú možnosť pozemsky zosnulých, v očistnom procese takzvaného záhrobia, nadíde raz skutočný koniec. Posledné rozhodnutie! Ľudia v obidvoch svetoch, buď sú tak ďaleko zušľachtení, že budú môcť byť pozdvihnutí k oblastiam Svetla, alebo zostanú podľa vlastného chcenia pútaní vo svojom nízkom správaní, a preto budú nakoniec zvrhnutí do „večného zatratenia“, to jest budú s hmotnosťou, od ktorej sa nemôžu uvoľniť, strhnutí do rozkladu, tento bolestne pretrpia, a tak prestanú osobne existovať. Budú ako plevy vo vetre rozviati, rozprášení, a tým vymazaní zo zlatej knihy života!
Tento takzvaný posledný súd, to znamená konečný súd, je takisto dej, odohrávajúci sa celkom prirodzene účinkom zákonov udržujúcich stvorenie, a to tým spôsobom, že by to ani nemohlo byť inak. Človeku sa aj pri tomto dostane vždy len takého ovocia, aké sám chcel, aké si pritiahol svojím presvedčením.
Vedomosť, že všetko, čo sa odohráva vo stvorení, prejavuje sa samočinne v najprísnejšej dôslednosti, že smery osudov ľudí sú vždy udávané len nimi samotnými, ich prianím a chcením, že Stvoriteľ nezasahuje skúmavo, aby odmeňoval alebo trestal, však nezmenšuje Stvoriteľovu veľkosť, ale môže dať len podnet k tomu, aby sme si ho predstavovali ešte omnoho vznešenejším.
Veľkosť spočíva v dokonalosti jeho diela a tá núti k úctyplnému pohľadu nahor; veď v najväčšom, rovnako ako v najmenšom dianí, spočíva vždy bez rozdielu tá najväčšia láska a najnepodplatiteľnejšia spravodlivosť. Veľký je aj človek ako taký, postavený do stvorenia, ako pán svojho vlastného osudu! Svojou vôľou sa môže pozdvihnúť z tohto diela a prispieť k jeho vyššiemu vývoju; ale môže ho tiež strhnúť dolu a zapliesť sa v ňom tak, že sa už neoslobodí a pôjde s ním v ústrety rozkladu, či už v hrubohmotnom alebo jemnohmotnom svete. Vysloboďte sa preto zo všetkých pút nízkych pocitov; pretože je už najvyšší čas! Blíži sa hodina, keď lehota uplynie. Prebuďte v sebe túžbu po čistom, opravdivom, ušľachtilom! –
Vysoko nad večným kolobehom stvorenia vznáša sa uprostred ako koruna „modrý ostrov“, nivy blažených čistých duchov, ktorí už smú prebývať v oblastiach Svetla! Tento ostrov je od sveta oddelený. Preto sa ani nekrúti s kolobehom; avšak napriek svojej výške nad krúžiacim stvorením tvorí oporu a stred vychádzajúcich duchovných síl. Je to ostrov, na ktorého výšinách sa nachádza preslávené mesto zlatých ulíc nebeský Jeruzalem. Tu už nič viac nepodlieha zmene. Netreba sa obávať nijakého „posledného súdu“. Tí, ktorí tam môžu prebývať, sú „doma“. Ako posledný na samotnom vrchole tohto modrého ostrova stojí, neprístupný krokom nepovolaných ... hrad Grálu, tak často spomínaný v básniach!
Obotkaný povesťami, ako túžba nesčíselných, stojí tam vo Svetle najväčšej nádhery a skrýva svätú nádobu čistej lásky Všemohúceho, Grál!
Ako strážcovia sú ustanovení najčistejší z duchov, stojaci najbližšie k trónu Najvyššieho. Sú to nositelia Božej lásky v jej najčistejšej forme, ktorá je však podstatne iná, ako si ju predstavujú ľudia na zemi, i napriek tomu, že ju prežívajú denne a každú hodinu. Tento hrad tvorí bránu ku stupňom trónu Najvyššieho. Nikto sa nemôže dostať ku stupňom trónu, kto neprešiel hradom Grálu. Stráž pred zlatou bránou, je prísna, ostrá a neúprosná, aby bola zachovaná čistota Grálu; tak, aby sa z neho mohlo rozlievať požehnanie na všetkých hľadajúcich.
Skrze zjavenia zvesť o hrade zostupovala po mnohých stupňoch ďalekou cestou od modrého ostrova jemnohmtným svetom, až konečne prehĺbeným vnuknutím niekoľkých básnikov prenikla aj medzi ľudí na hrubohmotnej zemi. Zo stupňa na stupeň ďalej nadol podávaná pravá skutočnosť utrpela pritom nechcene rôzne znetvorenia, takže posledné podanie mohlo byť len mnohonásobne skaleným odleskom, ktorý dal podnet k mnohým omylom.
Ak teraz z niektorej časti veľkého stvorenia stúpajú vo veľkej tesni bolestné a úpenlivé prosby k Stvoriteľovi, tak je vyslaný služobník tejto nádoby, aby ako nositeľ Božej lásky zasiahol pomocne do duchovnej núdze. Čo sa vznášalo v diele stvorenia len ako povesť a legenda, vstupuje potom živé do stvorenia! Také vyslania sa však nestávajú často. Zakaždým sú sprevádzané ďalekosiahlymi zmenami a veľkými prevratmi. Väčšinou sú medzi tým celé tisícročia. Takýto vyslanci prinášajú Svetlo a Pravdu zblúdilým, pokoj zúfajúcim. Svojim posolstvom podávajú ruku všetkým hľadajúcim, zhromažďujú všetkých veriacich, aby im dodali novej odvahy a novej sily a previedli ich všetkou temnotou nahor k Svetlu.
Prichádzajú len pre tých, ktorí túžia po pomoci zo Svetla, ale nie pre posmievačov a pre tých, ktorí sa domnievajú, že oni sami sú spravodliví. Najbližší príchod takého vyslanca Grálu nech je znamením pre všetkých hľadajúcich, aby sa mocne vzchopili k dobru a ušľachtilosti; lebo to pripomína neodvratný súd, ktorý ako posledný súd jedného dňa prísť musí. Blaho tomu, kto potom už nezostáva obmedzenou mysľou pripútaný ku hmote aby mohol byť povznesený ku Svetlu.

A keby aj tonul v hlbinách, ktoré by ho museli priviesť až do zúfalstva, láska je schopná vytrhnúť ho z nich silou búrky nahor, ku Svetlu, k Bohu, ktorý sám je láska . Len čo sa v niektorom človeku z nejakého podnetu prebudí čistá láska, získa tiež najpriamejšie spojenie s Bohom, s prazdrojom všetkej lásky, a tým i najväčšiu pomoc. Ale keby mal človek všetko a nemal lásku, bol by iba zvučiacim kovom alebo znejúcim zvoncom, teda bez tepla, bez života . . . ničím!

Tí, ktorí budú teda veľmi postihnutí zlom a pri súde zavrhnutí, pocítia to naraz ako nespravodlivosť a ako krutosť, až budú uvrhnutí do tej skutočnosti, ktorú doteraz, vo svojom pozemskom živote chceli uznávať ako jedine pravú a ktorú neustále vnucovali aj svojim blížnym. Potom by im mal pomôcť Boh, proti ktorému sa stavali s bezhraničnou namyslenosťou! Budú ho úpenlivo prosiť, volať a budú tiež očakávať, že On vo svojej Božskosti ľahko odpustí i to najhoršie previnenie „nevedomému“ človiečikovi. Podľa svojho zdania bude zrazu príliš „vznešený“, než aby mohol také niečo neodpustiť. On, ktorého doteraz tak znevažovali.
On ich však nevyslyší, ani im viac nepomôže, pretože predtým nedbali na jeho Slová, ktoré im poslal! A v tom spočíva spravodlivosť, ktorá sa nedá nikdy oddeliť od jeho veľkej lásky.

Bolo povinnosťou ľudí, aby sami skúmali Slovo, ktoré im dal. I keď nechceli uznať jeho poslov ako takých. Hromovým hlasom im preto zaznie v ústrety: „Nechceli ste! Buďte preto teraz zahubení a vymazaní z knihy života!“

Ako najvyšší a najvznešenejší je Boh sám vo svojej Božskej bezbytostnosti. O niečo nižšie sa rozprestiera Božsky-bytostné. Oboje je večné. Potom prichádza ako naslesdujúce, trochu bližšie duchovne - bytostné. K tomuto sa potom pripája zostupujúc hlbšie a hlbšie najprv hmotné dielo stvorenia, počínajúc éterickou jemnohmotnosťou v zostupných úrovniach alebo sférach, stávajúc sa hutnejšou a hutnejšou až ku konečnej hrubohmotnosti, viditeľnej ľuďom. To jemnohmotné v hmotnom stvorení je to, čo ľudia nazývajú onen svet. Teda druhá strana ich pozemskéj schopnosti hrubohmotného videnia. Oboje však patrí k dielu stvorenia a vo svojich formách nie je večné, ale podlieha zmenám za účelom obnovenia a osvieženia.

Jedine v hmotnosti sa stretávajú svetlé a temné pôsobenia, teda oba protikladné princípy. Ovplyvňujú tak trvalo ľudskú dušu, ktorá pre svoj vývoj prechádza hmotnosťou. Ku ktorému princípu sa potom ľudská duša podľa vlastného priania viac prikloní, to rozhodne buď o jej vzostupe k Svetlu, alebo o jej smerovaní nadol, k temnu.
Medzi Svetlom a temnom sa nachádza obrovská priepasť. Je vyplnená dielom stvorenia hmotností a je podrobená pominuteľnosti foriem, teda rozkladu jestvujúcich súčasných foriem a ich znovuvytváraniu.
Podľa zákonov, vložených do stvorenia vôľou Boha Otca, platí kolobeh za dokončený a splnený iba vtedy, ak sa na záver vráti k svojmu pôvodu. Podobne aj putovanie ľudského ducha možno až vtedy považovať za ukončené, keď sa vráti do duchovne bytostného, pretože jeho zárodok vyšiel z tohto duchovne – bytostného, rozprestierajúceho sa najbližšie k Prasvetlu. Ak sa dá zlákať k temnu, vystavuje sa nebezpečiu, že ho to strhne až do hlbín za najkrajnejší kruh jeho normálneho putovania, a že potom už viac nenájde cestu k vzostupu. Zlákaný temnom bude neustále vlečený spolu s obrovským kolobehom hmotného stvorenia až nakoniec k jeho rozkladu. Zdržuje ho tam jeho temné, a preto i hutné a ťažké jemnohmotné rúcho, nazývané tiež záhrobným telom. Rozklad potom rozruší jeho duchovnú osobnosť, získanú počas putovania stvorením, takže utrpí duchovnú smrť a bude rozprášený do duchovného prasemena.

Zneužil danú mu moc, a okrem iného zaviedol princíp pokušenia namiesto princípu pomáhajúceho podporovania, ktoré znamená to isté, ako slúžiaca láska. Slúžiaca láska v Božom zmysle, nemá nič spoločného s otrockým slúžením, ale má na zreteli iba duchovný vzostup, a tým aj večné šťastie blížneho a podľa toho tiež koná.

A keďže jedine vôľa Boha Otca, Stvoriteľa všetkých vecí je všemohúca a pevne tkvie aj v hmotnom stvorení a jeho vývoji, mohol Lucifer síce vniesť svoj princíp do hmotnosti, ale jeho následky sa budú vždy pohybovať len v medziach prazákonov, stanovených Bohom Otcom a pôjdu s týmito rovnakým smerom.

Luciferov pôvod podmieňuje, že sa k nemu môže osobne priblížiť a proti nemu vystúpiť len ten, kto je rovnakého pôvodu, lebo len taký dokáže preniknúť až k nemu. Musí to byť vyslanec Boží, prichádzajúci z Božsky bezbytostného a tým naplnený a vyzbrojený posvätnou vážnosťou svojho poslania a spoliehajúci sa na zdroj všetkej sily, na samého Boha Otca.
Táto úloha je pridelená ohlásenému Synovi Človeka.
Je to osobný boj zoči-voči, nielen symbolicky vo všeobecnosti, ako to zo zasľúbenia chcú vykladať mnohí bádatelia. Je to splnenie zasľúbenia v „Parsifalovi“. „Posvätnú kópiu“, moc, použil Lucifer falošne a tým zasadil duchovne – bytostnému v ľudstve, ako jeho iskrám a výbežkom bolestnú ranu. Bude mu v tomto boji odňatá. Až bude potom v „správnej ruke“, teda pri uskutočňovaní pravého princípu Grálu, princípu čistej a prísnej lásky, zahojí táto kopija ranu, predtým ňou spôsobenú, kým bola v nesprávnej ruke, teda falošne používaná.

K tomu však, musí byť kopia vopred Luciferovi násilím odňatá a prísť do správnych rúk, čo sa odohrá v osobnom boji Syna Človeka s Luciferom!
Boje, ktoré sa potom k tomu pridružia a budú zasahovať do jemnohmotnosti i hrubohmotnosti, sú len dôsledkami tohoto jediného veľkého boja, ktorý musí priniesť zasľúbené spútanie Lucifera, oznamujúceho začiatok tisícročnej ríše. Znamenajú odstránenie následkov Luciferovho princípu.

PRI POZOROVANÍ obrazov, majúcich znázorňovať život v tzv. pekle, ľudia prechádzajú popri nich s pokrčením ramien, s poloironickým a polosústrastným úsmevom a myšlienkou, že scény takého druhu môže vymyslieť len chorobná fantázia alebo fanatická slepá viera. Zriedka sa nájde niekto, kto v tom hľadá aspoň to najnepatrnejšie zrnko pravdy. A predsa aj tá najhroznejšia fantázia sotva dokáže vytvoriť taký obraz, ktorý by aspoň približne vystihoval útrapy života v temných oblastiach. Úbohí zaslepenci, ktorí sa domnievajú, že môžu prejsť okolo toho ľahkomyseľne s posmešným krčením ramien! Príde okamih, keď sa ľahkomyseľnosť trpko vypomstí s otrasným vstupom Pravdy. Nepomôže potom žiadne vzpieranie sa, žiadne uhýbanie stranou. Budú vtiahnutí do víru, ktorý na nich už čaká, ak zavčasu neodvrhnú od seba toto presvedčenie nevedomosti, prezrádzajúce vždy len prázdnotu a obmedzenosť takého človeka.
Márne je potom vzpieranie sa, márne je všetko nariekanie, márne je však tiež prosenie, lebo musia žať to, čo zasiali v pozemskom živote.
Posmievali sa Slovu, prinesenému im od Boha, ktoré poukazuje na život po pozemskej smrti a na zodpovednosť s tým spojenú za každú silnú myšlienku a čin. To najmiernejšie, čo ich čaká, je to, čo chceli: hlboká temnota!

Také sú temné oblasti ako následok princípu, ktorý sa snaží zaviesť Lucifer. Večný kolobeh stvorenia sa valí a prichádza k bodu, kde začína rozklad. Tam všetko hmotné stráca tvar a rozpadá sa v prasemeno, aby pri ďalšom pohybe stvorenia vytvorilo novú zmes, nové tvary so sviežou silou a panenskou pôdou. Čo sa dovtedy nemohlo ešte odlúčiť od hrubohmotnosti a jemnohmotnosti, aby prekročilo najvyššiu, najjemnejšiu a najľahšiu hranicu smerom k duchovne-bytostnému, zanechávajúc všetko hmotné za sebou, to bude nevyhnutne vtiahnuté do rozkladu. Tým bude zničená tiež jeho forma a všetko osobné. Až to je potom večné zatratenie; vyhasnutie všetkého osobne vedomého!

Tými slovami mal Ježiš na mysli zákonitý dej, spočívajúci vo vôli Stvoriteľa, že človek môže odpustiť druhému človeku to zlé, čo mu tento osobne učinil! Ako postihnutý má právo i moc toto odpustiť.
Spočíva to v Božej spravodlivosti, že nech sa tiež stane, alebo sa už stalo čokoľvek, to môže odpustiť len poškodený, na zemi, alebo neskoršie v jemnohmotnom svete, inak musí ťarcha zvratného pôsobenia postihnúť pôvodcu; po jej odčinení je potom vina samozrejme odpykaná.
Ale toto odčinenie prinesie potom súčasne tiež nejakým spôsobom odpustenie postihnutého, ktoré súvisí z odčinením, alebo postihnutý s ním. Inak to nie je možné, pretože spojovacie vlákna by zostali až dovtedy nerozuzlené. To je výhoda nielen pre pôvodcu, ale aj pre postihnutáho, lebo tento by sa bez poskytnutia odpustenia rovnako nemohol dostať k Svetlu. Neúprosne by ho to muselo od toho zdržovať.

Tiež nesprávne pochopenie vzkriesenia tela je ako každý iný mylný názor umelo vytvorenou prekážkou, ktorú si človek berie so sebou do záhrobia, tam sa potom bude musieť tiež pred ňou zastaviť a nebude môcť ísť ďalej, lebo sa sám od nej nemôže oslobodiť. Nesprávna viera totiž pevne visí na nich a púta ich tak, že im uzavrie každý voľný výhľad k svetlej Pravde.
Neodvažujú sa myslieť inak, a preto nemôžu ani dopredu. S tým prichádza ešte nebezpečie, že duše, ktoré sa takto samy pútajú aj v poslednej chvíli, zmeškajú čas k oslobodeniu a nevznesú sa zavčasu k Svetlu; tým musia skĺznuť do rozkladu a ako konečný cieľ nájdu večné zatratenie.
Večné zatratenie znamená trvalé vylúčenie zo Svetla. Zostáva vlastnou vinou navždy odlúčený od toho, aby sa prirodzeným a dôsledným dianím mohol ako plne vedomá vyvinutá osobnosť navrátiť k Svetlu. Toto odlúčenie nastane vtiahnutím do rozkladu, ktorý okrem jemnohmotného tela rozpráši a rozpustí tiež všetko duchovné, získané ako osobne vedome. (*) To je potom takzvaná „duchovná smrť“; z nej už nemôže byť viac nijakého vzostupu k Svetlu pre vedomé „ja“, ktoré sa dovtedy vyvinulo. Pri vzostupe toto nielen pretrváva, ale vyvíja sa ďalej až k duchovnej dokonalosti. (*) Prednáška č. 20. „Posledný súd)
Zosnulý vo falošnej viere alebo vo viere prijatej bezmyšlienkovite za vlastnú, zostáva spútaný a zdržiavaný kým sa sám v sebe neoživí a neoslobodí iným presvedčením, a tým zničí prekážku, ktorá mu pre vlastnú vieru zabraňuje, aby nastúpil na správnu a pravú cestu a kráčal po nej dopredu.

Bludná viera je bludná predstava! A táto drží ľudského ducha tu i na druhom svete pevne spútaného takou silou, ktorú môže uvoľniť len živá moc pravého Božieho slova. Preto nech každý načúva jeho volaniu, koho sa to dotkne. Len ten volanie vyciťuje, pre koho je určené! Taký nech potom skúma, uvažuje a oslobodí sa!

A keďže väčšina všetkých inkarnovaných patrí vlastne do omnoho hlbších oblastí než samotná zem, prejaví sa aj v tom len Božia spravodlivosť, keď také duše budú zmetené aby klesli tam, kam vlastne patria, kde vo svojej absolútnej rovnorodosti už nebudú mať príležitosť na seba uvaliť novú vinu a v utrpení ich úrovne budú lepšie dozrievať pre zmenu ku vzostupu.
Nebude to vôľa ľudí, ktorá by raz mohla uznať Syna Človeka, vyslaného Bohom, ale bude to moc Božia, ktorá ho má vyzdvihnúť v hodine, keď ľudstvo v bezmocnom náreku bude úpenlivo prosiť o spásu. Potom zmĺknu urážky, lebo hrôza zavrie také ústa a ochotne sa budú prijímať všetky dary, ktoré Stvoriteľ ponúkne tvorom jeho prostredníctvom. Kto ich však nebude chcieť od neho prijať, bude zavrhnutý na všetky veky.

63. „Ja som vzkriesenie i život, nikto neprichádza k Otcovi, iba
skrze mňa!“

JEŽIŠ prichádzajúc z Božského oprávnene použil tieto slová, pretože mohol všetko vidieť z nadhľadu a ako jediný to skutočne vysvetliť. Jeho posolstvo, ktoré je od neho neoddeliteľné, ukazuje v zmätku falošných názorov jasnú cestu nahor k Svetlu. To znamená pre všetkých ľudských duchov, že sa môžu povzniesť, alebo sa vzkriesiť z hmotnosti, do ktorej sú ponorení za účelom svojho ďalšieho vývoja. Také vzkriesenie znamená pre každého život!
Vypočujte raz pozorne: Všetko nízke a všetko zlé, teda všetko, čo sa nazýva temnom, jestvuje len v hmotnosti; a to v hrubohmotnosti a v jemnohmotnosti! Kto toto správne pochopí, už tým mnoho získal.
Ak človek zmýšľa zle alebo nízko, škodí tak nesmierne sám sebe. Hlavná sila jeho chcenia prúdi potom ako vyslaný magnetický lúč v ústrety nízkemu, tam v dôsledku svojej tiaže priťahuje hutnejšie a pre túto hutnosť opäť tiež temnejšie jemnohmotné, čím sa ľudský duch, z ktorého chcenie vychádza, zahaľuje týmto hutným druhom hmotnosti. Aj keď je myseľ človeka zameraná prevažne len na pozemské, keď je v moci nejakej náruživosti, ktorá nemusí byť len nemravnosť, hazardné hry a pitie, ale tiež vyhranená záľuba pre niečo pozemské, potom sa okolo jeho ducha utvorí viac alebo menej hutný jemnohmotný obal, takým spôsobom, o ktorom som sa už zmienil.
Tento hutný a tým i temný obal zdržuje ducha od každej možnosti vzostupu a pretrváva tak dlho, dokiaľ tento duch nezmení spôsob svojho chcenia.
Len vážne chcenie a vážne úsilie po vysokom duchovnom môže narušiť a nakoniec celkom odstrániť taký obal; keďže sa obalu potom nedostáva prílivu rovnorodej sily, pomaly stráca oporu a nakoniec rozložený odpadne. Tým sa duchu uvoľňuje cesta k vzostupu.
Jemnohmotnosťou nie je snáď mienené zjemnenie viditeľnej hrubohmotnosti, ale je to druh voči tejto hrubohmotnosti celkom cudzí a inej podstaty, ktorý sa však i napriek tomu môže nazývať hmotnosťou. Je prechodom k bytostnému, odkiaľ pochádza duša zvierat. Ak ľudia zotrvajú v hmotnosti, potom musia byť prirodzene aj oni raz vtiahnutí do rozkladu, ktorému je všetko hmotné podrobené. Preto v dôsledku svojho ťažkého obalu sa nemôžu odpútať v pravý čas od hmotnosti.
Sú to tí, ktorí sú na vlastnú žiadosť vnorení do hmotnosti za účelom vývoja a zostanú v nej spútaní, ak sa nebudú pridržiavať správnej cesty! Oni sa už nedokážu z nej vymaniť, i keby to znamenalo vzkriesenie k Svetlu. – –
Ak ľudia nesprávnym prianím stratia v hmotnosti správnu cestu, vedúcu nahor zase naspäť k Svetlu, potom zostávajú blúdiť v hmotnosti.
Pokúste sa raz pozorovať dianie v hrubohmotnosti. Vznik a zánik v jej najbližšom, a vám viditeľnom okolí.
Spozorujete v klíčení, raste, dozrievaní a v rozklade formovanie, teda spájanie základných látok, ich dozrievanie a opäť spätný prechod do pôvodných látok rozkladom, t.j. rozpadnutím sformovaného spráchnivením. Vidíte to u vody, tiež pri zvetrávaní kameňov, u rastlín a zreteľne u zvieracích a ľudských tiel. Ale rovnako ako tu v malom, presne tak sa to deje aj vo veľkom a konečne i v celom svetovom dianí. Nielen v hrubohmotnosti, viditeľnej pozemskému človeku, ale aj v jemnohmotnosti, v tzv. záhrobí, ktoré nemá ešte nič spoločné s rajom. – –
Celá hmotnosť visí ako veľký veniec v najspodnejšej časti stvorenia a pohybuje sa v obrovskom kruhu, obeh ktorého trvá milióny rokov. V dianí veľkého stvorenia sa všetko otáča nielen okolo seba, ale to celé sa ešte nezadržateľne zvlášť pohybuje v obrovskom kolobehu. Ako tento veľký kolobeh prebiehal od prvého zhlukovania až k dnešnému dovŕšeniu, tak pokračuje neprestajne tiež rovnakým spôsobom ďalej, až začne a skončí opätovný rozklad v pralátku. Krúženie bude aj potom pokojne pokračovať ďalej i s pralátkou, aby sa v nasledujúcom novom zhluknutí zase vytvorili nové svety, skrývajúce v sebe panensky neopotrebované sily.
Taký je tento veľký, večne sa opakujúci priebeh vývoja, ako v najmenšom, tak i v najväčšom. A nad týmto kolobehom stojí pevne prvé, čisto duchovné stvorenie, tzv. raj. Tento, v protiklade k sformovanej hmotnosti, rozkladu nepodlieha.
V tomto večnom, nad kolobehom žiarivo spočívajúcom čisto duchovnom leží východisko nevedomého duchovného zárodku človeka. Je to tiež duchovné ako konečný cieľ ľudského ducha, ktorý sa stal v hmotnosti sebavedomým, a tým aj osobnosťou. Vychádza ako nevedomý a nezodpovedný zárodok. Navracia sa späť ako skutočná, vedomá, a tým aj zodpovedná osobnosť, ak ... nepoblúdi na svojej nutnej ceste hmotnosťou, a ak preto neuviazne v nej, ale oslávi vzkriesenie z nej ako úplne vedomý ľudský duch. Oslávi radostné vynorenie sa z hmotnosti v ústrety tejto svetlej, večnej časti stvorenia.
Pokiaľ sa teda ľudský duch nachádza teraz v hmotnosti, koná s ňou časť veľkého večného kolobehu, samozrejme bez toho, že by to sám pozoroval. A tak jedného dňa dostane sa spolu s ňou konečne tiež na hranicu, kde tá časť sveta, na ktorej sa nachádza, blíži sa pomaly k rozkladu. Potom je ale najvyšší čas pre všetkých ľudských duchov, nachádzajúcich sa ešte v hmotnosti, aby sa poponáhľali stať sa takými, aby mohli vystúpiť nahor k bezpečnému, jasnému prístavu večnej ríše, aby teda našli pravú a predovšetkým najkratšiu cestu, ako sa dostať z dosahu začínajúcich nebezpečenstiev v hmotnosti skôr, než ich tieto budú môcť strhnúť so sebou.
Ak to nedokáže, bude to pre neho stále ťažšie a nakoniec bude prineskoro!
Bude potom so všetkým ostatným stiahnutý do pozvoľného rozkladu; jeho získané osobné „ja“ bude rozorvané. Podstúpením tisícorakých múk stane sa znovu nevedomým duchovným semenom. To je to najhroznejšie, čo sa môže stať sebavedomému duchu.
Budú to všetci tí, ktorí svoju osobnosť vyvíjali nesprávnym smerom. Preto ju musia zase stratiť ako nepotrebnú a škodlivú. Treba pripomenúť, že rozklad sa nerovná zničeniu. Zničené nemôže byť nič. Je to len uvedenie do pôvodného stavu. U takto zatratených je zničené doteraz získané osobné „ja“, čo sa deje za najväčších múk.
Zatratení alebo zavrhnutí prestávajú byť hotovými ľudskými duchmi, zatiaľ čo ostatní smeli vojsť ako sebavedomí duchovia do večnej ríše radosti a Svetla a vedome sa tešiť zo všetkej tej nádhery. –
Ako obilné pole prináša po rade rokov stále horšiu úrodu a len zmenou osiva sa mu dostáva sviežej sily, tak je to i v celej hmotnosti. Aj táto sa raz opotrebuje a novú silu musí dostať rozkladom a obnovenou väzbou. Ale také deje vyžadujú milióny rokov. Predsa však v priebehu mnohých miliónov rokov nadíde raz určitý rok ako rozhodujúce rozhranie nutného oddelenia všetkého potrebného od nepotrebného.
A toto obdobie je pre nás teraz vo veľkom kolobehu dosiahnuté. Ľudský duch, nachádzajúci sa v hmotnosti, musí sa konečne rozhodnúť pre vzostup, inak ho hmotnosť zadrží zovretého pre pozdejší rozklad,... ktorý je večným zatratením, z ktorého už nikdy nie je možné duchovné, osobne sebavedomé vzkriesenie a vzostup do svetlej, večnej časti stvorenia, povznesenej nad taký rozklad. –
...
Niet ani jediného, ktorý by nemohol byť zrelým! Nerovnorodosť medzi ľuďmi je len nutný dôsledok ich vlastného slobodného chcenia. Teraz prechádza táto hmotnosť od prezrelosti k rozkladu, spejúc tým zároveň v ústrety svojmu znovuzrodeniu.
Avšak pre polia ľudských duchov, nadchádza kosba, žatva a tým i triedenie. Všetko zrelé bude pôsobením prírodných zákonov vyzdvihnuté k Svetlu, čím sa pozvoľna odstráni jemnohmotný obal, aby sa duch, od neho oslobodený, vedome vzniesol do rovnorodej ríše všetkého večne duchovného. Ale neschopné bude zadržané v hmotnosti hutnosťou svojho jemnohmotného tela, ktorú si samo spôsobilo. Osudom takých je potom to, že ich jemnohmotné telo zostáva podrobené nastávajúcim zmenám v hmotnosti a musia v nej pretrpieť tisícročia najbolestnejšieho rozkladu. Veľkosť týchto múk zasiahne nakoniec ľudského ducha natoľko, že stratí sebauvedomenie. Tým sa tiež znovu rozpadne útvar obrazu Božieho, získaný v uvedomovaní, teda forma ľudská.
Pozerajúc z tohto vysokého hľadiska, teda zhora dolu volil Kristus ako vždy svoje slová a tým vylíčil celkom prirodzený postup vzkriesenia z hmotnosti, do ktorého sa ponorilo semeno ducha.
Vmyslite sa len raz do toho, že sami stojíte nad hmotnosťou.
Pod vami leží ako zorané pole rozprestretá celá hmotnosť v jej mnohých druhoch. Duchovné semená, prichádzajúce zhora, noria sa do hmotnosti. A postupne po dlhej dobe vynárajú sa z nej, v mnohých medziúrovniach hotoví ľudskí duchovia. Títo sa hmotným prežívaním stali seba vedomými a túžbou po vyššom snažení môžu odhodiť a zanechať všetko hmotné. Slávia tak vzkriesenie z hmotnosti!
Ale nie všetky zárodky sa opäť zrelé vracajú na povrch. Nejeden z nich zostane dolu a musí tam zahynúť bez úžitku. –
Je to všetko presne tak ako na obilnom poli.
Ako sa u pšeničného zrna celý ten tajuplný vlastný vývoj odohráva zemi k tomu potrebnej, tak hlavný vývoj duchovného zárodku prebieha vo všetkej všestrannej hmotnosti. –
Kristus každou svojou vetou vysvetľuje vždy obrazne nejaké prirodzené dianie vo stvorení. – –
Ak teda povedal: Nikto neprichádza k Otcovi, iba mojím posolstvom alebo mojím Slovom alebo skrze mňa, je toto isté. Znamená to toľko ako: „Nikto nenájde cestu, iba tým, čo hlásam.“ Jedno znamená to isté ako druhé. Podobne, ak povie: „Prinášam vám svojím posolstvom možnosť vzkriesenia z hmotnosti a tým aj život,“ alebo: „Svojím Slovom som pre vás vzkriesenie i život.“
Ľudia majú pochopiť zmysel slov a neprivádzať do zmätku samých seba vždy nanovo slovičkárstvom. – – –

„Ten, ktorý stojí v Sile a v Pravde,“ hovorí sa o Božom Synovi. Silou je vôľa Božia, duch Svätý. Jeho viditeľnou formou je holubica. Viditeľnou formou Pravdy je samočinne žiariaci kríž. Oboje bolo videné živé na Božom Synovi, keďže v nich stál. Teda u neho to bol prirodzený a samozrejmý jav.
To isté bude sa vidieť aj u Syna Človeka! Holubicu nad ním, kríž spásy za ním, lebo aj on je s nimi nerozlučne spätý ako nositeľ Pravdy, „ktorý stojí v Sile a v Pravde!“ Sú to neklamné znamenia jeho pravého poslania k naplneniu zasľúbení. Sú to znamenia, ktoré sa nedajú nikdy napodobniť, sú nezničiteľné, varovné a napriek hrozivej vážnosti tiež sľubné! Už len pred nimi samotnými musí úplne ustúpiť všetko temno!

Inak si znepriatelíte svojho Boha a niet takého nepriateľa, ktorý by nemusel v nevýslovných mukách napokon prepadnúť skaze bez toho, že by Boh čo i len prstom preň pohol!

Bude vyburcovaný iba k strašnému poznaniu svojho pádu do bezodnej hlbiny konečného rozkladu, do zatratenia. A tým začnú muky, ktoré už viac nepovolia, ale musia sa stupňovať až k hroznému koncu smieť byť vedomým seba, teda možnosť môcť byť človekom, čo mu mohlo priniesť blaženosť na celú večnosť.

Stane sa to jednoducho na základe zákona žiarenia ktorý sa musel vytvoriť ako dôsledok vyžarovania Božej sily; lebo všetko, čo sa správne pohybuje v myslení i konaní, vyžaruje v hrubohmotnosti vo farbe fialovej.
Ale čo je temné, zlé alebo k tomu usiluje, či už v myslení alebo v žiadostivosti, má farbu kalnej žlte. Tieto dve farby sú teda pre súd smerodajné.
Podľa sily chcenia alebo konania sú potom aj vyžarovania slabé alebo silné. S vyslancom Božím prichádza do stvorenia nezmenený, a tým tiež sem na zem, lúč Božieho Svetla! Božie Svetlo posilní a pozdvihne dobro, t. j. všetko pozemsky fialové, zatiaľ čo všetka pozemsky kalná žlť bude ním rozložená a zničená.

Bude to zavŕšené zmenou žiarení, ktoré budú pôsobiť skrz Syna Človeka a jeho hviezdu. Mier bude vynútený, nie darovaný a zachovanie mieru bude potom vyžadované tvrdo a neúprosne!
V budúcnosti bude môcť obstáť len ten človek a všetky tvory, ktoré sa dobrovoľne podriadia Božej vôli! To jest, podľa Božej vôle žije, rozmýšľa a pôsobí! Jedine to poskytne možnosť života v prichádzajúcej tisícročnej ríši!

Ako som už povedal človek, súc duchovný, vždy len berie ako hosť zo stola tohto stvorenia, už bohato prestretého bytostným. Berie, avšak žiaľ, svojvoľne a požadovačne, namiesto radostnej vďaky s pohľadom k Tomu, ktorý mu to všetko poskytuje. A v tom sa musí teraz zmeniť, inak bude od stola Pánovho, ktorým je celé stvorenie, vykázaný silnejším, ktorý sa teraz k tomu stolu postavil, samotnou Vôľou Božou, ktorej všetci bytostní jasavo slúžia.

Pri takej udalosti mohol byť dotyčný duch zlý a pre nejakú vinu pripútaný. V tom sa on tak ľahko nezmení a bude prejavovať svoju nenávisť voči ľuďom primerane svojmu druhu, keď sa mu odniekiaľ dostane sily k pozemsky hrubohmotnému uskutočneniu. Alebo on sám bol tým poškodeným a upne sa duchovne na tú osobu, ktorá mu kedysi uškodila a teraz býva v tomto dome. Avšak vo všetkých prípadoch sa duch takýmto zlomyseľným a rušivým počínaním spútava nanovo a zapletá sa ešte viac; naproti tomu dobrým chcením by sa mohol uvoľniť a stúpať nahor. Takto vystrájajúci duch škodí pritom najviac sám sebe.

Hnev všemohúceho Boha bije však teraz do radov týchto rúhačov, ktorí sú ako najhnusnejšia háveď odsúdení zadusiť sa vo svojich odporných slinách! Aby sa svet očistil od takého zla!
Len výrazy „zberba“ a „háveď“ môžu označiť dva základné druhy týchto zvrhlíkov, ktorí sa sami vylúčili z akejkoľvek možnosti záchrany, pretože nie sú schopní vytvoriť ani len jednu čistejšiu myšlienku a rozširujú jedovaté, všetko rozožierajúce sliny, ktoré dopadnúc teraz na nich späť, musia rozleptať a rozložiť ich samých!
Rozorvaní nevysloviteľnou, nenávisti plnou závisťou budú teraz skonávať v úzkosti a v strachu, v zdesení, v hrôze a
 nech sa nezdvihne žiadna ruka, aby zmiernila ich poriadne zaslúžené utrpenie. Budú zavrhnutí od všetkého, čo sa usiluje dospieť k Svetlu a k duchovnej slobode. A zatiaľ čo budú bití núdzou a utrpením a zmietaní za nevýslovných bolestí sem a tam, žalujúc prebudí sa v nich uvoľňujúcim rozkladom duchovná iskra, ktorú vo svojom Svetlu nepriateľskom úsilí držali uzavretú a nechali ju zakrpatieť. Vyšľahne v každom jednotlivcovi, v neukojiteľnej túžbe bolestivo horiac a spaľujúc všetko, čo ju doteraz držalo dole. 
Tak pokračuje rozklad súčasne zvonká i zvnútra, ruka v ruke v neuveriteľných mukách storočia, tisícročia bez akejkoľvek pomoci, ďaleko od akejkoľvek úľavy, v trvale sa stupňujúcej úzkosti a v najhroznejšom zúfalstve, až je nakoniec vedomie vlastného ja úplne rozložené; lebo z neho nesmie zostať nič.
To sú cesty zatratencov od okamihu, keď Boh stiahol svoju ruku späť a vo svätom hneve oddelil ich všetkých od prijímania záchranných milostí!
Tu musel zavrhnutý klesnúť a byť strhnutý do priepastí hrôzy a zničenia; lebo sa mu nedostalo z hora už nijakej opory!
A tento deň Najsvätejšieho Súdu je teraz tu!
Rovnorodé prúdy samozrejme vždy hľadajú vzájomné spojenie, nachádzajú sa a varia potom spoločne jedovatý nápoj, ktorý je určený ich obeti, lenže tentoraz ho budú musieť vypiť sami až do poslednej kvapky podľa svätej Božej vôle, ktorá spätne pôsobiac, dopadne vo svojej všemohúcnosti na nich!

Teraz sa však s celou silou vzchopte! Lebo také dianie nebude už druhý raz dovolené. Je koniec, ale iba s vami, ak nebudete chcieť ani tentoraz počúvať Božie slová, ktoré vás majú pozdvihnúť až k tomu bodu, kde má človek v tomto stvorení stáť ako človek!
Nesmie viac ako netvor, ktorý nedokáže byť plne ani človekom, ani celkom zvieraťom, zostávať v dokonalom diele Stvoriteľa, aby hyzdil jeho krásu, aby ešte naďalej brzdil a rušil záchvevy čistej harmónie.
Prichádza svätý súd, vy pozemskí ľudia! Preto sa staňte ľuďmi alebo zahyňte v plameňoch Žiariacej hviezdy!

Pochabí ľudia, za akých istých a veľkých sa asi považujete! Hovorím ešte raz: Nie vy smiete požadovať od všemohúceho Boha, ale ON teraz požaduje od vás, lebo jeho trpezlivosť je teraz u konca!
On požaduje dôkaz od vás, že ste schopnosti, ktoré zveril vášmu duchu, dobre použili podľa jeho najsvätejšej vôle! Že ste v duchu čulí a môžete spoznať v jeho Slove Toho, ktorého vám On teraz poslal!
Ak to nedokážete, tak ste neboli hodní jeho milosti, nevyužili ste svoje schopnosti, ktoré vám ponechal pre spolupôsobenie vo stvorení ako je to dôstojné človeka, zahrabali a premárnili ste svoju ľudskosť, a budete preto ako nepotrební vo stvorení vymazaní z jeho knihy milosti a života tých, ktorí si smú byť vedomí si seba samých!

Je však vo vôli Božej, že sa človek musí konečne spamätať a celkom splniť svoju úlohu v tomto stvorení! Ak to nespraví, dôjde teda ako zhnitý plod tohto stvorenia k prezretosti a rozpadne sa.
Zvýšenou silou Svetla dostáva sa do rozkvetu a musí zjavne ukázať svoje plody, ktoré pri tomto konečnom súde, musia prijať pôvodcovia, a stúpenci ako aj ich potomkovia ako odmenu alebo trest vo zvratnom prúdení spätného pôsobenia!“

Bude to však strašné poznanie, až budú musieť uznať, že tým už všetko stratili, a to nenávratne, a že ich mená boli už vymazané z knihy života, tých, ktorí smú žiť vo stvorení.
„Už dosť! Až potiaľ a nie ďalej!“ hovorí Pán, a jeho svätý hnev zničí všetko, čo je nie hodné jeho požehnania!

A na záver uvádzame ešte jednu radu:
... ešte ma napadlo, dajte si ku posteli nejaký nôž a naň položte ten rovnoramenný kríž, ktorý máte, ba postrašte ho v tom zmysle, že ten nôž je teraz posvätený a teda až bude otravovať, tak mu ním dokážete ublížiť. Preto až nechce vykonať zmenu, tak nech dá pokoj aspoň vám, lebo sa budete brániť.
To, čo som teraz uviedol, je iba krajné riešenie.

Doplnenie

Dotyčný dostal ešte jednu radu:

Mal by ste skúsiť, pri najbližšej návšteve toho ducha, veľmi rázne prehovoriť v nasledovnom zmysle: môj otec kúpil tento dom a zaplatil zaň nemalé peniaze, takže už nie je váš. Až sa hneváte, že tu bývame, tak by ste sa mal hnevať na tých, ktorí ho predali nám a zobrali zaň tie naše peniaze. Mal by ste sa pomstiť im, že vám ho nenechali, ale sa ho zbavili a tak vás vlastne oň pripravili. Lenže vy by ste mal ísť do jemnejšej úrovne, kde ten váš dom stojí tiež, až ste ho poctivo nadobudol, alebo ste ho postavil vy. Takže tam by ste mohol v ňom pohodlne bývať, teda bez toho, aby sme vás rušili my, lebo tento dom je už náš, nakoľko sme ho poctivo nadobudli a zaplatili vašej rodine. Až chcete bývať v tomto a nechcete sa ďalej vyvíjať, tak v tom prípade sa hnevajte na vašu rodinu, ktorá vás oň pripravila a nie na nás, ktorí sme ho poctivo nadobudli.

Až už ani potom nepochopí, ba bude otravovať, tak mu povedzte, že takto si robí veľmi zle a na to v krátkej dobe doplatí!

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
31.12.2020, doplnenie príspevku na konci červeným písmom dňa 1.1.2021.

PÁPEŽOV - NESPRÁVNY CITÁT OD IZAIÁŠA

 

Počas vianočných sviatkov som si „náhodou“ prepol TV program, na ktorom sa pápež prihováral veriacim a práve citoval zasľúbenie Izaiáša: „Ajhľa, panna počne a porodí syna... .“ Lenže toto zasľúbenie predsa pokračuje, ale pápež nepokračoval! Prečo? Pre znalého je dôvod jasný, ale pre neznalého, je to úplne jedno. Teraz ale začatú vetu pápežom dokončím: „...a dá mu meno Immanuel.“  Práve toto meno bolo, ba zostáva, kameňom úrazu pre všetkých „drahých veriacich“, ba ako vidíme, aj pre pápeža.
Lenže z môjho pohľadu nebola to iba náhoda, že som si ja prepol ten TV kanál, ba nebola ani náhoda to, že si pápež zvolil to nesprávne proroctvo – zasľúbenie od Izaiáša. Prečo nesprávne? No preto, že toto proroctvo je zasľúbením príchodu nie Ježiša, ale druhého Syna Božieho – Imanuela! Aj keď Izaiáš nám zasľúbil aj príchod Ježiša! Prečo teda si pápež nezvolil to správne proroctvo? To by sa už mali opýtať tí „drahí veriaci“ jeho! Ale pre obhajobu Pravdy, zacitujeme Izaiáša aj tým proroctvom, ktoré by sa hodilo ku tým Vianočným sviatkom, ba tomu pravému Synovi Božiemu:

42; 1-6 Sluha Hospodinov
Ajhľa, môj služobník,
ktorého podopieram,
môj vyvolený, ktorého som si
obľúbil.
Svojho ducha som položil naňho,
opravdové právo prinesie národom.
Nebude kričať, nezvýši hlas
a nedá mu znieť na ulici;
trstinu nalomenú nedolomí
a tlejúci knôt neuhasí,
opravdové právo verne prinášať bude.
Nezlyhá a nestratí odvahu,
kým neupevní opravdové právo
na zemi...
...Ja Hospodin, povolal som ťa ku
spáse...

Aj keď v tomto zasľúbení Izaiáš neuvádza meno, patrí jednoznačne Ježišovi. Ani toto nie je znovu náhoda, že v prvom prípade bolo uvedené aj meno, a v druhom nie, ale veľmi múdre Božie vedenie, ktoré chce mať z nás, ľudských duchov, slobodné bytosti a nie iba niekým naprogramované roboty!
Lenže Izaiáš nám zanechal ešte jedno veľmi dôležité proroctvo, ktoré tiež zostalo nepovšimnuté, ale je veľmi dôležité, ba už tiež rovnako prežité, ako tie dve predošlé. No áno! Prežili sme už aj príchod druhého Syna Božieho Imanuela! Lenže tí „drahí veriaci“, ba ani ich uznávaná autorita – pápež, o tom nevedia, lebo sú iba tie falošne naprogramované roboty, ale nie slobodne mysliace bytosti, ako to od nás všetkých požaduje BOH! Slovo toho druhého Syna Božieho, bolo pre cirkevnú moc neprijateľné rovnako, ako Slovo Ježišovo pre vtedajšiu moc a tiež sa ku nemu zachovali rovnako. Aby sme im ale nekrivdili, uvedieme teraz aj to tretie dôležité proroctvo, ktoré znovu nepoznali už ani tí, ktorí sa hrdia tým, že sú stúpencami Imanuela. Tu je: 66; 7 - 8

Prv ako pocítila bôle, rodička
porodila.

Prv ako prišli na ňu kŕče,
priviedla na svet chlapca.
Kto počul niečo podobného,
kto videl niečo takého?

A znovu je tu ten istý dôvod nepoznania tohto tiež prežitého zasľúbenia: Ani títo stúpenci Imanuela nie sú slobodní ľudskí duchovia, ale iba falošne naprogramované roboty, ktoré sa nechali naprogramovať zas niekým iným!
Tieto slová sa budú zdať trúfalé, ba poburujúce pre všetkých, ktorým sú adresované, ba nesplnia vôbec ten zámer, ktorý sledujeme. Lenže Pravda neznáša ohľaduplnosť, ba dokonca ju vylučuje! Pravda zostáva vecnou a znáša sa iba s čistotou a hlavne pravou láskou. Pripomeňme si, čo je to pravá láska:

„Pravá láska je, keď blížnemu činíme to, čo mu prospieva, ale nie to, čo sa mu páči a robí mu radosť!“

Aj keď vieme, že možno neoslovíme ani jedného čitateľa, ba mnohých iba rozhneváme, aj tak bolo potrebné napísať to, čo je vyššie. Možno sa predsa len nájde niekto koho to osloví, a to buď teraz, alebo neskôr, keď udalosti nám pripomenú, že naša terajšia cesta nie je správna, keď prežívame udalosti, ktoré ani mnohé modlitby neodvrátia, ba vtedy pochopíme, že tá Božia pomoc je práve v tom našom utrpení, ktoré nám má otvoriť naše slepé oči a vyčistiť naše hluché uši.
A pre tých, ktorí nechápu tento krok, ba ich poburuje, uvedieme na našu obhajobu znovu to, už v minulosti zverejnené:

Tento zákon možno označiť aj inak, osvetliť ho z inej strany tým, že sa povie: Kto prijíma, musí dávať ďalej, inak dochádza k zastaveniu a poruchám, ktoré sú škodlivé a môžu sa stať i zničujúcimi, pretože je to proti samočinne pôsobiacemu zákonu stvorenia. A nejestvuje nijaký tvor, ktorý by neprijímal.

Záverom radíme stúpencom Imanuela, lebo stúpencom iba Ježiša, je to získať nemožné, aby si prečítali pozorne iba dve prednášky z Posolstva Grálu: Je to prednáška „Posledné slovo“ a „Antikrist“! Možno ešte objavia to, čo doposiaľ prehliadali, alebo tie Slová adresovali vnútorne iba tým, ktorí toto Slovo nepoznajú. Lenže tieto rady sú adresované práve nám, ktorí už to Slovo poznáme, lenže sa správame rovnako, ako tí, ktorí ho nepoznajú!

_______________________________________________________________________________________________________________________
30.12.2020

CESTA

 

Záver minulého príspevku „MESIÁŠ“ (uverejnený dňa 23.12.2020 v rámci príspevku „Náhla zmena človeka“) mal usmerniť všetkých hľadajúcich na správnu cestu za pravým mesiášom, aby sa nenechali naverbovať tým mnohým samozvaným, ktorých sa teraz vynára veľké množstvo, ba bude ich pribúdať a rovnako aj ich poskokov a rôznych vodcov, ktorí ale ani svoje vlastné poslanie nepoznajú, ba oni samotní sa nechali zviesť, alebo niektorí sledujú vypočítavo vlastný prospech. 
Naša rada už bola vyslovená, lenže ako vždy, aj teraz, mnohí si myslia, že je veľmi jednoduchá a tak určite nemôže byť správna. Lenže práve to najjednoduchšie, je vždy najťažšie uviesť do života! Iba z toho dôvodu považujeme za potrebné, podoprieť tú „iba našu radu“, radou od toho pravého MESIÁŠA:

74. Čo má človek robiť, aby mohol vojsť do kráľovstva Božieho?

Ak nemá pritom zablúdiť, je nevyhnutné, aby presne poznal celú cestu, ktorú má premerať. A nielen samotnú cestu, ale aj všetko, čo ho na nej môže ešte stretnúť, aké nebezpečenstvá ho pritom ohrozujú a akú pomoc tam nájde. Keďže celá táto cesta leží vo stvorení, lebo to je stvorenie samo, musí teda pútnik do duchovnej ríše poznávať najprv bezpodmienečne presne toto stvorenie, ktoré ho do nej vedie. Veď on chce ním prejsť, inak by nedošiel k cieľu.
Doteraz nebolo človeka, ktorý by mohol stvorenie tak popísať, ako je to potrebné poznať pre vzostup. Inak povedané: nebol tu nikto, kto by cestu k hradu Grálu, k najvyššiemu bodu stvorenia, dokázal urobiť zreteľne viditeľnou. Cestu k tomu hradu, ktorý stojí v ríši ducha ako chrám Najvyššieho, v ktorom jedinom sa koná čistá bohoslužba. To nie je mienené len obrazne, ale to jestvuje v skutočnosti.
Posolstvo Syna Božieho už raz ukázalo túto cestu. Pretože však ľudia chceli byť múdrejší, väčšinou ho nesprávne vykladali, a tak zvádzajúc na scestie, nedovoľovali nijakému ľudskému duchu dostať sa nahor.
Teraz je tu však hodina, kedy sa každý ľudský duch musí sám rozhodnúť, či má byť pre neho áno, alebo nie, či deň alebo noc, či vzostup k svetlým výšinám alebo klesnutie nadol, a to definitívne a neodvolateľne, bez neskoršej možnosti opätovnej zmeny. Preto prichádza teraz znovu posolstvo zo svetlého hradu. Nesprávne postavených ukazovateľov cesty Posolstvo opäť uvádza teraz do správneho smeru, aby vážne hľadajúci mohli rozoznať pravú cestu. Je to Posolstvo Grálu, Evanjelium Grálu!
Nech sú blažení všetci tí, ktorí sa riadia podľa neho s vnímavými zmyslami a otvoreným srdcom! Budú v ňom poznávať teraz to vo stvorení, vidieť tie stupienky, ktoré ich duch musí použiť k vzostupu, aby vošiel do ríše ducha, do raja.

Preto volám ešte raz: Berte konečne všetko opravdivo, skutočne, už nie obrazne. Potom budete aj vy sami opravdivými, na rozdiel od terajších neživých schém! Učte sa správne poznávať stvorenie v jeho zákonoch!
V tom spočíva cesta nahor k Svetlu!

_______________________________________________________________________________________________________________________
24.12.2020

VIANOCE 2020

 

Aké len to bolo zaujímavé, čo tento rok sme museli prežívať.
My mocní a múdri ľudia, ktorým sa predsa nemôže nič nečakané stať.

Všetky pravdy – varovania sme stále hanili.
Kto na začiatku tohto roka veril, že je možné prežiť, čo sme prežili?

A predsa sa tak stalo!
Stalo, aby ľudí z ľahostajnosti voči zákonom Vyššej moci prebúdzalo.
Tento rok by skutočne mohol prelomovým byť,
keby si človek v čase voľna uvedomil, že by mohol aj inak svoj život žiť.

Voľna, ktorého sa nám v tomto roku dostalo
pôsobením zákona odplaty na ktoré ľudstvo dosiaľ nedbalo.

Kto teraz môže prehlásiť že podobné dianie nás nečaká v blízkej dobe?
Že ešte mocnejší úder neskruší ľudí v ich ľahostajnosti a často aj v ich zlobe?
Čím viac sa pravda, spravodlivosť a láska tratí, tým viac pohrôm prežívame,
Boží, prírodný alebo vesmírny zákon v tom však len veľmi ťažko spoznávame.
Ak to duchovné a hmotné nekráčajú spolu, ruka v ruke, čaká nás len utrpenie.
To je však príliš ťažké pre naše pochopenie.

Že nemôžeme len s pohľadom nahor v jaskyni žiť,
A tiež nemôžeme užívať technológiu bez zákonov morálky, inak sa ňou musíme zahubiť.
A tak to v blízkej dobe skončiť musí, čas sa kráti,
Nie len my sami ale aj príroda nám náš dlh vráti.

Blázni sú v očiach druhých tí, ktorí tieto zákony poznávajú, dôkazy ich platnosti hľadajú.
Zaujímavé prežitia, dôkazy, ktoré sa predsa nedajú naľahko brať - na to ľudia nedbajú.
Tej hŕstke, ktorá dbá, však prajeme v ich snahe veľa sily,
čistota a úprimnosť im dá silu aby zvíťazili!

A tým ostatným kiež stihne prebudiť ich spiaceho ducha prežívanie, ktoré nás všetkých čaká,
aj keď bude ťažké, patrí Ti zaň Pane vďaka. 

 

kolektív Rádia Záchrana

_______________________________________________________________________________________________________________________
23.12.2020 a 30. 12. 2020 doplnená TV relácia pred záver s podnapisom MESIÁŠ

NÁHLA ZMENA ČLOVEKA

Vážení čitatelia!

Na TV Barandov, v relácii s názvom „Nebezpečné vzťahy“, bolo odvysielané jedno silné prežitie manželky a dcéry, ktoré popisujú nepochopiteľnú zmenu správania svojho manžela a zároveň otca, ktorý prekonal klinickú smrť. Opäť sa naskytla príležitosť, aby sme pomohli k pochopeniu ľuďom, trápiacim sa nad dejmi, udalosťami, ktoré sa im vyskytnú v živote, musia ich bolestne prežívať, no nechápu a nevedia, čo sa to deje. Nedokážu si to vecne vysvetliť, hľadia na problém len z pozemského hľadiska a ani len netušia, že príčina problému, ktorý treba riešiť a odstrániť, leží v tej jemnejšej úrovni – duchovnej!
Túto problematiku a jej pôsobenie sme už spomínali na našej stránke niekoľko krát pri iných prežitiach ľudí, podávali sme vysvetlenia, ale hlavne dôkazy o tomto deji prinesené k našej pomoci a záchrane z pravého zdroja PRAVDY, z Posolstva Grálu. Znova narážame na to, že neznalosť BOŽÍCH ZÁKONOV  v našom živote nás privádza pri prežívaní rôznych životných situácií k zúfalstvu a hlavne k nepochopeniu deja, ktorý prežívame. Nie len neznalosť zákonov nás privádza k zúfalstvu, ale hlavne naša pýcha a tvrdošijné odmietanie tej skutočnosti, že samotný, ozajstný a večný život, je  ŽIVOT DUCHA! To znamená, že ľudia nevedia alebo odmietajú prijať skutočnú existenciu – EXISTENCIU seba ako DUCHA!
Citujeme z prinesenej nám VEČNEJ NEMENNEJ PRAVDY z Posolstva Grálu:

Lenže práve tak dobre môže správne vyhlásiť, že duch sám je vlastným človekom, ktorý sa musí vyvíjať v rôznych obaloch od zárodku až k dokonalosti, pretože túto túžbu nosí stále v sebe.

Duch je všetko, on je to vlastné, teda človek. Ak má s ostatnými obalmi aj pozemský obal, nazýva sa pozemským človekom, po odložení pozemskej schránky je pozemskými ľuďmi považovaný za dušu. Ak odloží ešte aj jemné obaly, ostáva samotným duchom, ktorým už vždy bol vo svojom druhu.

No a v nasledujúcej citácii je presne popísaný dej, ktorý sa podľa uvedených informácii udial mužovi z príbehu ženy a dcéry, na začiatku príspevku.
Citácie z Doznievaní k Posolstvu Grálu: „Posadnutý“ a ,,Tajomstvo krvi“

Len čo je niektorý posadnutý, potom pôsobí dotyčný cudzí duch vždy bezprostredne cez pozemské telo, s ktorým sa mohol spojiť, ktoré čiastočne ovláda a používa ho pre svoje ciele. Z toho totiž vznikol výraz „posadnutý“, lebo cudzí duch sa usadil v tele pozemského človeka, privlastňuje si ho, aby sa ním mohol činne pozemsky hrubohmotne prejaviť. Dožaduje sa vlastníctva tohto jemu cudzieho pozemského tela. A toto telo je ním potom „posadnuté“, alebo môžeme tiež povedať, „zaujaté“. Posadí sa do neho, privlastní si ho, alebo ho len občas posadne.

Pritom sa sem–tam stáva, že cudzí ľudský duch, ktorý sa násilne zmocnil pozemského tela, nielen úplne ovládne mozog, ale svoje požiadavky stupňuje ešte ďalej a ujarmí si ešte ďalšie časti tela pre seba a pre svoje ciele; dokonca i dušu, ktorá je právoplatnou majiteľkou tela, vytlačí, až na malú časť, ktorú nemôže ulúpiť, ak nemá byť ohrozený samotný život tohoto tela.

U takých ľudí sa vytvorilo určité zloženie krvi, ktoré vnútri prebývajúcej duši poskytuje len slabú alebo vôbec nijakú možnosť pôsobiť v plnej sile navonok. Zato však dáva toto vyžarovanie krvi inej duši už zbavenej tela, s menej dobrými alebo dokonca so zlými vlastnosťami možnosť vplývať zvonka a dokonca ovládnuť mozog i telo buď občas alebo trvalo.

Z týchto citátov vyplýva fakt, o ktorom ľudská spoločnosť už počula z viacerých strán. Nikto z prítomných nechápe, čo sa vlastne stalo, že je to nie skutočne ich manžel a otec, ale jeho telo zaujal iný duch, ktorý ide úplne inou cestou - tou svojou.
Je to zvláštne, že naši predkovia i bez rôznych polapiteľných dôkazov bežne uvažovali o duši v človeku a súvislostiach s tým spojených a my dnes tieto dôkazy máme k dispozícii a predsa sa nám uvažovanie v tomto rozmere zdá cudzie. Ako potvrdenie toho, že vlastná inteligencia človeka nespočíva v tele, ani v mozgu, ale práve v tom nami dosiaľ nepoznanom duchu, by sme spomenuli jeden prípad, ktorý sa stal v roku 1970.  Jednalo sa o osobu menom Billy Miligen, ktorého telo ovládalo 24 osobností. Ako odborníci - psychiatri skúmali tento prípad, zistili, že zmenou osobností - duchov, ktoré zaujímali telo, sa menil jeho výraz očí, intonácia, prízvuk. Odborníci preukázali obrovské rozdiely IQ dotyčného, pri zmene osobností v tele, tiež zmenu ovládania cudzích jazykov, špeciálnych znalostí atď. Ako príklad uvedieme, že jedna z týchto osôb bola farboslepá a dotyčnému človeku sa menila dokonca aj funkcia zraku, keď zaujala jeho telo. Jedna osoba bola špecialista na zbrane, iná na medicínu.  Každá z osôb mala svoje meno, národnosť, profesiu, povahu, záľuby. Tento človek bol súdený za isté trestné činy, no nakoniec bol spod obžaloby omilostený, lebo súd nevedel preukázať, ktorá z týchto osôb sa tohto trestného činu vlastne dopustila. Bolo to odvysielané v dokumente s názvom Podivuhodná veda 22: Mozog a intelekt.

Veľký POZOR ľudia! Je najvyšší čas k nutnej snahe spoznať ZÁKONY STVORITEĽA! K veľkej obozretnosti!  Temno má už takú silu, že nemá problém ovládať ľudí a to len vďaka tomu, že sú neznalí ZÁKONOV, s tým súvisiacich DEJOV, ktoré TEMNO zneužíva v neprospechzáhubu ľudí!   Nachádzame sa v dobe nám už dávno zvestovanej a nedávno nám pripomenutej, v dobe, na ktorú je upozornené aj v SLOVE nášho PÁNA, keď sa vo veľkom množstve budú vynárať FALOŠNÍ PROROCI - SPASITELIA! 

Tak ako v dusnej letnej noci vyliezajú zo zeme huby, tak povstanú teraz falošní proroci z davov, ako to bolo zasľúbené, aby sa na nich samotných Slovo naplnilo, a aby mohli byť súdení; lebo svet má byť od nich očistený!

Falošným prorokom je vlastne ten človek, ktorý sa odvažuje tvrdiť, že môže vykonať niečo z toho, čo je vyhradené zasľúbenému Vyslancovi Božiemu!
A takých je dnes mnoho, keďže ide o pozemskú činnosť, nie len o poučovanie; lebo ten zasľúbený bude totiž jediným a pravým pomocníkom ľudstva v ich duševnej i pozemskej núdzi!
Spoznať falošných prorokov v pravú hodinu nepadne ľuďom zaťažko, keďže to budú musieť prežiť sami na sebe, aby získali poznanie, pretože slovám by predtým neverili.
Celé dielo tých ľudí, ktorí ako falošní proroci sľubovali ľuďom niečo, čo im
nemôžu dať, sa bezmocne teraz zrúti alebo vôbec ani nevznikne
, v čom ľudstvo musí spoznať, aj keď trpkým prežitím, že dôverovalo falošným sľubom, že verilo predstieraným schopnostiam, ktorých nebolo.
To sú teda tí ozajstní falošní proroci, akých má na mysli zvestovanie, a tým, ktorí im veria, sa musí dostať trpkého prežitia v bolestnom sklamaní.

Človek, ktorý odmietavo poukazuje na falošných prorokov, musí tiež vedieť, že vynárajúci sa falošní proroci sú práve jedným z mnohých znamení, ktoré ohlasujú vystúpenie skutočného Vyslanca! 

Tí, ktorí majú záujem pozrieť si TV reláciu, o ktorej sme písali, môžu tak urobiť na nasledujúcom odkaze:
 
https://youtu.be/07Ru9hfp7pI

MESIÁŠ

Pre všetkých tých, ktorí sa dnes vydávajú, ba sa aj budú vydávať, za mesiášov, ktorých je už teraz neúrekom, ba bude ich pribúdať, je potrebné všetkým položiť jednu podstatnú otázku, ktorá im akosi zatiaľ nie je kladená: „V čom spočíva tá ich aktivita, ktorou by mali nás, nehodných ľudí, spasiť?“ Zatiaľ sa ich stúpenci iba nechajú ohlupovať frázami, ktoré o tej ich dôležitej aktivite vôbec nevypovedajú! 
Teraz im zacitujeme od toho pravého záchrancu ľudstva, v čom bude spočívať aktivita TOHO PRAVÉHO:

Okrem toho každý vnútorne slobodný človek hodnotí vec alebo náuku vždy podľa toho, čo prináša, a nie podľa toho, kto ju prináša. Tento druhý spôsob je pre skúmajúceho takým vysvedčením chudoby, že ani nemôže byť väčšieho. Zlato zostáva zlatom, či ho má v ruke knieža alebo žobrák.

Prečo sa vynára toľko mesiášov v tejto dobe, ba odkiaľ pochádzajú, vysvetlí dokonale nasledovný citát, tiež od TOHO PRAVÉHO:

Dnes to vyzerá na zemi tak, že v dôsledku chcenia ľudstva temno zvíťazilo nad všetkým hmotným. V celej hmotnosti stojí temno tak bezpečne ako na dobre známej pôde, a preto aj môže tým v hmotnom plne pôsobiť. Tu je vo svojom živle, bojuje na známom poli. Preto teda vo všetkom hmotnom, teda hrubohmotnom má toho času temno prevahu nad Svetlom.

Aké sú skúsenosti v malom, tak je to aj s bytím človeka a s ním samotným!
On, (*) ktorý má preputovať nielen krátkym pozemským životom, ale celým stvorením, potrebuje k tomu bezpodmienečne znalosť zákonov, ktorými je riadené celé stvorenie; nie iba najbližšie okolie, ktoré je pozemskému človeku viditeľné! Ak nepozná zákony celého stvorenia, bude zadržaný a brzdený, zraňovaný, vrhaný späť alebo dokonca rozdrvený, pretože svojou neznalosťou nemohol ísť rovnakým smerom s ich mocným prúdením. Zaujal proti nim nesprávne stanovisko, takže ho museli stláčať nadol, miesto nahor. * človek

Ktorý z tých samozvaných mesiášov, dokáže ponúknuť stavbu celého stvorenia Božieho a platných zákonov v ňom?  Kde môže hľadajúci získať poznanie o tom?

Pozorne sledujte aktivity okolo seba a rýchlo poznáte, kde sa Vám ponúka SLOVO PRAVDY, ktoré vás dokáže priviesť k tomu PRAVÉMU!
A vás samotných zachrániť pred tými falošnými, ba pred duchovnou smrťou!

_______________________________________________________________________________________________________________________
14.12.2020

PRESVEDČENIE

 

Na našej stránke sa snažíme hľadať cestu k ľudským duchom, aby mohli získať to poznanie, ktoré by ich dokázalo zachrániť, ale nie iba pre tento krátky pozemský čas nášho bytia, ale pre tú večnosť, o ktorej zatiaľ nič nevedia. Už sme uviedli: „Človek nepozná sám seba, ani svet, v ktorom žije a teda následne ani tie večné - vesmírne - prírodné - Božie zákony, ktorým je pri každej aktivite podrobený!
Hneď na úvod si neodpustíme jednu pomerne dôležitú poznámku, voči našim ochranárom, ktorá bola vlastne v minulých príspevkoch istou prorockou predpoveďou. Prečo sa teraz nesprávame rovnako benevolentne pri epidémii Covidu 19 na ľuďoch, ako sa dlhú dobu správame voči epidémii lykožrúta na našich lesoch? My sme vtedy napísali a to vo viacerých príspevkoch, že: „keby sme my trpeli epidémiou tak, ako naše lesy, tak by sme sa ku nim správali inak. Či by sme aj potom nechali povaľovať sa mŕtvoly po uliciach, ako necháme povaľovať sa mŕtve stromy v lese? Ba, že je to pohŕdanie Božími darmi! Napísali sme aj to, že prírodné, alebo Božie zákony, nám to naše nerozumné správanie sa vrátia!“ No a ako vidíme...vrátili! Teraz, keď trpíme my, tak sme „posr...“, ale pokiaľ trpeli lesy, nás to netrápilo, ba ešte ani teraz netrápi! 

A preto, za všetko, čo musíme v zmysle týchto zákonov prežívať, musíme viniť iba seba samých, ba takto nám nemôže pomôcť žiadny vedec, ani politik, ba ani žiadna cirkev. O pravdivosti týchto slov nás presviedča každodenné prežívanie, ba hlavne tento, teraz už prežitý fakt, teda tá naša „prorocká“ predpoveď! Nepomôžu nám ani plné kostoly modliacich sa, ani samotný pápež, ani žiadna vakcína, ale iba tá nevyhnutná zmena, teda učiť sa poznávať tieto nepoznané zákony. Teraz sa pokúsime znovu o sústavne nemožné, ale prečo tak konáme možno osvetlia pre niektorých nasledovné citáty zo Slova Absolútnej Pravdy, od konštruktéra Stvorenia – vesmíru – našej Zeme a aj nás:

A táto terajšia, len zdanlivo nevinná forma, sa zrodila z tej istej nevýslovnej pýchy ducha zástupcov všetkých cirkví, ako predtým. A kde nie je zatratenia hodná pýcha, nájde sa prázdna márnomyseľnosť opierajúca sa o pozemskú moc cirkvi. Tieto necnosti vytvárajú dosť často neodôvodniteľné nepriateľstvá, ktoré sú ešte popretkávané pozemskou vypočítavosťou, rátajúcou s rozšírením vplyvu, ak nie dokonca túžbou po veľkom politickom význame.
A všetko toto s menom „Boh“ na perách, že by som chcel ešte raz vykríknuť ako Syn Boží: „Svojím chovaním premenili ste domy Otca môjho, ktoré vám mali slúžiť ku cti, v peleš lotrovskú! Označujete sa za služobníkov slova Božieho, avšak stali ste sa služobníkmi vašej pýchy!“

Ľudia si sťažujú a bedákajú, pozerajú s odporom, ako sa dnes výstrelky materializmu prejavujú vo formách sotva uveriteľných. Úpenlivo prosia a modlia sa za oslobodenie zo súženia, o polepšenie, ozdravenie z nesmierneho úpadku. Tých niekoľko, ktorí si dokázali uchovať nejaké záchvevy svojho duševného života z búrlivého prívalu neuveriteľného diania, tí, ktorí sa duchovne neudusili vo všeobecnom úpadku, nesúcom klamlivo pyšne na čele meno „pokrok“, tí sa cítia ako vyvrheli, zaostalci a bezduchí súpútnici novej doby sa na nich aj tak pozerajú a posmievajú sa im.
Vavrínový veniec všetkým tým, ktorí mali odvahu nepripojiť sa k davom! Tí, ktorí hrdo odmietli ísť po príkro strmej ploche!
Námesačník, ktorý sa ešte dnes chce nad tým rmútiť! Otvorte oči! Nevidíte predsa, že všetko, čo vás utláča, je už začiatkom náhleho konca, teraz už len zdanlivo panujúceho materializmu? Celá stavba je už na zrútenie aj bez pričinenia tých, ktorí pod ním trpeli a ešte aj trpieť musia. Rozumujúce ľudstvo musí teraz žať, čo po celé tisícročia plodilo, živilo, pestovalo a obletovalo.

Prežitie môže prirodzene nastať vždy len v presvedčení, nikdy nie inak. Avšak k presvedčeniu je vopred potrebné plné porozumenie. K porozumeniu zase intenzívne premýšľanie a vlastné skúmanie. Náuky sa musia zvažovať vlastným cítením. Z toho samozrejme plynie, že slepá viera je úplne nesprávna. Ale všetko nesprávne môže ľahko viesť ku skaze, k úpadku, ale nikdy nie k vzostupu. Vzostup znamená oslobodenie sa od všetkého tlaku. Pokiaľ tlak ešte niekde ťaží, nemôže byť reč o odpútaní alebo oslobodení. Ale neporozumené jetiež tlakom, ten nepovolí skôr, než také miesto tlaku alebo medzera neporozumenia sa neodstráni plným pochopením.
Len slobodné presvedčenie je živé, a preto môže vytvárať aj niečo žijúce! Avšak také presvedčenie môže prebudiťlen prísnym skúmaním a vnútorným precítením. Tam, kde sa nachádza najmenší náznak neporozumenia, o pochybnosti ani nehovoriac, nemôže nikdy dôjsť k presvedčeniu.
Len plné pochopenie bez medzier sa rovná presvedčeniu, ktoré jediné má duchovnú hodnotu!

Kde ostane hoci len jedna medzera, jedna nevyriešená záhada, tam je presvedčenie nemožnosťou. Preto ani jeden človek nemôže mať opravdivú vieru, pokiaľ v ňom zostáva čo len jediná nezodpovedaná otázka.
S vierou sa uspokojí len každý lenivec. Je to tiež viera, na ktorej sa môžu zachytiť posmievači. A slovo viera, nesprávne vykladané, je závorou, ležiacou na ceste a prekážajúcou ľudstvu v jeho napredovaní.
Viera nemá byť plášťom, ktorý veľkomyseľne zakrýva všetku lenivosť myslenia a spúšťa sa na ducha ľudí ako príjemne ochromujúca spavá nemoc! Viera sa má v skutočnosti stať presvedčením. Avšak presvedčenie vyžaduje život a najdôkladnejšie skúmanie!

23.otázka:
Príde odpoveď na všetky zaslané otázky?
Odpoveď:
Nie. Podľa toho, ako mnohí čitatelia kladú otázky, dá sa často spoznať, že sú ďaleko od pochopenia hlbokej vážnosti Posolstva Grálu; vo väčšine prípadov sú to otázky o takých veciach, poznanie ktorých ani v najmenšom neprispeje k duchovnému vzostupu osobného „ja“ človeka, ale môže slúžiť len na uspokojenie snahy rozumu po vedomostiach.
Ale ľudskí duchovia, ktorí sa chcú skutočne zachrániť, už na takéto doteraz obvyklé veci vôbec nemajú nijaký čas! Posolstvo Grálu dáva preto iba to, čo ľudský duch potrebuje na uľahčenie, ba vôbec na umožnenie jeho nutného vzostupu.
Kto len trošku vycíti, aké je to naliehavé, ten namiesto akýchkoľvek otázok celou silou svojho vyciťovania sa pokúsi zdôvodniť si a prijať to, čo Posolstvo dáva. Avšak to, čomu ešte nemôže rozumieť, neodmietne, alebo popri tom neprejde, ale bude skúmať vo svojom vnútri, či tam niekde v kútiku neleží príčina jeho neporozumenia.
Každá otázka je požiadavkou! Je oprávnená, ak sa týka vecí potrebných na duchovný vzostup. Ale ak chce iba uľahčiť uspokojenie rozumu, potom je to namyslenosť voči vážnosti Posolstva, pretože také niečo sa týka omnoho nepatrnejších a nižších vecí, ako sú účelom a obsahom Posolstva.
Kto sa však tým zaoberá s dostatočnou vážnosťou a pri tom každú zaujatosť odsunie bokom, ten v danom bude musieť nájsť aj zodpovedanie každej rozumovej otázky. Ak to nedokáže, potom buď jeho rozum na to nepostačuje alebo dosť dôkladne neskúmal.
Posolstvo musí byť brané prirodzene od prvej až po poslednú prednášku ako celok, inak nie je možné ho pochopiť. K tomu však patrí trvalé namáhanie a duchovná usilovnosť. Doteraz je dané len to najnutnejšie, nakoľko čas nezadržateľne súri dozvedieť sa len to najpotrebnejšie. Nenecháva priestor na nepotrebné zastavenia.
Z tohto dôvodu musia niektoré otázky ostať nepovšimnuté. Budú zodpovedané až po prvej veľkej očiste, ešte s mnohými inými podrobnejšími vysvetleniami.
Prednášky Posolstva nežobrú o priazeň ľudí, neponúkajú sa na predaj pre zisk, ako je to u kníh samozrejmé, ale sú dávané!
To znamená, že pri tom všetkom čakajú v tichosti celkom samy pre seba, bez záujmu o okolie, ale živo a neodsunuteľne od más, ktorým nemôžu zatiaľ nič povedať, pretože tieto masy to ešte nechcú. Sú tiež nezničiteľné nenávisťou tých, ktorým sa zdajú nepohodlné.
S tým, čo tu bolo povedané, musí raz všetko a každý rátať. Nikto nemôže mlčky okolo toho prejsť bez toho, že by si na tom skúmavo nezmeral svoje „ja“. Slová prednášok nie sú na diskusiu a nepýtajú sa na mienku, ale sú dané; ostanú pevnejšie ako skala a tvrdšie ako oceľ, nezmeniteľne a neúprosne.
V poradí mojich prednášok spočíva múdre vedenie, ktorému on nerozumie.
Ani jediná stať sa nemôže pritom vynechať. A pre poznanie stvorenia to nie je príliš veľká požiadavka. Komu je to príliš mnoho, ten sa s tým nikdy nebude môcť vyrovnať. Lenže bez takého vedenia niet už nijakého vzostupu a tiež nijakého dlhšieho zotrvávania; lebo čas keď mohol byť nevedomým je už preč!
Opatrujte verne kľúče, dané vám mojimi slovami a odovzdajte ich správnym spôsobom tým, ktorí prídu po vás!

Len spravujte verne všetko to vedenie; lebo nikdy viac sa Zemi nemôže dostať takej spásy a toľko milosti. Tým, že vám všetko zvestujem, stanete sa strážcami všetkých kľúčov! Ak naň dopadnú škvrny, alebo pokrivíte len malú časť, tak už neotvoríte tajomstvá stvorenia, a brány zostanú opäť zatvorené, nie iba na dlhý čas, ale pre vyvinutých tento raz navždy.

Najsvätejšou povinnosťou človeka je, aby v poznaní Boha, ako aj vo svojom duchovnom vývoji kráčal dopredu. Každé podviazanie a pripútanie na jestvujúce je zastavenie majúce za následok krok späť. Rozumové vedecké bádanie a objavovanie kráča neprestajne dopredu; ak pri tom to duchovne vedecké nebude držať rovnaký krok, musí byť časom otrasené a zakolíše, pretože chýba vyrovnanie k harmónii obidvoch týchto rozličných druhov, majúcich ísť ruka v ruke. Ukončením bude potom nevyhnutné zrútenie, pretože tomu rozumovo vedeckému chýba nutná živá duchovná opora; lebo mystika túto rozumovej vede nemôže dať.

Tí, ktorí hľadajú a majú vedenie, mali by sa konečne vzchopiť a vyhýbať sa takýmto ľuďom! Nesmú si myslieť, že konajú Bohu milé dielo, keď jeho Slovo a jeho svätú vôľu neustále tak lacno rozširujú a snažia sa ich poučovať, takže to vzbudzuje skoro zdanie, akoby Stvoriteľ musel chodiť za tými, čo v neho veria, aby žobraním rozšíril kruh svojich prívržencov. Je to pošpinenie, keď sa to ponúka takým, ktorí po tom siahajú špinavými rukami. Pritom sa nesmie zabúdať na výrok, ktorý zakazuje „hádzať sviniam perly“.

85. otázka:
Abdrushin hovorí vo svojom Posolstve medziiným o veľkom zákone stvorenia, že len v dávaní môže spočívať aj pravé prijímanie. Bol by som povďačný, keby som smel počuť o tom ešte presnejšie vysvetlenie, ktoré by moje myslenie uviedlo na správnu cestu.
Odpoveď:
Tento zákon preniká všetkým. Pri troške pozorovania nie je ťažko ho spoznať a poučiť sa z neho.
Vzťahuje sa nielen na vedomé a chcené myslenie a konanie ľudí alebo na ich pôsobenie v jednotlivých povolaniach, ale aj na všetky deje, považované za samozrejmé, odohrávajúce sa do určitej miery samočinne.
Všimnime si raz dýchanie! Len ten, kto správne vydychuje, môže a bude samočinne aj zdravo a dokonale vdychovať, ba správnym vydychovaním je k tomu podnecovaný a nútený. To dáva telu zdravie a silu.
A tak ako je to s telesnými vecami, je to tiež s duchovnými dejmi. Ak chce duch čerpať, teda prijímať, potom musí to, čo prijal, premenené dávať ďalej. Tá premena alebo formovanie pred odovzdávaním ďalej posilňuje a zoceľuje ducha, ktorý v tomto posilnení je schopný prijímať stále viacej a čoraz cennejšieho, pretože odovzdaním vytvoril na to priestor, či už slovom, písmom alebo iným činom.
Uľahčenie sa mu však dostaví až po odovzdaní, inak by ho to tlačilo, stále obťažovalo alebo znepokojovalo a nakoniec by ho mohlo stlačiť úplne nadol. Len dávaním, to jest ďalším odovzdávaním môže opäť znovu prijímať.

Tento zákon možno označiť aj inak, osvetliť ho z inej strany tým, že sa povie: Kto prijíma, musí dávať ďalej, inak dochádza k zastaveniu a poruchám, ktoré sú škodlivé a môžu sa stať i zničujúcimi, pretože je to proti samočinne pôsobiacemu zákonu stvorenia. A nejestvuje nijaký tvor, ktorý by neprijímal.

Aký uzáver sa dá z týchto citátov urobiť pre dnešok? Dnes je pre každého, kto pozná menované Slovo, pozícia v tom dávaní veľmi sťažená! Prečo? Z viacerých dôvodov:
Prvý dôvod je ten, že niet takých, ktorým by bolo možné dávať. Platí preto pre dávajúcich tento citát: Pritom sa nesmie zabúdať na výrok, ktorý zakazuje „hádzať sviniam perly“.
Druhý dôvod je ten, že ľudstvo sa nechá ovládať samozvanými vodcami, ktorí sledujú iba svoje prospešné ciele a nasledujú túžbu po moci. A za nimi sú potom nástroje moci: masy – zbrane – peniaze.
Vavrínový veniec všetkým tým, ktorí mali odvahu nepripojiť sa k davom!
Tretí dôvod je ten, že Slovo Pravdy sme už tiež pokrivili, dokonca aj najdôležitejšie časti vylúčili, ba vydávame to pokrivené a už iba človekom ponúkané za nedotknuteľné, teda rovnako, ako všetky poučenia z Pravdy a Svetla doteraz.
Ak naň dopadnú škvrny, alebo pokrivíte len malú časť, tak už neotvoríte tajomstvá stvorenia, a brány zostanú opäť zatvorené, nie iba na dlhý čas, ale pre vyvinutých tento raz navždy.

V poradí mojich prednášok spočíva múdre vedenie, ktorému on nerozumie.
Ani jediná stať sa nemôže pritom vynechať.
Štvrtý dôvod je ten, že to Slovo Absolútnej Pravdy, bolo pre nás napísané už temer pred storočím a dnes už na niektoré otázky, ktoré nám prinieslo naše prežívanie, nedokážeme získať uspokojivú odpoveď. Aj keď sa nám dostalo istej pomoci v roku 1997 knihou Večné zákony, bola to iba skrátená verzia pre krízový stav, ale nie tak všeobsiahla, ako by bolo potrebné. Tu platí tento citát: Rozumové vedecké bádanie a objavovanie kráča neprestajne dopredu; ak pri tom to duchovne vedecké nebude držať rovnaký krok, musí byť časom otrasené a zakolíše, pretože chýba vyrovnanie k harmónii obidvoch týchto rozličných druhov, majúcich ísť ruka v ruke.
Z tohto dôvodu musia niektoré otázky ostať nepovšimnuté. Budú zodpovedané až po prvej veľkej očiste, ešte s mnohými inými podrobnejšími vysvetleniami.

Už v tom prelomovom roku 1997 bol urobený dôležitý prvý krok ku tomu novému, ktoré je pre mnohých ľudí už prežitou skutočnosťou, ale dnešné prežívania nás stavajú pred nové, neriešiteľné otázky, na ktoré je nie možné celkom odpovedať, pokiaľ sa nevyplnia Slová tohto posledného citátu: Z tohto dôvodu musia niektoré otázky ostať nepovšimnuté. Budú zodpovedané až po prvej veľkej očiste, ešte s mnohými inými podrobnejšími vysvetleniami.
Naša snaha o pomoc a isté aktivity na stránke sú dnes už iba z tohto nasledujúceho dôvodu:
Len dávaním, to jest ďalším odovzdávaním môže opäť znovu prijímať.
Tento zákon možno označiť aj inak, osvetliť ho z inej strany tým, že sa povie: Kto prijíma, musí dávať ďalej, inak dochádza k zastaveniu a poruchám, ktoré sú škodlivé a môžu sa stať i zničujúcimi, pretože je to proti samočinne pôsobiacemu zákonu stvorenia. A nejestvuje nijaký tvor, ktorý by neprijímal.
Skutočne tento zákon nám, ktorí sa snažia pomáhať, robí v tejto dobe veľké problémy, ba spôsobuje utrpenie, teda znovu presne v zmysle toho zákona.

Naša snaha o pomoc vyznieva iba v tom zmysle, ako je to s tými „perlami“!
Takže nech sa zamyslia všetci tí, ktorí sa hrajú na veriacich, zotrvávajú na dávno prežitých tradíciách,
či konajú tak, ako to Svetlo – Boh a jeho zákony vyžadujú,
či tieto zverejnené Slová nedokážu spôsobiť pochybnosť v ich duchu o ich pevnosti presvedčenia,
keď už ani tí, ktorí Slovo Pravdy poznajú,
nemôžu o sebe prehlásiť, že ich presvedčenie je dokonalé a netlačí ich už ani jediná, nezodpovedaná otázka!