_______________________________________________________________________________________________________________________
11. júl 2018 a doplnenie 12. júla 2018

DEDO
 

Možno si niektorý čitateľ spomína na príspevok s názvom Slobodná vôľa, z 28. decembra 2014 (priečinok: Archív), ktorý bol o jednej žene, ktorá zanechala Posolstvo Grálu, aby sa jej nerozvrátila rodina, no jej rodina sa jej nakoniec aj tak rozvrátila, ba aj jej život. Teraz ale život priniesol ďalšie prežitia, ktoré sú isto poučené vo viacerých smeroch a preto ich uverejníme:

Môj dedo a otec spomínanej ženy má už pomerne dosť rokov – 92. Ale ako 89 – 90 ročnému sa mu veľmi zhoršil zdravotný stav. Predtým, keď som sa ho pýtal, ako sa má, tak mi stále veselo odpovedal: „Ako ryba vo vode!“ Lenže potom sa mu veľmi zhoršila aj nálada a jeho odpoveď už znela: „Ako ryba na suchu!“ Nemal síl, chcelo sa mu len sedieť, alebo spať. Práve v tom jeho asi 89. roku života mu zistili otravu krvi močom. Zachránili ho, no odvtedy potrebuje každodennú osobnú starostlivosť. On vyhlásil, že už čaká len na to, kým odíde, ba prejavilo sa mu to telesne opäť, pretože po istých ďalších komplikáciách stratil motoriku a už nevedel ani chodiť. Chodiť sa učil nanovo, ale jeho zdravotný stav je stále biedny, a to ako fyzický, tak už aj psychický. Keď bol v nemocnici, videl a počul plakať na izbe chlapca, pritom tam žiaden chlapec nebol.
Toto prežitie opäť potvrdzuje Pravdu ktorú sme dostali v Posolstve Grálu:

Také schopnosti alebo dary môžu sa u ľudí vynoriť a po určitom čase jednoducho opäť zmiznú! To úzko súvisí – ako mnoho iného – so zmenou zloženia krvi; lebo iba celkom určité vyžarovanie krvi spôsobí „videnie duchovným zrakom“, ako možno nazvať zrazu sa objavujúcu schopnosť „röntgenových očí“.

Tzv. röntgenové oči nie sú očami pozemského tela, ale sú to, obrazne povedané, oči duše, ktoré musia prejsť upravenou cestou, aby mohli vidieť také veci. A na to slúži vyžarovanie celkom určitého druhu zloženia krvi, ktoré sa môže vytvoriť a potom tiež opäť zrazu zmeniť. Tým vzniká a súčasne mizne tá tak často prekvapujúca schopnosť. V tom spočíva tiež vlastné vysvetlenie!

Raz ešte vznikne celkom zvláštne, ale pre pomoc ľudstvu významné poznanie, poznanie o pôsobení vyžarovania krvi a poznanie o možnosti chcieť zmeniť toto vyžarovanie. V tom spočíva všetko pozemské pre človeka! Pre jeho telesné zdravie a plné rozvitie jeho ducha na zemi. Je to najdôležitejšia pozemská pomoc, ktorá môže byť daná, zahŕňajúca všetko a skrývajúca šťastie a mier.

U deda sa vyžarovanie krvi skutočne zmenilo, pretože ako som písal, dostal sa mu do krvi moč a teda aj jeho liečba v nemocnici súvisela s krvou a jej zložením.
Takto biedne, ako dedo, je na tom fyzicky aj psychicky aj jeho dcéra, ktorá okrem starostlivosti o rodinu a plnenie si pracovných povinností, musí sa starať aj o svojho otca, ktorý niekoľko krát denne potrebuje pomoc, ba aj o svoju krstnú mamu, ktorá je síce v domove dôchodcov, ale predsa potrebuje pomoc, pretože jej tam všetko potrebné nezabezpečia. Donedávna sa starala aj o svojho krstného otca. Je silami na dne, ale aj psychicky je už aj ona od toľkého zhonu, povinností a vyčerpania na tom zle. Uvedieme teraz jedno vysvetlenie, ktoré nám dala pani Makedonová:

Vývin ducha sa podobá vývoju orecha. Jeho jadro je najprv malé, beztvaré a mäkké. Až dozrievaním a hrubnutím obalov, vo forme šupy a škrupiny, rastie a tvrdne aj jadro. Po jeho dozretí obaly už nemajú preň význam, rozpadávajú sa. Aj duchovný zárodok rastie a dozrieva pod svojimi obalmi čiže dušou a telom. Duch po dosiahnutí zrelosti sa stane večnou a vedomou osobnosťou v ľudskej podobe, preto už obaly – telo a dušu – nepotrebuje. Slúžili mu iba ako odev ducha v príslušných úrovniach, aby ho chránili a podporovali vo vývoji. Duchovný zárodok sa teda postupne mení na vyvinutého ducha.

Nemá preto cenu udržiavať kŕčovite šupu, keď tá si už prirodzene žiada odpadnúť. Ide predsa o orech a nie o šupu. Lenže dnes sa v orech – ducha neverí, lebo pod šupou ho nevidno! Je dobré, že aj dnes sú ľudia, ktorí ducha ešte v sebe cítia, ale majú to dnes veľmi ťažké.
Tu je tiež veľmi dôležité vedieť, kto sme, prečo sme tu a kam odchádzame. Tieto otázky sú na našej stránke zodpovedané v priečinku (NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY a ja odporúčam každému, kto tieto otázky berie aspoň trochu vážne, aby si tento priečinok prečítal, pretože tam určite nájde pre seba odpovede na mnohé.

Celkom inakšie je to s tými, ktorí svoj pozemský život nepremárnili, tí, ktorí ešte zavčasu, aj keď v pozdnej hodine ale nie zo strachu a úzkosti nastúpili cestu duchovného vzostupu. Ich vážne hľadanie vezmú si so sebou ako oporu a palicu na cestu do jemnohmotného sveta. Môžu bez strachu a obáv učiniť krok z hrubohmotného do jemnohmotného, ktorý je pre každého nevyhnutný, pretože všetko, čo je pominuteľné, ako hrubohmotné telo, musí tiež opäť raz zahynúť. Hodinu tohto odlúčenia môžu uvítať, pretože je pre nich bezpodmienečným pokrokom, bez ohľadu, čo budú musieť prežívať v jemnohmotnom svete. To dobré ich bude potom obšťastňovať, to ťažké im bude prekvapujúco uľahčené; lebo dobré chcenie tu pritom pomáha mocnejšie, než kedy tušili.  

Ja som dedovi ešte v začiatkoch, keď ešte vnímal dobre, skúsil ponúknuť aj túto cestu duchovného vzostupu, lebo ak by ju prijal, tak by to udržiavanie nažive malo cenu, ale vtedy by aj jeho správanie tomu zodpovedalo. Dedo však vtedy nové poznanie odmietol.
Moja mama teda, žiaľ, kŕčovite sa snaží udržať deda pri živote, čo je veľká chyba, pretože on už mal odísť, ba aj chce. Neraz som videl, ako nechce jesť, piť, brať lieky, no ona ho niekedy aj pol hodinu prehovára, kričí, až kým sa nepodvolí a nepočúvne ju. Ak by si uvedomila, že pre neho je už čas odísť, tak by splnila jeho vôľu a nenútila by ho do vecí, ktoré cíti, že nechce. Potom by prirodzene odišiel a nastala by úľava jemu aj jej. Lenže ako jeden môj múdry priateľ povedal: Radiť si dnes, žiaľ, nikto nechce dať!
Dedo má veľmi oslabené telo. Posledné asi tri týždne bol opäť v nemocnici, kde mu pri presúvaní stiahli jeho jemnú kožu z nôh a teda má po nohách rany, krváca, leží. Už je doma, a mama sa o neho musí o to viac starať, a liečiť mu tieto rany. A to mal starostlivosť „vybavenú“, pretože aj mama pracuje v oblasti zdravotníctva, aj keď nie ako lekár, ale pozná sa s nimi veľmi dobre. Tak ho teda v nemocnici riadne doriadili!
Viera v spravodlivosť Božiu, poznanie toho, že človek nepozostáva len z tela, ale má aj dušu, ktorá po smrti odchádza do jemnejších úrovní medzi sebe rovnorodých, a jadrom človeka je duch, by nám dovolila vedome nechať človeka odísť, keď prišiel jeho čas. Nevymieňali by sme si navzájom orgány, ba ani si ich nenechávali implantovať zo zvierat, či strojov, neudržiavali by sme kŕčovito hrubohmotný život, čím spôsobujeme vážnu škodu sebe aj dotyčnému, pretože ten už možno mal pokračovať ďalej a tak je zdržiavaný a zbytočne, lebo duchovne by mohol pokročiť práve na tom druhom svete už viac ako tu, kde na seba dokonca môže ešte uvaliť novú vinu, ktorú si bude musieť znova odpykať.
Lenže je dôležité, aby poznanie bolo úplné. Moja mama verí život po smrti, lenže keď som sa snažil mame poradiť, takto obhájila svoje jednanie: „My nemôžeme vedieť čo si on má ešte na Zemi prežiť! Čo ho mám zastreliť?“ Je to prudká reakcia, ba skutočne je mama od vyčerpania taká podráždená na túto tému. Bremeno je pre ňu príliš ťažké, nevie čo má robiť, aby sa aj ako človek zachovala k svojmu otcovi správne. Aj tu by jej Posolstvo Grálu pomohlo:

Pre pozemského človeka spočíva milosť zákona v tom, že má vždy vodcu, ktorý presne pozná chyby, na ktoré trpí vedený, pretože to boli tiež jeho chyby, ale on už prežil všetky ich následky.
Preto tiež dokáže vo všetkých prípadoch z vlastnej skúsenosti radiť i pomáhať. Svojho chránenca môže tiež pred mnohým ochrániť za predpokladu, že tento pozorne dbá na jeho skryté nabádanie alebo napomínanie;
lebo nútiť nesmie. Aj pomáhať smie len tam, kde ním vedený človek si to praje, má túžbu po tom, alebo prosí o to, inak nie. Musí pozemskému človeku ponechávať rozhodnutie slobodnej vôle podľa zákona, ktorým aj on sám je viazaný. Viazaný opäť zvratným pôsobením, ktoré mu vôbec dovolí niečo vycítiť až vtedy, keď ho vy k tomu svojou vôľou donútite.

Človek má už len pre seba samého slobodnú vôľu k rozhodnutiu, tak, ako ju mal aj dosiaľ. To, že sa smie sám rozhodovať spočívalo a ešte aj spočíva uplatňovanie slobodnej ľudskej vôle. Jedine v tom, že sa smie celkom sám rozhodovať! Následky všetkých týchto, nim samým vykonaných rozhodnutí padajú vždy späť na neho, či chce alebo nechce; a na tom nemôže on nikdy nič zmeniť.

Mama teda by bola nie zodpovedná za jeho odchod, ak by rešpektovala jeho slobodnú vôľu.

Nie ako sluha stojím medzi vami ľudia, ktorý chce prevziať vašu prácu, aby ste vy mohli odpočívať, ale ja vám ukazujem cestu, ktorou máte ísť vy, len čo chcete byť šťastní a vediem vás!

Napísal Syn Človeka vo svojom diele a aj toto prežitie opäť ukazuje, že má Pravdu!

A čo je na celej záležitosti najzaujímavejšie? Ak by mama bola vtedy v minulosti ostala pri PG, nebola by pravdepodobne šla študovať. Preto by ani nedostala tú prácu, ktorú má teraz a preto by toľké niekoľkoročné utrpenie, ktoré aj pre jej zdravie a okolie môže mať vážne následky, ani neprežila, lebo dedo by už nebol medzi nami. Keď to celé začínalo, tak ho zachránili skutočne už „hrobárovi z lopaty“, a to len preto, že mama mala známosti, ktoré zdravotnú starostlivosť urýchlili. Bez tohto urýchlenia by tu dedo už nebol, ba obaja by boli dnes omnoho šťastnejší!

* * *

Po dopísaní tohto príspevku, ale ešte pred uverejnením som sa dozvedel, že dedo zomrel.

Lenže opäť je tu jedna zaujímavosť: Ako viete, jeho dcéra bola tá, ktorá, nepoznajúc Božie zákony, denno-denne vyvíjala úsilie udržiavať nažive schránku, ktorá si už prirodzene žiadala odumrieť. Jej myšlienky a snaha, ktoré trvalo venovala jemu, dodávali tejto schránke silu. Nestávalo sa často, aby odchádzala na viac dní mimo domu a nechala opateru na iných. Úmrtie ale nastalo práve vtedy, keď bola na opačnom konci Slovenska na školení a preto aj jej myseľ bola zameraná trvalejšie na niečo iné. To uvoľnilo tieto vlákna, alebo myšlienkové formy a umožnilo splniť žiadosť tela po odumretí, alebo inak vyjadrené, žiadosť duše uvoľniť sa od hmotného tela.
 

Doplnenie:

Záverom tohto príspevku chceme ešte napísať jedno výrečné prirovnanie, ktoré môže poslúžiť ako pomôcka ku správnemu pochopeniu:

,,Terajší prevládajúci názor je taký, že sa správame, ba sme tak vychovaní, že stále plátame starý a už všestranne "obnosený odev" - terajšie telo, pritom nevieme, že vlastníme nový, krásny oblek, ktorý sme síce sami pošpinili, ale je možné ho jednoducho vyčistiť aby mohol v plnej kráse poslúžiť!"

_______________________________________________________________________________________________________________________
24. jún 2018

VIDEO ZASĽÚBENIA

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!

Pri počúvaní našej pripravenej relácie „Zasľúbenia“, jednému z členov nášho kolektívu napadlo, že tento text, s ktorým ste sa v písanej podobe už v minulosti mohli na našej stránke stretnúť, je obsahovo vhodný a dokonca mimoriadne dôležitý aj pre dnešok! Preto bola audio nahrávka následne pretvorená na video a doplnená o obrazové dôkazy a dôležité informácie, ktoré samotnú audio nahrávku podtrhujú a diváka nasmerujú k doplneniu a samostatnému overeniu uvedených faktov!

Video „Zasľúbenia“ nájdete v tomto priečinku:

VIDEO ZASĽÚBENIA

                                            kolektív Rádia Záchrana

_______________________________________________________________________________________________________________________
20. jún 2018

OZNAM

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!

Chceli by sme Vám oznámiť, že nový príspevok SVEDECTVO sme umiestnili v priečinku DVE VERZIE SLOVA a zároveň sme v tom istom priečinku doplnili aj starší príspevok s názvom DVE VERZIE o dôležitý dodatok s podtitulom UPOZORNENIE pod symbolom ***.

                                                                                                                                                                                      kolektív Rádia Záchrana

_______________________________________________________________________________________________________________________
25. máj 2018

ZAUJÍMAVÁ TV REPORTÁŽ
POTREBNÉ DOPLNENIE

 

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!

V TV novinách na Markíze bola odvysielaná jedna zaujímavá reportáž, ktorá je v súlade s tým, na čo sa pripravujeme a čo nás tiež čaká!

No radi by sme túto reportáž ešte doplnili, pretože nechceme, aby to opäť zostalo iba v oblasti hrubohmotného a teda je potrebné niečo dôležité dodať z pohľadu na celé dianie, i keď urobíme tak iba v stručnosti, pretože podrobne sme sa danej problematike už nie raz venovali v iných príspevkoch.
Dnešná celosvetová situácia vo všetkých oblastiach je tak napätá, že hádam nie je dnes človeka, ktorý by otvorenými očami, sledujúc dnešný stav na Zemi, nepripúšťal obavy z toho, že jedného dňa, ktorý podľa prežívaných udalostí a aj cítenia mnohých už nie je tak ďaleko, musí vypuknúť hrozné dianie na Zemi, sprevádzané aj celosvetovou vojnou. No už iba málokto si je schopný uvedomiť, že na toto konečné dianie poukazujú skoro všetky staré spisy dávnych civilizácií, ako aj všetky tak isto staré náboženstvá, ale aj nové proroctvá a zasľúbenia priamo od Boha, ktoré nachádzame v dielach Posolstvo GráluVečné Zákony, a teda, že v tejto dobe ide o veľmi vážny medzník – obrat pre ľudského ducha v tomto stvorení! Či sa obráti konečne ku Pravde a tým ku Svetlu, alebo si ľahostajnosťou, alebo odmietnutím vyberie zánik svojho dosiaľ získaného ,,ja“.
Aj keď tá strava hrubohmotná je dôležitá pre posledné udalosti, dôležitejšia je tá duchovná, a tú my už ponúkame dlhú dobu, ale žiaľ, bez záujmu!
Po celej Zemi je pár jedincov, ktorí majú pripraviť ľudstvo na budúce dianie, a pritom u nás, teda pri prameni živej vody, zostávajú všetci ľahostajní.
A znovu sa aj tu potvrdzujú Kristové Slová:

,,Nikto nie je doma prorokom!”

Odkaz na spomínanú reportáž:
Pri požiadavke veku zvoľte „Teraz nie“ a potom pod videom nájdite reportáž, s názvom „Švédska krízová brožúrka“, je 5. zhora!

https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/televizne-noviny/84196_televizne-noviny

My radíme to isté, len s tým, aby to rádio malo príjem aj krátkych vĺn – SW!

Je to predsa to SLOVO PRIAMO OD BOHA, ktoré bude v tej dobe najdôležitejšie, a je aj dnes,
len žiaľ, mnohí na neho akosi nechceme dbať!

_______________________________________________________________________________________________________________________
22. máj 2018; dňa 27. mája 2018 príspevok doplnený o POKRAČOVANIE pod ***

(NE)POZNANÁ MÚDROSŤ
 

Teraz bude nasledovať jedno zaujímavé prežitie, ktoré je pre väčšinu dnešnej populácie úplne neznáme, pre niektorých dokonca bude možno na smiech, pre iných „vzdelaných“ bude dokonca urážlivé, ba úplne neuveriteľné, ale pre mňa, po mnohých podobných prežitiach, ba následne aj po dokonalom poučení, je dlhšiu dobu bežnou realitou. Treba ale dodať, že už nie som sám, ale týmto poučením, ba aj prežitiami, sa môžu prezentovať viacerí!
Okolnosti zariadili, že počas jednej soboty sa u nás, ako starých rodičov, streli traja vnuci vo veku 7 – 6 – a 4 roky. Sedeli sme v záhrade a strážili čerešne pred nájazdom vtákov, ale bola to skôr zábava ako plodná aktivita. Ten vekovo stredný vnuk zrazu vykríkol: „Aha, tu je vták!“ A skutočne v skleníku bol mladý vrabec, ktorý sa z neho nevedel dostať von. Ja som ho chytil a chcel som ho pustiť, ale vnuci na mňa naliehali, aby som sa im dal s ním pobaviť a tak som našiel škatuľu a dal som ho do nej so zámerom, že na chvíľu sa pobavia a potom vrabca pustíme. Lenže takto nevidený, nebol pre nich zaujímavý a tak sme išli do druhého skleníka a tam som vrabca vypustil, aby ho mohli vidieť.

Lenže po čase ich aj to omrzelo a tak som im povedal, že ho ideme pustiť, lebo ešte sa nedokáže živiť, nakoľko je mladý a neskúsený a tak potrebuje opateru rodičov, ako aj oni. A tak som ho vyhodil na strechu, nad ohradu sliepok, kde vrabce chodia kradnúť potravu sliepkam v nádeji, že ho tam rodičia objavia a postarajú sa o neho.
Lenže aj mladému vrabcovi bolo dlho čakať a tak sa rozhodol zletieť, ale žiaľ, skončil v ohrade medzi sliepkami. Lenže sliepky sa zachovali podivne, na moje prekvapenie sa jedna vrhla na neho a chytila ho do zobáka a samozrejme, ako to sliepky robia, - že keď má jedna veľký kus potravy, tak druhé sa jej ho snažia ukoristiť, čo sa tentoraz stalo osudným chudákovi mladému vrabcovi. Sliepky ho jednoducho rozporciovali a zožrali!
Touto aktivitou som bol zaskočený aj ja, aj keď sme už mali raz takú sliepku, ktorá netolerovala krádeže potravy a po vrabcoch išla útokom, ba sa jej báli a vyhýbali sa jej a keď bola na blízku od kŕmenia, tak si vôbec netrúfali na krádež.
Nakoniec som sa aj potešil, lebo som si začal myslieť, že znovu máme v stáde sliepok „policajta“, ktorý bude držať zlodejov – vrabcov v šachu. Myslel som, že ešte posmelené dobrým jedlom z vrabca, táto aktivita ešte stúpne a s vrabcami budeme mať konečne pokoj. Toto prežitie ma tak nadchlo, že som potom sledoval, ako sa začnú po tejto skúsenosti sliepky voči vrabcom chovať a či sa môj predpoklad splní. Lenže nenasledovala želaná radosť, ale sklamanie! Vrabce kradli sliepkam potravu aj potom! Nie je teda vrabec, ako vrabec! A aký je medzi nimi rozdiel? Toto je otázka pre všetkých, ktorí si namýšľajú, že sú znalcami prírody a jej zákonov!
Na túto otázku ja už dávnejšie odpoveď poznám, ba sformuloval som ju v jednom objave prírodného zákona, ktorý je tak jednoduchý, ale zároveň dokonalý, ako všetky zákony Božie. Pri objave tohto zákona som bol veľmi uveličený, ba možno som sa aj obával, či neblúdim. Lenže život, ale neskôr aj niekto iný, mi tento zákon potvrdil, ba presvedčil ma, že som nič neobjavil, lebo už dávno nám tento zákon bol dokonale vysvetlený.
Vráťme sa však ku tomuto prežitiu a vysvetlime si na ňom, prečo je nie vrabec ako vrabec, ani sliepka ako sliepka, ba ani človek, ako človek, a dokonca to platí pre všetky živé tvory; ale súvisí to ešte aj s ďalším prírodným zákonom, ktorý ale teraz vynecháme, aby text nebol príliš obšírny. Vo všetkom živom je vývoj a ten sa nekončí iba v tejto nám viditeľnej hrubohmotnosti. Rozhoduje tu jedna „maličkosť“! Myšlienky tvoria formy, ktoré sú pre iné živé bytosti čitateľné a dokážu na ne reagovať. Ten mladý vrabček bol vystrašený a jeho myšlienkové formy sliepky takto vyhodnotili a aj patrične na ne zareagovali. Lenže keď priletí starý a už zlodejstvom ostrieľaný vrabec, ten je nebojácny a jeho myšlienkové formy sliepky takto aj vyhodnotia a podľa toho sa správajú!
Ako bolo v úvode napísané, pre väčšinu bude toto vysvetlenie utopia, ale žiaľ, musím konštatovať, že iba ku ich škode, ba na neznalosť tohto zákona už mnohokrát doplatili, ba ešte iba budú doplácať. Tento zákon je pozorovateľný denne, pri všetkých ľudských, ale aj zvieracích aktivitách, ba hlavne tam, kde na nechcené kontakty zvieraťa a človeka často doplácame a nevieme si rady.

Preto možno pomôžu nejaké citáty z tej Pravdy, ba od TOHO, ktorý tieto zákony prišiel vysvetliť, a ktoré sú vlastne JEHO vôľou:
Tlakom a zhustením vznikne vlastnosť magnetickej účinnosti podľa zákona, že všetko silnejšie priťahuje slabé k sebe. Tým sa rovnorodé myšlienkové formy priťahujú zo všetkých strán, zhlukujú sa a zosilňujú čoraz viac moc vlastného pôvodného myslenia a napriek tomu pôsobia tak, že pôvodne vytvorený myšlienkový útvar sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a až pri zrelosti dostane pretvorenú podobu. To všetko dobre v sebe cítiš, avšak stále si myslíš, že je to len tvoje vlastné chcenie. Pri žiadnej veci nedávaš len celkom svoje vlastné chcenie, ale máš pri tom vždy i cudzie!

Nikto nemôže obchádzať prírodné zákony, nikto nemôže plávať proti ich prúdu. Boh je sila, ktorá udržuje v činnosti prírodné zákony; sila, ktorú ešte nikto nepochopil, nikto nevidel, ale ktorej účinky musí každý vidieť, cítiť a pozorovať denne, v každú hodinu, ba aj v zlomkoch každej sekundy, ak len vidieť chce, a to v sebe, v každom zvierati, v každom strome, v každom kvete, v každej žilke listu, keď sa prediera z púpäťa na svetlo. Nie je to zaslepenosť tvrdošijne odporovať proti tomu, zatiaľ čo každý, i samotní tvrdošijní popierači, existenciu tejto sily potvrdzujú a uznávajú? Čo je to teda, čo im bráni, aby túto uznávanú silu nazývali Bohom? Je to detinský vzdor? Alebo určitý stud musieť priznať, že sa po celý čas snažili tvrdošijne niečo popierať, čoho jestvovanie im už oddávna bolo jasné?
Asi nič z toho. Príčina spočíva v tom, že sa ľudstvu tak z mnohých strán predkladali karikatúry veľkého božstva, s ktorými po vážnom skúmaní nemohlo súhlasiť. Všeobsiahla a všetko prenikajúca Božia sila sa musí totiž zmenšiť a zneuctiť pokusom vtesnať ju do obrazu.
Pri hlbšom premýšľaní prídeme na to, že nijaký obraz nemôžeme s ňou uviesť do súladu! Práve preto, že každý človek v sebe prechováva myšlienku na Boha, zdráha sa podvedome proti obmedzeniu tej veľkej nepochopiteľnej sily, ktorá ho vytvorila a ktorá ho vedie.
Dogma má na svedomí veľkú časť tých, ktorí sa vo svojom odpore snažia zachádzať príliš ďaleko, veľmi často i proti istote, žijúcej v ich vlastnom vnútri.
Nie je však ďaleko hodina, kedy nadíde duchovné prebudenie! Kedy sa budú správne vykladať slová Spasiteľa, správne chápať jeho veľké vykupiteľské dielo; lebo Kristus nám priniesol vyslobodenie z temna tým, že nás usmernil na cestu Pravdy, ukázal ako človek cestu k svetlým výšinám! A krvou na kríži spečatil svoje presvedčenie!

Ak teraz uvážime, že rasám, stojacim na nízkom stupni duchovného vývoja je umožnený výhľad iba na rovnako nízke okolie, s malým voľným priestorom nahor, tak nie je ťažko pochopiť, že medzi nízkymi ľudskými rasami môžeme nájsť prevažne len strach z démonov a uctievanie démonov. Teda to, čo môžu vidieť a tušiť.

Pritom spozorujú takíto ľudia najprv fantómy! Teda útvary, sformované iba strachom a úzkosťou ľudí a nimi tiež udržované.
Tieto fantómy nemajú vlastný život a sú celkom závislé od citov ľudí. Sú nimi priťahované alebo odpudzované. Tu sa prejavuje zákon príťažlivosti všetkého rovnorodého. Strach stále priťahuje tieto útvary strachu a úzkosti, takže sa na bojazlivých ľudí zdanlivo priamo vrhajú.

Keďže fantómy sú teraz spojené roztiahnuteľnými vláknami s pôvodcami, t. j. s rovnako bojazlivými ľuďmi, preto každý bojazlivec vždy príde nepriamo do spojenia tiež so zástupom bojazlivých a úzkostlivých ľudí. Od týchto dostáva nový príliv, ktorý jeho vlastný strach a úzkosť ešte len zvýši, a to ho môže nakoniec dohnať až k zúfalstvu, k šialenstvu.
Nebojácnosť, teda odvaha, naproti tomu bezpodmienečne odpudzuje také fantómy prirodzeným spôsobom. Preto je nebojácny človek, ako je dobre známe, vždy vo výhode.

Keby sa teraz niektorému človeku sňala páska z očí, takže by mohol nazrieť do najbližšieho jemnohmotného okolia, zdesený by uvidel spočiatku len divý zmätok, ktorého by sa mohol naľakať. Ale len dovtedy, kým by nespoznal v ňom spočívajúcu silu, ktorou ako ostrým mečom je schopný raziť si voľnú cestu. Bez námahy, len svojím chcením. Uvidel by státisíce rôznych myšlienkových foriem, všetkých možných a pre pozemský zrak často i nemožných podôb. (*) Videl by, že každý útvar, ostro vyhranený, prejavuje a žije presne to, čo bolo skutočným chcením pri vytvorení myšlienky. Neskrášlene, zbavené akéhokoľvek umelého zastierania.
Avšak aj napriek tisícorakým druhom rozoznal by po čase ihneď podstatu každej myšlienkovej formy, to znamená, že by vedel, kam patrí, i keď by mala najrozličnejšie podoby. Presne tak, ako môžeme rozoznať podľa vzhľadu človeka od zvieraťa, alebo poznávať dokonca rôzne ľudské rasy podľa určitých znakov v tvári, práve tak aj myšlienkové formy majú celkom určité charakteristické znaky, ktoré zjavne ukazujú, či útvar patrí k nenávisti, závisti, k zmyselnosti alebo k inej charakteristickej skupine. Každá z týchto základných charakteristických skupín má svoj určitý poznávací znak, vtlačený jednotlivým myšlienkovým formám ako základ, stelesnený vlastnosťou myšlienky, pritom nezáleží na tom, akú vonkajšiu podobu nadobudli tieto útvary vplyvom tvorivej myšlienky. Takže aj napriek najpodivnejšiemu znetvoreniu útvaru do najstrašnejších znetvorenín dá sa ihneď rozoznať, ku ktorému základnému druhu útvar patrí. S týmto poznaním zaniká i zdanlivo divoký zmätok, javiaci sa ako taký.
Vidíme neotrasiteľný poriadok a prísnosť základných zákonov, prúdiacich celým stvorením, kto ich spozná a prispôsobí sa ich smeru, tomu poskytnú nedoziernu ochranu a prinesú veľké požehnanie. Kto sa však proti týmto zákonom postaví, bude nimi buď zrazený a rozdrvený, alebo prinajmenšom postihnutý a drsne obrúsený. V bolestiach a v trpkých skúsenostiach bude pretváraný tak dlho, kým nezapadne do prúdu týchto zákonov a neprestane im byť prekážkou. Len potom bude môcť byť nimi unášaný nahor.
Tieto myšlienkové formy vysielajú spätné účinky nielen na ľudstvo, ale zasahujú i ďalej; lebo do toho istého jemnohmotného sveta bližšieho okolia patrí i väčšina prírodných bytostí. Kto sa raz vyrovnal so skutočnosťou, že všetko žije, a preto je vo formách, či je to už pozemsky viditeľné alebo nie, tomu nebude nijaký krok ťažký predstaviť si, že aj prírodné sily sú formované. K týmto prírodným silám patria okrem už mnohými, predtým viac než teraz vídanými trpaslíkmi, vílami, sylfami, rusalkami atď., tiež bytosti vzduchu, ohňa a vody. Sú tiež ovplyvňované myšlienkovými formami, čím opäť vzniká mnoho dobra alebo zla. A tak to pokračuje. Jedno zapadá do druhého, ako do súkolesia mechanizmu, zostrojeného s najväčším umením.

S OBDIVOM stoja často ľudia pred inštinktívnym počínaním zvierat. Pripisujú zvieratám nejaký zvláštny zmysel, ktorý u ľudí buď úplne vymizol, alebo ho nechali zakrpatieť. (**)

Ako som už vysvetlil v jednej predchádzajúcej prednáške, duša zvieraťa nepochádza z duchovného ako človek, ale z bytostného. Z bytostnej časti stvorenia pochádzajú aj bytosti živlov: škriatkovia, elfovia, víly, rusalky atď. ktoré pôsobia v tej časti stvorenia, ktorú ľudia nazývajú všeobecne prírodou; teda vo vode, vo vzduchu, zemi a ohni. Taktiež tie, ktoré sa zaoberajú vývojom a rastom hornín a ešte všeličím iným. Tieto však pochádzajú z inej časti bytostného než duše zvierat. Lenže ich obojstranná príbuzenská rovnorodosť pôvodu donáša so sebou väčšiu schopnosť vzájomného poznania. Preto zviera musí bezpodmienečne poznať lepšie tieto bytostné tvory, než to dokáže človek, ktorého pôvod je v duchovnom.

(*) – Táto veta je pre uvedené prežitie kľúčová, ba nie iba pre toto prežitie, ale pre naše nevedomé konanie, ktoré sa teraz zdá „študovaným“ na smiech, ale žiaľ, spôsobuje veľa nášho nešťastia, ktoré v nevedomosti pyšne živíme. Mnohí sa nechávajú pri svojej domnelej múdrosti obdivovať, lenže práve tí, budú v budúcnosti dokonca sami sebe na smiech! Ako bolo v citátoch uvedené, zvieratá sú v tomto smere vo výhode, lebo tento Boží dar neodvrhli tak, ako my ĽUDIA! Tak kto je tu potom na smiech?!

Čo na to povedia terajší enviromentalisti, ochranári a všetci samozvaní znalci prírody?!

***

DOPLNENIE
 

Nakoľko prišlo k istej odozve na tento príspevok na vysvetlenie prírodného zákona, je potrebné isté doplnenie:
Problém v pochopení, už aj pre znalých Slova, v ktorom sú vysvetlené prírodné zákony, spočíva v tom, že niektorí si nedokázali pripustiť, že aj zviera tvorí myšlienkové formy, alebo citové! Uvažovali, že je to iba výsadou ducha!

Už aj naša veda potvrdila, ba dokázala to pokusom, pri ktorom boli testované tri deti vo veku 6 rokov, z ktorých boli dve dievčatá a jeden chlapec a oproti bol papagáj.
V zhotovenom trezore bola maškrta, ale bola chránená akoby šiestimi zámkami, teda bolo otvorenie zabezpečené tak, aby bolo nutné prekonať šesť rôznych odlišných zabezpečení, oproti vniknutiu.
Z tých troch detí, to dokázal iba ten chlapec, ale papagáj bol rýchlejší, aj keď nemá ruky, ale iba zobák. Dôležité bolo logické myslenie. A papagáj bol teda úspešnejší. To je jasný dôkaz, že výsada myslenia je nie iba pre ducha.
Že zvieratá myslia, má potvrdené aj mestský človek, ktorý nie je zväčša v takom úzkom spojení s prírodou. Mnohí ľudia v meste však chovajú napr. psy a každý majiteľ psa musí mať s tým predsa osobnú skúsenosť. Inteligencia, teda schopnosť myslenia psa, bola dokonca aj meraná a známe sú aj rebríčky najinteligentnejších psích rás. A keď sme už zistili, z hrubohmotných skúseností a prejavov zvierat, že aj ony myslia, a zo Slova tiež vieme, že dianiu v hrubohmotnosti musí vždy predchádzať dianie v jemnohmotnosti, resp. vo svetoch jemnejších, už to by nám mohlo stačiť ako dôkaz, že museli vzniknúť u zvieraťa najskôr myšlienkové formy a až potom sme videli v hrubohmotnosti ich prejavy a následné konanie.

V našom prípade s vrabcom a sliepkami, sa jedná ale o niečo iné, ktoré toto dianie ešte podtrhuje!

Iste každý uzná, že strach má aj zviera, teda nie iba človek! A tento stav strachu, zmení astrálne vyžarovanie tela zvieraťa a už aj z uvedeného citátu (**) vyplýva, že zviera dokonalejšie komunikuje s bytostným, teda so zvieraťom na astrálnej, teda jemnejšej úrovni. Lenže je potrebné teraz si to ešte potvrdiť ďalšími citátmi:
Ako som už povedal, rôzne druhy hmotnosti sa nedajú zmiešať, možno ich však pomocou bytostného viazať a tiež mnohonásobne spájať. V týchto väzbách a spájaniach vznikajú potom teploty a vyžarovania. Každý jednotlivý druh hmotnosti vytvára pritom svoje charakteristické vyžarovanie. Toto sa potom zmieša so žiarením iných, s ním spojených druhov a dohromady dáva veniec žiarenia, ktorý je dnes už známy a nazýva sa skrátka ód alebo vyžarovanie. Tak má svoje vyžarovanie každý kameň, každá rastlina, každé zviera a možno ho pozorovať. Je veľmi rozdielne podľa stavu tela, teda obalu alebo tvaru. (*) Preto sa vo venci žiarenia dajú pozorovať i poruchy a podľa toho rozoznať choré miesta obalu.
Veniec žiarenia dáva teda každému tvaru príslušné okolie, ktoré vytvára jednak ochranu pri obrane a jednak most k ďalšiemu okoliu. (*) Okrem toho, dolieha ešte aj na vnútro, aby sa zúčastnilo na vývoji bytostného jadra v tom najhrubšom zmysle; lebo v skutočnosti pripájajú sa k vlastnému pôsobeniu vo stvorení ešte mnohé veci. Tieto smiem odvíjať len pomaly, krok za krokom, aby som vážne hľadajúcim uľahčil vniknutie do zákonov stvorenia.

Zmes vyžarovania má však omnoho väčší význam, než mohlo ľudstvo doteraz prebádať. Netušia ani desatinu z jej vlastnej úlohy!

Nech si predstaví prasilu, vyliatu ako žiarenie na dielo stvorenia! Ona ním prechádza do každej časti a každého druhu. A každá časť a každý druh ju dáva ďalej v pozmenenom žiarení. Rôznorodá podstata jednotlivých častí stvorenia prináša tak zmenu v pôvodnom žiarení a táto mení tiež farbu tohto žiarenia. Tak sa celé stvorenie javí ako čarokrásny obraz najnádhernejšieho farebného žiarenia, ako by to nedokázal znázorniť nijaký maliar. A každá časť stvorenia, každá hviezda, dokonca každé jednotlivé teleso nech je sebamenšie a sebanepatrnejšie, podobajú sa jemne brúseným hranolom, ktoré každý prijatý lúč mnohonásobne farebne pozmenený, vyžaruje ďalej.

Podľa toho, ako teraz človek, teda duch rozvíja a ovláda farby vo svojom vlastnom vyžarovaní, tak nalaďuje aj svoje vlny ako u rádia na tie isté farby a prijíma ich potom z vesmíru. Toto prijímanie môže sa práve tak dobre označiť ako priťahovanie alebo príťažlivá sila rovnorodosti. Nezáleží, ako sa to nazve, dej ostáva stále ten istý. Veď farby označujú iba druh a druh udáva farbu. V tom teraz spočíva tiež stratený kľúč k pravému kráľovskému umeniu astrológie, ako aj kľúč k liečeniu bylinami, a práve tak aj k popieranému umeniu liečivého magnetizmu. Je v tom kľúč k umeniu života ako aj k stupňom duchovného vzostupu. Týmito stupňami alebo takzvaným rebríkom do neba sa nemieni nič iné, než jednoduchý nástroj, ktorý sa má použiť. Oká tejto siete žiarenia vo stvorení sú priečkami tohto rebríka. V tom je všetko, celé vedenie a posledné tajomstvo vo stvorení.

Toto je iba malý príklad toho, aké dôležité je poznať tie prírodné
Božie zákony!

***

27. máj 2018

POKRAČOVANIE

NIE JE VRABEC, AKO VRABEC,
ALE ANI ZEMIAK, AKO ZEMIAK

 

Iste nie je náhoda, že ten príbeh s vrabcami má aj svoje pokračovanie, lebo ja už dlhú dobu iba na náhody neverím! Nasledovalo ďalšie prežitie, ktorého vysvetlenie dokonale doplní to predošlé prežitie s vrabcami.

Na zemiakoch už viac ako dva týždne manželka zbiera pásavky - mandolíny, lebo sa vyrojili tiež včaššie, ako po iné roky. Lenže veľmi dôležitú informáciu mi poskytla až nedávno. Má zasadených viac odrôd zemiakov, ale na jednej odrode, ktorú sme schválne kúpili od Poliaka, ktorý ich bol u nás predávať, ešte nenašla tohto škodcu vôbec. Ale čo je zaujímavé pre mňa najviac, tak to je skutočnosť, že tieto zemiaky vykazujú a potvrdzujú tú našu teóriu o zmene vyžarovania aj hrubohmotne. Z toho dôvodu som urobil aj snímky, ktoré to potvrdia, lebo je to zrejmé aj na pohľad. Tieto zemiaky sú svetlejšej farby, majú odlišnú farbu listov a byle od všetkých ostatných, ktoré máme zasadené, čo súvisí s tým, že temné ľudské vlastnosti, ešte neovplyvnili jemnejšie telo týchto rastlín. V jemnejšej úrovni by pre vidiaceho žiarili fialovo. Prečo práve všetky ostatné odrody a to je ich asi šesť, majú rovnakú farbu, teda tmavšie zelenú, iba tie jedny sú svetlejšie?!
Jednoducho v Poľsku sa pestujú zemiaky vo veľkom, a tak si ich tam nikto nezávidí, ako u nás. Hlavne keď ich máme v záhrade, ako my, ba chodí okolo viac ľudí a každý sa diví, že máme v záhrade zemiaky vždy na tom istom mieste, a máme ich vždy pekné.

Nasledujú spomínané fotografie:

 

Šesť radov zemiakov má odlišnú farbu!

Aj keď sme už na stránke podali veľa dôkazov PRAVDY a funkcie Božích zákonov, výsledok zostáva žalostný. Stále dúfame, že nájdeme prístup a cestu k niektorým ľuďom, ktorí ešte úplne nezostali ľahostajní, ba dokážu byť všímaví a aj logicky myslieť.
Nech všetci odporcovia Pravdy, skúsia nájsť logické vysvetlenie týchto faktov, ktoré sme teraz znovu poskytli.

Viac sa urobiť nedá!

_______________________________________________________________________________________________________________________
1. máj 2018

ŽIARENIE

 

„Čo sa to deje s našou Zemou, planétou a prírodou?“ - v nejednom z nás vyvstávajú v poslednej dobe denne podobné otázky. Aj v médiách píšu: „Už nemáme jedno ročné obdobie! Stratili sme jar, máme rovno leto...“, z inej strany zas počuť: „Všetko v prírode je inak, ako to bolo za našich čias!“
Všetko sa skutočne zmenilo a urýchlene sa rúti vpred, čo má opäť svoju príčinu, ktorá nám však bola objasnená už dávno!

V tomto príspevku by sme radi poukázali na niečo, čo sa nedá prehliadnuť a je bijúce do očí, hlavne pre toho, kto má záhradu a všíma si okolie. Počas tejto jari zakvitli všetky stromy tak bohato, ako som to ešte nevidel a to všetky druhy. Napríklad hroznu vždy na jar vylamujem tie výhony, ktoré nenasadili kvety, lenže tohto roku som nemal veľmi čo vylamovať, lebo na každom ročnom výmlade je nasadený nie iba jeden strapec, ale dva. Mladé (malé) hrozno pod oknom, ktoré by ešte nemalo kvitnúť a rodiť, má tiež už veľa kvetu. Túto neobvyklú bohatosť zakvitnutia si všimli a potvrdili aj iní ľudia z rôznych kútov Slovenska.
Príčinou tejto očividnej zmeny, je zmena žiarenia v Súde, čo máme potvrdené v nasledujúcich citátoch zo Slova Pravdy, Posolstva Grálu:
„Je však vo vôli Božej, že sa človek musí konečne spamätať a celkom splniť svoju úlohu v tomto stvorení! Ak to nespraví, dôjde teda ako zhnitý plod tohto stvorenia k prezretosti a rozpadne sa. Božie svetlo, vysielané teraz Bohom prostredníctvom Syna Človeka do stvorenia, pôsobí v ňom ako na rastliny v skleníku, ktoré pri zvýšenej teplote musia urýchlene vyháňať kvety a plody.“

„Je to žatva všetkej sejby, ktorá od počiatku ľudského pôsobenia bola nasiata ľudským chcením. Žatva všetkého správneho ako aj nesprávneho, bez ohľadu na to, či toto nesprávne kedysi vzniklo zo zlomyseľnosti alebo iba z neznalosti Božích zákonov vo stvorení. Zvýšenou silou Svetla dostáva sa do rozkvetu a musí zjavne ukázať svoje plody, ktoré pri tomto konečnom súde, musia prijať pôvodcovia, a stúpenci ako aj ich potomkovia ako odmenu alebo trest vo zvratnom prúdení spätného pôsobenia!“

Musia rásť, súc pritom Svetlom pozdvihované a posilňované pre ďalšie jestvovanie, ak zákonom tejto sily Svetla zodpovedajú, alebo sú len posilnené, aby sa v prudkom vyrastaní na tejto sile Svetla zlomili a tým sami seba odsúdili, ak zákonom tejto sily Svetla nezodpovedajú, a nemôžu s ňou preto docieliť spojenie. Pritom sa všetko nesprávne samo v sebe vyžije až na smrť tým, že to všetko teraz dospeje k viditeľnému prejavu, a to aj to, čo by sa rado ešte skrylo. Nič sa naďalej nemôže udržať skryté pod tlakom Svetla, musí to von, musí na denné svetlo, musí ukázať v čine svoje plody! Aby sa v tom celkom presne spoznalo, aké skutočne je. A to všetko samo od seba.

„Je prirodzené a zákonmi stvorenia podmienené, že všetky zlé vlastnosti vyženú teraz ku koncu aj tie najsilnejšie kvety; musia priniesť svoje odporné plody, aby sa v nich vyžili a vzájomne usmrtili. Do varu musí sa všetko dostať silou Svetla! Avšak z tohoto vrenia môže tentoraz povstať opäť iba dozreté ľudstvo, schopné a tiež ochotné prijať s vďakou a jasotom tieto nové zjavenia z Boha a podľa nich žiť, aby tak správnym pôsobením putovalo stvorením.“

„Rozhliadnite sa okolo seba, ľudia, jasne a nezaujato; musíte bezpochyby spoznať samočinné Božské zákony Najsvätejšej vôle, lebo máte pred sebou plody svojej sejby! Kam sa len pozriete, všade prevládajú hlučné reči, ktoré dnes riadia všetko z najvyšších miest. Táto sejba musela rýchlo dôjsť do takého kvetu, aby teraz v dozrievaní ukázala svoje skutočné jadro, a potom sa ako nepotrebná zrútila.
Musela dozrievať pod zvýšeným tlakom zo Svetla, musí vyháňať do výšky ako v skleníku, aby vo svojej prázdnote, stratiac všetku oporu sa zrútila a pochovala pod sebou všetko, čo v ľahkomyseľnej dôvere alebo v sebeckej nádeji sa domnievalo byť ukryté pod jej ochranou.
Čas žatvy už začal! Tým dopadajú teraz späť všetky následky nesprávnych rečí čoraz viac ako na jednotlivcov, tak aj na celé masy, ktoré takéto reči podporovali.“

Tento posledný citát presne zapadá do našej doby a zodpovedá udalostiam, ktoré takmer denne prežívame na celej Zemi, ba čerstvo aj u nás na Slovensku a ešte aj prežívať v zvýšenej miere budeme musieť, pokiaľ my samotní v nás nevykonáme zmenu! Všade navôkol sa v týchto časoch vo väčšine iba ,,melie pántom“, ako sa zvykne ľudovo hovoriť, za doprovodu hluku a v sprievode davov! Ale história nás predsa už dávno poučila, že na strane davov ešte v minulosti nikdy nebola Pravda, ale vždy iba túžba po moci, ktorá dokázala objaviť toho pravého krikľúňa a s jeho pomocou  to dopadlo vždy tak, ako za čias Ježiša, keď stačilo, aby jeden zakričal: „Ukrižovať!“ Pripojili sa hneď všetci tí, ktorí nemali vlastný názor a ani netušili, prečo sa vlastne pridali. Toho prvotného krikľúňa bolo práve potrebné správne vybrať, aby to malo patričný úspech, a potom tomu ešte aj patrične pomôcť.
Tieto aktivity nespokojnosti sú teda tiež vyháňaním kvetov do plodov -  nesprávnej ideológie, ktoré sa teraz ukazujú v pravom svetle!
Kde sa len pozrieme, každý je v prvom rade s niečím, alebo s niekým nespokojný, ale len zriedkakedy a nemnohí obrátia zrak aj na seba samého. Hľadíme susedovi do záhrady a kričíme: ,,Aha, tu máš plevel! ...a aký!“  No vyčistiť si vlastnú záhradu nám je už zaťažko!
Existuje jedno príslovie: ,,Nenarodil sa ešte ten, ktorý by vyhovel všem!“
Ale my vám hovoríme, že sa narodil, ale je odmietaný! Ale Ten vyžaduje najprv zmenu a prácu na sebe samom! A práve z Jeho Slova, pre naše poučenie, opäť v tomto príspevku čerpáme!

V súvislosti s pozorovaním bohatého kvitnutia v záhrade som mal aj jeden sen, ale ten nebol veľmi priaznivý, nakoľko sa mi snívalo, že som už v jeseni obral jablká, ktorých bolo veľa na kusy, ale boli malé ako čerešne. 
Tak, ako to vždy u mňa chodí, tak aj teraz, prišlo mi po ďalšej noci akoby vysvetlenie toho sna.
Myslím, že v snoch bývajú obrazy väčšinou v symbolických súvislostiach, preto tie jablká nesymbolizovali skutočne malé plody, ale ako viete, jablko zostalo symbolom ľudského poznania - rozumu, ba následne pádu do hriechu a dedičného hriechu. V tom sne by to mohlo znamenať, že to ľudské poznanie - rozum, na ktorý sme boli vždy takí pyšní a narástol do veľkých rozmerov, stane sa konečne malým, presne takým, ako v tom mojom sne. Môže to byť ale aj tak, že sa to prejaví aj hrubohmotne skutočne na tých jablkách - že budú aj tie malé! Ako to dopadne, to nám ukáže prežívanie!

Podstatná na tomto pozorovaní zostáva neprehliadnuteľná súvislosť so Slovom Pravdy, ktoré sa neustále napĺňa a ktoré by nás malo podnietiť k  Jeho spoznaniu, k poznaniu a žitiu večných - Božích zákonov,
ktoré sú v ňom vysvetlené.

Že je všetko dobré i zlé podporované, aby sa prejavilo, že všetko vyháňa intenzívne kvety a ide do plodov, v prírode ako i u ľudí, dokazuje, že Vyslanec Svetla, ktorého príchod je očakávaný v Súde, je už veľmi blízko.

Dajme si pozor, aby sme neboli pri žatve vylúčení ako hluché klasy – tí ktorí Slovo Pravdy odmietajú, alebo tí ktorí sú leniví a nemajú naň čas, ako i tí, ktorí ho čítajú, ale nesnažia sa ho naplno v každej oblasti  žiť a vyčistiť bezohľadnou prísnosťou k sebe samému – rúcha svojho ducha!
Hodina, kedy bude na potrebnú nápravu už neskoro, sa blíži a príde vtedy, keď to budeme najmenej očakávať!

_______________________________________________________________________________________________________________________
22. apríl 2018

VÝZVA ZA MIER!

 

V poslednej časti cyklu (NE)zodpovedaných otázok sme uviedli jeden pre dnešnú dobu veľmi priliehavý citát z Indických Véd, ktorý ale opäť uvádzame, pretože ho teraz život sám potvrdzuje a úzko súvisí s textom, ktorý bude nasledovať za ním.
,,Pod vplyvom iluzórnej energie sa živá bytosť bohužiaľ stáva nepravým užívateľom podľa diktátu kvalít prírody. Oklamaná živá bytosť, ktorá si pyšne myslí, že sa stala Bohom, potom mnohými spôsobmi zvyšuje svoju hmotnú silu a stáva sa príťažou pre Zem: do tej mieri, že pre duševne zdravého človeka prestáva byť možné na Zemi žiť. Táto situácia sa nazýva darmasya glánih alebo stav, kedy ľudská bytosť zneužíva svojej energie. Keď toto zneužívanie ľudskej energie začne prevládať, rozumnejšie živé bytosti začnú byť znepokojované neznesiteľnou situáciou vytváranou skazenými vládcami, ktorí sú pre Zem iba príťažou. Vtedy sa Pán zjavuje Svojou vnútornou silou, aby zachránil rozumnejšiu časť ľudstva a aby znížil záťaž, ktorú pozemskí vládcovia v rôznych častiach sveta vytvárajú. On Sám sa k žiadnemu z nechcených vládcov neprikláňa, ale Svojou skrytou silou medzi nimi vytvára nepriateľstvo, rovnako ako vietor založí lesný požiar tým, že spôsobuje trenie bambusu. Lesný požiar vzniká silou vetra automaticky a podobne nepriateľstvo medzi rôznymi skupinami politikov vzniká neviditeľným riadením Pána. Nechcení vládcovia, pyšní na svoju moc a vojenskú silu potom medzi sebou začínajú bojovať z ideologických dôvodov, a tým sa sami o všetku moc pripravia. Vo svetových dejinách je zreteľne vidieť túto vôľu Pána a bude to pokračovať do tej doby, pokiaľ sa živé bytosti nepripútajú k službe Pánovi. Túto skutočnosť názorne popisuje Bhagavad-gíta (7.14). Hovorí sa tam: „Iluzórna energia je Moja sila, a preto závislé živé bytosti nemôžu prekonať moc hmotných kvalít. Avšak tí, ktorí sa odovzdajú Mne (Osobnosti Božstva), môžu nesmierny oceán hmotnej energie ľahko prekročiť.“ Znamená to, že nikto nemôže priniesť svetu mier a blahobyt plodonosnými činnosťami či špekulatívnou filozofiou a ideológiou. Jediný možný spôsob je odovzdať sa Najvyššiemu Pánovi a tak sa oslobodiť od ilúzie spôsobenej klamnou energiou.“

Nasledujúci text nám prišiel mailom a údajne pochádza od ruského prezidenta.  Zdroje na internete tiež uvádzajú, že tento list je starý už niekoľko rokov. Každopádne však vyznieva aktuálne. Podstatný je ale jeho obsah a dôležité informácie, ktoré sú v zhode s vyššie uvedeným citátom z Indických Véd.

Vladimír Vladimirovič P U T I N
Prezident Ruské Federace 

Výzva za mír!

Evropané, opravdu chceme III. světovou válku?
Evropští spoluobčané! "Vaši" politici chtějí dokázat, jak jsou užiteční pro EU, NATO a USA. Očekávají, že jejich "tvrdý postoj" vůči Rusku je vynese v kariérách výše, na ještě lépe placené posty, než mají dnes, proto se předhánějí v návrzích sankcí, vysílání bojových jednotek a v jiných projevech nekontrolované agrese proti Rusku, čímž se ze dne na den zvyšuje riziko 3. světové války.
Jsou tak zaslepeni svou vlastní nekontrolovatelnou mocí a vidinou jejího dalšího růstu, že počítají s tím, že Rusko ustoupí na poslední chvíli tlaku NATO a k válce nedojde.
Ale v čemž má Rusko ustoupit? Co má Rusko udělat, aby byli spokojeni? Má se vzdát svých území a podstoupit je dobrovolně každému, kdo o ně projeví zájem?

PRAVÝM CÍLEM všech těch, ať už jsou z Evropy, nebo zpoza oceánu, kteří chtějí vyvolat válku, je bohatství Ruska. Má Rusko rozdat své bohatství, aby se vyhnulo válce?
Má nechat likvidovat své vlastní obyvatelstvo na Ukrajině? Všichni, co uvažují střízlivě, vědí, že se to nikdy nestane!  Rusko nikdy nepodlehne tlaku, jako nikdy nepodlehlo v minulosti, tak tomu nebude ani v budoucnosti.
Dnes je již jasné, že válka v plánech její strůjců nemá skončit na Ukrajině. Hlavním cílem je Rusko, ale válka zachvátí celou Evropu.
Co pro USA zajistí vyšší zisk a co USA rychleji vytrhne z dluhové krize než válečná výroba?  Co účinněji zlikviduje konkurenci USA v podobě EU a Ruska, než vzájemné vyvraždění celých národů v Evropě?  Co USA pomůže více rozšířit sféru svého vlivu, než poválečné půjčky, přesně podle odzkoušeného scénáře použitého po 2. světové válce? 
Světový válečný konflikt reálně hrozí! V té souvislosti se zamyslete, kdo z Vašich politiků Vám prozradil, že po přijetí Ukrajiny do NATO a vstupu EU do konfliktu odvedou Vaše potomky na východní frontu, kde velmi pravděpodobně položí život?
Kdo z politiků tam půjde do zákopů s nimi?
Kdo z válečných štváčů, které královsky platíte ze svých daní a kdo z jejich mediálních spolupachatelů Vám prozradil, že toto nebude jen dobrodružná vítězná výprava na východ, ale že to skončí jako 3. světová válka za možného použití atomových zbraní?
Kdo dokáže předpovědět účast Číny, která je v tomto konfliktu spojencem Ruska?
Kdo vyhodnotí reálnou sílu americké armády, která dosud bojovala vždy jen se slabším protivníkem, vždyť Hitlera porazili hlavně Rusové! Na co se vlastně váleční štváči spoléhají?
Jedno je jisté, v této válce nebude vítěze!

Kde se schováte před jadernými výbuchy?
Máte dost hlubokou jámu a dostatek potravin, abyste v ní vydrželi 100 let, než se sníží úroveň záření na únosnou míru? Ve jménu čeho mají na obou válčících stranách umřít naše děti na východní frontě, ve jménu čeho má zahynout rodina, ve jménu čeho má přestat existovat všechno, co znáte, ve jménu čeho má shořet tento svět? Ve jménu  demokracie?
Kde vidíte demokracii v tom co se děje na Ukrajině? My vidíme jen fašistickou vládu, armádu, porušující mezinárodní konvence a promyšlenou genocidu vlastního obyvatelstva, jehož vinou je jen to, že mluví rusky a chce nezávislost na fašistické Ukrajině.

A co na to Evropa? Umíte si představit, že by si některý národ v EU vydobyl svou samostatnost způsobem, jak to dělá Ukrajina? Byla snad Ukrajina dosud nesamostatná,  že bojuje o samostatnost?  Měla snad vládu, kterou EU neuznávala? Neměli snad Ukrajinci svá národní práva?  Evropská unie se vzdala svých principů a svým postojem se stává spolupachatelem genocidy. Co můžete očekávat od politiků EU vy sami, občané EU, když tak rychle a ochotně vaši politici bourají vlastní hodnotové základy? 
Rusové jsou velký, kulturní a mocný národ, bez kterého by Evropa v dnešní podobě nikdy nevznikla.
RUSKO NENÍ VÁŠ NEPŘÍTEL, nepřítelem každého občana Evropy jsou nenasytní politici, kteří se za svou moc a peníze chystají zničit vše, co je všem drahé.
Na otázku můžeme snad zabránit chystané válce s Ruskem, do které nás tlačí politici a koupená média? Ano, můžeme!

Co mohou udělat obyčejní lidé?
Když všichni malí a slabí dělají totéž, změní všechno!
Lze to změnit, neboť je to nutnost!
Bojkot všech politiků,  kteří zvyšují napětí, kteří volají po sankcích a zásahu proti Rusku!  Bojkot na všech úrovních, ve všech volbách! Nedopustit uplatnění zla, které chtějí šířit! Bojkotujte vstup Ukrajiny do NATO!  Bojkotujte média, která válku podsouvají jako jediné možné řešení!
Věřte! Rusové i Ukrajinci jsou dva moudré národy, které řešení najdou.
Nebojte se!“

Tento text vystihuje terajšiu dobu a v súvislosti s tým textom Véd, podáva úplne presný obraz terajšieho prežívania, ba aj situácie na Zemi.
Z textu z Véd však jasne vyplýva, že žiadny politik, ani žiadna ideológia, ani voliči, nemôžu zjednať nápravu, ba zmeniť ten scenár, ktorý je v tom texte z Véd načrtnutý, ba ktorý nás očakáva, ako potvrdený vo všetkých duchovných smeroch a proroctvách!

V kresťanstve máme tento scenár popísaný v Biblii na viacerých miestach, spomeňme proroka Izaiáša, Matúšovo evanjelium o Príchode Syna Človeka, Zjavenie Jánovo. Nachádzame ho tiež v treťom Fatimskom proroctve, v ktorom nám podstatné deje opísala a zvestovala Prakráľovná. Dostupné svedectvá sú v jej dielach Večné zákony 1., 2. a 3. diel, ako aj v diele samotného Syna Človeka – Imanuela Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu a v Doznievaniach k Posolstvu Grálu, na ktoré na našej stránke neustále poukazujeme. Pretože okrem poznania toho, čo a prečo sa deje a čo sa ešte bude diať, hľadajúci v nich nájde návod na to, čo má on osobne robiť, aby sa mohol ešte zachrániť!

A práve týmto smerom má človek dneška investovať svoju energiu a drahocenný čas, ktorý mu ešte zostáva!
Tým jediným nástrojom potrebnej zmeny a záchrany, je poznanie večných – Božích zákonov,
podľa ktorých sa má človek naučiť ŽIŤ!

_______________________________________________________________________________________________________________________
12. marec 2018

SVETOVÉ LESY

 

Nedávno sme rozoberali na našej stránke „naše lesy“ a odhalili sme náš pohľad. Je veľká škoda, že som ja osobne, nevidel už predtým, ten dokument, ktorý som videl iba teraz: „INVÁZIA“ 3. časť, ktorý vrelo doporučujem všetkým, ktorým táto problematika pripadá rovnako, ako nám, veľmi dôležitá. Tento dokument dávali na TV VIASAT NATURE 11. 3. 2018.
Tento dokument iba potvrdil vážnosť situácie, ktorá je celosvetová!

Ja z neho vyberiem iba tie podstatné informácie, ktoré sú vlastne faktami a holým konštatovaním skutočnosti:
Do Severnej Ameriky sa prepašovali dva nepôvodné druhy hmyzích škodcov: Jeden je ázijský fuzáč a druhý je ázijský krasoň. Spôsobili ohromný úhyn listnatých stromov, ba stále sú na vzostupe a ich stav, ba hlavne nimi pôsobené škody sú už neúnosné. Tento krasoň už ovládol 19 štátov v USA aj Kanade, ba stále postupuje na sever, lebo je to drevokazný hmyz, ktorému mrazy nijako neuškodia. Aj keď robia tvrdé opatrenia a likvidujú ešte živé, ale napadnuté stromy, drevnú hmotu drvia aj so škodcom a využívajú ako palivo, aj tak sa títo škodcovia enormne množia a šíria. Likvidujú aj mestské lesy a parky.
Na ihličnatých stromoch, hlavne borovici, je rovnako, ako u nás a v Európe, rozmnožený podkôrny hmyz (kôrovec), ktorý už zlikvidoval 36 000 000 hektárov lesa a tiež je na vzostupe. Toto sú fakty a čísla zo života! Veda a lesníci majú hlavu v smútku z tohto stavu rovnako, ako je tomu u nás, ale také hlúpe teórie, ako u nás sa tam neživia. Nazvali to inváziou! V našom príspevku sme to my nazvali epidémiou! Ja osobne som uviedol, že tento stav je rovnako vážny na lesoch, ako by bola epidémia moru na ľuďoch a že šírenie sa nedá zastaviť tým, že necháme mŕtvoly povaľovať na ulici a že takéto teórie môže šíriť iba hlupák. Všetkým, ktorí tieto teórie u nás šíria, doporučujem tento dokument a možno aj oni samotní, začnú pochybovať o svojom duševnom zdraví! Títo ľudia patria už dnes do vezenia a v budúcnosti tam aj budú! Uviedol som aj to, že takýmto ľuďom by nebolo neľudské želať, keby trpeli oni samotní tak, ako trpia naše lesy! Lenže asi by nepomohlo ani to, lebo si to potvrdíme ďalšími faktami z toho dokumentu.
V tomto dokumente bola venovaná pozornosť aj hmyzu, ktorý sa tiež enormne šíri a je nebezpečný, pre nás – ľudí. Sú to ploštice a kliešte, ktoré prenášajú nebezpečné virózy, ba stále nové a ešte nám neznáme. Ich stanovištia sa stále posúvajú viac na sever a veda to pripisuje tomu už dlhú dobu otrepanému dôvodu – globálnemu otepľovaniu!
Aj na túto skutočnosť sme už upozorňovali, ba uviedli, že to nie je vôbec príčina, ale iba následok! Rozviedli sme, ba stále na stránke rozvádzame, tú pravú príčinu tohto stavu, lenže stále zbytočne. O tú pravú príčinu nemajú záujem dokonca ani samotní postihnutí, ktorí ušli hrobárovi z lopaty, ale teraz nesú ťažké následky. Berú to iba ako vlastnú smolu.

Kedy si konečne všimneme, že sa iba plnia staré, ba aj nové zasľúbenia?!

V uvedenom dokumente bola zobrazená aj mapa sveta, s ohniskami škôd pre lesy, ale aj nás ľudí. Lenže ľudia sú spokojní s tým, čo im posúvajú ich vlády a všetky terajšie médiá, ktoré robia hrkot iba okolo toho nepodstatného, ale tie otázky života a smrti sa ukrývajú, tutlajú, a nikto im nevenuje pozornosť, lebo im to „nesype“! Aj tie teórie, ktoré teraz ničia naše lesy, ba už aj nás samotných, sú o tom istom a ich propagátori žijú iba z týchto hlúpych teórií, ktoré sypú im samotným.

Pravda sa nikdy nespájala so ziskom, ale iba s rizikom.

_______________________________________________________________________________________________________________________
12. február 2018

OCHRANÁRI - VERZUS LESNÍCI A VLASTNÍCI LESA

 

Medzi týmito dvomi tábormi pretrváva neustály konflikt nie iba názorový, ale už aj citeľný v samotnej prírode, samozrejme bez vzájomnej zhody názorovej, pričom na uvedený spor dopláca samotná príroda. Najvypuklejšie sa to prejavuje v našich lesoch, ako prostredí, s rôznorodosťou „biodiverzity“. Tento moderný a často využívaný výraz som použil iba preto, aby mi obidve skupiny stúpencov, nemohli vytýkať konzervativizmus, nakoľko som celý môj aktívny, ba ešte aj dôchodkový vek, prežil v lese. Ale skutočne v lese, nie v kancelárii!
Výraz „Biodiverzita“ je nový, známy iba krátku dobu, rovnako, ako výraz ochranár!

Pre laika, ale vlastne aj pravého odborníka, by tento výraz mal predstavovať uvedený starý, ale stále platný pojem: prírodné zákony!
Nedávno som bol na jednej prednáškovej akcii, ba aj diskusii, na uvedenú tému, na ktorej boli zastúpení vlastníci lesa, lesníci, ba aj ochranári. Snaha bola o dosiahnutie zhody v názoroch, ale hlavne na spôsob praktického hospodárenia v lesoch, teda v nájdení takej formy, ktorá by bola prospešná lesu. Lenže skončilo to rovnako, ako vždy, teda iba trvalým rozkolom v názoroch. Každý si spieval svoju modernú, ale obohratú pesničku!
Najskôr boli premietnuté dva filmy, ktoré prezentovali jednotlivo tieto dva odlišné názory pohľadu na lesy. Potom nasledovala prednáška odborníka, ktorý mal vyštudovanú lesnícku fakultu, ale najskôr pôsobil v ochrane prírody, potom rovnako ako ja, bol zamestnancom štátnych lesov, a teraz tiež rovnako, ako ja, ako penzista, robí lesného odborného hospodára súkromným, ale kolektívnym subjektom.
Jeho prednáška bola zameraná na históriu našich lesov s tým, že názov prales, alebo pôvodný les, je u nás, teda v našich podmienkach už iba utópiou, lebo pôvodné lesy už nemáme, ale všetky pochádzajú iba z predošlej činnosti človeka. Tých pôvodných, až sa niekde ešte v neprístupných lokalitách nájdu, je iba mizivé percento! A treba dodať, že je tomu skutočne tak. Ďalší dôraz kládol na to, že naše národné parky sú iba akési už umelé miniatúrne akváriá, oproti skutočným parkom, ktoré naopak prirovnal k jazerám, ktoré sú výsledkom prírody a človekom iba málo ovplyvňované. Toto je dôsledok toho, že u nás je veľká hustota osídlenia oproti napríklad Kanade, alebo Amerike, kde majú parky viac ako desaťnásobnú, ba až stonásobnú výmeru, pričom naši ochranári si chcú brať vzor od nich. Tento stav, o ktorý sa niektorí ochrancovia prírody usilujú, my nedosiahneme nikdy!
Potom nasledovala diskusia, ktorá uviedla všetko presne k pôvodnému stavu: Samozrejme, že znovu iba k nezhode! Každý si spieval svoju modernú, ale obohratú pesničku!
V diskusii vystúpil jeden môj bývalý kolega, ba aj priateľ a prezentoval skutočný stav lesa, presne v tom zmysle, ako som to už aj ja viackrát napísal, pričom samozrejme o mojich aktivitách nevedel, nakoľko nie sme dlhú dobu v styku:
„Pred desiatimi rokmi bol pomer ťažieb obnovných, teda za účelom výchovy, ba aj pri získaní ekonomicky výhodnej drevnej kvality, okolo 90%, ale dnes je tomu presne naopak!“

Ja som mu následne tiež verejne tento jeho pravdivý výrok potvrdil, ba dodal som ešte:
„Za ďalších desať rokov, pri takomto spôsobe hospodárenia, nebudeme mať v našich lesoch, ani jeden zdravý smrek!“
Potom som ešte pokračoval: Ochranári razia istú tendenciu, ba vyplynulo to aj z filmov, dokonca je to každodenne prezentované v médiách, trenicami medzi lesníkmi plus vlastníkmi lesa, verzus ochranármi. Ochranári tvrdia, že aj lykožrút patrí do lesa, ba že les sa so stavom jeho premnoženia vyrovná samotný a nedovolia drevnú hmotu spracovať. To môžeme tvrdiť, že aj bacil moru, patrí do prírody, medzi ľudí a mali by sme ponechať tiež na prírodu, aby sa s tým ľudstvo zmierilo a nechalo tomu voľný priebeh počas epidémie, teda nechať tiež voľne povaľovať po uliciach mŕtvoly ľudí. Takouto formou by sme dosiahli potlačenie epidémie, alebo jej rozšírenie?! Je to pohŕdanie Božími darmi rovnako, ako keby poľnohospodár nezozbieral na jeseň úrodu! Veď preto o naše lesy prichádzame, lebo darmi pohŕdame! Až niekto tvrdí, že teraz v lese nie je epidémia lykožrúta na našich stromoch, tak nemá zdravý rozum, ba prial by som každému takému, aby začal trpieť rovnako, ako naše stromy.
Pred tými desiatimi rokmi, keď sa lykožrút aj niekde objavil a spôsobil úhyn lesa, následne drevokazný hmyz, ktorý drevnú hmotu znehodnotí a urobí ju ťažko predajnou, sa do týchto stromov zavŕtal až po troch a viac rokoch a teda drevnú hmotu neznehodnotil. Dnes to ide súčasne a teda už pri likvidácii stromov je drevná hmota napadnutá a znehodnotená. Ku tomu sa pridruží ešte hniloba, ktorej sme tiež pomohli vďaka tej istej teórii, teda nespracovať hmotu a nechať ju na zemi, lebo les je plný výtrusov húb a pri malom poškodení kôry stromu pri výchovných ťažbách, alebo zverou, prípadne trením vetra, sa infikuje strom hnilobou.

Potom vystúpili ešte viacerí s rôznymi argumentmi, pričom stále každý sledoval svoj názor, ale hlavne aj cieľ prospechu.
Na záver poďakoval organizátor tejto akcie prednášajúcemu, ktorý je tiež môj dlhodobý kolega a ja som iba dodal: „Som rád, že si našiel odvahu prísť do takejto spoločnosti, lebo to vyžaduje prísť v brnení!“

A on na to dodal: „Keď som videl teba, už som sa nebál!“
Aj keď tieto slová boli mienené, iba ako pokus o to, ako s humorom zakončiť túto akciu, skrývajú v sebe každodenný život a prežívanú skutočnosť, na ktorú doplácajú naše lesy.

Ja osobne som potom poslal email organizátorovi uvedenej akcie nasledovného znenia:
Peter,
tá prednáška a beseda bola isto zaujímavá, ale nájsť zhodu v tejto otázke je zložité z jedného závažného dôvodu, ktorý som tam povedať nemohol, lebo by sa boli hneď cítili urazení, ba spojili sa oproti pravdivému argumentu všetci zúčastnení. Tak, ako to robia Rómovia v ohrození: "my švoji!" My stále riešime iba následky, ale nie príčinu!
Prírodné zákony platia rovnako, ako teraz už milióny rokov a sú platné rovnako pre ochranárov, ako aj lesníkov. Tým, že nemôžu nájsť spoločnú reč, tieto dva tábory, iba dokazuje fakt, ktorý sa nedá nijako vyvrátiť: Ani jedna skupina tieto prírodné zákony nepozná! Keby ich poznali, tak by museli postupovať rovnakým spôsobom obidve skupiny! A to je tá príčina, ktorú obidve skupiny iba z vypočítavosti obchádzajú. Tento stav vlastne vyhovuje obidvom skupinám, lebo inak, by sa museli obidve skupiny veľmi zmeniť. A práve to je nemožné. To je názor, v súlade s tými zákonmi, a tento stav bude trvať dovtedy, pokiaľ ich nebudeme poznať a rešpektovať! A ku tomu nijaké tituly neoprávňujú, lebo tí, ktorí nám krásne lesy zanechali, žiadne tituly nemali a ani ich nepotrebovali, ale stačilo im iba poznať tie zákony.
Funkcia „ochranár“ je veľmi mladá a naše lesy, ba aj príroda celkovo, doposiaľ dokonale fungovala bez nich. Krásne lesy, všetky živočíchy, rastliny, sa zachovali bez tejto modernej aktivity. Ba práve iba odvtedy, ako vznikla, začína všetko v prírode upadať a druhovo sa postupne vytrácať. Nie je to na zamyslenie? Niekde bude chyba!
Až budeš v budúcnosti robiť nejakú prednášku, tak ma pozvi a bude to na tému tých prírodných a nepoznaných zákonov, a téma nasledovná:
Kto si dokáže odpovedať aspoň na tieto tri otázky, tak pochopí funkciu týchto zákonov: Má pravdu Biblia, alebo Darwin v tom, ako vznikol človek? Bolo skôr vajce, alebo sliepka? Čo je to život?

Jaro!

Ja ľutujem naše lesy, ale možno by bolo rozumnejšie povedať, že čoskoro zistíme, že poľutovať by bolo skôr potrebné nás - ľudí! A z tohto dôvodu som dal prednosť aktivite, v ktorej sme činní, lebo treba zmeniť človeka a potom až môžeme začať meniť les!