_______________________________________________________________________________________________________________________

OZNAMY

Vážení čitatelia a budúci poslucháči!
Oznamujeme Vám, že v priečinku POČATIE sme dnes, 12. septembra 2019 pridali doplnenie!              

                                                                                              Kolektív Rádia Záchrana!

***

Vážení čitatelia!
Dnes, 8. septembra 2019, sme v priečinku ,,LOVY BEZ ZBRANÍ“ uverejnili nové prežitie s názvom: MEDVEĎ

Kolektív Rádia Záchrana!

***

Vážení čitatelia!

Radi by sme vás upozornili na priečinok s názvom ,,ČLOVEK A LES“, kde sa nachádzajú príspevky týkajúce sa témy ,,Objavu prírodného zákona“, a toho, ako vedome, ale aj nevedome človek pôsobí v oblasti lesa, prírody, každodenných pozemských oblastiach a aj celého vesmíru. Chceme vám odporučiť čítanie príspevkov v poradí takom, ako boli napísané, nakoľko informácie a súvislosti vlastne takto na seba nadväzujú a uľahčujú tak pochopenie závažnosti témy.  Príspevky vznikali a teda by sa mali čítať v nasledovnom poradí:

1. ,,PLAČ LESA“
2. ,,OTVORIA TATRY SLOVÁKOM OČI“ s doplnením celej prednášky z Posolstva Grálu: ,,Hrubohmotnosť,     jemnohmotnosť, vyžarovania, priestor a čas“
3. ,,ZÁKONY PREŽITIA“ s dodatkom ,,MEDVEĎ a človek
4. ,,JIN - JAN“
5. ,,ZÁVER“

***

Záujemcovia o dokumentárny film „OBJAV PRÍRODNÉHO ZÁKONA“, píšte prosím na našu kontaktnú e-mailovú adresu:
radiozachrana@azet.sk a uveďte, či si želáte zaslať dokument na DVD, alebo na USB - kľúči.

Cena za zaslanie dokumentu na DVD na dobierku je: 15 Eur
Cena za zaslanie dokumentu na USB – kľúči na dobierku je: 20 Eur

Kolektív Rádia Záchrana!

_______________________________________________________________________________________________________________________
27. august 2019

POTVRDENÉ PREŽITÍM

 

Tento posledný príspevok zapôsobil na jednu našu spolupracovníčku tým smerom, že mala isté prežitie, čo  je pre ňu bežnou aktivitou, aj keď sa toto prežitie bude väčšine javiť ako výmysel, alebo fantázia, ktorá sa nemôže zakladať na skutočnosti. Lenže takých ľudí, ktorí to bežne dokážu, ba aj tieto schopnosti využívajú, je medzi nami viac. Niektorým nám sa to stáva občas, no nie je to bežnou a ovládanou samozrejmosťou,  ale prichádza to iba niekedy, v krajných prípadoch a rozhodujúcich okamihoch. Preto títo to berú ako fakt, aj keď tiež vedia, že pre tú väčšinu sa niečo podobné musí javiť ako utopia. Lenže všetci títo musia jednoducho uznať, že sú to iba oni samotní, ktorí rozhodujú a rozhodli o tom, akými schopnosťami dokáže disponovať ich duša a duch. Nech je toto prežitie pre nich inšpiráciou, aby sa aj oni začali venovať vyšším cieľom, ba nestačilo im iba naplnenie brucha a prípadne iné, iba rozkoše tela, lebo s tým sa budú musieť v blízkej dobe aj tak všetci rozlúčiť. A to nie všetci iba ako už starí a teda takí, ktorí už majú všetky rozkoše tela prežité, ale niektorí aj bez týchto prežití. Človek je tvor, ktorý disponuje jemnejšími obalmi ducha, teda telami a počas svojho vývoja dospeje do takého štádia, ako sám chcel a akým túžil byť! Človek si dokáže skutočne vytúžiť všetko! Nesmejte sa z týchto slov, ale skúste sa zmeniť a začnite svoje túžby obracať tým smerom, ktorý bol pre vás zatiaľ iba na posmech. Rýchlo zistíte, že posmech patril, ba patrí, stále práve vám, lebo takí skutočne ste pre tých, ktorí takéto prežitia majú!

Nasleduje popis prežitia:

„Chcem poďakovať za posledné dva príspevky. Sú výborné. Posledný príspevok som musela čítať viac krát, ale nie som si istá, či som všetko zachytila. Ešte spracovávam, a je možné, že som na niečo aj zabudla. Napíšem Vám, ako to vidím, možno to v niečom pomôže k lepšej predstave.
Najskôr, ako vidím našu Zem.

Ako to vidím v JH (jemnohmotnosti) – môj pohľad na Zem

Zem na začiatku, keď bola stvorená: tvar svetelnej ideálnej gule, ktorá vyžaruje do okolia veľké žiarivé svetlo. Vo vnútri cítim akoby svetelnú sieť (ako používajú rybári). To je len približný opis. Tie oká (alebo plôšky) sú úplne čisté - nepopísaný papier - ideál.

Zem v dobe dinosaurov: z ľavej strany sa tvar gule začína meniť na rovnejšiu časť a vzniká oválny tvar (guľa sa deformuje do tvaru elipsy, alebo ako keď je mesiac v splne a začína z neho ubúdať). Asi jedna polovica (pravá) je tá svetlá guľa, ktorá prijíma svetlo a vyžaruje ho aj von. Tá druhá polovica, ktorá sa vyrovnáva z tvaru gule, ten ovál, už nevyžaruje čisté svetlo, ale je tam už temnejšie prostredie. Aj vo vnútri cítim pri tej strane gule ešte svetelnú sieť, ale pri tom ovále už cítiť vo vnútri oká siete zatemnené.
Keď sa sústredím na Zem v dobe dinosaurov, tak vnímam na nej viac dinosaurov, ale nevidím ich behať, iba vnímam viac kusov. Jedného vnímam tak vyššie, ako keby lietal na oblohe. Vyzerá, že to nie je dinosaurus, ale nejaký „dráčik“. Podobá sa to na draka, má to takú hlavu, telo menšie ako dinosaurus a krídla ako drak z rozprávky. Žeby nejaký predátor? Neviem, či to tak môže byť.

Zem teraz: tvar Zeme zodpovedá tvaru, ktorý sa v matematike vyjadruje ako guľový výsek. Tento guľový výsek je už iba v ¼ toho pôvodného tvaru gule. Napravo - hore. A aj do tohto výseku začína prúdiť temno od stredu gule. Môžete si to predstaviť aj ako tvar padáka s povrazmi, ktoré držia parašutistu. A v tomto obraze ešte odrežeme povrazy s parašutistom 2-3m nad ním. Zostane nám iba taký zvyšok, ktorý na strane oblúka prijíma a vyžaruje svetlo a ostatné strany komunikujú už s temnom. 
Tvar vesmíru na začiatku, v dobe dinosaurov a teraz vidím rovnako.
Osobne si myslím, že Zem, vesmír (aj stvorenie) mohli mať tvar svetlej gule s množstvom zrkadlových plôšok, na ktoré sa zaznamenáva bytie obyvateľov. Aj v rozprávkach rôzne vedmy a čarodejnice, keď chcú niečo vedieť pozerajú do krištáľovej gule. Tam vidia všetko. Tam sa to všetko aj uchováva.
Rovnako tak nazerám aj ja. Mám to vlastne všetko v tom priestore - vzduchu pred sebou, nikam nechodím. Aj keď pozerám nejakého pacienta, sústredím sa pred seba a vidím, čo duch chce. Presne, ako keby som pozerala do krištáľovej gule. Správnym sústredením sa objaví postava, ktorú chcem pozrieť. Môžem si ten obraz postavy úplne priblížiť a pozrieť nad hlavu postavy, či tam nie je napojenie na temno, alebo si viem ten obraz aj vzdialiť 2-3m pred seba a pozorovať okolie postavy z väčšej diaľky. Ako chcem. Je to úplne jednoduché. Je to všetko tak jednoduché, že keby som si to sama nekomplikovala (možno zapojením rozumu niekedy), tak by som už bola vo všetkom oveľa ďalej. Najťažšie je, ako prísť k tomu bodu... konať úplne jednoducho a nekomplikovať si to. Uvedomiť si: „ Veď takto to treba, takto je to úplne jednoduché... .“ V každom prípade to však musí byť iba uvoľnená práca ducha a nie kŕčovitá práca rozumu. Skúšam nazerať ďalej.

Môj pohľad zvonka na dvanásť stvorení v JH:

Na začiatku pri stvorení: je to opäť svetelná žiariaca guľa. Predstavte si, že vidíte neviditeľný kruh (alebo kružnicu). Na tejto kružnici je rozložených 6 stvorení ako menšie svetelné žiarivé gule. Jedna je hore a druhá dole akoby na tej kružnici, a vľavo dve, aj vpravo dve, v rovnakej vzdialenosti od seba po obvode. A teraz si predstavte, že kolmo na tento kruh (kružnicu) je menší neviditeľný kruh (kružnica) a nachádza sa v tom prvom kruhu. Aj v tomto kruhu po obvode v rovnakej vzdialenosti sa nachádza ďalších šesť žiarivých svetelných stvorení. Rovnako, ako vo väčšom kruhu. Tie gule (stvorenia) mi pripomínajú atómovú mriežku z fyziky, v ktorej sú takto pravidelne usporiadané jednotlivé atómy, z ktorých sa skladá hmota. Čo platí vo veľkom, platí aj v malom.
Snažila som sa nájsť stvorenie, v ktorom sa nachádza naša Zem. Nalaďujem sa na guľu, ktorá je na spodku toho menšieho kruhu, ktorý sa nachádza v tom väčšom kruhu. Hádam sa v tom mojom popise nestratíte.

V dobe dinosaurov:  sa začínajú dve spodné stvorenia jemne zatemňovať. Viac to na spodku väčšieho kruhu, trochu menej to naše v menšom kruhu. Keď sa na stvorenia naladím, guľa sa začína meniť na ovál, ako bolo vyššie opísané. Aj celkový pohľad na spodné stvorenia je taký, že sa na spodku začínajú vyrovnávať - tvar gule sa deformuje a zatemňuje. Asi tlakom temna.

Pohľad teraz: spodné stvorenie vo väčšom kruhu je úplne zatemnené – už v rozklade. Nevidieť žiadne svetlo. Naše stvorenie vidím rovnako, ako aj našu Zem a aj náš vesmír. Guľový výsek alebo padák s odrezaným parašutistom, ktorý svieti už len v ¼ inak temnej gule. Sme na tom veľmi zle. Obeta Pána pre nás je nesmierne obrovská. Zachraňuje už skoro úplne stratené. Patrí mu nekonečná vďaka.
Keď chcem vidieť 12 stvorení v budúcnosti, tak už vnímam všetky gule svetlé, ale sú asi v jemnejšej sfére.
Snažila som sa zistiť, či sa toto dielo 12-tich stvorení nejako pohybuje, no nevnímam žiaden pohyb, akoby stálo pevne. Ani okolo neho nič nevnímam. No keď sa sústredím na jednotlivé stvorenia, tam už pohyb vo vnútri cítim.
Keď som si 12 stvorení posunula ďalej o 2-3mm a pozorovala okolie, vidím okolo iba nekonečné svetlé okolie a na dve najspodnejšie stvorenia pôsobí zo spodku temno v tvare ihlanu so špicom pri spodných stvoreniach.
Skúšam ešte, či vycítim aj 12 grálov. Vnímam ich v každom stvorení. Tak sa nalaďujem na obraz Vyliatia a snažím sa pozorovať z diaľky. Zdá sa, že striebristá záplava svetla prúdi zhora do grálu a stvorenia na najvyššom mieste, a z tadiaľ potom bohatý vodopád svetla prúdi do nižších stvorení. No pri pohľade zhora vnímam aj jednotlivé prúdy svetla do všetkých stvorení.
Skúšam, ako vidím galaxie v našom vesmíre. Náš vesmír môže mať asi 12 galaxií, rovnako rozložených ako stvorenia. Vnímam ich ako elipsy alebo v tvare oka. Sú všetky zatemnené, iba dve v tej svetlej štvrtine (v tom guľovom výseku) sú trošku svetlejšie. Keď sa zameriam na najvrchnejšie stvorenie vo väčšom kruhu a ten vesmír, rozloženie očiek vnímam rovnako, len vyciťujem iba obrys elipsy (oka) ako linku z trblietavého zrkadla. Tam je to už všetko asi odhmotnené, a ja vnímam už iba stopy po tých galaxiách. Alebo sú až také éterické. Neviem toto presne určiť.
Zamerala som sa na našu galaxiu a jej obalenie svetlom, ktoré som vám poslala minule. Naša galaxia je už iba úzke očko, tmavé, strácajúce sa v hrubej vrstve svetla okolo neho. O chvíľu budeme pohltení svetlom úplne. Ostatné galaxie nevnímam obalené svetlom, skôr ich vnímam ako keby už boli v jemnejšej sfére. Ani toto neviem zatiaľ presnejšie určiť.
Chcela som ešte zistiť, koľko nám chýba k uzavretiu kruhu vo veľkom kolobehu. Vidím dráhu elipsy. Keď nakreslíme do nej zvislú a vodorovnú os, v elipse, či kruhu okolo priesečníka (stredu elipsy) je 360 stupňov. Elipsu máme teraz rozdelenú na štyri časti (kvadranty). Každá časť pri strede má 90 stupňov. A teraz si predstavte, že v časti vľavo dole rozdelíme uhol 90 na tri 30 stupňové uhly od stredu. Ostáva nám už iba taká dráha po obvode elipsy k uzavretiu kruhu, ktorú vytvára ten stredný 30 stupňový uhol. Približne. Hádam moje vysvetlenia pochopíte. 

Ešte, keď sa naladím na tie skamenené dinosaurie stopy spomínané v príspevku, tak cítim niečo tvrdé, ako skalu a v tej skale vnímam stopy vedľa seba, ako keď dinosaurus stojí. Keď hľadám tie druhé - ľudské stopy, vnímam ich vedľa týchto skamenených, napravo asi pod uhlom 45 stupňov, ďalej od seba, ako keď človek kráča preč od tých objavených skamenených, alebo k nim prichádza. Kladiem teda otázky. Kto vytvoril dinosaurie stopy? Nalaďujem sa na stojaceho dinosaura. Kto vytvoril ľudské stopy pri nich? Vnímam svetlú siluetu ducha – ľudská forma, vyšší svetlý duch, ktorý má aj božskú časť. Pravdepodobne sa tam zhmotnil a vytvoril tie stopy. 

Stonehenge (Stounhendž) – keď sa sústredím na stavbu, tak vidím iba od stavby napravo úplne svetlé prostredie a naľavo temnejšie prostredie. Rovnako to vidím aj pri pohľade na stavbu zhora. Je to miesto, kde sa stretávajú dve roviny (polgule) s nižšími a vyššími vibráciami. Pripadá mi to ako nejaké miesto, kde sa inšpiruje, kto tam príde. Môže tam prijať alebo odovzdať odkaz. Môže ísť aj o miesto, kde sa dá odhmotniť a prejsť do vyšších sfér. A určite aj opačne.
Nebude to brána pre druidov do príbuznej hrubohmotnej dimenzie, ale skôr sprostredkovateľ spojenia s ešte jemnejšími dimenziami. Pretože neviem, kto boli druidi, nalaďujem sa na druida. Vidím nízku, zakrpatenú, širšiu deformovanú postavu, zatemnenú, s nevyvinutým duchom.
Nakoniec kladiem otázku: Kto postavil alebo vytvoril Stounhendž? Vnímam pri stavbe asi dve veľmi vysoké svetlé postavy. Nie sú to však duchovia, lebo cítim ten rozdiel v zaplnenosti postavy a neviem sa naladiť ani na ducha. Je to nižší druh – pravdepodobne obrí bytostní pomocníci. 

Cestovanie v čase – ak človek dokáže pracovať súčasne s vibráciami všetkých svojich obalov (ovládať ich), tak si myslím, že sa dokáže presunúť na ktorékoľvek miesto v diele Stvoriteľa (do jeho stvorení) a v ľubovoľnom čase, kam práve jeho duch chce. Keď ja môžem nazerať do jednotlivých časov, tak by sa malo dať tam aj presunúť a cestovať.

Ak som na niečo zabudla, tak sa ospravedlňujem. Zatiaľ asi takto všetko vnímam ako som uviedla. Bolo toho trochu viac, tak hádam som to nepoplietla. Hlavne jednotlivé časy a objekty pozorovania.

Srdečne vás pozdravujem.“

_______________________________________________________________________________________________________________________
18. augusta 2019

ABSOLÚTNA PRAVDA

S týmto výrazom ste sa už stretli na našej stránke viackrát, ba vo viacerých formách, ale mnohí nedokázali prijať tento výraz v tej podobe , ako bol formulovaný. Bolo uvedené aj to, že výraz bol vlastne prevzatý z indických Véd, v ktorých je bežne používaný, ba je zaujímavé, že doposiaľ čitatelia tejto literatúry, ho prijali bez pripomienok.
Teraz sa pokúsime tento výraz obhájiť spôsobom tak prostým a výrečným, že už nebudeme potrebovať sa viac k tejto problematike vracať.
Každý z nás je majiteľom automobilu, alebo až aj nie, tak určite ho každý „pozná“. To slovo „pozná“ sme dali do úvodzoviek, lebo keď sa auto pokazí, tak majiteľ zistí, že ho nepozná, ba musí sa zveriť s opravou do rúk odborníka. No a tých odborníkov je tiež, podľa schopností veľa, ba nie všetci môžu oprávnene používať aj ten titul odborník!

No a teraz si predstavte, že by ste sa s vašim autom dostali ku tomu odborníkovi, ktorý to vaše auto celé naprojektoval, potom vyrobil, ba aj dlhodobo testoval. Ako by ste sa začali pozerať na tohto odborníka už pod takýmto uhlom pohľadu? Pre vás by sa musel stať absolútnym odborníkom! No a iba tento odborník, by dokázal pre vás vypracovať návod na použitie vášho automobilu v tej absolútnej forme! Pre vás by zodpovedal skutočne tej absolútnej forme! Lenže vaše pochopenie tohto návodu na použitie aj so všetkými konštrukčnými nákresmi by nebolo nikdy absolútne.
Rovnako je tomu s pojmom, ktorý my na stránke požívame, teda tou absolútnou Pravdou! Pohľad našich vedcov, ba aj bežných ľudí sa líši podľa stupňa poznania jednotlivých jedincov, a tieto pohľady sa v niektorých bodoch schádzajú, ale v iných sa rozchádzajú. Teraz máme na mysli stavbu nášho vesmíru, do čoho spadá celá príroda, všetko v nej živé, ba aj neživé, všetko viditeľné, ale aj neviditeľné, ba niektorí už majú aj vyšší stupeň poznania a teda vedia, že ten náš viditeľný vesmír má aj neviditeľné dimenzie, ba týmto ešte stále nekončí, ale pokračuje to ďalšími svetmi Stvorenia, ba niektorí vedia aj to, čím to, alebo lepšie povedané – Kým, to všetko v pôvode, pre naše poznanie, končí. Pre naše poznanie to tam končí, kde to všetko vlastne začalo!
Potom všetky tie „pravdy“ týchto jednotlivých odborníkov musíme brať iba ako relatívne, teda prináležiace stupňu poznania týchto jedincov, ktorým chýba zákonite to poznanie absolútne.
No a teraz bude nasledovať ten záver, ktorý by to mal uviesť na správnu mieru:

My uznávame pod pojmom Absolútna Pravda - tiež návod na použitie celého Stvorenia od samotného TVORCU tohto diela, ktorý nám osobne tento návod na použitie priniesol a máme ho k dispozícii už skoro storočie, ale žiaľ, ani jeden používateľ tohto návodu, ho absolútne nechápe, ale čo je horšie, je iba mizivé percento takých, ktorí sú vôbec schopní po tomto návode aj siahnuť a dávajú prednosť relatívnym poučeniam, ktoré sú vo väčšej miere iba falošné.
Potom tieto relatívne návody spôsobujú nedorozumenia, dohady, rozbroje, hádky a vojny, a to iba preto, že odmietame tú Absolútnu Pravdu, ktorá dáva absolútne odpovede na všetky nami vyslovené otázky, samozrejme v tom prípade, že tejto Pravde aj rozumieme. Aj  ten názov tohto návodu na použitie už na našej stránke mnohokrát zaznel, ba práve z neho dôležité poučenia čerpáme. Jeho názov je:

VO SVETLE PRAVDY - POSOLSTVO GRÁLU

***

Nech je nasledujúci príspevok dôkazom vyššie uvedeného!
 

ČAS

Nasledujúci príspevok na tému času, je zložený z výberu z mailovej komunikácie medzi kolektívom Rádia Záchrana, citácií z príspevkov na našej stránke a taktiež citácií zo samotného Slova Pravdy – Posolstva Grálu.

„Tento kontakt som mal ešte znovu a dopadlo to obdobne, až na to, že hneď po skončenej komunikácie som si zapísal jediné slovo, ktoré som si z tej reči ešte pamätal a poznal som aj jeho slovenský význam. Bolo to slovo: nafiotor, a v slovenčine znamenalo otrok. Snažil som sa pátrať o akú reč sa jednalo, ale bezvýsledne.“

„Lenže ja sa budem venovať teraz iba tej stavbe vesmíru, nakoľko je to oblasť pre tieto aktivity podstatná, ba čo viac, nemôže ma nikto obviniť z toho, že moje vysvetlenie je odtrhnuté od reality. I keď viem, že znovu nebude kompetentným, teda tým, ktorí si to o sebe myslia – po chuti.“

„Musíte si dokázať predstaviť štvorrozmerné zrkadlo! To dvojrozmerné, ktoré poznáte, musíte ešte doplniť o rozmer priestoru a času. To je náš vesmír. Toto zrkadlo spôsobuje zmeny v priestore aj čase, všetkých v ňom sa tiež časom a priestorom menených objektov.“

„Predstavte si šošovku, ktorá sa rozpína, ale nič sa z nej nemôže dostať za jej hranice, ba práve naopak, všetko sa odráža späť od konečnej hranice, ktorá sa ale posúva v priestore a aj v čase. Teda s časom sa mení priestor a tým aj vnútorné usporiadanie objektov v nej sa nachádzajúcich. Potom to má za následok, že ten istý objekt pozorujeme v rôznych časoch a aj priestoroch a my sme ich odlúčili ako objekty už iné – cudzie, lebo sú v inom priestore, dokonca aj čase, ba aj samotné sú značne zmenené. Jeden a ten istý objekt, napríklad slnečnú sústavu potom pozorujeme v mnohých podobách, v rôznych miestach priestoru, ba aj času, ktorý je vlastne tou príčinou zmeny. My si ale myslíme, že sa jedná vždy o iný objekt.“

Mail z 26. 12. 2013:
„Vážení Priatelia!

Považujem za potrebné vysvetliť môj zámer so zverejnením mojej teórie modelu vesmíru a aj v spojitosti s tou mimozemskou komunikáciou.
Podľa mňa by to bola najdokonalejšia reklama pre nás a teda rádio, keby sa mi podarilo rozvíriť pokojnú hladinu vo vedeckých kruhoch. Ide mi o niečo podobného, čo sa udialo a podarilo na politickej scéne u nás na Slovensku Kotlebovi. Aj keď si z neho zo začiatku politici robili skôr posmech, nakoniec ich ten humor prešiel, keď sa za neho postavili občania – verejnosť.
Niečo podobné by sme potrebovali aj my!
Samozrejme, že počítam s tým, že my to nebudeme mať také jednoduché, lebo o politiku sa dnes zaujíma skoro každý, ba hlavne všetky médiá z toho žijú, ale predsa len niekedy dostáva priestor aj veda, ba aj nejaké „pikošky“ okolo.
To spojenie s mojim prežitím má teda tiež svoje opodstatnenie, lebo tie „študované hlavy“ si budú klásť samozrejme otázku, ako mohol niekto, kto nemá potrebné vzdelanie, prísť na takýto nápad a to je práve tá veličina, ktorá by ich mala – mohla, odradiť od toho, aby sa z toho začal tiež robiť posmech. Nakoniec ja som presvedčený, že sú to oni, ktorí budú robiť opravu svojho názoru. Dokazujú to práve tie lietajúce objekty.


Je to iba otázkou času, lebo ja som ten dokument videl teraz znova, dávali ho včera na PRIMA ZOOM, pod názvom „Usuhaia“a meno toho astrofyzika nezaznelo, ale vyjadril sa podobne, lebo rovnako tvrdil, že vesmír nemusí byť až taký rozmerný, ba povedal aj to podstatné, že galaxií vlastne potom nemusí byť niekoľko stoviek miliárd, ale o hodne menej.
Rozchádzam sa s ním iba v tvare, lebo on tvrdí, že má tvar dvanástenného kryštálu, a že teda žijeme vo vnútri, pričom by uvažoval o tých dvanástich odrazoch svetla. To môže byť skutočne tak, ale pritom to nemusí a ani nie je tým, že je tam dvanásť odrazových plôch svetla, ale tým, že sa jedná o dvanásť druhov časopriestoru. Teda presne tak, ako je to aj vo VZ písané, ba aj v PG, kde sa hovorí, že čas všetko uchoval, že sa nič nestratilo. Preto tam niekde v čase, by sme mohli objaviť aj našu Zem v týchto časoch a teda mohli by sme vidieť aj tie dinosaury, preháňať sa po nej. Tento fakt vlastne vysvetľuje jednu záhadu, ktorú veda objavila a našla ľudské stopy skamenené a vedľa stopy ľudské. A toto mnohým spôsobilo bolenie hlavy a preto tieto fakty radšej ukrývajú, akoby ich mali použiť na ten zámer, na ktorý boli určené – teda ako učebná pomôcka pre nás pozemšťanov.
Keby sme sa ale my chceli dostať na tú našu planétu tej doby, to by sme museli dokázať, opustiť náš časopriestor a naopak vnoriť sa do toho z minulosti. A ten vonkajší pohľad na vesmír by bol odlišný.
Podľa mňa ale ten tvar je presne v tvare, ako má UFO, lebo to tiež vlastne vyplýva z PG. Je to elipsovitý tvar ale trojrozmerný!
Nejdem to rozvádzať, ale je to iba pre vysvetlenie môjho konania a toho, aký zámer sledujem.
Priliehavý citát z PG:

„Čas! Plynie skutočne? Prečo sa pri tejto zásade naráža na prekážky, ak sa to má ďalej domyslieť? Celkom jednoducho preto, že základná myšlienka je nesprávna; lebo čas stojí! Ale my sa mu ponáhľame v ústrety! My sa ženieme do času, ktorý je večný a hľadáme v ňom Pravdu. Čas stojí. Zostáva rovnaký dnes, včera i o tisíc rokov! Menia sa len formy. Noríme sa do času, aby sme čerpali z lona jeho záznamov, aby sme obohatili svoje vedenie v zbierke času! Lebo nič sa nestratilo, všetko uchoval. Nezmenil sa, pretože je večný. Aj ty, ó, človeče, ostávaš vždy len ten istý, či si mladý alebo starec! Zostávaš tým, čím si! Necítil si to už sám? Nepoznávaš zreteľne rozdiel medzi svojím zovňajškom a svojím „ja“? Medzi svojím telom, ktoré je podrobené zmenám a tebou, duchom, ktorý je večný?“
Tento citát podáva stručne zašifrované poučenie o tom, že schopnosť cestovania časom – vesmírom nespočíva v nejakom zariadení, ale hlavne v schopnosti – zrelosti ducha.
Tu však je potrebné doplniť, že aj tieto sily, tak ako je to v PG vysvetlené je ešte stále možné zneužiť a tak sa to aj deje, lebo slobodná vôľa zostáva zachovaná pre všetko duchovné. Nie teda je všetko svetlé, čo hore lieta. Božiu silu je možné zneužívať na všetkých hmotných úrovniach.
To zariadenie je síce potrebná pomôcka, ale podstata spočíva v jej ovládaní. Už aj na Zemi bolo zostrojené toto zariadenie – táto pomôcka a bol aj stručne popísaný spôsob jej ovládania a zodpovedalo to presne tomu už napísanému.
Vysvetliť to ale podrobne je v dnešnej dobe ešte nad ľudské sily; presnejšie povedané, pochopenie tohto princípu, nakoľko ľudstvo nepozná a teda nedokáže aktívne a hlavne konštruktívne, v prospech seba a hlavne stvorenia, využívať tieto svoje netušené sily. Toto nech je zatiaľ iba ako inšpirácia pre vlastné bádanie týmto smerom a znovu iba pre tých, ktorí to vnútorne potrebujú a je to pre nich podstatné. Potom sa iste priblížia samotní vlastnej podstate.
Pre dokonalejšie vysvetlenie by som znovu musel popísať niektoré moje ďalšie prežitia, ale to je pre iných iba ťažko pochopiteľné a preto to musí zostať na nich samotných. Naopak by to na mňa vrhlo iba istý druh pochybnosti, lebo by to bolo príliš fantastické a teda aj neuveriteľné. Bralo by sa to ako istý druh povýšenectva. Lenže skutočnosť je ešte ďaleko fantastickejšia, ako si je schopný človek dneška vôbec vo svojej mysli sformovať.
Tieto informácie sú zatiaľ predčasné a teda ich berme ako nepodstatné – nepotrebné!”

Z mailov z 1. a 2. augusta 2015:
„Pred dvomi dňami som videl dokument, v ktorom som sa dozvedel, že je tu istá skupina vedcov, ktorí tvrdia vlastne to isté, čo som napísal ja. Logika a schopnosť naladiť sa na tú správnu informáciu je dostupná pre každého, kto dosť úporne túži, ale musí to byť čistá túžba a bez ctižiadosti. 
Ten dokument mal názov: Cestovanie červou dierou s Morganom Friedmanom. Zajtra, t. j. v nedeľu ho asi opakujú na TV ZOOM o 13:55 hod.
Je to veľmi zaujímavé, ba aj použité prirovnanie v dokumente, pre dokonalejšie pochopenie. Pre mňa sa znovu niečo potvrdilo, že informácie, ktoré ku mne prichádzajú sú z toho pravého zdroja. Nejdem to rozvádzať, aby to nevyznelo ako istý druh chvály, ale až budete mať čas, tak si to pozrite.

J. K.“

„Mikuláš,
teraz je reč a bavíme sa iba o našom rozmere, teda vesmíre a v tom dokumente je to rovnako pripodobnené k zrkadlu, teda že zrkadlá sú v rôznych vzdialenostiach a to je ten tretí rozmer u mňa a aj v skutočnosti, ale potom je tu ešte štvrtý rozmer čas.
Teda je v tom dokumente ukázané nasledujúce. Predstavte si seba v zrkadlovej sieni, ale zrkadlá sú rozmiestnené v rôznych vzdialenostiach od Vás a potom sa budete vidieť v tom najvzdialenejšom zrkadle ako malé dieťa, v tom bližšom, ako mladík, ako ste teraz a ja napríklad by som sa videl v tom najbližšom, ako starec, lebo už som pri tej vzdialenosti a teda tom bližšom zrkadle.
Iba takto to treba chápať a nevťahovať do tohto iné dimenzie - tie jemnohmotnejšie. Bavíme sa iba o našom vesmíre a jeho hmotnosti, nám viditeľnej.
J. K.“

Pokračujú citácie z príspevku Veda a vesmír:
„Celá hmotnosť visí ako veľký veniec v najspodnejšej časti stvorenia a pohybuje sa v obrovskom kruhu, ktorého obeh trvá milióny rokov. V dianí veľkého stvorenia sa všetko otáča  nie len okolo seba, ale to celé sa ešte zvlášť nezadržateľne pohybuje v obrovskom kolobehu. Ako tento veľký kolobeh prebiehal od prvého zhlukovania až k dnešnému dovŕšeniu, tak pokračuje neprestajne tiež rovnakým spôsobom ďalej až začne a skončí opätovný rozklad v pralátku.“

„Čas sú vlastne iba isté čiastočky toho, čo vytvorilo a teda aj prežívalo vedomie - inteligencia! Bez tohto vedomia by vlastne žiadny čas nejestvoval. K tomuto tvrdeniu tiež nájdeme priliehavý citát v Posolstve Grálu, v prednáške č. 2 s názvom "Prebuďte sa!":
„Čas! Plynie skutočne? Prečo sa pri tejto zásade naráža na prekážky, ak sa to má ďalej domyslieť? Celkom jednoducho preto, že základná myšlienka je nesprávna; lebo čas stojí! Ale my sa mu ponáhľame v ústrety! My sa ženieme do času, ktorý je večný a hľadáme v ňom Pravdu. Čas stojí. Zostáva rovnaký dnes, včera i o tisíc rokov! Menia sa len formy. Noríme sa do času, aby sme čerpali z lona jeho záznamov, aby sme obohatili svoje vedenie v zbierke času! Lebo nič sa nestratilo, všetko uchoval. Nezmenil sa, pretože je večný. Aj ty, ó, človeče, ostávaš vždy len ten istý, či si mladý alebo starec! Zostávaš tým, čím si! Necítil si to už sám? Nepoznávaš zreteľne rozdiel medzi svojím zovňajškom a svojím „ja“? Medzi svojím telom, ktoré je podrobené zmenám a tebou, duchom, ktorý je večný?“            
Ako pomôcka pre dokonalejšie pochopenie nech poslúži táto, tiež skutočná, ale aj skrývaná skutočnosť - teda presne tak, ako je to písané v PG, kde sa hovorí, že čas všetko uchoval, že sa nič nestratilo. Preto tam niekde v čase, by sme mohli objaviť aj našu Zem v týchto časoch a teda mohli by sme vidieť aj tie dinosaury, preháňať sa po nej.
Tento fakt vlastne vysvetľuje jednu záhadu, ktorú veda objavila a teda, že sa našli skamenené dinosaurie stopy a vedľa nich stopy ľudské. Toto mnohým spôsobilo bolenie hlavy a preto tieto fakty radšej ukrývajú, akoby ich mali použiť na ten zámer, na ktorý boli určené – teda ako učebná pomôcka pre nás pozemšťanov.
To je teda stručne vysvetlený model nášho vesmíru, ktorý následne mení všetky naše teórie, z doterajšieho modelu vychádzajúce. A táto skutočnosť mení aj pohľad na vesmírne cestovanie a teda medzihviezdne kontakty.

UFO je realita!
A toto bol ten rozhodujúci dôvod, prečo som prikročil k tomuto zverejneniu!


Dokonalosť a harmónia vládne teda nie iba v našom hrubohmotnom vesmíre, ale v celom stvorení Božom. K tejto dokonalosti patria aj tie ideálne rozmery, umožňujúce dokonalú výchovu všetkých tvorov stvorenia. A súčasťou tejto dokonalej výchovy, je aj vzájomná možnosť kontaktu v jednotlivých svetoch, a dokonca aj medzi nimi navzájom.
Ďakujme Tvorcovi za túto dobrotivú milosť, a nesnažme sa ju rušiť svojou neznalosťou, ale hlavne vlastnou túžbou po moci. Ten pravý vládca je nenahraditeľný!

A TERAZ NECH NÁS NIEKTO OBVINÍ,
ŽE SME SEKTÁRI!!!

 Autor projektu Rádio Záchrana“

Iné citácie, ktoré s touto témou môžu súvisieť:                 
Posolstvo Grálu (PG):
„Nemyslia a nechcú myslieť na to, že si až týmto uvaľujú na seba karmu, ktorá ich vrhá späť o storočia*!“

Z príspevku Veda a UFO:
„Už samotné naladenie sa na potrebnú frekvenciu spôsobí ten potrebný presun, alebo anuluje gravitáciu a objekt zmení nie iba polohu, ale aj druh dimenzie – hmotnosti.“

Ak to platí pre hmotný lietajúci objekt, platí to aj pre telo človeka, ktoré je rovnako hmotné.

V dokumente „Zem územie záhad - Brána času“ bolo povedané:
„Existuje niekoľko svetov, ktoré oddeľuje kvantum času a dochádza v nich postupne k rovnakým procesom. Ak prejdeme z jedného sveta do druhého – navštívime svoju minulosť alebo budúcnosť.“

Ale nevyhaslo v ňom nič, nič sa nestratilo, čo kedysi skutočne prežil v sebe.
Čas sú vlastne iba isté čiastočky toho, čo vytvorilo a teda aj prežívalo* vedomie - inteligencia! Bez tohto vedomia by vlastne žiadny čas nejestvoval.“
*vytvorilo, prežívalo – minulý čas. Teda čo sa prežívalo v jemnejších úrovniach skôr a následok toho prežívame my teraz neskôr.

„Udalosti v jemnejších úrovniach predchádzajú našu hrubohmotnosť.“

Podľa logiky:
Rovnako ako napríklad v škole: Vo vyšších ročníkoch je to, čo nás iba čaká, ale v nižších ročníkoch prežívajú iní to, čo my sme už prežili.

Z Posolstva Grálu:
„Preto sa tiež pred dvetisíc rokmi vtelil Syn Boží na túto Zem. Bolo to svetové dianie, ktoré sa odohrávalo v prvej a najzrelšej časti všetkej hmotnosti, ale už nikdy sa nebude opakovať; veď v nasledujúcich častiach to, čo sa stalo tu, pôsobí ustavične ďalej.

„Je detskou hračkou to vaše vedenie, na ktoré ste takí namyslení! Je zrnkom prášku v pomere k tomu, čo ste mohli vedieť a predovšetkým vykonať, ba čo ste dnes už aj vykonať museli!**

Z mailu:
„Samozrejme že sa jedná o duchov, ktorí už majú za sebou viac inkarnácií, teda nie začínajúcich, lebo pre tých sú pripravené, iné tiež hrubohmotné planéty podobné našej Zemi.“

„Kto prijíma, musí dávať ďalej, inak dochádza k zastaveniu a poruchám, ktoré sú škodlivé a môžu sa stať i zničujúcimi, pretože je to proti samočinne pôsobiacemu zákonu stvorenia.

** Možno, si teraz niekto uvedomí, že naše poznanie Absolútnej Pravdy už malo prinášať svoje plody, avšak my ju nie len že neuvádzame v čin, ani nepoznáme, my sa snažíme ešte len pochopiť jej názov, ktorý nám bol tiež niekým daný. Tak koľko sme zameškali?!

Z mailu:
„Viete, že sú majstrovstvá vo futbale a ja občas sledujem toto dianie, keď nie je nič zaujímavé pre mňa. Lenže ja to sledujem z iného dôvodu ako všetci fanúšikovia. Ja viem, že o každom výsledku je už vopred rozhodnuté a tieto zápasy už dávno prebehli v jemnejšej úrovni, ba ten výsledok v našej, musí byť iba obraz už toho, ktorý prebehol v jemnejšej úrovni. Mňa neprekvapí taká skutočnosť, že dokáže zvíťaziť mužstvo, ktoré ani nevystrelí na bránku, ako napríklad Irán, a pritom aj tak zvíťazí, lebo súper si dá vlastný gól! Alebo napríklad tá hviezda z Portugalska, aj keď neviem, ako sa volá, dokáže dať gól aj vtedy, keď to nie je možné. Napríklad kopal jeden priamy  kop ďalej od  šestnástky a pritom ho kopol tak, ako isto nechcel, lebo zakopol do zeme až vyletela zem aj s trávou, ale práve tak dal dokonalý gól, ktorý by určite nedal, keby nebol tak zakopol. Jednoducho ten gól musel dať a bolo o to postarané tiež z tej jemnejšej úrovne. Alebo viacnásobní majstri sveta - Nemci, skončili na poslednom mieste v skupine a idú domov. Dopadli v Rusku tak, ako Hitler, keď napadol Rusko! A ja som im to aj prial, ba som ich aj tak nazval, keď hrali - Hitlerovci! V jednom dokumente som počul tento slogan: "V Rusku ešte nikto nezvíťazil, kto Rusko napadol!"

Lenže skúste to vysvetliť fanúšikom, ba aj futbalistom, že sú iba bábky na niečích nitiach! Preto neuvažujte, že by sme niečo na túto tému dali na stránku, lebo by sme zožali iba výsmech, alebo opovrhnutie.  Toto dokáže pochopiť iba ten, ktorý zákony Božie pozná, ba aj z tých nemnohí, lebo si to nedokážu dať do tých potrebných súvislostí!
To je iba pre Vás, ako ďalšia zaujímavosť, na poučenie.“

Z PG:
„Tak patrí Zem k tej časti svetov, ktorá je na druhom mieste hutnosti. Je teda ešte jedna časť svetov, ktorá je hutnejšia a preto tiež ešte užšie ohraničená v pojme času a priestoru.“

(NE)ZODPOVEDANÉ OTÁZKY:
„Podľa druhu priepustnosti, teda v ľahšom, svetlejšom druhu okolia, môže ľudský duch v čase jedného pozemského dňa prežiť potom toľko ako v jednom pozemskom roku, práve pre svoju ľahšiu vnímavosť. V duchovnej ríši samotnej, za jeden pozemský deň, dokonca toľko, ako za tisíc pozemských rokov! Preto sa hovorí: „Tam je tisíc rokov toľko ako jeden deň. To znamená v bohatosti prežívania, ktorého stupňovanie sa riadi podľa rastúcej zrelosti ľudského ducha. Človek si to dokáže najlepšie predstaviť, keď pomyslí na svoje sny! V nich dokáže v jedinej minúte pozemského času precítiť celý ľudský život a vo svojom duchu ho skutočne prežiť!“

Tento citát korešponduje s často tiež kladenou otázkou, v súvislosti s cestovaním v čase!

Z mailu:
„Opäť dávali ten dokument, Zem: Územie záhad, a dávali 50. časť, ktorá bola o tej stavbe Stonhendž, ktorá slúžila v minulosti pre tých druidov tiež podľa mňa ako brána do inej, príbuznej, tiež hrubohmotnej dimenzie a tiež akýsi sprostredkovateľ spojenia s ešte jemnejšími dimenziami, v ktorých potom mohol aj putovať ten druid už ale v jednom z tých našich tiel jemnejších, a teda vlastne cestoval v čase.
Ja myslím, že tí stavitelia v minulosti mali ten poznatok, že každý obraz, podľa toho, čo vyjadruje a aký zámer bol doň človekom votkaný, má svoju frekvenciu, ako sa pán Jaroslav zmienil vo Veda a Ufo, a teda potom už nastáva to spojenie zamýšľaným smerom.“ 

Z mailu:
„Zaujímavosť:
E = m.c2 Energia je hmota krát rýchlosť svetla na druhú. Teda keď hmote udelíme veľkú rýchlosť stane sa energiou - jemnejšou „hmotou“.  

Z toho dokumentu "Brána času" sa dozvedáme, že cestovania časom sa diali počas prírodných pohrôm, teda keď sa uvoľnilo veľké množstvo energie. Keď teda hmote pridáme veľa energie, tak zmení svoju frekvenciu a teda prejde do inej dimenzie.
Alebo sa cestovania diali v dopravnom prostriedku, zvyčajne lietadle, ktoré už má istú pomerne veľkú rýchlosť. Ale museli pri tom spolupôsobiť opäť aj prírodné sily.
Dotyčnému človeku to tak zmenilo frekvenciu, že sa premiestnil na príslušné teleso vo vesmíre, a to teleso bola v tomto prípade Zem v minulosti, alebo budúcnosti.“

Z príspevku VEDA A UFO:
„Už samotné naladenie sa na potrebnú frekvenciu spôsobí ten potrebný presun, alebo anuluje gravitáciu a objekt zmení nie iba polohu, ale aj druh dimenzie – hmotnosti.“

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
24. júl 2019 a dodatok 7. augusta 2019

ZAČIATOK A KONIEC

Naša civilizácia na planéte Zem sa uberá po úplne falošných a nesprávnych cestách, čo si už začínajú uvedomovať mnohí vedci z rôznych vedných odborov, ale aj obyčajní ľudia. Objavujú sa rôzne vysvetlenia príčiny tohto stavu, ale žiaľ, vždy sú to iba podružné následky, ale nie príčina!
Obyčajne to skončí na ošúchanej fráze: „Je to dôsledok globálneho otepľovania“! A keď je takto pomenovaný ten „nepriateľ“ ľudstva, tak je každý spokojný a hľadá sa možnosť, ako by ten – ktorý odborník, ktorý následne rozvinie svoj liek na tento problém, najviac zažiaril a presvedčil poslucháčov o tom, že práve on je ten pravý lekár - záchranca ľudstva, ktorý pozná ten jedine správny liek. V krajnom prípade sa nájde niekto smelší, kto pochopí a aj poukáže na to, že je to vlastne prirodzený jav, ktorý pochádza iba z dôsledku toho, že Zem je vlastne preľudnená a nie je stavaná na taký počet obyvateľov, aký teraz nesie. Dokonca už jestvuje aj vtip, ktorý sa začal používať:

Stretla sa Zem s Marsom a Mars sa opýtal Zeme: „Ako sa ti darí?“  „No nie najlepšie, lebo som chytila ľudí!“ Odpovedala Zem.  „Neboj sa, časom sa to opraví, lebo aj ja som bol kedysi na tom rovnako!“ Poradil jej Mars.

Je to čierny humor na vlastnú adresu, ktorý ale nie je iba vtipom, ale žiaľ, skutočnosťou, ktorá na ľudstvo čaká. Ešte by bola možná záchrana, lenže to by sa museli ľudia úplne otočiť a nechať sa poučiť absolútnou Pravdou, ktorá pochádza od Tvorcu stvorenia, vesmíru a Zeme, lenže to je žiaľ úplne nemožné, lebo túto Pravdu už ľudstvo vlastní skoro storočie a na ňu vôbec nedbá. Je tu aj ďalšia, teda taká krízová možnosť krátkodobej záchrany v tom, že by tí mocní – bohatí, sa stali rovnako skromní, ako je väčšina a vzdali sa toho zbytočného, čo je nie ku životu nutné a tak by Zem bola odľahčená od mnohých chorobných záťaží, ktoré jej teraz títo spôsobujú. Lenže aj táto druhá možnosť je rovnako vylúčená, lebo to je tá vysnívaná rovnosť o ktorú ľudstvo večne bojuje a je vlastne tiež v rozpore s prírodnými a teda Božími zákonmi.
Tieto Božie zákony pôsobia v celom stvorení jednotne a všetko dianie, ktoré pozorujeme tu na Zemi v malom, odvíja sa rovnako aj v tom veľkom kolobehu, ktorý Zem, s celou slnečnou sústavou vykonáva, teda v obehu okolo centra galaxie a to spôsobuje zmenu žiarenia, ktoré potom vplýva na všetko dianie vo vesmíre, vytvára tie globálne zmeny, ktoré potom môžeme pozorovať a ktoré spôsobili tie veľké mutačné skoky, ktoré zavinili napríklad vymieranie dinosaurov, objavenie sa cicavcov, ba aj to, že naša Zem chytila nás, teda ľudských duchov, ktorí takto získali prostredie a podmienky pre svoj vývoj ducha, ktorý sme potrebovali po určitú dobu. Zem však teraz dospela do štádia, kedy žiarenia, ktoré na ňu pôsobia, budú svojou zmenou postupne spôsobovať tiež iba prirodzený dej – rozklad všetkého hmotného, nakoľko doba pre vývoj k zrelosti skončila a nastanú podmienky pre nové štádium, teda pre ten našou vedou nazvaný mutačný skok, ktorý na všetko vo stvorení, teda v našej časti, čaká. V časti, ktorá už mala byť vo vývoji zrelá! Mala, lenže žiaľ, vinou iba nás, ľudí, nie je! Tak je tu podaná pravdivosť toho vtipu a vykreslená naša blízka budúcnosť. To je tá príčina, ktorá spôsobuje aj ten omieľaný iba následok – globálne otepľovanie. 
Z toho dôvodu je všetka snaha a námaha o záchranu toho, čo je určené pre rozklad úplne zbytočná a márna, ale naopak,  je potrebné zamerať sa na to, čo pre nás tie prírodné - Božie  zákony pripravili v ďalšom napredovaní ľudského ducha. Potom všetky ochranárske aktivity a snahy vedcov, sú iba snahy o zviditeľnenie sa hlupákov, ktorí tieto zákony vôbec nepoznajú, ale svoju hlúposť vydávajú za múdrosť, ktorou spôsobujú tie najväčšie škody, ktoré pre planétu Zem, ale hlavne pre ľudí, nie sú žiadnou pomocou, ale práve cestou do večnej skazy, teda záhuby. Zbavme sa preto toho pominuteľného a začnime pátrať tam, kde je pre nás zasľúbená záchrana v tom večnom! Večnom, ale úplne prirodzenom! Staňme sa bytosťami ducha, ale nie iba stúpencami rôznych davov a poblúdených vodcov, ktorí Pravdu nepoznajú, ba ak aj áno, tak neraz ju zatajujú, alebo vedome krivia.
Takže zostáva nám iba tá jediná možnosť záchrany, na ktorú sme už toľkokrát na stránke upozorňovali: Poznanie prírodných zákonov a následný život podľa nich!
Keďže ani táto rada nebola doposiaľ vypočutá a nikto na ňu nedbá, pokúsime sa teraz o pohľad na situáciu ľudstva  z trochu inej, otvorene povediac, zastrašujúcej strany, ktorá je každému človeku ľahko pochopiteľná, ba pre každého rovnako dostupná, lebo je osobná a všetci sme ju už prežívali, ba ešte budeme prežívať, a to každý, rovnako mladí, ako aj starí, rovnako bohatí, ako aj chudobní. 
Všetky naše problémy pochádzajú teda z toho dôvodu, ktorý už bol pomenovaný vyššie, ale teraz ho osvetlíme konkrétne na našom prežívaní. Všetko, čo doposiaľ uznávame ako správne a dobré, je žiaľ falošné, nesprávne a zlé, lebo naše oči majú nasadené klapky, ktoré nedovoľujú pohľad do tých strán, ktoré sú nevyhnutné pre našu púť životom po tých správnych cestách. V živote každého človeka sú dva deje, ktoré boli nutné ku tomu, aby sa mohol stať človekom – pozemšťanom. Je to narodenie a smrť! A týmto dvom dejom sa nemôže vyhnúť ani jeden človek! Lenže keď nemá človek jasno v týchto dvoch najdôležitejších pojmoch, dejoch svojho bytia, tak nemôže mať jasno ani vo všetkom ostatnom, čo ku jeho prežívaniu následne patrí! Preto si musíme objasniť hlavne tieto dva deje a až potom môžeme pristúpiť ku ostatnému, čo následne patrí k prežívaniu človeka.

Narodenie nie je začiatkom bytia človeka a smrť nie je jeho koncom!

Je to groteskné, ba až smutné, že naši vedci sa snažia pochopiť a zistiť, ako vnímajú zvieratá svoju smrť, ale pritom oni samotní blúdia v tomto istom smere úplne po falošných cestách, ba práve v tomto im chýba to dôležité porozumenie, ktoré je tou alfou a omegou všetkého následného poznania.  
Keď bude mať človek jasno v týchto dvoch svojich dejoch, ktoré už prežíval viackrát, tak až potom sa môže začať zoznamovať s tým ostaným, čo ku jeho životu patrí. Planéta Zem je teda iba dočasným prechodným domovom, kde sa má naučiť, ako správne žiť, aby mohol pokročiť tam, kde je jeho domov, ktorý opustil práve za tým účelom, aby sa to tu naučil. Každý už máme za sebou viac tried tejto školy života, aj keď niektorí o tom nevedia, lebo cez školské prázdniny, ktoré trávili v jemnohmotnosti, tiež iba šantili, alebo zaháľali, chodili radšej poza školu, rovnako ako tu na Zemi a tak sa vrátili ešte hlúpejší, ako odišli. Mnohí potom nastúpia ešte do nižšieho ročníka, ako bol ten predošlý! Môžeme sa potom diviť tomu, ako to dnes na Zemi vyzerá?! Zem sa stala planétou, ktorú by sme mohli nazvať školou s osobitným určením, kde sa vracajú tí menej úspešní študenti. Cnosti ako vernosť, mravnosť, čistota, spravodlivosť, skromnosť, pravdivosť, atď., sú už v tejto škole nepoznaným pojmom a boli nahradené opačnými zlozvykmi, ktoré prekvitajú vo všetkých odboroch a to aj v tých, ktoré si hovoria „duchovné“! Na našej stránke už bolo napísané:
„Každý z nás nosí v sebe fotoaparát, ktorým si vyrába pre seba alebo oproti sebe dôkazy, nosí v sebe aj policajta, ktorý ho na základe týchto dôkazov aj usvedčí, ba nosí v sebe aj sudcu, ktorý ho na základe týchto dôkazov aj odsúdi!“
Keď toto pravidlo, vyplývajúce z prírodných, alebo Božích zákonov sa stane uznávaným presvedčením a teda uznávaným každodenným faktom, ktorý bude usmerňovať všetko ľudské prežívanie, potom stúpne mravnosť ľudstva tak, že nebude treba už ani tých pomocných policajtov, ani sudcov, lebo každý sa bude správať v zmysle tejto Pravdy, teda tohto pravidla.

Napísané sa pokúsime objasniť na jednom príklade zo života:
Jeden bohatý muž, ktorý vlastnil všetko, čo si dokážete predstaviť a je možné dnes vlastniť, smrteľne ochorel. Doposiaľ nebol ochotný zo svojho majetku obetovať nič, aby pomohol iným, ani tomu, aby podporil múdre a potrebné aktivity, ba ani aby prospel svojim bohatstvom šíreniu potrebnej Pravdy, alebo aby ju aj on samotný hľadal. Teraz je ochotný vzdať sa aj celého majetku iba preto, aby sa uzdravil; lenže žiaľ, celý jeho majetok nepomôže ku tomu, lebo jeho choroba je nevyliečiteľná. V nemocnici ale spozná jedného chudobného človeka, ktorý je starý a tiež v takej situácii, že čaká na svoj koniec. Lenže tento chudák, je chudákom iba hmotne, ale vlastní poznanie, ktoré ohromí toho boháča, nakoľko tento sa na svoj odchod z tohto sveta skôr teší, lebo už predtým prežil návrat odtiaľ, a vie, že je to nie koniec, ale iba začiatok niečoho nového. Boháča toto poznanie tak oslovilo, že teraz ponúka tomu chudákovi čo si bude želať, len aby mu sprostredkoval toto poznanie a tak mu poskytol aspoň nádej, že ani on nie je načisto stratený.
Potom sa dozvie iba toľko, že aj tí, ktorí sa starajú iba o to hrubohmotné, teda telo ako odev nesmrteľného ducha a na to skutočné živé telo ducha nedbali, môžu svoje konanie napraviť. Napravia ho však až niekde inde, ale svoje už terajšie presvedčenie, dokáže vytvoriť potrebné spojenie, ktoré môže hľadajúceho priviesť ku tejto múdrosti, ktorá následne posúva takto hľadajúceho na cestu, ktorá ho môže doviesť ku tej vysnívanej večnosti, po ktorej tak mnohí na Zemi túžia, ale myslia si, že im ku tomu pomôžu tie ich nahromadené majetky, ba peniaze, za ktoré sa už dnes dajú kúpiť aj náhradné diely pre tento hrubohmotný - iba odev.  Pritom to dôležité, to pre večnosť nutné, bolo nimi obchádzané, nemali na to nikdy čas a pritom je už dlhú dobu, pre každého dosiahnuteľné!
Všetci tí, ktorí nemajú jasno v tom, že ten pravý život skutočne nezačína narodením a nekončí sa smrťou, sú poľutovaniahodní úbožiaci, ktorí sa nikdy nemôžu dopátrať k skutočnej Pravde, ba ani nikdy získať to, po čom ich vnútro najviac prahne, aj keď si nahovárajú, že majú všetko, ba že ich už nič nemôže prekvapiť, ani ohroziť a už nič nepotrebujú ku svojmu pravému šťastiu. Sú iba na poľutovanie, lebo nevedia ani to, čo je skutočné šťastie. Kto to nepochopil na tom príklade smrteľne chorého boháča, tak tomu už niet pomoci a môže spokojne vychutnávať svoj nečestne získaný majetok do doby, kedy sa aj on ocitne v podobnej situácii. Môžeme každému iba popriať, aby aj on stretol potom takého materiálneho chudáka, ktorý mu dokáže podať to pravé usmernenie, ktoré uspokojí túžbu jeho nepoznaného ducha, ktorú plnil práve tým nesprávnym spôsobom.
 

 DOPLNENIE
 

Chceme ešte nadviazať a podporiť ten dôležitý zámer v príspevku a ponúknuť odkaz na jeden TV dokument, ktorý dávali na TV Kino Svět a mal názov: ,,Horká linka na onen svět“.
V dokumente sa nachádzajú osobné prežitia mnohých, teraz už bývalých materialistov, ktorí získali presvedčenie o tom, že nie je iba jeden pozemský život a teraz sa už tiež snažia pochopiť to dôležité, a stať sa tou bytosťou ducha. Lenže aj tu je ešte potrebné prijať to správne poučenie z už spomínanej absolútnej Pravdy, ktorú ľudstvo už dlhšiu dobu vlastní. Pretože v nej je možné nájsť to poučenie, že akákoľvek neprirodzená cesta do záhrobia, môže pre všetkých zúčastnených priniesť trvalé, ba aj nenanepraviteľné, veľmi bolestivé následky.

Tu si môžete pozrieť spomínaný dokument:
https://www.youtube.com/watch?v=tDLqGvxLYWg

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
9. jún 2019

PRIAME DÔKAZY

Na Zemi exituje mnoho druhov ľudí a preto sa aj my snažíme podávať rôzne vysvetlenia tých skutočností, ktorých pochopenie je pre dnešného človeka dôležité. Výraz „dnešného“ je nie náhodou zvýraznený, pretože história nás učí, že ľudstvo vždy pochopilo to zásadné neskoro, a aj rôzne udalosti, ktoré mali k pochopeniu Pravdy napomáhať a ľudstvo ich prežilo v tom najvhodnejšom čase, boli utajované a vychádzajú na svetlo sveta tiež už neskoro. Usilujme sa teda vhodne spracovávať všetko, čo k nám prichádza a nenechávajme druhých, aby nám vyšliapali cestičku k Pravde, ale šliapme sami a potom zistíme, že niečo múdre nás viedlo a cestičky mnohých jednotlivcov v správny čas a na správnom mieste spojilo tak, že z toho vznikne pomoc pre mnohých.
Na TV PRIMA ZOOM bol odvysielaný zaujímavý dokument s názvom: Prírodné kuriozity Davida Attenborougha - Neobyčajní počtári.
Uvedieme teraz tri záhady, ktoré v tomto dokumente odzneli a pokúsime sa ich objasniť Slovom Absolútnej Pravdy, ktoré by nám už dávno pomohlo pochopiť príčiny mnohých našich trápení, keby v nás ostalo len trošku detskej zvedavosti na odpoveď na otázky - „záhady“, ktoré nám život k prebudeniu prináša.
Koho už ani tieto dôkazy neprinútia premýšľať nad tým, že musí existovať aj niečo vyššie, ako hmota nášho tela, čo je s naším svetom prepojené, tomu už ozaj nie je v moci človeka nejako pomôcť.
Keďže nás trápi, že dlhoročne a namáhavo nazbierané dôkazy o fungovaní PRÍRODNÉHO ZÁKONA, ktoré sme na našej stránke v dokumente ponúkli, ostávajú stále prehliadané, ba pre mnohých fakt, že myšlienky nadobúdajú formy, ktoré zvieratá dokážu čítať, ostáva ťažko uveriteľný a pochopiteľný, pokúsime sa pridať ešte jeden medzistupienok k pochopeniu tohto zákona, ktorý už ale môžeme nazvať dôkazom nepriestrelným, teda priamym potvrdením.

Kuriozita číslo 1 z tohto dokumentu bola nasledovná:
„V roku 1895 bol verejnosti predstavený kôň - Hans, ktorý bol 4 roky cvičený nemeckým učiteľom matematiky v dôchodku. K úžasu všetkých zúčastnených, Hans dokázal spočítať počet ľudí v publiku, urobiť zložité výpočty, určovať čas, rozpoznávať hracie karty a poznal kalendár na celý rok. Správnu odpoveď Hans vyjadroval údermi kopyta. Po celom svete ho považovali za prvého konského génia.
V roku 1904 bližšie skúmala Hansa nemecká komisia pre vzdelávanie. Úradníkov zaujímalo, či Hansov majiteľ nepoužíva triky a odpovede mu neprezrádza. Aby to preverili, dostali členovia komisie otázky, ktoré mali Hansovi klásť a to vrátane odpovedí. Hans prekvapivo opäť odpovedal správne.
V roku 1907 po ďalšom výskume profesor Oskar Pfunks odhalil, že Hans dokáže správne odpovedať len vtedy, keď pýtajúci sa pozná odpoveď a keď Hans vidí jeho tvár. To bolo dôležité zistenie!“

Kôň teda samozrejme vôbec nevedel počítať zložité matematické vzorce, ani spočítavať presný počet ľudí v publiku, ba ani nepoznal presne kalendár. Bol len vycvičený na to, aby pochopil zmysel myšlienkových foriem, ktoré si ľudia tvorili. To potom vyjadroval údermi kopyta. Preto musel pýtajúci sa odpoveď poznať a kôň na neho musel vidieť. To je predsa súvislosť tak zrejmá, že vyvracia každú pochybnosť.
Skúsme si uvedomiť, že dnes už myšlienky ľudí dokážu čítať aj stroje, ba dokážu to aj niektorí ľudia, ktorých zväčša využíva armáda pre zistenie pozície nepriateľa. Prečo by si túto schopnosť nemohlo vyvinúť aj zviera, najmä keď práve od myšlienok lovu záviselo jeho prežitie?

Nechajme opäť prehovoriť Slovo Absolútnej Pravdy:

„Vnútorný život je svet sám pre seba, ako to vedia aj tí najväčší posmievači. On nemôže byť nejaké „nič“, keď má svoje vlastné cítenie, svoje plodné a tvorivé myšlienky. Logicky vzaté, musia to byť jemnohmotné telieska alebo veci, ktoré svojím tlakom alebo pôsobením prebúdzajú city, pretože inak by nijaké také nemohli vzniknúť.
Práve tak nemohli by sme vidieť v duchu ani obrazy, keby tam nič nebolo. Takýto názor by predsa znamenal najväčšiu trhlinu v zákonoch exaktných vied. Musí tu teda niečo byť, a skutočne tu aj niečo je; lebo plodiaca myšlienka vytvára v jemnohmotnom, teda v záhrobnom svete, ihneď zodpovedajúce útvary. Ich hutnosť a životaschopnosť závisí od precítenej sily príslušnej plodiacej myšlienky. Takže s tým, čo sa nazýva „vnútorným životom“ človeka, vzniká tiež jeho jemnohmotné okolie, zhodujúce sa s jeho vnútorným.

„S OBDIVOM stoja často ľudia pred inštinktívnym počínaním zvierat. Pripisujú zvieratám nejaký zvláštny zmysel, ktorý u ľudí buď úplne vymizol, alebo ho nechali zakrpatieť.
Ľudia si nevedia vysvetliť, keď napr. pozorujú, že kôň, pes alebo iné zviera, idúc po obvyklej ceste, po ktorej chodí možno denne, na určitom mieste sa zrazu vzoprie a nechce ísť ďalej a keď sa potom musia dozvedieť, že krátko po tom práve na tomto mieste sa stalo nešťastie.
Už často sa takto niektorému človeku alebo i viacerým ľuďom zachránil život. Je toľko prípadov, ktoré sa stali všeobecne známymi, takže tu nie je potrebné zaoberať sa tým zvlášť podrobne.
Ako som už vysvetlil v jednej predchádzajúcej prednáške, duša zvieraťa nepochádza z duchovného ako človek, ale z bytostného. Z bytostnej časti stvorenia pochádzajú aj bytosti živlov: škriatkovia, elfovia, víly, rusalky atď. ktoré pôsobia v tej časti stvorenia, ktorú ľudia nazývajú všeobecne prírodou; teda vo vode vo vzduchu, zemi a ohni. Taktiež tie, ktoré sa zaoberajú vývojom a rastom hornín a ešte všeličím iným.
Ak je taká udalosť bezprostredne očakávaná, potom sa môže stať, že tadiaľ prechádzajúce zviera alebo človek je varovaný týmito bytosťami živlov. Postavia sa mu do cesty a snažia sa ho prinútiť k obratu krikom a prudkými pohybmi; zviera vidí tieto postavy viac-menej zreteľne, zľakne sa, naježí srsť a energicky sa zdráha ísť ďalej, úplne proti svojej doterajšej zvyklosti; takže často i to najkrotkejšie zviera výnimočne vypovie svojmu pánovi poslušnosť.“

Zviera teda vidí aj jemnejšie úrovne, ktoré my vnímame len ako žiarenie, v ktorých pôsobia bytosti prírody, ale aj naše myšlienky.

Nasledujúca, 2. kuriozita, ostala v dokumente tiež bez objasnenia.
Boli skúmané púštne mravce, ktoré putujú pomerne dlhými cestami od svojho mraveniska a vedci sa snažili prísť na to, ako môžu po púšti trafiť domov, keď cestou nemajú žiadne orientačné body. Ako pokus urobili to, že im na každú zo šiestich nôh namontovali umelý chodúľ, teda každú nohu im predĺžili. Keď to urobili, mravce domov do mraveniska už trafiť nevedeli. Vysvetlenie tejto záhady vedcami bolo také, že mravce asi počítajú svoje kroky a keďže sa im predĺžil krok, tak nevedeli trafiť domov.
Vysvetlenie podľa prírodných zákonov je však omnoho jednoduchšie a úzko súvisí s predošlým príspevkom VEDA A UFO. Je to ten istý prírodný zákon, ktorý využívajú aj tieto mravce na „cestovanie“ púšťou. V predošlom príspevku sme uverejnili aj citácie zo Slova Absolútnej Pravdy k tejto téme a preto teraz len stručne.
Zem, v ktorej majú mravce mravenisko má iný veniec žiarenia, teda vyžarovanie, ako okolitá zem. Tieto zmeny vyžarovania zeme mravce nohami vyciťujú pri kontakte so zemou, preto sa vedia vrátiť domov, kde je im žiarenie zeme najrovnorodejšie. Keď im však predĺžili nohy chodúľmi, tak stratili spojenie so zemou a teda aj so žiareniami, na ktoré sú naučení. Preto sa už domov vrátiť nevedeli.
Alebo si snáď niekto skutočne myslí, že mravec, ktorý má 6 nôh, počíta svoje kroky a potom ich spätne odpočítava, aby sa dostal domov?!

Treťou kuriozitou je veľmi zaujímavá skutočnosť. Jedná sa o druh bambusu, ktorý pochádza z Ázie, ale ľudia ho rozšírili aj do Európy, Afriky, či Ameriky. Zaujímavé je, že tento druh bambusu kvitne v priemere raz za 110 rokov a keď kvitne, tak na celej Zemi a v rovnaký čas. „Ako môžu bambusy kvitnúť v rovnaký čas, keď ich delia tisíce kilometrov?” - Znela v dokumente otázka, ktorá ale nebola logicky a uspokojivo zodpovedaná.
Tu opäť veľmi zreteľne zasahuje do viditeľného deja jemnejší svet. Nechajme sa poučiť Slovom Absolútnej Pravdy:

„Kvetiny sú však ošetrované vyvinutými elfami, ale nie v každej kvetine býva dieťa elfov; iba v takých, ktoré sú obzvlášť chránené a neprístupné nebezpečenstvám, pokiaľ sa o neprístupnosti môže hovoriť.
Zmieňujem sa o kvetinových elfoch ako prvých, keďže títo stáli vždy a ešte stoja v záchvevoch Božej vôle. Ľudskou vôľou nemôžu byť ovplyvňovaní, lebo tkajú a dýchajú vždy v záchvevoch Svetla!
V tejto skutočnosti spočíva tajomstvo, že každá kvetina, aj tá najskromnejšia, je prežiarená krásou; keďže elfovia kvetín stoja vo Svetle!“
„Predsa však pôsobia spoľahlivo a zdanlivo samostatne na výstavbe a udržiavaní celého stvorenia, pretože sú pevne zakotvené v zákone. A nad týmito všetkými stoja jednotliví vodcovia, vyzbrojení mocou, pre ľudí nepochopiteľnou. Nad týmito sú zase ešte vyšší a mocnejší vodcovia, vždy cudzieho druhu voči týmto predchádzajúcim.
Tak to pokračuje stále vyššie až do Božského. Je to akoby veľká reťaz, ktorej neroztrhnuteľné články tiahnu v radostnom pôsobení celým stvorením ako verše chválospevu, zaznievajúceho ku cti a chvále Pána.“
„Vlastné riadenie všetkých tvorov, stojacich v zákone tohto stvorenia, teda žijúcich podľa vôle Božej, prichádza jedine zhora! A k tomu patria všetci bytostní.“

Odpoveď na to, ako to, že vykvitnú všetky bambusy naraz, aj keď sú tisíce kilometrov od seba, je už teda zodpovedaná, lenže pre mnohých to stále ostáva niečím, čo už sami prežili a teda o tom vedia, alebo aspoň o tom už počuli.
My sa však usilujeme o to, aby ľudia pochopili, že Slovo Absolútnej Pravdy – Posolstvo Grálu, skutočne zodpovedá na všetky otázky a preto na už povedané nadviažeme.
V dokumente Zem: územie záhad v časti Tajomní trpaslíci, bol priestor venovaný téme, ktorá bola a stále aj ostáva akosi tabu. Bola snaha dokázať ľuďom existenciu trpaslíkov a iných prírodných bytostí. Výskumníci sa odvolávali na prežitia ľudí, ktorým tieto bytosti zachránili život, keď boli v núdzi, tiež na legendy mnohých národov v ktorých sa tieto bytosti vyskytujú, ale hlavne, pri dolovaní hornín sa našli aj telesné pozostatky bytostného – teda prírodnej bytosti. Jeden bádateľ sa múdro opýtal:

Prečo nedokážu archeológovia a historici nájsť telesné pozostatky tých ostatných víl, škriatkov a elfov na tak rozsiahlom území, keď v povestiach existuje nespočetne veľa príbehov o ich stretnutí s ľuďmi?
Nechajme teraz pokračovať knihu Večné Zákony:
,,Nad hmotným a jemnohmotným vesmírom je ďalší svet, jemnejšieho druhu, ktorý je poháňacou silou celého vesmíru, spôsobuje jeho kolobeh. Je to bytostná ríša. Má tiež sedem úrovní, v ktorých sa prejavujú rôzne formy života. Je domovom mnohorakých bytostí a tvorov, ktoré sa delia do dvoch základných kategórií – na nevedomé a vedomé tvory podľa toho, či si uvedomujú svoju osobnosť alebo nie.
Vedomé tvory v bytostnej ríši majú ľudskú podobu. Mnohé z nich žijú aj na Zemi. Sú však pre bežných ľudí neviditeľné, lebo nemajú hmotné telo, iba dušu.(*) Podľa hierarchie sa vedomé tvory delia do dvoch základných skupín – na malé a veľké a označujeme ich spoločným menom bytostní.
Malí bytostní pochádzajú z bytostných zárodkov, ktoré unáša samočinné prúdenie do rôznych živlov. V nich sa vyvíjajú bytostní rôzneho druhu – žijúci v ohni, vo vode, vo vzduchu, v zemi, v kvetoch, stromoch, skalách, oblakoch atď. Majú ženskú aj mužskú podobu. Ich úlohou je udržiavať živly – prírodu v takom stave, ako si to vyžadujú večné zákony. Podľa príkazov vládcov živlov spôsobujú však aj pohromy, napr. záplavy a zemetrasenia, víchrice, búrky, dažde, alebo naopak pozitívne prejavy v prírode – blahodarný dážď, dúhu a pod.
I keď sa tieto prírodné procesy dajú vysvetliť vedecky, že vznikajú zákonite za určitých podmienok, neznamená to, že sa dejú samy od seba. Usudzujeme tak preto, že nevidíme činiteľov týchto procesov, iba ich dôsledky, ktoré sú organizované, zákonité a presné.
Aj život včiel je zákonitý, prebieha podľa presne zorganizovaných pravidiel, ale keďže včely sú voľným okom viditeľné, netvrdíme, že zbieranie peľu a výroba medu sa dejú samočinne.
V súčasnej dobe nedokážeme činnosť bytostných celkom pochopiť, lebo sme stratili schopnosť ich vnímať. Preorientovaním sa na rozumovú civilizáciu ľudstvo otupilo svoju schopnosť vidieť aj inými zmyslami ako telesnými. (*) V rozprávkach a legendách ostalo však zachované dedičstvo niektorých duševne vyspelejších predkov, ktorí tieto bytosti videli aj s nimi komunikovali. Vzájomne si pomáhali, o čom svedčia nespočetné príklady v rozprávkach, o obroch, trpaslíkoch a vílach.
Dnes považujeme jasnovidnosť za výnimočnú schopnosť, lebo sa vyskytuje ojedinele, no kedysi bola všeobecnou vlastnosťou ľudí. Podobne aj dnes výnimočne čistí jedinci vidia bytostných, ale nikto im neverí, pretože je to zriedkavý jav. Až nové pokolenie sa znovu zblíži so svojimi malými pomocníkmi, lebo ich bude vidieť a bude lepšie chápať tieto jemné deje.
Malí bytostní získavajú ľudskú podobu vývojom. Z bytostného zárodku sa ich duša formuje postupne od nižších tvorov k dokonalejším, od trpaslíkov, škriatkov až k prekrásne vyvinutým vílam a obrom. Ich podoba sa zdokonaľuje a nadobúda ľudské tvary s uvedomovaním si vlastnej osobnosti, svojho ja. Je to ďalší večný zákon.
Malí bytostní sú aj úplne maličkí ako prst, ale aj väčší než ľudia, sú to obri, ktorí sa väčšinou zdržujú v skalách, horách, veľkých vodách a oblakoch.
Vládnu medzi nimi hierarchie, ktorým sa všetci dobrovoľne podriaďujú. Podliehajú zákonu jednoty s celkom, podľa ktorého nemôže jednotlivec existovať sám, len ako súčasť spoločenstva; vtedy je silný a užitočný.“ (**)

Teda uvedené citáty z Večných Zákonov nám na jednu časť otázky odpovedali, teda na tú, prečo nie je možné úplne bežne nachádzať hrubohmotné pozostatky týchto bytostných a ako tieto vzájomné vídania sa ľudí s bytostnými boli možné, a označili sme to v texte jednou hviezdičkou. Ale zároveň sa odkrýva druhá, tiež dôležitá časť otázky, pretože bádatelia jednu kostru trpaslíka predsa len skutočne v našej hrubej hmotnosti našli. Ku odpovedi smeruje ten citát s dvomi hviezdičkami, ale pre dokonalejšie pochopenie na tomto mieste musí nasledovať doplnenie ešte priamo zo Slova Posolstva Grálu:
,,POKRAČUJEM vo svojich vysvetľovaniach o bytostnom a o jeho pôsobení vo stvorení. Prv než však oživím pred vašimi zrakmi v hrubých rysoch obraz celkového diania vychádzajúc zhora nadol, je nutné poskytnúť pritom najprv krátky pohľad do bližšieho okolia pozemského človeka, čo je pre pozemské chápanie ľahšie.
Preto sa teraz zaoberajme najprv tými bytostnými, ktorí sú činní v hrubohmotnosti. Tí pozostávajú z mnohých zvláštnych skupín, utvorených druhom ich činnosti. Sú to napríklad skupiny, pôsobiace celkom nezávisle od ľudských duchov, a súc vedené len zhora, zamestnávajú sa trvalým vývojom nových svetových telies. Podporujú ich udržiavanie ako aj obeh; práve tak však aj ich rozklad tam, kde to vyžaduje prezretosť, aby novoutvorené mohli opäť povstať podľa prazákonov stvorenia, a tak bez prestania.”

,,O trpaslíkoch, vílach, gnómoch a salamandroch ste často počuli. Tí sa tu zamestnávajú vám viditeľnou hrubohmotnosťou zeme, rovnako ako na ostatných hrubohmotných svetových telesách. Sú najhutnejší zo všetkých, a preto tiež najľahšie vám viditeľní.”

,,Vykonávanie pridelenej práce sa deje s veľkou presnosťou, o ktorej nemáte ani predstavy, pretože i ten zdanlivo najnepatrnejší z bytostných je zajedno s celkom. Preto ním pôsobí aj sila celku, za ktorým stojí jedna vôľa, podporujúca, posiľňujúca, ochraňujúca a vedúca: Vôľa Božia!
Tak je to v celom bytostnom vôbec.”

,,Táto pevne pospájaná súvislosť má samočinne za následok, že hociktorý z týchto bytostných, ak by niekedy nejako zlyhal, bude silou celku ihneď vylúčený, a tým zostane vyradený. Musí potom zakrpatieť, lebo sa mu nedostane prílivu sily.(**)

Teda ak zlyhá bytostný, tak ho kolektív vylúči a on klesne tiež do nižších úrovní, teda do hmotnosti našej. A z toho dôvodu sa môže občas nájsť potom kostra takto klesnutého bytostného. So zlyhaním teda vždy nasleduje zhutnenie jemnejších tiel, či už človeka, alebo bytostného, a súbežne a zákonite musí nasledovať aj pokles do príslušného hutnejšieho okolia.
Potom sú tu ešte tie medzidimenzionálne brány, ktoré tiež môžu zohrať istú úlohu v tomto smere. Teda sú to miesta na planétach, kde je možný prechod z jednej úrovne do druhej za splnenia zákonov tiaže a rovnorodosti, ktorým sme sa venovali v už spomínanom príspevku “Veda a UFO” a teda cez ne mal možnosť prísť do hrubohmotnosti našej planéty aj tento klesnutý bytostný trpaslík.

Tu je vhodné ešte doplniť to, akú veľkú úlohu hrajú v tomto nám už známom, alebo ešte neznámom, prírodnom zákone horniny a minerály, ktoré dokážu zaznamenať citové obrazy ducha človeka, ba takto sa vytvoria akési dimenzionálne brány, ktoré umožňujú následne prechod medzi dimenziami. Keby obyvatelia Zeme nebudovali brány aj nadol, tak by padlého trpaslíka nevymrštilo u nás, ale nižšie, takže zrejme ho sem dostal zákon rovnorodosti.

Dokonca bolo v tomto dokumente uverejnené aj video, v ktorom bol údajne v jednom meste v Argentíne „škriatok“ zachytený videokamerou, ba videlo ho mnoho ľudí ako chodí po meste, naháňa im strach a preto je vo večerných hodinách v tomto meste zákaz vychádzania.
Teda podobne, ako to budeme mať o chvíľu aj my, kvôli strachu z medveďov!

Možno je to pre niektorého čitateľa veľa informácií naraz a nevie, kam vlastne tento príspevok mieri. Našou snahou bolo podať také skutočnosti, ktoré nám dokážu existenciu tej jemnejšej úrovne, jemnejšieho „paralelného sveta“ a aj jej vplyv na tú úroveň - hmotnosť našu.
Náš viditeľný vesmír je skutočne závislý od toho vesmíru jemnejšieho, v ktorom my ale môžeme pôsobiť. Práve to je tá veľká hodnota dokumentu „Objav prírodného zákona“, že dokazuje to, ako my pôsobíme na ten svet jemnejší a ten následne na to nami viditeľné okolie. A práve to by malo v ľuďoch vzbudiť záujem a mali by začať hľadať vysvetlenie týchto vesmírnych zákonov. Potom sa im stane Posolstvo Grálu tou pravou oporou.

Opäť uvedieme jeden príklad:
Sú už vycvičené psy, ktoré dokážu človeka, ktorý trpí epileptickými záchvatmi, varovať tesne pred „záchvatom“, aby si stihol zobrať liek a záchvatu sa vyhol.
Z Biblie, ale aj zo Slova AP je známe, že tieto „záchvaty“ majú na svedomí nečistí duchovia, ktorí napadnú telo človeka. Zviera ich vidí a preto vie aj zareagovať, keď sa blížia a upozorniť na to svojho majiteľa.

Vidíme teda, že prírodné zákony, pôsobiace v obidvoch svetoch, zvieratá využívajú k svojmu, ba aj nášmu prospechu, no my ich však odmietame poznať a prispôsobiť sa ich pôsobeniu. Viac k tejto téme sme vysvetlili už v mnohých príspevkoch a preto si to každý, kto má záujem, môže vyhľadať.

 

_______________________________________________________________________________________________________________________
5. máj 2019

VEDA A UFO

 

Veda dneška nechce pripustiť medzihviezdne návštevy iba preto, že nerozumie stavbe vesmíru, ba ani stvoreniu Božiemu a za konečnú uznáva iba rýchlosť svetla, ktorá je však v platnosti, iba pre našu hmotnosť, alebo našu vesmírnu dimenziu. Je ale groteskné, že v rovnici relativity e = m x c²  už túto zásadu porušuje, lebo uznáva aj rýchlosť svetla v druhej mocnine; teda nie iba 300 000 kilometrov za sekundu, ale v druhej mocnine. A to už je veľký rozdiel. Lenže ešte ani táto rýchlosť je nie konečná, ba rozhoduje tu niečo celkom iné, čo je pre našu vedu úplným tabu!
Keď ale chceme objasniť problém cestovania vesmírom, stvorením, ba dalo by sa povedať, že aj časom, musíme úplne zmeniť náš pohľad na doteraz platné poučky, ktoré uznávame ako isté a na nich máme postavené naše chybné teórie. A to je náš problém, ktorý zasahuje do všetkých našich aktivít a oblastí, strpčujúcich nám život. Potom boj o zachovaní planéty, o čistotu životného prostredia, manifestácie a štrajky o vyššiu kvalitu života, nespokojnosť s každou novou vládou, ktorú sme si nedávno sami zvolili, a všetky terajšie nepokoje, by vlastne vyzneli celkom v iných súvislostiach, ba by prestali, keby sme sa dokázali vzdať tej prvotnej príčiny, ktorej sa vzdať nechceme, ba radšej sa nechávame obdivovať pri poukazovaní na iba následky a pri tom sa cítime cenní a veľkí.  Keby sme dokázali opustiť tieto bludné teórie a terajšie platné chybné zásady, potom by sme už nemuseli nič zatajovať, klamať stúpencov, žobrať o životné potreby, obliekať žlté vesty, rozbíjať výklady a podpaľovať autá, ba nič búrať, ale začali by sme konečne budovať trvalé hodnoty. Lenže to by sa museli od základu zmeniť naše dva ideologické piliere: veda a cirkev, ktoré si vychovávajú iba svojich otrokov, ale nie slobodných ľudí.

Ako dôkaz napísaného bude potrebné zaradiť jedno zásadné poučenie, ktoré práve úplne mení náš pohľad na teraz platné, ale je to práve to pravé, ktoré pochádza z absolútnej Pravdy. A to nie iba pre obyčajného človeka, ale hlavne pre tú našu „slávnu“ vedu a cirkev. Bude to jedna odpoveď na položenú dôležitú otázku, ktorá by mohla zmeniť všetko to naše chybné myslenie:

10. 9.             Čo je energia? A čo je tiaž (príťažlivosť)?
29. otázka:
Čo je energia? A čo je tiaž (príťažlivosť)?

Odpoveď:
Tieto otázky predbiehajú; lebo o nich sa bude hovoriť až v neskorších prednáškach. Predsa však chcem aspoň v krátkosti v náznakoch na ne odpovedať.
Energia je duch! Práve kapitolou duch sa musím ešte mnoho zaoberať, nakoľko duch zahŕňa skoro všetky nerozriešené otázky našej súčasnej vedy. Dosiaľ sa nebralo do úvahy, že aj duch má mnoho odstupňovaní, pretože o tom nik nevie, keďže „ducha“ toto ľudstvo ešte vôbec nespoznalo.
Duch vo svojich odstupňovaniach je tak mnohostranný, že v tom vznikli všetky omyly, na ktorých si ľudia ešte vždy márne lámu hlavu.
Exaktnou vedou pomenovaná energia je vlastne duch. Avšak nie taký duch, z ktorého sa vytvára seba-vedomý duch človeka, ale iného druhu.
Dnes o tom len krátko: Prastvorení vyžarujú svojou vôľou do duchovného stvorenia, teda do raja. Tieto vyžarovania sú tiež duchovné, ale o jedno odstupňovanie nižšie; lebo to nie sú priame vyžarovania Ducha svätého, Božej vôle, ale vyžarovania prastvorených, vytvorených Duchom svätým! Tieto vyžarovania prenikajú teraz nadol, vyžarujúc ako duchovné odstupňovanie cez hranice duchovnej ríše a zaplavujú ostatné časti vesmíru. Napriek odstupňovaniu sú ešte vždy duchovné a nesú v sebe ešte vždy živú silu, ktorá nielen tlačí a nabáda dopredu, ale pôsobí aj magneticky príťažlivo na cudzorodé, neduchovné okolie.
Magnetická príťažlivá sila týchto duchovných prúdov však vo svojej sile nie je taká veľká, ako tá z prastvorenia, ktorá udržiava celý vesmír. Tak sa stáva, že prúdy vychádzajúce z duchovnej ríše môžu k sebe pritiahnuť vždy len malé čiastočky cudzorodého okolia, a tým byť nimi obalené. Tento dej triešti predtým jednotné prúdy. V prirodzenom dianí je potom taký duchovný prúd rozptýlený do nespočetných zrniečok, nakoľko obaly pritiahnutého pôsobia odstredivo. Tieto obaly sú teraz samozrejme iba celkom nepatrné, uzučké vrstvičky rôznych druhov okolia, pretože to jednotlivé malinké zrniečko duchovného prúdu má v sebe tiež len nepatrnú magnetickú silu na udržanie, úmernú jeho rozmerom. Tým potom postupne vznikajú elektróny, atómy atď.
Lenže cesta až tam je nekonečne ďaleká. Dnes vám chcem aj túto cestu krátko popísať. Predstavte si: Vyžarovania prastvorených v aktivite ich chcenia prenikajú von cez hranice raja. Prichádzajú do ríše bytostného ako magneticky priťahujúci cudzinci. To bytostné pozostáva opäť z mnohých odstupňovaní, ktoré chcem predbežne zadeliť do troch základných druhov: do jemnej, strednej a hrubej bytostnosti, ako v tomto druhu najvyššej, tiež bytostnosti nevedomej.
Pri vstupe duchovného prúdu do jemného druhu bytostnosti nastane ihneď jeho obaľovanie touto jemnou bytostnosťou, vyvolané magnetickou silou prúdu, čím súčasne nastáva aj čulý pohyb. Tento dej obaľovania vyzerá tak, akoby sa nepriateľské vojsko vrhalo na votrelca, na ten duchovný prúd, zatiaľ čo v skutočnosti iba duchovné vyvoláva pohyb v tomto cudzom druhu svojho nového okolia, a to vlastnou magnetickou príťažlivou silou. Bytostné sa mu ponáhľa v ústrety, priťahované veľkou rýchlosťou. S obaľovaním nastáva súčasne aj rozprašovanie prúdu. Nejestvuje nijaká zmiešanina duchovného s jemným bytostným, iba obalenie duchovného bytostným. Jadrom je duchovný prášok, dookola zaobalený jemnou bytostnosťou, ktorá je pridŕžaná magnetickou príťažlivou silou duchovného jadra.
Duchovné jadro si však uchováva svoje magnetické vyžarovanie aj napriek obalu, a tým preniká cez tento jemný bytostný obal. Pri tomto prenikaní vzniká teplo a mení sa tiež vyžarovanie duchovného prášku. Týmto spojením pri výstupe sa stáva iným, než bolo predtým a touto zmenou získava vplyv na strednú bytostnosť.
Súčasne s dejom priťahovania jemnej bytostnosti nastáva v obale stláčanie jednotlivých čiastočiek jemnej bytostnosti, teda ich nahromadenie okolo každého duchovného prášku; a toto stlačené nahromadenie spôsobuje zmenšenie priestoru určitej masy iného, ešte voľne sa vznášajúceho okolia voči jemnej bytostnosti. Tým už táto masa nie je udržiavaná príťažlivou silou duchovnej ríše, raja, na rovnakej úrovni ako voľne sa vznášajúce časti. So stláčaním nasleduje ďalšie vzďaľovanie od stále rovnomerne pracujúceho magnetického zdroja, spočívajúceho v podstate duchovného stvorenia, raja. A tento dej je uplatnením zákona tiaže. Súčasne je aj bodom obratu v pohonnej sile doterajšieho deja.
Na tento dej sa treba zamerať ostrejšie: Činnosťou chcenia prastvorených vznikajú vyžarovania. Lenže treba poznamenať, že tieto vyžarovania nie sú samotným chcením, ale iba sprievodným znakom chcenia, vedľajším pôsobením hlavného prúdu chcenia. Napriek tomu dostanú od pôvodcu nekontrolovateľných vedľajších pôsobení vždy ešte toľko priebojnosti, že sú vypudené cez hranicu duchovnej ríše a vplyvom magnetickej príťažlivej sily prebývajúcej v duchovnom druhu tam vyvolávajú práve popísaný účinok. Hlavný prúd chcenia prastvorených nemá s tým nič do činenia; ten účinkuje vždy len priamo na zamýšľaný cieľ. Omnoho silnejšie, vedomejšie. O tom prehovorím inokedy.
Bezprostredné obalenie duchovného prášku, vypudeného cez hranice, zabraňuje okamžite samočinnému návratu do duchovného, lebo okolo neho sa nahromadila vrstva jemne bytostného; lepšie povedané, je tam pridržiavaná príťažlivou silou duchovného prášku. Prvý dej vzďaľovania od magnetického centra bolo teda vypudenie ako vedľajší účinok niektorého vedomého chcenia. S prvým obalením nastáva však ihneď ako pôvodca ďalšieho pohybu pravý opak: Nutnosť ďalšieho vzďaľovania, spôsobená priťahovaním vzniknutého zhustenia jemnej bytostnosti do doterajšieho okolia inej, ešte nezhustenej jemnej bytostnosti. Odtiaľ spolupôsobia potom ešte viaceré činitele ako hnacia sila pohybu. Pri každom ďalšom obale pristupuje k tomu zakaždým nový činiteľ.
Tu treba opäť poznamenať, že každý jednotlivý druh v celom stvorení je svojou podstatou prispôsobený príťažlivej sile duchovného stvorenia; v podstate vždy zladený s voľným, spolu nesúvisiacim, teda nestlačeným jestvujúcim druhom.
Jemnohmotnosť je teda prispôsobená inému stupňu príťažlivej sily ako hrubohmotnosť. Ale práve tak aj inému ako bytostnosť. Tak sa stáva, že pri obaľovaní duchovného prášku stlačenou jemnou bytostnosťou nastupuje ihneď iný stupeň pre príťažlivú silu duchovného stvorenia, ktorý obalený duchovný prášok odpudí ďaleko od príťažlivého bodu.
Tento dej sa opakuje pri každom novom obaľovaní. Volá sa zákon tiaže a je v skutočnosti zakotvený v súčasnej možnosti odďaľovania každej veci od prirodzenej sily príťažlivosti duchovného stvorenia! Táto možnosť vzďaľovania je podmienená súčasným stavom v jeho rôznych zmenách.
O ďalšom priebehu sa môžem vyjadriť stručnejšie: Stlačený obal jemnej bytostnosti prináša so sebou podľa našich pojmov nazývané klesanie za horeuvedených pôsobení a blíži sa tým k strednej bytostnosti, na ktorú pôsobí teraz cez obal zmenené vyžarovanie duchovného opäť presne tak príťažlivo ako predtým duchovný prášok na jemnú bytostnosť. Tu treba opäť dbať na to, že priame vyžarovanie duchovného prášku, teda to nezmenené, by nemohlo pôsobiť na strednú bytostnosť tak silno ako teraz zmenené vyžarovanie cez obal jemnej bytostnosti. Až toto môže pôsobiť na strednú bytostnosť príťažlivo, že sa opäť ihneď navinie ako ďalší obal na obal jemnej bytostnosti a je držaný zmenenou silou príťažlivosti duchovného prášku.
Začína sa tým ten istý dej ako v jemnej bytostnosti. Aj tu sa potom opäť mení vyžarovanie duchovného prášku tým, že je ovplyvnené dvoma obalmi. Tak to pokračuje do hrubej bytostnosti; odtiaľ do jemnej, strednej a hrubej jemnohmotnosti, prijímajúc zakaždým nové obaly rôznych druhov, kým nakoniec nezostúpi do jemnej hrubohmotnosti a tak vezme na seba jej obal. Odtiaľ klesá do strednej hrubohmotnosti a až potom do ťažkej, teda do hrubej hrubohmotnosti nášho tela a nášho viditeľného okolia. Avšak iba týmto stávajú sa všetkým tým, čo je našej exaktnej vede dneška známe, t.j. elektrónmi, atómami atď.
Hnacou energiou je však vo všetkom iba jadro, ten nepatrný duchovný prášok ako najnižšie odstupňovanie v duchovnom, patriacom len k vedľajším účinkom chcenia prastvorených v tzv. raji, v duchovnej centrále stvorenia.
Tento spôsob popisu je prirodzene ešte veľmi jednostranný: Z povedaného môže byť úžitok len vtedy, ak sa budú brať do úvahy aj zákony rovnorodosti. Pri tom sa musí dbať predovšetkým na obaly; lebo každý obal podlieha len zákonom svojho druhu; to znamená, že duchovný prášok sa vždy môže správne prejaviť iba tam, kde je jeho súčasný najvrchnejší obal vo svojej rovnorodosti. S hrubohmotným obalom teda len v hrubohmotnosti, a tu opäť iba v celkom určitom súčasnom druhu. S jemnohmotným obalom len v rovnorodej jemnohmotnosti. V bytostnom obale len v súčasnom druhu bytostnosti.
Samozrejme z toho vychodí, že nami opísaný zákon tiaže, teda možnosť vzďaľovania sa od príťažlivej sily duchovnej ríše, ktorá sa prejavuje ponajviac iba na súčasnom vonkajšom obale je potom smerodajná pre pobyt a silu priamej činnosti.
Kľúčmi na otváranie vchodov do iných druhov, ako napríklad z jemnej bytostnosti do strednej a hrubej a potom do hmotností, sú zmeny vyžarovaní duchovného prášku, ktoré nastávajú s ďalšími pribúdajúcimi obalmi. Bez týchto zmien by nebol možný ani prechod, ani pôsobenie v príťažlivosti. Duchovné by teda muselo zostať úplne nečinné, akonáhle by bez prechodu prišlo priamo do hmotnosti, nakoľko by mu tak chýbala každá možnosť spojenia.
Na záver ešte niečo: Z môjho vysvetlenia vyplýva, že duchovné samo nepodlieha zákonu tiaže! Ono nepozná nijakú tiaž a vždy, akonáhle sa zbaví svojich obalov, bude musieť nezadržateľne stúpať alebo letieť do duchovnej ríše, nepodliehajúcej zákonu nám známej tiaže.
Aby nedošlo k omylu, chcem poukázať na to, že duchovný zárodok človeka je celkom iného druhu duchovného, ako tu opísané duchovné prúdy. Má tiež omnoho viacej príťažlivej sily a uplatňuje ju až po určitý stupeň tiež priamo na obalených duchovných práškoch. Nejeden poslucháč si teraz bude môcť predstaviť neustále veľké rozptyľovanie duchovných druhov v pozdejšom stvorení, teda aj našich častí, v ktorých po ich oslobodení od tiaže prostredia pretrváva nesmierna hnacia sila smerujúca k ich duchovnému pôvodu, ktorá v spojení s odtiaľ prichádzajúcou príťažlivou silou vytvára celému vesmíru oporu a pomáha určiť smer dráhy, ktorú všetko musí dodržiavať.
Táto oblasť je taká veľká, že dnešný malý prehľad bude musieť byť rozdelený do mnohých prednášok, aby poslucháči a čitatelia boli do toho správne uvedení. Ale napriek zdanlivej zložitosti všetko opäť tkvie v najväčšej jednoduchosti. Jedine odbočenie ducha človeka potlačením jeho duchovnej vnímavosti ma núti viesť poslucháčov počas dlhoročných prednášok po namáhavých chodníkoch rozumových ciest, pretože by sa každý z nich bez výnimky stratil v ich spleti.
Zhlukovanie popísaných čiastočiek do súhvezdí so súčasne vznikajúcim nahromadením magnetickej sily v nich obsiahnutého duchovného, ktoré okrem na ne pôsobiaceho veľkého strediska sily duchovnej ríše majú medzi sebou a v sebe opäť vlastné centrály príťažlivosti, samozrejme omnoho slabšie oproti duchovnej ríši, ktorá však vo veľkej vzdialenosti od raja, ako hlavnej centrály, môžu pôsobiť aj zvlášť medzi sebou, i napriek tomu, že neustále zotrvávajú pod vplyvom hlavnej príťažlivej sily duchovného raja. To však bude obsahom osobitnej série prednášok; práve tak aj zhlukovanie čiastočiek do tiel ľudských, zvieracích a rastlinných.
Vedomosti sú mocou! Tento výrok sa často používa; lenže na to je potrebné iné vedenie, ako sa my dnes často domnievame, že už máme. Je to duchovné vedenie, nie iba rozumová znalosť! Exaktná veda dosiaľ v tom nedosiahla ešte nič zvláštneho; a všetky ostatné sa svojím neistým tápaním strácajú v ríši nespočetných nedostatkov nižších oblastí. Len ten, kto pozná všetky tajomstvá stvorenia, môže svet hmotnosti pozdvihnúť k rozkvetu alebo obrátiť na trosky.

Ku tomuto napísanému ešte musíme priradiť pár citátov z jednej prednášky tejto Absolútnej Pravdy:
„PRIŠLO mnoho žiadostí vysvetliť pojmy mojich výrazov hrubohmotnosť a jemnohmotnosť. Hrubohmotnosť je všetko to, čo človek môže vidieť svojimi pozemskými očami, čo pozemsky pociťuje a počuje. K tomu patrí tiež to, čo vidí pomocou pozemských prostriedkov a čo ešte uvidí pri ďalších vynálezoch. Ako napr. veci videné mikroskopom. Hrubohmotné je len určitým druhom hmotnosti. Veľká oblasť všetkej hmotnosti zahŕňa však viaceré druhy, ktoré sú už v základe od seba celkom odlišné, a preto sa nikdy vzájomne nezmiešajú.
Rôzne druhy hmotnosti ležia nad sebou celkom dolu, na spodku alebo na konci stvorenia. Opäť ako v celom stvorení, začínajúc navrchu najľahším druhom a zostupujúc nadol končiac najťažším a najhutnejším. Všetky tieto druhy hmotnosti slúžia iba ako pomocné prostriedky k vývoju všetkého duchovného, ktoré sa do nich ponára ako semienko do úrodnej pôdy. Presne tak, ako osivo do pôdy, aby mohlo klíčiť a rásť.“

„Ako som už povedal, rôzne druhy hmotnosti sa nedajú zmiešať, možno ich však pomocou bytostného viazať a tiež mnohonásobne spájať. V týchto väzbách a spájaniach vznikajú potom teploty a vyžarovania. Každý jednotlivý druh hmotnosti vytvára pritom svoje charakteristické vyžarovanie. Toto sa potom zmieša so žiarením iných, s ním spojených druhov a dohromady dáva veniec žiarenia, ktorý je dnes už známy a nazýva sa skrátka ód alebo vyžarovanie. Tak má svoje vyžarovanie každý kameň, každá rastlina, každé zviera a možno ho pozorovať. Je veľmi rozdielne podľa stavu tela, teda obalu alebo tvaru. Preto sa vo venci žiarenia dajú pozorovať i poruchy a podľa toho rozoznať choré miesta obalu.

Veniec žiarenia dáva teda každému tvaru príslušné okolie, ktoré vytvára jednak ochranu pri obrane a jednak most k ďalšiemu okoliu. Okrem toho, dolieha ešte aj na vnútro, aby sa zúčastnilo na vývoji bytostného jadra v tom najhrubšom zmysle; lebo v skutočnosti pripájajú sa k vlastnému pôsobeniu vo stvorení ešte mnohé veci. Tieto smiem odvíjať len pomaly, krok za krokom, aby som vážne hľadajúcim uľahčil vniknutie do zákonov stvorenia.“

Zmes vyžarovania má však omnoho väčší význam, než mohlo ľudstvo doteraz prebádať. Netušia ani desatinu z jej vlastnej úlohy!

Podstata venca žiarenia je smerodajná pre silu vĺn, t.j. aké vibrácie má prijímať zo systému žiarenia celého vesmíru. Poslucháč a čitateľ nech ponad to neprejde ľahko; nech sa zahĺbi do tej myšlienky a zrazu uvidí pred sebou rozprestreté všetky nervové povrázky stvorenia. Má sa naučiť lepšie ich hodnotiť a používať.

„Je v tom kľúč k umeniu života ako aj k stupňom duchovného vzostupu. Týmito stupňami alebo takzvaným rebríkom do neba sa nemieni nič iné, než jednoduchý nástroj, ktorý sa má použiť. Oká tejto siete žiarenia vo stvorení sú priečkami tohto rebríka. V tom je všetko, celé vedenie a posledné tajomstvo vo stvorení.
Vy, hľadajúci, siahnite do tejto siete žiarenia! Vedome, ale s dobrým chcením a v pokornom uznaní vášho Boha, ktorý vám dal toto zázračné stvorenie, ktoré môžete ovládnuť ako v detskej hre, keď už raz budete konečne poctivo chcieť a odvrhnete všetku vedeckú domýšľavosť. Najprv musíte zhodiť falošné bremeno z vašich pliec a z vášho ducha, inak sa nemôžete vzpriamiť a oslobodiť.“

„Vzhľadom k ďalšiemu postupu musíme odteraz hovoriť: Život v jemnohmotnosti je stojaci „nad pozemskými pojmami priestoru a času; lebo aj v jemnohmotnosti je síce pojem priestoru a času, avšak zase iného druhu, prispôsobený tejto jemnohmotnosti. Pojem priestoru a času jestvuje dokonca v celom stvorení, ale vždy je viazaný na určitý druh! Samotné stvorenie má svoje hranice, a preto aj preň platí ešte pojem priestoru.“

„Tiež všetky základné zákony, ktoré jednotne prechádzajú celým stvorením, sú vo svojich účinkoch vždy ovplyvňované dotyčným druhom stvorenia, a závislé od jeho zvláštností! Preto sa musia následky určitého zákona v rôznych častiach stvorenia tiež prejavovať rôzne, čo viedlo k mnohým nedorozumeniam, protirečeniam, k pochybnostiam o jednotnosti zákonov stvorenia alebo vôle Božej a tiež k viere v ľubovoľné činy Stvoriteľa. Ale v podstate to všetko spočívalo a spočíva predsa len v nevedomosti človeka o stvorení samom.“

No a teraz si už môžeme objasniť, ako tu zverejnené súvisí s našou témou. Vyznačený a zvýraznený text je podstatný pre pochopenie toho, čo naša veda zatiaľ nechápe, ba odmieta, nakoľko jej to narušuje tradičný stereotyp, ktorý jej umožňuje zatiaľ klamať verejnosť, ba požívať výhody, na ktoré nemá žiadny nárok, ba takto vlastne vedie ľudstvo do záhuby, cez všetky tie nedostatky, ktoré naša civilizácia má.
Každá planéta, súhvezdie, ba aj jednotlivé objekty, majú teda pre seba vlastné vyžarovanie, ktoré je pre každé teleso charakteristické a jedinečné. Preto stačí iba chápať tieto vyžarovania a vlastne môžeme povedať, poznať frekvencie týchto jednotlivých objektov, teda napríklad našej Zeme, naladiť sa na toto vyžarovanie, teda frekvenciu a ten objekt, napríklad v našom prípade UFO aj s posádkou, sa objaví v tom momente v blízkosti, alebo priamo na planéte Zem. Ale to ešte nie je všetko, lebo:

Samozrejme z toho vychodí, že nami opísaný zákon tiaže, teda možnosť vzďaľovania sa od príťažlivej sily duchovnej ríše, ktorá sa prejavuje ponajviac iba na súčasnom vonkajšom obale je potom smerodajná pre pobyt a silu priamej činnosti.

Zákon tiaže, teda ovládanie príťažlivosti, je vlastne tým zázračným pohonom, ktorý nedá našej vede spávať, ba je príčinou odmietania možnosti a schopnosti presunov UFO. Už samotné naladenie sa na potrebnú frekvenciu spôsobí ten potrebný presun, alebo anuluje gravitáciu a objekt zmení nie iba polohu, ale aj druh dimenzie – hmotnosti.
Jeden múdry pán povedal: „Pred päťdesiatimi rokmi sme uvažovali, z ktorej planéty našej slnečnej sústavy UFO prilieta, pred desiatimi rokmi sme sa pýtali, z ktorého súhvezdia a dnes sa pýtame z ktorej dimenzie?!“
Odpoveď je veľmi jednoduchá, nakoľko prilietajú zo všetkých uvažovaných oblastí!
Dokonca aj medzi nami na planéte Zem, žijú rôzne bytosti, ktoré nevidíme, nakoľko aj planéta Zem, disponuje mnohými dimenziami! 

No a teraz nech sa naša múdra veda pustí do vyvracania tu napísaného a až sa jej to podarí, tak nech naďalej pokračuje v klamaní samej seba, ba aj všetkých ostaných. No je už medzi nami viac takých, ktorí jej už dávno neveria, lebo vedia, ako to skutočne je, ba vedia aj to, že sme stále klamaní, lebo títo vediaci, majú svoje prežitia, ba aj kontakty a teda na nich už tie hlúpe reči  nemajú žiadny dosah. Nepotrvá dlho, a títo „vedci“, ktorí sú teraz na výslní, budú sa hanbiť za tie vedomosti, ktoré šírili, ba obhajovali, dokonca vnucovali ostatným na našich dnešných univerzitách.

_______________________________________________________________________________________________________________________
23. apríl 2019

ZMLUVA S BOHOM!!!

 

Na základe veľmi silného a krásneho prežitia, ktoré som mala v čase veľkonočných sviatkov, rozhodla som sa napísať nanajvýš NALIEHAVÚ pripomienku ľudstvu o zmluve s BOHOM!!!
Ráno, v nedeľu (21.4.) som sedela pri stole v kuchyni a ďakovala som Stvoriteľovi za veľkú milosť, že smiem byť a za milosť, že som smela prežiť ďalší rok svojho života na zemi v tak vzácnej dobe veľkého diania! Celý čas som samozrejme hľadela na oblohu. V tom, i keď boli oblaky, spoza oblakov som zbadala, že bliká z jedného bodu dúha, krásna, ako keby na vás blikalo svetlo, ale miesto svetla blikala dúha. Hovorím si:  „Je to možné? Dobre vidím?“ Utekala som po okuliare a ozaj tam svietila dúha a jej jas sa zväčšoval a zmenšoval! Bola som v údive, ešte som také niečo nevidela! Rýchlo som zobrala fotoaparát, i keď mám taký veľmi jednoduchý, a fotila. Bolo to úžasné! Trvalo to niekoľko minút, ani neviem koľko, lebo som bola veľmi rozochvená! Potom to zmizlo. Vedela som, že to nie je len pre mňa, ale pre všetkých! Tak som si sadla a začala uvažovať nad tým, čo ten úkaz znamenal. A prišlo mi, že DÚHA je symbol zmluvy s BOHOM!

Tak som si povedala, že práve v týchto dňoch, keď celé ľudstvo slávi veľkonočné sviatky, sviatky, ktoré v mylnej predstave kresťanov zaručujú ich oslobodenie, ich spásu a večný život skrze utrpenie Ježiša Krista, je nanajvýš  nutné poukázať na Pravdu týchto sviatkov a potrebné pripomenúť zmluvu s BOHOM!

 „ „Pokoj na zemi k radosti ľudstva!“ Taký bol pozdrav Svetla pri pozemskom narodení Syna Božieho, ktoré sa ešte dnes slávi o vianočných sviatkoch. Ako odpoveď na tento pozdrav niesol sa už po niekoľkých rokoch výsmešný pokrik ľudstva: „Ukrižuj, ukrižuj ho!“ vyzývavo k Božiemu trónu!
V tom istom okamžiku zniesol sa však dolu po ceste tohto výsmechu ...súd! Nečakal snáď až na dnešnú dobu! Vy, pozemskí ľudia, stojíte už od dňa vraždy v tomto zvratnom pôsobení. To, čo sa deje teraz, je len koniec súdu, teda konečný súd!

Od oného dňa, kedy sa roztrhla posvätená opona pred Najsvätejším, boli ste stále oddelení od Boha! Od tejto hodiny nemali ste už mať Najsvätejšie na zemi. Od tohto okamžiku boli ste zmätení a osamotení. Nebolo pre vás už žiadneho spojenia s Bohom! Ľudstvo popretŕhalo toto spojenie ukrižovaním a rozbilo starú zmluvu. Boží posol, ktorý dal roztrhnúť túto oponu, vyprázdnil tým tiež Archu zmluvy, pretože stratila pôvodný zmysel a hodnotu. Po tejto vražde nemohla ďalej existovať zmluva medzi Bohom a ľudstvom.
Zostalo vám tu jedine Slovo, ako lano k záchrane pre jednotlivcov, ak sa chcel namáhavo po ňom šplhať, aby dosiahol svetlejšie výšiny. To sa podarilo za veľkého namáhania len niekoľkým. Tam museli však ešte čakať až ku dňu posledného súdu! A tento prináša Syn Človeka, ktorý má uzavrieť tiež novú zmluvu, pre ktorú vážne hľadajúci boli už teraz spečatení.
Bez novej zmluvy už nie je pre pozemské ľudstvo žiadne spojenie s Bohom, pretože bolo prerušené ukrižovaním.
Od tej doby chýba najsilnejší článok tohto nutného spojenia, čím vznikla pre každého nepreklenuteľná priepasť okrem samotného Boha. Ľudstvo však v zaslepení zväčšovalo túto priepasť vždy viac a viac.
Z toho dôvodu znie teraz pozdrav hviezdy: „Ľudstvu boj a súd až k úplnému podrobeniu, ktoré je to isté ako očistenie a mier!“ –
Syn Boží prišiel k ľudstvu na zem, aby svojim Slovom ukázal cestu, ktorá by musela viesť ľudstvo do výšin, na nivy blažených. Chcel tým priniesť mier, šťastie a radosť. Chcel otvoriť zblúdilým ľudským duchom dvere do raja. Ľudstvo žaslo a počúvalo! Cítilo veľkosť.
Avšak tým sa rýchlo prebudili súčasne ako prvé ich pozemské želania, ktoré sa zo zvyku snažili ľudia do toho ihneď zamiešať, aby ich pri tejto príležitosti videli naplnené. Vôbec nemysleli na to, aby vďačne prijali veľký Boží dar tak, ako je, ale chceli, aby najskôr boli splnené Synom Božím ich pozemské priania. Potom by sa snáď tiež namáhali trochu pracovať na sebe. Keby však ich pozemské priania boli splnené najskôr, zostali by potom príliš pohodlní, aby ešte robili niečo iného!
Svojim nesprávnym stanoviskom si chceli urobiť z Krista služobníka, miesto, aby ho pozdravili ako Pána!
Ani dnes nie je stanovisko ľudí voči Bohu iné! Všetci poznajú len prosby, aby správne vyplnil ich priania! Snažia sa priblížiť svojmu Bohu len v prosbách, ktorým hovoria modlitby, ktoré sú však žobraním. Ničím iným! Vy pokrytci, blázni, vy neužitoční služobníci! Vaše prosby sú v skutočnosti len sebeckým požadovaním! Len vy a zase len vy. Myslíte pri tom jedine na svoje blaho.
Čo však vy prinášate v ústrety svojmu Bohu ako vďaku, jemu, ktorý vám prenechal stvorenie k vášmu vývoju?
Vy ste mu ho otrávili a zneuctili, pretože ste sa nikdy oň nestarali; pošpinili ste ho, keď ste sa snažili používať ho len ku splneniu najnižších žiadostí!
Nikdy ste nespoznali slová Kristove v ich skrytej vysokej hodnote, ktorá je nad všetky poklady zeme! Už za pozemského života Kristovho chodili duchovne leniví ľudia tupo okolo neho, zmetene a obmedzene, tak, ako to robia ešte aj dnes. Cítili sa v nesplnení všetkých svojich pozemských prianí nakoniec dokonca i podvedenými a prenasledovali toho, ktorý im chcel dať omnoho viac, všetko, čo ľudský duch potrebuje k dosiahnutiu pravého šťastia a pravého života. Prenasledovali ho svojou nenávisťou, až dosiahli toho, že bol pribitý na kríž, aby sa už nemuseli nad ním pohoršovať!
Vžite sa do cítenia Syna Božieho: Akých nehodných, ako žalostne úbohých ľudí musel vidieť pred sebou! On, ktorý sa nezľakol takej veľkej obete, prísť zo Svetla na túto Zem, ten vedel, aké hodnoty dal ľudstvu svojím Slovom! Hodnoty, ktoré ešte jediné mohli zachrániť ľudí, tak obťažených vinami proti Bohu a vyviesť ich z bludných ciest, ktoré si sami vytvorili svojím falošným konaním a medzerovitým myslením.
Vo svojich podobenstvách a kázaniach udal jasne a znateľne presný smer vo stvorení, ktorý nebolo ťažko nastúpiť, veľmi ľahko ho udržovať pre každého, kto ho správne pochopil.
Ponúkol im záchranu, ponúkol im život! Už vtedy totiž videl, že by museli byť na veky stratení, keby nezmenili cestu.
A zatiaľ čo On, vo svojej veľkej láske a trpezlivosti predstúpil so svojím vedením zhovievavo voči nízkej hlúposti týchto pozemských ľudí len preto, aby pomohol, prišli títo s požiadavkami svojich, iba pozemských prianí! Od neho očakávali namyslene práve to, čo sa im všetkým stalo už mnohokrát tak osudným, lebo splnením ich pozemských prianí ich duch vždy ochabol a bol učinený nepotrebným pre opravdivý vzostup. Denne a každú hodinu musel poznávať, ako hádzal drahocenné perly sviniam! A On, pre týchto ľudí prišiel dolu zo Svetla!
Tu pochopíte, prečo pri svojich výsluchoch a svojom odsúdení nehovoril nakoniec už viac ani slovo. Zošklivilo sa mu toto pozemské ľudstvo! Ošklivosť ho umlčala! Ľudia neboli hodní ani slova. Len si vážne predstavte, akým hlúpym muselo sa javiť Synovi Božiemu každé slovo žalobcov a sudcov, keď On sám čerpal z múdrosti a sám bol časťou tejto múdrosti! Čo musel cítiť, keď ľudia jeho označili ako rúhača proti Bohu len preto, že tomuto rozumovo obmedzenému pozemskému ľudstvu nemohol dať nijaký preukaz o svojom Božskom poslaní, aby mu títo rozumeli. Dôkazov podal predsa dosť, avšak tí ľudia boli neschopní poznať celú veľkosť, spočívajúcu v týchto preukazoch!
A za túto ich vlastnú neschopnosť urobili potom nakoniec zodpovedným Syna Božieho! Odsúdili ho, pretože mu nemohli rozumieť! Práve toho, ktorý celkom jediný poznal Boha Otca! S hrôzou stojíte pred duševným utrpením, ktoré bolo ľudstvom vnútené Synovi Božiemu v najbeznádejnejšom zdesení. –
Nie inak sa povodilo tiež tentoraz Synovi Človeka, lenže podľa dnešných zákonov ho nemohli priviesť na smrť. Za to ho žalovali viackrát len pre podvod, pretože pred súdom nemohol podať pozemský dôkaz, že je zoslaný Bohom a že je Syn Človeka!
Nedbalo sa ani teraz na veľkosť jeho Posolstva, ani sa v ňom nesnažilo hľadať aspoň jednu hodnotu, ale odsunulo sa bez záujmu stranou a s bezmedznou nenávisťou sa zameralo tvrdošijne len na jediný zmysel: „Svojím tvrdením chce ako cieľ dosiahnuť len pozemské výhody!“ Nech robil čokoľvek, mohlo to podľa mienky pozemských ľudí mať len ten účel, aby pre seba samého získal výhody. Jedine z tohto hľadiska sa na to pozeralo!
Dôvod k tomuto zlému názoru nespočíva však v jeho konaní, ale opäť ako tiež vtedy u Syna Božieho iba v bezhraničnej hlúposti a duchovnej obmedzenosti týchto pozemských ľudí, ktorí už vôbec nie sú schopní myslieť inak, než tým spôsobom, ako ho oni prechovávajú v sebe! Človek posudzuje a súdi podľa svojho spôsobu! Vyššieho chápania nie sú už viac ľudia schopní vo svojom zlom chcení, svojom odvrátení sa od Boha.
Tak ho rovnakým spôsobom štvali a prenasledovali; len s námahou a v trvalom pohoršení mohol plniť svoju úlohu, pripravovať Slovo pre dobu, ktorá teraz príde! Lebo keby s tým chcel začať až teraz, bolo by to pre celé ľudstvo príliš neskoro!
Nie však On by z toho bol mal škodu, keby zunovaný, zošklivený bol zanechal všetky prípravy; lebo on sám je len vyslaný Bohom Otcom na túto Zem na svoju vlastnú prosbu!
Keď Kristus hovoril kedysi o jeho príchode, tak to platilo o jeho príchode k súdu! Pre súd nebolo však nutné, aby zostúpil až nadol do tohto pozemského tela. Prichádzajúc v oblakoch, nachádzajúc sa nad zemou, bol by mohol splniť svoje poslanie! Pozemské utrpenie a ľudská nenávisť boli by mu tým celkom ušetrené. Až Ján zvestoval potom jeho pozemský príchod zo Svetla, keď krátko po vražde na Synovi Božom bolo mu to na jeho prosbu dovolené.“

„V 10. kapitole sa dozvedáme, že apoštol Ján zbadal iného „anjela“. Tento mal dúhu na hlave, čo vyjadruje jeho božský pôvod, lebo dúha je znamením zmluvy s Bohom. Tvár mu nevidel, lebo žiarila ako slnko. Mal v ruke Knihu – Zjavenie, ktoré diktoval cez prostredníka Izmaela. Apoštol Ján teraz naozaj zazrel cez svojho prostredníka – „anjela“ skutočného Syna človeka. Ten oznamoval Jánovi, že v tomto čase – najťažšom období na Zemi, sa zavŕši Božie tajomstvo, ako ho zvestoval svojím služobníkom prorokom – narodenie Syna človeka na Zemi.“

„Len tak sa stane, že Zem nebude teraz v súde rozdrtená pod kliatbou, ktorá na nej spočíva! To bol jej vlastný údel! Teraz však bude len očistená a zostane zachovaná! –“

„Jeho spozemštenie nebolo teda od počiatku predvídané. Len na jeho prosbu mu bolo dovolené, že k zúčtovaniu smie ísť až na zem. Vyslyšaním tejto prosby zmenil sa údel tejto Zeme; bude zachovaná pred úplným zničením! Po hroznej očiste smie byť pozdvihnutá do úrovne, kde nemá zničenie nijaký prístup.– –

Od vraždy na Synovi Božom a tým vyvolaného rozbitia starej zmluvy, čaká celé pozdejšie stvorenie na súd! Nie len táto maličká Zem! A tým sú vinní jedine vyvíjajúci sa ľudskí duchovia, svojim opätovným zlyhaním a mudrovaním vo svojej pyšnej domýšľavosti!
Pretože spojenie so Svetlom bolo prerušené, mohol každý ľudský duch v tejto dobe nutného čakania prísť vo svojom vzostupe až k tej hranici, ktorá leží v medziach jeho vlastného myslenia. Nikdy nemohol dospieť výšin! Tam mu bol následkom prerušenia vyššieho spojenia stanovený pevný cieľ, aby vyčkal až k Božiemu súdu!
Už táto úroveň čakania je podľa ľudského myslenia svetlou ríšou, ktorá doterajšiu námahu bohato odmeňuje. Nerobilo preto nikomu žiadnych starostí, že smel vyčkávať na tomto mieste až k hodine súdu. Predsa však táto úroveň nie je večná, ale ešte pominuteľná a temná v pomere k tým úrovniam, na ktorých sa môžu zdržovať ľudskí duchovia, ktorí sú spojení s Bohom. Jedine to dáva večné a vedomé uvedomenie, večné bytie. K tomu však musia byť všetci v súde ešte len očistení! Potom sú to oni očistení, ktorí môžu byť vpustení do ríše radosti svojho Pána! Lebo len v súde budú ich rúcha skutočne vybielené!
A to sa pred krátkou dobou v oblastiach duchov práve stalo. Spev chvály týchto očistených zaznieva už dnes jasavo nahor k Božiemu trónu!–
Od dňa ukrižovania až ku dňu súdu sa nachádzal vesmír ešte vo svojom veľkom vyššom vývoji, ako v čakacej dobe, v ktorej ľudskí duchovia museli pozerať ako rastú ich vlastné sejby, ktoré dozrievali v zachvievaní tohto stvorenia až k prezretosti a potom k nevyhnutnému zákonitému rozkladu, pokiaľ nebudú naďalej udržované Božou vôľou.
Ľudské dielo z rozumu je vždy podrobené rozkladu, pokiaľ nenesie v sebe Božiu vôľu teda nie je podľa vôle Božej. To je ten meč, trvale visiaci nad všetkým konaním ľudí! Ktorý ich musí nútiť poslúchať Božie zákony. Preto sa teraz všetko zrúti samo v sebe a potom . . . príde Boží súd! Roztriedenie všetkých duchov! Po tom, čo vopred musia prežiť zrútenie všetkých svojich falošných diel!
A v tomto veľkom zmätku vystavať silný most v celom stvorení, udržujúci zem, sú mnohí z vás vtelení teraz na zemi pre splnenie vlastných prosieb.
Preto myslite na to, vy spoluudržiavate túto zem, aby nezahynula! Vaším najčistejším chcením zostáva miliónom ľudí príležitosť dozrievať ešte nejaký čas a potom predsa ešte dôjsť do Božej ríše, ktorá pre nich bola už stratená. Neberte to preto tak príliš naľahko!
Vy vyvolení a povolaní! Teraz pre vás nastáva splnenie vášho slávnostného sľubu. Volám vás k tomu ku bdelosti!

„Počujte moje veľkonočné volanie, ktoré vám dávam:
Staňte sa živými v sebe, lebo ja prídem čoskoro!