POŠTA - PAPAGÁJOM
 

Nakoľko všetci stúpenci SLOVA sa cítia neprávom opečiatkovaní výrazom SEKTÁRI, mnohí chcú svoje cítenie adresovať všetkým tým, ktorí nás takto vnímajú. Tu budú prezentované ich názory spätne na tých, ktorí sa s klapkami na očiach potácajú týmto svetom. Naopak my, ktorí Slovo poznáme, ich hodnotíme ako "PAPAGÁJOV", teda tvorov, ktorí iba dokážu reprodukovať to, čo počujú v kostole, prípadne v médiách, ale nedokážu samostatne myslieť, a už vôbec nie konať proti prúdu, ktorý ich unáša do záhuby, ba o tom vôbec ani netušia, aj keď sú zo všetkých strán na svojej púti životom okrádaní... .

Vlastne nás ani tak netrápi hodnotenie nás samotných, ale ďaleko viac samotný poklesok odporcov Pravdy, lebo ubližujú najviac sami sebe tým, že to najvyššie poznanie, ktoré ľudstvo získalo v tomto Slove, v nevedomosti urážajú, ale tým aj samotného POSLA tohto SLOVA.

Nech si skúsia kresťania tento skutok pripodobniť k tomu, ako by sa oni samotní pozerali na toho, ktorý by Ježišovo Slovo ohodnotil obdobne. A tieto obidve Posolstvá majú rovnaký pôvod. My rovnako vysoko hodnotíme aj Slovo Ježišovo,...ale! Treba mať na pamäti, že v tomto Slove je už primiešané veľa slova od tých, ktorých sme nazvali FARIZEJMI! Títo farizeji to dokonca dokázali aj so Slovom Syna Človeka! A to by nás malo usmerniť, stať sa ešte ostražitejšími.

Farizeji sú inou skupinou; zahŕňajúcou tých, ktorí sa stali odporcami Pravdy iba z túžby po moci a prospechu, je to teda skupina prešibaných a bystrých ľudí, ktorí z vlastnej vypočítavosti škodia Pravde. A sú to oni, ktorí vychovali túto skupinu „PAPAGÁJOV“, ktorí nemajú vlastný názor, ale iba reprodukujú týchto uvedených a tak upevňujú ich moc a postavenie pre ich prospech, ale vo svoj vlastný neprospech.

Tento názov najdokonalejšie vystihuje ich hodnotu, aj keď niekto ich nazýva skôr automatmi, alebo robotmi. Tento názov je možno modernejší, ale nepresnejší, nakoľko výrazy „automat – robot“, sú umelé výtvory, teda iba ľudské, ale ten výraz „papagáj“, je presnejší, lebo charakterizuje výtvor prírodný – vyššej moci, teda rovnakej hodnoty, ako je aj človek.

Iba vlastnou vinou sa pripravili o tú pravú hodnotu a zbavili sa výrazu – človek!
Človek je tvor s vlastnou slobodnou vôľou rozhodovania – a tej sa oni vzdali!

* * *

ZÁMER.

Tento zámer, brániť Pravdu, prijali možno aj niektorí stúpenci nie celkom ako vítaný, ba treba ešte dodať, že takým skutočne aj pre nás je. Lenže bolo to nutné!

My sme teraz ani vo svojej obrane neboli adresní, ale má to byť z našej strany odpoveď práve na adresné útoky – na nás samotných.

Ak si niekto ale predsa len myslí, že naše konanie je nie úplne v súlade so Slovom a konaním samotného POSLA tohto Slova, tak nasledujúca odpoveď možno naše konanie osvetlí:

8. 7.       Bojazliví veriaci.

19. otázka:

Čo mám robiť, keď som v Posolstve Grálu našiel to, čo som už dávno hľadal, som preto šťastný, ale moje inak zamerané okolie sa mi teraz vysmieva? Mám sa podvoliť a urobiť všetko, čo sa odo mňa žiada a už len vnútorne v sebe skryto sa tým zaoberať, aby som sa vyhol každému sporu?

Odpoveď:

Ten, koho sa Pravda dotkla, je bezpodmienečne povinný sa jej aj zastať, inak nie je hoden daru osvietenia. Nemá sa škriepiť ani hádať, a nemá iným vnucovať svoje presvedčenie, ale všetkých ľudí nech nechá pokojne kráčať svojou cestou; nesmie však strpieť, aby ho odvrátili z jeho cesty. To, čo uplatňuje voči iným, má plné právo požadovať aj pre seba. Ak zo seba urobí pred inými sluhu, potom si nezaslúži nič iné ako to, že mu dar bude odobratý. Kristus už predtým vystríhal, keď povedal: „Kto mňa zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem, teda nebudem poznať.“ Aký slabý a úbohý musí vyzerať pred iným ten človek, ktorý predstiera, že našiel Pravdu vlastným presvedčením, a potom sa napriek tomu pred iným skloní. Môže pritom taký človek získať úctu pred Pravdou? Naopak, posmievači a znevažovatelia budú tým len posilnení, pretože to cenné sa im kladie totiž pod nohy, aby to mohli pošliapať a pošpiniť. Dokonca sú sami odrádzaní ešte aj od toho, aby Pravdu ako takú spoznali a vážili si ju. Ako je to celkom iné, keď sa človek, ktorý našiel Pravdu, rozhodne postaviť sa neoblomne a rozhodne proti všetkému. Aj ostro, ak to nejde inak, len aby si udržal ten najväčší klenot a ochránil ostatných pred novou vinou. Protivník sa iba tak môže naučiť vážiť si nejakú vec! Nikdy nie zbabelou povoľnosťou. Nejeden človek bezohľadne obetuje ihneď to najsvätejšie v sebe, len aby iného úbohého človiečika nevyprovokoval k hnevu, alebo aby ho neurazil a možno aj preto, aby si prechodne nedal narušiť svoj pozemský pokoj a pohodlie.

Toto nie sú tí veriaci, ktorí niekedy budú smieť vojsť do ríše toho Boha, ktorého zapierajú takýmto spôsobom. Potom musia ísť k tým, ktorým dali prednosť a slúžili im tu na zemi. Teraz sú už preč tie časy, keď sa na nutnosť takého skrývania pozeralo ako na martýrstvo. Nedá sa ničím ospravedlniť. Každý má bojovať za to, čo prechováva v sebe, inak nie je toho hoden! Bude mu to vzaté.

Nejestvuje nič vyššie ako Boh! A popri ňom všetko ostatné musí ustúpiť do úzadia. Žiaden človek nemá byť nútený zmeniť svoju vôľu, avšak odteraz majú byť všetci ľudia, patriaci skutočne k Božiemu ľudu, ponechaní v budúcnosti na pokoji a mieri. Ani jeden nesmie už po nich beztrestne siahnuť špinavou rukou. Bude za to ihneď poznamenaný a na to aj zahynie. Každý posmech a ešte viacej čin sa neuveriteľne rýchlo a ťažko vypomstí tomu, kto sa takto správa.

Ľud Pánov sa konečne zhromaždí pod jeho zástavou a bude v ochrane. Ale len tí, ktorí majú odvahu priznať sa k tomuto ľudu! Nikto iný. Stojíme už na začiatku tejto hodiny!

________________________________________________________________________________________

POSOLSTVO GRÁLU ROZBÍJA SEKTY
 

Nasledujúci text je citácia z diela Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu - Odpovede na otázky.

"Otázka:

Môžem povedať, že pri svojom hľadaní som so všetkou ľudsky možnou vážnosťou a vecnosťou prešiel postupne jednotlivé smery v okultizme, so zanietením som študoval teosofiu a neskoršie i antroposofiu.

Všade som nachádzal krásne a pravdivé, podporujúce, ale korunou mi bolo až Posolstvo Grálu svojou jasnosťou a predovšetkým svojimi jednoduchými závermi. Čo dobrého som našiel u tých ostatných, to všetko som našiel opäť v Posolstve Grálu. Doposiaľ som všade dostával iba nesúvislé kusé diela, teraz však som uvidel niečo celistvé, prehľadné, v zrozumiteľnom poradí, dávajúce jasný obraz, a tým až istotu môjho poznania. Správnymi väzbami a vyplnením doteraz jestvujúcich medzier sa všetky doterajšie jednotlivé časti stali živým organizmom.

Hovoril som teraz o tom so známymi teosofmi a antroposofmi, ktorých som poznal už predtým, ale ani jeden z nich mi nechcel rozumieť. Napriek mnohému novému, doteraz nikým nevyslovenému, nevideli v Posolstve Grálu nič nového. Jednoduchú jasnosť vyciťovali ako menejcennosť. Čo sa tu dá robiť?

Ľudia musia predsa vedieť, že s jednotlivými kúskami nemožno veľa narobiť, aj keď sú sebalepšie, a že len ten, kto musí byť Majstrom, nám ukáže ich skladanie, a tým i celkové použitie, ako je to v Posolstve Grálu. Od čias čistej náuky Kristovej som takú jasnosť a hĺbku už nenašiel.

Odpoveď:

Akú odpoveď ešte potrebujete? Dávate si ju v samotnej otázke. Nechajte len ľudí pokojne ísť ich cestou. Pre takých Posolstvo nie je! Okrem toho Posolstvo Grálu nebolo poskladané, ale je samo pre seba dokonale samostatné, nezávislé. O tom som už viackrát hovoril. Nie ste sám, kto mi takto píše; prišli viaceré listy s rovnakým obsahom a používajú sa v nich dokonca podobné slová. S tým, čo ste prežili, máte len potvrdenie, že na porozumenie Posolstva sa vyžaduje väčšia vážnosť a usilovnosť, ako si myslia povrchní ľudia a že hovorí vždy iba samo a priamo k jednotlivej duši, dávajúc jej to, čo práve potrebuje pre samu seba ku vzostupu. V tejto nenapodobiteľnej živosti musí samozrejme roztrieštiť každú sektu a tak sa stane pre jej existenciu veľkým nebezpečenstvom, pretože vytvára v sebe slobodných ľudí, ktorí musia byť nepriateľom všetkého sektárstva. Je to tušením inštinktu sebazáchovy, keď sa organizácie, združenia a sekty stavajú k Posolstvu s ignorovaním, vysmievaním, znižovaním alebo nepriateľsky. Ono ale „je“ a „zostane“, keď všetko ostatné sa rozpadne; a nedá sa ničím zastaviť na svojej ceste, ktorú dokonca každý útok musí podporovať."

"Posolstvo Grálu rozbíja sekty"- text otázky č.64 z Abdrushinovej knihy - "Odovede na otázky" vo zvukovej podobe - na stiahnutie TU

________________________________________________________________________________________

DÔKAZY

Na tejto stránke, v priečinku: „Veda a vesmír“, sú veľmi výrečné dôkazy o tom, že ľudstvo je vlastne v službe temných identít, ktoré siahajú hodne ďaleko od našej Zeme.

Pozrite si pozorne to video (pod textom "Neznáme lietajúce objekty - UFO" v priečinku VEDA A VESMÍR) a pochopíte mnoho!

V tomto priečinku sme nazvali nelichotivo tých, ktorí pochovali svoju slobodnú vôľu: „papagájmi“, a tento výraz sa stal možno pre väčšinu poburujúci, ale žiaľ, muselo to byť a je to výraz najvýstižnejší, ktorý dokonale charakterizuje pomenovaných.

Papagáj je tvor, ktorý sa najdokonalejšie adaptoval na vlastnú klietku, v ktorej sa cíti pomerne spokojne, ba stačí mu jej prostredie na to, že ľahko v nej nachádza naplnenie svojich životných potrieb, ba môže aj uspokojivo sledovať svoje okolie, čerpať z neho informácie, ktoré následne takto získané, môže taktiež s uspokojením reprodukovať a obťažovať nimi svoje okolie. Iste sa už s týmto fenoménom stretol každý!

V takejto klietke je teraz väčšina ľudskej populácie, teda môžeme nájsť klietku pre skupiny vedcov, učiteľov, politikov, všetkých cirkví, a potom vlastne pre celú populáciu, týmito vedúcimi identitami vychovávanú.

V tom videu sa ale rozhodla jedna a to veľmi podstatná skupina, že chce túto klietku opustiť, v ktorej boli vlastne jej členovia držaní proti slobodnej vôli, nakoľko museli za účelom prežitia trpieť jej obmedzenia. Je ale poľutovania hodné, keď väčšina populácie, zo svojej slobodnej vôle, teda bez prinútenia si vybrala túto klietku a dobrovoľne v nej tiež zotrváva. Čo sa dá robiť v takomto prípade? No jedine to, o čo sme sa pokúsili my, že sa teda členom tejto veľkej skupiny budeme snažiť pomôcť tým, že im odhalíme toto ich neutešené postavenie a to bez pozlátky a teda tak otvorene a nekompromisne, ako sa to v tomto priečinku udialo, teda aj s tým vhodne zvoleným názvom, ktorý dokonale vystihuje tento stav.

Dokedy ešte chcete zostať v tejto klietke dobrovoľne, keď už vám správnu cestu ukazujú aj tí, ktorí v nej boli nútení zotrvať nedobrovoľne?

Prestaňte robiť hanbu človečenstvu tým, že dobrovoľne odmietate ten vlastný a cenný výraz ČLOVEK a radšej v službe svojej pohodlnosti sa uspokojíte s tým výrazom, ktorý je priliehavý, ale veľmi vás všetkých ponižujúci, a zostávate v klietke, ktorá vám postačuje!!!

DOBROVOĽNE SA VZDÁVATE
VLASTNEJ SLOBODY! 

________________________________________________________________________________________

SEKTÁRI

Je veľmi zvláštne, ako sa na naše konanie a aj na nás samotných hľadí a aj nás tak nazývajú - sektármi.

Pod výrazom sekta, sa predsa rozumie nejaká skupina, ktorá je vedená kolektívne nejakým, od väčšiny oddeleným smerom.

Na prvý pohľad to skutočne aj v našom prípade tak vyzerá, ale iba pre toho, kto nepozná Slovo Absolútnej Pravdy, ktoré práve robí každého stúpenca absolútne slobodnou osobnosťou, nezávislou od žiadnej skupiny, ale iba podliehajúceho funkcii prírodných zákonov, ktoré tento jedinec pozná a teda vie, že ho robia slobodným, ale zároveň zodpovedným za svoje činy, ba nie iba činy, ale dokonca aj za cítenie a myslenie.

Čo nás spája, teda nie sú žiadne nariadenia alebo usmernenia nejakej skupiny, ale jedine to jednotné, uvedomovanie si tejto absolútnej slobody, ktorá je výsadou podstaty človeka – ľudského ducha, ktorá mu bola darovaná od Stvoriteľa.

Práve všetci tí, ktorí nás nazývajú sektármi, sú nimi samotní, v najopravdivejšom slova zmysle, lebo určite každý z nich patrí do nejakej skupiny, alebo aspoň podlieha výchove tejto skupiny, ktorá ho ale určite vychováva, alebo dokonca už drží vo vlastnej moci, bez toho, aby sa mohol sám stať úplne slobodný. No ktorý že z tých, ktorí nás nazývajú sektármi, sa cíti byť skutočne slobodný?! V terajšej spoločnosti takého jedinca nenájdete, ak nepozná Absolútnu Pravdu! Iba táto by ho dokázala oslobodiť a zároveň naučila slobodne žiť.

Z pohľadu celku, stvorenia a vesmíru sú práve všetci tí, ktorí nepoznajú večné zákony a nežijú podľa nich, odtrhnutou skupinou od celku - teda sektári!

Teraz sa kolektív tých, ktorí Pravdu poznajú môže ešte javiť tak, ako nejaká skupina oddelená od väčšiny, ale to zaradenie do skupiny je iba fiktívne a pochádza iba z mysle toho, ktorý ešte tú pravú slobodu nespoznal. To, že kráčame spoločnou cestou, ešte neznamená, že sme skupina, ale to klamné zdanie pochádza iba z toho, že uznávame rovnaké hodnoty, teda tie jediné zákony, ktoré v krátkej dobe bude musieť začať uznávať každý, kto bude chcieť ešte žiť na Zemi a nazývať sa človekom.

Tieto zákony sú večné, nemenné, a nedajú sa nijakým tvorom vo stvorení obchádzať!
Ak ich niekto nerešpektuje, to neznamená, že nejestvujú!

História ľudstva to už mnohokrát potvrdila, že ľudská civilizácia na svojom vrchole, musela zožať strašný pád, keď sa odklonila od týchto zákonov. A to čaká aj na nás. A nezmenia to ani tí, ktorí nás nazývajú sektármi, ale sú to práve oni, ktorí ku nim určite patria, aj keď o tom zatiaľ nevedia.

Lenže blízka budúcnosť ich o tom presvedčí! 

________________________________________________________________________________________

SUSEDIA

Iste všetci máme rôzne skúsenosti v tomto smere, teda v susedských vzťahoch, ktoré dokážu byť pre niektorých požehnanou pomocou, ale naopak, pre iných tým najnešťastnejším prežívaním, ba až kliatbou spojenou s veľkým utrpením.

Lenže málokto z nás pozná, kde tieto zväzky začínajú a kde až dosahujú, ba aké následky so sebou prinášajú, kde teda tkvie vlastná príčina týchto iba následkov, ktoré my ale považujeme za samotnú príčinu, ktorej venujeme tú hlavnú pozornosť a snažíme sa robiť nápravu. Nedarí sa nám to, pravdaže preto, lebo sa sústavne venujeme iba následkom a nie samotnej príčine.

S dnešnou dobou, ktorá všetko urýchlila a zblížila, posunuli sa hranice susedských stretov tak výrazne, že tieto susedské trenice sa stali veľmi častými, nakoľko pribudlo susedov, od ktorých sme boli doposiaľ akoby vzdialení, alebo lepšie povedané, chránení nepreniknuteľnými vzdialenosťami, ba aj neznalosťami. Pokiaľ neviete o probléme, tak pre vás vlastne nejestvuje. Lenže dnes už vieme prostredníctvom komunikačných vymožeností, ba aj skrátených vzdialeností pri cestovaniach, vlastne o každom strete na planéte Zem, ba aj mimo nej.

Nebudeme sa teraz venovať tým každodenným stretom s Rómami, našimi neprispôsobivými susedmi, ktorých tí menovaní nazývajú „Gadžovia“, ale sa posunieme do tých vzdialenejších susedských vzťahov, ktoré sú pre väčšinu neznáme a teda im vôbec nevenujeme pozornosť, ale vlastne tam začína náš problém, lebo tam tkvie príčina, ktorú neodstraňujeme, lebo o nej nevieme a nevenujeme jej potrebnú pozornosť.

Pre dokreslenie použijeme teraz aktuálny problém, na ktorom pochopíme doposiaľ povedané. Je to dianie na Ukrajine!

Ukrajina sa stala bojiskom, stretom dvoch neznášanlivých susedov, ktorí boli doposiaľ od seba natoľko vzdialení, že ich trenice boli pozorovateľné iba zasvätenému a iba pri veľmi pozornom sledovaní. Hranice stretu sa tak priblížili, že sa problém stal pozorovateľný pre väčšinu obyvateľov Zeme, ale na stret doplácajú práve tí, ktorí nemajú hlavnú vinu na tomto dianí. Sú to domáci obyvatelia. Lenže následky tohto stretu sa teraz začnú dotýkať väčšieho kruhu susedov, ktorí sa nechali, ba ešte iba nechajú vtiahnuť do tohto diania, tomu vzdialenému susedovi – tajnej eminencii, ktorá z pozadia, zo zátišia, všetko rozoštvala a teraz chce zožať výhody, ktoré jej vyplynú z toho, že tí blízki susedia sa budú navzájom zožierať v nezhodách, teraz už dokonca stretoch a bojoch.

Pri každej nezhode a každom strete, musí dôjsť k tomu, že ohnisko problému musí byť odstránené. Najskôr sa to skúša dosiahnuť dohodou, ktorá je vhodná pre obidve zúčastnené strany a neskôr sa začnú využívať iné spôsoby, až kým ten prvý nie je prijateľný pre obidve strany. Lenže ak je zúčastnených viac, tak odstránenie problému je zložitejšie, ba keď je na niektorej strane v tej utajenej pozícii ďalší „sused“, ktorý má odlišné záujmy, tak ku zhode vlastne nemôže medzi blízkymi susedmi dôjsť. A toho sme teraz svedkami na Ukrajine. Nejdeme to rozvádzať, lebo to ešte nie je hlavná príčina problému. Ten je zatiaľ ukrytý v zámeroch tej „vzdialenej, tajnej eminencie“ na planéte Zem, za ktorou stojí ešte tajnejšia eminencia, pôsobiaca mimo našej Zeme.

Tieto informácie sa budú zdať znovu väčšine čitateľov ako bludy, ale skutočnosť je presne taká, ako bolo napísané a sme radi, že dôkazy sú už podávané z viacerých strán, zostáva už teda iba venovať viac pozornosti týmto smerom a nebáť sa takéto informácie vyhľadať a tiež nebáť sa rozlúčiť s podávanými, každodennými „informáciami“, ktoré všetky pochádzajú od tej tajnej a netreba sa báť už napísať: „šedej eminencie“. A v tomto prípade to platí doslovne!

Táto eminencia sleduje vlastný zámer, ktorý sa ale páči „mocným“ na planéte Zem, ktorí jej prisluhujú v nádeji, že získajú oni samotní tiež. V podstate je to správny pohľad z ich strany. Veď tento problém a táto vypočítavá kalkulácia je tak stará, ako ľudstvo samotné, veď už aj Ježiš nás varoval, ba snažil sa nás poučiť v tomto smere, keď povedal:

„Pomáhať silnému, je nie žiadna pomoc! Pomáhať slabému, je skutočná pomoc!“
(Toto je voľné citovanie, teda nie presné a doslovné.)

Naša história tieto slová dokonale potvrdzuje, lebo vždy ľudská vychytralosť radila tým „šikovnejším“, pridať sa pri každom konflikte ku tomu „silnejšiemu“, lebo pri ňom je menšie riziko „úrazu“, ba naopak, je tu nádej, že ten silnejší, sa nám za našu službu potom, pri jeho úspechu - odmení.

Slabí to teda mali v živote vždy ťažšie, ale tento pohľad je iba zdanlivý, teda nesprávny z uhla pohľadu toho NAJSILNEJŠIEHO! Lenže aj v tomto prípade, ľudstvo postupuje úplne nesprávne, lebo aj ku tomuto najsilnejšiemu, zaujalo nesprávne, teda rovnaké stanovisko, ako vo všetkých iných, predošlých a už pomenovaných prípadoch:
Vypočítavosť vládne ľudstvu aj pri službe BOHU!

Teraz ale musíme načrieť do úplne nového súdka a upriamiť pozornosť všeobsiahlejšie.
Susedský nátlak a nezhody sú akceptovateľné, iba po istú hranicu, ktorá keď je prekročená, musí dôjsť k radikálnemu rezu, ktorý odstráni prvotnú príčinu. Náš najväčší problém je práve v tom, že úplne prehliadame najbližších susedov, ktorí na naše správanie najviac doplácajú. Ba môžeme smelo napísať, že to nie sú iba susedia, ale domáci páni! Už to bolo na našej stránke viackrát vysvetľované a teraz sa môžeme odvolať na zverejnenú prednášku: Človek a Zem (prednáška je na úvodnej stránke).

Tento radikálny rez už ľudstvo veľakrát prežilo, ale žiaľ, nič sa z toho nepoučilo, aj keď sa nanovo rozmnožilo po tomto zákroku, ba opakuje chyby minulé, ktoré už toľkokrát zapríčinili náš pád.

Teraz je potrebné sa znovu odvolať na už zverejnený text na stránke, ohľadom jemnohmotných svetov (text "Potvrdené" je v priečinku Kritikom-Farizejom), ktorých jestvovanie už aj veda potvrdila a dokázala, ale žiaľ, tento fakt sme akosi pozabudli znovu uviesť do nášho života a správame sa naďalej tak, akoby sa nič nezmenilo.

Všade okolo nás je život a domáci páni trpia mnoho od nás, iba nájomníkov, ktorí sú tak rozťahovační a panovační, že je pred nami nový, ten radikálny rez, ktorý znovu oddelí, tých „slabých“ – zatiaľ utláčaných, od tých, ktorí si iba namýšľajú, že sú mocní, alebo slúžia tomu mocnému, ktorý ich za ich služby má odmeniť.

Lenže dočkajú sa žalostnej odmeny!
ON odmení iba tých spravodlivých, ktorí poznajú Jeho zákony a žijú podľa nich!
Teda nie tých vypočítavých!

Tieto slová berte ako radu pre spravodlivých, na tie najväčšie sviatky ľudstva, ktoré ideme prežívať. Aby sa zamysleli, čo to vlastne oslavujú! Zároveň znovu ako varovanie, pred podobnou chybou, akej sa ľudstvo dopustilo pred dve tisíc rokmi, kedy zavraždilo Syna Božieho a ešte z tejto veľkej viny, urobilo najväčšiu oslavu ľudskej vypočítavosti a túžby po moci. Túto chybu sme už odvtedy tiež viackrát zopakovali. Tak čo nás za naše skutky asi očakáva? Odpoveď je jednoduchá, ale pre nás veľmi žalostná. Ešte je čas pre niektorých, ktorí nezavrhnú pomoc v Pravde iba posmeškom, urážkou alebo ľahostajnosťou. Ku pomoci tu máme Slovo Toho NAJMOCNEJŠIEHO! Využime túto pomoc, pokiaľ je čas. Nie je ho už veľa. Venujme pozornosť PRÍČINE, ale nie iba následkom, ktorými sme „vykrmovaní“ každodenne.                                                                                                                              

*Na tejto adrese nájdete súvisiaci článok, podporujúci uvedené fakty:
https://procproto.cz/veda-a-technika/astronomie/co-nas-ceka-pod-vlivem-krvaveho-mesice/?fb_action_ids=620563541355424&fb_action_types=og.likes&fb_ref=addtoany

________________________________________________________________________________________

TEMNO
(článok nadväzuje na text „SUSEDIA“)

Produkt temna - zlo, je teraz veľmi silné a je všade. Preto treba byť ostražitý a nenechať sa ním zviesť. Nie vždy platí, že opak je správna cesta. Pretože teraz sa zlo zahaľuje, aby chytilo rafinovanejším spôsobom aj tých, ktorí nejdú úplne s davom. Zlo sa prekrýva zlom.

Máme Slovo Božie, máme mapu ako sa z tohto zmätku vymotať, i keď ľahké to nie je, no za námahou je vždy pomoc, ktorá zaručene príde.

Ak nestoja za vodcom ľudia, veľa toho nenarobí. Položme si otázku: Keď ľudí tá realita dneška hnevá, čo musí prežívať vodca, ktorý nás chcel viesť správne, ale ktorého sme zradili? Môže žiť v hneve, ale to nikto dlho nevydrží. No vyspelosť ducha sa prejavuje aj tým, že sa tiež podvolí Zákonu Stvoriteľa, pretože aj on mu slúži.. A slúži tomu, ktorý koná príkladne pre nás všetkých – dodržuje Zákony, ktoré Sám vložil do Stvorenia! Náš Boh, náš Pán. V tomto je veľký dej.

To, čo prežívame teraz, je žatva toho, čo sme zasiali v minulosti. A len ten, kto si s pokorou prizná chyby z minulosti, poučený prežitím, môže smelo hľadieť do budúcnosti a víťaziť.

Preto dbajme na to, čo zasievame aj teraz, pretože nás to všetko dobehne. Tak ako následky chybných rozhodnutí, rovnako i následky správnych rozhodnutí, prídu nám do životnej cesty. Ľudia svojimi chybami a myšlienkami zaťažili túto Zem tak, že klesla do terénu temných a preto musí prísť to, čo nás čaká.

Prítomnosť je taká, aká je. Je presne taká, akú sme si ju pripravili, či už v tomto živote alebo v tých predošlých. A bedákanie nad ňou nám nepomôže, no práve prežívaná realita nám môže pomôcť k jej správnemu pochopeniu. K pochopeniu dejov vo Stvorení a fungovaní Zákonov nášho Stvoriteľa. Len treba chcieť!

Bedákanie pomôže a pomáha práve druhej strane, pretože tá z týchto zlých energií žije.

Každý máme v každodennom živote niekoľko príležitostí šíriť Posolstvo svojim bytím v čine a pritom Posolstvo Grálu nemusíme ani spomenúť. Ide o to, preniesť ho do života, premeniť ho v čin! Niekedy stačí len pohľad, slovo.

A príde doba, kedy bude môcť každý prejaviť svoju pevnosť služby Pánovi v čine! 

Preto buďme ostražití pred temnom a jeho rafinovanými pascami, ktorých je viac a viac. Pracujme a dbajme na to, aby nás tá doba nezastihla slabých a nepripravených.

Odporúčanie čitateľom:
Prečítajte si prednášku v Doznievaniach k Posolstvu Grálu, teda zo Slova od Toho NAJSILNEJŠIEHO, ktoré práve všetci dnešní mocipáni prehliadajú a ignorujú a to aj tí, ktorí tvrdia, že slúžia BOHU!
Jedná sa o prednášku 169. Usilujte sa o Presvedčenie!*

Dnes, t. j. na výročie dňa ukrižovania jedného Syna Božieho, pripadá výročie narodenia druhého Syna Božieho - Syna  Človeka. Dátum Veľkonočných sviatkov sa odvodzuje od splnu mesiaca a teda to súvisí znovu s tým Mesiacom a textom, ktorý doporučujeme v príspevku "Susedia"! Ide o tú zhodu na deň 18. apríl, ktorá je pomerne zriedkavá a teda znovu nejde o náhodu.

* Posolstvo Grálu i Doznievania k Posolstvu Grálu si môžete stiahnuť na internetovej adrese www.absolutnapravda.sk (posledné dva odkazy - "Vo Svetle Pravdy" a "Doznievania" v ľavom bočnom paneli na úvodnej stránke)

________________________________________________________________________________________
25.júna 2014

ČO NÁS ČAKÁ

Posledný súd – Koniec sveta

Tieto výrazy sú už iste mnohým známe, ale nie aj ich význam a teda ten správny pojem, nie sú totožné a ich význam je rozdielny, aj keď vlastne spolu súvisia.

Bolo vyhlásených už veľa termínov „konca sveta“, a preto každé upozornenie týmto smerom sa stáva teraz už z tohto dôvodu iba nezaujímavou frázou, alebo aj terčom posmechu. A to vlastne bol aj dôvod určovania týchto termínov, ale hlavne cielený ťah temna, aby potom, keď nastane pravá doba, nikto podobným termínom, ale čo je horšie, ani udalosti samotnej, nevenoval žiadnu pozornosť a naopak nad týmito výrazmi každý iba posmešne kývol rukou.

Lenže posmech sa v krátkej dobe zmení na to najväčšie zdesenie!

Preto pre tých, ktorí neberú tieto výrazy úplne ako scestné, je potrebné vniesť aj do tejto oblasti isté svetlo a priblížiť vážnych hľadačov pravdy ku nej samotnej. Nie je to už teraz ľahké práve z toho dôvodu mnohých falošných informácií a aj termínov.

Ja som napísal, že som „hovoril s mimozemšťanmi!“ Lenže aj tu je mnoho možností, kto to vlastne mimozemšťania sú. Je veľa takých, ktorí ich počúvajú a ani o tom nevedia, ba na stránke bol tomuto fenoménu už venovaný priestor viackrát. Do nášho života je sústavne zasahované z tých jemnejších úrovní, kde žijú aj ľudskí duchovia, teda naši zosnulí, ktorí nás už predišli a nie sú medzi nami. Lenže keď hovoríme o jemnejších úrovniach, nejedná sa vždy aj o úrovne vyspelejšie a dokonalejšie. Temno pôsobí aj v jemnejších úrovniach, ktoré však ešte stále patria k hmotnosti. Potom tu všade okolo nás tvoria bytostní pomocníci, ktorí sa starajú o plnenie prírodných zákonov a riadia prírodu. V hmotnosti sa teda môžeme stretnúť s dobrom aj zlom, čím sa zdokonaľujeme a vyvíjame svojho ducha. Pôsobia tu teda bytosti dobra, ale aj zla. Paralelné svety sú už faktom aj pre vedu, ale chybou zostáva, že tieto poznatky sme vôbec zatiaľ vo svojom živote nezobrali na vedomie a stále žijeme po starom, teda tak, akoby tohto poznania nebolo. Potom sú pre nás ku pomoci, pripravené vyššie bytosti, ktoré sú určené pomáhať všetkým tým, ktorí prejavia záujem. Tieto bytosti sú z tých paralelných svetov a môžu byť nám podobnej hmotnosti, ale aj „nehmotní“, teda z nášho uhla pohľadu, disponujúci už iba jemnejšími najvrchnejšími obalmi svojho ducha, alebo iba duchom samotným. Ba dokonca jestvujú ešte aj bytosti, pochádzajúce ešte z jemnejších úrovní. Toto bolo potrebné uviesť, aby čitateľ nepoblúdil znovu v omyloch.

Preto musím doplniť aj to, že som hovoril s „mimozemšťanmi“, ktorí boli z tej jemnejšej úrovne a moje telo, ako dočasný nástroj každého z nás, bolo účastné iba čiastočne, teda bola zapojená do komunikácie iba určitá časť nášho (môjho) nástroja – mozgu. Každý z nás je vybavený na príjem aj iných frekvencií, ako iba tých, ktoré sústavne využíva. Ja teda nie som žiadna výnimka, ale iba venujem pozornosť aj ladeniu sa na iné frekvencie, teda nie iba tie, ktoré nás stále obťažujú a to väčšinou hlúposťami a zbytočnosťami. Pre takýto príjem sú nevyhnutné ale isté predpoklady, ktoré je potrebné splniť. Svoj prijímač musíte dokázať naladiť! Presne tak, ako všetky nám známe a používané prijímače aj v tejto hmotnosti. Je to vlastne jednoduchý a všade pôsobiaci prírodný zákon rovnorodosti!

Aj toto odbočenie bolo potrebné, aby čitateľ pochopil, čo všetko sa ku nemu môže priblížiť a aj sa ku mnohým približuje podľa už uvedeného zákona. Preto aj toľko rôznych informácií a termínov ohľadom úvodných výrazov, ktoré pochádzajú z rôznych úrovní a majú rôzne smerovania, podľa cieleného zámeru a úrovne, z ktorej sa ku nám dostali. Vyznať sa v tom dnes už nie je také ľahké a preto treba brať na zreteľ isté kritérium hodnovernosti, teda PRAVDY:

Pravé poznanie musí odstrániť každú pochybnosť a dať odpoveď na každú hľadanú otázku!

A takéhoto poznania sa nám už viackrát dostalo, ba viackrát muselo byť doplnené o naše nové poučenia, ktoré vyplynuli z nášho pokroku. Ľudstvo speje stále k novým poznatkom a tomu musí zodpovedať aj duchovný pokrok! Všetky náboženstvá, sú iba prežité a už zaostalé poučenia pre ducha! Treba dodať: pre lenivého ducha! Ten duch, ktorý nie je lenivý, ten je už mimo cirkev a je pri PRAVDE!

Preto cirkev nikdy nepoznala Božieho posla s novým Slovom Božím, zodpovedajúcim práve dosiahnutému pokroku!

Pre lepšie pochopenie uvedeného poslúži nasledovné podobenstvo:

Všetky náboženstvá sú prirodzené stupne v zrelosti tak, ako je tomu aj v zrelosti človeka, ktorý musí prejsť postupne materskou škôlkou, potom základnou školou, neskôr strednou školou a nakoniec vysokou, prípadne až doktorátom.

V každom stupni vzdelania získame teda niečo dôležité, ale následne pochopíme, že bolo potrebné aj pokračovanie a že v materskej škôlke nemožno podať vysvetlenie a žiadať pochopenie jadrového reaktora.

Nie každý však dosiahne až na ten doktorát. A tak je tomu aj v duchovnej oblasti.

Podobného postupu si teda musíme byť vedomí aj v duchovnej oblasti a tak chápať aj rôzne duchovné smery, v ktorých nachádzame časti Pravdy, aj keď mnohokrát časom zneužité a pokrivené.

Musíme si byť vedomí toho, že je to práve tá duchovná oblasť, ktorá je ešte dôležitejšia ako ten doktorát, lebo tam všetko začalo a aj skončí a tá nami neuznávaná jemnohmotnosť predchádzala našej hrubohmotnosti, ktorú jedinú zatiaľ akceptujeme. Bez znalosti o tej jemnohmotnosti a aj stavbe celého stvorenia Božieho, teda aj vyšších svetov, znalosti zákonov v ňom, je naša veda iba nezrelou a okyptenou materskou škôlkou!

V tých materiálnych oblastiach ľudského pokroku, sme pomerne prispôsobivejší a hmotne ľudstvo napreduje, lenže v tých duchovných – dôležitejších, naopak neúmerne stagnujeme, a dokonale sa to prejavuje pri všetkých náboženstvách.

Kňaz, guru, rabín a každý duchovný vodca využíva, ba dokonca zneužíva výdobytky materiálneho pokroku, ale v tých jemu prvoradých, teda duchovných záležitostiach naopak úplne skostnatel a ľpie na starých a dávno prežitých tradíciách, ktoré duchovnému pokroku každopádne škodia, ale čo je podstatné, škodia Pravde a tým hlavne TOMU, za KOHO služobníkov sa vydávajú.

A za tieto činy sa budú v krátkej dobe všetci zodpovedať!

Keby takto nekonali všetci tí, ktorí sa hrdia službou Bohu, tak by dávno bolo došlo k Bohom chcenému zjednoteniu medzi oblasťou duchovnou a tými vednými odbormi, ktoré tvrdia, že bádajú v prírodných vedách. Inšpiráciu by takto získala aj veda, lebo by postupne dochádzalo k jednotným objavom, ktoré by sa doplňovali, a tvorili logický celok, ale nie tak, ako je tomu teraz, že si naopak odporujú a iba z falošnej zdvorilosti sa tolerujú. Iba preto, že každý má za sebou masu stúpencov. Aj keď stúpencov úplne popletených a vzdialených od Pravdy a teda aj vzdialených od Boha a rovnako prírodných – Božích zákonov, ktoré sú pre všetkých jednotné. Stúpencov, ktorí sa navzájom nenávidia, vedú boje slovné, ale aj so zbraňami, každým dňom podávajú dôkazy prestupovania Božích zákonov, ba snažia sa vzájomne vykynožiť. Za tichej, alebo aj verejnej podpory svojich duchovných vodcov!

Po tomto vecnom odbočení pokračujeme vo vytýčenej téme.

Okrem priamych vyslancov od Boha pôsobilo medzi nami, ľudskými duchmi, vždy aj mnoho „prorokov“, teda iba ľudských duchov, ktorí už dosiahli potrebný stupeň duchovného pokroku. A sú to práve títo proroci, ktorí dokážu svoj nástroj naladiť na tie jemnejšie frekvencie a komunikovať s vyššími bytosťami, ktoré plnia vôľu Najvyššieho. Nič teda nepodlieha ľubovôli a ani náhode.

Potom je tu ale celý rad tých, ktorí naopak komunikujú s úrovňami a bytosťami, ktoré idú opačným smerom a plnia vôľu Božieho odpadlíka – „kniežaťa sveta“ (ako ho nazval Ježiš), - Lucifera, ktorý mal tiež pomáhať, ale zlyhal. Zlyhal a zviedol mnoho bytostí a to z rôznych úrovní sveta.

Toto všetko bolo potrebné uviesť ako poučenie, lebo to vyžaduje obsah pre vysvetlenie úvodných výrazov.

Mne sa teda dostalo poučenia na základe mojich získaných poznatkov, ktoré nadväzovali na moje štúdium vlastne všetkých duchovných smerov, ktoré sú dnes známe a prevládajú v názoroch dnešnej spoločnosti. Po istých prežitiach som hľadal vysvetlenia na otázky, ktoré mi postavil do cesty môj život, ale aj okolie a prežitia iných. Po dlhom hľadaní som objavil Absolútnu Pravdu – Posolstvo Grálu (duchovný doktorát), ktorá zodpovedala všetky otázky a pomohla mi ku spojeniu, ktoré nasledovalo a už som ho popísal. Začal som komunikovať na frekvenciách, ktoré mi už na základe toho poučenia boli známe a teda som mohol rozlišovať aj to, odkiaľ prichádzajú. Aj keď treba dodať, že rozlíšiť to nie je vždy ľahké, lebo zvodcovia sú tiež veľmi inteligentní a vedia aj o tom potrebnom poučení. Pre orientáciu a pomoc je tu pre každého vždy SLOVO! TO SLOVO ABSOLÚTNEJ PRAVDY! A TO JE ZÁCHRANA PRED POBLÚDENÍM!

Z tejto jemnejšej úrovne mi bol poradený aj termín, ktorý bude pre nás, teda ľudstvo dôležitý a musím upozorniť, že je veľmi blízky. Neuvediem ho práve z toho dôvodu, ktorý už bol vysvetlený, ba pre samotnú záchranu a duchovné napredovanie, nie je dôležitý. Pre mňa mal plniť iba orientačnú úlohu, pre splnenie úlohy, ktorá bola pre mňa konkrétne určená.

Nakoniec treba dodať, že všade v starých zasľúbeniach sa uvádza: „O tom dni a hodine nevie nikto, iba Otec sám!“

Ani ja teda neviem deň, ba ani hodinu, ale bol mi pošepkaný iba rok! A ani tento rok nie je pre duchovné napredovanie dôležitý, ale môže byť istou výstrahou. Iba to je dôvod, prečo o termíne hovorím! Výstrahou pre všetkých lenivcov v duchu! Pre väčšinu dnešných ľahostajných, ktorí sa pachtia iba za pominuteľnými hodnotami, o ktoré hrdza, moľ a zlodeji aj tak každého pripravia. Keď nie tie menované faktory, tak smrť určite! Aj všetci slávni a bohatí už sú tam, kde z toho, čo nahonobili a napáchali pri tom veľa zla, už nemôžu nič užívať.

Termín teda nie je dôležitý, ale dôležité je niečo iné. Dôležité je poznať význam a skutočné dianie, čo na nás v blízkej dobe čaká!

Posledný súd – Koniec sveta!

Tieto pojmy si však netreba zamieňať a pliesť, lebo nie sú totožné, aj keď sú skutočné, ale každý má iný význam, ba aj iný termín.

„Posledný súd“ je veľmi blízko pred nami, ale „Koniec sveta“ je ešte vzdialený.

„Posledný súd“ je výraz pre pojem, ktorý aj významovo presne zodpovedá názvu, teda má to byť „SÚD“, po ktorom nasleduje oddelenie tých, ktorí sú schopní zaradiť sa do spoločnosti, od tých, ktorých treba naopak od nich izolovať, teda presne tak, ako je to už aj v našej spoločnosti.

Všetci tí, ktorí budú duchovne tak vyspelí, že sa dokážu novovzniknutej spoločnosti DUCHA prispôsobiť, budú aj hrubohmotne telesne zachránení, ale treba dodať, že predsa len čiastočne „zjemnení“ pre nový spôsob existencie a aj novo vzniknutej hrubohmotnosti Zeme. Pre tú novú frekvenciu, ktorá nastane zmenou vyžarovaní, ktoré už dávnejšie pociťujeme a prežívame ako pohromy a katastrofy.

Ostatní budú odlúčení a zaradení do úrovní a na planéty, kde sa znovu vtelia, ba budú musieť dozrievať v tvrdších a rovnorodých podmienkach, ktoré budovali už terajším životom a sú im teda rovnorodé. Musia sa tak zbaviť terajších nerestí, ako to už naznačujú aj všetky staré zasľúbenia a aj mnohí umelci, ktorí nám ich namaľovali, popísali a aj nazvali ako „očistec“.

Po tomto roztriedení – „Súde“, bude teda ešte nasledovať v „nápravnom zariadení“ čas opravy toho, čo sme pokazili a to až do doby „Konca Sveta“, ktorý tiež raz nastane. Lenže znovu nie pre všetkých, ale iba pre tých, ktorí v škole života neuspeli a teda svojho ducha správnym vývojom neprispôsobili tomu, aby mohol jestvovať samostatne, teda dokázal žiť v tej úrovni, z ktorej kedysi, ako nevedomý zárodok ducha vyšiel – z Raja.

Neunikne teda tomuto triedeniu nikto!

Nieto miesta vo Stvorení Božom, v ktorom by sa ukryl, ktoré by ho zachránilo!

AK TO NEVYKONÁ ON SAMOTNÝ!

Pri tomto „Konci sveta“ zanikne iba hmotnosť, teda všetky svety hrubohmotnosti, ale aj jemnohmotnosti, kde žijú ľudské duše po smrti, a zostanú iba duchovné svety a tie ešte vyššie. Hmotnosť bola potrebná iba dočasne pre vývoj toho jemnejšieho - ducha. Má svoj ohraničený čas trvania a stane sa v istom čase prezretou, zbytočnou a nepotrebnou. To ale nebude v celom stvorení Božom, lebo inde svety stále vznikajú, dozrievajú a tiež zanikajú.

Preto všetci ľahostajní otvorte oči a uši. Zobuďte svojho ducha, ktorého unavujete, necháte ho uspávať dnešnými médiami, cirkvami, ktoré vám sľubujú nemožné, lebo tak, ako aj v škole tí, ktorí spoliehali na protekciu, nechávali za seba konať iných, nezískali potrebné poznatky pre skutočný život. V dnešnej ľudskej spoločnosti však možno žiť na úkor iných a väčšina to využíva. Radujte sa spravodliví! Váš čas sa blíži a koniec utrpenia nastane s utrpením pravým, ktoré všetko vyrovná a vyplnia sa staré, ale aj nové zasľúbenia, na ktoré sme už zabudli, alebo ich ani vôbec nehľadali, lebo sme ich nepotrebovali a poslúchali sme tých, ktorí nám sľubovali blahobyt na úkor tých poctivých.

Keď nastane doba zdesenia, keď utrpenie navštívi tých pravých, potom sa vyplní nasledovné:

Mocní zostanú bezmocní, študovaní bezradní, niektorí ľahostajní

začnú byť zvedaví a hľadať PRAVDU!

Potom mnohí začnú túžiť po ZÁCHRANE!

A tá pre nich bude v SLOVE, ktoré musia sami uviesť do života!

________________________________________________________________________________________
20. septembra 2014

PAVUČINA TEMNA
NEVEDOMOSTI

Na našej stránke sme už upriamili pozornosť rôznymi smermi, kde je pozorovateľná očividne aktivita temna, ba aj internet sa už začína plniť informáciami, poukazujúcimi na to, ako je cielene likvidovaná príroda a teda prostredie pre zdravý vývoj človeka a jeho životné aktivity.

Nevedomosť však slávi svoje víťazstvo stále aj v tejto „modernej“ dobe, ako tomu bolo v minulosti, na ktorú sa mnohí pozerajú s pohŕdaním. Zamerajte to pohŕdanie na seba samých a potom sa mnohé zmení!

Niet jedinej činnosti a odvetvia, ktoré by neovládalo temno, ba vlastne neživilo svojimi zdrojmi, ktoré sú nevyhnutné pre chod našej spoločnosti, ale čo je horšie, už pre život každého jedinca. Je to pavučina, dokonale upradená, do ktorej sa musí chytiť a uviaznuť v nej každý, kto chce prežiť! Prežiť je ale nie správny výraz, lebo správnejšie by bolo uviesť: kto chce krátkodobo pretrvať! Jestvuje už iba jediná cesta k záchrane: Roztrhanie tejto pavučiny a vyslobodenie sa z nej! Lenže to už ani jeden ľudský jedinec nedokáže bez pomoci a zásahu VYŠŠEJ MOCI – TOHO PRAVÉHO PÁNA! Tak ako sľubujú dávne zasľúbenia.

Preto všetky rady a poučenia sú iba výsledky ľudskej ctižiadostivosti a pýchy, ak nie sú vedené týmto jediným a správnym smerom.

Všetky tieto nesprávne, ba cielene škodlivé aktivity sú financované tými, ktorí sa snažia o „vyčistenie“ planéty Zem pre tých, ktorí by chceli získať pre seba vhodné prostredie a zbaviť sa pôvodných obyvateľov. Každý, kto si dá aspoň malú námahu, ľahko zistí, že je tu niekto, kto vlastní finančné zdroje, ktoré to všetko umožňujú. Všetky štáty sú zadlžené a veriteľ zostáva neznámy. Pátrajte po ňom a zistíte, že všetky cesty vedú jedným smerom a je jedno, či sa jedná o nepravých ochrancov prírody, vedcov, lekárov, technikov, médiá, cirkvi, školstvo a nakoniec aj politiku. Všetko sú to jednotlivé vlákna už spomenutej pavučiny, v ktorej sme už všetci odchytení!

Už bolo uvedené, že zostávajú iba dve cesty:

Služba Pravde – diery v pavučine – prázdne vrecká!
Ignorovanie Pravdy – údržba pavučiny – plné vrecká!

Je málo takých, ktorí si zvolia prázdne vrecká a teda službu Pravde – Absolútnej Pravde!
Treba však mať na pamäti: Výraz Pravda Absolútna je nutné chápať z pohľadu svojho pôvodu, teda z pohľadu Tvorcu celého stvorenia. Iba v Jeho chápaní je skutočne „Absolútnou!“ 
Z pohľadu príjemcu tejto Pravdy, to už prestáva byť v platnosti, lebo jej pochopenie nie je „absolútne!“

Príjemca sa posúva po špirále štyroch „P“ – pochybnosť – protest – poznanie – pravda! V rozmere času sa závit špirály zopakuje a začneme znovu: pochybnosť – protest – poznanie – pravda. Až na vrchole tejto špirály sídli „Absolútna Pravda“!

Pre príjemcu je získanie Absolútnej Pravdy nedosiahnuteľné, ale to nevylučuje jej jestvovanie. Iba uvedomením si tejto skutočnosti sa stáva príjemca múdrym a zároveň pokorným. A to je poslaním „Absolútnej Pravdy!“ V tom názve je zámer, upozorniť na túto „Absolútnu Pravdu“! Nie teda snaha o vystatovanie sa, že je vlastníctvom toho, kto sa ju snaží prijať! Tento výraz nie je nový a je známy už päť tisíc rokov.

Bez prostriedkov sa v dnešnej spoločnosti žiť nedá a preto služba Pravde zostáva iba vzácnou výnimkou. Môže si to dovoliť iba málo závislý človek od spoločnosti a aj tých smerov, v ktorých môže byť nezávislý, je veľmi riedko. Je iba málo takých, ktorí vedia, komu a akému cieľu slúžia, a ostatní sú iba využívané obete vlastnej hlúposti. Diery v pavučine sú teda v priamej úmere s prázdnymi, teda tiež deravými vreckami! Temná elita ľahko zistí, kde je v pavučine slabina a hneď priškrtí zdroje týmto smerom. Je to tak, ako aj s pavúkom, ktorý ľahko zistí, že v pavučine je korisť, alebo diera. Tieto obete sú vodcami štvaní voči iným obetiam, využívaní na každom poli ľudskej činnosti, pri všemožných ideológiách, v mnohých cirkvách a sektách, v politických stranách a v každučkom vlákne uvedenej pavučiny. Všade po Zemi to vrie v rôznych formách a aktivitách za jediným cieľom – pripraviť prostredie pre nových nájomníkov!

Lenže v Pravde nám bolo zvestované: „Temno nakoniec bude slúžiť iba Svetlu!“ A to sa plní dokonale, lebo pri všetkých týchto aktivitách sú odstraňovaní vlastne menejcenní jedinci, ktorí nie sú zrelí pre NOVÚ DOBU PO OČISTE! Špinavú prácu pre Svetlo vykoná teda temno samotné. Zamyslite sa preto všetci, ktorí ste sa nechali rozoštvať svojimi vodcami a prestaňte im slúžiť v temnote nevedomosti, neudržujte pavučinu, ktorá vás už nepustí zo svojich osídiel, pokiaľ v nej nezahyniete.

Takto by sa dalo pokračovať do nekonečna a vyratúvať všetky vlákna pavučiny, lenže je to zbytočné, lebo tá sa rozprestiera už nad celou Zemou. Všetky jednotlivé vlákna tvoria dokonalý celok, ktorý treba zničiť globálne. A ukážte mi takého vodcu, ktorý to dokáže. My sme Vám HO ukázali a stále vás ku Nemu vedieme. Lenže stále zbytočne! Nesnažte sa trepotať v tejto pavučine, ale stačí zobudiť svojho ducha a sám sa, keď aj v tichosti, začne pripravovať na NOVÚ DOBU.

DUCHOVNÝ BUDÍČEK JE VEĽMI BLÍZKO!
AK PRESPÍTE AJ TENTO MEDZNÍK, UŽ SVOJHO DUCHA V SEBE 
UMŔTVITE ÚPLNE!

________________________________________________________________________________________
18. októbra 2014

SÚČASNÁ REALITA 
 

Ľudia dennodenne prežívajú svoje príbehy. Väčšina z nich ani netuší, že prežíva spätne účinky svojich minulých previnení. A už vonkoncom nerozumejú dianiu okolo. Či je to v ekonomike, politike, zdravotníctve alebo v školstve, skrátka vo všetkých oblastiach života, sme svedkami úpadku.  Ľudstvo dospelo do bodu, kedy  môže vidieť tento úpadok. Môžeme vidieť, ako keby sa celý hmotný svet rozpadal, odumieral. Ak si človek dá tu námahu a začne pozorovať toto dianie, pochopí, že je to tak. Teraz mi dovoľte, aby som sa s vami podelila o svoje vlastné pozorovania našej súčasnosti.

Ekonomika
Pracujem v ekonomickej oblasti a mojou povinnosťou je sledovať zmeny zákonov, ktoré sa schvaľujú, pretože to potrebujem k svojej práci.  No uvedomila som si, že to nie je možné, sledovať všetky zákony, nariadenia, vyhlášky, metodické usmernenia, ktoré aj tak budú platiť iba chvíľu a nahradia ich iné. Naša ekonomika je mŕtva. To, čo nazývajú hospodársky rast je pád do chaosu, kde majú príležitosť „zarobiť si“ rôzne finančné skupiny, no poctiví podnikatelia sú šikanovaní úradmi, takže veľká väčšina z nich radšej ukončuje svoje podnikanie. Mám klienta, ktorého firma obhospodaruje okolo 1000 hektárov pôdy, má nemalé stádo dobytka, ktoré chová na mäso, zamestnáva 25 ľudí. Je nútený žiť z úveru, ktorý spláca dotáciami od štátu. Nikomu nie je nič dlžný, platí načas všetky dane aj odvody. Aby mohol založiť novú úrodu, potrebuje nakúpiť osivá, chemické postreky, naftu, techniku. Samozrejme, že si z týchto nákupov môže odpočítať DPH, to znamená, že mu ju štát musí vrátiť. Keďže v danom mesiaci nemal žiadnu vlastnú fakturáciu, lebo to bolo pred žatvou, teliatka iba rástli a nemohli sa predať, vznikol mu nadmerný odpočet v dosť vysokej sume. No túto daň musel zaplatiť svojim dodávateľom, lebo oni ju musia dať štátu. Takže musí čakať, až mu ju daňový úrad pošle späť. Čaká sa zhruba 3 mesiace. Už sa nevedel dočkať, kedy peniaze dostane, no nedočkal sa. Týždeň predtým, ako mali dôjsť peniaze, došlo oznámenie o daňovej kontrole. No nie z nášho daňového úradu, ale až z krajského a to z dôvodu vysokej vrátky dane. Tam začalo vypočúvanie podnikateľa, ako keby bol obvinený z ťažkého zločinu. Musel presne popísať svoju činnosť, prečo mu vznikol taký vysoký odpočet dane, prečo nikomu nič nefakturoval a keď sa ho kontrolórka nakoniec opýtala, nech jej vysvetlí, čo myslel pod pojmom prvovýroba, rezignoval. Nemala ani poňatia, čo jej vysvetľuje. Od toho času prešlo viac ako pol roka a kontrola ešte stále nie je ukončená, pretože na to majú rok. Sú aj takí, ktorí nedostali svoje peniaze viac ako rok. Preto si myslím, že naša ekonomika je mŕtva. Štát porušuje zákon rovnováhy,  lebo aj pre neho platí, že len keď dávame, môžeme dostávať a iba tak môžeme dosiahnuť prosperitu. 

Zdravotníctvo
Mám priateľku, ktorej zomrel manžel. Veľmi ju to zasiahlo, lebo bol chorý iba 2 mesiace. Mal rakovinu pľúc. Od tej doby prešli viac ako 4 roky, no ona sa trápi stále rovnako. Svojim sebectvom sa postavila nad Božiu vôľu, ktorá povedala, že jej manžel musí odísť. Po pohrebe, keď sme sa spolu rozprávali, vo svojom zúfalstve prejavila túžbu ísť za ním, lebo tu bez neho nedokáže žiť. Dohovárala som jej, že seje smrť. Čo môže zožať? Dnes po 4 rokoch má aj ona rakovinu. Ochorela ani nie pred mesiacom a už jej zistili posledné štádium choroby.  Chytila sa „poslednej záchrany“, ktorú jej lekári ponúkli – chemoterapiu. No aký môže byť výsledok? Žiadne vyzdravenie, kým nebude prebudenie. A to jej lekári nevysvetlia. Preto tvrdím, že naše zdravotníctvo je mŕtve. Žiadnymi liekmi sa človek nevylieči, ak sa neočistí duchovne, lebo čo človek zaseje, to musí zožať. Kým toto nebudú lekári  akceptovať a vysvetľovať pacientom, nebudú uzdravovať, budú len donekonečna liečiť a ľudia budú umierať. Preto len smutne sledujem, ako pomaly moja priateľka odchádza.

Každý človek je na určitej priečke duchovného poznania. To znamená, že každý je jedinečnou osobnosťou, teda nemôže byť ani v liečení rovnaký postup pre každého. Podľa svojej duchovnej výšky človek prijíma aj postup liečenia v prípade choroby tela. Ten, ktorý je plný strachu o seba, jeho myslenie je zamerané iba na hmotné veci, ten prijíma postupy súčasnej školskej medicíny. Čím je človek otvorenejší prijímať aj vyššie poznanie, tým skôr príjme alternatívne postupy liečby a teda má aj šancu sa zo svojej choroby dostať. Taký človek berie svoju chorobu ako cestu k odčineniu svojich minulých previnení.

Žiaľ, súčasná realita je taká, že väčšina prijíma postupy oficiálnej medicíny.  Spoločnosť dopláca na neznalosť prírodných – Božích zákonov. Ľudia sú chorí nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. Čo sú psychosomatické problémy sme  vysvetľovali v príspevku „Schizofrénia“ (pozn. príspevok sa nachádza v priečinku „Pôsobenie temna“). Najlepší príklad dnešných dní je prípad mladej českej ženy, ktorá s touto diagnózou usmrtila 16 ročného chlapca. Žena akoby bez vysvetliteľnej príčiny napadla mladé dievča v škole. Chlapec dievča bránil, preto sa žena postavila proti nemu a dobodala ho. Teraz sa skúma, prečo bola žena prepustená z psychiatrického liečenia.

Hľadá sa vinník, ktorý to zapríčinil, ale vinná je celá spoločnosť so svojou ideológiou, ktorá neuznáva tú väčšiu a dôležitejšiu časť stvorenia Božieho – JEMNOHMOTNOSŤ! Pokiaľ toto poznanie nebude súčasťou našej ideológie, bude ľudstvo blúdiť.  Matka psychicky narušenej ženy  považuje svoju dcéru za „stratenú a strápenú dušu, ktorá si svoju chorobu neuvedomuje“. Áno, neuvedomuje, lebo tomu telu velí niekto, kto si privlastnil jej dušu. Nie je chorá, je len posadnutá duchom, ktorý už nemá vlastné hmotné telo, ktorým by mohol prejaviť svoju vôľu, tak hľadá niekoho, kto je duchovne taký slabý, že mu to umožní.  

Politika
Denne sledujeme vyhrocovanie konfliktov jak na domácej, tak na celosvetovej politickej scéne. Už to musí byť naozaj slepý a hluchý človek, aby si to nevšimol. Vládnu nám fanatici túžiaci po moci. Žijeme na pokraji svetového konfliktu, ktorý, ak by prerástol do vojnového, mohol by zničiť život na Zemi. Napriek tomu, že to ľudia vidia, znovu a znovu si volia tých istých ľudí, ak nie horších a čakajú, že „bude lepšie“. No lepšie už nebude. Zákony sa schvaľujú na mieru niekoľkých mocných, politici sú skorumpovaní a svojim falošným vystupovaním hrajú divadlo, v ktorom pôsobia ako najväčší ochrancovia ľudu.  Politici nevedia hospodáriť so zverenými hodnotami štátu a vedú krajiny do krachu, z ktorého ich chcú vyviesť hlúpymi reformami, zadlžovaním a večným „uťahovaním opaskov“.
Preto tvrdím, že politika je mŕtva.

Školstvo
Dnešné školstvo je vedené na učenie nepotrebných vecí. Učivo je zamerané na to, aby mali deti v činnosti predný, rozumový mozog.  Stále sa hovorí, že deti by nemali sedieť niekoľko hodín pri počítači, no napriek tomu ich učitelia zaťažujú nezmyselnými projektmi, ktoré je potrebné práve na počítači zhotoviť. Dnes sa dieťa pri príprave na vyučovanie bez počítača nezaobíde. Vkladá si do mozgu informácie, ktoré v reálnom živote nikdy nebude potrebovať. Učí sa mŕtve frázy.  Potom mu nezostáva čas na také detstvo, aké sme zažili my, pred päťdesiatimi rokmi. To boli ulice plné kriku detí. Dnes sú ulice pusté a tiché, lebo deti sedia doma pred počítačmi, zaťažení úlohami, chodia na krúžky a doučovania, musia pokračovať v štúdiu väčšinou na gymnáziu, lebo podľa dnešnej filozofie, len ten je schopným a cenným človekom, ktorý má aspoň jednu vysokú školu. Takto vyučený mladý človek nemá ani potuchy, že existuje aj iný svet, ktorý je pre neho podstatnejší. Mladí ľudia často unikajú, za pomoci povzbudivých látok ako je alkohol a drogy, do vymyslených svetov, z ktorých je veľmi ťažké sa oslobodiť. Mladým chýbajú vzory v rodičoch, starých rodičoch, v učiteľoch. 

Vážení priatelia, ak ste dočítali tieto riadky, prosím, pozrite sa okolo seba, otvorte oči a pochopte vážnosť doby, ktorú žijeme. Sme na konci jednej éry, po ktorej príde buď vzostup alebo pád. Podľa toho, čo si ktorý z nás zaslúži. Je tu doba, kedy môžeme pre svojho ducha urobiť veľmi veľa. Záleží iba na nás, či sa budeme pasívne pozerať na dianie okolo nás a spoliehať sa nato, že to „mocní opäť za nás vyriešia“ a my si budeme ďalej v pokoji nažívať a postupne ničiť celú planétu, alebo nájdeme v sebe silu a zmeníme svoj život tým, že zmeníme svoje myslenie a zbavíme sa svojich zlých povahových vlastností, no hlavne, nebudeme robiť donekonečna tie isté chyby.  Aj preto je tu pre nás záchrana, ktorú prezentuje naše rádio. Všetci, čo tu prispievame čerpáme z jedného zdroja, zo živého Slova, ktoré je našou povinnosťou nájsť a podľa neho žiť.

Umenie
Nasledujúce riadky sú pohľadom na umenie od ďalšieho prispievateľa na stránku Rádia Záchrana.

 „Umenie je činnosť ducha“. „Umenie má ducha umelca i divákov povznášať k svetlým výšinám.“ Tak by to malo byť. Jedine to je to pravé UMENIE! Ale je to tak??? Už aj do umenia sa na začiatku 20. storočia votrel rozum, ktorý chce v každej oblasti odstaviť ducha. Nastúpili pokrivené, zdeformované tvary ľudí, zvierat, vecí a kadejaké pochybné machule, nad ktorými dnes tí otupení, alebo pyšní uznanlivo tlieskajú. A keď prostý a priamy človek povie, že sa mu to nepáči, tak sa na neho dívajú povýšenecky, pretože je to podľa nich chudák, ktorý umeniu „NE-ROZUM-IE“. To je ono, vníma ešte citom a nie ako oni – iba pokriveným rozumom!

Samozrejme nie každý umelec je rozumom spútaný, u mnohých ide ešte o skutočnú umeleckú tvorbu. Ale pozrime sa na to, aké umenie sa nám dnes najčastejšie ponúka!

Keď zájdete do divadla, tak zistíte, že celkom bežne po javisku pobehujú polonahé i nahé ženy i muži, predstavenia sú často povrchné, prvoplánové a divák si z nich neodnáša žiadne hodnoty, ba práveže naopak! Reč je nie len o činohre, ale i o tanečných divadlách a aj o opere. A umelci, len aby mohli robiť to, po čom túžia, a aby mohli prijímať potlesk divákov, donekonečna sa prispôsobujú a zapredávajú seba i svoj talent, ktorý mal byť ich darom, ktorým mali slúžiť ostatným – na onej ceste k výšinám!

Okrem toho všade vládne protekcia a známosti. Dnes môže byť vlastne hercom či spevákom každý, kto si to zaplatí, či inak vybaví, bez ohľadu na to, či na to danosti má alebo nie. Nerozhoduje o tom ani to, či sa to divákovi páči alebo nie, ten už je väčšinou tak otupený, že príjme všetko, čo sa mu ponúkne.

Tému TV a jej programov radšej ani veľmi neotvárať. Samé násilie, ľudskosť urážajúce reality show, a hlúpe, povrchné seriály.

Aké je to úžasné, keď človek tu i tam natrafí na hodnotný film alebo peknú rozprávku! Rozprávky...v bývalom Československu sa nakrútilo veľa pekných rozprávok. Zamýšľal sa niekto nad tým, prečo tie moderné už nedokážu byť také krásne? Prečo už nemajú tú atmosféru? Veď často princezná, ktorá má byť dobrá, má pohľad kokety! Ani rytieri a princovia na tom nie sú o veľa lepšie. Ako môžu byť takto vzorom nejakej cnosti, ktorá má formovať deti a potešiť tiež dospelých?!

Skúsim teraz vybrať len pár z mnohých mojich skúseností. Na začiatok ešte dodám, že ani ja som sa nie vždy zachovala úplne správne a mnohé by som už dnes urobila inak.
Za zmienku stojí napríklad moja bakalárska práca s názvom „Etika herca ako súčasť jeho profesie“. Tému som ani nevymyslela ja, bola medzi ponúkanými a mňa zaujala. Poňala som ju tak, že som si vzala za základ Desať Božích prikázaní, ktoré som – pomocou vysvetlenia Abdrushina v Posolstve Grálu – rozobrala po a., všeobecne (s citáciami zo Slova) a po b., vo vzťahu k hereckej profesii a snažila som sa touto prácou nájsť ideál herca. Konzultant moju prácu podporil, bol to profesor – jazykovedec. Oponentka – profesorka herectva, mi však napísala veľmi zlý posudok, v ktorom tvrdila veci, ktoré som vôbec nepísala a vyvodila záver, že som silná „kostolníčka“. Keď som vošla do skúšobnej miestnosti, mala som pocit, že sa idem obhajovať na súde a že mi ide o život. Úvodom som povedala, že sa neradím k nijakej cirkvi ani náboženstvu, že nie som ani len pokrstená, ale že uznávam všetko pravdivé, nech sa to nachádza v ktoromkoľvek náboženstve. Nasledoval údiv profesorov, lebo s týmto nerátali. Potom som zrazu cítila v sebe obrovskú silu a rázne, vecne som obhajovala prácu, rozprávala o čom som písala, čo som pochopila, čo cítim a čo si myslím. Napokon som dostala z práce A- čko a ešte za mnou prišiel jeden starý pán, prizvaný odborník na slovenské divadlo, aby mi osobne pogratuloval a povedal, že sa s takou prácou ešte u študenta nestretol. A potom povedal: „Vy sa musíte asi veľa učiť, však?“ Presne dokazujúc, že ľudia veria, že hodnoty možno získať len dlhým štúdiom. Len som mu udivene odpovedala, že: „Ani nie.“ Aká škoda, že som mu trefne nepovedala: „Na toto poznanie mi stačí jedna jediná kniha a tou je Posolstvo Grálu!“ Ale človek sa učí na vlastných skúsenostiach!

V štvrtom ročníku na VŠ som dostala ponuku v divadle na preobsadenie v už hranom predstavení, pretože jedna herečka odchádzala preč. Spontánne a nerozvážne som s nadšením súhlasila. Potom mi dali CD s predstavením, že si ho mám najskôr pozrieť. Bolo celé pochmúrne, depresívne, temné a pointa predstavenia nebola ani poučná, ani neniesla nijakú hodnotu. Navyše herečky mali minišortky a sieťované pančuchy, ako ľahké ženy. To som si povedala – že to by som si vybojovala, že ja takto obnažená nebudem, ale ten obsah... Napokon som zašla za pani riaditeľkou divadla, že sa jej ospravedlňujem, že mením rozhodnutie, ale že som si to rozmyslela. Snažila som sa jej svoj postoj vysvetliť, ale ona ma napriek snahe, nedokázala pochopiť. Nechápala, ako môže – ešte mladá herečka odmietnuť takú hereckú príležitosť a bola presvedčená, že to musí súvisieť s nejakou mojou traumou, ktorú podľa nej mám a s ktorou by som sa asi musela v predstavení konfrontovať. Vravela som jej, že ja nijakú traumu nemám, že som nebola v detstve zneužívaná a ani nič podobné a že nemám problém hrať o týchto témach – ak – to, kam bude pointa toho smerovať, bude niečo hodnotné.

Po VŠ štúdiu sa naskytla príležitosť zahrať si v jednom seriály a brala som to ako príležitosť ako sa priučiť filmovému herectvu. A postupne som sa aj priučila. Ale viac tomu, ako to tam funguje. Je tam síce zopár srdečných a skvelých ľudí, ktorí sa nevyvyšujú a nováčikovi naopak pomôžu. Ale väčšina sa díva zhora a skoro nikto nikomu nedôveruje. O to viac, ak cítia a vidia, že ste niečím iný. Už len napríklad môj úsmev. Patrím ku tým ľuďom, ktorí sa prosto usmievajú celkom často, teda vždy, keď majú radosť. A dôvodov na radosť je predsa stále veľa, aj vtedy, keď človek súčasne cíti aj bolesť. A tak som sa stretla s tým, že som bola spočiatku považovaná za takú, ktorá sa pretvaruje. Hoci práve to som badala u iných! Po približne mesiaci spoločne stráveného času sa však každý postupne prejavil a tak sa postupne ukázalo, kto aký naozaj je. Myslím, že aj na základe toho mnohí pochopili, že sa vôbec nepretvarujem a začali ma mať práveže radi, lebo som im vraj zlepšila vždy náladu. Boli však i takí, ktorých moja inakosť stále dráždila a ako som sa potom dozvedela, medzi sebou ma prezývali s posmeškom: „Jana z Arcu“.

Dnes už  pracujem ako herečka iba minimálne, práve z toho dôvodu, že nemám príležitosť šíriť týmto spôsobom to, čo je správne. Učím na základnej umeleckej škole a snažím sa prostredníctvom divadelného umenia, vychovávať deti a mládež k morálnym hodnotám a snažím sa im poskytovať akýsi protipól k „normálnej škole“, kde pracujú iba s rozumom a kde na to podstatné už nezostáva čas.

Môžem teda z osobnej skúsenosti potvrdiť,  že aj umenie je v rozklade. Kde neprebral rozum vládu nad citom – teda nad tvorbou ducha, tam nechal votrieť sa všetky neresti, v ktorých sa pod pláštikom umenia vyžívajú – ako tvorcovia, tak i diváci. Nemôže to priniesť nič iné, ako zánik.

* * *

ŠKODY NA NÁŠ ÚČET

Nasledujúce riadky sú doplnením textu „Súčasná realita“, v rozšírení na iné, ale súvisiace oblasti ľudských aktivít. Aj keď týmto informáciám sme už venovali na stránke pozornosť, teraz dozrela doba, ba realita poskytla dôkazy, ktoré sa už nedajú prehliadnuť ani zaslepeným, ba keby to vedeli a sledovali kompetentní, museli by aj oni samotní zmeniť svoj pomýlený názor.

Poľnohospodári sú tí, ktorí živia národ a majú najťažšiu pozíciu v porovnaní s inými odbormi. Ja medzi nich nepatrím, ale stále som s nimi spolupracoval a bol v styku a poznám ich problematiku, ktorá sa vlastne vždy prelínala s tou mojou aktivitou, ba tomu tak aj v budúcnosti bude.

Okrem ťažkostí zo strany úradov, nepriazni počasia posledných rokov, strpčuje im život aj hlúposť nariadení niektorých iba ctižiadostivých jedincov, ktorí sa titulovali „ochranári“! Musia znášať enormné škody od chránených druhov zvierat a teraz konkrétne medveďov, ktorých chránia dávno prežité zákony, ktoré mali byť dávno zmenené. Medveď stojí na vrchole potravinového reťazca a nemá žiadnych nepriateľov, okrem človeka. Dnes je už taká situácia, že už ani človek nie je jeho nepriateľom, ale je tomu naopak, čo má za následok, že už aj človek – poľovníci sa obávajú chodiť do revíru a poľovať vlastne v medziach zákona, ale musia využívať automobily, z ktorých sa nie celkom legálne poľuje, lebo odísť večer z posedu pešo temnou nocou je riskantné.

Už veľký učiteľ ľudstva – Ježiš nás poučil, že treba pomáhať slabým a nie silným, lebo tí pomoc nepotrebujú. Medveď určite nie je ten slabý jedinec a teraz už vôbec nie je ničím ohrozený. Keby všetci poškodení žiadali odškodnenie, a ochranári by nemohli na odškodnenie využívať zdroje vlastne samotných poškodených a nás všetkých ostatných, tak by veľmi rýchlo došlo k náprave. Škody, ktoré musia znášať a dôkazy o tom nájdete na záver tohto textu. Pričom tieto škody nie sú ešte zďaleka tie úplne extrémne, ale určite sú dostačujúce. Za tou kukuricou, ktorá bola poškodená, boli totálne zničené aj stromy sliviek, ktoré polámali medvede ešte v stave nezrelosti ovocia a všetko obrali. Je to stav na zaplakanie pre tých, ktorí to musia znášať.

Neznalosť Božích zákonov spôsobuje všetky problémy, skúsenosti získané počas vekov zmenili hlúpe novoty, ktoré ešte nikto v praxi neoveril a preto musia na tento stav doplácať všetci, ktorí sa chcú živiť poctivo a nevadí tento stav iba tým, ktorí žijú na úkor druhých a smelo ich môžeme nazvať parazity spoločnosti. Nechajte si už konečne otvoriť oči všetci, ktorí sadáte ku stolu plnému potravín a skúste sa vžiť do situácie toho roľníka, ktorý je vlastníkom tej kukurice, alebo toho popísaného sadu sliviek a ktorý sám sadá ku stolu o hodne chudobnejšiemu. Nezastane sa ho nikto, ba každý sa ho snaží využiť a „poradiť“ mu, ako sa stať ešte biednejším.

Vrhli sme bumerang a očakávajme jeho návrat.
Počítajme, že aj nás zraní! 

________________________________________________________________________________________
12. novembra 2014 a doplnenie 19. novembra 2014
 

ZASĽÚBENIA

Pre tých z vás, ktorí ste neboli účastní diania v roku 1998, či už kvôli nízkemu veku alebo vás táto dôležitá udalosť „minula“, resp. ste jej nevenovali vtedy pozornosť, poslúži tento príspevok.

Ale rovnako môže poslúžiť i tým, ktorí jej boli účastní, ale z rôznych dôvodov neprijali dar, ktorý bol ľuďom ponúknutý, prípadne ho vtedy aj prijali, ale potom sa rozpŕchli a na nájdený poklad zanevreli. Poprípade začali vznikať ďalšie rozbroje medzi čitateľmi Posolstva Grálu a aj Večných zákonov.

Skúsime teraz naozaj v úplnej skratke priblížiť onú dobu, aby čitateľ pochopil ďalšie súvislosti.
V roku 1997 vyšiel na Slovensku prvý diel knihy Večné zákony od pani Natálie de Lemeny Makedonovej. S veľkými problémami, ale neopísateľne statočne a úspešne napísala potom i druhý diel a napokon i posledný - tretí – v ktorom odhalila Tretie fatimské proroctvo, utajované cirkvou. Táto mimoriadna osobnosť spôsobila na Slovensku i v okolí veľký rozruch. Na jednej strane mala veľa prívržencov – čitateľov, ktorí vďaka jej knihe pochopili svoj zmysel života, fungovanie večných - Božích zákonov a naplnilo ich to neopísateľným šťastím. Na druhej strane ju cirkev vyhlasovala za falošného proroka, poza chrbát proti nej zbrojila, pretože jej bola doslova “nepohodlná”. Verejne sa však s ňou do priamej diskusie žiaden cirkevný hodnostár nikdy nechcel dať a ani nedal, pretože bolo jasné, že by voči Pravde a vecným dôkazom – neobstál.

Knihy Večné zákony 1., 2. a 3. diel, sú vlastne skráteným Posolstvom Grálu, Slovom odetom v modernejšom šate, ľahšie pochopiteľnejšom pre dnešného človeka. Ku tomu doplnené o nové dôležité informácie a proroctvá.

Nová informácia je tá, že logicky a v súlade s večnými - Božími zákonmi, vysvetlila "príchod v oblakoch", teda tú skutočnosť, že budú pri tom účastné mimozemské civilizácie, o ktorých sa autor Posolstva Grálu zmienil iba okrajovo a stručne, lebo už bolo jasné, že počas Jeho vtedajšej inkarnácie ku tomu nedôjde a bude to vyhradené budúcnosti a teda aj konkrétnejšie informácie prenechal pre to nové - budúce splnenie zasľúbenou osobou.

Pani Makedonová napokon sama spoznala, Bibliou podložila a zverejnila svoj vyšší duchovný pôvod. Ako Prakráľovná, mala v roku 1998 na Slovensku porodiť Syna Človeka - Imanuela, ktorý sa má stať vládcom Tisícročnej ríše, po poslednom súde na Zemi.

Mnohí čitatelia Posolstva Grálu ju “neuznávali”, pretože nedokázali prijať tú istú Pravdu podanú inak a doplnenú o ďalšie skutočnosti.
Jej pôsobenie bolo na Slovensku – ako priamo napísala – vo vyvolenom národe, a jej poslanie bolo úzko späté s pôsobením vtedajšieho politického vodcu, resp. vysokej duchovnej osobnosti, ktorá v tej dobe pôsobila v jeho tele. Hoci sa osobne nikdy nestretli, poslala mu list, a čo je podstatné, obaja si správne plnili svoju úlohu. Politický vodca mal Slovensko chrániť hmotne, ona prostredníctvom svojej knihy duchovne prebúdzala ľudí a sama mala byť mostom pre príchod Syna Človeka – Imanuela.

Blížil sa november 1998. Politický vodca síce voľby vyhral, ale nedostal toľko hlasov, aby sa k vládnutiu aj dostal a tak ho ostatné politické strany “vyšachovali” a do vlády sa nedostal.

Na Slovensku vládlo vzrušenie, pretože nehmotné tehotenstvo pani Natálie, z ktorého sa mal napokon narodiť Imanuel – riadne hmotne, pokročilo. Jedna strana ľudí jej verila – pretože pochopila jej poslanie a ich duch sa prebudil. Niektorí, ktorí boli duchovne ešte ďalej, vedeli si toto nehmotné tehotenstvo logicky zdôvodniť podľa Božích – prírodných zákonov, teda vedeli, že nie sú v nijakom smere obchádzané, len naplnené! Druhá strana ju pokladala za blázna alebo podvodníčku, ale určite nikto z týchto odporcov nechápal, ako môže s takou istotou tvrdiť, že sa jej Imanuel narodí, v konkrétny mesiac – november, a teda dáva “v stávku” samú seba. Nechápali, ako môže s takým pokojom a silou trvať na tom a byť si tým absolútne istá. Ona napriek všetkému do poslednej chvíle šírila Pravdu – privádzala ľudí ku knihe Večné zákony a Posolstvo Grálu a oznamovala budúce narodenie Imanuela a jeho dôvody, podávajúc dôkazy svojich tvrdení. Verejne to opakovane prezentovala v rádiách, TV a vo verejných vystúpeniach.

Potom sa stalo to, že 4. 12. 1998 pani Natália odišla z tohto sveta pri ZÁHADNEJ - ZVLÁŠTNEJ autonehode v blízkosti Slovenskej Ľupče.

A tu nastalo ďalšie trieštenie medzi ľuďmi – v pochopení a nepochopení toho, ČO SA TEDA NAPOKON V OHLASOVANÝ TERMÍN NARODENIA IMANUELA  28. 11. 1998 STALO ???

Odporcovia sa tešili a brali to ako “dôkaz”, že bola falošná prorokyňa a bola potrestaná. Prívrženci sa začali názorovo trieštiť, viacerí odpadli a uzavreli to tak, že sa to nevyplnilo.

Vtedy napísal jeden čitateľ Slova knihu, v ktorej sa snažil objasniť tieto skutočnosti. Kniha má názov Proroctvá vo Svetle Pravdy.
Odovzdávam mu teraz slovo:

***

KRITICI AUTORKY VEČNÝCH ZÁKONOV BY MALI VEDIEŤ:
Za to, že majú oni, ba všetci Slováci už pôvodné a čisté Slovo Posolstva Grálu, patrí vďaka v prvom rade autorke uvedenej knihy!

Bola to ONA, ktorá rozvírila pokojnú, ale kalnú hladinu názorov, tvorenú čitateľmi Slova! Na Jej podnet začali niektorí pátrať po odpovediach na otázky, ktoré nedostávali, v dovtedy dostupnom Slove a dokonca niektorí, ako aj ja sám, hľadali chybu nepochopenia v sebe.

Pri hľadaní uvedených nejasností a dôležitých informácií, som ja osobne zistil, že jestvujú viaceré verzie Slova a v nich je väčšina tých nejasností vysvetlených a chýbajúce, ale veľmi dôležité state doplnené.

Preto som si ja osobne, najskôr iba sám pre seba, zostavil nové Slovo, ktoré pozostávalo zo všetkých dostupných textov tohto Slova. Jednotlivé verzie boli písané rozdielnym písmom. A toto viacúrovňové Slovo mi otvorilo oči a osvetlilo dianie, ktoré túto skutočnosť spôsobilo; zároveň dalo odpovede na otázky, ktoré dovtedy neboli zodpovedané.

A bola to táto zostava viacúrovňového Slova, ktorú som využil na to, že som presvedčil prekladateľa dovtedajšieho (trojzväzkového) Slova, ktoré bolo iba dostupné, ku tomu, aby sme sa spoločne pustili do dôležitej a náročnej práce – sprístupniť pôvodné Slovo a teda opraviť to pokrivené!

Aké však bolo moje prekvapenie, keď som osobne zistil, že autorka VZ nevie o tom, že jestvuje viac verzií Slova, ale podala informácie, ktoré boli iba v tom, dovtedy nedostupnom Slove!!!

Pre mňa to bol jasný dôkaz toho, že je pri prameni živej a isto čistej vody, z ktorej nám dáva napiť. Moje presvedčenie o Jej pravosti teda nie je žiadna pochybná teória, ale samotné prežitie faktov. A boli to tie fakty, ktoré rozhodli o tom, aby som toto očistené Slovo poskytol všetkým ostatným, ktorí poctivo hľadajú Pravdu! V mojom prípade to teda nebola iba teória a ani špekulácia lenivého ducha, ktorá rozhodla o mojom smerovaní, ale čistá túžba po úplnej Pravde, ktorá bola doložená tvrdou prácou na Slove, ktoré som ja osobne celé napísal na počítači z predlohy, ktorú som dostával od prekladateľa.
O pravdivosti tohto môjho slova jestvujú písomné dôkazy!

Lenže vtedajším, ba ešte aj mnohým terajším kritikom, nechýbalo vtedy, ale ani teraz úplné a čisté Slovo, lebo preberajú iba cudzie názory, nakoľko ich duch je lenivý ku tomu, aby samostatne hľadal PRAVDU!
Pritom sa neštítia hádzať kameňmi po tých, ktorí sa iba snažili, otvoriť im, ich slepé oči!

Mnohí tí, ktorí volajú po znášanlivosti, práve neznášanlivosť plodia a treba dodať, že väčšinou z nevedomosti, ale niektorí z ctižiadostivosti.

Je tu skupina takých, ktorí odmietajú autorku Večných zákonov iba preto, že sa nevyplnili jej zasľúbenia ohľadom narodenia Imanuela, ale aj niektoré predpovede, ktoré prevzala od iných.

Všetci podobní zabúdajú, že vždy ľudstvo malo slobodnú vôľu a na výber medzi dvomi scenármi, ktorých režisérom bolo ľudstvo samotné. Každý vyslanec Svetla preto svoje zasľúbenia formuloval v súlade s obidvomi scenármi a ani on vopred nevedel, ako sa situácia vyvinie, teda ako sa ľudstvo zachová. A vždy sme sa zachovali tak, že sme si vybrali ten pre seba nepopulárny scenár, ktorý zasľúbenia priklonil na tú nepriaznivejšiu stranu, ale potom sme očakávali splnenie tých zasľúbení, ktoré boli pripravené pre nás v prípade, že si vyberieme scenár výhodnejší. Následne sa udalosti museli odsunúť do vzdialenejšej budúcnosti, lebo nebolo takých, ktorých bolo podľa zákonov možné zachraňovať.

To, čo sa vytýka autorke Večných zákonov, to by mohli rovnako vytknúť aj autorovi Posolstva  Grálu (PG), lebo aj ten na začiatku svojho pôsobenia uvažoval s dvomi scenármi a hlavne s tým, že zasľúbenia sa vyplnia už počas jeho vtedajšej inkarnácie.

Iba našou vinou sa to tiež nestalo!

Rovnako aj narodenie Imanuela by bolo aktuálne na Zemi iba vtedy, keby bolo ľudstvo poslúchlo volanie Svetla a prijalo SLOVO. Potom by nasledovali udalosti, že by sa boli začali meniť – zjemňovať naše telá až do úrovne, v ktorej sa Imanuel narodil. To by sa dialo pod zmeneným vyžarovaním, za účasti bytostných. Všetky tieto informácie sú predsa dostupné v PG a aj dokonale vysvetlené.

Lenže znovu je tu jeden problém – sú vysvetlené iba v PG úplnom a nepokrivenom.

Keď sme si ale vybrali ten scenár nepopulárny, nemôžeme očakávať splnenie zasľúbení pre ten scenár populárny.
Teraz iba pár citátov na podporenie povedaného:

Citácie z knihy Proroctvá vo Svetle Pravdy:

A teraz sa vrátim ku starozákonnému prorokovi Izaiášovi a k jeho jednému proroctvu, ktoré som už uviedol, ale vtedy nám ešte nemalo čo povedať. V kap. 66. verš 7. a 8. prorok hovorí toto:

„Prv ako pocítila bôle,
rodička porodila.
Prv ako prišli na ňu kŕče,
priviedla na svet chlapca.
Kto počul niečo podobného,
kto videl niečo takého?“

Čo odpoviete Izaiášovi na jeho otázku? Dokázali by ste mu odpovedať?
Ja myslím tak, že jeho súčasníci by ťažko hľadali odpoveď na jeho otázku, ale my, ktorí poznáme Slovo Pánovo, by sme už mali dokázať odpovedať na jeho otázku a ešte sme toto dianie aj prežili.
Syn Človeka viackrát upozorňoval, „že pred ľudstvom sú pripravené vždy dve cesty a od nás záleží, po ktorej sa vydáme“!
Ja by som sem teraz ale zaradil text, ktorý mi nadiktoval môj „vnútorný hlas“ niekoľko dní po odchode Prakráľovnej z hrubohmotnosti našej Zeme.

VÁŽENÁ REDAKCIA, MILÍ ČITATELIA

Dovoľujem si Vám a vašim čitateľom odovzdať odkazy. Tí, ktorí majú pochopiť, pochopia od koho sú!
Dúfam, že budete objektívni a uverejníte moje odkazy, ktoré Vám posielam do redakcie. Najľahšie je urobiť z niekoho falošného proroka tomu, kto sa najmenej namáha.
Pravda je tak jednoduchá, že všetci budeme stáť v úžase, keď sa nám vyjaví úplne. Môžem dať len toľko, koľko dostanem!

  Povolal pán svoju služobnicu, ktorá verne splnila svoju úlohu.
  Mala Slovo Pána pre mnohých odpečatiť, jeho príchod ku nám umožniť. 
  Mali sme slobodnú vôľu do dňa jej odchodu,
  upraviť k príchodu Pána, vo svojich srdciach pôdu.
  Sklamali sme znovu veru, stratili Božiu dôveru, čakajme deň hnevu !

  Narodil sa nám Syn Boží Imanuel.
  Radujme sa !
  Narodil sa nám v novembri. 
  Veseľme sa !
  Narodil sa v znamení barana. 
  Namáhajme sa !
  Uvidia ho len tí, ktorí prežijú veľkú očistu... Amen !

  Pri výchove dieťaťa jestvujú vždy dve možnosti:
  l.) Ak dieťa poslúchne, začne sa odvíjať l. scenár udalostí. 
  2.) Ak dieťa neposlúchne, začne sa odvíjať 2. scenár udalostí.

My sme znovu neposlúchli, preto sa začne odvíjať druhý scenár. Boh a aj jeho Syn vedeli, ktorý scenár si vyberieme, preto ABD-RU-SHIN už pred 65 rokmi predpovedal konečné udalosti a určil scenár, podľa ktorého sa budú udalosti odvíjať!
Preštudujme si ho, zostáva už veľmi málo času !

ABD-RU-SHIN : "Duch formuje a formuje. Pritom si formuje dokonca už dopredu aj svoje pozemské meno, ktoré bude musieť niesť v budúcom pozemskom žití."

Priznám sa vám, že tento text som si nedokázal úplne uspokojivo vysvetliť, aby to zodpovedalo aj mojej logike. Rozum nebol spokojný s tým, čo som tu napísal a preto som začal veľmi horlivo a neúnavne hľadať odpoveď v Slove Pánovom, ktoré som vtedy uznával, ako jediné meradlo Pravdy!

V texte mi najväčší problém robil verš:

   „Narodil sa nám v novembri.
   Narodil sa v znamení barana.“

Veľké starosti mi robilo aj to, či môj „vnútorný hlas“ nie je nejaký „podvod temna“ a preto som veľmi horlivo hľadal odpoveď v Slove Pánovom. Jeden večer pred spaním som poprosil o pomoc a radu, aby som mohol tento text aj zverejniť a nemusel si ho nechať len pre seba.

A predstavte si, čo sa mi v noci snívalo. Mal som veľmi živý sen, na ktorý nikdy nezabudnem:
„Prišiel som do čisto vybielenej miestnosti, v ktorej bola jedna posteľ a na nej sa bavilo malé dieťa. Bol to chlapec! Nejdem popisovať jeho výzor, aj keď si ho dobre pamätám, aby som nepripravil o radosť niekoho, kto má rád prekvapenia. Ten chlapec mal veľkú chuť sa mi dať nafilmovať a ja som mal so sebou kameru a tak som ho nafilmoval“.

Ráno som bol veľmi rád, že sa mi dostalo odpovede na moju večernú otázku a preto som potom tento materiál, ktorý som tu uviedol, aj zverejnil. Zverejnil som ho aj s ďalším textom, ktorý som vybral zo Slova Pravdy a ktorý vám teraz ešte uvediem.

(Koniec citácií)

Abdrushin, Posolstvo Grálu, Prednáška: Vianoce
„A nikdy sa nebudú môcť také veľké zvestovania uskutočniť tu na zemi inak, než prostredníctvom niekoľkých k tomu vyvolených! Na to myslite vždy; lebo zákonitosť vo stvorení nemôže byť zrušená kvôli vám. Nerobte si preto nijaké fantastické predstavy o rôznych dejoch, ktoré nikdy nemôžu byť také, ako si ich vy predstavujete: Sú to tiché požiadavky, ktoré nikdy nepramenia z pravého presvedčenia, ale sú znamením skrytej nevery a duchovnej lenivosti, ktorá Slovo môjho Posolstva neprijala tak, ako to ono vyžaduje, aby sa mohlo stať živým v ľudskom duchu.“

(Koniec citátu, pokračovanie citácií z knihy Proroctvá vo Svetle Pravdy)

Scenár č. 2:
ABD-RU-SHIN - POSOLSTVO GRÁLU, POSOLSTVO DOZNIEVA:
"Predovšetkým zasiahne volanie ešte raz všetko ženstvo! Ženstvo má vo svojom jemnejšom cítení rozoznať s neklamnou istotou, kto patrí k svetlu."

"Aj keď pozemskí ľudia budú sťažovať príchod Vyslanca Božieho, preto bude nútený ísť po bočných cestách, bude to teraz vôľa Božia, ktorá ho vyzdvihne v hodine splnenia."

„Ja prídem čoskoro!"

"Pozorované z dola nahor je to druh hrubohmotného, druh jemnohmotného, bytostného a duchovného. Každý z týchto druhov sa opäť rozpadá na mnoho stupňov...(7) Prechody medzi nimi sú celkom nenápadné. Človek má teraz obal z každého druhu stvorenia nachádzajúceho sa pod duchovným. Každý obal je vlastne jedno telo."

Praduchovia a božské bytosti sa môžu vteliť a pôsobiť na viacerých úrovniach!

"Bolo zasľúbené, že noha Vyslanca Božieho, nevstúpi do prachu toho, čo bolo. Výraz prach je použitý namiesto pojmu hrubohmotnosť!"

"Na zemi nejestvuje nič, čo by malí bytostní neboli už predtým sformovali ešte krajšie a dokonalejšie v strednej hrubohmotnosti."

V jemnejších úrovniach udalosti predchádzajú našu hrubohmotnosť.

"Pri nastávajúcich prevratoch na tejto zemi, musia byť preto zmenené aj vaše pozemské telá, lebo inak nemohli by ste telesne obstáť! A to pôsobením bytostných, pod novým lúčom svetla!" Evolučný skok.

BIBLIA - ZJAVENIE JÁNA; KAP. 12; VERŠ 5 - 6:
"A porodila chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu a žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili 1260 dní."
 

IDENTIFIKAČNÝM ČÍSLOM ZEME JE 108  UFOmagazín 1995/11
Vážené dámy a páni, milí čitatelia, dlho som sa rozhodoval, či sa zdôveriť niekomu s problémom, ktorý mi tak často a dlho zamestnával myseľ. Nakoniec som sa, ako vidíte, rozhodol, samozrejme s obavami prostého človeka.

Všetko to začalo niekedy v roku 1986 pri sledovaní televízneho cestopisu z Tibetu, v ktorom som sa dozvedel, že šťastným číslom Tibeťanov je 108. Z cestopisu som sa ale nedozvedel, prečo. Odvtedy som hľadal, kde sa len dalo, aby som sa dozvedel podstatu takéhoto počítania Tibeťanov. Písal som do viacerých redakcií, ba aj naslovovzatému odborníkovi pánovi Dänikenovi, no odpoveď som nedostal a myseľ sa neupokojila. Preto mi nezostalo iné, ako sa pokúsiť vyriešiť túto záhadu vlastným uvažovaním. V spomínanom roku 1986 som zažil udalosť, ktorá ma k tomu ešte viac vyburcovala. Po prvýkrát som uvidel počas jednej poľovačky UFO. Od týchto udalostí som začal študovať všetky dostupné materiály o vesmíre a človeku. Výsledkom môjho snaženia bol vzorec, ktorý som nazval vzorcom života pre planétu Zem a výsledkom tohto vzorca je číslo 108.

Vzorec je jednoduchý, ale všetky veličiny vo vzorci obsiahnuté sú potrebné pre vznik života v takej forme, akú poznáme na Zemi.

Vzorec je nasledovný:

 pričom:
dH,  je priemer hviezdy - Slnka 
dP,  je priemer planéty – Zem
lHP,  je priemerná vzdialenosť Slnko - Zem.

Nejdem tu rozvádzať, že všetky tieto veličiny sú rozhodujúce pre vznik života na Zemi, lebo to už urobili povolanejší ako ja a musel by som ich citovať.

Veličiny potrebné na doplnenie do uvedeného vzorca

Keď dosadíme do vzorca veličiny pre iné planéty Slnečnej sústavy, dostaneme samozrejme vždy iné výsledné číslo. Môžeme teda povedať, že ku každej planéte Slnečnej sústavy patrí iné identifikačné číslo. Pre planétu Zem je teda identifikačným číslom 108. Mohli by sme povedať, „že číslu 108 vďačíme za to, že tu sme a akí sme...“

Pokúsme sa teraz vyrovnať s tým, že číslo 108, ktoré je šťastným číslom Tibeťanov, a číslo 108, ktoré je výsledkom môjho vzorca, je identické a nie je výsledkom náhody. Potom si musíme položiť otázku, odkiaľ Tibeťania poznali veličiny potrebné pre výpočet čísla 108. Ak ho dostali už hotové, tak od koho? Museli by sme si dať aj viac otázok, ale to už nechávam na každého z vás. Pokúsil som sa len porovnať šťastné číslo Tibeťanov s výsledkom môjho vzorca, pričom som presvedčený, že je aj mojím šťastným číslom. Či je aj vaším, to nechám na vás. V prípade, že šťastné číslo Tibeťanov postavíme na jednu stranu a výsledok uvedeného vzorca na druhú a spojíme ich znamienkom =, môžeme hovoriť o rovnici šťastia alebo o rovnici života.

Vážení priatelia, napísal som Vám s úmyslom doložiť nejaký malý chýbajúci kamienok do mozaiky histórie ufológie. Odvahu som nabral až nedávno, keď som si uvedomil, čo všetko ufológia ľudstvu dáva. Dovolím si ešte záverom poznámku, že ufológia dáva ľudstvu omnoho viac ako dnešná politika. Veď hlavným problémom ľudstva je dnes mravnosť. Človek koná ináč, keď ho nik nevidí a ináč, keď ho niekto vidí. Veľmi často si hovorí: veď teraz ma nik nevidí. A to je veľký omyl. Človek stále nosí v sebe fotoaparát, ktorým vyrába dôkazy proti sebe alebo pre seba, nosí v sebe aj policajta, ktorý ho na základe jeho vlastných dôkazov usvedčí, a nosí v sebe aj sudcu, ktorý ho na základe dôkazov a vlastného usvedčenia aj odsúdi! Keď si toto ľudstvo uvedomí a aj uvedie do života, stúpne mravná hodnota ľudstva. Ľudstvo stratilo mravnosť spolu s duchovnosťou kvôli svojmu zameraniu na hmotu. Návrat k duchovnu je teraz možný opäť iba cez hmotu. A práve tu zohráva nezastupiteľnú úlohu UFO. Pri UFE sa snúbi hmota s duchovnosťou a navzájom sa nevylučujú ako u nás, pozemšťanov. Keď však porovnáme politiku a ufológiu, je tu ešte jeden rozdiel. Politika dokáže povzniesť človeka materiálne, kým ufológia duchovne. Som rád, že dnes už mnohí dávajú prednosť tomu druhému, čoho dôkazom je aj tento časopis.
Ďakujem.

P. S. Pôvodne som chcel s uvedeným vzorcom vystúpiť na jednom kongrese, ale z toho zišlo, tak Vám vzorec posielam do redakcie

 Jaroslav Koškár, Podhradie

TRI DESATINY KU ŠŤASTIU   UFOmagazín 1996/4
Dovolím si ešte raz nadviazať na moje príspevky a vrátiť sa k téme o planétach slnečnej sústavy. Viem, že menovať ich je pre vás už zbytočné, a preto prejdem k problému ich rodu priamo. Dve planéty sú ženského rodu, šesť planét je mužského rodu a jedna je stredného rodu. V slnečnej sústave totiž môžeme nájsť tri rody tak, ako je to u ľudí. Ja viem, že mnohí z Vás budú namietať, že to tak byť musí, lebo mená dal planétam človek. To je pravda, ale rovnako mohli mať všetky planéty mená ženského rodu, keď planéta je ženského rodu. Ženského rodu je len Venuša a Zem! A niektorí zasa poviete - náhoda. Náhoda je aj to, že identifikačné číslo Venuše a Zeme je deliteľné číslom 12. Náhoda je potom aj to, že deň je rodu mužského a noc rodu ženského... Východné kultúry uznávajú dva princípy a človek je dualita - to vraj tvrdia aj mimozemšťania. Netreba však vždy veriť cudzím názorom, a pritom sa dá dospieť k tomu istému názoru sebapozorovaním.

Človek žije dva životy: jeden hmotný - mužský (denný) a druhý duchovný - ženský (nočný). Nočný život je citovejší a je bližší k ženskému princípu. Vinou človeka je nočný - duchovný život človeku časom stále vzdialenejší a odsunutý do hmlistého snenia.

Tá Zem, tá žena, tá noc sa stávajú už len oblasťou hmlistého snenia, odtrhnutého od skutočného života. Svetlo dňa nachádza človeka duchovne a citovo nevedomého - oslepuje ho. Človek sa ukrýva pred svetlom a jeho dobrá mať mu v tom pomáha - vzďaľuje sa od svetla. Nebolo šťastné číslo Tibeťanov v čase ich šťastia rovným číslom 108? Naše a ich šťastné číslo je dnes už 108,3! Nechýbajú nám práve tie tri desatiny ku šťastiu? Na túto otázku si musí odpovedať každý sám.

Som presvedčený, že vzorec, ktorý som uverejnil v čísle 11/ 95, platí nielen pre planéty, ale aj slnečné sústavy a galaxie. Je meradlom duchovnej úrovne, teda inteligencie jednotlivých civilizácií. Platí pomer: čím nižšie identifikačné číslo, tým vyspelejšia civilizácia!
Ďakujem.

Jaroslav Koškár, Podhradie

No a tu by som sa chcel na chvíľu zastaviť a dodať, že týmto vzorcom som vlastne už vtedy dokázal presne to, čo sa mi potvrdilo neskôr v POSOLSTVE GRÁLU a tvrdila to aj autorka VEČNÝCH ZÁKONOV! Naša Zem bola v minulosti na dráhe bližšej Svetlu, čo bolo znakom vyššej duchovnej úrovne ľudstva a súviselo to s dĺžkou života, ale aj so spôsobom vlády na Zemi a mimoplanetárnou komunikáciou, na ktorú poukazujú všetky staré spisy .

Chcem tu upozorniť aj na to, že identifikačné číslo Zeme a Venuše je deliteľné 12. Až ste pozorne čítali kapitolu, kde sa hovorí o Prakráľovnej, tak vám neušlo, že číslo 12, je číslom Prakráľovnej. Upozorňujem na to preto, že neskôr sa k tomuto problému ešte vrátime.

Možno niektorý čitateľ nepochopil, v čom vlastne horeuvedený vzorec dokazuje vzďaľovanie sa Zeme od Svetla. Vo vzorci sú použité tri veličiny, ale z nich len jedna sa mohla zmeniť. Je to vzdialenosť Zeme od Slnka. Priemer Zeme a Slnka zostal podľa všetkého konštantný. Predĺžila sa teda len vzdialenosť medzi Slnkom Zemou. Zem sa teda vzdialila od Slnka!

Teraz vám ešte ponúknem jeden môj článok z UFOmagazínu 1998/7, ktorý súvisí s našou témou. Pre mňa je zaujímavý tým, že hneď prvú noc po osobnom zoznámení sa s pani Makedonovou a večernom zážitku s UFO, som mal v noci zaujímavý zážitok. Zobudil som sa okolo tretej a hlavou sa mi prehnal zaujímavý text, ktorý som si išiel hneď zapísať, aby som ho nezabudol. Poslal som ho do redakcie UFOmagazínu a tu je:

PÁN VINICE PRICHÁDZA
Krásnu a úrodnú vinicu sme dostali do prenájmu. Boli sme poučení ako ju obrábať k úžitku svojho pána aj k úžitku svojmu. Všetko sme to v zákonoch zmluvou spečatili.

Zle sme však hospodárili na vinici. Pánovi sme nájomné neposielali. Na jeho zákony sme nedbali. Keď poslal po nájomné, jeho poslov sme hanobili a kameňovali.

Poslal nám svojho Syna k našej záchrane a náprave. Toho sme potupili a na kríž pribili. Aj tak sa zmiloval nad nami a prišiel nám pripomenúť a vysvetliť zákony aj zmluvu. K našej záchrane uštedril príučku temnú. My sme ho však už nespoznali, na jeho zákony a zmluvu sme nedbali.

Doba prenájmu sa končí! Večne platné zákony sa nám znovu pripomínajú!
Využime poslednú možnosť k záchrane a ctime si jeho poslov, veď zvestujú jeho príchod!
Prichádza vinicu očistiť, dlžníkov odsúdiť a nových hospodárov stanoviť!

J. K. Podhradie

Vrátil by som sa ešte na chvíľu k šťastnému číslu 108 a jeho deliteľnosti 12. Poznamenal som aj to, že keď do vzorca dosadíme hodnoty pre iné planéty, dostaneme vždy iné číslo. Zaujíma nás ešte Venuša a jej šťastné číslo je 96. Tiež už je nie rovné, ale jeho hodnota je zaokrúhlene 96,37. Vidíme že aj u nej je už hodnota zas zhruba o rovnakú hodnotu vyššia ako aj u Zeme, ale čo je podstatné, číslo Venuše je nižšie, ako číslo Zeme.

Obidve tieto čísla sú deliteľné 12, čo už u ďalších planét nie je možné. Jedine u týchto dvoch planét platí táto zásada.

Tu si všimnite, že zo šťastných čísel Zeme a Venuše vychádza rok  98 a pri násobku a súčte zas 17 a 7! 
Treba doplniť, že Prakráľovná sa narodila 17. 7!!!
To sú fakty, a nie žiadne konšpiračné teórie!

Jasne vidíme, že číslo Venuše je nižšie, ako číslo Zeme a z toho môžem usúdiť, že venušania sú bližšie k Svetlu, ako pozemšťania a teda aj duchovnejší. A niektorí možno vidia aj niečo iné!

Niekto sa možno usmeje a povie si, že predsa na Venuši žiadny život nie je. Ale ja každému takému chytrákovi doporučím, aby sa ta išiel pozrieť, lebo mňa už život naučil, že netreba robiť prenáhlené uzávery a treba sa spoliehať na vlastné cítenie a nie všetko preberať od iných. Preto aj teraz neberte moje slová úplne za svoje, ale berte to len ako istý spôsob oponencie tým, ktorí sú už hotoví s tvrdením, že život na Venuši nie je. Prečo neveriť aj Adamskému a jeho Orthonovi? 
 

Pripomeňme si citát z BIBLIE - ZJAVENIE JÁNA; KAP. 12; VERŠ 5-6:
"A porodila chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu a žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili 1260 dní."

Púšťou sa vždy rozumela horúca krajina bez života. A ako viete, Venuša je nami za takúto považovaná. Nechám na vašom posúdení, či je to náhoda. Ku tým 1260 dňom sa ešte vrátim neskôr.

„Narodenie Syna Človeka na Zemi pripadá zákonite na znamenie Barana!“
A znova tu máme jednu „náhodu“! Predstavte si, že v novembri 1998 bolo Slnko pre venušanov v znamení Barana! Zatiaľ to ešte nejdem komentovať, ale sľubujem, že sa aj ku tomu dostanem.

Niekto by teraz možno rád položil otázku: „Zmienil sa niekde Syn Človeka o Venuši?“
Budete prekvapení, ale áno!

Ja som bol ale prekvapený aj niečím iným. Zmienku o Venuši som našiel len v českom vydaní: Poselství doznívá. V slovenskom Posolstve tento text, ktorý tu uvediem nenájdete, lebo chýba celá táto prednáška. Prednáška je to: Velikonoce 1933:
„Vychádza už Zornička zasľúbenej Tisícročnej ríše! Má teraz žiariť všetkým národom pomocou bohato obdarených, ktorí nosia kríž Pravdy, ako znamenie svojho presvedčenia.“

Každý, kto sa venuje vesmíru, alebo aspoň oblohe, ten vie, že Venuša ako vnútorná planéta, /medzi Zemou a Slnkom/, môže byť viditeľná buď na večernej oblohe, vtedy žiari hneď po západe Slnka a voláme ju „Večernica“, alebo zažiari pred východom Slnka a vtedy ju voláme „Zornička“:

(Koniec citácií)

Potom je tu iná skupina, ktorá nechce nič počuť o mimozemšťanoch, alebo ak áno, tak nechcú uznať, že jestvujú aj takí, ktorí sú duchovne vyspelejší.

Lenže pre takých ja osobne musím dodať, že mňa ku PG priviedli práve mimozemšťania a takých ľudí je viac, ba malo ich byť ešte o hodne viac, keby temno nebolo pokrivilo a zmenilo aj tento kanál Svetla pre ľudstvo! Na podporu toho tvrdenia použijem zas fakty z našej histórie:

(Ďalšie citácie)

„...Ideme ale ďalej, aby sme sa dostali ku komunikácii s inou hierarchiou. Pri mojich častých nočných potulkách prírodou, som často vídal lietajúce objekty, ktoré sa vymykali šablóne nášho myslenia. Táto hierarchia nadviazala so mnou komunikačný kanál. Bol som upozornený na mnohé dôležité fakty. Práve touto cestou som bol upozornený na knihu, ktorá dáva ucelený obraz o Bohu a o jeho diele a aj o zákonoch, ktoré v jeho stvorení vládnu. Bod č. 62 z Vesmírneho spojenia hovorí toto: " Prvou knihou bol Starý zákon, druhou Nový zákon a tretia kniha sa pre Vás píše. Ja len dodám, že toto bolo napísané v 60. rokoch a Tretia kniha pre nás už bola napísaná ... .“

Tento dopis som tu zaradil z jedného veľmi dôležitého dôvodu. Ide mi o dokázanie toho, že pred nami sú dôležité informácie sústavne zatajované. V dopise zvýraznený text: bod č. 62. Vesmírneho spojenia, ktoré vyšlo knižne aj na Slovensku vo viacerých vydaniach a ja vlastním tri verzie tohto posolstva od „vesmírnych bratov“. Jedná sa o jednu, ale veľmi dôležitú vetu, ktorá ale nie je jediným rozdielom v jednotlivých vydaniach.

V najstaršom vydaní tohto posolstva je uvedené: „Prvou knihou bol Starý zákon, druhou knihou bol Nový zákon a tretia kniha sa pre vás píše!“ A pre nás sa tretia kniha skutočne napísala. Bola to kniha napísaná Synom Človeka a bola teda „vesmírnymi bratmi zaradená medzi tie dve, ktoré ľudstvo obdržalo od Boha. Bolo to v roku 1994 a z vydavateľstva Brieždenie, kde bol citovaný text uverejnený. Tento text ale pochádza z hodne staršej doby. 

V druhom vydaní, ktoré je z roku 1996 a vydal ho Eko-konzult je v tomto bode č. 62 už text upravený takto: „ Prvou knihou bol Starý zákon, druhou knihou Nový zákon a tretia kniha bude pre vás napísaná!“

To isté posolstvo, ktoré sa dnes objavuje na Internete už o žiadnej tretej knihe nehovorí. Nie je to divné? V roku 1994 sa kniha pre nás písala, v roku 1996 nám sľubovali, že bude napísaná a teraz už o nej mlčia. Ale čo je na celej záležitosti najzaujímavejšie, to je skutočnosť, že sľubovanú tretiu knihu ja už čítam od roku 1992.

(Koniec citácií)

Teraz uvediem citát priamo z Posolstva Grálu, ktorý zahŕňa túto vetu, ktorú použila mimozemská civilizácia, aby nás upozornila na to, ktorá je tá TRETIA dôležitá kniha pre ľudstvo. Je to veta, ktorá bola taktiež v cenzúrovanom Posolstve Grálu odstránená, aby sme túto knihu nehľadali a nenašli tak vysvetlenie Božích zákonov. Tu je:

Abdrushin, Posolstvo Grálu, Prednáška: Otčenáš
„... Božia vôľa, spočívajúca vo stvorení a pevne v ňom zakotvená. Človek predsa klame každým slovom modlitby, keď sa ju odvažuje vyslovovať! Stojí tak pred Bohom ako pokrytec a klamár! Na staré previnenia hromadí stále nové a nakoniec sa cíti ešte hodným poľutovania, keď v záhrobí sa musí jemnohmotne zrútiť pod týmto bremenom. Už trikrát mu bola daná príležitosť, aby správne spoznal Božiu vôľu! Raz Mojžišom, ktorý bol k tomu osvietený. Druhýkrát samotným Ježišom, Synom Božím, ktorý predsa v sebe niesol Pravdu, a teraz po tretíkrát a tým naposledy v Posolstve Grálu, ktoré je opäť čerpané priamo z Pravdy.– “

Takto by sa dalo pokračovať dlho a podávať dôkazy Pravdy, ale je to zbytočné, lebo každá skupina bude stále obhajovať iba to, čo získala z tých, iba sebe dostupných informácií.

A takto sa plodí tá neznášanlivosť!

Stúpencom autorky Večných zákonov nemožno vytýkať neznášanlivosť, lebo neodsudzujú čitateľov, ktorí čítajú iba PG, nakoľko autorka VZ ich priviedla k PG a bol to jej hlavný zámer, priviesť ich ku PG, ale hlavne k Imanuelovi, ktorý príde splniť dávne, ale aj nové zasľúbenia. Tisícročná ríša je predsa uznávaná aj tými čitateľmi PG, ktorí VZ odmietajú, teda je nimi uznávaný aj kráľ tejto ríše, ale všetci akosi zabúdajú na dôležitú "maličkosť", ktorú zaktualizovala autorka VZ:

ŽE TENTO KRÁĽ SA PREDSA MUSÍ DO HMOTNOSTI DOSTAŤ V SÚLADE S BOŽÍMI ZÁKONMI, TEDA SA VTELIŤ!

Mnoho je takých čitateľov PG, ktorí už vôbec neveria v príchod kráľa tisícročnej ríše, ba ani v túto ríšu samotnú! Lenže to je práve spoločenské zriadenie budúcnosti – vesmírne spoločenské zriadenie, ktoré musí založiť samotný KRÁĽ!

A On musí prísť do hmotnosti v súlade s týmito Božími – prírodnými zákonmi, ktoré nebudú ani pri jeho príchode nijako obídené!
Lenže Jeho príchod bude pre mnohých nepochopiteľný, lebo odmietli posledné poučenia!

***

Po napísaní a zverejnení knihy Proroctvá vo Svetle Pravdy, nastal rozkol medzi niektorými čitateľmi Večných zákonov, nie len názorový, ale z niektorej strany prichádzali až útoky. Zafungovala žiarlivosť i ješitnosť.

Konkrétne jednému pánovi (aj iným) vadilo vysvetlenie, že narodenie sa pre naše zlyhanie neudialo na Zemi, ale niekde inde – na Venuši. Nepochopili to, že autor tejto knihy nijako nedegraduje osobu pani Natálie, ba že to bola ONA, ktorá sa o to pričinila. Jej jemnejší obal tela. Tento pán-odporca tvrdil, na radu istej panej, že sa narodenie uskutočnilo v jemnohmotnosti. Taktiež potom spôsobil i rozluku autora knihy s ďalším pánom, ktorý tiež nevedel prijať toto narodenie na Venuši. Venoval sa však aktívne numerológii a od tej doby – ešte i dnes do svojich výpočtov Venušu zahŕňa. Podstatné teda  je, že týmito počtami podáva len ďalšie a ďalšie dôkazy o tom, kde sa narodenie napokon udialo.

Na tomto príklade je vidieť stará slabosť ľudstva, ba práve teraz aktuálna a riešená na stránke; pričom sa stále potvrdzuje, že svojich blížnych chceme mať presne takých, ako sme my, a keď sa nechcú podvoliť, tak sa urazíme a hneváme. A to je veľká chyba.

S touto témou súvisí i najnovšia skúsenosť.
Na stránke istého pána, českej národnosti, ktorý sa snaží šíriť Posolstvo Grálu, ale neuznáva Večné zákony, pribudol odkaz v nasledujúcom zmysle. Ponúkal, vraj na žiadosť čitateľov, aj slovenskú – necenzúrovanú verziu Posolstva Grálu. Stiahli sme si ju a s radosťou zistili, že je to skutočne - nám dobre známa - necenzurovaná verzia. Napísali sme mu tam do diskusie, že čitatelia si majú možnosť stiahnuť si aj na adrese www.absolutnapravda.sk túto necenzúrovanú slovenskú verziu prekladu, ale navyše taktiež necenzúrované Doznievania k Posolstvu Grálu. Nech to majú kompletné. Do pár minút tento náš komentár vymazal a zablokoval nám možnosť prispievať do diskusií. Na ďalší deň pribudlo na jeho stránke osočovanie prívržencov Večných zákonov a citát zo spisov, ktoré boli napísané v blízkosti Abdrushina pánom Hermannom Wenngom - o Slovákoch, kde boli varovania týkajúce sa ich slabostí. Vybrať z textu iba časť, ktorá sa hodí do istej šablóny je nezodpovedné, ak vylúčime ďalšie dôležité fakty, ktoré nadväzujú na ďalším dianím prežívané udalosti. A v tomto prípade sa tak stalo!

Doplníme teda text z rovnakého zdroja, ktorý potvrdzuje informáciu o ženskom - venušinom národe, čo sa nedá a nemôže poprieť a potvrdili to už prežité udalosti.
Príchod každého vyslanca je možný do hmotnosti iba za účasti toho ženského druhu, teda tej venušinej ženskosti a preto i národ tomu princípu musí zodpovedať. A tak sa aj stalo!
To nové, to je pre väčšinu neznáme a preto sa strácajú potrebné súvislosti, ktoré potom plodia pochybnosť a odsudzovanie aj tam, kde by ku tomu nemalo dochádzať.

Ešte pred tým si však všimnite na obrázkoch, vzájomnú podobnosť.

Obr. 1) Žezlo Abdrushinovo, znak z náhrobnej dosky Abdrushina, keď tu bol inkarnovaný pred 3500 rokmi, ako vládca kmeňa IS-RA  
Obr. 2) Slovenský znak

Hermann Wenng, Slovensko:

„4. V povahe tohto ľudu, (u ktorého samozrejme jedinci vykazujú odlišnosti) zrkadlí sa niečo z ubiehajúcich a z vrcholkov do údolí sa stále rútiacich vôd – je tiež tak prudký, náruživý a čulý, často búrlivý a takmer ničivý ako tieto – všeobecne však mierny, lebo je to národ Venušin, ktorá je hlavnou hviezdou Zeme. To znamená, ženský národ – ženský živel má valný vplyv a pretože je čistejší ako inde, je tento vplyv upokojujúci, výchovný. Ale tiež je veľa nevypočitateľného v povahe týchto ľudí. Sú mierumilovní, ale napriek tomu vždy ochotní podstúpiť boj, veľmi ľahko rozohniteľní, zanietení silnou svojvôľou. Rovnorodosť jednotlivých osobností je značná; preto je vzájomné dorozumenie, v ktorom sa rovnorodosť odráža, zaťažené tým, že každý jednotlivec vyznáva vlastnú zákonitosť. Nakoniec však vyrastajú všetky nedorozumenia – tak, ako sa od Dunaja ponáhľajú vody Slovenska – do jedného a toho istého spôsobu snaženia, v čistých výšinách života. Nevedomky čakajú všetci svojho vodcu, ako ľudské stádo, ktoré vodcu potrebuje a ktorého je ochotné nasledovať.

V prvopočiatku ľudských pokolení boli jednotlivým skupinám kmeňov, ktoré bývali vzdialené od seba, Bohom na zem zoslaní vodcovia – a tiež rovnoramenný kríž spravodlivosti, lásky a čistoty im ožaroval cestu. A tento znak je stále ešte zakotvený v názve, v mene „Slovensko“; a meno je ako Amen, to je „teda staň sa!“

A v tejto dobe, keď nastáva koniec, ktorý znamená počiatok, v ktorom všetky ľudské osudy sa nutne v kruhu uzavrieť musia vo veľkom dianí, kedy koniec sa musí začiatku podrobiť, kedy Bohom zoslaný Vodca na zemi prebýval – ktorého potom Luciferom poslaný „vodca“ mohol vyradiť len preto, že ľudstvo zlyhalo (povolaný nemecký  národ) – môžu práve také národy ako Slováci, mnohým iným národom ísť príkladom naproti.

Nechcú sami viesť, ako napríklad Česi, ktorí majú napríklad veľkú túžbu po moci; chcú byť vedení. (Dôkazom toho práve je, že sa dali zviesť „vodcom“ – lepšie povedané zvodcom – proti pravému cíteniu väčšiny národa).

9. Láska je hlavným tepom Slovenska – avšak láska k zemi a k čisto pozemskému musí byť u tohto národa premenená, pretvorená v lásku k duchovnému; láska napĺňa celý národ – láskou je uňho všetko! Bojuje o svoju lásku a možno ho tiež len láskou zasa získať. Ťažko je však tento ľud ohrozený: na juhu je národ, ktorý prepadol temným láskam, a na severe je noc!

Tak musí Slovensko, pyšné na svoj horalský pôvod a svoju svojráznosť, tvrdo bojovať o slobodný prejav svojej vôle. Vždy bolo neslobodné a stávalo sa ľahkou korisťou bezohľadných a vychytralých susedov – cez to sa stane práve tento odveký zápas veľkou jeho pomocou pre boj o duchovnú slobodu, pre obrat jeho lásky k Božskému, k Pravde! Mnoho duší tohto národa je pripravených prijať do seba všetko veľké, ušľachtilé a krásne – veľkým je Slovák vždy nadšený! – to leží v jeho celej tvrdej povahe.

Miluje pokoj a mier a predsa je tvrdým bojovníkom; jeho znakom je láska, lebo aj jeho zem oplýva láskou. Láska je mu slnkom, len láskou možno si ho získať – inak je plný odporu a protivenstva!- V duši slovenského ľudu sú mnohé poklady, ktoré budú vyzdvihnuté (ako v slovenských horách). Svojim tvarom Slovensko pripomína kuklu, z ktorej vychádza motýľ!“

Posledná veta je veľmi výrečná, lebo ten vychádzajúci  motýľ o niečom vypovedá a isto aj niečo znamená! Tí, ktorí sa snažia Slovákom radiť, nech vstúpia do seba a porozmýšľajú, či nie sú sami práve tí zvodcovia, ktorí konajú iba z túžby po moci. Slováci už majú SLOVO Pána očistené vo svojej materinskej reči a môžeme smelo prehlásiť, že v kvalite, ktorá všade inde chýba, lebo jednotlivé prednášky sú usporiadané v chronologickom poradí, teda tak, ako boli samotným Pánom prednesené. Naproti tomu tí, ktorí sa sami snažia radiť, majú síce prednášky všetky tiež, ale chronologicky neusporiadané a teda pochopiť presné súvislosti je z tohto usporiadania nemožné rovnako, ako si urobiť obraz o človeku zo životopisu, v ktorom sú jednotlivé udalosti poprehadzované naopak. A Slováci hľadajú často čisté Slovo u tých, ktorí ho samotní nemajú! A pritom im je doma ponúkané v najdokonalejšej forme.
 

NECH PRETO SLOVÁCI UŽ NEHĽADAJÚ RADY A POUČENIA U SUSEDOV,
LEBO DOMA ICH MAJÚ NAJAKTUÁLNEJŠIE!
Lenže už Ježiš nás poučil: "Nikto nie je doma prorokom!"

Preto si z tohto zoberme znovu ponaučenie, že netreba zasahovať nijako proti slobodnej vôli do presvedčenia iných, lebo to pramení z rôznej zrelosti. Aj keď sa mnohí veľmi hlasno prejavujú, Pravda nemusí byť na ich strane. Snažme sa byť voči nim tolerantní a nechajme ich kráčať vlastnou cestou, aj keď tú svoju si treba dokázať obhájiť, až sa pokúsia ju odsudzovať, ale hlavne tých, ktorí po nej kráčajú. Pani Natália urobila pre šírenie Slova a Pravdy toľko, ako ani všetci Jej kritici dokopy nie! A tej Pravde priniesla tiež obeť, ktorú nedokážu priniesť tiež všetci menovaní. A táto žiarlivosť a pocit menejcennosti ich dráždi najviac! Aj Židia po ukrižovaní Ježiša boli v presvedčení, že to nemohol byť Syn Boží, keď tak skončil! Dokonca sme boli svedkami rovnakého diania aj pri Synovi Človeka. Ale nikto sa z toho nepoučil, ba práve naopak, stáva sa to kameňom, ktorý je hádzaný po stúpencoch Pravdy! Všetci tí, ktorí mali poznať to NOVÉ - ale nepoznali, dvíhajú teraz tento kameň najčastejšie, aby zakryli vlastnú vinu. A na obhajobu si berú to staré, ku ktorému boli znovu iba niekým privedení, za ručičku, ako neposlušné, alebo nevedomé deti. Aj keď sú tieto slová možno trochu tvrdé, sú mäkké voči tým, ktorí nás svojimi urážajú, lebo my nie sme adresní a iba odpovedáme tým, ktorí nás berú ako dogmatikov. Lenže dogmatik je práve ten, ktorý zotrváva pri tom starom. Nech sa teda zamyslia!

Abdrushin, Posolstvo Grálu:
„Ten, koho sa Pravda dotkla, je bezpodmienečne povinný sa jej aj zastať, inak nie je hoden daru osvietenia! Nemá sa škriepiť ani hádať, a nemá iným vnucovať svoje presvedčenie, ale všetkých ľudí nech nechá pokojne kráčať svojou cestou; nesmie však strpieť, aby ho odvrátili z jeho cesty. To, čo uplatňuje voči iným, má plné právo požadovať aj pre seba. Ak zo seba urobí pred inými sluhu, potom si nezaslúži nič iné ako to, že mu dar bude odobratý.“

***

Narodenie vyslanca zo Svetla je zvestované vždy aj umelcami - vizionármi, ktorí tieto udalosti dokážu potom zachytiť a pre ľudstvo sprístupniť sebe priliehavou formou, buď písaným slovom alebo namaľovaným obrazom.

Rovnako tak urobil aj maliar Rafael, namaľovaním obrazu Madona di Foligno. Zobrazil Imanuela s jeho matkou – Prakráľovnou/Madonou, pri ich odchode do vyšších sfér stvorenia.

Zvestovanie slovom obsahuje nasledujúca báseň, ktorú vám ponúkame na záver a ktorá by mohla niesť i názov – báseň posledného súdu! Pôvodne jej dal autor názov „Zjavenie“ a prvý krát ju uverejnil pod názvom „Zjavenie z roku 18**“.

Ján Botto - Znamä

Volajú ľudie vo veľkom blude:
„Len kto to kedy pamätá –
dve slnká! – Bože, len čo to bude,
čo to bude z toho sveta?!“

Páčte len, páčte! tých slncí dvoje
jak tonie v čiernej mrákave!
Razom tma – zmätok, blesk, tresk i boje –
potoky hučia krvavé.

Za bleskom hromu bežia národy,
volajúc: „To deň svobody!“ –
A v tmách padajú do bludov jamy –
Bože! zmiluj sa nad nami!

Zvoňte, hej! zvoňte! to je noc hrozná!
Už všetky živly sú v boji;
už mater svoju dieťa nepozná,
proti otcovi syn stojí!

Brat brata kole, svojsky na svoju
strechu si metá plamene.
Kto zrobí koniec krutému boju?
noc čiernych chmár kto rozžene?

Hľa, hľa! vidíte? polnočnú dúhu!
jak sa puká zorou rána.
A čo to, kto to v tom jasnom kruhu
Vidíte Ho – Velikána?

Páčte! jak bleskom mrákavy roní,
ako stúpa z hôr na hory;
kol Neho blyštia šabieľ milióny,
nad hlavou šumia prápory.

Zastal; prst hrozný zdvihol dohora –
zatriasli sa šíre svety:
i razom, sprostried mrakov obzora,
slnko jediné zasvieti.

A pokoj všade. Kto to bol, viete?
Kde má otčinu a jakú?
To On! – málo Ho vídať na svete,
no keď vyjde, to v zázraku.

Keď to Východu brány povodeň
s hrôzou rozpraskla krvavá,
Západ už kričí, že to súdny deň;
vtedy On, vtedy povstáva.

Vtedy sa javí tento Neznámy,
on to veľký posol boží –
a pred Jeho sa razom nohami
vzbúrený živel uloží.

A či neviete o tej kométe,
čo bola vzišla nad nami,
čo metlou žiarnou mietla po svete,
rovnala vrchy s dolami?

Keď to od neba svet odtržený
blúdil bez slnka, bez Boha?
Vtedy On zdvihne meč svoj plamenný
a – čistá zem i obloha.

Tak, vraj, keď sa svet dá do svevole,
zem tá vystúpne z koľaje:
On to, vystúpi na snežnom póle,
zem v cestu pravú prikľaje.

A keď v západe slnko dotleje –
a priblíži sa sveta skon:
nové On svetu zažne nádeje,
nové vyvedie slnko On.

________________________________________________________________________________________
11. decembra 2014

DOSLOV
(Výber citátov zo Slova)

Tento nasledujúci výber citátov zo Slova „Vo Svetle Pravdy“ má byť rozriešením mnohých neporozumení, ktoré každému živému ľudskému duchu, musia zodpovedať doterajšie nejasnosti. Bude to teda výber iba z prvej časti Slova Pánovho, ktoré sa nám zachovalo, ako ním samotným podpísané, teda bezpodmienečne pravé!

Večný a bez konca, teda nekonečný je len kolobeh stvorenia s trvalým vznikaním, zanikaním a znovuvytváraním.
V tomto dianí spĺňajú sa tiež všetky zjavenia a zasľúbenia. Nakoniec sa v ňom splní i „posledný súd“ pre túto zem!
Posledný, to jest konečný súd nadíde raz pre každé svetové teleso, ale to sa nedeje súčasne v celom stvorení.

Čas duchovného tuláctva po zemi skončil a takisto aj čas pohodlnosti príjemného očakávania. So strašnou hrôzou a tvrdosťou zakrátko to udrie do spáčov a leňochov tak, že to potom prebudí aj toho najhluchejšieho.

Vážna snaha po Pravde a Svetle a s tým spojená zmena učiní každého človeka čistejším a tým aj svetlejším, takže táto okolnosť bude ho prirodzene čoraz viac uvoľňovať od hrubej hmotnosti a úmerne jeho čistote a ľahkosti musí ho povznášať do výšky. Ten však, ktorý verí iba hmote, viaže sa na ňu svojím presvedčením a zostáva k nej pripútaný, takže nebude môcť byť povznesený nahor. Vlastným rozhodnutím každého jednotlivca nasleduje preto triedenie medzi tými, ktorí usilujú ku Svetlu a tými, ktorí sú pútaní temnom, a to podľa platných prirodzených zákonov duchovnej tiaže.
Toto roztriedenie je posledný súd!
Z toho je jasné, že aj pre vývojovú možnosť pozemsky zosnulých, v očistnom procese takzvaného záhrobia, nadíde raz skutočný koniec. Posledné rozhodnutie! Ľudia v obidvoch svetoch, buď sú tak ďaleko zušľachtení, že budú môcť byť pozdvihnutí k oblastiam Svetla, alebo zostanú podľa vlastného chcenia pútaní vo svojom nízkom správaní, a preto budú nakoniec zvrhnutí do „večného zatratenia“, to jest budú s hmotnosťou, od ktorej sa nemôžu uvoľniť, strhnutí do rozkladu, tento bolestne pretrpia, a tak prestanú osobne existovať. Budú ako plevy vo vetre rozviati, rozprášení, a tým vymazaní zo zlatej knihy života!

Terajší súd vyžadoval také veľké prípravy, že to ľudia nemôžu ani pochopiť. Ale pracuje tak presne, že v skutočnosti nenastanú nijaké omeškania ... až na miesta, kde má spolupracovať chcenie ľudí. Samotní ľudia sa však snažia s pochabou vytrvalosťou vyhýbať každému splňovaniu alebo stavať sa mu do cesty rušivo a nepriateľsky ... v namyslenosti pútajúcej k zemi.
Našťastie bolo s tým teraz počítané, keď ľudia tak veľmi sklamali za pozemského času Syna Božieho. Ľudia môžu svojím zlyhaním sťažovať pozemskú cestu Syna Človeka až do určitého času, takže bude nútený ísť po bočných cestách a robiť obchádzky; ale nedokážu zadržať Bohom chcené dianie alebo dokonca nejako oddialiť jeho vopred stanovený koniec, lebo im už bolo odňaté zázemie temna, dodávajúce im silu pre ich pochabosti.

Toto odlúčenie ducha od hmoty, uskutočňuje sa na základe celkom prirodzených dejov a zákonov, je takzvaný „posledný súd“ spojený s veľkými prevratmi a zmenami.
Že tento rozklad nenastane v jednom pozemskom dni, je zaiste pre každého ľahko pochopiteľné: veď vo svetovom dianí je tisíc rokov ako jeden deň.
My sme však uprostred začiatku tohto obdobia. Zem teraz prichádza k bodu, v ktorom sa odchýli od doterajšej dráhy, čo bude veľmi citeľné aj hrubohmotne. Potom nastane ostrejšie rozlišovanie medzi ľuďmi, ktoré bolo v poslednom čase už pripravené, ale zatiaľ sa prejavovalo iba „v názoroch a presvedčeniach“.
Každá hodina pozemského bytia je preto drahocennejšia, než kedykoľvek inokedy. Kto vážne hľadá a chce sa učiť, nech sa vytrhne s celým úsilím z nízkych myšlienok, ktoré ho pripútavajú na pozemské. Inak sa vydáva nebezpečiu, že zostane spútaný s hmotou a s ňou bude strhnutý do úplného rozkladu. Tí však, ktorí usilujú ku Svetlu, sú postupne uvoľňovaní od hmoty a budú povznesení do vlasti všetkého duchovného.
Potom je konečne dovŕšené rozštiepenie medzi Svetlom a temnom a súd je dokonaný.

Je to kolobeh ako všade vo stvorení. Božstvo zostúpilo Ježišom k ľudstvu, aby prinieslo a rozsialo Pravdu. Sejba vzišla, plody dozrievajú ku žatve. Teraz má ľudstvo dozreté v kolobehu Pravdou, prinesenou Synom Božím, vzniesť sa hore ku Božstvu v Synovi Človeka a cez neho sa opäť úzko spojiť s Bohom.
Ježiš šiel cez veľkonočné slávnosti do Jeruzalema, kde bolo zastúpené mnoho národov zeme. Ľudia vyslali poslov do Getsemanu, aby Ježiša zajali. To bola doba, kedy ľudia naplnení nenávisťou, dali s pozemskou surovosťou hľadať svojimi poslami Vyslanca Božieho. Všimnite si okamihu, keď vyšiel zo záhrady a oni stáli proti nemu so zbraňami a pochodňami, s myšlienkou na zničenie.
Keď Syn Boží predniesol slová: „Ja som“ a vzdal sa tým ľudstvu, začala pôsobiť mocná karma, ktorú ľudstvo na seba uvalilo. Od tej chvíle spočívala ťažko na ľudstve a tlačila ho podľa neúprosných zákonov vesmíru stále hlbšie a hlbšie k zemi, pokiaľ sa nepriblíži konečné rozuzlenie. Stojíme tesne pred tým!
Uzavrie sa to ako vajcovitý kruh. Rozuzlenie sa dostaví skrz Syna Človeka!
Keď budú ľudia vplyvom ťažkých udalostí malí, celkom maličkí, zmalomyseľnení, zúfalí a skrúšení, nastane hodina, kedy zatúžia po zasľúbenom Vyslancovi Božom a budú ho hľadať! A keď budú vedieť, kde je, vyšlú k nemu poslov, ako kedysi. Ale títo poslovia nebudú potom v sebe prechovávať myšlienky nenávisti a zničenia, ale s nimi príde ľudstvo tentoraz skrúšené, pokorné, prosiace a dôverčivé ku tomu, ktorý je vyvolený Najvyšším vodcom všetkých svetov, aby ich uvoľnil z kliatby, prinášajúc ľudstvu pomoc a vyslobodenie z duchovnej aj pozemskej biedy.
Aj títo poslovia sa budú pýtať. A ako Syn Boží vtedy v Getsemane predniesol slová: „Ja som!“ čím započala karma ľudstva, tak odpovie teraz Bohom poslaný tiež tými slovami: „Ja som!“ a tým sa potom uvoľní ťažká karma ľudstva. Tie isté slová, ktoré uvalili veľkú vinu na ľudstvo, naplnené vtedy nenávisťou, ju teraz budú opäť snímať z ľudstva, prichádzajúceho úzkostlivo, ale predsa dôverujúc a prosiac s tou istou otázkou.

Prostredníkom medzi Božsky - bezbytostným a čisto duchovne - bytostným sa stal Syn Boží. Prichádza z Božský - bezbytostného do duchovne - bytostného, ako kedysi prišiel i do hmotného. Príchod Syna Človeka prinesie splnenie vznešenej Božej úlohy Syna Božieho. Po naplnení vráti sa Syn Boží opäť celkom do Božsky - bezbytostného späť. Na jeho mieste, prevezme jeho úrad prostredníka Syn Človeka a stane sa tak vodcom strážcov Svätého Grálu, kráľom Grálu, ktorý opatruje svätú nádobu.
Syn Človeka bude potom pre ľudského ducha Alfou a Omegou, lebo udáva počiatok a koniec pre chápavosť ľudského ducha; pretože on môže prekročiť hranicu k Božsky - bezbytostnému a tým prehliadnuť všetko.

Hlava rozbolí a zmocní sa ošklivosť, keď to všetko spoluprežíva, keď sa pozerá, ako tak mnoho dobra sa v tom ponára, ktoré by v správnom prostredí bolo krásne rozkvitlo, keď sa vidí ako tak mnoho iných tým trpí, a v tom sa sformuje vrúcna modlitba: „Učiň Ty koniec, Pane! My to nedokážeme!“

Dokonca aj tzv. hľadatelia Pravdy sú teraz zriedkavo na správnej ceste. Deväť desatín z nich sú farizeji, ktorí sa pozerajú kriticky a povýšene na svojich spolublížnych, pričom sa ešte horlivo vzájomne napádajú. Všetko je falošné! Najprv musí dôjsť k nevyhnutnému splneniu strašného konca, než sa budú môcť aspoň niektorí prebudiť z tohto spánku.

Veď viac ako polovica ľudí, žijúcich v tomto čase na Zemi, na ňu vôbec nepatrí, ale mali by dozrievať v omnoho hlbších a temnejších oblastiach!

Poslanie Syna Človeka na zemi je pokračovaním a zakončením poslania Syna Božieho, pretože poslanie Syna Božieho mohlo byť len prechodné. Toto pokračovanie a zavŕšenie je súčasne jeho utvrdením.

Nehovorím ani k cirkvám a stranám, ani k rádom, ani k sektám a spolkom, ale iba celkom jednoducho k človeku samotnému. Som ďaleko od toho, aby som jestvujúce boril; lebo staviam, doplňujem doteraz neriešené otázky, ktoré musia vyvstať v každom človeku, pokiaľ len trochu premýšľa.
Pre každého poslucháča platí len jediná základná podmienka: vážne hľadanie Pravdy. Má v sebe skúmať a dať oživovať slová, ale nedbať na rečníka. Inak z toho nebude mať úžitok. Pre všetkých, ktorí sa o to nesnažia, je každý obetovaný čas vopred stratený.
Je neuveriteľné, ako väčšina ľudí chce naivne a kŕčovite ostať nevedomá o tom, odkiaľ prichádzajú, čím sú a kam odídu!

A keď začne raz veľká očista, tentoraz nezostane človeku čas, aby sa vzpieral, alebo dokonca staval na odpor voči tomuto dianiu. Božie zákony, o ktorých si človek tak rád robí nesprávny obraz, prejavia sa potom neúprosne.
Práve v čase najväčších hrôz, aké kedy zem zažila, ľudstvo konečne spozná, že Božia láska je veľmi ďaleko od zmäkčilosti a slabosti, ktoré sa jej opovážlivo pripisujú.
Viac ako polovica všetkých ľudí v prítomnosti nepatrí vôbec na túto zem!
Už za niekoľko tisícročí toto ľudstvo pokleslo natoľko a žije tak silne v temnote, že svojím nečistým chcením vybudovalo mnoho mostov k temným sféram, ležiacim veľmi hlboko pod úrovňou tejto Zeme. Žijú tam hlboko kleslí, ktorých jemnohmotná tiaž doteraz nikdy nepripúšťala možnosť dostať sa na túto zemskú pláň.

Keď sa teraz uzatvára kruh všetkého doterajšieho diania, tak tým nastáva pre túto po prvýkrát dozretú časť svetov, v celom stvorení, doba žatvy, zberu a triedenia. Od trvania celej hmotnosti sa toto doteraz ešte nikdy nestalo; pretože naša časť sveta vo večnom kolobehu predchádza všetky ostatné ako prvá, ktorej je to možné podstúpiť!
Preto sa tiež pred dvetisíc rokmi vtelil Syn Boží na túto Zem. Bolo to svetové dianie, ktoré sa odohrávalo v prvej a najzrelšej časti všetkej hmotnosti, ale už nikdy sa nebude opakovať; veď v nasledujúcich častiach to, čo sa stalo tu, pôsobí ustavične ďalej. Tak sa tiež stane, že táto časť ako prvá vstúpi do nového diania, ktorého doposiaľ nebolo, ale už po nás bude sa opakovať vždy. Je to rozklad vytvorenej hmotnosti, ktorý v prirodzenom dianí priniesla so sebou prezretosť. –
Dokonané je! Ukázaná je cesta k Svetlu a tým k večnému životu duchovne osobného! Nech sa ľudskí duchovia teraz v poslednej hodine rozhodnutia spamätajú, ktorou cestou chcú ísť: Buď k večnému zatrateniu alebo k večnej radosti; lebo podľa vôle Božej majú k tomu slobodnú voľbu!

Tak sa mohlo pozvoľna stať, že jemnohmotné okolie zeme sa stávalo postupne hustejším, a tým aj ťažším. Tak ťažkým, že dokonca i samú hrubohmotnú zem zdržuje od dráhy, kde by bola prístupnejšia vyšším duchovným vplyvom. A keďže väčšina všetkých inkarnovaných patrí vlastne do omnoho hlbších oblastí než samotná zem, prejaví sa aj v tom len Božia spravodlivosť, keď také duše budú zmetené aby klesli tam, kam vlastne patria, kde vo svojej absolútnej rovnorodosti už nebudú mať príležitosť na seba uvaliť novú vinu a v utrpení ich úrovne budú lepšie dozrievať pre zmenu ku vzostupu.
Nebude to vôľa ľudí, ktorá by raz mohla uznať Syna Človeka, vyslaného Bohom, ale bude to moc Božia, ktorá ho má vyzdvihnúť v hodine, keď ľudstvo v bezmocnom náreku bude úpenlivo prosiť o spásu. Potom zmĺknu urážky, lebo hrôza zavrie také ústa a ochotne sa budú prijímať všetky dary, ktoré Stvoriteľ ponúkne tvorom jeho prostredníctvom. Kto ich však nebude chcieť od neho prijať, bude zavrhnutý na všetky veky.

Chápete teraz, že udalosti posledných rokov museli prísť? Že to pôjde ešte ďalej až k zničeniu? Svetový súd, ktorý podľa jestvujúcich karmických zákonov je nevyhnutný. Ako pri búrke, ktorá sa blíži a nakoniec musí priniesť vybitie a zničenie. Súčasne však aj očistu!

V najvyšších výšinách rovnorodej podstaty ľudského ducha žije pre všetko jestvujúce skutočne dokonalý ideál toho, čo všetko ďalší vývoj z duchovne bytostného môže niesť v sebe. Tak tiež večný čisto duchovne bytostný ideál všetkého ženstva, súčasne ako kráľovná ženskosti so všetkými živými cnosťami. Každý ženský duchovný zárodok prechováva v sebe neuvedomelú túžbu, ísť za týmto čistým, v najušľachtilejšej forme žijúcim ideálom.(*)

...Magnetom a ohniskom tejto ušľachtilej túžby po ženských cnostiach je kráľovná ženskosti v nehynúcej ríši Otcovej, v čisto duchovne - bytostnom. Božsky - bezbytostné jadro druhého vyslanca Božieho vnorilo sa teraz do tohto duchovne - bytostného ideálu ženskosti a bolo ňou ako duchovne bytostnou matkou vychované vo večnej ríši Boha Otca v Hrade Grálu ako domove jeho duchovnej mladosti.(*)
(*)       Nech si skúsia čitatelia PG z druhej ruky pohľadať tieto dva citáty vo svojom slove, a potom porozmýšľať, prečo museli byť z tohto SLOVA PRAVDY vylúčené!!!

Preto sa blíži čas, keď táto zem bude musieť byť na nejakú dobu ponechaná vláde temna bez priamej pomoci zo Svetla, pretože si to ľudstvo vynútilo svojím chcením. Následky chcenia väčšiny ľudí museli privodiť tento koniec. – Je to doba, ktorú smel kedysi vidieť Ján, kedy Boh zahaľuje svoju tvár. –
Všade vôkol je noc. Avšak v najväčšej núdzi, keď všetkému i tomu lepšiemu, hrozí utonutie, začínajú tiež súčasne svitať ranné zore! Ale ranné zore prinesú vopred bolesti veľkej očisty. Táto očista je nevyhnutná prv, ako bude môcť začať záchrana všetkých vážne hľadajúcich; avšak nikomu z tých, ktorí usilujú o nízke, nebude môcť byť podaná pomocná ruka! Budú sa musieť zrútiť až do tých hrôzyplných hlbín, kde jedine ešte môžu dúfať v prebudenie, a to v utrpeniach, v ktorých sa musia zoškliviť sami sebe.
Tí, ktorí doteraz mohli s posmechom a zdanlivo beztrestne klásť prekážky všetkým nahor usilujúcim, zmĺknu a zamyslia sa, až nakoniec ešte žobrajúc a nariekajúc úpenlivo budú prosiť o pravdu.
Nebude to potom pre nich také ľahké, budú nezadržateľne prevedení medzi mlynskými kameňmi železných zákonov Božskej spravodlivosti, až kým v prežití nedôjdu k poznaniu svojich omylov.–

Lenže duch sa neprejavuje v rozume, ale v citoch. Javí sa len v tom, čo sa všeobecne nazýva „srdečnosťou“. Práve to, čo dnešný, na seba tak nesmierne pyšný rozumový človek rád zosmiešňuje a vysmieva sa tomu. Haní takto to najcennejšie na človeku, áno, práve to, čo vôbec človeka robí človekom!
S rozumom nemá duch nič do činenia. Ak človek chce konečne raz nápravu vo všetkom, musí dbať na Kristove slová: „Podľa ich skutkov ich poznáte!“ Nastáva doba, keď sa tak stane.

Duch nemá s pozemským rozumom nič do činenia, iba s vlastnosťou označovanou ako „srdečnosť“. Duchaplný je teda to isté ako „dobrosrdečný“, avšak nie rozumovo bystrý. (*) Prednáška č.. 63: „Ja som vzkriesenie a život . . . „

Dnešný rozumový človek už nie je normálnym človekom, lebo mu chýba patričné vyvinutie hlavnej časti jeho mozgu, ponechanej po tisícročia k zakrpateniu, avšak patriacej k plnohodnotnému človeku. Každý rozumový človek bez výnimky má len zmrzačený normálny mozog! Po celé tisícročia túto zem preto ovládajú mozgoví mrzáci. Normálneho človeka považujú za nepriateľa a snažia sa ho utlačovať. Vo svojej zakrpatenosti si domýšľajú, že konajú veľmi mnoho a nevidia, že normálny človek je schopný vykonať desaťnásobne viac a vytvára diela, ktoré majú trvácnosť, sú dokonalejšie ako dnešné snaženie! Každý vážne hľadajúci má k dosiahnutiu tejto schopnosti cestu otvorenú!

Teraz sa na tom už nedá nič viac zmeniť, avšak treba nechať pokojne dôjsť k zrúteniu, ktoré sa prirodzene vyvíja. Potom však nadíde deň vzkriesenia pre ducha a tiež nový život!

Preto nech je človek bdelý na stráži. –
Svoj rozum nemá preto zmenšovať, ale učiniť ho nástrojom, čím v skutočnosti je, avšak nikdy nedopustiť, aby bol smerodajnou vôľou. Nikdy nie vládcom!
Človek budúceho pokolenia bude môcť pozerať na dnešnú dobu len s odporom, hrôzou a s hanbou. Približne tak, ako sa cítime pri vstupe do starých mučiarní. Aj tam vidíme zlé plody šafárenia chladného rozumu. Je to zaiste nepopierateľné, že človek len s troškou dobrosrdečnosti, teda s činnosťou ducha, nebol by nikdy vymyslel také hrôzy! Celkove ani dnes nie je to iné, iba ak trošku zatušované a utrpenie širokých más je práve také zhnité ovocie ako niekdajšie mučenie jednotlivcov.

Ľudia si sťažujú a bedákajú, pozerajú s odporom, ako sa dnes výstrelky materializmu prejavujú vo formách sotva uveriteľných. Úpenlivo prosia a modlia sa za oslobodenie zo súženia, o polepšenie, ozdravenie z nesmierneho úpadku. Tých niekoľko, ktorí si dokázali uchovať nejaké záchvevy svojho duševného života z búrlivého prívalu neuveriteľného diania, tí, ktorí sa duchovne neudusili vo všeobecnom úpadku, nesúcom klamlivo pyšne na čele meno „pokrok“, tí sa cítia ako vyvrheli, zaostalci a bezduchí súpútnici novej doby sa na nich aj tak pozerajú a posmievajú sa im.
Vavrínový veniec všetkým tým, ktorí mali odvahu nepripojiť sa k davom! Tí, ktorí hrdo odmietli ísť po príkro strmej ploche!
Námesačník, ktorý sa ešte dnes chce nad tým rmútiť! Otvorte oči! Nevidíte predsa, že všetko, čo vás utláča, je už začiatkom náhleho konca, teraz už len zdanlivo panujúceho materializmu? Celá stavba je už na zrútenie aj bez pričinenia tých, ktorí pod ním trpeli a ešte aj trpieť musia. Rozumujúce ľudstvo musí teraz žať, čo po celé tisícročia plodilo, živilo, pestovalo a obletovalo.

Avšak mnohé ľudské duše sa prebúdzajú na všetkých miestach, na celej zemi! Nad leskom Pravdy je rozprestretá už len tenká vrstva starých falošných názorov, ktorú odvanie prvý náraz vetra očisty, aby sa tým oslobodilo jadro, ktorého žiarenie sa spojí s mnohými inými, a tak z neho vzplanie žiariaci kužeľ, ktorý ako zápalná obeť vďaky bude stúpať nahor do ríše svetlej radosti, k nohám Stvoriteľovým.
To bude doba vytúženej tisícročnej ríše, ktorá leží pred nami v žiarivom zasľúbení ako veľká hviezda nádeje!

Dnes každé náboženstvo nie je, žiaľ, nič iné, než ustrnutou formou, ktorá namáhavo udržuje ťažkopádny obsah. Ale keď nastane nutná zmena, bude doteraz tento ťažkopádny obsah v oživení plný sily, takže rozbije tie chladné, mŕtve, ustrnuté formy a rozleje sa s jasavým hukotom po celom svete a medzi všetky národy! –

Minul čas snívania. Slovo prináša súd! Samočinne rozdeľuje ľudských duchov v rôznosti ich pochopenia. Toto dianie je opäť tak prosté a prirodzené, že bude pre najväčší počet ľudí až príliš jednoduché. Preto zas v ňom nepoznajú veľký a mocný súd, ktorý tým začína.
Súd spočíva vo dňoch tohto prvého triedenia všetkých ľudských duchov, ktoré nad každým ľudským duchom vykoná prijatie nového Božieho Slova! To nespočíva iba v neskorších následkoch spojených s triedením, ale tým, že každý musí potom ukončiť tú cestu, ku ktorej sa rozhodol, a na nej nájde svoju odmenu alebo trest.
Avšak aby sa všetci ľudia ešte raz najskôr vyburcovali a dala sa im príležitosť k vážnemu premýšľaniu, v ktorom niektorý snáď predsa ešte siahne po onom záchrannom lane, ktoré jedine vedie z týchto nížin, nastanú diania tak ťažkého rázu, ako sa o nich zatvrdilému ľudstvu ani nesníva, že by boli tak blízko. Ako ľahko by sa bolo dalo tak mnohé z toho ešte ušetriť! Ale teraz je už príliš neskoro. Kiež by bolo tak mnohým toto zdrvujúce dianie ešte ku spáse. Len keď pri tom konečne prekuknú ničotnosť falošných prorokov a tiež vodcov, na ktorých sa dnes tak silno spoliehajú; lebo očakávanú dobu pretrvá víťazne len Pravda a skoro dá poznať vodcu určeného Bohom, ktorému jedine je daná sila, aby pomohol v duchovnej i pozemskej biede, plnej zúfalstva! –

A keď teraz súd ľudstvo skrúši, veľmi rýchlo kľakne do prachu! Vmyslite sa však už dnes do toho, ako budú potom kľačať: v celej svojej úbohosti, ale zároveň opäť tiež spupne; budú znovu len nariekať a prosiť, že im treba pomôcť!

To ťažké bremeno ktoré na seba naložili, a ktoré ich konečne hrozí rozdrviť, má byť z nich sňaté! To je potom ich prosba! Počujete to dobre? Budú prosiť len o odvrátenie utrpenia, ale nebude pritom ani len pomyslenia na vlastné vnútorné polepšenie! Ani jedno skutočne úprimné prianie k dobrovoľnej zmene doterajšieho nesprávneho zmýšľania a čisto pozemského snaženia! Ani jedno chcenie po poznaní, ani odvážne priznanie svojich doterajších omylov a chýb.
A keď Syn Človeka potom v najväčšej núdzi vkročí medzi nich, tu sa budú k nemu istotne naťahovať všetky ruky, stenajúc a úpenlivo prosiac, ale znovu len v nádeji, že im pomôže podľa ich prianí, to jest, ukončí ich utrpenie a privedie ich k novému životu!
Ale On týchto žiadajúcich väčšinou od seba odvrhne ako jedovatú háveď! Lebo všetci títo takí úpenlivo prosiaci by upadli ihneď po pomoci znovu do starých chýb a naďalej by otravovali okolie. On prijme len tých, ktorí ho budú prosiť o silu, aby sa konečne mohli vzchopiť k trvalému polepšeniu, teda tých, ktorí sa budú pokorne snažiť odvrhnúť všetku doterajšiu zarytosť a radostne uvítajú Slovo Pravdy zo Svetla ako spásu! –

Keby sa ľuďom pomohlo tak, ako si to vyprosujú v hodine nebezpečia a v tiesni, tak by rýchlo na všetko zabudli, len čo by boli zbavení strachu. Vo svojom neporozumení by začali znovu bezohľadne kritizovať, miesto uvažovať a niečo takého sa pri záchrane už nedovolí! Tá doba je teraz preč.
Také plytvanie časom ako doposiaľ bude v budúcnosti celkom vylúčené, pretože trvanie tejto časti sveta sa má priblížiť ku svojmu koncu. Pre každého ľudského ducha to teraz znamená: Buď – alebo! Záchrana zo siete, ktorú si sám uplietol, alebo záhuba v nej! Má slobodnú voľbu, ale nemôže ju odkladať, musí sa však rozhodnúť ihneď! Následky rozhodnutia sú však predurčené a nezmeniteľné! Váhanie je to isté, ako voľba záhuby! Všetko zanikne, až na to skutočné dobro, ktoré ešte môže prísť k poznaniu, k čomu však nepatrí to, čo sa dnes za dobré považuje!
Tí, ktorí budú zachránení, si potom od veľkého tlaku vydýchnu a zajasajú, zatiaľ čo odporné, špinavé temno spolu so svojimi, k nemu priľnutými tvormi, klesne konečne pod údermi meča Svetla tam, kam patrí.
Potom konečne zem, očistená od všetkých morových myšlienok, povstane panenská a všetkým ľuďom vykvitne mier!

ĽUDIA! Keď nadíde hodina, v ktorej podľa Božej vôle nastane na zemi nutná očista a triedenie, potom dávajte pozor na vám zasľúbené, čiastočne nadpozemské znamenia na nebi!
Nedajte sa potom pomýliť tými ľuďmi a cirkvami, ktoré sa už dávno oddali Antikristu.

A ako to bolo kedysi, tak je tomu ešte i dnes! Dokonca ešte horšie. Aj dnes budú chcieť mnohí predstavitelia náboženstiev rozhorčene bojovať za udržanie doterajšieho poriadku pozemského rozumu v chrámoch a cirkvách.

Vy, ktorí ešte nie ste duchovne hluchí a slepí, počujte toto varovné volanie! Dajte si tú námahu raz celkom vážne sami porozmýšľať; lebo od vás sa to bude teraz vyžadovať! Ak zostanete v tom i naďalej pohodlní, sami sa pokladáte za zatratených!

Dávajte preto pozor na všetky znamenia, ktoré sú zasľúbené! Pre každého jednotlivca platí posledné rozhodnutie. Záchrana alebo skaza! Tentoraz je to vôľa Božia, aby zahynulo to, čo sa znovu odvažuje vzoprieť proti nemu a proti jeho Poslovi!
Každá nedbalosť v tom bude teraz pre vás súdom!– Ani nad jednou cirkvou nebudú stáť Božie znamenia, ani jeden duchovný pozemský hodnostár nebude mať osvedčenie, že je vyslancom Božím! Jedine ten, ktorý je nerozlučne spojený s týmito znameniami a nosí ich živo žiariace v sebe ako kedysi Syn Boží, keď prebýval na tejto zemi. Je to kríž Pravdy, živo žiariaci v ňom a holubica nad ním! Stanúc sa viditeľnými všetkým omilosteným k tomu, vidieť duchovné, aby vydali o tom svedectvo všetkým ľuďom na zemi; lebo zo všetkých národov budú to tentoraz oni, ktorí smú „vidieť“, čo bude posledná milosť Božia! – – –

Tak v jednom kniežati najmocnejšom zo susedných národov Egypťanov prišiel na Zem Vyslanec pre Boží súd. Ako knieža Arabov niesol meno Abd-ru-shin. To znamená podľa zmyslu: Syn Ducha Svätého.

Pretože Abdrushin vtedy ako teraz nosí v sebe živú Božiu vôľu, z ktorej vychádzajú zákony vo stvorení a pretože on je Božská vôľa, ktorá sa stala človekom, môže preto už svojím bytím rozuzliť všetky konečné účinky duchovných zákonov vo stvorení.

I keď cesta až k tomuto koncu zdá sa byť každej ľudskej duši veľmi vzdialená, takže sa domnievajú, že majú čas, mnoho času k poslednému rozhodnutiu, ktoré má mať konečnú platnosť ... ale keď vojde medzi nich Abdrushin ako časť živej vôle Božej spôsobí sa samočinne a bez všetkého prechodu rýchle koniec všetkých ciest ako prirodzený zákon, a v tom spočíva posledný súd!
Koniec sa blíži magnetickou mocou, vyžarovanou Abdrushinom, tak rýchlo k rozuzleniu, že ľudská duša nemôže už sledovať svoju cestu ako prv, ale musí sa jej ihneď dostať ovocia toho, čo zasiala. Pri tom, prepadajú súdu tiež diela všetkých duší. Rozkvitnú, ak sú podľa vôle Božej, alebo sa zrútia v sebe, ak sú s ňou nie v plnom súlade. Ku tomu patria všetky podnikania, počínajúc rodinou a manželstvom, až k činnosti v povolaní, nech je to už v remesle, priemysle, obchode, v hospodárstve alebo v štátnictve, na tom nezáleží; prepadá to ihneď rýchlemu rozuzleniu duchovných zákonov podľa Božej spravodlivosti. Človek nemôže pri tom nič zadržať alebo odsunúť, nič zakryť alebo zahaliť. Bezmocne musí nechať cez seba prejsť to, čo žiada opravdivé právo, i keď sa toto neukáže podľa jeho pozemských názorov!
Božia vôľa, ktorá sa stala človekom, je ako živý kontakt, ktorý dáva vzniknúť zápalnej iskre rozuzlenie všade, kdekoľvek sa vo svojom pozemskom bytí dotýka človeka alebo celého národa. Jeho bytie privoláva nutné zúčtovanie a všade, sa musí pobádať k rozhodnutiu, k tomu poslednému, ktoré je pre všetko jestvujúce ešte možné.
Tak sa stáva súdom, kamkoľvek prichádza, aj keď sám nepotrebuje súdiť. Svojím pôvodom je ako samočinný kľúč pre uzavretie všetkého diania, je ako meč, ktorému sa treba len postaviť do sveta, aby sa každý a tiež všetko na ňom oddelilo!–

Komu sa dostalo väčšieho vedenia, má ho dávať ďalej, aby ním pomáhal druhým; veď aj pre neho samotného bolo darom. Nemohol ho získať. Menovite prijatie zjavení zaväzuje. Obyčajne však vytrubujú do sveta len tí, ktorí vedia málo a to, čo pre druhých nemá žiadnu cenu, tak tým škodia, ktorí sa stali skutočne vediacimi, pretože sú potom už najskôr hádzaní s nimi do jedného koša a neprikladá sa im žiadna cena. Tiež z týchto dôvodov mlčí mnoho vediacich, ktorí by inak hovorili.

Ako kráľ Imanuel vo vesmíre, ako Parsifal prastvoreným a v duchovnej ríši, a konečne ako Syn Človeka v hrubohmotnosti na tejto planéte Zem. Trojdielny v jednom, pôsobiaci súčasne ako božské mystérium. Je to dej, ktorý nemôže byť pochopený vyvinutými ľudskými duchmi, prastvorení majú však na ňom už podiel, lebo aj oni môžu pôsobiť tu na Zemi, zatiaľ čo súčasne plnia svoju úlohu hore v hrade Grálu.

Tak vzkriesi konečne na Zemi vytúžené kráľovstvo Božie, ktoré kedysi bolo zasľúbené spravodlivým ako tisícročná ríša. Bude vynútené nadpozemskou a nadľudskou mocou, danou Vyslancovi Božiemu k splneniu zasľúbení!

A odteraz sa splní každé zasľúbenie, nezadržateľne a nezmeniteľne, ako to spočíva v určení Božom! Ani jedno z nich nezostane otvorené; lebo kruh sa už začína pozvoľna uzatvárať! A s časťou Abdrushin – Parsifal spája sa od teraz v samotnom pozemskom tele ešte aj jeho Božská časť, takže povstáva teraz v tejto hrubohmotnosti Imanuel, ktorý bol celému ľudstvu zasľúbený už prorokom Izaiašom! Že ľudia sa snažili označovať zasľúbenia Imanuela, Syna Človeka, ako totožné so zasľúbením Ježiša, Syna Božieho, to ukazuje len nedostatočnosť ľudského pochopenia, dokonca i voči najzreteľnejším a jednoznačným popisom biblie. Keď sa už mohla urobiť chyba, že na pojem označení Syna Božieho a Syna Človeka sa chcelo pozerať ako na jedno, pretože sa v tom nikto nevyznal a veriaci boli príliš bojazliví, aby pritom prijali myšlienku na dve osoby, musel by predsa zreteľný poukaz na dve úplne rozdielne mená v zasľúbeniach priviesť k úsudku, že sa jedná bezvýhradne o dve osoby. Preto blaho všetkým ľuďom, ktorí ešte v poslednej hodine môžu v sebe prísť k poznaniu!
             Amen!

Tak aj veľký súd nastane len zvýšeným tlakom Božieho lúča, ktorý bude sprostredkovaný vyslancom Božím inkarnovaným do hrubohmotnosti, ktorému Boh dal iskru svojej živej sily. Tlaku tejto iskry živej sily, ktorý prirodzene nemôže byť tak silný ako mocný tlak živej sily v Bohu Otcovi samotnom, môže odolať len všetko to, čo sa pohybuje správne v zákonitých prejavoch Božskej sily! Lebo toto bude tým posilnené, ale nerozžeraví sa až do bieleho žiaru, keďže žiarenie iskry sily k tomu nestačí. Všetko rušivé bude však otrasené v základoch, bude vyhodené zo svojich nesprávnych koľají, rozbité a rozložené. Sila žiarenia iskry k tomu úplne postačuje. Tak nastane veľký Boží súd celkom samočinne a nepodlieha snáď ľubovôli Božieho vyslanca. Stane sa to jednoducho na základe zákona žiarenia ktorý sa musel vytvoriť ako dôsledok vyžarovania Božej sily; lebo všetko, čo sa správne pohybuje v myslení i konaní, vyžaruje v hrubohmotnosti vo farbe fialovej.
Ale čo je temné, zlé alebo k tomu usiluje, či už v myslení alebo v žiadostivosti, má farbu kalnej žlte. Tieto dve farby sú teda pre súd smerodajné. Podľa sily chcenia alebo konania sú potom aj vyžarovania slabé alebo silné. S vyslancom Božím prichádza do stvorenia nezmenený, a tým tiež sem na zem, lúč Božieho Svetla! Božie Svetlo posilní a pozdvihne dobro, t. j. všetko pozemsky fialové, zatiaľ čo všetka pozemsky kalná žlť bude ním rozložená a zničená.

DVE OTÁZKY NA ZAMYSLENIE:

A., Môže si niektorý živý duch na základe týchto citátov ešte pripustiť, že tieto zasľúbenia už máme za sebou, teda všetko je už vybavené?

B., Je možné nahradiť osobu Imanuela – Syna človeka – Ducha Svätého – Abdruschina niekým iným?

Tvrdiť, že je už všetko vybavené, dokáže iba človek rozumu, ktorého duch spí a teda živému Slovu preto nemôže rozumieť! Ako zo Slova vyplýva:
Duch sa prejavuje iba citom – dobrosrdečnosťou! A taký človek, ktorý jedná pod vládou ducha, nikdy nebude škodiť blížnemu, nebude ho ohovárať, nebude proti nemu štvať, ale bude vždy iba pomáhať. Taký aj dokáže vycítiť, kde je Pravda!
Človek rozumu je toho však nie schopný, aj keď drží v rukách Bibliu a aj PG, lebo pod vládou rozumu diktuje mu iba  vypočítavosť, ktorá následne ovplyvní jeho myslenie, konanie a tak prekvitá neznášanlivosť a rozbroje. 
Je veľa ľudí, ktorí sa zatiaľ vyhýbajú duchovnu iba preto, že vidia tieto rozbroje mnohých „duchovných smerov“, a ktoré sú teda zlým príkladom pre nasledovanie a dobrou pomôckou v odrádzaní. Títo ľudia so živým duchom sa takého „duchovna“ stránia, lebo cítia túto podstatnú nerovnorodosť. Preto v čase núdze a utrpenia, títo duchovia prejavia skutočný záujem o Pravdu a otvoria sa jej. A potom práve tí terajší, ktorým vládne iba rozum a vypočítavosť sa musia zrútiť a zahynúť!

Farba obalov ducha všetko spravodlivo roztriedi!

Ak sa vám tieto slová zdajú prehnané, tak sa stačí pod vládou ducha, ale za správneho použitia aj rozumu, ako nástroja ducha, pozrieť na posledné udalosti v cirkvi.
Pápež kritizoval cirkev za branie úplatkov za svoje služby. Hovorca našej cirkevnej elity v médiách prehlásil, že z pohľadu cirkvi sú to iba „milodary,“ ktoré sú dávané dobrovoľne! A či niekto dáva aj úplatok nedobrovoľne? To by už bolo potom vydieranie! 
Lenže potom by to isté mohol prehlásiť aj lekár, právnik, lesník, každý obchodník aj remeselník a všetci tí, ktorí sú teraz za branie týchto „milodarov“ odsúdení, ako za trestný čin, teda za branie úplatkov. Každý dávajúci ich predsa dáva dobrovoľne, ako aj tým cirkvám! Prečo iba tým sú tolerované také privilégiá? 
Ba cirkev je na tom ešte horšie, z pohľadu Božích zákonov, lebo berie úplatok za niečo, čo nevykoná! Všetci ostatní menovaní, za ten „milodar“ niečo odvedú ako protihodnotu! Lenže cirkev nič! Iba sľubuje to, čo nemôže splniť a ani nesplní, lebo ku tomu nemá potrebnú právomoc! Božie zákony to vylučujú!!! 
V cirkvách a duchovných spolkoch vládne iba rozum a duch spí! Duch sa prejavuje iba tým, čo títo najviac porušujú! Toto je meradlo duchovnosti a poctivosti a neprehliadajte ho. 
Toto „odbočenie“ bolo potrebné iba ako dôkaz toho, aký je rozdiel medzi dodržiavaním zákonov ľudských a potom tých prírodných – večných – Božích.

A KU TÝM ŽIVÝM DUCHOM SMERUJE NAŠA POMOC!
ICH ČAS EŠTE IBA PRÍDE! 
Teda nie k ľuďom rozumu, ktorí živé Slovo nikdy nepochopia, aj keď ho študujú. 
A oni samotní sa vydávajú za služobníkov Boha!

Prehlásenie.

Ja som Syn Človeka Imanuel Parsifal Abdrushin Oskar Ernst Bernhardt, osemnásteho apríla tisíc osemsto sedemdesiat päť, prichádzajúci!
Hovorím len k tým, ktorí vážne hľadajú. Musia byť schopní a ochotní vecne skúmať to vecné! Náboženskí fanatici a kolísaví blúznivci nech sa vzdialia, lebo oni Pravde škodia. Zlomyseľní a nevecní však sami nájdu svoj ortieľ v slovách.
Meno Syna Človeka je „Nové Meno“ zjavenia Jána Krstiteľa, o ktorom „prvý medzi ľuďmi“ predsa však „posledný v Ríši nebeskej“ z Prastvorenia, pôvodu svojho domova, zvestoval toto:
„Počuj ma Jáne! Ja som Alfa i Omega, Začiatok i Koniec, Večný, Všemohúci! Ja som ten ja som. Bezo mňa nie je nič. Mám kľúče od pekla i smrti, mám spútať to, čo je prekliate a uvoľniť, čo sa polepšilo. Kto však prekoná a vydrží až do konca, ten obdrží silu, aby zostal bojovníkom Svetla. Toho učiním pilierom v chráme svojho Boha a nevyjde už von. A napíšem na neho Meno svojho Boha a meno nového Jeruzalema, mesta nového Boha, ktoré zostúpi z nebies od môjho Boha – a moje meno, to nové.“

Imanuelov hlas k ľudskému tvorovi:
„Ja som, ktorý SOM!
Ja som Vôľa Boha, tvojho Stvoriteľa a Udržiavateľa, ja som tvoj Pán! Ja som navždy večný. Ja som počiatok a koniec, Alfa a Omega! Ja som tvojim prostredníkom k Božiemu trónu, sídlu všemohúceho – jediného Bezbytostného!
Prišiel som, aby som zvestoval Pravdu! Prišiel som, aby som ti priniesol Svetlo a umožnil ti, aby si sa sám vymanil z okov zla, pokiaľ sa budeš v dobrej vôli riadiť mojim Slovom.

„Ako kráľ Imanuel vo vesmíre, ako Parsifal prastvoreným a v duchovnej ríši, a konečne ako Syn Človeka v hrubohmotnosti na tejto planéte Zem. Trojdielny v jednom, pôsobiaci súčasne ako božské mystérium. Je to dej, ktorý nemôže byť pochopený vyvinutými ľudskými duchmi, prastvorení majú však na ňom už podiel, lebo aj oni môžu pôsobiť tu na Zemi, zatiaľ čo súčasne plnia svoju úlohu hore v hrade Grálu.“

Tento odsek je veľmi dôležitý a aj poučný, lebo zodpovedá veľa nevysvetlených a zásadných otázok. Imanuel je trojica pre stvorenie a zatiaľ boli vtelené dve Jeho osoby. Priama inkarnácia osoby Imanuela sa ešte neuskutočnila a toto splnenie sa iba uskutoční. Bude to energia, aká ešte na Zemi a v hmotnosti nebola! Veľmi dôležitá je aj informácia, že prastvorený pri vtelení na Zemi, zároveň pôsobí aj inde vo Stvorení, lebo jeho energia to umožňuje a to je vysvetlenie toho deja, keď pôsobil v tele na Zemi a pritom plnil svoju úlohu aj mimo Zeme a nadviazal Vesmírne spojenie.

VESMÍRNE SPOJENIE
(krátky výber)

Tento krátky výber má byť dôkazom pre niektorých o tom, že aj tento kanál bol pôvodne vytvorený Svetlom a mal byť ku pomoci všetkým, ktorí hľadajú Pravdu. Fakty to dokonale potvrdzujú zhodnosťou informácií v tých zásadných bodoch.

• Pre  túto  Zem  som  Alfou  a  Omegou.  Som  skutočný,  i  keď  prichádzam  k  vám  z  neba.  Oslobodím  vás  od  vašej  biedy.  Prinesiem  vám  mier.
• Každý  dostane  svetlo  Pravdy,  keď  príde  čas.  Nikto  sa  nemôže  vyhnúť  mojej  vôli.  Nič  mi  nemôže  zabrániť,  aby  som  dokončil  svoje  dielo.
• Nové  pokolenie  má  veľa  dôvodov  na  radosť  bez  ohľadu  na  to,  čo  sa  stane  s  ostatnými.  Tí,  ktorí  sa  vrátia  na  Zem,  dostanú  nový  spôsob  existencie.  Tí,  čo  zomrú,  budú  v  ďalšom  vtelení  pokračovať  vo  vývoji  na  nižších  planétach.
• Na  Zemi  sa  stanú  veci,  ktoré  sa  budú  mnohým  zdať  kruté,  sú  však  prirodzeným  procesom,  lebo  spôsobia  duchovné  očistenie  ľudstva.
• Mnoho  ľudí  na  Zemi  bude  prekvapených,  keď  sa  stretnú  tvárou  v  tvár  s  jednou  z  našich  žien,  ktorej  pôvod  nie  je  pozemský.
• Cirkev  bola  na  Zemi  zriadená  preto,  aby  zvestovala  moje  slová.  Zle  však  viedla  moje  dielo.  Nebola  mojou,  iba  niektorí  ľudia  z  nej  sú  moji.  Cirkev  stojí  pred  svojím  koncom.
• Moja  cirkev,  ktorú  na  Zemi  zriadim,  bude  vytvorená  len  zo  skutočne  veriacich,  nie  slepo  veriacich.  Nebude  už  len  domom  pri  ceste,  kam  sa  chodí  v  nedeľu.  Bude  tvoriť  súčasť  denného  života.  Všade  bude  vládnuť  len  úsmev,  šťastie  a  spravodlivosť.
• Môj  príchod  bude  revolučný,  nič  neostane  z  toho,  čo  existuje  teraz.
• Na  Zemi  budete  žiť  tisíc  šťastných  rokov.  Budem  stále  s  vami  a  budem  vám  ukazovať  cestu  vo  vývoji.
• Zavedie  sa  úplne  iný  spôsob  života,  ktorý  si  len  ťažko  dokážete  predstaviť.
• Nič  na  tejto  Zemi  nemôže  zastaviť  moje  plány.
• Musíte  poznať,  pochopiť  a  realizovať  v  bežnom  živote  vesmírne  zákony,  aby  ste  boli  schopní  duchovnej  premeny,  ktorá  má  teraz  na  Zemi  nastať  u  tých,  ktorí  sa  o  to  usilujú.(*)
• Až  sa  kľúče  dostanú  do  správnych  rúk  a  brány  budú  široko  otvorené,  potom  sa  moje  prejavenie  stane  skutkom.
• Ľudstvo  nebude  napadnuté  inými  civilizáciami,  to  by  sme  nepripustili.  Bude  napadnuté  vlastnými  prostriedkami  a  chybami.  Až  v  hraničnej  situácii  pochopí  ľudstvo  svoje  chyby  a  nemohúcnosť  a  prijme  našu  kozmickú  pomoc  s  vďakou  a  porozumením.
• Hodina  nášho  príchodu  nemôže  byť  ľudstvu  odhalená.  Je  naším  tajomstvom  a  zostane  ním  až  do  nášho  príchodu.  Čas  našej  akcie  nepoznajú  ani  tí,  ktorí  sú  do  nej  zapojení  -  iba  ja  poznám  presnú  hodinu.  V  žiadnych  proroctvách  nie  je  udaný  presný  čas.
• Každý  má  absolútnu  slobodu,  na  nikoho  nebude  vyvíjaný  duchovný  nátlak  a  nič  sa  mu  nebude  vnucovať.
• Spojenia,  ktoré  som  nadviazal  so  Zemou,  sú  dokonalé  a  priame.
• Môj  plán  je  dokonalý,  všetko  bolo  pre  túto  akciu  starostlivo  pripravené.  Každý  bude  umiestnený  na  takom  mieste,  aby  to  zodpovedalo  jeho  duchovnej  výške.  V  dome  môjho  Otca  je  veľa  príbytkov.  Mám  miesto  pre  každého,  treba  však  urobiť  určité  odstupňovanie  jedincov.
• Tí,  ktorí  nechcú  prijať  nové  duchovné  poznatky,  budú  znášať  obrovské  duchovné  aj  fyzické  utrpenie,  lebo  to  im  pomôže  k  duchovnému  rastu.
• Sľubujem  vám,  že  každá  kozmická  loď  bude  na  desatinu  milimetra  presne  tam,  kde  má  byť,  než  začneme  svoju  záchrannú  akciu.
• Vaša  Zem  nie  je  jediná,  ktorá  je  v  tomto  slnečnom  systéme  obývaná  ľudskými  bytosťami.  Je  v  nej  viac  planét,  než  ľudská  veda  pripúšťa.
• Nastane  premena  nielen  duchovná,  ale  aj  hmotná.
• Názov  tohto  Posolstva  -  „Vesmírne  spojenie“  znamená,  že  sa  v  príhodnom  čase  spojí  Zem  kozmickou  záchrannou  akciou  s  vyššími  hmotnými  svetmi.
• Pre  tých,  ktorí  neuspeli  v  škole  života  na  Zemi,  čas  učenia  uplynul.  Nebudú  sa  tu  ďalej  vyvíjať,  lebo  zaostali.
• Všetky  náboženstvá  splynú  v  jedno,  lebo  sa  zachovajú  len  tí  najčistejší,  schopní  duchovnej  premeny.
• Veda  vie  o  veľkých  zmenách,  ktoré  sa  udiali  vo  vývoji  rastlín  a  zvierat,  avšak  nevie  si  vysvetliť,  ako  sa  udiali. Boli  nazvané  mutáciami,  ktoré  pozostávajú  z  rýchlych  skokov  nahor.  Podobná  zmena  -  mutácia  -  sa  teraz  stane  s  ľudstvom.
• Objavenie  sa  nadľudskej  pomoci  v  kríze  očakávajú  na  celom  svete  rôzne,  i  keď  ide  o  ten  istý  aspekt,  podľa  Biblie  „druhý  príchod  Krista”,  alebo  „objavenie  sa  Syna  človeka  v  oblakoch”.
• Podľa  Biblie  prídem  v  oblakoch  s  nebeským  vojskom.
• Zákon  karmy  je  taký,  že  každý  čin  sa  vracia  k  svojmu  pôvodcovi.  Ním  sa  automaticky  riadi  škola  života.  Človek  zbiera  svoje  skúsenosti  pomocou  omylov,  ktoré  robí.  Kľúčom  k  oslobodeniu  od  karmy  je  poznanie  zákonov  života.
• Keby  sme  v  tomto  okamihu  uskutočnili  zmenu,  ktorú  máme  v  úmysle  vykonať  neskôr,  netrvalo  by  ani  10  rokov  a  ľudstvo  by  padlo  na  tú  istú  úroveň  ako  teraz.  Preto  zmenu  uskutočníme  až  vtedy,  keď  bude  ľudstvo  na  prahu  zúfalstva  a  beznádeje.  Svojmu  stavu,  do  ktorého  sa  samo  priviedlo,  porozumie  novým  duchovným  poznaním.

(*)„Prvou knihou bol Starý zákon, druhou knihou bol Nový zákon a tretia kniha sa pre vás píše!“ (*) - Tento dôležitý bod bol z vesmírneho spojenia vylúčený!

„Už trikrát mu bola daná príležitosť, aby správne spoznal Božiu vôľu! Raz Mojžišom, ktorý bol k tomu osvietený. Druhýkrát samotným Ježišom, Synom Božím, ktorý predsa v sebe niesol Pravdu, a teraz po tretíkrát a tým naposledy v Posolstve Grálu, ktoré je opäť čerpané priamo z Pravdy.– “ Rovnako aj tento zhodný citát bol vylúčený z PG – Slova Syna Človeka!  Prečo asi?!!!

• Musíte  poznať,  pochopiť  a  realizovať  v  bežnom  živote  vesmírne  zákony,  aby  ste  boli  schopní  duchovnej  premeny,  ktorá  má  teraz  na  Zemi  nastať  u  tých,  ktorí  sa  o  to  usilujú.(*)

Tu je odkaz pre nás, aké sú dôležité vesmírne – večné – Božie zákony!
Lenže poukázanie na tie knihy, v ktorých ich máme hľadať, už bola snaha zamlčať! 
Práve toto je najdokonalejší dôkaz toho, že obidve POSOLSTVÁ sú čerpané z jedného zdroja PRAVDY! A tým aj dôkaz Pravdy knihy Večné zákony! Lebo práve táto kniha vysvetľuje teraz znovu tie zákony, ktoré bola taká veľká snaha pred nami ukryť! A rovnako upozorňuje na jednotu týchto dvoch posolstiev!

Na záver bude poskytnutá rada, ktorá je radou od TOHO pravého RADCU, ktorú sme už dostali viackrát, teda vo všetkých troch knihách, v ktorých nám bola vysvetlená vôľa BOHA. Prikázania nám vysvetlil samotný Duch Svätý!

Prikázanie siedme: Nepokradneš!

ZA JEDNÉHO z najviac opovrhnutiahodných tvorov je považovaný zlodej. Zlodejom je každý, ktorý druhému vezme niečo z jeho vlastníctva bez jeho vedomia!

Už si si pri dodržiavaní niekedy správne zvážil, čo je vlastne majetok druhého, z ktorého mu nič nesmieš zobrať?

Sú to jeho peniaze, šperky, šaty, možno i dom a dvor s dobytkom a so všetkým, čo k tomu patrí. Ale v prikázaní sa nehovorí, že sa to týka len hrubohmotných pozemských statkov! Veď sú hodnoty, ktoré sú ešte oveľa cennejšie! Do vlastníctva človeka patrí ešte i jeho povesť, verejné uznanie, jeho zmýšľanie, jeho svojráznosť, tiež dôvera, ktorej sa teší u iných, keď už nie u všetkých, teda aspoň u niektorých! Ak dôjde k tomu, tak pýcha nejednej duše zmalomyseľnie pri tomto prikázaní. Veď si len polož otázku: Ešte nikdy si sa nepokúsil, možno snáď v dobrom presvedčení, otriasť dôverou, ktorej sa človeku dostáva u iných varovaním, alebo ju úplne podkopať? Tým si toho, komu táto dôvera patrila, doslova okradol! Lebo ty si mu ju zobral! Lebo si sa aspoň o to pokúsil.

Prikázanie ôsme: Nevydáš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu!

AK PREPADNEŠ alebo zbiješ svojho spoluobčana tak, že ho zraníš, a ak ho pritom ešte aj olúpiš, tak vieš, že si ho poškodil a že budeš vystavený pozemskému trestu.

Ale zapamätajte si: Hrubohmotný útok možno oveľa ľahšie napraviť než útok na dušu, ktorá trpí v dôsledku podrývania povesti.
Vyhýbajte sa preto všetkým číhajúcim ohováračom rovnako ako hrubohmotným vrahom!
Pretože sú rovnako vinní a mnohokrát ešte horší! Tak ako oni nemajú súcit s dušami, proti ktorým sami štvú, tak nech aj im nie je ponúknutá pomocná ruka v záhrobí, keď budú o to prosiť! Chladné a nemilosrdné je nešťastné nutkanie ich vnútra zhadzovať iných, im dokonca mnohokrát cudzích ľudí, chlad a nemilosrdnosť budú preto proti nim v stonásobnej sile a na onom mieste, ktoré ich očakáva, len čo raz budú musieť opustiť svoje pozemské telo!
Ostanú v záhrobí vyobcovanými a hlboko opovrhovanými dokonca viac než zbojníci a zlodeji; pretože spoločná zlomyseľná a opovrhnutia hodná vlastnosť sa prelína celým druhom, počnúc klebetnicou až po také skazené stvorenia, ktoré sa neštítia pod nimi samými zloženou prísahou vydať krivé svedectvo proti blížnemu, ktorému mali dôvod byť za mnohé veci povďační!

A keď je takto poškodený vyslanec Svetla, je previnenie
ďaleko väčšie!

________________________________________________________________________________________
21. decembra 2014 a doplnenie 26. decembra 2014

POSLEDNÝ SÚD – BÁSEŇ OD JÁNA BOTTA
 

Nedávno sme na stránke uverejnili (v príspevku Zasľúbenia) báseň od Jána Botta, s názvom „Znamä“.
Ako sme už uviedli, narodenie vyslanca zo Svetla je zvestované vždy aj umelcami – vizionármi, ktorí tieto udalosti dokážu potom zachytiť a pre ľudstvo sprístupniť sebe priliehavou formou, v tomto prípade teda písaným slovom.
Táto báseň sa dá u nás ľahko zohnať a to v Bottových Spevoch alebo v jeho súbornom diele s názvom Básnické dielo. Ale taktiež ju ľahko nájdete na internete. Na internete sme ale tiež zistili, že v časopise Sokol, ktorý vyšiel 31. januára 1865, vydal Ján Botto túto báseň pod iným názvom a ešte nie v tej prepracovanej podobe, ako ju poznáme dnes.
Podarilo sa nám dostať k tomuto časopisu, v archívoch knižnice, a ponúkame Vám teraz aj túto staršiu – pôvodnejšiu verziu básne, ktorá vyšla pod názvom : „Zjavenie z roku 18**“.

Pre porovnanie uvádzame obe verzie tejto básne.

Zjavenie z roku 18**                              Znamä

Volajú ľudie vo veľkom blude :               Volajú ľudie vo veľkom blude:
Jaj veď tu dve slnká svieťa                     „Len kto to kedy pamätá –
Bože náš dobrý! len čo to bude,             dve slnká! – Bože, len čo to bude,
Čo to bude z toho sveta?!                       čo to bude z toho sveta?!“

Hľaďte! už tonie tých očí dvoje –           Páčte len, páčte! tých slncí dvoje
Už utonulo v mrákave.                            jak tonie v čiernej mrákave!
Razom noc, búrka, blesk, tresk i boje;Razom tma –zmätok, blesk, tresk i boje–
Hučia potoky krvavé.                              potoky hučia krvavé.

Za hromobleskom ženús národy             Za bleskom hromu bežia národy,
Volajúc : to blesk slobody !                    volajúc: „To deň svobody!“ –
A v tmách padajú do bludov jamy          A v tmách padajú do bludov jamy –
Bože, smiluj sa nad nami !                     Bože! zmiluj sa nad nami!

Zvoňte ach! zvoňte – to je noc hrozná ! Zvoňte, hej! zvoňte! to je noc hrozná!
Už všetky živly sú v boji;                        Už všetky živly sú v boji;
Už mater svoju dieťa nepozná,               už mater svoju dieťa nepozná,
Proti otcovi syn stojí;                              proti otcovi syn stojí!

Brat brata kole, svojský na svoju           Brat brata kole, svojsky na svoju
Strechu si mece plamene !                      strechu si metá plamene.
Kto zrobí koniec krutému boju –            Kto zrobí koniec krutému boju?
Noc čiernych chmár kto rozžene? –       noc čiernych chmár kto rozžene?

Čo to? pozrite – ohnivú dúhu !              Hľa, hľa! vidíte? polnočnú dúhu!
Všade jakoby svit rána :                         jak sa puká zorou rána.
Ha ! či vidíte v tom svetlom kruhu –      A čo to, kto to v tom jasnom kruhu
Vidíte Ho velikána ?!                             Vidíte Ho – Velikána?               

Hľaďte : tie mraky jak krokom roní –    Páčte! jak bleskom mrákavy roní,
Jak stúpa z hôr na hory !                       ako stúpa z hôr na hory;
Kol neho blyštia šabiel miliony –          kol Neho blyštia šabieľ milióny,
 Nad hlavou šumia prápory !                 nad hlavou šumia prápory.

Zastal – zdvihol prst hrozný do hora:   Zastal; prst hrozný zdvihol dohora –
Zatriasli sa šíre svety;                            zatriasli sa šíre svety:
A razom z prostried mrakov obzora,      i razom, sprostried mrakov obzora,
Slnko jedinô zasvieti, -                            slnko jediné zasvieti.

I ticho svetom. Kto to bol ? – viete ?     A pokoj všade. Kto to bol, viete?    
Kde má otčinu, a jakú? –                      Kde má otčinu a jakú?
To on! Málo Ho vídať na svete –          To On! – málo Ho vídať na svete,
No keď vynde – to v zázraku.                no keď vyjde, to v zázraku.

Keď slnce božie hasne v poludní,          Keď to Východu brány povodeň
Ku hviezdam pnú sa hor vody,               s hrôzou rozpraskla krvavá,
Keď svet už kričí že je den súdny –       Západ už kričí, že to súdny deň;
Vtedy On – vtedy vychodí.                     vtedy On, vtedy povstáva.

Vtedy sa zjaví tento Neznámy,              Vtedy sa javí tento Neznámy,
On to veľký posel Boží –                       on to veľký posol boží –
Raz sa zahrozí ponad lunami:              a pred Jeho sa razom nohami
More sa pred ním uloží. –                      vzbúrený živel uloží.

A či ste čuli? o tej kométe,                    A či neviete o tej kométe,
Čo bola vyšla nad nami,                       čo bola vzišla nad nami,
Čo metlou žiarnou mietla po svete,      čo metlou žiarnou mietla po svete,
Rovnala vrchy s doľami,-                      rovnala vrchy s dolami?

Keď to od neba svet odtržený                Keď to od neba svet odtržený
Blúdil bez slnka bez Boha? -                 blúdil bez slnka, bez Boha?
Vtedy on zdvihol meč svoj plamenný:  Vtedy On zdvihne meč svoj plamenný
A – čistá vstala obloha.                          a – čistá zem i obloha.

Keď sa svet celý dá do svevole,            Tak, vraj, keď sa svet dá do svevole,
Zem tá vystúpne z koľaje:                    zem tá vystúpne z koľaje:
Vtedy On ostáva na snäžnom póle  -    On to, vystúpi na snežnom póle,
Zem v cestu pravú prikľaje.                  zem v cestu pravú prikľaje.

A, keď v západe slnko dotleje               A keď v západe slnko dotleje –
A priblíži sa sveta skon :                      a priblíži sa sveta skon:
Nové on stvorí hviezdy nádeje,-           nové On svetu zažne nádeje,
Novô dá slnko svetu On!                      nové vyvedie slnko On.

Okrem toho, že básnik upravil formu básne, môžete si všimnúť aj viaceré detaily, ktoré sa v týchto dvoch verziách básne líšia. Uvedieme jeden príklad z nasledujúcej strofy:
Staršia - pôvodnejšia verzia básne:

Čo to? – pozrite ohnivú dúhu !
Všade jakoby svit rána :
Ha! Či vidíte v tom svetlom kruhu –
Vidíte Ho velikána?!

Novšia verzia básne:

Hľa, hľa! vidíte? polnočnú dúhu!
Jak sa puká zorou rána.
A čo to, kto to v tom jasnom kruhu
Vidíte Ho – Velikána?

Čiže najprv použil básnik výraz „ohnivá dúha“ a neskôr ho zmenil na „polnočná dúha“. Oboje je výborné, ...ale! Výraz „ohnivá dúha“, je dosť nevšedný, avšak vzhľadom na to, že sa nachádza v strofe, ktorá pojednáva o Jeho príchode k súdu „v svetlom/jasnom kruhu“, je starší výraz presnejší a nestretáme sa s ním ani po prvý raz:

Biblia, Starý zákon, prorok Ezechiel 1. Kapitola (na stránke rozobraté v priečinku Veda a vesmír, v príspevku Isto lietajú)
„A videl som lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, čo vyzeralo ako oheň, ktorý mal okolo seba dvor až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá; avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobného ohňu, čo bolo obklopené jagotom. Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodinovej.“

Tých rozdielov je medzi dvoma verziami básne viac, nech si teda čitateľ urobí úsudok sám!

V čase, keď Ján Botto popísal toto svoje videnie, kedy mal túto inšpiráciu, nebolo ešte na Zemi napísané Slovo Posolstva Grálu, nemohol teda sám porozumieť ešte zmyslu vlastnej básne. Inšpirácia navyše niekedy prichádza aj postupne a rozum sa s ňou nie vždy dokáže vysporiadať a tak dochádza aj ku zmenám a neskorším úpravám. Niekedy sú tieto zmeny a doplnenia presnejšie, ale niekedy sa zas videnému naopak vzdialia.

Napriek tomu však básnik videný obraz sformoval do básne perfektne a aj po neskorších úpravách tá podstata zostáva zachovaná aj v poslednej – široko dostupnej podobe básne s názvom „Znamä“.

Kiež táto báseň poslúži hľadajúcim a spoznajú v nej dôkaz pravdivosti tohto zasľúbenia, príchodu Syna Človeka v oblakoch vo vrchole Súdu. A kiež ich aj postrčí k ich vlastnému skúmaniu všetkých súvislostí a k hľadaniu logických odpovedí na podstatné otázky. Z každej strany sa nám doslova núkajú pomoci, aby sme videli, počuli a pochopili Pravdu, zatúžili po nej a vlastným úsilím sa jej chytili, pretože len chytenie sa – pochopenie a žitie Pravdy, nás môže zachrániť v prichádzajúcich udalostiach!

Človek je denne svedkom takej neopísateľnej milosti nášho Pána!
Ale tiež svedkom takej neuveriteľnej hlúposti a ľahostajnosti nás - ľudí! Je to na zaplakanie! A na hanbu! Ale najmä, nech je to na poučenie!

Ďalšie dôkazy, upozornenia a pomoci sa nám dostávajú aj v známych kruhoch v obilí a v obrazoch, ktoré nadväzujú na proroctvá Májov, ba aj v obrazci pre vedcov, ktorý prišiel ako odpoveď na nimi vyslaný obraz cez Aresibo, teda teleskop. Rozšírila sa teraz i informácia o tom, ako NASA retušuje obrázky z Marsu, lebo vozidlo Curiosity poslalo snímky, ktoré podávali dôkaz o inteligentnej aktivite na tejto planéte. Všetko staré sa teraz zlieva s tým novým a ľudia stále spia. Je toľko oblastí, v ktorých sa nás snažia vyššie civilizácie pripraviť na to, čo nás čaká, ale tá naša ľahostajnosť je obrovská a dokáže všetkým výstrahám a poučeniam odolávať.

Treba si uvedomiť, že tu vždy boli tí, ktorí sa snažili pomôcť, ale vždy tu bola naopak aj snaha tých druhých, všetky pomoci zatajiť alebo prekrútiť!

***

Doplnenie príspevku:

Rozhodli sme sa ešte čosi podstatné k tejto téme doplniť a to v súvislosti s pôvodným názvom Bottovej básne: „Zjavenie z roku 18**“, presnejšie v súvislosti s číslami, ktoré názov obsahuje. 
Abdruschin, autor Posolstva Grálu, sa narodil 18. 4. 1875; teda jeho narodenie obsahuje číslo (18)!
Avšak táto číslovka z názvu uvedenej básne - poetického proroctva, je určená aj pre dobu, ktorá ešte len nastane, teda pre ten POSLEDNÝ SÚD, v súvislosti s termínom a ten si môže každý ľahko odvodiť sám a zistiť, že je veľmi blízko! 
Potvrdila sa nám teda zhoda starých zasľúbení s našimi novými a preto im my dôverujeme. Či si získajú aj dôveru iných, to zostáva na  slobodnej vôli  každého jednotlivca.

Upozornenia zo Svetla, že nikto nepozná dňa ani hodiny sú určite správne, ...ale!
So zasľúbeniami je to tak, ako s príchodom vlaku; čas príchodu je ťažko určiť, pokiaľ je vlak ďaleko od cieľovej stanice, ale keď je blízko, tak je to už ľahšie!

Ani v tejto súvislosti s osemnástkou si to nevysvetľujme tak, že sa dozvieme deň a hodinu, ale iba tak, že v zasľúbení sa uvažuje iba o roku, ktorý je tiež ovplyvnený slobodnou vôľou človeka – do istej miery.

Vo Svetle bolo známe a jasné, kedy ku tomu dôjde a tak aj zasľúbenia boli vložené do súvisiacich iba tak, dalo by sa povedať, že zašifrovane pre toto dianie, ba takým spôsobom, aby zodpovedali každému nášmu rozhodnutiu sa podľa slobodnej vôle; ale boli aktuálne po svojom a správne vyplnené.
Preto môžeme ísť vo svojich úvahách ešte ďalej a zistíme, že aj rok 1998, v ktorom sa mohli tieto zasľúbenia začať plniť, ukrýva tú zasľúbenú (18). Dokonca dvakrát! V druhom prípade tak, keď spočítame 1 + 9 = 10 + 8 = 18! Teda znovu dvakrát a čo to znamená? Veď aj vedľa tej 18 v názve básne sú dve hviezdičky a hviezdičku používame ako znak pri narodení!

Teraz skúsime urobiť ešte ďalšie počty. Rozdelíme tento rok na dve polovice: 19 / 98
Ľavá polovica: 1 + 9 = 10 
Pravá polovica: 9 + 8 = 17 =>  1 + 7 = 8 
A tým pádom dostávame 10 + 8 = opäť v súčte 18

Aj tento prepočet je zaujímavý:
Súčet všetkých číslic roku 1998: 1+9 = 10, 10+9 = 19, 19+8 = 27, 2+7 = 9
Súčet všetkých číslic roku 2016: 2+0 = 2, 2+1 = 3, 3+6 = 9
9 + 9 = opäť 18!

Je to iba úvaha, súvisiaca s názvom básne, ako istým zasľúbením, ale určite veľmi zaujímavá a overíme si jej pravosť v blízkej dobe! 
Tých kombinácií s týmto číslom je ďaleko viac, ale nie je to potrebné viac rozvádzať a môže si ich odvodiť každý sám, a napokon prežívané dianie podá najdokonalejšie vysvetlenie.

________________________________________________________________________________________
17.január 2015

TERORIZMUS
(Nezrelosť našej civilizácie)

Znovu sme sa stali svedkami ľudskej hlúposti, ktorá splodila utrpenie niektorých, ale u iných zas poslúžila zviditeľneniu ľudskej ctižiadostivosti. 
Obidve skupiny zúčastnených nesú však na tomto dianí presne rovnakú vinu! 
Táto vina má jeden koreň, ktorý živí strom, donášajúci tie každodenné plody utrpenia. Vinu majú aj tí, ktorí sa teraz snažia postaviť na stranu spravodlivosti. Teraz sa pokúsime stručne vystihnúť podstatu tej nesprávnej pôdy, ktorá živý ten koreň, ktorý všetko zlo potom pôsobí:

Všetky náboženstvá a jestvujúce spolky dnes vykazujú rovnaký hendikep –

- Úzkostlivo a tvrdošijne ľpejú na falošných tradíciách, vymyslených iba ľuďmi, ktoré už nemajú nič spoločné s učením vyslanca Božieho, na ktorého sa títo poblúdení teraz odvolávajú! 
- Tieto falošné tradície postrádajú teda prinesenú Pravdu, ktorá spočívala vždy a aj spočíva na znalosti prírodných – vesmírnych – Božích zákonov, ktoré sú platné v celom stvorení – vesmíre – prírode, sú úplne logické a ľahko dostupné každému pokornému, bez túžby po moci a ľahkom získaní živobytia.

Náprava je teda celkom jednoduchá, ale žiaľ, pre dnešnú civilizáciu na planéte Zem ešte nedostupná!
PRAVDA si vyžaduje, aby všetky náboženstvá sa stali jednotné, ba rovnako aj všetky vedné odbory! 
Pokiaľ sa tak nestane, budeme svedkami toho diania, ktorého sa stávame každodenne v rôznych formách, podľa druhu poblúdenia zúčastnených skupín a spolkov.

Návod na odstránenie problému je teda veľmi jednoduchý, no zároveň pre praktické uskutočnenie aj najzložitejší, lebo...!

To „lebo“ je v prvom rade treba vysvetliť tak, aby s tým súhlasila väčšina, a potom sa snažila, keď získa presvedčenie, to preniesť do skutočného života. A z tohto dôvodu, je nutné obšírnejšie vysvetlenie. To zvýraznené – jednoduché, je platné iba pre tých, už zrelších.
A tých je dnes ešte veľmi málo! 
Teraz to vyznieva možno iba ako chvála pre jedných a naopak, urážka pre tých druhých, ale po vysvetlení mnohí pochopia, že je to skutočnosť.

Pre dokonalejšie pochopenie sa znovu musíme vrátiť ku Slovu Pravdy a pripomenúť nasledovné:
(Voľne citované)
Vo stvorení Božom všetko to, čo nazývame sformovaným bytostným, teda podľa nás životom, pozostáva z dvoch druhov: vedomého a nevedomého! To nevedomé, keďže je spolu s vedomým, snaží sa poučiť a stať sa tiež vedomým. Na tejto ceste vývoja je poháňané zákonom pohybu! Tento zákon nedovolí sa zastaviť vedomému, ale ani nevedomému, ale pri dozrievaní sa prejavuje v rôznych konfliktoch, ktoré sme nazvali bojom.

Ľudstvo sa nachádza v štádiu vývoja, kedy niektorí jedinci, dospeli na svojej ceste stvorením už do štádia, že sa stávajú vedomými, ale naopak väčšina, zostáva stále v štádiu nevedomosti. Na túto nezrelosť väčšiny, doplácajú potom tí, ktorí už domnelú vedomosť dosiahli a pociťujú ju ako krutosť, utrpenie, ba aj nespravodlivosť, pričom ale obyčajne obviňujú tých, ktorí sú v rovnakom štádiu vývoja, ako samotní postihnutí a obidve skupiny navzájom stupňujú boj v mene nevedomosti, až splodia konflikt, ktorý začne byť celosvetový. Už sme tohto jednania boli mnohokrát svedkami! A zbytočne, lebo sme sa vôbec nepoučili. No a teraz pouvažujte, či sú tie slová z úvodu urážkou, alebo faktickým konštatovaním.
A znovu si pomôžeme jednoduchým vysvetlením, ktoré môže pomôcť k pochopeniu. 
Ako pomoc pre všetky tvory vo stvorení, aby neupadli do rozkladu, je tu v platnosti ten zákon pohybu, ktorý vo svojej funkcii pomáha udržiavať ich v pohybe, ale pri nadobudnutí istej zrelosti si aj uvedomiť, že tento zákon udržujú v platnosti samotné vyvíjajúce sa tu bytosti tým, že je to zariadené tak, aby každý tvor mal nad sebou iného tvora, ktorého sa musí báť, ale sa môže aj učiť, aby sa vyhol zásadným pochybeniam na ceste vývoja. Tá nadradená bytosť je tu teda pre každú nižšiu a udržiava ju v nutnom pohybe, ale zároveň pomáha v tom, aby tá nižšia bytosť, sa nedopúšťala pochybení, ktoré by ju uvrhli do úplnej záhuby. Aj keď sa to nám zdá niekedy krutým! 
Preto môžeme pozorovať v prírode, že muchu udržiava v pohybe vtáctvo, a vtáctvo zas predátori, ktorých v konečnom dôsledku až človek. Môžeme zobrať hociktorého tvora, a zistíme, že každý má nad sebou takého, ktorý ho udržiava v ostražitosti a pohybe.

Iba človek, ako „koruna tvorstva“ – ako si sám nahovára, si myslí, že takého nadradeného nemá! 
A toto je tá jeho najväčšia hlúposť!

Na túto svoju hlúposť potom dopláca vo všetkých svojich aktivitách, lebo sa príliš preceňuje, nebojí sa páchať tie teraz pozorované ukrutnosti a pritom dokáže všetko zdôvodniť vo svoj prospech tak, ako to jemu samotnému vyhovuje.
Že je tomu skutočne tak, potvrdíme si na dvoch, ale veľmi známych príkladoch, ktoré sa stanú dôkazom povedaného.

Najskôr si vezmime oblasť konfrontácie človeka so zvieraťom, teda to, čo takzvaní ochrancovia prírody nazývajú „múdro“ – biodiverzita. Vznešený výraz, pre ľudskú hlúposť!
Snažia sa zasahovať do toho, čo je dokonale riadené už milióny rokov a pretrvalo všetko v najväčšej dokonalosti. Svojimi zásahmi dosiahli toho, že tvor, nižšie postavený, v rebríčku bytostí, ktorý bol takto určený, tou bytosťou všetkým tvorom nadradenou, aby bol ako tvor človeku podriadený, a ktorého sa mal báť, ale žiaľ, my sme ho dobrovoľne nadradili, a tak sme všetko obrátili na jednej strane v prospech menšiny, ale na druhej strane v neprospech väčšiny. Tá menšina z toho lacno žije a profituje, ale väčšina trpí! Ochranári z titulu svojej ctižiadosti dosiahli toho, že tvor, napríklad medveď, ktorého v pohybe, podľa Božieho zákona mal udržiavať človek, bol postavený na stupeň jemu neprináležiaci, teda nad človeka, lebo dnes je už situácia jednoznačne taká, že v pohybe udržiava medveď človeka, ako jemu tvor nadriadený. A takto sme už svojou neznalosťou obrátili všetko naopak! Potom sa divíme, že sa nám to vracia v rôznych formách utrpenia. Medveď mal byť stále udržiavaný v pohybe človekom a plánovane lovený rovnako, ako každá iná zver. Samozrejme, že aj so zachovaním práva na život.

Teraz si dokážeme, ako doplácame na svoju chybu tým, že sme sa povýšili na tvora, ktorý už je vrcholom, teda tou korunou tvorstva, ale iba imaginárnou!
Nad človekom je toľko nadradených bytostí, že keď sa raz o tom skutočne dozvie, tak si bude musieť zakryť svoju pyšnú tvár, aby nebolo vidno jeho veľkú hanbu! 
Tým, že sa človek povýšil na tvora, ktorý sa už údajne nemusí báť sebe nadradeného, dopustil sa najväčšej viny, na ktorú teraz dopláca v každej svojej aktivite, ale pritom reptá na osud, na blížnych, ktorí mu údajne spôsobujú jeho utrpenie, ale neuvedomuje si, že je jedine on sám strojcom všetkého, čo ho teraz postihuje. Nehľadá príčinu, zabúda na svojho skutočného pána, ba aj na tých, ktorí mu prinášajú pomoc. Pôsobia to však iba tí, ktorí sami po moci prahnú, nehodlajú sa jej vzdať a z tohto dôvodu zatajujú tých, ktorí sa snažia pomáhať, a tú bytosť najvyššiu – Boha, znižujú na rôznych bôžikov, ktorým údajne slúžia, ale pritom žijú vo svojom vnútornom presvedčení, že práve ten ich bôžik sa im za ich „službu“ odmení. 
To všetko sú úbožiaci a ľutujme ich, ale zároveň ich aj varujme! Nenechajme ich už voľne páchať bezprávie na väčšine, a zatajovať dôležité poučenia, ba aj skutočnosti.

A tu sa dostávame ku koreňu toho, prečo musia byť zatajované aj informácie o UFO – objektoch, nakoľko v nich lieta tvor, ktorý je vedomejší, dalo by sa povedať, aj nám nadriadený, ale ešte stále iba služobník Najvyššieho!
Ak by uznali jestvovanie silnejšieho – pripravili by sa o moc vlastnú!

Lenže pozor! 
Aby sme boli presní, lietajú nám nad hlavami aj takí, ktorí slúžia rovnako iba túžbe po moci, ba títo sú už spriahnutí s tými „domácimi“ rovnako moci chtivými a preto aj túto skutočnosť musia ututlať. Mocichtivým vyhovuje naša lenivosť ducha, nehľadanie dôležitých odpovedí, a zatajovanie informácií, ktoré vedú k stupňu potrebnej zrelosti a dosiahnutiu chcenej vedomosti. 
A tak jednotlivé skupiny mocichtivých medzi sebou vedú konflikty, do ktorých zaťahujú nevedomých, ktorých ohlupujú svojimi teóriami, ktoré budujú ich vlastnú moc, ale svojich prívržencov potrebujú iba ku tomu, aby im samotným pomohli sa vyšvihnúť nad väčšinu, z ktorých hlúposti, potom budú ťažiť. 
Nevedomosť spôsobuje v našom prípade to, že nedokážeme prežitia chápať v zmysle spravodlivosti a podľa zákona, ktorý pôsobí vo všetkom v zmysle večnosti, a takto iba všetko dianie posunúť do pravého uhla pohľadu. Aj vo vzťahu ku zvieratám. Je to podobného charakteru, nakoľko aj zviera má dušu, ktorá sa rovnako vyvíja k dokonalosti, ako aj duša ľudská. Telo je iba dočasným nástrojom, u zvieraťa pre dušu, ale u človeka pre ducha, ktorého obaly sú tiež nazývané dušou, ale sú iba dočasné, pokiaľ sa duch nezdokonalí a získa potrebnú zrelosť, pre návrat do svojho domova – do Raja. 
Nevedomosť ducha teroristu, ale aj usmrteného, spôsobili to, že svojou smrťou získali obaja chýbajúce poučenie, ale zákon Boží nedovolí, aby sa každé dianie vymklo spravodlivosti, v zmysle večnosti, aj keď to nám znovu v nepochopení, robí mnohým starosti a prežívania rôzneho utrpenia. Lenže postihnutí vždy môžu získať na dokonalosti a zrelosti, aby v budúcom vtelení, už sa vyhýbali rovnakým omylom a konaniam. Každý zúčastnený takto môže získať a pokročiť, alebo aj stratiť a padnúť hlbšie, čo podmieňuje znovu stav jeho ducha.

Zúčastnení stratili toto hrubohmotné telo, lenže zároveň boli ochránení duchovne o ešte hlbší pád, nakoľko terajšími aktivitami boli na scestí, ktoré by ich bolo priviedlo k smrti skutočnej – duchovnej a teda ku rozkladu ducha. Nakoľko nami chápaná smrť nie je tým, za čo ju považujeme, ale je to iba zmenou stavu duše – následne ducha, je potom aj tento akt z pohľadu večnosti a Svetla pre obidve strany zúčastnených vlastne iba pomocou, ale nie tým, ako to teraz chápeme.

Z pohľadu Svetla sú mnohokrát rovnako vinní tí, ktorí chodia so samopalom a granátmi, ako aj tí, ktorí chodia s tužkou, lebo zabiť podľa Božieho zákona možno aj slovom a o to horšie, ešte napísaným.
Porušiť prikázanie: „NEZABIJEŠ!“

Toto pochopiť sa zdá byť divné, ale iba z pohľadu dnešnej nevedomosti, lebo z pohľadu večnosti sa všetko posúva do úplne nového svetla.

Veď aj tí, ktorí teraz chodia so samopalmi, snažia sa slúžiť iba TUŽKE, teda kedysi v nevedomosti napísanému slovu! 
PRETO KAŽDÝ, KTO PÔSOBÍ TUŽKOU, TEDA SLOVOM, NESMIE ZABÚDAŤ NA VEĽKÚ ZODPOVEDNOSŤ PRED ZÁKONMI BOŽÍMI!

Dejiny nás už poučili, že mnoho z tých, ktorí pôsobili iba slovom, alebo písmom – teda tužkou, muselo umrieť na hranici. A všetko je to iba výsledkom našej nevedomosti! Zbavme sa jej, iba tak nás navštívi pokoj a mier.
Hľadajte preto Pravdu, ktorá vás poučí, ako dosiahnuť stať sa vedomými, aby ste už nemuseli trpieť pod nepravými vládcami, ktorí vás vedú do záhuby, vo vlastnej túžbe po moci, ktorú aj tak nikdy nemôžu dosiahnuť, lebo nemajú ku tomu potrebnú právomoc. Tá je iba dočasná a iba od vás podmienená, lebo nechcete poznať Pravdu a uznať pravého vládcu. 
Jeho pomoc nám už prišla veľakrát v Jeho Slove a vysvetlených zákonoch, ktoré ale pre Vás zostali nepotrebné, lebo ste skočili na návnady, ktoré vám ponúkli vaši lovci, ktorí vás už dávno ulovili a nepustia zo svojej moci, pokiaľ sa sami ku tomu neodhodláte. 
Pozorujte dianie okolo seba a svoju hlavu zdvihnite aj hore, ku hviezdam, ku Svetlu, ku tomu, ktorého dary stále užívate, ale na Neho zabúdate. Naučte sa žiť podľa Jeho zákonov, ale nie tých, ktoré vám ponúkajú vaši lovci na vaše duše, ba už aj telá, ktoré ste im tiež prepožičali. Stratíte všetko, rovnako ako vaši vodcovia!

Mier je zatiaľ na strane iba tých, ktorí tieto zákony poznajú, ale aj žijú!

________________________________________________________________________________________
22. február 2015

ZNAMENIA ZVEROKRUHU

Posledný príspevok na stránke (s názvom: Pravé referendum, uverejnený v priečinku "Cirkev a politika") rozprúdil medzi kolektívom rádia istú diskusiu, ktorá nastala na podnet obrázka č. 69 a konkrétne znamení Venuše: barana a váh. Istá nezhoda vyplynula z priradenia týchto znamení ku princípu mužskému, alebo naopak ženskému. 
Lenže nakoniec sme si uvedomili, že sa tak stalo znovu nie iba náhodou, ale to naopak súvisí s našim problémom, teda tou príčinou, ktorú sme v príspevku riešili, teda s pokrivenosťou duší a následne aj hrubohmotných tiel. 
V príspevku bolo vysvetlené, že následky, ktorých sme svedkami a na ktoré doplácame v nevedomosti, nemôžu byť odstránené, pokiaľ neodstránime príčinu, ale žiaľ, na jej odstránenie by sme sa museli vzdať mnohých poblúdení, ktoré nám už vládnu vo všetkých oblastiach ľudského poznania. Môžeme začať vedou, následne školstvom, potom politikou, všetkými cirkvami, ktoré v mene jediného Boha dokážu vraždiť tiež veriacich v Boha, ale trochu inak poblúdených, ako sú oni samotní, následne všemožnými duchovnými a inými príbuznými smermi, do ktorých patrí aj astrológia. A tu sa teraz musíme na chvíľu znovu pozastaviť, aby sme si osvetlili oblasť, ktorá je teraz aktuálna. 
Astrológia má veľmi dôležitý pôvod a aj by mohla mať využitie, keby sme aj v tomto neboli všetko pokrivili, ako vo všetkom ostatnom. Preto sa znovu musíme vrátiť až do tej doby, kedy sme ešte neboli tak pokrivení, temno ešte nepokazilo všetko, čo nám malo slúžiť a pomáhať a rozum nemal ešte vládu nad duchom. Vtedy ľudia brali ešte tú jemnejšiu hmotnosť – vyššie úrovne, ako niečo samozrejmé a nie ako bájky a povery, ako je tomu dnes. Tí, ktorí nám zanechali prvotné poučenia v rôznych záznamoch a odkazoch, tí tomu rozumeli dokonalejšie, ako teraz my, lebo oni to všetko prežívali, ba využívali ku prežitiu, nie ako my teraz, lebo sme sa vzdialili od prírodných zákonov, ktorými ku nám prehovára náš Tvorca – Boh. Teraz však využijem môj niekdajší príspevok na moju stránku: www.absolutnapravda.sk ; ktorý mal nasledovný názov:

„PRAVEKÍ ASTRONÓMOVIA II

Pod takýmto názvom bola zverejnená jedna moja úvaha, ktorá ale vznikla na podnet jednej relácie z TV. Teraz som videl novšiu reláciu na túto tému, ktorá bola konkrétnejšia a vystupovala v nej samotná vedecká pracovníčka Schantal Volterierowa, ktorá je priekopníčkou tu prezentovaného názoru. Ja sa teraz nejdem podrobne vracať k problému, lebo stále je možné si ho pozrieť na stránke, predsa však v skratke pripomeniem podstatu a seba zacitujem:

„Potom si stačí prestaviť nasledovný obraz: Umelec sa pozerá cez sklenú tabuľu a na nej kreslí presne to, čo vidí na oblohe cez tabuľu. Keď to bude kresliť v deň jarnej rovnodennosti, tak umiestnenie súhvezdí tomu bude presne zodpovedať tak, ako tieto súhvezdia boli v tento deň postavené. Bude dodržaná presne ich orientácia, ich proporcionálne veličiny a všetko, čo s tým súvisí. Náš predchodca teda stál pred skalnou stenou, jemnohmotným okom pozeral cez túto stenu do diaľok vesmíru, kde videl postavenie zvieratníka a takto ho potom zvečnil na kameni. Teda presne tak, akoby pozeral cez sklenú tabuľu! Týmto spôsobom boli dodržané všetky potrebné, pre našu vedu teraz nepochopiteľné parametre kresby. Možno sa tomuto vysvetleniu zas niektorí pousmejú, ale nech sa pokúsia nájsť dokonalejšie vysvetlenie tejto „záhady“. Lenže dôkaz toho, že človek bol kedysi ešte celkom bežne jasnovidný, je vlastne podaný v samotnom zvieratníku súhvezdí. Ako je to možné, že napríklad Suméri, ktorí žili v značnej vzdialenosti od jaskyne Lasco, ba aj iné staré národy, ako Egypťania, dokázali nájsť zhodu v obrazoch súhvezdí na oblohe? Kresby v jaskyni Lasco sú staré údajne okolo 30 000 rokov! Odpoveď je jedine v tom, že ich skutočne takto všetci videli. Že teda popisujú videnú skutočnosť, ktorú už iba my teraz nedokážeme vidieť, preto ani mnohému rozumieť.
Takto teda vznikli kresby jedného druhu a vysvetlili sme si aj ich, na tú dobu veľmi praktický účel. Potom ale máme v jaskyniach ešte jeden druh kresieb, ktorý nedá vedcom spávať. Je to situácia zvieracích obrazov, ktoré slúžili k inému, veľmi praktickému účelu, ktorý ale dokáže skutočne pochopiť iba ten človek, ktorý sa sám veľmi intenzívne zaoberal lovením zveri, ba má aj isté schopnosti. Dokazujú to samotné kresby tým, že v niektorých prípadoch znázorňujú už aj von vyčnievajúce vnútorné orgány zvierat. Ja mám v tomto smere bohaté skúsenosti a už som na stránke aj čosi naznačil, ba dokonale to vystihuje môj objav prírodného zákona, ktorý je možné nájsť na stránke pod samostatným titulom. 
Rovnako, ako bol jasnovidný človek minulosti, zvieratá sú jasnovidné stále. Potom si treba uvedomiť, že človek, ktorý je vrcholom inteligencie medzi svojimi hrubohmotnými spolubývajúcimi na planéte Zem, dokáže tieto svojou výbavou, dalo by sa povedať hypnotizovať, teda ovplyvniť tak, že zviera sa akoby podriadi vôli človeka. Takto vlastne došlo k zdomácneniu zvierat, ale človek minulosti túto schopnosť poznal, ba ju aj dokonale využíval pri love. Kresby v jaskyni potom slúžili pre neho ako akási pomôcka, s jej pomocou sa dostával do akéhosi meditačného tranzu, v ktorom potom dokázal ovplyvniť zviera tak, že pred ním neunikalo, ale naopak sa ku nemu približovalo. Zdá sa to znovu neskutočné, ba nemožné, ale sám mám podobné skúsenosti, keď som mnohokrát počas svojich „rituálnych“ predstáv sa dostal do stavu, kedy som v noci, akoby počas spánku prežil jemnohmotnú poľovačku s úspešným zakončením, ktorá potom nasledujúceho dňa prebehla už hrubohmotne presne rovnako. Niekedy sa mi dokonca stalo, že v prípade môjho nezáujmu o ulovenie istého druhu zveri, som ju musel od seba aj viackrát odháňať. Zdá sa to neuveriteľné, ale je to fakt. Naši predkovia túto svoju schopnosť využívali pri svojom získavaní obživy. S primitívnymi zbraňami sa dokázali uživiť a uloviť zver, ktorú dnešní lovci nedokážu s dokonalými zbraňami. K tomuto teda slúžili kresby v predhistorických jaskyniach a taká bola výbava – schopnosti nášho predka.“
Takto som vtedy ja formuloval vysvetlenie schopnosti našich predhistorických lovcov a „astronómov“, ktorí dokázali zaznamenať na skalných stenách jaskyne zvieratník súhvezdí v presných proporcionálnych mierach. 
V tomto druhom dokumente samotná autorka teórie použila takéto prirovnanie:
„Keby boli steny jaskyne sklené, tak by sme videli na oblohe presne tieto súhvezdia sa prekrývať s kresbami na skale.“

A tu treba dodať, že toto tvrdenie autorky som ja nepoznal vtedy, keď som formuloval moje prirovnanie ku sklenej tabuli, lebo to bolo hneď v prvom príspevku, teda asi pol roka predtým, ako som videl druhý dokument a v ňom zaznelo to prirovnanie samotnou autorkou, ktoré som už ja zverejnil predtým.
Ja však tvrdím, že kresby v jaskyni Lasco tak skutočne vznikli, ako keby sa autor pozeral cez sklenenú tabuľu, lebo bol jasnovidný. Toto je jediné, ba správne vysvetlenie, ktoré je práve najväčším nešvárom toho, že autorkinu teóriu nie sú schopní prijať ostatní vedci, lebo tvrdia, že človek tej doby nedokázal prenášať a patrične redukovať vzdialenosti potrebné na reprodukciu týchto kresieb. Len škoda, že samotná autorka nepozná PG, potom nevie ani to, že vtedajší človek bol jasnovidný a preto sa ani nedokáže patrične obhájiť. Je však otázne, či by aj touto teóriou dokázala obhájiť svoje tvrdenia, lebo je to čosi z tých oblastí, ktoré by sa dali nazvať „tajná veda“, ktoré nie sú chcené. Ja sám mám so zverejňovaním a uvádzaním do života môjho objavu prírodného zákona, ohľadom komunikácie medzi živými organizmami, rovnako neprekonateľné problémy. Je to jednoducho oblasť vzdialenejšej budúcnosti, aj keď je to oblasť skutočného pochopenia Božích – prírodných zákonov. Keby ale aj ona poznala túto skutočnosť, pribudol by ďalší argument na podporu zatiaľ iba skromného názorového prúdu, na podporu Pravdy zajtrajška. 
Rovnako v druhom prípade skalných kresieb, ktoré ja vysvetľujem ako istý druh „magickej“ (prirodzenej) vibračnej komunikácie medzi človekom a zvieraťom, v čom mám dlhodobé vlastné skúsenosti, zozbierané počas dlhých rokov poľovania. Aj v tomto mi dával posledný dokument za pravdu, lebo jeden vedec menom Jean Clottes, ktorý zas obhajoval svoju teóriu na tieto kresby, ktoré nesúvisia s oblohou, ich vysvetľoval vlastne skoro správne, lebo tvrdil, že súvisia so šamanizmom, teda s jemnejšou úrovňou a komunikáciou medzi nimi. Chýbal mu už iba konkrétny účel týchto kresieb. Títo dvaja vedci sú vlastne predvojom nového vedeckého myslenia, ktoré musí zákonite vytlačiť to doterajšie staré, ktoré nedokáže zodpovedať vynárajúce sa fakty. Iba ich odsúvať, prehliadať, alebo zosmiešňovať, prípadne aj zastrašovať tých, ktorí si dovolia ich vyťahovať na verejnosť, sa stane prežitkom. Raz sa to ale aj tak prevalí, ba už to nepotrvá dlho. 
Veď koľko máme dnes odborníkov – ekonómov a finančných maklérov, a nevedia si rady, ba to oni rozpútali vlastne krízu, s ktorou si teraz nevedia poradiť. A človek so sedliackym rozumom a bez vzdelania, by to dokázal ľahko vyriešiť. Lenže problém je v tom, že keby začal s nápravou, bol by „ukameňovaný“, alebo modernejšie odstránený. Tak na nápravu sa tak rýchlo z ich strany netešme! Pomoc príde, ale globálna a iba zhora! Na potvrdenie použijem jeden príklad z histórie, keď v sedemnástom storočí jeden boháč afrického mesta Bimbuktu, ktoré bolo dlho slávne a bohaté a ležalo na juhozápade Sahary, začalo razom upadať, lebo obchodné cesty sa otvorili iným smerom, zobral celý svoj majetok, boli to tony zlata a drahých kameňov, dokonca kadidlá a iné cennosti, naložil na ťavy a tak obrovská karavána prešla celou Saharou na východ, do Egypta, kde celý svoj majetok rozhádzal po uliciach. Takto sa kapitál dostal na nesprávne miesta, do nesprávnych rúk a spôsobilo to totálnu krízu egyptskej ekonomiky tej doby, na dlhé roky. Rovnaký problém trápi aj nás – kapitál v nesprávnych rukách. Už som na to poukazoval, ba znovu mi dal iný dokument za pravdu.“

Pre nás je teraz z toho minulého príspevku také ponaučenie, že starovekí „astronómovia“ boli ešte duchovne zdraví, teda tie jemnejšie úrovne dokázali vidieť a využívať a preto ich môžeme brať ako skutočnosť – ešte nepokazenú rozumom, ako je tomu dnes, keď sa temno, teda pôvodca – Lucifer stal vládcom už všetkého na Zemi, ba v celej hmotnosti,  dokonca prenikol aj ku oltárom, ktoré mali slúžiť Bohu. Všetky staré poznania teda dnes začal rozum radiť medzi povesti, bájky, alebo dokonca bludy a pritom je to presne naopak. Vtedy dali títo praví astronómovia dávnej doby meno súhvezdiam podľa toho, ako sa skutočne na oblohe javia, lebo sú to pre našu hmotnosť - vesmír, prvotné formy, podľa ktorých sa všetko následne formuje. Lenže pre nižšiu formu inteligencie je všetko to v tej vyššej pozorovateľné iba ako žiarenie, ale tá vyššia forma inteligencie to pozoruje už vo forme.
Keď teda dali istému súhvezdiu meno „býk“, tak určite to je býk a nemôže to byť krava. 
Lenže dnešní astronómovia sú už tak popletení rozumom, ale pritom nedisponujú tou potrebnou výbavou, ktorá je k tomu nutná, teda nevidia jemnejšiu úroveň vo formách, ale čo je horšie, ani v správnom vyžarovaní, lebo každé vesmírne teleso aj inak žiari vo farbe, dokonca aj vyludzuje tóny. Preto všetko iba poplietli a spoliehajú sa na mŕtve PC výpočty, ktoré sa nemôžu priblížiť ku Pravde. 
Novodobí astrológovia sú už tak vzdialení od prírodných zákonov, že mnohí už ani nedokážu správne definovať prírodné pojmy. Normálna a bežná výbava človeka sa časom hrdo pomenovala ako astronómia, ba neskôr ešte rozdelila aj na astrológiu a tá pravá výbava pritom úplne zanikla. Zostali iba rozumové bludy. 
Keby som dnešnému astrológovi dal jednu otázku z TV relácie: „Nikto nie je dokonalý“, tak neviem koľkí by odpovedali správne. Otázka by znela asi takto: „Vysvetlite pojmy: býk – vôl – jalovica – krava – teľa!“
Správna odpoveď obyčajného sedliaka, ktorý ešte pozná prírodné zákony, by bola nasledovná: Býk je samčí jedinec hovädzieho dobytka, ale ešte so zachovanými pohlavnými orgánmi. Vôl je rovnaký jedinec, ale už bez týchto orgánov. Jalovica je samičí jedinec hovädzieho dobytka, ale ešte nedospelá – panna. Teda ešte nemala potomka. Krava je už dospelý samičí jedinec toho istého druhu, ktorá už mala potomka – teľa. 
Keby teda mal byť býk negatívnym – ženským znamením, tak by ho bol praveký astronóm, ktorý ešte bol jasnovidný, pomenoval krava. Krava je v indických Védach uctievaný tvor pre svoju užitočnosť, ale nie je symbolom zvieratníka. To patrí býkovi, lebo aj na stupňoch Božieho trónu má svoje miesto, nakoľko je to dôležitá praforma pre stvorenie.

Keď už teda aj náš jemnohmotný predobraz pre formu mužskú a ženskú máme pokrivený v astrológii, potom sa nemôžeme diviť, že sa krivia aj duše ľudské a následne aj telá hrubohmotné. 
A takto je to v každej našej oblasti, teda aj tá dnešná kríza ekonomická má svoju príčinu v tom, ako bolo naznačené, že kapitál je v nesprávnych rukách, teda tých, ktoré netvoria žiadne hodnoty pre večnosť, ba dokonca ani pre život človeka, ale väčšina kapitálu je zmrazená tam, kde je vôbec nie potrebný a teda ani užitočný. 
Takto by sme mohli pokračovať v každom odvetví, kde človek rozvil svoje pokrivené aktivity a všetko teda speje ku tomu nám už dávno zasľúbenému rozuzleniu, aby sa aspoň ešte pre niektorých, ktorí budú toho schopní, našlo vyslobodenie z toho bludiska, ktoré vytvorili všetci tí, ktorí nejakou formou vládnu.

Minulý príspevok podráždil niektorých, ktorí sa stali zatrpknutí po neúspechu svojej aktivity – referenda. Lenže pokiaľ neprispôsobia svoje navrhované zákony tým Božím, tak ku tomu bude stále dochádzať a nezmenia to žiadne masy.

My sme si vedomí, že poukazovanie na podstatu – príčinu – Pravdu, neplodí veľa stúpencov, nakoľko tá príčina býva ukrytá v tých následkoch, a ľudstvo si už zvyklo na veľa iba zbytočných slov okolo ničoho, čím sa darí získať popularitu, a takto vlastne masy všetkých lenivcov ducha, ba už aj rozumu. Lenže to bolo, je a aj bude ešte po istú dobu práve samotným dôkazom Pravdy, ba aj Vyslancov, ktorí s ňou prichádzali. Ani jeden Vyslanec Boží nebol prijatý masami, ba práve bol napádaný. Pravda vždy vyžadovala námahu a zmenu každého, kto s ňou prichádzal aktívne do kontaktu! A toho boli vždy schopní len nemnohí. 
Lenže potom, keď sa začnú plniť všetky staré a aj nové zasľúbenia, potom vypláva na povrch všetkej špiny – „vravy“ – diskusie – toho rachotu ničenia, čisté Slovo Pravdy a za pomoci nášho Pána, sa Pravda v Slove oslávi. Potom zamĺknu všetky ústa v nemom údive a strachu, ktoré sa dovtedy nechali v obdive vlastnej „múdrosti“ počúvať masami. Potom sa mnohí obrátia tam, kde budú poznávať niekdajšie Slovo Pravdy, ktoré sa takto oslávi. To Slovo, ktoré dovtedy prehliadali a vo svojej pýche, alebo lacnom úžitku zo starého odmietali. 
Zatiaľ sa cítia najviac ohrození Pravdou predstavitelia a následne stúpenci všetkých cirkví, lebo si myslia, že cirkev a Boh je jedno! Lenže keby všetky cirkvi neblúdili, tak by musela byť iba jedna cirkev. Tá pravá cirkev! A vtedy by platila zásada, že cirkev a Boh je jedno! Boh je predsa tiež iba jeden! Všetky cirkvi vlastne hovoria o jedinom Bohu, lenže každá ho zneužíva iným spôsobom a očakáva od neho slúženie v tej forme, ako to tej – ktorej cirkvi vyhovuje. Tá pravá – jediná cirkev však nebude službu očakávať, ale naopak službu Bohu vyžadovať! Vtedy človek pochopí, že Boh vlastne nepotrebuje našu službu Jemu, lebo On jediný je nezávislý, ale vyžaduje službu nášmu blížnemu. A to tú službu pravú – nezištnú! 
O správnosti tohto slova podáva dôkaz samotná skutočnosť všetkých kresťanov v tom, že veria, teda vlastne očakávajú, že Syn Boží Ježiš, nás vykúpil svojou smrťou od našich hriechov. Takto sme ospravedlnili svoju vinu vraždy Syna Božieho! Namiesto uvedomenia si vlastnej veľkej viny, očakávame slúženie to najväčšie – aby za našu lenivosť a pohodlnosť, položil život niekto iný! Očakávame teda tú najvyššiu obeť, ale my nie sme schopní ani tej najmenšej – aby sme spoznali Boha v Jeho Slove, ktoré nám už toľkokrát poslal k záchrane, cez Jeho vyslancov, ktorých sme nikdy nespoznali a teda ani Jeho SLOVO. A v tom Slove máme odpoveď na všetky otázky, ktoré teraz nedokážeme odhaliť ale vo svojom slove s takou veľkou slávou staviame na obdiv pred masami, ale obdiv vlastne vyžadujú všetci takto jednajúci iba pre seba. Potom sa nedivme, že pri každom probléme tiež blúdime.

Tak, ako doposiaľ, podám dôkaz napísaného v podobenstve, ktoré je vlastne skutočným prežitím:
Mal som jedného kolegu, ktorý bol majstrom v tom, privlastniť si všetko, čo sa mu hodilo alebo páčilo. A treba dodať, že sa mu hodilo toho veľa, čo patrilo niekomu inému. On sa s touto vlastnosťou ani veľmi netajil, lebo bola neprehliadnuteľná, ba dokonca sa akoby vystatoval svojou šikovnosťou. A skutočne treba dodať, že bol v tom majstrom, lebo všetko mu prešlo bez ujmy, čo bolo až neuveriteľné a nenapodobiteľné nikým iným. 
Pri jednej kolektívnej akcii, v ktorej vládla družná pohoda, som mu položil jednu otázku, ktorá ma už dlhšie trápila: „Adam, ja by som chcel vedieť, z akého dôvodu ty vlastne chodíš ešte do kostola?“ 
A jeho odpoveď ma trochu aj prekvapila, ba následne prinútila ku ešte hlbšiemu zamysleniu. Takto znela: „Veď práve preto! Musím zahladiť všetky svoje previnenia!“ 
Pri mojej ďalšej úvahe som musel uznať, že jeho konanie má určitú logiku. Veď keď nosným pilierom kresťanskej cirkvi je idea, že Ježiš Kristus zobral na seba všetky naše hriechy a previnenia, ba že cirkev sa považuje za kompetentnú odpúšťať naše hriechy tiež, tak je jeho uvažovanie a konanie vlastne v súlade s tým, čo v kostole počuje. 
Nechcem tvrdiť, že takto uvažujú všetci veriaci, ale podľa každodenných správ z médií, je ich pomerne hodne. 
A spôsobuje to znovu tá jediná neodhalená príčina, ktorú cirkev nehodlá odhaliť a uznať ako omyl, lebo by sa pripravila o lacné výhody, ktoré jej z tohto poblúdenia pramenia. 
A  podobným poblúdením je aj idea niektorých moslimov, ktorí sa teraz prezentujú bludnou ideou ako samovražední atentátnici iba preto, že im je bludne sľubované, že na druhom svete bude takéto ich konanie bohato odmenené. Tak, toto sú neodhalené príčiny, ktoré plodia veľa utrpenia, iba u dvoch veľkých náboženstiev. Netreba v tom ďalej pokračovať, ale dokázať, že je to omyl. 
Ježiš Kristus nikde vo svojom Slove netvrdil, že svoj život ide položiť za hriechy ľudí, aby im boli odňaté! Je v evanjeliách síce uvedené, že „zomrel pre naše hriechy“! Lenže tomu treba rozumieť úplne inak. Zomrel pre naše hriechy tým, že sme ho nepoznali v Jeho Slove a toto Slovo sme nežili. A za Jeho službu Bohu pre nás, ešte zavraždili. Iba tým sme si naložili na svoje ramená ten najväčší hriech. A pre tento náš veľký hriech musel umrieť. Je to teda úplne naopak! 
Že je to pravda, dokazuje Jeho Slovo: „Neprišiel som písmo – starý zákon zrušiť, ale naplniť!“ Naplniť sa myslí – správne vysvetliť! A Slovo starého zákona hovorí: „Oko za oko, zub za zub!“ Jeho vysvetlenie spočívalo v nasledovnom Slove: „Čo človek zaseje, to zožne!“ Toto je vysvetlenie toho istého večného zákona – zákona zvratného pôsobenia, ktorý nemôže ani jeden tvor vo stvorení obísť. Na druhej strane ho netreba ani chápať tak, že tento zákon má zobrať do vlastných rúk človek, ako sa to dovtedy myslelo, ale vysvetlil nám zákon lásky k blížnemu, že vyrovnanie prislúcha jedine Bohu a nám iba odpustenie! „Moja je pomsta, ja odplatím!“

Tento zákon zvratného pôsobenia nám následne ešte dokonalejšie vysvetľuje Syn Človeka vo svojom Slove, keď sme Ježišove Slová tak prekrútili: 
„Lebo je to láska, ak Boh zo zeme vyhladí túto morovú nákazu a vás od toho oslobodí, aby ste mohli stáť radostne vo stvorení, ktoré vám milostivo poskytuje ako domov!
Vzdajte mu takú vďaku, aká patrí tomuto dielu lásky, vzdajte ju tým, že udržíte svoje myslenie čistým a že budete myslieť iba na blaho, na mier svojich blížnych, a nebudete pomýšľať na to, ako by ste im mohli spôsobiť utrpenie!“

„Zákon všemohúceho Boha je pre vás takýto:
Dovolené je vám preputovať stvorenie! Choďte tak, aby ste iným nespôsobili utrpenie kvôli splneniu vlastných žiadostí! Inak sa dostanú do koberca vašich ciest také vlákna, ktoré vás budú zdržovať vo vašom vzostupe do svetlých výšin od vedomého a radostného tvorenia v záhradách všetkých ríš vášho Boha!
To je základný zákon, zahrňujúci v sebe všetko, čo potrebujete vedieť. Ak ho budete dodržiavať, nemôže sa vám nič stať. Budete vedení iba nahor všetkými nitkami, ktoré vám vytvára vaše myslenie, vaše chcenie a vaše konanie.
Preto Syn Boží kedysi povedal celkom jednoducho: „Milujte svojho blížneho ako seba samého!“ V podstate je to presne ten istý zmysel.“

V týchto krátkych poučeniach obidvoch Synov Božích je pre nás celé evanjelium lásky, ale aj spravodlivosti!
Kto toto evanjelium pochopí a snaží sa podľa neho žiť, ten našiel cestu k NAJVYŠŠIEMU! Nie teda v uspávajúcich výkladoch cirkví!

Môže ešte niekto veriť po týchto Slovách prinesených od Boha, že môže vaše hriechy za Vás odpykať niekto iný? 
Tento blud spôsobil už veľa utrpenia! 
Ba ešte ho iba spôsobí!

Spôsobí ho vtedy, keď dotyčná duša, takto poblúdená opustí hrubohmotné telo a vstúpi do záhrobia. Tam začne ihneď platiť zákon zvratného pôsobenia a každý začne odpykávať svoje niekdajšie previnenia. Lenže o čo to budú mať ťažšie ešte tí, ktorí toto utrpenie pôsobili, ba radili svojim blížnym? Teda terajší poblúdení predstavitelia cirkví!

Veriaci, spamätajte sa!
Hľadajte cestu k Bohu, nie k cirkvám!

Celibát, pohlavné abnormality, prehnaná pohlavná osveta, sú všetko poblúdenia a odklon od prírodných – Božích zákonov.

Celibát je rovnako neprirodzený, ako prehnaný pohlavný pud, a spôsobuje to v obidvoch prípadoch disharmóniu, ktorá sa stále citeľnejšie v spoločnosti prejavuje. V obidvoch prípadoch sa jedná o nezdravú výstrednosť. Aj prehnane vystupňovaný pohlavný pud v konečnom dôsledku prináša otupenie prirodzenej aktivity, ktorá v konečnom dôsledku sa stáva prekážkou pri rozmnožovaní. Muži sa stávajú časom otupene neaktívni a je už aj tento fenomén pre znalého dostatočne znateľný. Spôsobuje to hlavne nehanebné odhaľovanie sa žien na verejnosti.

Keby ľudstvo pokračovalo v doterajších aktivitách, tak by to časom dopadlo nasledovne: Na jednej strane by bolo kopu kňazov, ktorí by žili v celibáte a na druhej strane rodina pohlavne zdeformovaných. Zo začiatku by sa tomuto stavu prispôsobili kňazi znovu a nevadilo by im, že ich živia tí pokrivení – veď by boli vlastne rovnorodí. Nakoniec to potvrdil už aj pápež svojim vyhlásením, „že každý človek je pre cirkev dôležitý, ktorý je veriaci!“ Lenže nakoniec by to skončilo tak, ako už bolo uvedené, teda naša civilizácia by stratila úplne schopnosť sa rozmnožovať a tak by museli začať hľadať stúpencov na inej planéte.

A tohto diania sme už svedkami na našej planéte teraz – poniektorí!
Ktorí nie sú slepí a zahľadení iba do seba! 
Pretože tí slepí, už nedokážu zdvihnúť zrak hore ku hviezdam, ale ho klopia iba ku svojim modlám!

Na druhej strane však môžeme pozorovať aj ten jemný „duchovný budíček“ u niektorých, ktorí sa začínajú prebúdzať už prežívanými udalosťami a teda sami začínajú vyciťovať skutočnosť, že ľudstvo sa rúti do záhuby. Je už dnes viac stránok s podobnou tematikou a náš kolektív rádia sa tomu iba teší. My nebudeme nikomu zasahovať do jeho pôsobnosti a znovu sa iba dokazuje to, o čo na stránke usilujeme – o tú chýbajúcu harmóniu, ba dokazuje sa samotné SLOVO, kde je to dokonale vysvetlené: „ľudstvo je rozdelené na skupiny“ – a každá skupina vyžaduje trochu iný spôsob približovania sa ku Pravde, ktorá ale musí zostať pre všetky skupiny rovnaká. A tá PRAVDA nás musí všetkých spájať, nie teda tak, ako doteraz – rozdeľovať!
Aj tento príspevok vlastne vznikol iba na podnet jedného oponenta z radov cirkvi, ktorý sa cítil dotknutý. My však nikoho neoslovujeme adresne a nechávame na každom jednotlivcovi, či si tieto informácie vyhľadá.  A odpovedáme vždy tiež väčšinou neadresne cez stránku, až sa nejedná o osobné a priame otázky. 
Všetky doposiaľ jestvujúce náboženstvá sú rozdelené preto, že slúžia iba vlastnej moci a ctižiadostivosti, ale nie BOHU, pritom sa za Jeho služobníkov, všetci vyhlasujú. Lenže pravý služobník slúži a nie vládne! 
Nemôže dôjsť medzi nimi ku potrebnej harmónii preto, lebo nepoznajú Jeho zákony a preto nekonajú podľa nich! 
My sme si v tejto dobe zvolili spôsob šírenia Pravdy takou formou, ktorá neriešiteľné problémy spoločnosti sa snaží pomôcť odstraňovať práve za pomoci jedinej možnej aktivity, teda s využitím tých neznámych – Božích zákonov, ako príčiny všetkých príčin, ktorej poznanie a odstránenie jedine umožní nápravu. 
Toto je teda tá forma, ktorá bude na našej stránke vždy dominovať a takto sa budeme snažiť približovať tú chýbajúcu nám PRAVDU! Dalo by sa to nazvať aj inak:

Praktické využitie PRAVDY, ktorá ku nám hovorí
v prírodných – Božích zákonoch!

Keď však otvoríme cez éter svoje ústa Pravdy, potom už bude dominovať iba PRAVDA samotná, pre všetkých tých, ktorí ju ešte nepoznajú! To bude po tom „tvrdom duchovnom budíčku“!
Dovtedy má každý tú Pravdu u nás tiež k dispozícii úplnú a nepokrivenú, lebo potom, možno už na úplnú nezostane čas. Zatiaľ ju mnohí tiež radia iba ku bludom, lebo majú v rukách iba tú Pravdu už pokrivenú tiež, lebo došlo už aj k tomu. Ako vždy doteraz!

Využite preto každý okamžik pre získanie Pravdy už teraz!
Bude to ľahšie a aj dostupnejšie.

________________________________________________________________________________________
17. marec 2015

DVOJIČKY

Tento príspevok, ktorý bude nasledovať, bude znovu skutočným prežitím, ktoré ale, určite nie náhodou som prežíval práve v tej príhodnej dobe, ktorá vyplavila na povrch udalosti, ktoré náš kolektív rádia prežíval v posledných dňoch. 
Toto prežívanie rozvíril jeden kňaz, ktorý reagoval na náš príspevok ohľadom pokrivených duší a neúspešného referenda. Našu príčinu problému, ktorý sme v príspevku pomenovali, ba ukázali aj možnosť nápravy, odmietol podľa očakávania a zastaraných ideí, ktoré v cirkvi vládnu a bránia rozriešeniu mnohých „záhad“, ktoré spôsobujú bolesti hlavy nie iba cirkvám samotným, ale aj bežným ľuďom. 
Následne sa u nás udalosti vyvinuli tak, že sme si vypočuli na slobodnom vysielači staršiu diskusiu, ktorej bol účastný, na tú tému, - teda uznanie reinkarnácie našou kresťanskou pospolitosťou. Aj keď diskusia bola logická, ba by sa dalo povedať, že vecná, obidvaja zúčastnení sa stotožnili na akomsi tajomstve Božom, ktoré nie je jasné a musí v tej polohe podľa nich asi aj zostať. Lenže tá diskusia bola vecná nie vďaka tomu kňazovi, ale jeho oponentovi, aj keď treba dodať, že ten kňaz mohol dopadnúť aj hodne horšie, keby mal pre diskusiu skúsenejšieho oponenta. Mňa osobne podráždila, okrem mnohých iných, veľmi hlúpa poznámka spomenutého kňaza v tom, že v diele Posolstvo Grálu nenašiel žiadny vtip a humor. Pre mňa bola najväčším čiernym humorom práve táto poznámka. Prečo? 
Najlepšie by to dotyčný znovu pochopil na skutočnom príklade: 
Keď uvedeného kňaza pozvú ku lôžku smrteľne chorého, či by tomuto na lôžku rozprával vtipy ako útechu na jeho poslednú cestu?
A Syn Človeka prišiel s poslednou radou ku smrteľne chorému ľudstvu, ktoré vtedy pre svoju záchranu potrebovalo čierny a každý iný humor najmenej. On nás prišiel svojim Slovom zachrániť rovnako, ako Ježiš a ten tiež veľmi vtipy v Novom zákone nešíril. Dotyčný kňaz získal touto poznámkou iba to, že teraz sa pre každého zdravo rozmýšľajúceho človeka stane terčom posmechu on sám. Tento tón bol teraz zvolený v takejto forme iba preto, že dotyčný tak obľubuje humor.
Že je to skutočnosť, potvrdzujú znovu naše dejiny, lebo počas života Syna Človeka na Zemi, ľudstvo muselo prežiť obidve svetové vojny, iba preto, že nepoznalo a teda neprijalo, vysvetlenie Božích zákonov v Slove, ktoré nám priniesol Boží Posol. Vo vojne stratilo svoj život množstvo ľudí, ale znovu to nie je dielom Božím, ale iba ľudským, pri ktorom znovu cirkev sa postavila na stranu protivníka vyslanca Božieho, svätila jeho zbrane a Posla z Božského nechala uvrhnúť do väzenia. To nie je falošné ohováranie, ale fakty potvrdzované našimi dejinami.
Vtip a humor je dobrý a v PG je to múdro povedané, čo ten kňaz tiež nevie, lebo toto Slovo čítal asi na peróne cez okno rýchlika. Teraz ten ním nenájdený citát z Posolstva:
„Najväčším nepriateľom temna je srdečný a radostný smiech! Len to nesmie byť smiech škodoradostný!“

V týchto dvoch vetách je povedané všetko. Lenže iba pre múdreho – to treba dodať. 
Táto diskusia súvisela vlastne s otázkou, či je Boh spravodlivý, keď vidíme v spoločnosti toľko utrpenia, zla a rôznych nerestí aj tam, kde by boli najmenej očakávané. 
Boh sa vôbec nestará o tieto naše problémy a nie sú Jeho dielom, ale iba dielom našim, teda ľudským. Všade okolo nás je život, ale nie iba tu na Zemi, ale aj vo vesmíre, ba celom Božom stvorení. Boh vložil do svojho diela jednoduché a nemenné, večne platné zákony, ktoré pôsobia nepodplatiteľne v celom Jeho diele a preto sa nemusí starať o to, kto, kedy a ako tieto zákony dodržiava a plní, alebo naopak porušuje, lebo tieto zákony samotné všetko riadia k dokonalosti a kde sa vyskytne nedokonalosť, je to dielom iba ľudského ducha. Na plnení pôsobenia týchto zákonov však už potom spolupracuje veľké množstvo bytostí, ktoré tým, ktorí po tom túžia pomáhajú, ale aj naopak, sú aj také bytosti, ktoré tieto zákony porušujú, ba ku tomu zvádzajú aj iných. Dokonca niektoré bytosti sú aj priamo vykonávateľmi týchto zákonov. Ďalej to nebude rozvádzané, lebo by sme sa nedostali ku koreňu veci, ktorý je zámerom príspevku. Toto ale bolo potrebné na úvod definovať. Nebudeme to rozvádzať ešte z toho dôvodu, že pochopenie vyžaduje isté vstupné a pomerne obsiahle informácie, ktoré sú ku pochopeniu predpokladom. Kde ich ale získať, to sa každý dozvie. Na stránke už bolo vysvetlené, že v materskej škôlke nemožno pochopiť princíp jadrového reaktora. Tak aj duchovné poznatky vyžadujú svoju zrelosť.

Keď teda vidíme krivdu a utrpenie, hľadajme príčinu v sebe, alebo nám podobných, ktorí rovnako blúdia, alebo doposiaľ blúdili v nevedomosti. 
Ja osobne by som tomu kňazovi položil nasledovnú otázku: 
Čo hodlá cirkev urobiť s takými ľuďmi, ktorí sa na svoj minulý život pamätajú a vedia kým kedysi boli? Takých ľudí je pomerne hodne a ja patrím medzi nich. Či ich budú tiež upaľovať ako kedysi tých, ktorí hlásali, že Zem nie je stredom vesmíru? 
Stačí len pátrať a hľadať odpovede a teda sa neuspokojiť s tým, čo ho kedysi v seminári naučili rovnakí nevedomci, ako je teraz on sám. Je veľa takých prípadov aj zdokumentovaných a veľmi známych. Ale iba pre tých, ktorí hľadajú Pravdu a nie sú pyšní a nafúkaní na svoje domnelé vedomosti, ktoré sú žiaľ, tie najväčšie nevedomosti. Dokonca sa radia sami medzi svätých! Aká je to trúfalosť, to zistia vo veľmi blízkej dobe. 
Ako by to vyzeralo, keby sa každý študent uspokojil s tým, čo nadobudol iba v škole? Neposunuli by sme sa vôbec dopredu, lebo by sme sa uspokojili so stagnáciou, a zostali by sme na rovnakej úrovni, ba dokonca časom by sme padali ešte nižšie, teda presne tak, ako je tomu v cirkvi. 
Keď sa ja sám osobne pozriem na vlastné prežitia, moje všetky vynálezy, zlepšovacie návrhy a všetko to nové čo som nadobudol vlastným hľadaním, nemá to veľa spoločného s tým, čo ma naučili v škole. Prečo duchovní sa uspokoja s tým, čo ich kedysi dávno naučili a skutočný život tlačia do dávno prežitých foriem? 
Ja teraz zverejním moje posledné prežitie, ktoré sa ale mňa dotýka iba nepriamo, nakoľko som bol k tomuto prípadu prizvaný, ktorý prebieha v jednej rodine, a patrí do môjho blízkeho okolia:

V tej rodine majú jedného chlapca, ktorý má dvadsať rokov a dve dievčatá, pričom tá staršia má vyše osemnásť rokov a tá mladšia osem. Všetky ich deti disponujú týmto „darom“, aj keď je to pre naše chápanie a okolie skôr pre nevedomosť kliatbou. Tá mladšia, keď bola ako asi päťročné dieťa, dokázala vidieť dušu prastarého otca po smrti, teda na jeho pohrebe a popísať skutočnosť, že mal na nohe iba jednu topánku a na druhej papuču, nakoľko mal jednu nohu opuchnutú a tak mu nemohli dať topánku po smrti. Ona o tom samozrejme nevedela, ale dokázala túto skutočnosť vidieť a o nej informovať.
Píšem o tom iba preto, lebo jej nevlastná staršia sestra má tiež od narodenia tú schopnosť, vidieť duše zomretých. Ja som sa o tom ale dozvedel až teraz, keď ma oslovila jej matka, a poprosila ma, aby som prišiel ku nim. I keď sa dobre poznáme dlhšie, doposiaľ to aj predo mnou tajili. Až keď to prerástlo do problémov, začali hľadať pomoc. A takto dopadne celá naša spoločnosť. Pomoc bude hľadať až vtedy, keď bude ľudstvo v zúfalstve a strachu.
Iba po príchode ku nim som sa dozvedel, že staršia dcéra má problém, ktorý im všetkým znepríjemňuje život v dome. Počujú búchanie a rôzne zvuky, ktoré ich v noci rušia, ich dcéra sa má pripravovať na skúšky a v noci ju budí údajne nejaká mladá slečna, ktorú vidí iba ona samotná a nedá jej spať, ba otravuje ju. Najlepšie ju údajne vidí cez vodu, teda keď je na plavárni, alebo sa kúpe vo vani.
Poprosili ma, nakoľko vedeli, že sa takýmto prípadom venujem a niečo o tom viem, aby som im nejako pomohol, ba vedeli, že som sa už viackrát pokúšal ich z vlastnej vôle zbytočne poučiť.
Preto som išiel do izby za tou už slečnou a vypočul som ju samotnú, pričom som sa dozvedel:
Vídala ju údajne už od malička a sporadicky ju vidí stále, ale teraz sa to veľmi vystupňovalo. Začína byť z toho až agresívna a potvrdili mi to rodičia. Je to údajne dlhovlasá blondínka s modrými očami rovnakej výšky ako ona. Musím poznamenať, že aj tá už slečna je vyššia a dlhovlasá blondínka.
Radil som jej, čo má robiť, teda že sa má s ňou otvorene porozprávať a vysvetliť jej, že aj ten jej stav, teda to telo, ktoré teraz nosí, nie je ešte nesmrteľné, a že jestvuje aj duchovná smrť, ktorá ju môže zbaviť aj tohto života a tela, ktoré teraz nosí, ako najvrchnejší obal duše, ak nepokročí do vyšších úrovní a bude stále tu. Vtedy sa ona rozplakala a povedala, že tá jej „vidina“ tu musí a chce zostať, lebo jej hrozí nebezpečenstvo a musí sa o ňu starať. Prípadne by mala radikálne zmeniť stravu, teda vyžarovanie krvi, aby sa „vidina“ nemohla prejaviť. Lenže že tá naša známa slečna samotná sa cíti tak, ako by bola súčasťou tej svojej „vidiny“, akoby to bola teda ona samotná a tiež vlastne odmietala v plači rozluku. Cítila sa jej súčasťou.
Nakoniec mi s plačom povedala, aby som jej to povedal ja sám, nakoľko stojí vedľa mňa pri tej skrini. A boli to v tomto prípade asi tie slzy, ktoré jej umožnili ju vidieť tak dobre aj v mojej prítomnosti a cez deň. Preto som jej to vysvetlil samotnej, aj keď som ju ja sám nevidel a poradil jej to, čo uvádzam vyššie, ba aj to, že kde má hľadať poučenie a nájsť pomoc. Poradil som jej knihu, kde je to dokonale vysvetlené: Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu, ktoré určite nájde aj na tom jej svete, len musí hľadať. Dodal som ešte, že prichádza dôležitý medzník, ktorý práve teraz umožňuje takéto zblíženia, nakoľko naša hmotnosť sa mení. Preto je pre každého najvyšší čas začať s vlastnou nápravou.
Ja sám iba niekedy dokážem zas počuť tých z druhej strany a tak som poprosil o pomoc, aby som sa priblížil k skutočnosti. Dozvedel som sa, že v minulom živote to boli jednovaječné dvojičky, ktoré si boli veľmi blízke. Ku vteleniu však dostala šancu iba jedna z nich, nakoľko tá druhá bola na tom horšie. Nezaslúžila si to a tak aj teraz pokračuje v istých praktikách, ktoré konala aj za svojho života v hrubohmotnom tele. Obidvom som vysvetlil, že majú na sebe obaly ducha, teda viaceré telá, ktoré sa volajú duša a každé telo má aj svoje zmyslové orgány a preto teraz komunikujú cez tie jemnejšie, ktoré obidve majú. Lenže tento stav je tiež ešte nie večný, ale rovnako pominuteľný, až sa samostatnou aktivitou k dobrému, nezbavia aj terajších obalov, budú musieť klesať stále hlbšie a nie naopak stúpať do svojho domova.
Matke toho vidiaceho dievčaťa som ešte potom poradil, aby dávali pozor na ňu a sledovali ju, aby niečo nevyviedla pod vplyvom svojej „vidiny“ buď sebe, alebo dokonca mladšej sestre, nakoľko že aj na ňu je teraz veľmi zlá a agresívna. Mnoho nešťastia už má svoj pôvod v takýchto záhrobných radách. Lekárska veda ľudí, ktorí majú schopnosť vidieť jemnejšie úrovne a bytosti, nazýva schizofrenikmi a teda chorými, lenže to je naša bežná a bývalá schopnosť každého z nás, ktorá časom pre nepoužívanie zanikla. Nie je to teda žiadna nemoc takto postihnutého, ale v minulosti bežný stav, ktorý časom skoro úplne zanikol. To sú práve ešte normálni jedinci a naopak, my, teda aj teológovia a lekári sme nenormálni. Keby sa poznali tieto fakty, mládež sa v škole, kostole a rodine viedla správnym smerom, teda v zmysle tých nepoznaných zákonov, tak by takéto prípady boli naopak veľkým požehnaním pre ľudstvo, rovnako, ako sú šamani pre ešte prírodné národy. Dostali by sme poučenie o jestvovaní bytostných pomocníkov, anjelov, mimozemských bratov a mnohého iného. Dokázali by sa vidieť vraždy a vinníci, ba aj všetci ostatní v pravom svetle a nemohlo by dochádzať k žiadnemu podvodu. Teraz si domyslite, čo by to znamenalo pre politikov, pre vedu, cirkvi a všetkých podvodníkov a klamárov.

Tak toto je skutočný príbeh dvojičiek, ktoré sa museli rozlúčiť v jemnejšej hmotnosti preto, že jedna ešte dostala šancu a tá druhá už nie, alebo lepšie povedané, zatiaľ nie, lebo si to podľa zákona ešte, alebo už, nezaslúži. Bol by som veľmi rád, keby tento skutočný príbeh otvoril slepé oči mnohým, ktorí si teraz ešte z podobných udalostí, iba uťahujú. 
Iste každý pochopil, že tento príbeh bude ešte pre túto rodinu isto pokračovať a teda aj pre mňa a možno aj pre čitateľov. Ja osobne som už teraz rozhodnutý, sledovať, ako sa bude vyvíjať, ba pomôcť obidvom dievčinám tak, že im ponúknem Slovo poučenia v zvukovej forme, nech ho spoločne poslúchajú, lebo viem, aký majú vzťah mladí ku čítaniu. 
Keď som obidvom slečnám navrhoval poučenie v Posolstve Grálu, vedel som vopred ako to dopadne, a aj ja sám som sa chcel poučiť. Nie je to také ľahké, ba na tom druhom svete ešte ťažšie, dostať sa ku Slovu Pravdy, lebo tam je už duša viac pod vplyvom cítenia a keď ho má nesprávne získané z tejto, ba potom aj tej hmotnosti, obrat je tam už o hodne ťažší, ako v tejto. Preto všetci, ktorí ste ešte tu, pamätajte na to, že tam, to budete mať hodne ťažšie a pomoc Vám príde až vtedy, keď po nej samotní zatúžite, keď sa Vám ten zabehnutý spôsob bytia zhnusí. 
Potvrdilo sa mi to, lebo keď som doniesol tej slečne ten zvukový záznam, opýtal som sa jej, čo jej povedala potom, po mojom odchode tá jej „vidina“. Odpovedala mi: „To je ťažké!“ Nič iné som neočakával, keď rovnako ťažké je to aj tu, ba aj jej rodičia odmietli kedysi toto poučenie, ba stále ich nepriťahuje, aj keď mali takéto prežitie. Potom som sa ešte opýtal, či bude tá jej „dvojička“ počuť ten záznam Slova s ňou. Odpovedala mi, že áno, lebo aj tá počuje všetko rovnako, ako ona samotná. 
Som veľmi zvedavý, ako bude tento príbeh pokračovať. Nech už dopadne akokoľvek, určite sa na zúčastnených niečo nalepí. 
V tejto dobe, kedy sa svety približujú ku veľkej udalosti, mnohí prežívajú rovnaké návštevy z jemnejšej úrovne, ba plodia veľa utrpenia iným, práve na podnet takto poblúdených duší. Rôzne nevysvetliteľné streľby, ba aj iné vraždy a samovraždy sa teraz konajú pod vládou týchto duší, ktoré sa v tom takto vyžívajú. Nerobte si preto z toho posmech, ale práve naopak, snažte sa poučiť, lebo v tom radenom Slove PG je aj toto vysvetlené, že pred konečnými udalosťami budú uvoľnené tieto bytosti, aby škodili tam, kde nájdu rovnorodosť. 
Skúste sa vžiť do situácie, že by vášmu potomkovi niekto z tej jemnejšej úrovne radil, ako ľahko vyriešiť problém, ktorý má napríklad v škole, ba že na tom druhom svete sa netreba takto namáhať a škola tam nie je, ale iba vlastné záujmy. A práve uvedená dcéra má isté problémy v škole. 
Ľuďom preto treba radiť a nie odkazovať na „nevyspytateľné cesty Božie“, podľa poučení cirkví, ale hľadať poučenie v zákonoch Božích, ktoré už dávno máme každý v dosahu. Ak tieto zákony nepoznáme, je to iba naša chyba, ktorá sa nám v krátkej dobe trpko vypomstí. A teraz nech si čitateľ urobí sám úsudok, kde sa mu podáva chlieb a voda života v skutočnosti a kde sa mu to iba sľubuje. Kde sú iba „opíjaní rožkom“, aj keď možno namočeným vo víne! 

________________________________________________________________________________________
11. september 2015

EXTRÉMIZMUS

Tento výraz straší verejnosť dnešnej doby cez všetky používané možnosti, ktoré sú vhodné pre vplývanie na verejnosť. Pritom na tomto výraze nie je vlastne nič zlé, ba nebezpečné v takom zmysle, ako je chápaný väčšinou. Tú nesprávnu visačku mu zavesili iba svojou neznalosťou a povrchnosťou v posudzovaní práve tí, ktorí mu vôbec nerozumejú, ba sa o to ani nepokúšajú, lenže majú veľký dosah a vplyv na smerovanie názorov väčšiny.
Lenže túto visačku nesprávnosti pomohli vyrobiť výrazu iba tí, ktorí svoj názor chceli iným vnucovať násilím!
Človek dokázal a stále dokáže zneužiť všetko, a to aj to najlepšie a pritom si ešte svoje zneužívanie aj dokonale obhájiť. A to nie iba pred sebou samým, ale aj pred tou verejnosťou. Aby to nebolo ale rovnako chápané aj v tomto našom prípade, použijeme dôkazy, pre svoju pravdu, priamo z našich dejín a aj súčasnosti.
Extrémne myslí a koná, podľa názoru väčšiny ten, ktorého myslenie a aj konanie je extrémne odlišné od tejto väčšiny a jej zabehnutých názorov a ideí. Jeho myslenie a konanie sa teda vymyká istej zabehnutej forme – šablóne celku. Lenže to neznamená, že pravda nie je na jeho strane, lebo čas vždy dokázal dať za pravdu týmto extrémistom a postupne sa názory tej konzervatívnej väčšiny museli postupne a pozvoľne prispôsobovať tomu extrémistovi. Šablóna sa postupne opravovala a prispôsobovala prírodným zákonom, ktoré sa prispôsobovali pokroku. Všetci starozákonní proroci boli takými extrémistami, a odmietaní, ba aj likvidovaní, ako nepriatelia, ale žiaľ, falošne konajúcou spoločnosťou.
Potom aj samotný Ježiš bol takto opečiatkovaný vládnucou hierarchiou a za svoje presvedčenie Pravdy, musel odvisnúť na kríži!
Nasledovali mnohí ďalší proroci a nedávno aj samotný Syn Človeka, Duch Svätý, ktorého nám zasľúbil Jeho predchodca Ježiš. Aj tento Radca, bol rovnako opečiatkovaný a pre spoločnosť nebezpečný, ale práve tá istá spoločnosť, jeho súčasníka – Hitlera, brala ako idol, a súčasť spoločnosti, ale Synovi Človeka zavesila visačku extrémista! A podľa toho s ním aj jednala!

Všetci praví vyslanci Pravdy, svoj názor však nikdy nikomu nevnucovali a násilie vôbec nepoznali, lebo slúžili zároveň aj pravej láske!

Keď teda chýba v šírení Pravdy láska, nastúpi násilie, ale to násilie nikdy nemôže splodiť iba extrémny názor, lebo extrémistovi chýba moc! Moc zostáva väčšine, ktorá zneužíva násilie v mene vlastnej nevedomosti. A tak sa časom vlastne úlohy vymenia, keď sa väčšina poučí.

Iba v dnešnej dobe, na podnet služobníkov temna, podarilo sa zmeniť význam tohto výrazu tak, že aj zabehnutý chod ľudskej spoločnosti sa úplne zmenil v tom, že „extrémisti“ začali násilím vystupovať proti moci väčšiny, a zneužívať nie iba osoby z minulosti, ale dokonca samotného Boha, ktorými svoje konanie obhajujú, ale toto konanie už nemá so samotnou Pravdou nič spoločné. Násilím sa snažia jednotlivci získať moc a zmeniť smerovanie väčšiny.

A z extrémistov sa stali teroristi, ktorí si už vôbec nezaslúžia nosiť ten poctivý výraz extrémista, ktorý doposiaľ bol najčastejšie výsadou jedine nositeľov pokroku a PRAVDY!

Ktorí z týchto dnešných teroristov je hoden, postaviť sa na rovnakú úroveň medzi tých, ktorí tomu pokroku a Pravde dokázali obetovať všetko, dokonca aj to najcennejšie – život?
Práve temno takto dokázalo zapôsobiť na ľudskú hlúposť, že práve tou pochybnou obeťou života sa chcú zaradiť medzi tých, ktorí ho obetovali Pravde. A takto sa pomiešali názory a aj zmenil pojem toho prvotného výrazu. Teraz sú hádzaní tí praví extrémisti, ktorí šíria pokrok a obhajujú Pravdu, do jedného vreca s tými teroristami, ktorým chýba láska a plodia násilie.
Temno to tak zariadilo preto, aby pravému extrémistovi, ktorý prináša Pravdu a pokrok, bolo veľmi ľahké a jednoduché, zavesiť visačku terorista, a potom s ním naložiť podľa uváženia mocných. A takto sa vlastne zabránilo šíreniu Pravdy a posvätila sa moc väčšiny. Ale aj to je iba zásterka, alebo rafinovaná kamufláž, lebo tú väčšinu vedú práve tí najväčší teroristi, ktorí sa zbožne vydávajú za obetavých služobníkov ľudstva.

Oni verejne hlásajú lásku a mier, ale vo svojom vnútri živia nenávisť a vojnu!

Kde vládne násilie, tam chýba láska a nie je to v súlade s PRAVDOU!

„Moja je pomsta, ja odplatím!“

Násilie je povolené jedine BOHU!

Preto sa naučte rozlišovať medzi extrémistom a teroristom a nezabúdajte na to, že nie názor väčšiny je v súlade s Pravdou, ale môže to byť aj úplne naopak. O tom nám svedčia naše dejiny. Využívajte cit svojho ducha k tomu, aby vás viedol za Pravdou a nebojte sa opustiť skupinu, ktorá ešte nikdy nežila v súlade s Pravdou.
Keby tomu tak bolo, nepoznali by sme biedu, smútok, utrpenie, hlad, vojny, ba ani smrť!
Vždy najdokonalejšie pomôže objasniť problém podobenstvo a my sme si zvykli na stránke tiež postupovať podobne. Preto aj teraz bude nasledovať jeden konkrétny prípad, priamo z našich dejín, ktorý to dokonale osvetlí:
Keď niektorí extrémne mysliaci jednotlivci posunuli svoje myslenie, a treba dodať, že veľmi logické a v súlade s prírodnými zákonmi, tak ďaleko, alebo lepšie povedané, tak vysoko, že začali uvažovať o tom, že aj človek môže lietať vzduchom ako vták, tak pritiahli na seba od niektorých posmech, od iných opovrhnutie a od ďalších zas obavy o ich zdravotnom stave.
Lenže títo jedinci boli presvedčení, že ich myslenie je správne a v súlade s prírodnými zákonmi a tak sa nevzdávali svojho, vtedy ešte iba sna. Na uskutočnenie však potrebovali kapitál, teda finančné prostriedky, aby mohli svoj sen uskutočniť. Hľadali takých, ktorí by mali z tohto ich vynálezu najväčší prospech a tak sa obrátili na armádnu generalitu v nádeji, že nájdu porozumenie a získajú potrebné prostriedky. Predstúpili pred akúsi komisiu, ktorá mala rozhodnúť o tom, či získajú tie prostriedky a podporu, alebo nie.
Po vypočutí ich argumentov, nasledovala odpoveď v tom zmysle, že ako by mohla armáda využiť ten ich lietajúci stroj, ba nastalo iba medzi zúčastnenými generálmi posmešné odmietnutie a bolo zavŕšené nasledovným výrokom najkompetentnejšieho:

„Nechajte len vy ten vzduch pre vtáky!“

Sklamaní žiadatelia, túžiaci po dokázaní svojej pravdy, ale dokázali rovnako trefne odpovedať tomu hlupákovi v službe moci:

„A zem pre dobytok!“

My teraz už vieme, kto sa mýlil, ba ako môže armáda využiť lietadlo, dnes už vie každý generál, ba aj vojak. Teraz nám je naopak na posmech ten výrok konzervatívneho hlupáka, ktorý bol pri moci a pomoc odmietol, ale tým aj veľkú ponuku. A takto je to vždy s pokrokovo mysliacimi jedincami, ktorí sa snažia posunúť ľudstvo v zmysle prírodných zákonov vyššie, ba bližšie k tým métam, ktoré dokážu zatiaľ pochopiť iba jednotlivci, ktorí majú istý dar, ktorý tej väčšine chýba.
A rovnako je to s každým pokrokom, teda aj tým duchovným, ba s každým myslením, ktoré sa vymaní zo skupiny konzervatívnych zadubencov a dostane pečiatku extrémizmu.
Tak, ako je z pohľadu dnešnej doby už iba úsmevný názor tých vtedajších generálov, rovnako tomu bude v blízkej budúcnosti aj s názorom na dnešné duchovné smery a všetky náboženstvá. Naopak, je ale na poľutovanie a zaplakanie tá skutočnosť, že už dnes máme k dispozícii túto Pravdu z večnosti, ale my ju odmietame vo svojej hlúposti, ako tí generáli lietanie.
A toto je oblasť pre nás, ktorí už dnes chceme pripraviť pôdu pre tú prichádzajúcu dobu a hľadáme cesty k ľudským duchom, ba snažíme sa ich prebúdzať z duchovného spánku a konzervativizmu. Presne tak je to s názorom na  náš projekt rádia ZÁCHRANA, ktorý odmieta väčšina aj tých, ktorí už Slovo Pravdy poznajú, ba hrdia sa tým, že mu aj rozumejú. Lenže ako je potom možné, že tie najdôležitejšie citáty, ktoré ich priamo vyzývajú k potrebnej aktivite, úplne prehliadajú, alebo ignorujú? V akejsi pýche, na svoj domnelý pokrok, na to, že už poznajú Slovo, dokázali znovu uspať svojho ducha tak dokonale, že im už postačia, akési nové obrady Grálu, ktorými sa snažia omámiť, ba znovu uspať svojho ducha. Na žitie podľa tohto Slova však úplne zabúdajú!
Treba im pootvoriť oči jedným dôležitým citátom, ktorý znovu nevidia:

„Čo teda na jednej strane spôsobuje lenivosť ducha, to u druhých dokáže vypočítavý rozum.
Týmito oboma nepriateľmi duchovnej slobody v rozhodovaní je teraz ľudstvo spútané až na niekoľko málo tých, ktorí sa namáhajú rozbiť v sebe toto puto, aby sa stali skutočnými ľuďmi nasledovaním Božích zákonov.“

Pre väčšinu tých, ktorí už Slovo spoznali, žiaľ ich motívom, ktorým prekonali tú lenivosť ducha, bol iba vypočítavý rozum! Takto to bolo pri Synovi Človeka, a svojim konaním to potvrdili, tiež pri Prakráľovnej to dopadlo rovnako. Lebo kde sú dnes tí, ktorí boli okolo nej najbližšie?
Nie je potrebné robiť výčitky týmto smerom, ale znovu sa iba držať logiky a Slova. Preto bude teraz položená otázka pre všetkých tých, ktorí už Slovo Syna Človeka majú a poznajú:
Myslia si, že by, dostali priestor v rádiu Lumen, alebo niektorom inom ku tomu, aby mohli otvorene šíriť svoje presvedčenie?
Odpoveď je jednoznačná a určite pre nich nie pozitívna!
Kresťania majú možnosť šíriť svoje idei medzi verejnosť. Tú možnosť majú aj rôzne politické strany, ba aj rôzne pochybné spolky a skupiny. Ale to sú všetko už iba tie konzervatívne a dávno prežité názory, ktoré sa môžu verejne šíriť, lenže sympatizanti tohto najdôležitejšieho Slova, ba toho Slova, ktoré by dokázalo zjednotiť ľudstvo a zbaviť všetkých problémov, tí túto možnosť nemajú, a dokonca oni samotní nie sú ochotní takúto snahu podporiť. Väčšina im dokonca zavesila tú visačku extrémista. Lenže oni si túto visačku dokonca vážia tak, ako to bolo vysvetlené. Je mnoho médií, ktoré sa snažia šíriť svoje presvedčenie a názory, ktoré pre správny vývoj človeka, ba ani spoločnosti, nemajú žiadnu cenu, ba činia práve opak. Príde doba, že tie visačky sa vymenia! A nie je príliš vzdialená.
Naše rádio dokáže svojim Slovom zachrániť nie iba človeka, tak ako ho chápe väčšina, teda spoločnosť pred všetkými dnešnými problémami, ale dokonca dokáže zachrániť dušu a ducha pre večnosť. To však pochopia ľudia až vtedy, keď už bude pre nich neskoro! Lenže predtým sa ešte budú môcť zachrániť tým pravým Slovom, ktoré sa bude šíriť týmto rádiom.
A znovu je potrebné týmto nevidiacim niečo pripomenúť:

„Falošná ohľaduplnosť voči pochybovačom sa tým nemôže ospravedlniť, že „veriacim“ je vec príliš „posvätná a príliš vážna“, než aby ju vystavili posmechu. Nedá sa to už nazvať skromnosťou, ale len nízkou zbabelosťou! Prehovorte konečne nahlas, čieho Ducha ste deti! Konajte bez strachu s každým človekom, hrdo, ako prísluší Božím deťom! Len potom budú konečne i pochybovači nútení krotiť svoj posmech, prezrádzajúci i tak len ich neistotu. Teraz je ale tento posmech bojazlivým správaním mnohých „veriacich“ len pestovaný a živený.“

Dalo by sa znovu dlho dokazovať našu Pravdu samotným Slovom, ale je to zbytočné, lebo väčšine vládne iba tá vypočítavosť, ktorá ich drží pri Slove. Lenže nech všetci tí, ktorí si myslia že sú tí prví tým, že poznajú Slovo, nezabúdajú ani na Ježišove Slová:

Prví budú poslední!
Tí novo zobudení duchovia už ale budú bez tej vypočítavosti!
Zmení ich vlastné chcenie, ktoré sa im stane presvedčením!  

________________________________________________________________________________________
15. január 2016

DRZOSŤ

Tento rok začal skutočne veľmi zvláštne, a to pre každého, kto si ešte dokáže zachovať zdravý úsudok a tá už objasnená strnulosť, ešte úplne neovládla jeho ducha, ale už aj jeho nástroj – rozum! 
Na výročie teroristického útoku na redakciu Charlie Hebdo, zostávajúci tam humoristi, po minuloročnom prešľape, ktorý sme vtedy kritizovali, lebo vyplýval iba z ľudskej nevedomosti, sa začiatkom tohto roku, dopustili ešte väčšieho prešľapu! Dovolili si urážku tej najvyššej autority, a to nie iba moslimov, ale aj kresťanov, ba všetkých ľudí, ktorí ešte neprepadli totálnemu poblúdeniu!

Pre dokonalejšie pochopenie bude uvedené jedno podobenstvo:
Skúste si predstaviť, že ste milosrdný samaritán, alebo aspoň človek, ktorý je ochotný pomôcť každému, kto stráda. Silou dnešnej našej civilizácie sa stali peniaze, ktoré dokážu zachrániť každého nešťastníka, až on samotný náhodou nie je typ, ktorého dokážu iba pokaziť.
Následne vy, ako darca, ste skutočne srdečne šťastný, že ste mohli zachrániť takéhoto nešťastníka.
Lenže časom zistíte, že začnete mať sám isté problémy, ba že tieto pochádzajú práve od toho, ktorý z tej vašej sily, z tých peňazí, vám na oplátku spôsobuje tieto problémy.
Aké kroky podniknete do budúcna? Stanete sa ešte štedrejším darcom, alebo naopak? 
Hádam netreba dlho hľadať odpoveď na tieto otázky! 
A predstavte si, že Darca nás všetkých, nám ešte tú svoju silu aj tak stále posiela, aj keď sa správame rovnako, ako ten obdarovaný nešťastník z podobenstva!

A ako sa naše správanie javí už aj duchovne zdravému človeku dneška? 
No ako tá najodpornejšia drzosť! 
Ale pozor!
Varovaní sme boli mnohokrát a z mnohých strán, ba prichádza doba, kedy náš Darca, chce dodržať svoj sľub a zasiahnuť tak, aby nám otvoril naše zavreté oči a zachránil tých, ktorí si to ešte zaslúžia, ba aj potrestal tých, ktorí Jeho silu zneužívajú oproti Nemu samotnému.

To je iba jeden novoročný priestupok, ktorý sme už stačili vyrobiť v tomto novom roku. 
Nasleduje hneď druhý, ktorý je ešte závažnejší, aj keď tiež nie, vo všetkých dôsledkoch veľmi známy.

V Nemecku sa vydala kniha Adolfa Hitlera a dalo by sa povedať, že vlastne spopularizovala. O tomto prešľape a akte ľudskej hlúposti, sa dozvedel ihneď celý svet. Lenže to, že v Nemecku leží dávno zabudnutá kniha, ktorá by bola dokázala zachrániť náš svet, pred tým konečným a strašným dianím, ktoré na nás čaká, tak o tom nevie nikto. A túto knihu napísal súčasník toho Hitlera, DUCH PRAVDY - Syn Človeka, a kniha má názov: POSOLSTVO GRÁLU. 
Cirkvi mlčia, ba rovnako mlčali vtedy, a ešte aj pochlebovali tomu, ktorý svet uvrhol do vojny a utrpenia, keď mali zachraňovať svet a pomáhať Synovi Človeka v obrate ľudstva. Lenže cirkev robila niečo viac, ako iba to, že pochlebovala Hitlerovi, ale ešte aj pomáhala na likvidácii Syna Človeka, ktorý prišiel ľudstvo zachrániť.
Cirkvi nie že len mlčia, ale práve aj teraz všetky tie vojnové konflikty, ktoré vo svete horia by sme mohli smelo pričítať na vrub náboženstvám, ktoré sú v tak početnom stave, a aj početnom poblúdení, že mier je nemožný. A dlho nebude, ale práve naopak! 
A politici mlčia rovnako, lebo aj oni sú pre zdravú spoločnosť, ktorá nás čaká v budúcnosti, zbytoční, ba škodliví. A v tejto dôležitej a zamlčanej knihe pre nás, sme o tom dokonale informovaní, ba aj o tom, čo nás čaká, až nezmeníme smer. 
Tak kto ešte môže otvárať tie slepé oči, ktoré nechcú nič vidieť a uši počuť. Už to vyzerá s ľudstvom tak, že mu vôbec nezáleží na vlastnom osude. Nakoniec sa ešte dozvieme, že migrantom v Nemecku, budú pri tom integrovaní do spoločnosti, čítať pri výuke nemčiny z tej Hitlerovej knihy. 
Zdravému jedincovi sa javí výchova dnešnej ľudskej spoločnosti, ktorá vedie iba cez zábavu, hry, a iné rozptyľovania rovnako, ako keby sme chorému na rakovinu v nemocnici, namiesto potrebných liekov, prišli zaspievať, alebo si s ním zahrať hru :„Človeče nehnevaj sa!“ 
Je to na smiech, ale ten čoskoro pominie, ale vtedy už bude pre väčšinu neskoro!  
V jednom filme s cirkevnou tematikou, sa objavil nasledujúci výrok, ktorý je pomerne poučný:
„Hlúposť je najväčšou zbraňou diabla!“

Je to skutočne poučný výrok, hodný povšimnutia, len najväčšou iróniou je fakt, že najdokonalejšie jeho uplatnenie je najnutnejšie práve smerom ku tým, ktorí ho určili iným!

Pre všetkých cirkevníkov, máme jeden múdry výrok my: 
VIERA SA NEMALA STAŤ ZAMESTNANÍM, ALE SA MALA STAŤ ŽITÍM, V KAŽDOM ZAMESTNANÍ! 
A vtedy by sa stal život na zemi rajom!

Naša rada, pre túto dobu je citátom z uvedenej, ba málo známej knihy.
Z diela Posolstvo Grálu, z prednášky „Svetové dianie“:
„NIET väčšieho nebezpečia pre hocijakú vec než zanechaná medzera, ktorej nutnosť zaplnenia sa mnohonásobne pociťuje. Nič potom nepomôže, chcieť cez ňu prejsť; pretože taká medzera prekáža každému pokroku, a len čo sa vybuduje cez ňu nejaká stavba, nechá ju zrútiť jedného dňa i keď bola postavená s najväčšou odbornosťou a skutočne s dobrým materiálom.“

„A predsa môže ľudstvo stúpať nahor len plným pochopením, nikdy nie slepou, nevedomou vierou!“

„Kto sa však predsa skutočne namáha, aby svojho Stvoriteľa spoznal v jeho pôsobení, tomu sa na bezpečnej ceste prírodných zákonov dostane presvedčivého tušenia o ďalekosiahlych dianiach, ktorých začiatky spočívajú v prazdroji, to jest vo východisku všetkého diania, aby odtiaľ prechádzali stvorením, ako neposunuteľné koľajnicové pásy, po ktorých potom musí prebiehať všetok ďalší život, vždy podľa postavenia výhybky. Postavenie výhybky obstaráva však samočinne ľudský duch pri svojom putovaní hmotnosťou. Ale Luciferovým princípom dáva sa, žiaľ, väčšina pohnúť k falošnému nastaveniu výhybky a tak potom sa ich život stáča čoraz viac nadol, až ku konečnému cieľu, ako bola postavená výhybka. Ten je určený podľa nezmeniteľných zákonov vývoja prechádzajúcich hmotnosťou ako železné koľajnice.
Postavenie výhybky podľa slobodného rozhodnutia môže byť už z Prapôvodu presne pozorované alebo vyciťované; podľa toho dá sa jasne poznať i ďalší priebeh, pretože tento po učinenom rozhodnutí bude musieť prebiehať vo svojom ďalšom postupe len po koľajach zákonov, zakotvených vo stvorení. 
Táto okolnosť umožňuje predvídanie mnohých udalostí, pretože zákony prírody alebo stvorenia sa vo svojom vývojovom tlaku nikdy neodchyľujú. Tisícročia nehrajú pritom nijakú úlohu. Z týchto predvídaných a nevyhnutných konečných cieľov vznikajú potom veľké zjavenia, ktoré sú ukazované omilosteným ľuďom v obrazoch a od nich sa dostanú do povedomia ľudstva. Jedno sa však pri tom nedá s určitosťou predpovedať: pozemský čas splnenia takých zjavení a zasľúbení!
To sa stane v hodine, keď taký životný priebeh vojde jazdiac po zvolených koľajach, do vopred ohlásenej stanice alebo do konečného cieľa. Osud človeka, rovnako ako národa a nakoniec celého ľudstva možno prirovnať k vlaku, ktorý stojí a čaká na jednokoľajnej trati, rozvetvujúcej sa všetkými smermi. Človek podľa svojej ľubovôle nastaví výhybku, naskočí a vpustením pary uvedie stroj do pohybu, to znamená oživí ho. Po vjazde na zvolenú koľaj možno potom vymenovať jednotlivé stanice a konečný cieľ, ale nie presnú hodinu práve platného príchodu, keďže to záleží od rýchlosti jazdy, ktorá sa môže meniť podľa správania človeka. Človek oživuje totiž stroj a poháňa ho dopredu buď pokojným rovnomerným tempom, alebo s búrlivou vášňou, alebo občas striedavo, vždy podľa svojho vlastného druhu. Čím viac sa taký vlak človeka, národa či ľudstva blíži po svojej trati, teda svojím osudovým smerom ku niektorej stanici, tým istejšie sa dá potom vidieť a určiť jeho blízky príchod. Traťová sieť má však aj niekoľko spojovacích liniek, ktoré možno použiť i za jazdy dodatočným prehadzovaním výhybiek, aby sa zmenil smer a dosiahol tiež iný než pôvodne zvolený konečný cieľ. To potom samozrejme vyžaduje spomalenie jazdy pred takou výhybkou, zastavenie a prehodenie výhybky. Tá spomalená jazda znamená uvažovanie a zastávka rozhodnutie človeka, ktoré je mu možné vždy, až do posledného rozhodujúceho okamihu; to prehodenie výhybky je čin, nasledujúci po tomto rozhodnutí.
Božiu vôľu, prechádzajúcu hmotnosťou ako železničné koľaje, v stálych prírodných zákonoch, možno nazvať tiež nervami v diele stvorenia, ktoré dávajú východisku, stvoriteľskému Prazdroju, cítiť, alebo mu aspoň ohlasujú akúkoľvek nezrovnalosť v mohutnom tele diela stvorenia. 
Tento bezpečný prehľad, vidiaci do najvzdialenejších koncov, dal Stvoriteľovi podnet k tomu, aby k svojim zjaveniam pripojil tiež zasľúbenia, ktoré by ním vyslaní pomocníci zvestovali v dobe približovania sa k najnebezpečnejším zákrutám a zastávkam, či ku konečným staniciam! Títo pomocníci sú od neho vyzbrojení tak, že majú krátko pred príchodom nevyhnutných katastrof a nebezpečných obratov otvárať oči ľudským duchom, idúcim po týchto nesprávnych koľajach, a to hlásaním Pravdy, aby ešte zavčasu mohli prehodiť inú výhybku, vyhnúť sa čoraz nebezpečnejším miestam a novým smerom jazdy uniknúť zničujúcemu konečnému cieľu. Beda človeku na tomto i na onom svete, ktorý prehliadne a premešká posledné zo všetkých premiestniteľných výhybiek a tým i možnosť nového lepšieho smeru! Je nadobro stratený.
Stvoriteľ bude aj pri tomto pomáhaní dodržiavať jestvujúce zákony, nakoľko ani on nemôže otriasť dokonalosťou svojej vôle. Inými slovami: Jeho vôľa je dokonalá od prapočiatku.“

„Podľa už vysvetleného predvídania vzniklo i zasľúbenie o narodení a príchode Syna Božieho, ktorý zvestovaním Pravdy mal pohnúť ľudstvo k prehodeniu výhybky. Vlastný skutok prestavenia zostáva v zmysle zákonov vyhradený samotným ľudským duchom. Preto nemožno tiež predvídať, ani vopred poznať druh tohto rozhodnutia, lebo len dráhy ľudskými duchmi už zvolené, v smere ktorých boli nimi nastavené výhybky z vlastného rozhodnutia, môžu byť presne prezreté so všetkými stanicami a zákrutami až ku konečnému cieľu. Podľa prirodzenej dôslednosti sú z toho vylúčené tie miesta obratu, kde rozhoduje slobodná vôľa ľudstva.“

„Len následok takéhoto rozhodnutia môže presne poznávať až do konca, pretože sa potom musí vyvíjať podľa jeho vôle, spočívajúcej v zákonoch jemnohmotného a hrubohmotného stvorenia. Keby to bolo inak, bol by to nedostatok Božej dokonalosti, čo je bezpodmienečne vylúčené.“

„Človek sa má pozerať na seba ako na správcu, ktorému prislúcha v určitých veciach nielen slobodné rozhodovanie, ale aj plná zodpovednosť, ktorý požíva teda veľkú dôveru a túto nesmie sklamať zlým hospodárením.
Práve táto dokonalosť si vynucuje, že Stvoriteľ musí pri poskytovaní bezprostrednej pomoci blúdiacemu ľudstvu počítať aj so zlyhaním ľudí pri ich rozhodovaní. Pre také prípady Stvoriteľ vo svojej múdrosti a láske, čo je u neho tiež celkom zákonité a prirodzené, má pripravené ďalšie cesty k pomoci; tieto potom nadväzujú ako pokračovanie na pôvodnú cestu, prerušenú prípadným zlyhaním ľudstva.
Tak bol už pred časom, keď sa Syn Boží stal človekom pripravený vo večnej ríši Otcovej iný vyslanec pre poslanie v prípade, že by ľudstvo mohlo zlyhať i napriek veľkej obeti lásky Boha Otca. Keby Syn Boží vo svojej čistej Božskej podstate nebol tak vyslyšaný, aby ľudstvo po jeho varovaní prehodilo výhybku svojich dráh do ním ukázaného smeru, ale zostávalo zaslepene na doterajších cestách vedúcich do zatratenia, potom mal na zem prísť ešte jeden vyslanec; tento svojou najvnútornejšou podstatou mal byť ľudstvu bližším než Syn Boží, aby v poslednej hodine mu ešte raz poslúžil ako varovateľ a vodca, ak by - - - - chcelo počúvať jeho hlas Pravdy. Týmto je Syn Človeka. 
Kristus ako Syn Boží o tom vedel. Keď pri svojom pôsobení spoznal burinou pokrytú a zaschnutú pôdu ľudských duší, bolo mu jasné, že jeho pozemské putovanie neprinesie také plody, aké by inak museli dozrieť pri dobrom chcení ľudstva. Hlboko smútil nad tým. Na základe dobre mu známych zákonov vo stvorení, v ktorých je zakotvená vôľa jeho Otca, uvidel totiž bezpodmienečný príchod neodvratného konca ako následku za správanie sa a chcenie ľudí. A vtedy začal hovoriť o Synovi Človeka, o jeho nutnom príchode kvôli nastávajúcim udalostiam. Vznešené poslanie Syna Božieho otváralo dve cesty: buď uposlúchnutie jeho učenia a s tým spojený vzostup nahor a vyhnutie sa všetkému skazonosnému alebo zlyhanie a ďalšie rútenie sa po šikmej ploche, vedúcej do záhuby. Oboje záležalo od rozhodnutia ľudstva. Čím dlhšie však plnil toto poslanie, tým jasnejšie videl, že veľká väčšina ľudstva sa svojím rozhodnutím prikláňa k zlyhaniu a tým k zániku.
Odvtedy sa formulovali jeho výroky o Synovi Človeka ako priame zasľúbenia a zvestovania, hovoriac napríklad: „Keď však príde Syn Človeka ...“ atď.
Tým označil dobu krátko pred nebezpečím zániku, ktorý musel vyplynúť v hmotnom svete v zmysle Božích zákonov pre zlyhanie ľudstva voči jeho poslaniu, ako konečný cieľ ľudstva pre jeho stále zotrvávanie v nesprávnom smere. Ježiš vtedy veľmi trpel týmto poznaním.
Mylné je každé podanie, ktoré tvrdí, že Ježiš, Syn Boží, súčasne mal sám seba označovať za Syna Človeka. Taká nelogickosť nespočíva ani v božských zákonoch, ani ju nemožno prisúdiť Synovi Božiemu, ktorý bol znalcom a nositeľom týchto zákonov. Učeníci si nevedeli rady, ako sa vyrovnať s týmto, čo ostatne vyplývalo i zo samotných ich otázok. Len od nich pochádza omyl, ktorý sa udržal až podnes. Domnievali sa, že Syn Boží, výrazom Syn Človeka označoval sám seba a v tejto domnienke odovzdali omyl tiež potomstvu, ktoré sa takisto ako učeníci nezaoberali vážnejšie nelogickosťou, v tom spočívajúcou; jednoducho prechádzali cez to, čiastočne z ostýchavosti a čiastočne z pohodlnosti, aj napriek tomu, že by všeláska Stvoriteľa v správnom ponímaní vynikla ešte zreteľnejšie a mocnejšie. Syn Človeka ako druhý vyslanec Boha Otca pôjde v stopách Syna Božieho; to znamená, že prevezme a bude ďalej rozširovať jeho poslanie; predstúpi pred ľudstvo na zemi, aby ho zvestovaním Pravdy strhol z doterajšej dráhy a priviedol dobrovoľným rozhodnutím k inému stanovisku, odvádzajúcemu ho od miest skazy, ktoré teraz naň čakajú.
Syn Boží – Syn Človeka! Že v tom musí byť rozdiel, nie je iste ťažko pochopiť. Každý z týchto výrazov má svoj ostro ohraničený, prísne vyhranený zmysel. Nejaké zmiešanie a zlučovanie v jedno musí priamo dokazovať lenivosť myslenia. Poslucháči a čitatelia prednášok budú si však vedomí prirodzeného vývoja diania, vychádzajúceho z Prasvetla, od Boha Otca a siahajúceho k hrubohmotnému svetovému telesu.“

„Pretože si ľudia nevážili tohoto daru Božej lásky, ani ho nechránili, ale z prirodzenej povahy všetkého temnejšieho sa stavali proti svetlému Synovi Božiemu nepriateľsky a s nenávisťou, musel prísť druhý vyslanec v Synovi Človeka; tento je pre hrubohmotný svet silnejšie vyzbrojený.
Aj Syn Človeka je vyslanec Boží a pochádza z Božsky-bezbytostného. Avšak pred svojim vyslaním do hrubohmotného sveta vtelil sa najprv do večného čisto duchovne bytostného, teda bol tesne spojený s tou duchovnou podstatou, z ktorej pochádza semeno ľudského ducha! Tým pristupuje Božsky-bezbytostné jadro tohto druhého vyslanca bližšie k ľudskému duchu v jeho pôvode, čím získava tiež viac ochrany a bezprostrednej sily proti nemu.“

„Keďže v opaku k Synovi Božiemu strávil svoju duchovnú mladosť v duchovne - bytostnom, teda v pôvode a východisku ľudského ducha, tak svojimi koreňmi tkvie preto súčasne okrem v Božsky - bezbytostnom tiež pevne v duchovne - bytostnom. Vo svojom druhu približuje sa tým ľudstvu a vo zdvojení svojho pôvodu i mladosti je v pravom zmysle Bohočlovek! Vychádzajúci z Božsky bezbytostného a tiež z čisto duchovne bytostného, z prapočiatku ľudstva. Z toho dôvodu menuje sa oproti čistému Synovi Božiemu Synom Človeka, ktorému je jeho pôvodom otvorená cesta k Božsky bezbytostnému! Preto má v sebe Božskú silu a moc a stojí tým voči celému ľudstvu i oproti Luciferovi dobre vyzbrojený k boju.
Preto bdejte, aby ste ho spoznali, len čo nadišla jeho doba; lebo on prináša čas i pre vás!“

Dôkazom toho, že sa ľudstvo blíži do konečnej stanice, že sa nachádza, aj každý jednotlivec, pri poslednej „výhybke“, kedy si môže zvoliť cestu – trať vedúcu k záchrane, alebo sa bude rútiť do stanice záhuby, je všetko dianie, ktoré prežívame a na ktoré neustále poukazujme každým jedným príspevkom na našej stránke!
Vystihuje to i sen, ktorý mala jedna pani z kolektívu rádia a ktorý je v zhode s citovanou prednáškou z Posolstva Grálu:
„Nachádzala som sa vo veľkej stanici, kde bolo veľa koľají a vlakov, viac som vnímala tie koľaje a výhybky. Čo bolo najpodstatnejšie, zrazu zo všetkých strán sa začali približovať veľké, velikánske vlaky - rušne v popredí, ale neskutočne veľké. Stála som a pozerala, vedela som, že je koniec. Otočila som sa a spoza zákruty sa približoval jeden obrovský Vlak - čierny, mohutný, masívny a neúprosne sa blížil na nás. Videla som ako ľudia v panike utekajú, aby sa zachránili. Naskakovali do malých vlakov, ktoré v pomere ku tomu obrovskému, čo sa blížil, boli smiešne malinké. V tom, ako som videla približovať sa ten Obrovský čierny vlak, som povedala: „Vyzerá to byť ako ruské, len Rusi vyrábali také silné, mohutné a nepremožiteľné stroje." Stanica bola velikánska, tmavá, plno ľudí a chaos.
Zobudila som sa.
Po prečítaní state "Svetové dianie" som pochopila, čo ten sen znamenal.
Je najvyšší čas, ozaj najvyšší, pripomenúť ľuďom skrze túto stať "Svetové dianie", že je najvyšší čas, kto sa chce zachrániť, aby ešte zavčasu mohol prehodiť inú výhybku a uniknúť tak zničujúcemu konečnému cieľu.
Napísala som skutočne to, čo som celé vo sne videla a cítila. Nedá sa to popísať, len prežiť. Bolo to silné, až kým som si nesadla a nenapísala všetko. Škoda, že sa ľuďom nedá premietnuť, čo som videla a cítila, verím, že by sa hneď zobudili zo spánku.“

________________________________________________________________________________________
14. február 2016

Legenda o Slovensku a Slovákoch

Ľudia na potopu sveta už aj zabudli a zasa ich bolo čoraz viac. Keď ich už bolo toľko, že nemohli vyžiť v starej krajine, prikázal im Pán Boh, aby sa rozišli po svete. Nepustil ich s prázdnymi rukami,  každému národu dal osobitnú reč a osobitné bohatstvo. Veľmi rušno a živo bolo, keď sa národy zišli pred Božím trónom, kde im Pán Boh dával dary, aké si kto zažiadal. Naveľa, naveľa, na samom konci idú pred Boží trón Slováci. Idú úctivo, je ich len hŕstka, najmenej zo všetkých.

„Vitajte, deti moje, a prečo idete až nakoniec?“

„Ach, odpusť Otče, väčšie národy nás odsotili, malý národ by sa darmo tisol dopredu.“
„A čože vám dať, keď si veľké zeme, moc a slávu už rozobrali iné národy?“

„My nežiadame veľké zeme, nedychtíme po moci, ani po sláve, len o jedno prosíme, o Tvoju lásku, aby si Slovákov večne miloval!“

I usmieva sa dobrý Pán Boh, usmieva sa na Slovákov ako otec na dietky, lebo ich prosba sa mu spomedzi prosieb všetkých národov páči najväčšmi.

„Dávam vám do daru najkrajšiu reč, akú iní ľudia na zemi nemajú. Slovenská reč bude taká ľubozvučná, ako keď v nebi spievajú anjeli. Taká krásna, ako keď sa rosa jagá na slnci. Taká príjemná, ako keď vetrík veje v máji. Taká sladká, ako keď dieťa teší matka. Taká milá, ako keď sa usmeje nevinné dieťa. Taká utešená, ako keď zaspieva sláviček, pri jej zvukoch budú mladí ešte mladší a aj srdcia starých ľudí omladnú!“

„Dávam vám do daru aj piesne, najkrajšie piesne na svete. Keď vaše deti zaspievajú, vtáčiky zmĺknu, zazurčia potôčiky, vŕšky podskočia, spev slovenských diev na raj premení vašu zem.“
„Napokon vám dávam aj krásnu vlasť pod Tatrami, to bude vaša milá otčina. Tam obrábajte svoje role, tam zachovávajte otcovské mravy, kresťanskú vieru, reč slovenskú. A keby aj súženie prišlo na vás, nezúfajte, ja vás vždy budem nosiť v otcovskom srdci, ja vám vždy pomôžem.“

„Ó, vďaka ti, Pane, vďaka, že si nezabudol na Slováka!“

I žijú Slováci pod Tatrami, i bývajú už vyše tisíc rokov vo svojej slovenskej otčine. A budú žiť i naďalej, lebo slovenský národ Bohu slúži a Pán Boh svojich verných ochráni.

________________________________________________________________________________________
19. marec 2016

CESTA K PRAVDE

Mnohí sa snažili objaviť Pravdu, ba pochopiť ju, či vôbec jestvuje, a čo to vlastne je. Preto na úvod, použijeme definíciu priamo z tejto PRAVDY: 
Hľadáte Pravdu! Čo je Pravda? To, čo dnes cítite ešte ako Pravdu, zajtra už spoznáte ako omyl a neskoršie v týchto omyloch zase objavíte zrnká Pravdy! Lebo i zjavenia menia svoje formy. Tak to s vami pokračuje pri tvrdošijnom hľadaní, avšak touto premenou stávate sa zrelšími!
Pravda zostáva vždy rovnaká, tá sa nemení, veď je večná! A pretože je večná, nebude ju možné nikdy čisto a skutočne pochopiť pozemskými zmyslami, ktoré poznajú iba zmenu tvarov! Staňte sa preto duchovnými! Oslobodení od všetkých pozemských myšlienok a máte Pravdu, budete v Pravde, aby ste sa v nej kúpali, trvalo ožiarení jej čistým svetlom, lebo vás úplne obklopí. Budete v nej plávať, len čo sa stanete duchovnými.
Potom už nebudete viac potrebovať namáhavo sa učiť vedám, nebude potrebné obávať sa žiadnych omylov, pretože na každú otázku budete mať už vopred odpoveď v samotnej Pravde; ba ešte viac, pretože si už nebudete klásť žiadne otázky, budete všetko vedieť, všetko chápať, keďže váš duch bude žiť v čistom Svetle a Pravde!
Preto sa duchovne osloboďte! Rozlámte všetky putá, ktoré vás držia dolu! Ak sa vám pritom vyskytnú prekážky, jasajte im v ústrety s radosťou, lebo znamenajú pre vás cestu ku slobode a sile! Považujte ich za dar, z ktorého vám vyplynú výhody a hravo ich premôžete.
Buď sa vám predkladajú, aby ste sa na nich učili a rozvíjali, čím si rozmnožujete svoju výzbroj pre vzostup, alebo sú to zvratné účinky viny, ktorú si tým odpykáte a môžete sa od nej oslobodiť. V oboch prípadoch vás povedú napred. Preto sviežo cez ne, je to pre vašu spásu!

V tejto definícii je skutočne ukrytá tá hľadaná odpoveď na otázku: „Jestvuje vôbec Pravda?“ 
Tí, ktorí ju zvyknú klásť, robia tak väčšinou posmešne, lebo samotní nie sú schopní priblížiť sa ku nej. A toho je skutočne schopný len veľmi malý počet ľudských duchov, ktorí sa prišli vyvíjať do hmotnosti ako ľudia. 
Zamyslite sa všetci tí, ktorí si z Pravdy zatiaľ robíte iba posmech: Poznať odpoveď na každú prichádzajúcu otázku môžete už teraz, lebo táto PRAVDA nám je už dlhší čas k dispozícii. Ku posmechu pre všetkých znalých, ste už teraz iba vy samotní, ktorí ju nepoznáte, lebo pre znalých už skutočne žiadne záhady nejestvujú! Teda presne tak, ako je to v tej definícii Pravdy vysvetlené! Aj keď sa to vám, mnohým zdá nemožné, dokázali by vám to potvrdiť niektorí, ktorí to už prežívajú, ale vy im neveríte a nechcete rozumieť.

Ja sám som veľakrát hľadal odpoveď na otázku, ktorá ma trápila a keď som pozoroval svojich blížnych, ale aj vzdialenejšie okolie, ba bol nešťastný vtedy, keď som pozoroval tú veľkú ľahostajnosť a akýsi nepreniknuteľný múr, ktorý sa vždy postavil pri snahe, pomôcť blížnemu vtedy, keď bol vo svojej neznalosti zúfalý. Keď som ho priviedol k tej dôležitej podstate jeho problému, hneď u neho došlo ku akémusi nárazu na neviditeľný múr, ktorý nedokázal prekonať, aj keď tam žiadny nebol. Bol iba v jeho mysli!

Hľadal som teda odpoveď na otázku:
Čo je potrebné urobiť ku tomu, aby tento imaginárny múr, mohol byť zdolaný?!

Zahĺbil som sa do svojej minulosti a pátral v sebe samom a ešte v čase, keď som ja sám bol v rovnakej pozícii. Zistil som, že sa mi dostalo veľkej pomoci na mojej ceste za PRAVDOU! Potom som ale uvažoval ďalej, že čím som si ja túto pomoc zaslúžil? Či je teda pripravená pre každého, alebo iba ja som výnimka? Časom som pochopil, že výnimka nie som, lebo túto Pravdu už objavili mnohí! 
Preto som sa zahĺbil do svojho najvnútornejšieho vnútra a hľadal začiatok môjho obratu, teda začiatok mojej cesty za Pravdou. Pochopil som, ba teraz to použijem ako pomôcku pre všetkých tých, ktorí sa tiež pokúšajú priblížiť sa ku Pravde. Viem, že ich nebude mnoho, ba nie každý, aj z tých, ktorí cestu nastúpia, dôjdu do cieľa. Ale predsa len, niekto tento cieľ dosiahne. A preto bude nasledovať moja rada, z mojej vlastnej skúsenosti, ba potvrdená samotnou Pravdou.

Na ceste za Pravdou, sú nevyhnutné dve dôležité vlastnosti, ktoré musí hľadajúci mať. Mohli by sme ich smelo zaradiť medzi cnosti:

POKORA
TÚŽBA PO ODHALENÍ ZMYSLU ŽIVOTA

A tieto dve vlastnosti – cnosti, pochádzajú iba z citu, teda z ducha!

Kto má tieto dve vzácne cnosti, ten ihneď získa spojenie so Svetlom, duchovnou ríšou, odkiaľ ako nevedomý zárodok vyšiel, a sú mu ku pomoci vyslaní pomocníci, ktorí ho cez rôzne prežitia, mnohokrát aj veľmi bolestivé, postupne privedú ku tejto hľadanej Pravde, ktorá ho následne oslobodí od všetkých predošlých utrpení, získaných na svojej falošnej ceste poznávania stvorenia.

Je však pred nami blízka pomoc, ktorá v utrpení u niektorých prebudí tieto dve cnosti!
A to je tá doba, pre rádio ZÁCHRANA!

Dlhú a strastiplnú cestu už máme všetci za sebou, ba spôsobili sme si navzájom všetci už mnoho utrpenia, ktoré musíme v budúcnosti odčiniť. Ktorého postihne odplata, začne reptať a protiviť sa zákonom, ktoré sú dokonale spravodlivé, ale iba voči jeho previneniam, o ktorých už ani nevie, a zdajú sa mu tieto zákony nespravodlivé, rovnako, ako to chápe každý odsúdený aj v tých previneniach, na ktoré sa pamätá, ale tiež ich odmieta, alebo aspoň neochotne prijíma.

Lenže spravodlivosť je spravodlivosťou pre všetkých! 
Nie iba pre tých, ktorým sa chce jednostranne páčiť!

Namyslení, vzdelaní, rovnako všetci mocní, alebo po moci túžiaci, medzi ktorých patrí aj väčšina duchovných rôznych smerov, tí všetci sa nemôžu priblížiť ku Pravde, aj keď si mnohí namýšľajú, že ju vlastnia a ako oni jediní už majú. Všetky tieto skupiny v krátkej dobe zaniknú a zostane iba Pravda a tí, ktorí po nej skutočne a pokorne túžia, alebo ju už poznajú. Niektorí z nich, keď aj vo veľkom utrpení, budú ešte schopní zmeniť sa, stať sa pokornými a zatúžia po tom pravom poznaní o pravom zmysle svojho života. Až potom príde pomoc aj pre nich. Skôr nie!

Všetko staré a nesprávne zanikne!
Je to väčšina toho, čo dnes za správne považujeme. 
To, čo sa nám zdá dnes neuveriteľné, to sa stane! 
Cirkvi, politické strany, veda, rôzne spolky - to všetko zanikne, 
lebo príde pravý vládca, konštruktér toho, čo sa veda snaží pochopiť,
príde so svojimi večnými zákonmi, ktoré sú jednotné, 
a ktoré sa iba množstvom rôznych cirkví, stali falošne pokrivené.

________________________________________________________________________________________
25. marec 2016

VÝBER
z prijatí zo Svetla od média

Pre niektorých čitateľov, ktorí už poznajú Slovo Pravdy, teraz použijeme výber z prijatí, ktoré prišli zo Svetla, ale tak, ako vždy doposiaľ, skončili v nie práve čistých rukách tých, ktorí sa teraz znovu snažia rozhodovať za iných, ba vyhradili si právo, rozhodovať o prijatých poučeniach pre ľudstvo, ktoré mali práve pomôcť takým, ako sú oni samotní, ale žiaľ, znovu nepochopili zámer zo Svetla a teda ani texty samotné. 
Zo Svetla sú texty adresované ľudstvu a nie súkromnej osobe, nakoľko to jednoznačne vyplýva z toho textu samotného! Tí, ktorí sa snažia teraz o nich rozhodovať, nemajú na to žiadne právo, lebo to je odobraté každému už týmto oslovením! Tu sa znovu jedná iba o akt temna, ktoré chce ukrývať všetko, čo prišlo zo Svetla. Kto chce meniť zmysel týchto slov, alebo rozhodovať o nich, nemôže slúžiť Svetlu!

Toto zvolanie je predsa nanajvýš výrečné a adresné: 
Ľudstvo! Ľudstvo! Ľudstvo!
Po trikrát si odvrhlo svojho Pána. Teraz prichádza tvoja posledná príležitosť.

Prijatia sú adresované ĽUDSTVU! Nie konkrétnej osobe, ktorá by získala právo o nich rozhodovať!

Každý nech si urobí vlastný úsudok, na základe výberu z tých prijatí a usmerní vlastný život: 
„Skôr ako kohút zaspieva, trikrát ma zaprieš!“
Pán dokonale poznal ľudské bytosti. Pred úsvitom nového Kráľovstva spoznal, že Ho človek trikrát opakovane zaprel.
Raz ako knieža Abdruschina za čias Mojžiša.
Raz ako Syna Božieho Ježiša.
Raz ako Syna Človeka v Oskarovi Ernstovi Bernhardtovi.
Ale Pánova Láska, pre ľudstvo nepochopiteľná, napriek všetkému prosila Svojho Otca o poslednú možnosť záchrany.
A tá bola udelená!
A tá práve prebieha!

Tým, čo sa cítia dôležití, lebo poznajú Posolstvo a Diela z čias Jeho príchodu do nemeckej zeme, čo sú do hĺbky „študovaní“ a „vyskúšaní“, „podľa ich názoru“, tým je adresované nasledovné: Celkom ako za Ježišových čias, kedy sa povolaní nedostavili a Pán vybral na ich miesto prostých ľudí, neovplyvnených učenosťou, sú ešte aj teraz takí, čo nepoznajú Posolstvo, avšak konajú v súlade s Ním, oveľa lepšie ako mnohí povolaní spomedzi vás.
Povolaní vstávajú a odpovedajú „Áno“ na zavolanie. Niektorí začnú potom pochybovať, ochladnú, vzdialia sa pôsobením Zákona, ktorý odpudzuje všetko, čo netiahne skutočne, s pravým presvedčením za Svetlom. Títo ľudia potom opäť upadnú do starého, ktoré im viac, tak ako toľkokrát predtým, neposkytne príležitosť. Znovu upadnú pod nadvládu rozumu prevládajúceho nad citom, ktorý im umožňuje vyciťovať silné vnútorné Volanie.
Tentokrát sa však naplní požiadavka: „Nech vaše Áno je Áno!“ Ak sa stáva človek vlažným, znova sa vzďaľuje. A Svetlo musí počítať inak.

Udalosti sa prevalia a jedine ten, čo je pevne ukotvený v Pánovi Svetov, s neochvejným presvedčením, dostane v tomto konci Súdu pomoc.

Pred týmto vás vystríha i dávna história. Ľudia využívali často ľudské slabosti na to, aby ovládli početné davy, ktoré ich slepo nasledovali. A to je pravý opak toho, čo vyžaduje Pán od každého ducha, od každého z povolaných.

Musíte byť veľmi, nadmieru ostražití, v tomto čase konca, čo sa týka informácií všetkého druhu.
Množstvo smerov, ktoré sa zrodili v priebehu tisícročí v predstavách mnohých duchov inkarnovaných na Zemi alebo ešte i mimo Zeme, budú sa šíriť medzi ľudstvom. Mnohých duchov priťahujú všetky tieto viac či menej lákavé témy.
Avšak vy, ktorí máte tvoriť nové základy pre ukotvenie Svetla vášho Pána, buďte ostražití! Lebo vo vás, vo vašich duchoch a vo vašich srdciach, vo vašich mysliach a vo vašich žilách musí kolovať jedine Sväté Slovo a Učenie Vôle Božej. Nič iné!
Pochopte!

Samozrejme, nie je to jediná pomoc, jediný prúd Jeho Sily vyliatej na ľudstvo. Je aj prúd Vernosti Svetlu, ktorý zaisťuje získať spätne Silu Hrdinstva, umožňujúcu zvíťaziť nad tým, čo sa postaví medzi človeka a Svetlo, ďalej sú prúdy Dôstojnosti a Ušľachtilosti, podporujúce skutočné hodnoty ducha, ako i všetky ostatné prúdy Síl a Cností vylievané Vôľou Božou na pomoc ľudstvu.
Čerpajte výdatne z toho, čo vám je dávané, s najhlbšou vďakou a najhlbšou láskou k Pánovi, poskytujúcemu vám ešte raz Svoju Pomoc pri prechádzaní týmito ťažkými časmi, ktoré sú však prísľubom Úsvitu Novej Ríše.

Čerpajte z Jeho Síl a vyžarujte Jeho Sily do okolia, aby z nich mohol počas udalostí každý túžiaci čerpať, aby sa Nimi mohol posilňovať, pri pohľade na vás, ktorí máte byť vzormi.
Nech však vidia u vás najmä vďaku jedinému Pánovi Svetov, lebo to ON vám poskytuje Svoju Silu, Svoju Pomoc, poskytuje vám možnosť podeliť sa s Nimi s mužmi i ženami, ktorí to potrebujú a ktorí to chcú.

Môžete z nich čerpať dosýta. Nie pre vaše uspokojenie, pre uspokojenie vašich vlastných prianí, ale preto, aby ste žili podľa Jeho Vôle, aby ste sa podelili s vám podobnými, pomohli im stať sa opravdivými ľudskými duchmi slúžiacimi Jeho Stvoreniu. Nie kvôli svojej pýche, nie pre svoju osobnú žiadostivosť, pretože Všetko patrí len Jemu.
ON vám dopraje užívať z nich, koľko sami chcete, rozdávať z nich, koľko si prajete, robiac šťastnými tých i tie, ktorí od vás prijímajú. Nie preto, že vy ste im nadradení, jednoducho preto, že budete vedieť čerpať z toho, čo je dávané, budete sa s nimi deliť a budete im môcť ukázať, ako majú sami čerpať.
Lebo aj oni môžu čerpať v hojnosti zo všetkého. V skutočnosti nepotrebujú vás, ale potrebujú nájsť len spôsob, ako čerpať z prúdov života, ktoré udeľuje Pán celému Svojmu Stvoreniu. Tieto prúdy sú vlastne služobníci, sprievodcovia, pomocníci dobroprajní voči komukoľvek, kto ich potrebuje.

Tak aj vy budete darcami a dobrodincami ľudstva, ľudských duchov, ktorí ako vy žijú v Jeho Stvorení. Takisto aj Bytostného, ktoré má prijímať aj od vás, aby mohlo tvoriť stále viac zázračných diel, zachvievajúcich sa v Sile a Vôli Stvoriteľa, ktorej súčasťou ste aj vy. Časťou, ktorá nesie prúdy rovnakého druhu naprieč Jeho Stvorením, aby slúžila Jeho Vôli.

Predsa keď na túto Zem prišiel Boží Syn Ježiš, nijaká z udalostí tej doby nebola ako tie, ktoré sa udiali za čias prvého príchodu Kniežaťa Abdruschina na Zem!
Rovnako ani za príchodu Syna Človeka do nemeckej zeme nebolo nič ustanovené ani  sa neodohralo takým spôsobom, ako to bolo v dobe Syna Božieho Ježiša ani ako v dobe Kniežaťa Abdruschina!
Prečo teda veríte v súčasnosti, že by sa mohli diania zo Svetla k poslednej záchrane ľudstva vyvíjať podobným spôsobom, ako sa to dialo naposledy v nemeckej zemi?
Pôvodne príchod Kniežaťa Abdruschina nepoznal nikto. Neskôr len málo ľudí spoznalo príchod Božieho Syna Ježiša. A pokiaľ ide o príchod Syna Človeka do nemeckej zeme, väčšina ľudstva ho neočakávala a takmer nik v Neho neuveril.
Takisto to bolo za všetkých ostatných poslov vyslaných na pomoc ľudstvu, že neboli očakávaní ani spoznaní, keďže udalosti a formy boli za ich čias iné, ako boli predtým alebo ako boli očakávané.
Udalosti zo Svetla a príchod vyslanca Svetla, ako o tom svedčia všetky udalosti v minulosti, vyvíjali sa inak, než to ľudskí duchovia očakávali, a zjavujú sa vo chvíli, keď to nečakajú... A predsa sa to napĺňa!
Pre toho, kto jednoducho skúma, je jasné, že nastolenie Božieho Kráľovstva na Zemi sa za posledného príchodu do nemeckej zeme nenaplnilo. A predsa Slovo je živé, Slovo je Pravda, Slovo je Splňovanie!
Prečo si myslíte, že by nemohlo byť Ním založené Božie Kráľovstvo, ako je v Jeho Vôli Jeho Vôľou napísané?
Je na vás, ľudských bytostiach, aby ste sa snažili pochopiť, čo je to Svetlo a čo sú splňovania zo Svetla.
Prečo si myslíte, že musia mať formu z minulosti?
Pravda jediná je večná. Bolo vám v Posolstve povedané, že formy sú v hmotnosti premenlivé, ale v základe bývajú vždy podľa Pravdy. Formy splňovaní sa takisto líšia, pretože sa vždy prispôsobujú tomu, čo má v tom momente byť.
Prečo sa formy menia?
Svetlo už dávno vie, že ste sa uzavreli do foriem. Minulé udalosti zo Svetla jasne ukázali, že sa človek uzatvára do foriem, z ktorých si urobil náboženstvá a kulty, ustrnúc tak vo formách, ktoré nie sú cieľom Svetla. Jeho cieľom je prebudiť duchov ku skutočnému životu, čo bolo rovnako cieľom toľkých iných vyslancov a učení.
Väčšina z vás urobila znovu z udalostí a z učenia posledného príchodu do nemeckej zeme novú formu náboženstva. Aj tu beriete niečo vážne počas niekoľkých hodín rozjímania, skôr, ako sa vrátite ku každodennému životu, pričom však častokrát hodnoty a učenie Posolstva nie sú už súčasťou vášho života.
Robíte si náboženstvá z diania, ktoré vám je ponúknuté, a z foriem, ktoré sú vám ukázané.
Preto sa Svetlo uberá stále novými cestami, aby vás prinútilo zísť z týchto ciest a foriem, v ktorých ste ustrnuli.
Život vyžaduje živosť, pohyb. Celá vaša existencia, každý okamih má byť iba čistým uctievaním Pána vašimi činmi. Všetko vo vašom vnútri má byť službou Grálu. Preto pohnite sa, uchopte to, čo sa vás Božia Vôľa snaží naučiť už po tisícročia.

Pravda je večná. Pán je a dáva život. Obnovuje Silu pre Svojich tvorov, ktorí musia neustále napredovať, využívajúc im zverené sily, v každom okamihu s vďačným pohľadom zdvihnutým k Pánovi.
Ešte raz vám je preto pripomínané: Splňovania zo Svetla prebiehajú už oddávna, lebo Pán neopúšťa tých, čo prosebným zrakom vzhliadajú k Nemu. Otvorte svojho ducha, aby ste znovu spoznali, čo sa deje a čo sa napĺňa, aby ste znovu neprechádzali pomimo splňovaní zo Svetla, ba ešte horšie, mimo vášho Pána a Kráľa, ktorý si ešte tentokrát dal námahu prísť k vám a ponúknuť vám novú možnosť záchrany a obnovenú príležitosť podieľať sa na založení Jeho Kráľovstva ako v Nebi tak na Zemi.
Uvažujte a preciťujte duchovne a do hĺbky svoj vlastný postoj a rozhodnite sa konečne pravdivo, raz a navždy a povedzte:„Pane, chcem Ti slúžiť tak, ako to chceš Ty!“ a nie ako to radi už po tisícročia robíte, po svojom, vo svojich náboženských a kultových formách.
Pán požaduje službu. Pohrúžte sa do seba vo „chvíľach“ a oddajte sa Mu s opravdivosťou. Vo zvyšnom čase buďte Jeho tvormi napĺňajúcimi Jeho Vôľu tak, ako to On žiada, čo sa máte snažiť správne pochopiť.
Je vám k tomu ešte raz ponúknutá príležitosť. Chopte sa jej konečne, aby nebol Jeho príchod i tentokrát zbytočný.
Čo môže vedieť v skutočnosti ľudský duch o rozhodnutiach Pána, keď ich môže poznávať a rozpoznať iba cez splňovania, ktoré z nich vyplývajú?
Kto z vás môže skutočne potvrdiť, bez akýchkoľvek pochybností, že sa Pán nemôže znovu vrátiť pomôcť ľudstvu v tejto poslednej najťažšej dobe, ktorou má ľudstvo prejsť?
Kto sa môže chváliť s tým, že pozná rozhodnutia Pána? Pokiaľ človek vie a si je vedomý, všetko môže prísť len z milosti Svetla, ktoré zabezpečuje odovzdávanie prejavov Jeho Vôle prostredníctvom sprievodcov a pomocníkov tvoriacich prúd Svetlých poslov, ktorí po tisícročia museli ísť inými cestami a formami, aby sa im podarilo spojiť sa s vami na vašich čoraz zložitejších a vzdialenejších cestách, ktoré ste si sami zvolili.
Prečo by to malo byť tentokrát inak? Svetlo musí opäť nájsť cesty a formy, aby sa  podarilo spojiť sa s vami tam, kam ste sa teraz dostali, rozbiť formy, ktoré ste vám prinesenému čistému poznaniu znovu dali.
To preto je koniec starému, lebo len nové vám môže pomôcť. Nové, ktoré sa Samo Svetlo rozhodlo nastoliť pre všeobecné blaho.
Skúmajte hodiny svojho rozjímania! Stali sa pre vás zvykom, opakovaním foriem, ktoré kedysi boli živé, pretože boli príležitosťou prijať Slovo vášho Pána, ktorý vám zakaždým priniesol nové poznatky a napomenutia, aby vás vtiahol do prúdu Jeho Vôle a poučil o skutočnom živote. Odvtedy ste si urobili z toho reprodukcie napodobňujúce iné náboženstvá a cirkvi. Zvyky a formy na spôsob bežne odriekavaných alebo príležitostných modlitieb, na ktorých má duch len veľmi  zriedkavo skutočný podiel. Počúvate často tie isté prednášky, tie isté výklady, čo sa stáva pre vás zvykom, ako sa evanjeliá počúvané v kostoloch stávajú všednými stálym opakovaním.
Vo všetkom, čo robíte, vo všetkom, čo vám je dávané, sa nakoniec uzavriete do foriem, ktoré musí Svetlo každú chvíľu rozbíjať, ak vám chce prísť na pomoc.
Ale zakaždým reagujete zdržanlivosťou, veľkou zdržanlivosťou, pretože si myslíte, že to prichádza preto, aby vás odvrátilo alebo voviedlo do omylu. Svetlo však nevedie nikdy k omylu. Hovorí k vášmu duchu, ktorý Ho má precítiť také, aké je: je pomocou, ktorá vám bráni ustrnúť vo formách, ktoré sa stávajú časom mŕtve.
Predstavte si obraz vyjadrený v Posolstve týkajúci sa toho, kto sa uzatvára do kmeňa stromu, aby tam strávil celý pozemský život, vzbudzujúc obdiv podaktorých ľudí, zatiaľ čo sa v skutočnosti sám vylúčil zo života.
Posolstvo vám hovorí, že Pán je skutočne vaším priateľom. Priateľom, ktorý vás nenechá padnúť ani vybočiť na falošné cesty, uzavrieť sa do nesprávnych foriem. Preto počúvajte Jeho hlas, ktorý k vám dolieha tak, že sa môže s vami ešte spojiť.
Tentokrát sa Slovo obracia len na úprimne hľadajúcich. Nebeží za človekom. Ponúka tým, čo chcú prijať. Ostatní môžu ísť ďalej svojou cestou, slobodne nasledovať vlastnú cestu, lebo Svetlo sa ich nesnaží získať za každú cenu. Ponúka a každý s tým urobí, čo chce.
Je vycítené, že už pri čítaní tohto textu vyvstávajú námietky, začínajú sa boje tých niektorých, čo sú presvedčení, že Svetlo sa nemôže vrátiť, alebo iných, ktorí uvažujú, že to nemôže byť takýmto spôsobom. Tým sú adresované tieto slová: „Choďte len svojou vlastnou cestou! Uvažujte však logicky! Ak považujete informácie prichádzajúce k vám touto cestou za nevyhovujúce alebo falošné, prečo zotrvávate v tom, že o ne žiadate? To preto, lebo ste ako tí, čo chcú radšej udržiavať spojenie „pre každý prípad“, „keby náhodou“, „ak by to bola pravda, bolo by lepšie mať otvorené zadné dvierka“? 
Posolstvo je predsa v tom jasné a vám správne naznačuje, že to je a že to pochádza od tých, čo majú takýto druh postojov.
Každý nech sa jedine osobne presvedčí, či bola jeho voľba správna, keď otvorí sa priepasť a pohltí všetkých tých, čo odvrhnú svojho Pána a Kráľa.

Ľudstvo! Ľudstvo! Ľudstvo!
Po trikrát si odvrhlo svojho Pána. Teraz prichádza tvoja posledná príležitosť.
Mnoho je tých, čo sú od Neho nenapraviteľne odklonení a podstúpia teraz Jeho Hnev. Jeho Hnev je však Svätý. Nemýľte sa preto, pokiaľ ide o nadchádzajúce udalosti, ktoré sa naplno a s nepredstaviteľným stupňovaním budú valiť na tých, ktorí Ho zapreli a keďže sa nechcú polepšiť, budú nemilosrdne vyvrhnutí z Jeho Stvorenia. To, čo sa na nich zosype, je však len ovocie ich vlastnej úrody. Nič iné nechceli, nič iné si ani nezaslúžia. Aj teraz sa správajú ako prasce, špinia všetko, čoho sa dotknú.

Pripravte sa, lebo teraz sa prevalia posledné údery, ktoré sa skončia až vtedy, keď bude kajúce sa ľudstvo úpenlivo prosiť na kolenách o milosť svojho Pána.

Nemôžete viac miešať nové so starým, to nie je a ani nebude viac dovolené, lebo tým pretrhávate spojenia s vašimi pomocníkmi, a tak nemôžete ísť cestou Vôle Svetla. Pomocníci vám tak nemôžu odovzdať, čo je potrebné a čo je užitočné pre vaše očistenie a vašu obnovu, aby ste mohli slúžiť Svetlu.
Snažte sa stúpať, aby sa cez vás mohlo konečne dostávať nové, nezmenené poznanie a nové pomoci  k celému ľudstvu tejto Zeme.

Na záver treba uviesť, že Svetlo nemôže tiež ovplyvňovať slobodné rozhodnutia ľudstva a pomáha iba formou, ktorá necháva priestor pre vlastné rozhodnutia, to sa jedná vždy iba o prípady, keď je to podávané zhora, teda očividne mimo človeka. Samotný človek, teda inkarnovaný už medzi ľuďmi, by sa už mal snažiť šíriť to získané poznanie. Keby tomu nebolo tak, v tom prípade by nemohol nastať duchovný pokrok vôbec.
Priame ovplyvňovania nemôžu prichádzať priamo od vyššej autority, a čo je isté, že z vyšších úrovní priamo pochádzajúce.
Pre dokonalejšie pochopenie uvediem názorný príklad:
Iste ste už viacerí zistili, že ako dokáže verejnú mienku ovplyvniť nejaký idol, či už je to športový, hudobný, politický, ba aj duchovný. Ľudia potom preberajú jeho názory slepo a bez porozumenia. Naopak, bežný človek nenachádza pochopenie a nasledovníkov, ani vtedy, keď použije tie najmúdrejšie slová, ba aj vecné argumenty. Vtedy musí nastúpiť to poctivé vnútorné hľadanie každého jednotlivca, zavŕšené tým dôležitým presvedčením! 
Nebezpečenstvo teda predstavuje pre ľudstvo iba autorita, ktorá mnohokrát získala svoje postavenie, iba vlastnou vypočítavosťou a mnohokrát túžbou po moci!

Skúmajte preto Slová a nedbajte na rečníka!
Takto je nám to v POSOLSTVE poradené a keď sa budete toho držať, tak nepoblúdite!

________________________________________________________________________________________
27. marec 2016

SÚVISLOSŤ
 

Posledné príspevky mali čitateľa usmerniť k pochopeniu istej súvislosti, ktorá by mala logicky vyvstať, pri zoradení si všetkých faktov, ktoré pochádzajú z Pravdy, teda zo Slova, ktoré sa nám rôznymi formami dostali zo Svetla. 
Nebudeme sa teraz opakovať, ale iba stručne zhrnieme, že základom Pravdy je a zostáva Slovo Posolstva Grálu a potom môžeme následne začať priraďovať fakty a zasľúbenia z dávnejšej histórie, ktoré Slovo potvrdilo a rovnako všetky zasľúbenia a prijatia rôznych médií, ktoré neodporujú Slovu Pravdy. Medzi ne patria súhlasné staré zasľúbenia, ktoré Slovo PG potvrdzuje, ale aj nové, ktoré ešte iba nasledovali, ale musia byť v zhode so Slovom. 
Medzi málo známe zasľúbenia patrí Vesmírne spojenie, ktoré podáva novšie, ale dôležité informácie, ktoré už majú prežitím potvrdené mnohí.
Samostatným a veľmi dôležitým zasľúbením, ktoré znovu zostalo nepoznané, ba je to aj dôležitý medzník ľudstva, ktorý sme prežívali v roku 1998, pričom ľudstvo znovu odmietlo dôležitú pomoc v Slove Večných zákonov a potom aj súvislosti, ktorými sme mali ešte šancu ovplyvniť prichádzajúce dianie v náš prospech. 
Mnohí mali tiež pomáhať Vyslankyni Svetla, a objasňovať skutočnosti, ktoré nastanú a sú nevyhnutné pre to prichádzajúce, ale súvisia s tým starým. Lenže rovnako, ako tomu bolo vždy, iba malý počet ľudí spoznal znovu to nové, kvôli ktorému boli teraz inkarnovaní, a za splnenie svojho poslania už považovali to, že sa snažili upozorňovať na to prichádzajúce, ale v súvislosti už iba s tým starým, ktoré prežili v minulej inkarnácii, ale vtedy zlyhali rovnako ako aj teraz, lebo to súčasné prežívané, pre nich podstatné, ba ako nové, znovu nepoznali. 
Pre takých a im podobných, prišla pomoc v takých prijatiach, ako sme uverejnili v poslednom príspevku, ale žiaľ, znovu nepochopili ani tieto prijatia zo Svetla, nakoľko tie nemohli byť úplne adresné, lebo by to bol zásah do ich slobodnej vôle, teda presne tak, ako to bolo v tom poslednom príspevku vysvetlené na príklade s idolmi. V tých textoch je dosť výrečne poukázané na to nové, ktoré sa nikdy nemôže zhodovať s tým starým. 
Každý, kto je ešte schopný zdravého cítenia a aj logického myslenia, si predsa musí položiť otázku: „Keď je teda faktom, že Tisícročnú ríšu môže vybudovať iba TEN, ktorý nám je vo všetkých zasľúbeniach k tomu ako kompetentný určený, musí do hmotnosti prísť podľa prírodných – Božích zákonov, tak KTO, KEDY a KDE o tom v nejakom zasľúbení hovoril!?“
Texty zverejnené v poslednom príspevku boli prijaté v roku 2012 a 2013!
Zasľúbenie narodenia Imanuela, teda kráľa Tisícročnej ríše, bolo ľudstvu prinesené v roku 1998! Teda to KTO -  KEDY - A KDE! Všetci pomocníci, ktorí mali spolupracovať, mali teda dosť času na to, aby začali s ohlasovaním týchto udalostí, ktoré majú nastať, keď už svoje poslanie nesplnili a Vyslankyni Svetla neboli nápomocní. Mali aspoň ohlasovať dôležité dianie, keď už vlastné poslanie a priamu pomoc prespali! 
Preto boli ešte niektorí napomenutí týmto prijatým textom, ktorý ešte mal niečo zachrániť, ba im samotným pomôcť. Lenže stalo sa znovu to, že aj tieto prijatia sa dostali do rúk temnej konkurencie a ich pričinením sa s nimi mohlo zoznámiť iba veľmi málo ľudí. Ešte aj teraz robia obštrukcie s týmito textami vlastne aj tí, ktorí ich mali šíriť, ba iniciatívu prebrala znovu temná konkurencia. 
My sme sa rozhodli zverejniť iba malú, ale dôležitú časť, aby sme inšpirovali všetkých poctivo hľadajúcich, ktorí možno už objavili samotné Slovo Pravdy, ale zostávajú nerozhodní a váhaví, či náhodou neblúdia a preto podľa zasľúbení zostávajú vlažní.

Podľa poučenia v SLOVE PG, skúste si poskladať obraz zo zasľúbení,
ktoré súvisia s tým, čo nám Svetlo ku pomoci poslalo!
To nechávame na vašej slobodnej vôli!

________________________________________________________________________________________
3. apríl 2016

DODATOK K POSLEDNÝM PRÍSPEVKOM
 

Bez nášho hľadania, prišiel ku nám text, údajne tiež patriaci k citovaným prijatiam zo Svetla, z ktorých výber sme na stránke uverejnili. Nasledujúci odsek potvrdil, že tieto texty majú momentálne v rukách temní a využívajú, resp. zneužívajú ich pre svoj účel, pretože pravdivé texty, nabádajúce k hľadaniu, miešajú so zavádzaním.

Text, z 30. mája 2010:
„Všetci svetlí pomocníci nad vami volajú k vám, počúvajte ich. Nepohŕdajte nimi, ich hlasy vás varujú a sú naliehavé. Lebo budete pripravení pre Toho, ktorý je znovu na Zemi? Na Zem zostúpili znovu mocní duchovia, posledný úpadok rezonuje stále ako najvážnejšie napomenutie. Lebo vedzte, že Ten, ktorý je znovu na Zemi medzi ľuďmi, nemôže sa obrátiť na priemerných a lenivých duchov, na duchov neistých a pochybujúcich.“

V texte sa tvrdí, že Imanuel je teraz prítomný na Zemi! Je to vlastne návnada na stúpencov, očakávajúcich príchod Imanuela! 
O jeho matke Prakráľovnej, o jej poslaní, ako aj o plánovanom Imanuelovom narodení na Zemi, ktoré sa napokon udialo vinou nás ľudí, inde než na Zemi, o tom niet v tomto texte ani reči z ich strany. Ani o knihe Večné zákony, o Slove Pravdy v novom šate.
Dlho tvrdili všetci odporcovia pani Makedonovej, že Imanuel už na Zem nepríde a odrazu títo tvrdia, že tu už je. 
A pritom v Slove Posolstva Grálu je písané, že: „nevstúpi do prachu toho, čo bolo“. Príde na Zem až po očiste! Pretože sa ľudia nezmenili, nevytvorili podmienky na jeho narodenie na Zemi v roku 1998, nemohol sa sem napokon narodiť, a rovnako sa tu nemôže momentálne ani nachádzať!
Do hmotnosti sa však narodil a je veľmi blízko, pripravený na zasľúbený príchod v oblakoch.
Zasľúbenie – Znamenie Syna človeka na nebi, to sa už udialo, 2. novembra 2015, ako sme o tom na stránke informovali, keď bol viditeľný žiariaci rovnoramenný kríž v štvorci (kocke) v blízkosti Slnka, zachytený NASA satelitom SOHO. 
To znamenie Syna Človeka bolo teda v našej slnečnej sústave, viditeľné aj zo Zeme, ale vzdialené, čo niečo dôležité potvrdzuje! Keby bolo toto znamenie už teraz viditeľné voľným okom pre obyvateľov Zeme, tak by vlastne bolo ku pomoci tým temným lovcom duší! Nahrávalo by teda tvrdeniu, že už je Imanuel na Zemi. Pre nás a teda tých, ktorí spoznali Prakráľovnú a jej poslanie, to práve dokazuje, že Imanuel je blízko, teda v našom dosahu, ale nie na Zemi!

Svetlo všetko riadi dokonale, aj keď my sme možno netrpezliví!

Možnosť takéhoto odchytávania a zavádzania duší zo strany temna, je možná len ako výsledok jalových aktivít všetkých tých, ktorí nenašli zmyslel svojho života v potrebnej aktivite podľa Slova, ale iba znovu hľadajú, aj keď by už dávno mali to potrebné vlastniť.
Dostali sme Slovo Pravdy a je len na každom z nás, či sa snažíme zo všetkých síl pochopiť ho a plne podľa neho žiť. Kto tak robí, ten má Slovo Pravdy ako spoľahlivú mapu a pri jej používaní, nemôže na svojej ceste životom zablúdiť!

***

IMANUEL

Imanuela oslávia jeho skutky, ale nie výkriky pochybných fanúšikov!
U každého Vyslanca zo Svetla tomu tak bolo!

Pôsobenie podľa Slova a žitie podľa Večných zákonov, jedine dokáže vydláždiť cestu k NEMU.

Potvrdzuje to aj nasledovný Ježišov citát: 
„Nie ten, kto mi hovorí Pane, Pane, ale jedine ten, kto plní vôľu môjho Otca, vojde do kráľovstva nebeského!“

Nezabúdajme na JEHO SLOVÁ: 
„A Svetlo vám to zvestuje v krátkom čase a ľudia, ktorí neveria, sa zľaknú!
A naplní sa zasľúbenie proroka, že prídem v oblakoch a oni uvidia moje meno a poznajú ma!
A vystavím vám chrám vášho BOHA a PÁNA tu na zemi a budem vaším Kráľom, ktorý vás bude navždy spájať so silou z Ducha, keď ponesiete v sebe vôľu k vzostupu.
Príďte a nasledujte ma, lebo som tu!“

„Keď Kristus hovoril kedysi o jeho príchode, tak to platilo o jeho príchode k súdu! Pre súd nebolo však nutné, aby zostúpil až nadol do tohto pozemského tela. Prichádzajúc v oblakoch, nachádzajúc sa nad zemou, bol by mohol splniť svoje poslanie! Pozemské utrpenie a ľudská nenávisť boli by mu tým celkom ušetrené. Až Ján zvestoval potom jeho pozemský príchod zo Svetla, keď krátko po vražde na Synovi Božom bolo mu to na jeho prosbu dovolené.“

V súde už nebude trpieť náš kráľ, ale my – ľudia!

Rada:
V dnešnej dobe sa Zem nachádza v totálnej moci temna, preto nemožno očakávať, že by VYSLANEC SVETLA mohol plniť svoje poslanie skôr, ako bude Zem očistená od temna a teda v súlade s JEHO  zasľúbeniami!

„Pravá Veľká noc vám opäť rozkvitne až pominie Pánov súd. Potom budem chcieť s vami opäť rozprávať a zvestovať o novom živote, ktorý Pán bude darovať len tým, ktorí sa budú ochotne zachvievať vo svätých zákonoch jeho stvorenia ktorí jeho dom, v ktorom ste len hosťami, ochránia pred všetkým Svetlu nepriateľským konaním, a ktorí opäť zločinne nespustošia krásne záhrady, ktorých nádherou a čistotou sa majú po všetky veky oblažovať, aby v nich zosilneli na duchu!“

„A keď Syn Človeka potom v najväčšej núdzi vkročí medzi nich, tu sa budú k nemu istotne naťahovať všetky ruky, stenajúc a úpenlivo prosiac, ale znovu len v nádeji, že im pomôže podľa ich prianí, to jest, ukončí ich utrpenie a privedie ich k novému životu!“

________________________________________________________________________________________

10. apríl 2016

REALITA

Keď si položíme tú podstatnú otázku: 
„Aké percento ľudskej populácie na planéte Zem, očakáva príchod kráľa tisícročnej ríše Imanuela?“, tak to percento bude také žalostné, že ani si neviem dosť dobre predstaviť, ten počet núl, za desatinnou čiarkou, pred konečnou jednotkou. 
Keď si položíme tú istú otázku, ale už iba pre Slovensko, tak ten počet núl by značne poklesol, ale výsledok by tiež nebol veľmi priaznivý, ale v porovnaní s celou Zemou, predsa len  očividný!
A za ten priaznivejší výsledok môžeme všetci, a to aj odporcovia, smelo ďakovať iba prežitým udalostiam v roku 1998 a teda Pani Natálii! 
Až by sa nič neudialo počas tejto generácie, teda tej, ktorá prežila uvedené udalosti na Slovensku, tak ten počet klesne znovu na to percento, ktoré bude znovu vlastne nemerateľné a je teraz v platnosti pre celú Zem. Tento fakt preto niečo naznačuje! 
Tak kto by tu zostal potom na to, "aby Imanuela privolal v núdzi ľudstva?"  Odpoveď je veľmi jednoduchá, ale zároveň aj žalostná! 
A práve táto nepopierateľná skutočnosť, by mala dokázať otvoriť oči všetkým odporcom a kritikom prežitých udalostí v roku 1998, ale aj všetkým tým, ktorí Slovo už poznajú, ale v Jeho zmysle vôbec nekonajú. 
Pri týchto faktoch, musí byť každému čitateľovi veľmi smutno! Zároveň by to malo byť pre ľudstvo najväčšou výstrahou!

________________________________________________________________________________________
6. august 2016

SMRŤ !

Smrť, slovo nepríjemné, vyvolávajúce zimomriavky, strach, obavy, neistotu a veľa otázok súvisiacich s ňou. A pritom stačilo by len skutočne, ozaj úprimne sám voči sebe chcieť vedieť tú jedinú PRAVDU, čo sa deje v skutočnosti s nami a okolo nás, keď nastane smrť, alebo tak povediac, keď umierame. To ozajstné chcenie a túžba po vedení o deji pri smrti, by viedlo každého takto túžiaceho človeka ku tej skutočnej PRAVDE, ktorá je tu už dvetisíc rokov nám daná ku našej pomoci, veľkou milosťou nášho PÁNA tu na zemi. Len treba opravdivo chcieť! Potom, už nie je ťažké nájsť tú PRAVDU o celom našom bytí a tiež aj o tej toľko obávanej „smrti“. Veď v dnešnej dobe máme už takú vyspelú techniku a vedu, ktorá nám vie dokázať, že život ako taký na zemi nie je jeden, ale pokračuje ďalej v jemnejšej substancii po smrti. (Viď video, ako duch opúšťa po smrti svoje telo *)  
Mnohým ľuďom by sa takým vedením tej skutočnej PRAVDY uľavilo, strach, obavy a všetky tie negatívne emócie by zmizli a nastal by v človeku pokoj, harmónia, veľká vďaka a pokora za také dokonalé vedenie celého nášho bytia. No s týmto vedením samozrejme nastupuje aj veľká zodpovednosť za celý náš život, ktorý sme žili tu na tejto zemi, pri odchode do jemnohmotného sveta. A práve tu je ten bod, toho veľkého strachu a obavy, ktoré ľudia majú jednak z neznalosti zákonov nášho Stvoriteľa a jednak preto, lebo v posledných chvíľach pozemského života, pri odpájaní duše od tela, každý jeden cíti, že prišla chvíľa, keď sa musí zodpovedať za celý svoj prežitý život na zemi. Cíti, že to nie je až také jednoduché ako si to nahováral, že život je len jeden a tým všetko končí, alebo ako to učia cirkvi, že BOH je milostivý, všetko odpúšťa a každý kresťan pôjde rovno do neba (do RAJA) alebo do pekla.

Áno, BOH je milostivý, aj odpúšťa, ale nie tak, ako si to ľudia predstavujú alebo želajú!
Jeho veľká Milosť a Láska, ktorá je zároveň prísna spočíva v SPRAVODLIVOSTI!
A preto aj pri smrti všetko prebieha podľa jeho spravodlivých a nemenných zákonov, ktoré fungujú vo všetkých svetoch rovnako.

Vo Svetle Pravdy: výňatky z prednášky -  „Smrť“
„SMRŤ je niečo, v čo veria všetci ľudia bez výnimky! Každý je o jej príchode presvedčený. Je jednou z mála skutočností, o ktorej niet sporu ani nevedomosti. Predsa však väčšina ľudí sa bráni myšlienke na smrť i napriek tomu, že už od detstva počítajú s tým, že raz musia zomrieť.“

„Sotva sa nájde ešte niečo iné, čo je tak nevyhnutné a súčasne sa v myšlienkach neustále odsúva stranou, ako je smrť. Ale okrem narodenia už nejestvuje v pozemskom živote iný, tak významný dej ako smrť. Je predsa nápadné, že človek tak nerád myslí práve na začiatok a koniec svojho pozemského bytia, zatiaľ čo všetkým iným dejom, dokonca úplne vedľajším veciam, snaží sa prikladať hlboký význam. Báda a hĺba skôr o všetkom, čo sa deje medzi narodením a smrťou, než o tom, čo by mu prinieslo vysvetlenie o začiatku a konci jeho pozemskej dráhy. Smrť a narodenie sú totiž preto tak úzko spojené, lebo jedno je dôsledkom druhého.“

„Neurčitý strach, sprevádzajúci človeka po celý jeho pozemský život ako tieň, vyviera väčšinou z plného uvedomenia si všetkého bezprávia ľahkomyseľných a človeka zneucťujúcich činov. Ak nijak inak nemôžu už dosiahnuť pokoj, tak sa nakoniec upnú kŕčovite a nasilu na sebaklam, že smrťou buď všetko skončí, čím plne a vedome dávajú najavo svoju menejcennosť a svoju zbabelosť voči prípadnej zodpovednosti, alebo sa chytia nádeje, že tiež nie sú omnoho horší ako druhí ľudia.
Ale všetky tieto klamné predstavy nemenia ani prášok na skutočnosti, že pozemská smrť sa k nim blíži. Približuje sa k nim každým dňom, ba každou hodinou! Často to vyzerá žalostne, keď u väčšiny ľudí, ktorí sa svojhlavo snažili popierať zodpovednosť pri pokračovaní v ďalšom živote, začnú sa v posledných hodinách vynárať veľké bojazlivé otázky, dokazujúce, ako títo ľudia zrazu pochybujú o svojom presvedčení. Ale to im už veľmi neprospeje; lebo je to opäť len zbabelosť, ktorá sa u nich prejaví, keď krátko pred veľkým krokom z pozemského života uvidia náhle možnosť pokračovania života a s ním spojenú zodpovednosť. Ale obava, strach a zbabelosť, rovnako ako vzdor pripustia práve tak málo zmiernenia alebo rozuzlenia všetkých skutkov bezpodmienečného spätného pôsobenia.“

„Nič tým nezískajú! Zožnú to, čo vo svojom pozemskom živote zasievali myšlienkami a skutkami. Ani to najmenšie sa tým nezlepší, ba ani len nezmení! Budú neúprosne vtiahnutí do súkolesia prísne pracujúcich zákonov zvratného pôsobenia, aby v tomto jemnohmotnom svete prežili všetko to, v čom urobili chyby, t.j. čo spôsobili svojím myslením a konaním z falošného presvedčenia.“

„Je to dvojnásobne ba až desaťnásobne smutné pre toho, kto cez tento čas milosti pozemského bytia sa prepotáca ako v opilosti, ľahkomyseľne klamúc sám seba. Strach a obavy sú preto u mnohých ľudí oprávnené.
Celkom inakšie je to s tými, ktorí svoj pozemský život nepremárnili, tí, ktorí ešte zavčasu, aj keď v pozdnej hodine ale nie zo strachu a úzkosti nastúpili cestu duchovného vzostupu. Ich vážne hľadanie vezmú si so sebou ako oporu a palicu na cestu do jemnohmotného sveta. Môžu bez strachu a obáv učiniť krok z hrubohmotného do jemnohmotného, ktorý je pre každého nevyhnutný, pretože všetko, čo je pominuteľné, ako hrubohmotné telo, musí tiež opäť raz zahynúť. Hodinu tohto odlúčenia môžu uvítať, pretože je pre nich bezpodmienečným pokrokom, bez ohľadu, čo budú musieť prežívať v jemnohmotnom svete. To dobré ich bude potom obšťastňovať, to ťažké im bude prekvapujúco uľahčené; lebo dobré chcenie tu pritom pomáha mocnejšie, než kedy tušili.
Samotné umretie nie je nič iné, než narodenie sa do sveta jemnohmotného. Podobá sa deju narodenia do sveta hrubohmotného. Po odlúčení je jemnohmotné telo po nejaký čas zviazané s hrubohmotným akoby pupočnou šnúrou; šnúra je o to jemnejšia, o čo viac do jemnohmotného sveta takto zrodený ešte za pozemského bytia rozvil svoju dušu pre svet jemnohmotný, ako prechod do ríše svojho Boha. Čím viac sa človek svojim chcením sám viazal na zem, teda na hrubohmotnosť, a o pokračovaní života v jemnohmotnosti nechcel nič vedieť, tým pevnejšie bude, spojená práve pre toto jeho vlastné chcenie, tiež táto šnúra, pútajúca ho k hrubohmotnému telu, a taktiež k jemnohmotnému telu, ktoré potrebuje v jemnohmotnosti ako rúcho pre svojho ducha. Avšak čím hutnejšie je jeho jemnohmotné telo, tým je podľa bežných zákonov ťažšie, a preto sa musí javiť aj temnejšie. Pre túto veľkú podobnosť a blízku príbuznosť so všetkým hrubohmotným sa bude tiež veľmi ťažko odlučovať od hrubohmotného tela, takže sa stane, že taký bude musieť pociťovať ešte aj posledné bolesti hrubohmotného tela a tiež celý rozklad pri rozpadávaní. Pri spaľovaní nezostane tiež necitlivým. Po konečnom odtrhnutí tejto spojovacej šnúry klesne však v jemnohmotnom svete vždy až tak hlboko, kde jeho prostredie má tú istú hutnosť i tiaž. Tam potom v rovnakej tiaži nájde tiež samých rovnako zmýšľajúcich. Je však pochopiteľné, že to býva horšie, než na zemi v hrubohmotnom tele, pretože v jemnohmotnom svete sa všetky city vyžívajú plne a bez zábran.
Inak je to s ľuďmi, ktorí už za pozemského života začali so vzostupom k ušľachtilému. U nich je odpútanie sa omnoho ľahšie, pretože si so sebou odnášajú živé presvedčenie o kroku do jemnohmotného sveta. Jemnohmotné telo a súčasne i spojovacia šnúra nie sú hutné; sú voči hrubohmotnému telu cudzie a táto vzájomná odlišnosť tiež umožní veľmi rýchle odlúčenie. Počas celého takzvaného smrteľného zápasu alebo pri posledných záchvevoch svalov hrubohmotného tela, ak vôbec môže byť reč o smrteľnom zápase pri normálnom umieraní takého človeka, stojí jeho jemnohmotné telo už dlhší čas vedľa hrubohmotného. Voľný nehmotný stav spojovacieho povrázku nedovolí vedľa stojacemu jemnohmotnému človeku, aby spolupreciťoval akékoľvek bolesti lebo tento ľahký spojovací povrázok vo svojom nehutnom stave nemôže byť žiadnym vodičom bolesti z hrubohmotného do jemnohmotného. V dôsledku svojej väčšej jemnosti pretrhne povrázok rýchlejšie spojenie tak, že jemnohmotné telo sa celkom uvoľní v omnoho kratšom čase a potom sa vznesie nahor až do takej oblasti, kde sa nachádza rovnaký, jemnejší a ľahší druh. Aj tam sa tento bude môcť stretnúť len s rovnako zmýšľajúcimi a vo zvýšenom ušľachtilom citovom živote bude prežívať mier a šťastie. Takéto ľahké a menej hutné jemnohmotné telo javí sa prirodzene jasnejším a svetlejším, až nakoniec dospeje k tak veľkému zjemneniu, že v ňom spočívajúce čiste duchovné začne žiarivo prenikať, skôr než ono, ako celkom svetelne žiariace vojde do čisto – duchovne – bytostného.
Ľudia, stojaci okolo umierajúceho, nech sú varovaní, aby nezačali hlasne nariekať. Príliš silne prejavená bolesť z rozlúčenia môže sa dotknúť jemnohmotného človeka, ktorý sa práve odpútava, alebo stojí v blízkosti. Môže to počuť a vycítiť. Ak sa v ňom tým prebudí potom súcit alebo prianie povedať ešte slová útechy, spúta ho táto žiadosť ešte pevnejšie spolu s nutnosťou urobiť sa zrozumiteľným tým, ktorí tak bolestne nariekajú. Pozemsky zrozumiteľným sa môže stať len pomocou mozgu. Táto snaha má za následok užšie spojenie s hrubohmotným telom, podmieňuje ho a ako dôsledok toho je, že nielenže jemnohmotné telo práve sa odlučujúce, znovu sa užšie spája s telom hrubohmotným, ale už aj odpútaný, vedľa stojaci jemnohmotný človek je znovu vťahovaný do hrubohmotného tela. Konečným výsledkom je, znovupociťovanie všetkých bolestí, ktorých už bol zbavený.
Opätovné odpútavanie je potom ďaleko ťažšie a môže trvať dokonca niekoľko dní. Potom nastane tzv. predĺžený smrteľný zápas, ktorý je pre toho, čo sa chce odpútať, skutočne veľmi bolestivý a ťažký. Vinu na tom nesú tí, ktorí ho svojou sebeckou bolesťou privolali späť z jeho prirodzeného vývoja. Týmto prerušením normálneho priebehu nastalo nové násilné spojenie, nech by sa to stalo len slabým pokusom sústredenia, učiniť sa zrozumiteľným.“

„Preto má v miestnosti zomierajúceho vládnuť úplný pokoj a dôstojná vážnosť, primeraná tejto významnej chvíli! Osoby, ktoré sa nedokážu ovládať, mali by byť odvedené, hoci i násilím, aj keď sú to najbližší príbuzní.“

Žijeme v dobe, vo veľkej dobe obratov sveta, kde sa deje toľko vecí okolo nás, toľko ľudí umiera v rôznom veku, či sú to deti, mladiství, dospelí stredného veku a nie prevažne starí ľudia ako to bolo v predošlých časoch, keď sme už vedeli, že prišiel ich čas na odchod z tejto zeme. Všetky udalosti nám ukazujú, že je najvyšší čas na to, aby sme sa skutočne a zodpovedne začali zaoberať otázkami našej existencie, nášho bytia.
Otázkami:  Načo sme tu? Odkiaľ sme prišli? Aký zmysel má náš život? Kam smerujeme? Kto je za tou veľkou krásou a dokonalosťou na celom svete?
Keď si položíme tieto otázky a v pokore budeme hľadať odpovede, začneme inak žiť, myslieť, cítiť a konať, ako doteraz. Budeme cítiť tú veľkú zodpovednosť za všetko, čo sme do teraz žili a vykonali.
Zodpovednosť aj za Zem, ktorú sme v MILOSTI nášho PÁNA dostali do užívania a obhospodarovania pre náš duchovný vývoj potrebný k vzostupu.
Zodpovednosť a potom veľkú pokoru pred našim LÁSKAVÝM STVORITEĽOM, ktorý nám v svojej MILOSTI umožnil byť!
A potom ani smrť nebude pre nás strašiakom, ale naopak pokorným a radostným odchodom do jemnejších a svetlejších sfér nášho bytia!

*https://www.youtube.com/watch?v=1ahhhDBQHxg

***

K uvedenému videu je ešte vhodné čosi dodať.
Mnohí „odborníci“ by sa mohli ohradiť, že nakrútiť na kameru dušu, vychádzajúcu z tela človeka, je podľa večných zákonov nemožné, pretože „iné svety“ sú iného zloženia a sú pre pozemský zrak neviditeľné. Čitateľ Posolstva Grálu pozná zákon rovnorodosti, podľa ktorého hrubohmotné možno spoznávať/vidieť/počuť/vnímať - vždy len hrubohmotným, jemnohmotné jemnohmotným, duchovné duchovným a tak ďalej.
Zákony stvorenia fungujú nepretržite, nemožno ich nikomu obísť, či nedodržať. Sú dokonalé a večne platné.
Preto existujú len dve možnosti vysvetlenia tohto videa. Isto je tu možnosť, že video je prácou trikových efektov, ktoré sú dnes na vysokej úrovni a pre bežného človeka nerozoznateľné. Ale rovnako reálne a plne v zhode s večnými zákonmi je aj to, že toto video je pravé a skutočne zachytáva vykĺznutie ľudskej duše z tela pri umieraní. Navyše nie je toto video ani takou novinkou, pretože rovnaký moment umierania a vykĺznutia duše z tela človeka, bol už dávno zachytený aj na tzv. Kirilianovej fotografii. (O Kirilianovom efekte ste sa mohli dočítať aj v knihe Proroctvá vo Svetle Pravdy). Okrem toho sú z prítomnosti, ale tiež aj z histórie, kedy ešte nebolo tých trikov a efektov, známe fotografie, na ktorých možno vidieť tváre a postavy „duchov“, čiže duší ľudí po smrti.

Ako je to možné?
Kamery a fotoaparáty snímajú žiarenie a potom ho „zapisujú v obrazy, príp. aj zvuk“. Dokážu zachytiť o niečo jemnejšiu hrubohmotnosť, než je tá, ktorú vnímame svojimi hrubohmotnými zmyslami našich tiel. Ale ešte stále je to ten istý druh – hrubohmotnosť! Preto odrazu vidíme na fotografii postavu, ktorú sme predtým, keď sme fotografovali, vôbec nevideli. Čiže ani na videu nie je zachytená – nerovnorodá jemnohmotná duša človeka, lebo jemnohmotnosť je cudzí, iný druh oproti hrubohmotnosti našich fyzických tiel. Jemnohmotnosť nemôže byť zachytená hrubohmotným prístrojom. Treba si len uvedomiť, že každá ríša vo stvorení je zložená z viacerých vrstiev - úrovní (je ich 7) a tak aj hrubohmotnosť má viac úrovní a v rámci tejto hrubohmotnosti sa dajú zachytávať takéto obrazy aj pozemskými prístrojmi, ktoré  potom našim zmyslom dokážu túto informáciu – obraz alebo zvuk sprostredkovať. Duša, po vykĺznutí z tela, má ešte na sebe aj obal – tzv. astrálne telo, alebo telo už jemnejšej hrubohmotnosti a to je možné za určitých okolností zachytiť. Súvisí to s jeho elektromagnetickým poľom.
Večné – prírodné – Božie zákony teda fungujú a nemožno ich nikdy obísť a ak im nerozumieme, je to len naša chyba.
Je na čase venovať sa naplno ich spoznávaniu, a to preto, aby sme mohli správnym spôsobom meniť samých seba a stať sa ľuďmi, ktorí budú svoje okolie a celé stvorenie pomáhať rozvíjať do krásy a nie všetko špiniť a strhávať nadol, ako tomu bolo vždy doposiaľ.

________________________________________________________________________________________
20. august 2016

POHLAVIE

V týchto dňoch, v Turanoch pri Martine, prišiel mladý evanjelický kňaz Jakub Pavlús o prácu, teda bol vylúčený z cirkvi, pre jeho odlišný názor na manželstvo. Povedal vraj, že manželstvo podľa neho nie je výlučne vzťahom muža a ženy. Táto udalosť, jeho názor i názor cirkvi, rozvírili medzi verejnosťou zanietenú diskusiu.*

Poďme sa na tento problém pozrieť z hľadiska večných - Božích zákonov.
V diskusiách sa opäť rozoberajú následky a nepozná sa tá skrytá príčina, ktorú môžeme pochopiť len v súvislosti s tými jemnejšími, paralelnými svetmi. Ľudia zastávajú rôzne názory, jedni sú za sobáše homosexuálov, iní nie a pritom si treba najprv - v tom najhlbšom zmysle ujasniť, čo je to vlastne pohlavie a kto je to muž a kto žena, aký je medzi nimi rozdiel a akí by mali byť, a až potom sa zamerať na vzťah, manželstvo, ktoré je v súlade s prírodnými - Božími zákonmi. Poučenie zo SLOVA o tejto téme, je dôležité hlavne pre samotných postihnutých a potom pre tých, ktorí chcú o ich osude rozhodovať, ale žiaľ, vôbec tomu problému zatiaľ nerozumejú!!!
Už sme sa tejto téme venovali na stránke v čase referenda o rodine a preto si čitatelia môžu o tejto téme prečítať nasledujúce príspevky „Vedecko-duchovný pokrok“ v priečinku Veda a vesmír a potom „Pravé referendum“, v priečinku Cirkev a politika.

Teraz ponúkame objasnenie problému nie ľudským slovom, ale samotným Slovom Pravdy. 
Citáty z Posolstva Grálu a z Doznievaní k Posolstvu Grálu:

POHLAVIE

„Pojmom ženský a mužský uvádzame práve dvojaké pohlavie: Lenže Slovo pohlavie už od začiatku zvádza väčšinu ľudí výslovne na scestie, pretože v niektorých mysliach vzniká neuvedomene spojitosť s rozmnožovaním. A to je nesprávne. Rozlišovanie ženského od mužského v tomto zmysle má do činenia v celkovom ponímaní stvorenia len v najvzdialenejšej a najhutnejšej hrubohmotnosti. Nie v podstatnom dianí.
Čo je pohlavie? Keď duchovný zárodok opúšťa duchovnú ríšu je bezpohlavný. Nijakým spôsobom sa ani neštiepi, ako sa často predpokladá. Rozpoltenia sú zvláštne výnimky, o ktorých prehovorím na konci tejto úvahy. V podstate zostáva duchovný zárodok vždy pre seba uzavretý. S uvedomovaním zárodku ducha, počas jeho putovania neskorším stvorením, teda samočinnou napodobneninou vlastného stvorenia, berie tento na seba, ako som už viackrát povedal, nám známe ľudské formy, a to podľa stupňa svojho uvedomenia, ktoré sú napodobneninami prastvorených, praobrazov Boha.
Pri tomto rozhoduje teraz druh činnosti duchovného zárodku. To znamená, ktorým smerom duchovný zárodok pri svojom uvedomovaní prevažne usiluje rozvinúť svoje driemajúce schopnosti, či pozitívnym, silne pomáhajúcim spôsobom, alebo negatívnym, tichým udržujúcim spôsobom. Kam teda smeruje jeho hlavná túžba.
Podľa svojho pôvodu môže konať oboje, pretože zárodok ducha má v sebe všetky schopnosti. Jeden ako druhý neskrátene. Je pre seba dokonale doplnený. Záleží len na tom, čo sa z toho vyvinie. A v činnosti, teraz ním prebiehajúcej, aj keď sa táto v začiatku prejavuje len silným prianím, stupňujúcim sa až k naliehavosti, utvára sa forma. To pozitívne vytvára mužskú formu a negatívne ženskú formu. Už tu sa mužské a ženské navonok prejavuje viditeľnou formou. Oboje je vo svojej forme určitým prejavom toho druhu ich činnosti, aký si kto zvolil, alebo prial.
Ženské a mužské nemá teda so zvyčajným pojmom pohlavie nič spoločné, ale iba naznačuje druh činnosti vo stvorení. Až v  hrubohmotnosti, ľuďom tak známej, vytvárajú sa z formy rozmnožovacie orgány, rozoznávané ako mužské a ženské. Len hrubohmotné telo, teda pozemské telo potrebuje tieto orgány k svojmu rozmnožovaniu.
Teda druh činnosti vo stvorení vytvára formu vlastného tela, mužskú alebo ženskú, ktorého hrubohmotné pozemské telo je opäť iba zhutnené stelesnenie.“

„Duchovná, bytostná a jemnohmotná forma tela sa mení, len čo duchovný zárodok zmení svoju činnosť. Ak prechádza z negatívneho do prevažne pozitívneho, tak sa musí ženské formovanie zmeniť na mužské a naopak; lebo prevládajúci spôsob činnosti vytvára formu. Hrubohmotná pozemská schránka sa však nemôže tak rýchlo meniť. Nie je schopná takých premien, a preto je určená len na celkom krátky čas. Tu sa premena ukáže pri znovuvteleniach, ktorých je vo väčšine prípadov mnoho.
Tak sa stáva, že niektorý ľudský duch veľmi často preputuje svoje pozemské životy striedavo v mužských a ženských telách, podľa svojho meniaceho sa vnútorného stanoviska. A to je nutné, aby všetky schopnosti duchovného zárodku dospeli postupne k vývoju.
Už som povedal, že pre vznik formy je smerodajné to prevládajúce v chcenej činnosti, lebo zárodok ducha sa neprejavuje bezvýhradne celkom pozitívne a tiež nie bezvýhradne úplne negatívne.
Schopnosti, ktoré pri tom nie sú v činnosti, zostanú potom v driemotách, ale môžu byť kedykoľvek prebudené.
Keď sa však predsa niekedy stane, že duchovný zárodok vyvinie všetky pozitívne vlastnosti, teda to pôsobí na negatívne, doposiaľ nevyvinuté schopnosti tak silno, že môže nasledovať ich vytlačenie a tým i odvrhnutie, čím sa uskutoční rozdvojenie. Takto odvrhnuté inorodé časti sú potom nútené prebudiť sa pre seba, a prijmú potom samozrejme vo svojej uzavretosti formu opačnú, teda ženskú. To sú potom rozpoltené zárodky, ktoré sa musia opäť nájsť, aby vytvorili celok. Taký postup nie je však všeobecne prijateľný.
Názor ľudí, že ku každému človeku patrí doplňujúca duša, je v podstate správny, ale nie v zmysle predchádzajúceho rozštiepenia. Doplňujúca duša je niečo celkom iné. Zdôraznil som to už vo svojej prednáške „Manželstvo“. Doplňujúca duša je iba taká, čo sa hodí k inej duši. To znamená, taká duša, ktorá rozvila práve tie svoje schopnosti, ktoré tá druhá duša nechala v sebe driemať. Tým dochádza potom k úplnému doplneniu; vznikne spoločná práca všetkých schopností ducha, všetkých pozitívnych i všetkých negatívnych. Taká doplňujúca duša nie je však len jedna, ale je ich viac, takže človek, hľadajúci doplnenie, nie je snáď odkázaný iba na jedného celkom určitého človeka. Takých môže vo svojom pozemskom živote stretnúť viac, pokiaľ však udržuje svoju schopnosť vyciťovania čistú a bdelú.
Podmienky ku šťastiu v živote nie sú teda vôbec ťažko splniteľné, ako sa to zdá na prvý pohľad tým poloznalým. Šťastie možno dosiahnuť omnoho ľahšie, než si mnohí myslia. Ľudstvo musí len poznať zákony, spočívajúce vo stvorení. Ak bude podľa nich žiť, potom musí byť šťastné! Dnes je však od toho ešte veľmi vzdialené a preto predovšetkým tí, ktorí prichádzajú bližšie k Pravde vo stvorení, budú sa musieť cítiť osamelí, čo ich ale vôbec nerobí nešťastnými, iba prechovávajú v sebe veľký mier.“

ŽENA A MUŽ

„K lepšiemu porozumeniu sa to môže konečne vyjadriť aj inak bez toho, žeby sa pozmenil, vlastný zmysel: To veľké, všetko zahrňujúce božsky-bytostné sa rozdelilo na dve časti; na časť aktívnu a časť pasívnu alebo na pozitívnu a negatívnu časť.
Pasívna alebo negatívna časť je jemnejšou časťou, tou citlivejšou, vláčnejšou časťou, tá aktívna alebo pozitívna časť je tou hrubšou, nie takou citlivou časťou!
Tá citlivejšia časť, teda tá pasívna je však silnejšia a nad všetkým prevládajúca časť, ktorá v skutočnosti pôsobí ako vedúca. Svojou citlivosťou je schopnejšia pre prijímanie a citlivejšia voči tlaku. Preto je tiež oprávnená v sile svätej Božej vôle ako najvyššieho tlaku nielen istejšie stáť, ale aj konať. Pod tlakom sa tu mieni zákonité ovplyvňovanie nižšieho druhu vyšším druhom. Nie snáď nejaký ľubovoľný násilný dej, nijaký nátlak násilnej vrtošivej panovačnosti. –

Tak vidíte pred sebou veľký obraz, prichádzajúci zhora, a nie je ťažko pochopiť, že ďalšie dôsledky vo stvorení sa vždy opakujú celkom samozrejme rovnakým spôsobom. Nakoniec sa to dá preniesť aj na odštiepenia ľudských duchov neskoršieho stvorenia, ako dôsledok jednotného zákona, ktorý sa tiahne celým stvorením. Len v rozličných úrovniach a stupňoch ochladenia sa to nazýva inak.
Tak v tomto odstupňovaní stelesňuje ľudská žena neskoršieho stvorenia to citlivé bytostné ako negatívna, pasívna časť a muž to hrubšie duchovné ako pozitívna, aktívna časť; lebo raz začaté štiepenie sa opakuje ďalej aj v častiach už odštiepených, a to stále bez prerušenia. Môže sa teda povedať, že celé stvorenie pozostáva vlastne len z odštiepení! Tá skutočne silnejšia časť, teda naozaj vládnuca, je však pritom vždy tá citlivejšia časť, teda u ľudí ženstvo! S ohľadom na svoj druh má schopnosť omnoho ľahšie reagovať vyciťujúc tlak Božej vôle. Tým má a poskytuje tiež najlepšie spojenie s jedinou skutočne živou silou!“

„Teraz sa snáď opýtate, prečo je ľudská žena citlivejšou časťou. Preto vám chcem dať na to hneď i odpoveď:
Žena tvorí pri odlučovaní alebo odštiepovaní most medzi bytostným a duchovným! Preto musela najprv vzniknúť Pramatka, ešte predtým, než mohli nasledovať alebo prebiehať ďalšie odštiepovania.
A mostom medzi najbližším vyšším bytostným a z neho odštiepeným duchovným je vždy žena z práve teraz odštiepenej úrovne. Z tohoto dôvodu si žena uchovala v sebe zvláštnu časť svojej vlastnej úrovne najbližšieho vyššieho bytostného, čo mužovi chýba.“

„Teraz sa samozrejme opýtate, ako je to potom možné, že niektorá ľudská duša sa na zemi môže vteliť striedavo raz ako žena a inokedy ako muž. Rozriešenie nie je také ťažké, ako si myslíte; lebo v každom smere pravá žena sa nikdy nedostane do takej situácie, aby sa musela hrubohmotne vteliť ako muž.
Taký dej je opäť iba jedným zo zlých následkov vlády rozumu, nech to znie akokoľvek čudne.
Pozemská žena, ktorá sa podriaďuje rozumu, práve tým potláča svoju pravú ženskosť. Tá je potlačená, lebo vytvára citovosť, ktorú triezvy rozum zamurováva. Tým sa nadväzujú osudové vlákna takým spôsobom, že dotyčná žena sa nabudúce musí inkarnovať ako muž, pretože po tomto potlačení a zamurovaní, prevláda len hrubšie duchovné a podľa zákonov stvorenia nemôžu byť vôbec nadviazané iné vlákna.
Takéto zmeny inkarnácie sú potom nutné, keďže všetko musí dôjsť k vývoju, ktorý sa v ľudskom duchovnom jadre začne. Menovite to terajšie neprirodzené napodobovanie muža ženským svetom, priečiace sa zákonom stvorenia, ako aj vyslovene rozumové práce, za to musí ženskosť niesť ťažké následky, v tom totiž spočíva porušovanie harmónie stvorenia!
Všetky tieto potláčajú svoju pravú ženskosť a museli by z tohto hľadiska na budúci raz dôjsť k inkarnácii v mužskom tele. To by samo osebe ešte vôbec nebolo také zlé. Tu však do toho hovorí ešte skutočnosť, že ženská duša pri pokrivení svojej úlohy môže síce rozumne pôsobiť v mužskom tele, lenže iba telesne, nikdy sa nemôže stať pravým mužom duchovne a duševne! Je a zostane odchýlkou.
Takéto deje pokrivenosti stvorenia sa stávali doteraz. Avšak v tisícročnej ríši to už nie je možné; tam všetky také ženské duše, ktoré zamurovali svoju ženskosť, nebudú môcť vôbec prísť k inkarnácii na zem, lebo v súde padnú všetky ako neupotrebiteľné medzi zástupy, ktoré budú stiahnuté do rozkladu. Všetky sú stratené, ak sa ešte zavčasu nerozpamätajú na svoju úlohu ženskosti a nebudú pôsobiť v tom zmysle.
To platí aj opačne. Mužská duša, ktorá zoženštením vo svojom myslení a konaní sa príliš prikláňa k ženskému spôsobu, vynútila si tak vzniknutými vláknami neskoršiu inkarnáciu v ženskom tele. Ale pritom bolo práve tak málo možné, aby sa také duše potom stali pravými ženami, lebo im chýba tá časť vyššieho bytostného, ktorá patrí k ženskosti.
Z tohoto dôvodu nachádzame na zemi často mužov s prevládajúcimi ženskými vlastnosťami a ženy s prevládajúcimi mužskými vlastnosťami! Druh ich duší u oboch nie je pravý, ale pokrivený a v samotnom stvorení nepotrebný, vyjmúc možnosť hrubohmotného rozmnožovania.
Prvé rozhodnutie duchovného zárodku je aj pri tomto smerodajné a základné. Samozrejme nedeje sa to vedome. Spočíva to len v prebúdzajúcej sa vnútornej túžbe! Ak táto túžba vedie k jemnejšej činnosti, potom je bytie duchovného zárodku rozhodnuté k ženskému; tak totiž dostane alebo si uchová určitú časť vyššieho bytostného, z ktorého sa uvoľňuje, alebo odštiepuje. Ak sa prikláňa k hrubšej aktívnej alebo pozitívnej činnosti, tak sa od neho postupne uvoľňuje to jemné a tá jemnejšia časť bytostného zostáva celkom vzadu. Áno, je samočinne odpudená, takže pre taký duchovný zárodok je mužské tým základným a rozhodujúcim.“

POKRIVENÉ DUŠE

„A po mojej poslednej prednáške sa skutočne vo vás vynorili opäť otázky! Tie musia priniesť dokonca určitú tieseň, napriek tomu, že sa v Posolstve dá ľahko nájsť na ne odpoveď; lebo je v ňom tiež útecha, že každý následok nesprávneho konania skrýva v sebe možnosť odpykania a tým aj vykúpenia, len čo sa ľudský duch z toho poučí a spozná to falošné.
A predsa je v tom určitá úzkosť, keď si človek s pokročilým poznaním povie, že je pokrivenou dušou; keď raz bol ženou a po druhýkrát mužom na Zemi alebo opačne. Akási tieseň zaľahne pri tom na jeho dušu.
To je prirodzene nesprávne a zase sa raz vylieva s kúpeľom i dieťa; najbližšie tomu je totiž poznatok, že taký človek pokrivil svoju dušu! Lenže tá pokrivenosť vôbec nemusí ešte trvať. V skutočnosti pri tom zmenil len rúcho telo! Ale samotný duch napriek tomu zostal pri každej premene vždy tým, akým sa po prvý raz rozhodol byť na počiatku svojich putovaní stvorením; lebo pre neho jestvuje v tomto ohľade ako u každej veci vo stvorení tiež iba jedno jediné prvotné a smerodajné slobodné rozhodnutie, na ktoré zostane potom pripútaný.
Skľúčenosť vzniká teda len príliš zbežným ponímaním Posolstva; lebo z neho musí každý vedieť, že práve takáto zmena môže byť pre dotyčného osožná. Dáva mu totiž možnosť opätovného narovnania, podnieti ho k tomu, ba čo najviac mu pomôže všetko znovu napraviť. Takýmto núteným prežitím môže duša dokonca ešte zosilnieť.
Teraz si však zase nesmie myslieť, že tí, ktorých cesta zostala priama, niečo zameškali. Tak to nie je, ale tam, kde došlo k pokriveniu vlastným nesprávnym chcením, len tam môže byť zmena plná milosti na osoh, aby tak pokrivená duša, ktorá tým prejavila svoju slabosť, mohla zosilnieť do tej miery, že to už nikdy neurobí. Týmto samozrejme odpadla od nej tiež táto chyba.
Teraz sa poobzerajte okolo seba a pozorujte svojich blížnych! Čoskoro nájdete medzi nimi ženy, ktoré majú charakteristické mužské rysy vo svojej bytosti. Práve dnes je ich viac ako kedysi. Možno povedať, že dnes je tým veľká časť ženstva akoby zamorená; nie je totiž ťažko vybadať, že u takej ženy alebo dievčaťa je v jej bytosti niečo pokrivené a aj musí byť, pretože žena prirodzene nemôže a ani nemá byť mužom.
Samozrejme tým nemienim telo. Lebo telo je skoro vždy ženské, s výnimkou bokov, ktoré svojou štíhlosťou pripomínajú väčšinou mužské, a preto sú v skutočnosti neženské. 
Spomínam toto úmyselne, pretože tým súčasne uvádzam jeden vonkajší znak. Ženské telo, v ktorom prebýva pokrivená mužská duša, bude mať vo väčšine prípadov toto znamenie úzkych bokov, kloniacich sa k mužskej postave, na rozdiel od tých, ktorých duša nejakým spôsobom ešte len speje k pomužšteniu; nech je to už ich názormi alebo ich činnosťou. Vzniká z toho náklonnosť, ktorá umožní spriadanie nitiek pre budúce vtelenie v mužskom tele.“

„Príťažlivosť rovnorodosti nie je jediným spôsobom, ktorý pôsobí zdanlivo príťažlivo. V dejoch zdanlivého priťahovania je veľký rozdiel. Príťažlivosť rovnorodého, tento veľký zákon stvorenia, je však vo stvorení základom vo všetkom úsilí po spojení, nezáleží, akým spôsobom sa to deje. Len tento veľký zákon je podmienkou pre všetky tieto deje, spôsobuje ich a tiež kontroluje. Vznáša sa nad všetkým, všetko v nich a skrze ne poháňa v celom tkaní stvorenia.
Preto chcem najskôr rozdeliť druhy príťažlivosti podľa označenia ich vlastného pôsobenia, teda podľa ich činnosti: Ako prvá je tu skutočná príťažlivosť a potom túžobné prianie po spojení rozštiepených častí určitého druhu nutne vyvolané týmto veľkým, všetko presahujúcim a podmieňujúcim zákonom!
V pôsobení stvorenia existuje teda jednak priťahovanie a jednak žiadosť po spojení! Pôsobenie oboch druhov sa zdá navonok rovnaké. Avšak zvnútra tomu pomáhajúca sila je celkom rozdielna.
Príťažlivosť vychádza z rovnakých, v sebe uzavretých druhov a žiadosť po spojení spočíva v odštiepeniach druhov, usilujúcich vytvoriť zase celok!
Ľuďmi hovorená veta, že protiklady sa priťahujú, ale rovnaké póly sa odpudzujú, stojí iba v zdanlivom protirečení voči zákonu príťažlivosti rovnorodého.
V skutočnosti v tom niet nijakého protirečenia, lebo táto ľuďmi vytvorená veta je platná a správna pre prípad žiadosti po spojení rôznych odštiepení druhov k určitému plnohodnotnému celku. Ale tiež iba v tom! Vlastný zákon príťažlivosti vstupuje do platnosti až u samých celistvých druhov. On vyvoláva k tomu poháňajúce pôsobenie žiadosti po spojení k určitému a plnohodnotnému druhu. On sa zachvieva nad tým a v tom.
Čo človek spoznal doteraz vo svojej vede, to sú iba malé deje medzi rozštiepenými druhmi. On ešte neobjavil vôbec pôsobenie a činnosť vlastných druhov, pretože na zemi a v bližšom okolí človeka sú len odštiepenia druhov, teda čiastočky, ktorých pôsobenie a dôsledky dokázal pozorovať.
Tak aj ženský duch a mužský duch, každý z nich sú len odštiepením druhu, ktoré hľadajúc spojenie podľa zákonov stvorenia, spejú k sebe. Sú teda len čiastočkami, ktoré aj po ich spojení znovu odovzdávajú iba časť k vlastnému druhu duchovného!
Lenže to, čo som tu povedal, sa opäť týka len základnej črty medzi ženstvom a duchovným. Zatiaľ obaly duše a nakoniec obaly hrubohmotnosti ako odštiepenia vyvolané v omnoho drobnejších čiastočkách sú iných druhov, ktoré dožadujúc sa spojenia, sa prejavujú každé primerane svojmu zvláštnemu základnému druhu a vyvolávajú v tom určité dôsledky.
Dnes som vám dal o tom len krátky pokyn, ktorý má slúžiť ako podpora k tomu, čo som sa vám snažil vysvetliť.
Sám človek nie je napríklad nijakým určitým druhom, je len odštiepením, ktoré v sebe nesie túžbu po spojení.
Ale jeho zlé myslenie alebo zlé konanie je určitým druhom, ktorý priťahuje rovnorodé a je ním tiež priťahovaný! Z toho vidíte, že z jedného odštiepenia druhu môže vyjsť hotový druh a nie snáď iba odštiepenia.
K tomu chcem vám dať ešte jedno upozornenie: V príťažlivosti rovnorodého je celkom určitá neotrasiteľná podmienenosť. Spočíva v nej tiež väčšia sila, zakotvená v základnom zákone. Naproti tomu v túžbe po spojení u druhových odštiepení spočíva však väčšia sloboda pohybu, umožnená zoslabenou silou. Z toho dôvodu sa druhové odštiepenia môžu spájať rôznym spôsobom a vykazovať tak menlivé účinky a tvary. O tom však tiež len neskoršie.
Dnes môžem dať o tom zase len krátky obraz, nakoľko všetky tieto body idú do tisícnásobkov a nenašli by sme im koniec. Keby som vám ja v tom nekliesnil celkom určitú cestu, primeranú vašim ľudským schopnostiam, tak by ste skutočne nikdy nemohli dostať súvislý obraz o dianí vo stvorení!
Preto ma musíte pomaly sledovať. Nesmiete sa pritom pokúšať ísť ani o krok ďalej, pokiaľ ste do seba správne a nezmazateľne neprijali všetko to, čo som vám vysvetľoval; lebo ináč i napriek môjmu vedeniu by ste mohli a museli ostať na ceste bez pomoci. Nevedomé nasledovanie vám neprinesie nijaký osoh.
Uvážte, že ma nasledujete po ceste, ktorou sa ja s vami už nevrátim! Vystupujeme spolu po rebríku, na ktorom pre vás nesmie chýbať ani jedna priečka. Ideme potom priečka za priečkou.
Ak pritom neprežijete správne jednotlivé priečky tak, že vám budú skutočne známe, potom sa môže ľahko stať, že ešte cestou náhle stratíte oporu a musíte sa zrútiť. Ak priečky nie sú vám známe a neosvojili ste si ich, tak budete stáť jedného dňa možno už v značnej výške zmätení a nebudete môcť ísť ďalej spolu so mnou nahor, pretože vám k tomu chýba pevná opora pod vašimi nohami. Lenže vrátiť sa tiež nebudete môcť, lebo priečky vám neboli dostatočne známe, a tak sa musíte zrútiť prudkým pádom.
Neberte si na ľahko také varovanie a napomenutie; pretože to platí pre celé vaše bytie, v týchto posledných pozemských hodinách jedného svetového času.“

*odkaz na článok v novinách o evanjelickom kňazovi:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/402567-manzelstva-gejov-a-lesieb-rozburili-vody-u-evanjelikov/

________________________________________________________________________________________
3. september 2016

SCHIZOFRÉNIA

Náš oznam na stránke, o smerovaní nášho úsilia ku pomoci a poučení blížneho je už skoro naším zúfalým rozhodnutím, objaviť spôsob, ako sa priblížiť ku tej vnútornej podstate človeka a zmeniť jeho doterajšiu ľahostajnosť v záujem o PRAVDU! 
Nemáme ani teraz príliš „veľké oči“, ako sa zvykne hovoriť, lebo vieme, a to aj z vlastnej minulosti, aké je to ťažké, aby človek opustil tradíciou získané nesprávne názory, ba prekonal strach z neznámeho a dokázal prijať to ponúkané NOVÉ! 
Naše vlastné prežitia nás už poučili, že to dokáže iba ten, ktorý už sám v sebe prežil, že je niečo viac, ako iba to, čo doposiaľ uznával ako všetko a to jediné, čo vlastní, čo je teda jeho podstata, a že telo, ktoré vidí, umožňuje mu pôsobiť v tomto svete, je iba najvrchnejším nástrojom, akoby odevom, ale tú svoju podstatu doteraz vôbec nepoznal a nevedel o nej. 
Lenže práve poznanie o tom, KTO človek skutočne je, v AKOM prostredí to vlastne žije, mu iba potom následne umožní získať aj poznanie, AKO má usmerniť svoje konanie, aby mohol byť šťastný a získať aj tú, niektorými už vytúženú VEČNOSŤ!

Kto teda toto v SEBE SÁM neprežije, každé poučenie zostáva pre neho iba NEISTOU TEÓRIOU, 
ktorých už poznal veľa, ako sústavne ponúkaných, ba bez citeľného výsledku aj tú poslednú, určite SPRÁVNU - zaradí medzi všetky tie doterajšie.

ZAČNITE PRETO S POZNÁVANÍM SEBA!
POTOM POCHOPÍTE AJ SVOJE OKOLIE,
BA POCHOPÍTE AJ TO, 
AKO MÁTE ŽIŤ!

Potom príde pomoc aj z tých jemnejších úrovní, ktoré doteraz nechcete poznať a dostane sa vám prežití, ktoré následne umožnia pochopiť to doteraz nechápané, tie nepoznané súvislosti, ktoré začnú skladať dokonalý obraz celku, v ktorom ste doteraz žili nevedome a prehliadali tak mnohé dary, ktoré ste naopak považovali za svoje prekliatie. Lenže vašej túžbe po tomto poznaní, musí vládnuť poctivosť a pokora.

Toto isté nám už radil Ježiš:
„Hľadajte a nájdete!“
„Klopte a bude vám otvorené!“
„Proste a bude vám dané!“

Musíte to byť teda vy, kto začne klásť tie správne otázky. A verte nám, že sme už na všetky dostali tie správne odpovede! Ako inšpirácia pre vás, má slúžiť tento súbor odpovedí, na pálčivé otázky života, ktoré sme získali v SLOVE PRAVDY!

TO VÁM ZATIAĽ IBA RADIA TÍ, KTORÍ TO UŽ PREŽILI!

Po tomto potrebnom úvode môže nasledovať ďalší, médiami teraz tiež často ponúkaný problém, nakoľko skutočné prežitia si to aj vyžadujú:

Ďalším, dnes už pomerne častým neduhom ľudstva, okrem teroristických útokov, sú aj podobné, ale predsa len v podstate a svojom pôvode odlišné problémy, ktoré ale plodia rovnaký následok.

Sú to tie nevysvetliteľné a časté vraždy, ktoré sú dávané nesprávne do súvislosti s „príčinou“, ktorá je v názve! 
Nie však iba vraždy, ale aj iné zlá, ako podpaľačstvo, a mnohé iné násilnosti. 
A toto dianie nám tiež bolo zasľúbené pre konečné udalosti, ktoré vlastne potvrdzuje skutočnosť,
že čas sa naplnil, lebo aj zasľúbenia sa plnia!

Lenže pôvodná príčina je iného druhu, avšak zostáva znovu nepoznaná, aj keď aj ona je dokonale pre nás už dávno objasnená. Teraz sa stáva znovu dôkazom Pravdy, ba už každodenne v médiách je o nej informované, ale ku našej škode, znovu je táto príčina iba nesprávne pomenovaná, teda tak, aby jej koreň nebol a nemohol byť vôbec odhalený, nakoľko je v rozpore s tým, čo nám zatiaľ sa snažia servírovať všetky naše kompetentné odbory, ktoré tvrdia, že poznajú príčinu. Lenže žiaľ, opak je pravdou a príčina zostáva stále zámerne ukrývaná, aj keď dávno sme o nej mohli všetci vedieť. Zatiaľ sa každý uspokojí s „honosným“ a neadresným výrazom, do ktorého sa dá ukryť všetko neznáme: schizofrénia!

Pôvod tohto diania má svoje korene však znovu tam, kde ani veda, ani cirkvi, ba ani politika, zatiaľ nemajú prístup, ale treba dodať, že iba vlastnou vinou! 
Je to nimi neuznávaná jemnejšia hmotnosť, teda tie neuznávané paralelné svety! 
A takto znovu ľudstvo dostáva dôkaz Pravdy o ich jestvovaní a bude dostávať dovtedy, až ich uzná! 
Alebo na svoju neznalosť ZAHYNIE!

Citát zo SLOVA PRAVDY – Posolstva Grálu: 
„Istotne jestvuje mnoho ľudí, u ktorých sa vynorí otázka: A čo fúrie? Nemajú aj oni ženské formy a predsa sú veľmi pozitívne vo svojom pôsobení?
Preto sa chcem tým už teraz zaoberať a vysvetliť vám to:
Fúrie sú v mužských i ženských podobách, ale obe, aj napriek ich mnohorakým pôsobeniam, majú len jeden cieľ: ničenie!
Avšak fúrie nie sú nijaké bytostné. Také niečo nepochádza z vôle Svetla! Fúrie sú iba výplody zlého chcenia ľudí. Patria k démonom, ktorí musia ihneď zhynúť, len čo sa chcenie ľudí zlepší a obráti ku Svetlu!
Zaiste sú veľmi nebezpečné a v súde budú uvoľnené, aby sa vrhli na celé ľudstvo. Ale uškodiť môžu len tam, kde sa môžu zachytiť, teda kde nájdu v človeku rovnaký zlý druh alebo strach.
Tým musia aj fúrie slúžiť Svetlu; lebo odpratávajú zlých pozemských ľudí, a tak podporujú veľkú očistu. Potom po ukončení očisty fúrie už nebudú mať viac potravy a musia zahynúť samé od seba.
Avšak kto má v súde strach, tomu chýba presvedčenie o Slove Pravdy, a tým tiež dôvera vo všemohúcnosť Boha a jeho spravodlivosť, prejavujúcu sa tak často v napomáhajúcej láske!
Taký človek bude potom oprávnene obeťou svojej vlažnosti alebo lenivosti. V súde má byť uchopený fúriami a zničený! Teda aj to je nakoniec jednoduché dianie, ktoré vo svojej hrôze musí sa uberať cestami svätého Božieho zákona!
Odpútané fúrie! To znamená, že nebudú zadržiavané, ponechá sa im po nejaký čas úplne voľná cesta.
Ľudia nebudú pritom chránení, ale budú vydaní napospas ich zúreniu.
Lenže je celkom samozrejmé, že tí ľudia, ktorí prechovávajú v sebe pravé presvedčenie a sú spojení so Svetlom, nebudú môcť byť napádaní. V ich vnútri sa totiž nenájde odozva, na ktorú by sa fúrie mohli zachytiť, aby ich zmiatli.
Tí, ktorí sú spojení so Svetlom, stoja v takom besnení ako v nerozbitnom obale na ktorom sa samo zraní všetko útočiace zlé napádanie. Táto ochrana vznikne samočinne z pevnej dôvery v Boha v hodine nebezpečenstva.
Avšak ľudia, ktorí v domýšľavosti alebo klamnej predstave domnievajú sa byť veriacimi a pritom sú iba veriaci v cirkev, ale nie veriaci v Boha, a tak ani vnútorne živí, tí budú zmietaní sem i tam ako zvädnutý list vo víchre. Musia zahynúť vo víre, iba že by pritom zavčasu došli k poznaniu, že boli prázdni v skostnatenej viere a že by sa horlivo vynasnažili nasať do seba život zo Svetla Pravdy, žiariaceho nad všetkými búrkami.“

„Myšlienkové chcenie, teda produkt pozemského mozgu, nemá na rozdiel od citového chcenia schopnosť spájať sa priamo s neutrálnou hlavnou silou, spočívajúcou vo stvorení. Tým chýba týmto formám aj samostatne činné jadro citových útvarov, ktoré môžeme v porovnaní k dušiam zvieracím nazvať len „bytostnými tieňmi duší“. Myšlienkové formy zostávajú celkom závislé od svojho tvorcu, s ktorým sú podobne spojené ako útvary citového chcenia. Teda vyživovacou šnúrou, ktorá súčasne vytvára cestu pre vracajúce sa zvratné pôsobenie. O tomto druhu som už podal správu v prednáške „Myšlienkové formy“. Preto si tu môžem ušetriť opakovanie.
Myšlienkové formy sú najslabším stupňom v zákone zvratného pôsobenia. Ale napriek tomu pôsobia ešte dosť zhubne. Môžu spôsobiť skazu nielen jednotlivých ľudských duchov, ale dokonca aj veľkých davov, tiež k zničeniu celých svetadielov, pokiaľ sú ľuďmi príliš živené a pestované, takže nadobudnú neslýchanú moc, ako sa to stalo v posledných tisícročiach.
Tak vzniklo všetko zlo iba vinou samotných ľudí. Vinou ich nekontrolovaného falošného chcenia, citového i myšlienkového, ako aj ich ľahkomyseľnosťou v tom!“–

Keď ľudstvo navštívi utrpenie, tak si spomeňte na tieto slová,
ba nesnažte sa pri tom prežívaní,
obviňovať Boha!

Záverom je ešte potrebné vysvetliť, že vo stvorení Božom je nie nič bez formy a teda aj negatívne ľudské myšlienky majú svoje formy, ktoré sú spojené so svojimi sploditeľmi, ba vytvárajú sa takto celé negatívne centrály, ktoré sú sústavne živené nanovo dodávanou energiou všetkých tých, ktorí sa vraždami a všetkým podobným zlom vo svojej mysli zapodievajú. 
Takže potom treba brať ohľad aj na to, že vinu na konečnom dianí nenesú celkom iba konkrétni aktéri jednotlivých činov, ale dokonca viac tí, ktorí tieto formy splodili a aj živia. Samotní aktéri sú mnohokrát tiež iba obete, ktoré majú malú vinu na konečnom výsledku, nakoľko ich jemnú citlivosť – príjem z jemnejších úrovní majú niektorí aj prirodzene vyvinutejší a na to doplatia – ale treba dodať, že iba z dôvodu vlastnej nevedomosti. Keby sa boli priblížili k Pravde a získali poznanie, bola by ich táto vlastnosť istou prednosťou, ktorou by mohli pomáhať svojim blížnym a ich príjem by bol prichádzal z tých správnych a svetlých úrovní, lenže vinou okolia, ale aj vlastnou, sa stala táto ich citlivosť prekliatím, ktorá ich priviedla do záhuby. Ba nie iba ich, ale aj ich obete! Teda presne tak, ako je to v Slove Pravdy vysvetlené! Často si ale mnohí iní svoj problém zavinili samotní a to ten príjem neprirodzene získali buď rôznymi „duchovnými“ cvičeniami, alebo drogami, alkoholom a podobne. Je predsa známe a niektorými kmeňmi prírody už dokázané a teda potvrdené, že často využívajú pre styk s tými jemnejšími svetmi niektoré rastliny, ako napríklad ayahuascu a mnohé iné. 
Toto je iba človeku najbližšia úroveň temnej hierarchie, ale zároveň aj najvplyvnejšia v dnešnej dobe. O tých ďalších úrovniach sme už viackrát podali informáciu a preto teraz ich vynecháme.
Veľkú vinu ale nesú všetci tí, ktorí sa snažia o to, aby poučenia o tom nenachádzali svojich adresátov a teda sa nerozšírili tak, ako to bolo zo Svetla a pravými poslami od Boha chcené. Dnes je to v prvom rade cirkev, tak ako vždy doteraz sa správala k pravému poznaniu a pokroku, že všetkých novátorov upaľovala. V tomto sa vôbec nezmenila ku všetkému novému, ba práve tomu správnemu sa správa presne rovnako! Potom aj samotná veda, aj keď niektorí jedinci už chápu isté „záhady“, ale viac - menej sa ich snažia využívať iba v prospech svojho zviditeľnenia, teda v mene ctižiadostivosti. Nie teda ku konkrétnemu poučeniu ľudstva. Niektorí sa boja posmechu, iní zas toho, že by prišli o svoj ľahko získaní, terajší „chleba“. My sa nemáme o čo obávať, lebo na chleba musíme poctivo robiť a posmechu sa nebojíme tiež, lebo máme to, čo tým ostatným chýba:

SILU PRESVEDČENIA!

A toto je ten dôvod, prečo my, na našej stránke, teraz chceme,
aby ľudia získali tie potrebné informácie, aby sa ešte mohli vyhnúť 
tomu najhoršiemu – vlastnému poblúdeniu, 
prípade sa nestali podobnou obeťou, ako sú tie, 
o ktorých sa už dozvedeli z médií! 
A takto ich chceme naučiť, objaviť seba samých!

***

Včera (2.9.2016) dávali v TV novinách reportáž o tom, ako je rozšírené využívanie exorcizmu, teda „vymetania“ nie len temného ducha, ktorý sa niekoho snaží posadnúť – zaujať niečie telo a vytlačiť z neho pôvodného vlastníka, ale cieľom je celkovo uchrániť človeka pred temnými vnuknutiami, našepkávaniami a vplyvmi. Snaha o čistotu myšlienok a o poznanie vlastných chýb, ktorými sa napájame na temno – je isto správna, ako aj v tom videu radia, ale oslobodenie sa od temna a „držanie ho na uzde“, je možné len vtedy, keď má človek to potrebné poznanie. A to -poznanie večných zákonov a stavby stvorenia, pretože postihnutým aj pomáhajúcim tu chýba potrebná súvislosť  s mnohými úrovňami, odkiaľ tieto „našepkávania“ môžu pochádzať, lebo tých úrovní je veľa, ba chýba im aj poznanie toho, v akej pozícii s týmto dianím, je samotný človek, aby sa dokázal v tom samotný orientovať a potom zaujať to správne a v dokumente tiež radené stanovisko. A bez týchto znalostí, ktoré sú v Posolstve Grálu dokonale vysvetlené, je to pre neho nemožné.

Odkaz na reportáž:
https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/televizne-noviny/51008_televizne-noviny
(Po otvorení treba kliknúť na reportáž s názvom: „Exorcizmus“)

________________________________________________________________________________________
18. september 2016

FATIMA

Tento výraz je možno známy pre mnohých, ale iným zas nič nehovorí. Nakoľko nedávno sme slávili jeden cirkevný sviatok a to 15. 9. a v kalendári je pomenovaný nasledovne: Sedembolestná Panna Mária. 
Katolícka cirkev na Slovensku túto osobu nazvala „patrónkou Slovenska!“ Pre každého logicky rozmýšľajúceho človeka je to smiešny akt, ktorý sa vymyká zdravému úsudku po všetkých stránkach. Ako môže takýto akt prísť k životu jednostranne, teda bez súhlasu druhej strany? Kto z predstaviteľov slovenskej cirkvi hovoril so samotnou „sedembolestnou“ a dostal od nej takýto súhlas? Nikto! Tak kto mohol prebrať túto zodpovednosť za celú cirkev a takto rozhodnúť? Všetci títo „srandisti“ sa čoskoro budú červenať a zodpovedať za tieto skutky! 
Z úcty k tejto osobe, uviedla RTVS na 1. programe v tento slávnostný deň jeden film, práve pod týmto názvom, ktorý je v úvode: FATIMA. Lenže nie iba samotný film je už zavádzajúcim počinom a to môžeme adresne určiť, že je to počinom cirkvi, ale dokonca aj osoba samotná, ktorú mal tento film osláviť. Lenže žiaľ, zámer vyšiel, a dosiahol sa pravý opak, teda úplne sa divák poplietol a uviedol do zmätku, nakoľko skutočné dianie, ktoré prebehlo v roku 1917, ba uvedený film ho mal zdokumentovať, bolo v réžii celkom inej osoby, ako sa nám pokúša vnútiť cirkev, ba aj samotná udalosť, prebehla úplne inak! 
13. mája 1917, sa skutočne trom deťom, ktoré pásli ovce v portugalskej dedine Fatima, zjavila bytosť, ktorá sa im aj následne počas 6 mesiacov stále zjavovala na tento deň prvého zjavenia, teda 13., a dávala isté rady, ako proroctvá, ba začalo na miesto zjavení chodiť stále viac divákov. Na október, teda posledný deň svojho zjavenia, sľúbila deťom dať dôkaz aj pre všetkých zúčastnených, nakoľko im nikto neveril, že niekoho skutočne vidia a komunikujú s ním. Tento dôkaz aj podala a videlo ho tisíce ľudí, ba vo filme zostal aj pravdivo podaný. 
Táto bytosť však nebola Mária z Nazaretu, ktorá porodila Ježiša, ale bola to najvyššia ženská bytosť vo stvorení, teda prvotná bytosť po samotnom Bohu – Prakráľovná, alebo Pramatka, ktorá sa snažila pripraviť ľudstvo, na najvýznamnejšiu udalosť tej doby, pri ktorej mala cirkev spolupôsobiť a pomáhať TOMU, ktorý v tej dobe bol inkarnovaný na Zemi. O tom však až neskôr. Teraz sa budeme venovať samotnému dianiu vo Fatime a aj filmu, ktorý bol zámerom dnešnej cirkvi, ktorým bolo potrebné úplne sfalšovať skutočné dianie, pokračovať v začatých klamstvách, ba mladú generáciu už pripraviť priamo na to, aby tretie fatimské proroctvo, teda to najdôležitejšie nehľadali, a nemohli sa priblížiť ku PRAVDE! Lenže aj o tom, až neskôr.

Najskôr si musíme vysvetliť rozdiel medzi osobou Márie – tej cirkevnej – sedembolestnej a osobou, ktorá sa zjavila vo Fatime a musíme začať priamo zo zdroja, teda Slova Pravdy, z ktorého uverejníme jeden podstatný citát, v ktorom si treba pozorne všimnúť, zvýraznenú prvú vetu: 
„V najvyšších výšinách rovnorodej podstaty ľudského ducha žije pre všetko jestvujúce skutočne dokonalý ideál toho, čo všetko ďalší vývoj z duchovne bytostného môže niesť v sebe. Tak tiež večný čisto duchovne bytostný ideál všetkého ženstva, súčasne ako kráľovná ženskosti so všetkými živými cnosťami. Každý ženský duchovný zárodok prechováva v sebe neuvedomelú túžbu, ísť za týmto čistým, v najušľachtilejšej forme žijúcim ideálom. Žiaľ, táto nevedomá túžba zvŕha sa pri putovaní hmotnosťou často v márnomyseľnosť, ktorá má nahradiť predstieraním a v sebaklame mnohé, čo neprišlo k životu, ale predsa vytúžené. Lenže táto túžba stáva sa vedomejšia ešte v jemnohmotnom svete pri vzostupe ku Svetlu. Len čo začnú odpadať nízke žiadostivosti, tak prepukáva stále mocnejšie, aby konečne oživila a posilnila cnosti. Magnetom a ohniskom tejto ušľachtilej túžby po ženských cnostiach je kráľovná ženskosti v nehynúcej ríši Otcovej, v čisto duchovne - bytostnom. Božsky - bezbytostné jadro druhého vyslanca Božieho vnorilo sa teraz do tohto duchovne - bytostného ideálu ženskosti a bolo ňou ako duchovne bytostnou matkou vychované vo večnej ríši Boha Otca v Hrade Grálu ako domove jeho duchovnej mladosti.“

Citát z českého PG, z vydavateľstva Hlas Zlín:
„V nejvyšších výšinách stejnorodé podstaty lidského ducha žije pro všechno stávající dokonalý ideál toho, co vše má přivoditi další vývoj duchovně bytostného. ...“

Ja osobne som sa zaslúžil o to, že aj Slováci mohli získať toto dielo v pôvodnej forme, ba spolupracoval som priamo na preklade a celé toto dielo prepisoval po prekladateľovi. Už vtedy sme prišli vzájomne do istého rozporu, ohľadom prekladu tejto vety, ktorá je veľmi dôležitá a súvisí s týmto problémom. Tento rozpor sa ukázal ako veľmi dôležitý v rokoch 1997 – 1998! Jedná sa o čas, použitý v tejto vete, nakoľko prekladateľ sa snažil vylúčiť z vety budúce dianie, aj keď nasledovná časť vety to vlastne potvrdzuje: 
„...čo všetko ďalší vývoj z duchovne bytostného môže niesť v sebe!“ 
Ja som už vtedy poznal aj české vydanie tohto pôvodného diela a preto aj znenie tejto vety, ba súviselo to aj s ďalšími dôležitými citátmi, ktoré sa dotýkali tejto osoby a s udalosťami, ktoré súviseli s JEJ osobou a našim budúcim prežívaným dianím, na ktoré sme mali byť postupne pripravení. Lenže žiaľ, neboli sme pripravení, ba práve sme boli zavádzaní smerom opačným, aby sme to pripravované dianie prehliadli a teda svoj správny vývoj nedosiahli. Iba pre zaujímavosť, ale aj potvrdenie mnou napísaného, uvediem teraz definíciu toho dôležitého českého výrazu “stávající“:
„S rozšiřováním oblasti užívání výrazu stávající a s jeho spojováním se stále novými okruhy podst. jmen došlo k tomu, že se jeho původní význam do dnešních dnů značně setřel a rozšířil. Chápání tohoto výrazu bylo zřejmě ovlivněno tím, že se začalo hovořit o něčem stávajícím, které je nějakým způsobem měněno (srov. např. spojení: přebudování /likvidace/ stávajícího zařízení, rozšíření stávající klávesnice terminálu, zhoršení stávajícího stavu), popř. o konfrontaci současného s minulým nebo současného s budoucím (Ke stávajícím částem vnějších hradeb přiléhají bývalé hospodářské budovy, stodoly, stáje, obytná stavení. — Hospodářská základna je plně připravena pro stávající změny).“

V tom zvýraznenom citáte nižšie, si treba všimnúť aj to, že sa nejedná o osobu Prakráľovnej, teda bytosti prvej po Bohu, ktorá sídli v Božskej ríši, ale o osobu inú! Preto je ešte potrebné  uviesť aj iný citát: 
„Veční starci v Božskom, ktorí sa mohli stať sebauvedomenými na hranici božskej sféry pretože to nesmierna vzdialenosť od bezprostrednej blízkosti Boha dovoľovala, neboli by mohli vzniknúť, práve tak by nenastalo ani sformovanie archanjelov, keby k tejto zmene a k sformovaniu Prakráľovná ako praženstvo nebola predtým stála ako prostredníčka, ako nutný most.“

„Elizabeth (Prakráľovná) je samé prvé stelesnenie božsky-bytostného vyžarovania, forma čistej lásky Božej, ktorá v tom ako jediná prijala najideálnejší vzhľad ženskej formy. Ona je teda prapodobou vyžiarenia Božej lásky, ktorá v nej, ako prvej nesie formu!“

„Vy, vidiaci, ktorí ste omilostení niekedy ju uzrieť, keďže vám k tomu bol zrak otvorený učeníctvom, čím vám bola darovaná iskra čisto duchovného, vy teraz porozumiete, prečo vidíte tvár Elizabeth vždy zahalenú viac alebo menej hustým závojom! Závoj je nie pred tvárou Prakráľovnej, ale nachádza sa pred vašim duchovným zrakom, ktorý nie je schopný vidieť Božské jasne a preto ho vidí len ako cez závoj, ak je k tomu omilostený, že má raz vidieť.“